50. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Hovorí sa mi to ťažko (zaznenie gongu), ale vyjadrujem isté poľutovanie a zároveň aj poďakovanie aj vám, aj vedeniu parlamentu, že sa snažíte, aby sme my ako poslanci Národnej rady boli vzorom pre túto krajinu, ktorú máme teraz v zodpovednosti zastupovať v tomto, v tejto sieni zákonnosti, a stále mi veľmi vadí, že kolegovia, niektorí, nedokážu to najzákladnejšie, čo tu chceme urobiť pre zdravie tejto krajiny, mať tie obyčajné rúška na sebe. Vy ich upozorňujete, oni to ignorujú. Ako my chcem v tejto krajine poriadok, keď nedokážeme tu medzi sebou byť ľuďmi?
Ja viem, že asi vyčerpávate svoje možnosti, a navrhujem, ak dokážeme robiť v urýchlenom legislatívnom procese nejaké kroky, no urobme nejaký urýchlený, ktorý umožní aj dosiahnuť nariadenie predsedu Národnej rady, keď raz povie, že vás vykazujem, tak by som bol veľmi rád, keby ľudia, ktorí sú neschopní poslúchnuť takéto jednoduché veci... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem. A v zmysle § 114 zákona o rokovacom poriadku predkladám nasledovný procedurálny návrh.
Národná rada Slovenskej republiky
A. žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať nad rámec plánu kontrol v roku 2021 kontrolu možného zneužitia verejných finančných zdrojov pri vyplácaní finančnej pomoci z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú v gescií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, podnikateľom a živnostníkom v období od apríla 2020 do júna 2021 v členení:
1. kontrolu oprávnenosti poskytnutia pomoci takzvaným schránkovým firmám, resp. firmám, ktoré nevykazovali v určenom období žiadnych zamestnancov,
2. kontrolu systému a mechanizmu poskytovania finančnej pomoci;
B. žiada Najvyšší kontrolný úrad predložiť Národnej rade do 22. 11. 2021 správu o vykonaní kontroly so zisteniami a záverom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v apríli minulého roku (ruch v sále, zaznenie gongu) sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stalo nositeľom programu prvej pomoci prakticky jediného systémového kompenzačného mechanizmu tejto vlády na záchranu ekonomiky aj zamestnanosti na Slovensku, ktorý reagoval na masívne obmedzenia prevádzok a ďalšie nie vždy múdre, opodstatnené a primerané opatrenia vlády. Celý tento systém de facto nastavilo ministerstvo práce a jeho minister Milan Krajniak, pričom napríklad jeho návrh konkrétnych výšok pomoci v rámci jednotlivých opatrení mu schvaľovala vláda Slovenskej republiky. (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosím vás na chvíľočku, aby ste prerušili svoju reč.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keď máte iné debaty, veďte ich mimo rokovacej sály, pretože to vyrušuje rečníka a asi ani vám by nebolo príjemné, keby ste stáli za tým rečníckym pultom, keby sa toto dialo vám. Takže z úcty ku kolegom vás poprosím, aby ste sa utíšili.
Nech sa páči, pán poslanec.

Richter, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Ministerstvo nastavilo podmienky, kritériá, metodiku a mechanizmus kontroly adresnosti, efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov. Najšokujúcejší, najviac šokujúcejší výsledok tohto systému už bezmála dva týždne Slovensko pozná. Pravdepodobne až 24 mil. zo štátnej prvej pomoci prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, ktoré mali pristáť na účtoch zahraničných schránkových firiem bez reálnych zamestnancov. Tento čerstvý bezprecedentný prípad v rámci kompenzačnej tzv. prvej pomoci ministerstva je hlavný dôvod, prečo dnes vyslovujeme nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi.
Jeho vysvetlenie celej „kauzy“ na mimoriadnom zasadnutí sociálneho výboru nepresvedčilo mňa ani mojich kolegov z opozície. A keďže, keďže na vine majú byť výhradne nejaké štyri úradníčky, prípadne referentky jedného z týchto úradov, je očividné, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zanedbalo celý systém kontroly, celý systém kontroly a konkrétny prípad sa snažilo tak trošku zamiesť pod koberec.
Dámy a páni, čo vieme, čo sa stalo a kde skončilo 24 mil. eur z prvej pomoci?
Na úvod niekoľko slov k projektu prvej pomoci možno pre tých, ktorí sa tejto téme nejak bližšie nevenujú. Pandemickú pomoc, teda kľúčovú kompenzačnú prvú pomoc poskytuje štát firmám, ktoré museli pre opatrenia obmedziť, príp. zatvoriť prevádzky a klesli im tržby najmenej o 20 %. A takým, ktoré napriek obmedzeniam udržali pracovné miesta. Nebola to opozícia, ale bolo to Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré ešte koncom leta objavilo sieť podozrivých schránkových firiem, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku poslal milióny eur z pandemickej prvej pomoci. Podľa všetkého má ísť až o 24 mil. eur z verejných prostriedkov, pritom ako prví v lete zistili a napokon 21. októbra tohto roku v plnej miere zverejnili, že
- po prvé, podozrivé firmy sa teda v týchto známych prípadoch tvárili ako zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aspoň dva mesiace, odkedy príspevok dostali;
- za ďalšie, tieto firmy nemajú ani účtovné závierky. Nie je zrejmé, či a koľko majú zamestnancov a viaceré majú podlžnosti na daniach;
- po tretie, prevádzka žiadnej z nich sa pri preverovaní nenašla, ale je známe, že majitelia sú ľudia z Balkánu alebo z Grécka. Podľa zistení médií z týchto krajín nejde o významných podnikateľov. Mnohých bol dokonca problém nájsť na adresách uvedených v Obchodnom registri. Napriek tomu dostali od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku sumy porovnateľné dlhé roky s etablovanými spoločnosťami s veľkým počtom zamestnancov.
Na porovnanie. Najväčší zamestnávateľ na Slovensku automobilka Volkswagen dostala v rovnakej schéme 25 mil., závod KIA, druhá automobilka, 6,5 mil., tretia Jaguar 5,5 mil. Porovnateľnú sumu zo štátnej pomoci ako podozrivé firmy cca 1,34 mil. eur dostala napríklad firma Samsung Elektronics, o ktorej je známe podľa FinStatu, že zamestnáva od 500 do 1 000 zamestnancov podľa konkrétneho obdobia, ale čo je podstatné, jej tržby prevyšujú 1 mld. eur.
Ako zverejnilo centrum, po dlhých týždňoch komunikácie s ministerstvom a ministerstvo práce, pod ktoré ústredie patrí, neodpovedalo na otázky o vyvodení zodpovednosti ani o podrobnostiach kontrolovaných mechanizmov.
Budem konkrétny. Jednou z hlavných prijímateľov tejto pravdepodobne podvodnej pomoci je nejaká firma SANTORY. Ako bolo zverejnené, v oficiálnom sídle firmy SANTORY uvedenom v Obchodnom registri sa však nedozvieme, na základe čoho žiadala o štátnu pandemickú finančnú pomoc, ako preukázala nárok na pomoc, koľko má zamestnancov a o koľko pracovných miest sa jej podarilo vďaka tejto obrovskej pomoci udržať zamestnanosť.
Spolu s novinármi v tomto prípade ale skôr kladieme otázku, či firmu vôbec môže označiť za schránkovú, ako sa všeobecne hovorí, pretože táto nemá ani poštovú schránku. Kontakt na firmu nie je ani v účtovných závierkach, keďže naposledy účtovnú závierku podala v roku 2012, vtedy ešte pod názvom EKOSLUŽ, s. r. o., s iným majiteľom. Od roku 2017 firmu vlastní grécky občan. Podľa FinStatu firma SANTORY navyše dlží na daniach daňovému úradu viac ako 77-tisíc eur. Napriek všetkému spomenutému je zásadným výsledkom skutočnosť, že aj táto firma SANTORY dostala od štátu minimálne 700-tisíc eur z programu štátnej podpory zamestnancov, podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb na zníženie negatívnych dopadov protiepidemických opatrení a na zachovanie pracovných miest. Pritom doposiaľ nie je verejne známa ani informácia, či firma SANTORY má vôbec zamestnancov. Úrad v Pezinku aj napriek všetkému peniaze v októbri 2020 až v máji 2021 poslal v júli – auguste danému žiadateľovi.
Novinárom sa napriek zdržanlivosti úradov podarilo overiť, že takto aj táto evidentne pofidérna firma dostala od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny minimálne presné číslo 717 506 eur. Podľa dostupných informácií to však mohlo byť ešte vyššie, dokonca až 1,1 mil. eur.
Ich zistenia sú však závažnejšie. Ak dovolíte, pokúsim sa ich v krátkosti v jednotlivých bodoch zhrnúť.
Firma SANTORY je totiž jednou z 28 firiem, ktoré spája niekoľko faktov:
1. Ide o schránkové firmy, ktoré majú prenajaté virtuálne sídlo, no reálne v zaregistrovanom sídle nepodnikajú, v niektorých prípadoch už nemajú ani schránku.
2. Účtovné závierky nepodávajú vôbec alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi. Ide pritom o zákonnú povinnosť každej firmy. Účtovnú závierku za rok 2020 v registri založila iba jedna jediná z tých 28, ktoré to dané centrum skúmalo. V starších účtovných závierkach počet zamestnancov neuvádzajú vôbec. A keď ho niekedy zverejnili, bolo to číslo nula alebo jeden zamestnanec. Všetky firmy vlastnia zahraniční občania, väčšinou z Grécka, to je 9 firiem, a z Chorvátska 11 firiem. A všetky podpísali zmluvy o poskytovaní štátnej prvej pomoci s Úradom práce v Pezinku.
A nakoniec všetkým firmám úrad práce počas uplynulého leta vyplatil pandemickú pomoc, a to spätne za mesiace medzi októbrom 2020 a májom 2021. Vďaka registru pandemickej pomoci jednej mimovládnej organizácii sa podarilo overiť, že úrad takto poslal 16 firmám z uvedeného zoznamu minimálne 6 791-tisíc eur. Podľa dostupných informácií však úrad peniaze vyplatil všetkým 28 podozrivým firmám. Celkove sa malo počas týchto mesiacov uhradiť na tieto firmy viac ako 24 mil. eur.
V kontexte závažnosti týchto zistení je prekvapujúce konštatovanie týchto novinárov, ktorí tvrdia, že úrad, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo utajujú informácie. Tým, že ministerstvo a ústredie práce odpovedá na jednu z ich otázok, odpovediam na ostatné sa jednoducho vyhli alebo uviedli len všeobecné informácie.
Otázka preto je namieste, čo sme medzitým okrem uvedeného sa dozvedeli o prevalení tejto kauzy pred tými necelými dvomi týždňami? Dnes je známe, že už na ministerstve práce aj orgány činné v trestnom konaní konajú. Vedia, kto sú tie podozrivé firmy, kto ich založil, aj to, ktorý konkrétny štátni zamestnanci im „pomoc“ odklepli. Stále však nevieme, či bol už niekto za tento podvod obvinený a kde sú, čo je veľmi dôležité, predmetné milióny eur.
Ministerstvo práce zároveň tvrdí, že má informácie o inom počte firiem aj ich vyplatenej sume, ako boli zverejnené. Ďalšie informácie o tom však nezverejnilo. Pred časom sme sa dozvedeli, že kompetentní majú stotožnené štyri podozrivé osoby, pričom sa jedná o zamestnancov Úradu práce v Pezinku, ktorí mali v kompetencii overovať správnosť údajov v žiadostiach o podporu z programu prvej pomoci ministra Krajniaka. Z vyhlásení o tom, že nie je na 100 % isté, či sa podozrivého konania tieto osoby naozaj dopustili, dedukujeme, že naďalej prebieha vyšetrovanie a dokazovanie u orgánov činných v trestnom konaní.
Treba povedať, že minister Krajniak podal 20. augusta trestné oznámenie v kontexte tohto prípadu, ale ani NAKA, ani Úrad špeciálnej prokuratúry nechce spresniť, či odvtedy niekoho obvinili. Navyše dostupný je dokument, ktorý ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dalo prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pokyn všetkým 46 úradom práce, aby vykonávali v súvislosti s prvou pomocou len kontrolu formálnej správnosti žiadosti o dotácie a nerobili kontroly zásadných údajov uvedených v čestných vyhláseniach jednotlivých žiadateľov.
Zároveň Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo výnimku, aby v týchto prípadoch nebolo nevyhnutné robiť finančnú kontrolu vykazovaných údajov, na základe ktorých sa poskytli miliónové dotácie žiadateľom. Uvedené je dôkazom toho, že v tomto závažnom prípade sa jedná o zlyhanie celého kontrolného systému v rámci vyplácania pomoci.
Rovnaký záver konštatovala nedávno aj kontrola, kolega Ľubo Vážny, z NKÚ Slovenskej republiky, ktorá do istej miery sa venovala všeobecne ale aj tomuto prípadu.
Netreba zabúdať ani na to, že každý jeden príkaz na vyplatenie prvej pomoci podpisuje riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto prípade ich podpisoval riaditeľ úradu v Pezinku, nominant strany SME RODINA, ktorého do funkcie vymenoval práve minister Milan Krajniak. A treba povedať, že s pochybným spôsobom.
V čom je ten spôsob pochybný? Pán minister si totiž potichu a bez diskusie so sociálnymi partnermi presadil v skrátenom legislatívnom konaní zmeny v zákone o štátnej službe, aby mohol jednoduchšie odvolávať riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Urobil to dokonca, dovolím si povedať, skryte v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov z dielne ministerstva obrany, čo je v protiklade s princípmi právneho štátu a Ústavy Slovenskej republiky.
Na tomto mieste na to upozorňovala aj pani prezidentka pri svojom vystúpení. Zákon aj napriek tomu prešiel a riaditelia tak nemuseli absolvovať, alebo noví riaditelia, transparentné výberové konania. Minister si na tieto pozície následne dosadil straníkov, možno kamarátov bez ohľadu na odbornosť, takýmto netransparentným a výhradne politickým spôsobom bol nominovaný aj súčasný riaditeľ Úradu práce v Pezinku.
A výsledok? Zrejme až 24 mil. schránkovým firmám, ktoré sa na Slovensku alebo do Slovenska asi už nikdy nevrátia. Preto v tomto prípade je nevyhnutné vyvodiť nielen trestnoprávnu zodpovednosť, na to sú orgány činné v trestnom konaní, ale najmä politickú zodpovednosť a tú nesie v prvom rade pán minister Krajniak.
Mrzí ma, že pán minister zatiaľ v tejto súvislosti dosť alibisticky a nenápadne pomenoval len jednu konkrétnu osobu, a tou je paradoxne bývalý generálny riaditeľ ústredia práce Marián Valentovič. Ten viedol túto inštitúciu bezmála desať rokov a dlhodobo v nej pôsobil na vysokých riadiacich funkciách aj pred ministrom Richterom za vlády Ivety Radičovej bez ohľadu na politickú príslušnosť jednotlivých ministrov, ktorí rezort viedli.
Väčšinou síce minister deklaruje, že ho osobne neviní z tohto zlyhania na Úrade práce v Pezinku, napriek tomu však uvádza, že k jeho výmene nedávno došlo práve preto, aby, citujem, „celoslovenskú kontrolu už vykonal nový generálny riaditeľ ústredia pán Karol Zimmer“.
Ponúkajú sa však opäť viaceré zásadné otázky.
1. Prečo je reč o formálnej zodpovednosti dnes už bývalého generálneho riaditeľa, keď je všetkým zainteresovaným známe, že nastavený systém poskytovania prvej pomoci určuje za zodpovedného subjekt vždy konkrétny okresný úrad práce a prirodzene, že jeho riaditeľa. Politickí nominanti hnutia SME RODINA a minister Krajniak sú tí, ktorí podpisujú dohody, resp. ich nominanti, so žiadateľmi a kľúčové príkazy na poukázanie platieb. To znamená dohoda a platobný príkaz.
2. Nemenej zásadná je otázka, prečo je nastavený systém kontroly tak, že bežná úradníčka môže, ako sme sa dozvedeli, sfalšovať všetky podklady, ktoré vedú k poskytnutiu tak vysokých súm z verejných prostriedkov? Prečo ministerstvo nerealizovalo priebežne, nielen teraz po prevalení tohto škandálu, svoju kontrolu na úradoch práce? Aj laikovi musí byť predsa zrejmé, že systém, kde stačí podvod zo strany jedného úradníka, prípadne súčinnosť s pár kolegami z radov referentov, je nebezpečne deravý a absolútne nedostatočný.
Navyše počas môjho vedenia ministerstva som rozhodol o vzniku celej novej sekcie kontroly so širokými kompetenciami, kompetentní by len potrebovali súhlas ministra, prípadne pokyn ministra na výkon takejto kontroly na jednotlivých úradoch práce. Prečo nemohol byť systém kontroly zautomatizovaný? Ja viem, že IT je drahá záležitosť, ale v tomto prípade celkom iste dobrá investícia. Ako presne úrady práce kontrolujú žiadosti o pomoc tzv. prvej pomoci? Ako úrady overujú, či majú firmy, ktoré žiadajú o pomoc na udržanie zamestnanosti, vôbec zamestnancov? Preveruje to napríklad dátami Sociálna poisťovňa?
Za môjho pôsobenia bola Sociálna poisťovňa vždy najbližší partner, cez ktorého sme zisťovali úplne základné veci. Je, nie je? Platí, neplatí? Má zamestnancov? Koľko? Je to veľmi jednoduché. Niekedy stačí telefonát alebo obrátiť sa písomne a na druhý deň je veľmi konkrétna odpoveď. Takto by sa jednoducho overila existencia týchto podvodných sťažností, teda žiadostí. Uvedomujem si, že je veľké množstvo, ale overoval by som len tie, ktoré sa javia ako ri-zi-ko-vé. Myslím si, že celkom, celkom postačí takýto, takýto pojem.
Stačilo by tak málo ostražitosti a zodpovednosti a prvá pomoc by nemohla byť vyplácaná aj firmám, ktoré majú iba virtuálne sídla, prípadne ani na týchto sídlach už mesiace či roky nie sú zastihnuteľné a nepodávajú účtovné závierky.
Boli v súvislosti so spomenutým prípadom zavedené nejaké nové kontrolné mechanizmy? Odkedy boli prípadne takéto kontrolné mechanizmy zavedené? Môže ministerstvo vylúčiť, že takýchto prípadov je v skutočnosti oveľa viac? Boli v súvislosti s týmto prípadom vyvodené pracovnoprávne dôsledky voči konkrétnym zamestnancom? Ale aj ich nadriadeným? Je riaditeľ Úradu práce v Pezinku naďalej riaditeľom úradu? Podľa mojich informácií je.
V súvislosti s prvou pomocou je nevyhnutné pripomenúť, že táto pomoc pre zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov je na základe medzinárodných porovnaní označovaná ako jedna z najslabších, najzložitejších a najpomalších pomocí v rámci krajín Európskej únie. Naše volanie po výraznom zvýšení intenzity tejto pomoci pre všetky kategórie dotknutých ľudí a firiem medzičasom potvrdili mnohé prieskumy, a to, ktoré boli realizované zamestnávateľskými zväzmi alebo nezávislými odborníkmi.
Najlepším dôkazom nedostatočnej intenzity tejto pomoci ministerstva je práve ten fakt, že ju následne opakovane zvyšovali. Žiaľ, opäť neskoro, aby ju prakticky vzápätí v mesiaci júli stopli ako nepotrebnú.
Pravdivou nebola ani zámienka ministerstva, že k nízkemu nastaveniu ho donútila Európska komisia a jej pravidlá. Tak nízku kompenzačnú pomoc na záchranu pracovných miest živnostníkov a firiem si ministerstvo a vláda nastavila dobrovoľne. Preto bolo nevyhnutné a potrebné postupne: prvá pomoc, prvá pomoc plus, prvá pomoc dvakrát plus, pretože pochopili, že je to stále málo a bolo nevyhnutné zvýšiť tie príspevky. Otázka je, čo sa udialo s tými, ktorí predtým tie zvyšné príspevky jednoducho nedostali.
Ďalším dodatočným potvrdením chybného nastavenia je aj medializované informácie z posledných dní. Dozvedáme sa, že úrady práce chybne vyplácali pandemickú pomoc pre firmy. Príspevky na mzdy zamestnancov boli až o štvrtinu nižšie, ako mali byť. Tá sa má vypočítať zo 100 % mzdy zamestnanca, avšak chybou na vzorci štát vyplatil príspevky za mesiac júl až september len vo výške 80 % ich mzdy. Štát, v tomto prípade rozumieme opäť ministerstvo práce, priznalo chybu, doplatí tieto peniaze zamestnancom už v najbližšom období. Reálne tak pôjde možno o milióny eur, predpokladá sa, že to môže byť viac ako 6 mil. Doplatky sa totiž týkajú až 4 034 zamestnávateľov.
Možno si poviete, že je celkom sympatické gesto, ak niekto prizná aspoň dodatočne chybu. Áno. Možno si však zároveň spomeniete aj na rozhorčenie nás z opozície, ktorí sme tu na začiatku leta poukazovali na nespravodlivosť až absurdnosť takéhoto rozhodnutia v podmienkach stoviek firiem v gastrosektore, v cestovnom ruchu a v iných, ktoré naďalej sa nachádzajú v dôsledku rozhodnutia štátu a vlády v ťažkej, často jednoducho v neriešiteľnej ekonomickej situácii. Čo je však kľúčové, v koľkých prípadoch už príde spätne doplatok tejto pomoci za zamestnancov neskoro. Je pravdepodobné, že rozdiel medzi 80 a 100 percentami je to okolo 170 eur na každého zamestnanca, môže byť často kľúčové v rozhodovaní zamestnávateľov, či ešte v najbližších mesiacoch ekonomicky prežijú, no a či podržia zamestnancov. A naopak, absencia rozdielu intenzity pomoci sa mohla často stať povestným tým posledným klincom do rakve (rakvy, pozn. red.) a to mnohým, hlavne v tých menších firmách, ktorých sa táto oblasť dotýkala.
Rovnako je pravdepodobné, že pri vyššej pomoci by následne s prežitím mnohých firiem neprišli o prácu a živobytie v ťažkých časoch ani mnohí zamestnanci. Na záchranu a udržanie ich pracovných miest bolo totiž práve v tom, v tejto, v tejto, v tomto vyplatení obrovský rozdiel, pretože mohli alebo mali vyplácať 1 100 a vyplácali pôvodných 880. Zvyšok je ten rozdiel.
A navyše, ak ste si všimli, chybu si rezort priznáva a rozdiel sľubuje doplatiť za mesiace jún až september. Tak a teraz správne sa pýtate, prečo nie aj za august? Chcem vám pripomenúť, že presne táto šokujúca absencia akejkoľvek kompetenčnej prvej pomoci v auguste je dôvodom zúfalého volania stoviek zamestnávateľov už od mesiaca júl. Tí však doteraz jej mesačný výpadok nepochopili. Len medzitým sa už udialo toľko nevyhnutných káuz, amatérskych rozhodnutí a prúserov – ospravedlňujem sa za ten výraz – v podaní tejto vlády a koalície, že sa nemožno čudovať, ak ste niektorí medzitým na tieto nie milé, nie dávne problémy v téme prvej pomoci jednoducho zabudli.
Zneužitá a nedostatočná pandemická prvá pomoc však nie je jediným prešľapom pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Milana Krajniaka. Tých má, žiaľ, „na rováši“ od nástupu do funkcie neúrekom, a to napriek tomu, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny musí byť kľúčovou inštitúciou štátu, ktorá vytrvalo sleduje a chráni kvalitu života a sociálne či ekonomické postavenie všetkých skupín občanov Slovenskej republiky. Sociálne istoty majú práve v období negatívnych dopadov pandémie COVID-19 na jednotlivcov a rodiny bezprecedentný význam. Situácia si preto od začiatku vyžaduje, aby minister tohto rezortu stál na strane záujmov všetkých zainteresovaných skupín obyvateľov, ktorých sociálna situácia utrpela vplyvom pandémie najviac. Namiesto ochrany a posilňovania sociálneho štátu a prijímania rýchlych, účinných riešení aktuálnych problémov v krízovej situácii sme skôr svedkami likvidácie už existujúcich istôt v širokom kontexte sociálnych politík a pomoci štátu, ako aj nebezpečného systému nekonečných pokusov a omylov pri krokoch a legislatívnych návrhoch vychádzajúcich z tohto ministerstva.
Je nespochybniteľné, že strana SME RODINA cez osobu pána ministra Krajniaka bez škrupúľ ruší zásadné sociálne opatrenia budované predchádzajúcimi vládami. Dokonca aj tie, za ktoré predtým z opozičných lavíc sama hlasovala. Vďaka autokratickému prístupu pána ministra sa udiali kroky, ktoré idú proti záujmom zamestnancov, dôchodcov a rodín na Slovensku.
Zásadné oslabenie pracovných práv a nárokov zamestnancov dosiahol pán minister zásahmi do Zákonníka práce, ale aj ďalších citovaných zákonov znížením zákonom garantovanej minimálnej mzdy na roky ´21 a ´22, znížením šiestich stupňov minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti, znížením a zmrazením príplatkov za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, ale aj za nadčasy, ako aj zrušením rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré ako minister alebo ktorým ako minister mohol zabrániť. Ďalšie škody a straty ľudí na platoch a ich benefitoch, vyplývajúce najmä zo zdecimovania kolektívneho vyjednávania, ktoré je zásluhou súčasných alebo ktoré je zásadou súčasných systémových zlepšení miezd, pracovných podmienok, bude možné vyčísliť možno až po určitom období.
Dámy a páni, treba povedať, že takú rýchlu, a dovolím si povedať, že cynickú deštrukciu postavenia zamestnancov si Slovensko nepamätá. Tieto útoky na živiteľov rodín, zamestnancov sa pritom dejú v čase, keď všetci poukazujú na potrebu zachovania spotreby domácností, ktorá zvyšuje schopnosť krajiny a jej obyvateľov čeliť ekonomickej kríze, pomáha udržať aj lokálne ekonomiky potrebné pre prežitie malých živností, rodinných firiem a miestnych služieb. Pri stagnácii miezd nám hrozí výrazný odliv ľudí za lepšími podmienkami do zahraničia, pretože životné náklady sa tam javia byť vzhľadom na príjmy výhodnejšie ako u nás.
Rovnako slovenskí seniori, ktorým dávalo hnutie SME RODINA vážne sľuby pred voľbami, ktoré spôsobí, že mladšie ročníky pôjdu do dôchodku vo veku 70 rokov, možno aj neskôr. Seniorský vek tak mnohí z nich prežijú slabší a čo je veľmi, veľmi zlé, v zlom zdravotnom stave, pretože v tomto sme niekde na chvoste, na chvoste Európy.
Minister sa nemôže pochváliť ani adekvátnym zvýšením dôchodkov v budúcom roku. Namiesto toho, že zákonne predĺži minimálnu valorizáciu o 2 %, ktorú zaviedol SMER – sociálna demokracia pred štyrmi rokmi s cieľom zvýšiť peniaze, v tomto smere nerobí nič aj napriek tomu, že tu tie návrhy zo strany opozície boli predložené. Dôchodcom sa tak budúci rok zvýšia penzie iba o 1,3 % a to nás čaká, čo všetci jednoducho vieme, výrazné zdražovanie energií, potravín, služieb a tepla.
Áno, upozorňuje aj najväčšia seniorská organizácia na Slovensku Jednota dôchodcov Slovenska, pre túto zmenu môže dokonca, môžu dokonca viacerí penzisti skončiť odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi. To by malo jednoznačne pána ministra aj jeho kolegov na ministerstve práce trápiť.
Navyše posledné navrhované zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré minister predložil do legislatívneho procesu, obsahujú prakticky každoročné postupné znižovanie všetkých novopriznaných dôchodkov, lebo aj zdanlivo ľúbivý, ale dosť toxický prvok, ako je rodičovský bonus, hovorí o diskriminácii. Nechcem sa k tomu ďalej rozširovať, lebo som pochopil, že dnes na vládu rodičovský bonus nebol priložený, ale minimálne by sme sa mali pozrieť ešte na ADH-čku a jej predpokladané 5-percentné zníženie.
Zásadný problém pre dôstojné prežitie rodín počas vládnych obmedzení škôl a škôlok boli aj pandemické nemocenské dávky, najmä tá najžiadanejšia tzv. OČR-ka, ktorej úroveň ministerstvo práce zvýšilo po mesiacoch márneho volania opozície až na jar 2021, čo bolo opäť tesne pred tým, ako sa školy konečne otvorili.
Najmä mamičky zavreté celé mesiace doma s deťmi tak prišli za rekordne dlhé obdobie zatvorení škôl, škôlok, krúžkov a družín v podstate o stovky eur príjmu za to, že nie vlastnou vinou nemohli ísť do práce. Navyše prísľub 200-eurového mesačného prídavku na každé dieťa z úst bývalého premiéra Slovenskej republiky Igora Matoviča sa v praxi udial tak, že sa zvyšujú prídavky o desiatky centov.
Vláda prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na istú frustráciu rodín zareagovala aspoň tak, že pridala jednorazovo 75 eur na každé dieťa. Vypočutí neostali ani ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže príspevky na osobnú asistenciu boli v roku 2020 zmrazené, a to aj napriek predvolebným sľubom.
Ďalší z príkladov nezvládnutia funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny je neschopnosť operatívne reagovať na aktuálne drastické zdražovanie. Keď slovenské domácnosti, firmy, ale aj mestá a obce čelia bezprecedentnému tlaku v podobe enormného rastu cien energie, ale aj potravín a ďalších základných komodít, ani samotné ministerstvo práce pritom doteraz nepredložilo ani jedno reálne riešenie. Počuli sme len rôzne nápady a deklarácie bez reálneho výstupu.
Áno, vláda nemá vplyv na vývoj cien energie na svetových trhoch, má ale dostatok zdrojov a nástrojov na to, aby pripravila opatrenia na elimináciu negatívnych dôsledkov takéhoto zdražovania, či už pomocou mechanizmu energetickej chudoby, resp. zníženia taríf, alebo adresných dávok tým, ktorí komplexné zdražovanie základných komodít postihne najviac.
Pozornosť si vyžaduje aj situácia na trhu práce. Po počiatočnom navýšení počtu evidovaných nezamestnaných na jar minulého roku približne o nejakých 60-tisíc je skôr dobrá správa, že dochádza v ostatných mesiacoch k jemnému znižovaniu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Ale situácia na trhu práce najmä v kontextoch štruktúrovanej nezamestnanosti ostáva veľmi vážna. Výrazne sa zhoršuje nezamestnanosť v ekonomicky citlivých regiónoch, ktorú sme za bývalej vlády v synergii zo samosprávy ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) postupne roky znižovali systémami opatrení akčných plánov a projektov. Najvypuklejší problém je u dlhodobej nezamestnanosti a zamestnanosti alebo mladých ľudí. Tento projekt, ktorý minister práve presadil, treba povedať, že je už dosť neskoro, najmä ak nie je zameraný na podporu uvedených tzv. rizikových kategórií, to znamená mladých ľudí, dlhodobo evidovaných nezamestnaných a potom nezamestnaných nad 50, nad 50 rokov.
Aj ja som ako minister roky bojoval z dlhodobou nezamestnanosťou, ale to, čo mi chýba hlavne teraz, sú projekty prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, sú väčšie prostriedky na aktívnu politiku trhu práce na jednotlivých okresných úradoch, pretože slovenský trh práce má dva najväčšie problémy.
Prvý je štruktúra evidovaných nezamestnaných, ktorá zďaleka nezodpovedá požiadavkám trhu. A druhý je regionálny rozdiel. A, bohužiaľ, tieto dve priority sa vzhľadom na stav a vývoj do istej miery predlžujú.
Veľkým ministrom, teda veľkým mínusom ministra práce je aj odpor k sociálnemu dialógu a snáď môžem povedať, že aj k najväčšej odbornej organizácii na Slovensku – Konfederácii odborových zväzov. Minister krátko po nástupe do funkcie svojím prístupom a komunikáciou so sociálnymi partnermi narušil roky budovaný sociálny zmier. Pri rokovaniach o výške minimálnej mzdy odišiel počas rokovania hospodárskej rady vyjednávať iba so zástupcami zamestnávateľov a nerešpektoval nemenné stanovisko zástupcov zamestnancov. Neskôr dokonca zmenil zákon o tripartite, aby sa do sociálneho dialógu mohla zapojiť, mohli zapojiť aj združenia s nedostatočnou reprezentatívnosťou. Urobil tak aj napriek tomu, že Slovenská republika ratifikovala v roku 1997 Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách č. 144, podľa ktorého môžu byť členmi tripartity iba reprezentatívne organizácie zamestnancov, čiže odbory. Tie pritom musia mať minimálne 100-tisíc členov z radov zamestnancov, to spĺňa v týchto podmienkach len Konfederácia odborových zväzov, ktorá má viac ako 260-tisíc členov, ale pritom vyjednáva a zastupuje viac ako 800-tisíc zamestnancov, a to nielen, samozrejmá vec, svojich členov.
Okrem toho Slovensko ratifikoval v roku 2009 aj Európsku sociálnu chartu a je viazané článkom, ktorý hovorí o práve kolektívne vyjednávať. Minister tak v boji proti Konfederácii odborových zväzov nerešpektoval ani len medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Rovnako ani celá vláda nie je fanúšikom sociálneho dialógu, aj keď sa v programovom vyhlásení okrem iného zaviazala koordinovať všetky kroky so sociálnymi partnermi a zároveň podporovať sociálny dialóg a posilňovať význam dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.
Dnes sme však už vyše rok a pol dennodenným svedkom toho, že to tak nie je. Kľúčový dialóg sociálnych partnerov pod vedením ministra práce ako predsedu hospodárskej rady a vlády Slovenskej republiky, musíme konštatovať, že zlyhal. Ak sa to netýka len zástupcov zamestnancov a odborových zväzov, permanentne sme svedkami hnevu a frustrácie aj zo strany samotných zamestnávateľských zväzov a združení. Zástupcov vlády tvrdo skúšajú aj, rozhodnutiami zástupcov vlády tvrdo sú skúšané aj obce, mestá a samosprávne kraje. Tento trvalý prístup ministra viedol v rámci sociálneho dialógu k ukončeniu sociálneho zmieru.
A zlyháva aj dialóg ministra so zástupcami Jednoty dôchodcov na Slovensku, občanov so zdravotným postihnutím a zástupcov ďalších sociálnych skupín občanov Slovenskej republiky. Výsledkom toho sú neodborné návrhy, neustále pokusy, omyly na týchto najzraniteľnejších.
Dámy a páni, na záver môjho vystúpenia krátka rekapitulácia toho najakútnejšieho dôvodu, pre ktorý sme zvolali toto mimoriadne stretnutie Národnej rady, ktorým je nezvládnutie prvej pomoci a pravdepodobne nenávratná strata minimálne 24 mil. eur z verejných zdrojov, ktoré mala zachraňovať krachujúce firmy a, samozrejme, aj pracovné miesta zamestnancov.
Po prvé, minister Milan Krajniak si na začiatku tejto vlády potichu presadil v skrátenom legislatívnom konaní zmeny v zákone o štátnej službe, aby mohol jednoduchšie odvolať riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po druhé, novelu aj využil a dlhoročných riaditeľov poodvolával a na ich miesta dosadil vlastných nominantov bez výberových konaní podľa toho, kto má jeho dôveru, prípadne politické tričko.
Po tretie, jedným z týchto dosadených riaditeľov je aj riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, ktorý podpísal všetky zásadné dokumenty vrátane platobných príkazov, o tom nás informoval pán minister na sociálnom výbore, na ktorých základe bolo pravdepodobne podvodom presmerovaných minimálne tých 24 spomínaných miliónov eur z rozpočtu prvej moci. Len na základe sfalšovania podkladov jednej referentky, ktorá mohlo, mohla mať istú pomoc od svojich kolegýň.
Po štvrté, takýto jednoduchý podvod s tak zásadnými dôsledkami umožnilo nastavenie systému poskytovania prvej pomoci absolútny nedostatok kontrolných mechanizmov vrátane krížovej kontroly, nehovoriac o inej ako o námatkovej, prípadne dodatočnej kontrole zhora.
Nehovoríme – a to chcem zvýrazniť – tu o trestnoprávnej zodpovednosti, to je vec orgánov činnom v trestnom konaní. My hovoríme o jednoznačnej politickej zodpovednosti, preto dnes predkladáme tu v pléne Národnej rady tento návrh na vyslovenie nedôvery.
Toľko z mojej strany, nazvem to, základného výpočtu prešľapov pána ministra Milana Krajniaka, ktoré preukazujú, že pán Krajniak nie je spôsobilou osobou na riadenie tak dôležitej inštitúcie, akou je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 756, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 782 z 28. októbra 2021 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 756, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem vymedzených výborov, a to určené, to do určeného termínu konania schôdze.
Určil zároveň, aby výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali jednotlivé výbory v určenom termíne. Výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre sociálne veci o návrhu nerokovali, keďže neboli uznášaniaschopné. Ostatné určené výbory neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný počet, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Gestorský (ruch v sále), gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci dňa 3. novembra 2021 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a určil poslancov Katarínu Hatrákovú, Vladimíra Ledeckého a Jána Kerekrétiho, aby plnili úlohy spravodajcov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je, je uvedený v prílohe informác... v prílohe informácie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky odmieta návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej Milanovi Krajniakovi ako celok. K jednotlivým dôvodom uvádzaným v návrhu predkladá vláda Slovenskej republiky nasledovné stanovisko.
Vláda Slovenskej republiky má od začiatku pandémie na zreteli ako jeden z najdôležitejších cieľov na udržanie zdravej ekonomiky ochranu pracovných miest a podporu zamestnanosti občanov Slovenskej republiky. Jedným z najväčších programov, ktorými vláda Slovenskej republiky pomáha ľuďom postihnutým dôsledkami pandémie COVID-19, je projekt s názvom Prvá pomoc z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Za uplynulý rok a pol boli z tohto projektu vyplatené viac ako 2 mld. eur na podporu podnikateľov a živnostníkov a na ochranu pracovných miest. Práve táto adresná a rýchla finančná pomoc bola dôvodom, prečo sa niektoré firmy aj napriek sťaženým podmienkam rozhodli nielen neznižovať počty pracovných miest, ale, naopak, vytvorili na Slovensku mnoho ďalších pracovných príležitostí.
Okrem tohto projektu spustil rezort práce, sociálnych vecí a rodiny viaceré projekty zamerané najmä na zlepšovanie podmienok zamestnávania mladých ľudí. Vďaka týmto a mnohým ďalším opatreniam bola miera nezamestnanosti v septembri 2021 na najnižšej úrovni od mája 2020, čo dokazuje, že politika vlády Slovenskej republiky v oblasti udržania zamestnanosti prináša pozitívne výsledky.
Vo svojom návrhu poukazuje skupina poslancov na aktuálne živú kauzu defraudácie finančných prostriedkov zo štátnej pomoci, ktorá bola podľa nich spôsobená zanedbaním systému kontroly. Bol to práve správne nastavený systém spätnej kontroly, ktorý tieto podvodné aktivity odhalil a zastavil ich, aby nebolo možné v tejto činnosti pokračovať. Súčasťou takto nastaveného systému kontroly je, samozrejme, aj preverovanie zásadných údajov v čestných vyhláseniach žiadateľov, o čom boli informovaní aj členovia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ak teda skupina poslancov vo svojom návrhu tvrdí, že sa tieto údaje nepreverovali, opak je pravdou.
Odvolávanie sa v tejto veci na závery kontroly národného (Najvyššieho, pozn. red.) kontrolného úradu Slovenskej republiky možno považovať tiež za irelevantné. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má a vždy malo riadne nastavené procesy riadenia rizík, a to najmä v oblasti rizík, ktoré sa týkajú poskytovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako aj zdrojov EÚ. Napríklad práve v oblasti financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov existujú prísne samostatné kontrolné mechanizmy ako na úrovni prijímateľov nenávratných finančných príspevkov, tak aj Úradu vládneho auditu a Európskej komisie, ktoré nie sú v záverečnom príspevku, tak aj úradu vládneho, ktoré nie sú v záverečnom dokumente zo strany národného (Najvyššieho, pozn. red.) kontrolného úradu Slovenskej republiky spochybňované. Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky boli okrem kontroly národného (Najvyššieho, pozn. red.) kontrolného úradu Slovenskej republiky vykonané aj kontroly Ministerstva financií Slovenskej republiky, Úradu vládneho auditu či Európskej komisie, ktoré taký záver ako národný (Najvyšší, pozn. red.) kontrolný úrad Slovenskej republiky nevyslovil.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny konalo okamžite a celú záležitosť postúpilo formou trestného oznámenia orgánom činným v trestnom konaní. Vyšetrovateľ zároveň vzniesol požiadavku, aby štátne inštitúcie o prebiehajúcom vyšetrovaní neinformovali verejnosť, aby sa tak predišlo mareniu vyšetrovania. Zároveň boli obe inštitúcie plne súčinné a poskytli vyšetrovateľovi všetky relevantné a dostupné informácie a podklady, ktoré mali k dispozícii, čím jednoznačne deklarovali eminentný záujem o rýchle vyšetrenie trestného činu a vyvodenie konkrétnej zodpovednosti.
Je namieste vyzdvihnúť prácu 7 500 poctivých a obetavých zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí svoju prácu berú ako poslanie a počas dlhých mesiacov pracovali častokrát nad rámec svojich povinností, na úkor svojich rodín a voľného času, aby boli finančné prostriedky poskytnuté všetkým, ktorí ich potrebovali, čo možno najrýchlejšie.
Štyria zamestnanci, voči ktorým je dôvodné podozrenie, že spáchali trestný čin, už na dotknutom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nepracujú a orgány činné v trestnom konaní pokračujú vo vyšetrovaní.
Ďalej vo svojom návrhu skupina poslancov uvádza, že reálne kroky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sú v zásadnom rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Od marca 2020 sa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny podarilo presadiť mnohé sociálne opatrenia, ako napríklad zvýšenie príspevkov pre zaradenie krízovej intervencie či pobytové ambulantné zariadenia sociálnych služieb, zvýšenie príspevku na opatrovanie a príspevku na osobitnú asistenciu, zvýšenie príspevku na obedy pre deti, zrušenie doplatkov za lieky, vyplatenie jednorazových príspevkov na deti, odstránenie diskriminácie pri výpočte dôchodkov pre ženy narodené v rokoch ´57 až ´65, zavedenie tehotenského príspevku, SOS dotácie a dotácie na podporu rodiny a mnohé ďalšie. Taktiež boli vyplatené trináste dôchodky, a to v najvyššej celkovej sume v histórii Slovenska. V neposlednom rade pomohla vláda Slovenskej republiky ochrániť ľudí ohrozených exekúciami, a to tak, že exekútor môže v priemere zrážať len polovicu sumy, ktorú mohol z príjmu zrážať doteraz.
Zároveň rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vytvoril a zavádza do praxe jeden z najdôležitejších legislatívnych materiálov, ktoré slúžia na ochranu pracovných miest, a to zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. trvalý kurzarbeit.
Vo svojom návrhu skupina poslancov spochybňuje tiež plánované legislatívne zmeny v dôchodkovom systéme, najmä prvok rodičovského bonusu. Zavedenie rodičovského bonusu spôsobí zvýšenie dôchodkov u ľudí, ktorí vychovali pracujúce deti a zabezpečujú tak stabilitu dôchodkového systému.
Vláde Slovenskej republiky sa napriek zložitej pandemickej a ekonomicko-sociálnej situácii podarilo nielen zachovať sociálny dialóg, ale ho aj rozšíriť. Od nástupu novej vládnej koalície v marci 2020 bolo pod vedením ministra Krajniaka ako predsedu celkovo zrealizovaných deväť riadnych plenárnych zasadnutí a tri mimoriadne plenárne zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Pravidelných plenárnych zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky sa naďalej aktívne zúčastňujú okrem zástupcov vlády aj zástupcovia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Združenie miest a obcí Slovenska, zástupcovia zamestnancov, Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky a od roku 2021 aj nový člen tripartity Spoločné odbory Slovenska.
Možno teda konštatovať, že sociálny dialóg v Slovenskej republike funguje na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni. O kvalite sociálneho dialógu svedčí aj fakt, že sa podarilo nájsť zhodu aj v takých zložitých a strategických zákonoch, ako je napríklad zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. trvalý kurzarbeit. Vláda Slovenskej republiky plánuje vo vedení konštruktívneho sociálneho dialógu pokračovať aj naďalej, keďže ho považuje za overenú formu nastoľovania celospoločenskej diskusie o najzávažnejších ekonomických a celospoločenských otázkach.
Vláda Slovenskej republiky tiež považuje za úspech, že sa napriek nepriaznivej situácii, v ktorej sa slovenská ekonomika ocitla z dôvodu pandémie COVID-19, podarilo zvýšiť minimálnu mzdu z úrovne 580 eur v roku 2020 na úroveň 646 eur pre rok 2022, čo predstavuje zvýšenie minimálnej mzdy o viac ako 10 %. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky sa priemerná nominálna mesačná mzda medziročne zvýšila o 10,5 % na 1 202 euro, pričom vyšší nárast bol naposledy dosiahnutý v IV. štvrťroku 2004. Taktiež reálna mzda po zohľadnení miery inflácie medziročne vzrástla, a to o 8,1 %. To znamená, že mzdy v slovenskom hospodárstve stúpajú aj napriek zložitej pandemickej, ekonomickej a sociálnej situácii, z čoho opäť možno odvodiť záver, že vláda Slovenskej republiky aj počas pandémie dokázala zabezpečovať rast príjmov pre drvivú väčšinu obyvateľov Slovenska.
S uvedením, s poukazom na uvedené skutočnosti vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi, poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, vážený pán navrhovateľ, chcel by som vám povedať niekoľko takých príkladov alebo príbehov, ktoré sa udiali v súvislosti s rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, a vy si zvážte, že akým spôsobom sa v jednotlivých prípadoch konalo a vyvodzovala zodpovednosť.
Ako prvé chcem reagovať na predmetný prípad, o ktorom hovoril pán poslanec Richter. Chcel by som zrekapitulovať fakty, ktoré sa udiali.
20. augusta 2021 presne o 10.43 hod. som dostal informáciu o tom, že na Úrade práce v Pezinku identifikovali podozrivé platby, ktoré sa javia ako podvodné. V ten istý deň 10.56 hod. som telefonoval ministrovi vnútra, kde som ho informoval o tejto skutočnosti a požiadal som ho, aby určil kontaktnú osobu, s ktorou bude riaditeľ Úradu práce v Pezinku, ktorú mi tieto skutočnosti oznámil, komunikovať. 11.45 hod. som na základe odporúčania ministra vnútra, 11.40, čiže do hodiny som komunikoval s vtedajším policajným prezidentom pánom Kovaříkom, informoval som ho o skutočnostiach, ten poslal príslušné policajné orgány, dal ich do kontaktu s riaditeľom úradu práce a ešte v ten istý deň bolo podané prvé trestné oznámenie. To znamená, konal som do hodiny od prvej informácie o tom, že takéto podozrivé platby existujú. Do hodiny.
Od 23., to znamená, toto bol piatok, o ktorom hovoríme, od 23. do 30. 8. prebehla kontrola, kompletná, na Úrade práce v Pezinku, aby boli identifikované všetky podozrivé platby, ktoré by ešte mohli byť identifikované. Na základe toho bolo 30. večer alebo v popoludňajších hodinách podané druhé trestné oznámenie, doplnené niekoľko sto strán dokladov, dôkazov, informácií, a toto trestné oznámenie, druhé doplnené, bolo 31. prijaté.
1. 9. 2021 som vymenil generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ako správne citoval pán navrhovateľ, nie preto, že by som si myslel, že dovtedajší bol zapletený v týchto podvodoch, keby som si to myslel, tak sám naňho dám trestné oznámenie, ale preto, keďže sa jedná o podvod závažných rozmerov a rozsahu, aby nevznikla žiadna pochybnosť, že by niekto mohol akýmkoľvek spôsobom zakrývať alebo manipulovať s čímkoľvek. A nový generálny riaditeľ v septembri vykonal kompletnú kontrolu všetkých platieb, ktoré by sa mohli javiť podobné ako tie pezinské, po celom Slovensku. Identifikovali 339 takýchto platieb, všetky boli skontrolované, s výnimkou tých pezinských, všetky ostatné sa ukázali ako reálne. To znamená, boli vyplatené oprávnene.
Zároveň v priebehu septembra bol, bola ukončená spolupráca so všetkými osobami, ktoré boli podozrivé v tom, že by na tom podvode mohli participovať.
Po ďalšie chcel by som vás informovať, že boli, samozrejme, vykonávané aj kontroly vopred, nielen námatkové kontroly ex post, ktoré aj prišli na to, že takéto podozrivé platby existujú. To znamená, na základe nastaveného systému kontroly boli tieto platby identifikované. Ale chcem vás informovať, tak ako som vás informoval na výbore, napriek tomu opakujete stále nekorektnú informáciu, že existujú dva konkrétne pokyny generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 26. 11. 2020, ktorý bol cez systém DMS posielaný 27. 11., podľa mojich informácií, o tom, kde sa vyslovene ukladá vykonávať konkrétnu kontrolu, nie formálnu kontrolu, ale konkrétnu kontrolu jednotlivých skutočností, spisov, vysvetľuje sa, ako sa majú konať. A existuje pokyn alebo usmernenie platné od 1. 1. 2021 Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa konkrétne popisuje, ako sa tá kontrola má vykonávať a že sa má vykonávať, fyzicky sa má preverovať, nie formálna kontrola, či spĺňa formálne náležitosti, ale podľa § 70. Čiže, samozrejme, aj v tomto prípade alebo v týchto prípadoch kontrola bola vykonaná.
V čom bol problém? V tom bol problém, že dotknuté osoby sfalšovali žiadosť, kontrola prebehla, indikovala, že je problém, sfalšovali výsledok kontroly a sfalšovali ešte aj podpisy na plaťáku. Nie krížová kontrola štyroch očí, tak ako je to v bankách. Tu bola krížová kontrola dokopy desiatich očí, to znamená, 5 ľudí to videlo. Ale keď niektoré osoby vedeli, pretože museli vedieť, že ten systém ich odhalí a aj ich odhalil, do niekoľkých týždňov ich odhalil, že tie platby sa ukázali ako, ako mylné, nie mylné, ako proste pochybné a nesprávne, tak ten systém ich identifikoval a oni o tom museli vedieť, že ich to identifikuje. Čiže ten systém kontroly nastavený bol a zafungoval. Kvôli tomu bolo zabránené pravdepodobne potenciálne iným škodám.
A ešte raz opakujem, že nemám informáciu alebo informácie o počte firiem a aj o platbách, aj o sumách je iná ako tá, čo bola zverejnená. Nespochybňujem, možno polícia v nejakom ďalšom šetrení proste identifikovala nejaké iné problémy, ale čo sa týka Úradu práce v Pezinku, tie informácie, ktoré boli zverejnené z hľadiska počtu firiem a z hľadiska vyplatenej sumy, nesedia podľa mojich informácií.
Opakovane hovoríte, pán poslanec, že sme zatajovali veci. My sme nezatajovali žiadne veci, my sme rozmýšľali, že to zverejníme okamžite, ako sme to zistili na konci augusta. Ale po dohode príslušných ľudí, to znamená riaditeľa Úradu práce v Pezinku a potom aj nového generálneho riaditeľa ústredia s orgánmi činnými v trestnom konaní sme boli požiadaní, aby sme, pokiaľ možno, čím dlhšie neuverejnili ani jednu vec o tomto, pretože tam prebieha vyšetrovanie. A až presne v ten deň, keď som mal tlačovú konferenciu a keď som prišiel na výbor, sme dostali povolenie od orgánov činných v trestnom konaní, že môžme v istom rozsahu informovať, v takom, aby sme čo najmenej ohrozili vyšetrovanie. Čiže akonáhle sme dostali súhlas na informovanie, hneď sme informovali.
A teraz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste si urobili trochu kontext, čo sa týka vyplácania pandemickej pomoci v Európe, ktorá vo veľkej väčšine krajín bola vyplácaná na čestné vyhlásenia práve kvôli tomu, čo vy ste kritizovali, že ako sa pomoc pomaly vypláca, no tak vo všetkých krajinách sa vyplácala na čestné vyhlásenie práve kvôli tomu, aby sa mohla vyplatiť čo najrýchlejšie.
Keď robili ešte v rok 2020 námatkovú kontrolu v Česku tých vyplatených platieb, tak identifikovali, že až 1/3 platieb môže byť chybných. To neznamená, že vo všetkých prípadoch ide o podvod, ale jednoducho proste tie platby boli vykázané, že môžu byť neoprávnené. V Nemecku len do februára, a to teda nikto asi nepochybuje, že Nemecko je zorganizovaná, systematizovaná krajina, len do februára tohto roku, viete, koľko chybných platieb alebo, alebo podvodných platieb, alebo podozrivých platieb, že ide o podvody, bolo zidentifikovaných? 25-tisíc. 25-tisíc platieb. Asi ste zachytili, že koľko národný audítorský úrad vo Veľkej Británii zidentifikoval, že aká je suma asi podvodných platieb pandemickej pomoci v Británii, 9 miliárd eur. Deväť miliárd eur vo Veľkej Británii. Žiaľ, pri takomto objeme pomoci, ak je vyplácaná na, z veľkej časti na čestné vyhlásenia, ktoré, tie dáta, pokiaľ možno, overujeme, to znamená, že daňový úrad, Sociálna poisťovňa, nelegálna práca, zdravotné poistenie, ďalšie skutočnosti, ktoré sa dajú rýchlo overiť, samozrejme, že sa overujú. Ale nie všetko v takej rýchlosti, dokopy to bolo 1,4 mil. platieb, dokopy sme podporili zhruba asi 5 mil. výplat doteraz, mesačných výplat. Tak všetko ani v týchto, nazvime to, že oveľa dlhšie fungujúcich krajinách z hľadiska nejakých systémov nedokázali identifikovať.
Teraz by som chcel prejsť k takým iným príkladom, keďže som zachytil z vyjadrení navrhovateľov, že je tu problém so systémovou kontrolou, mimochodom, NKÚ nepovedalo, že je problém s vyplácaním prvej pomoci, NKÚ sa vyjadrilo úplne jasne, že išlo o iné, iný systém kontroly na ministerstve, mimochodom, pán navrhovateľ, ktorý ste nastavovali vy (reakcia navrhovateľa) a opravili a opravili sme a opravili sme to. Nemali ste pandémiu, pán poslanec. A opravili sme aj na základe NKÚ ten systém kontroly.
Ale teraz sa chcem opýtať, pán poslanec, keď sa tu bavíme o tom, ako je nastavený systém kontroly, poviem vám taký príbeh. Bolo treba na ministerstve práce rozdeliť 50 mil. eurofondov. Rozmýšľali múdri ľudia na ministerstve, ja nevravím, že vy, že ako ich tak prerozdeliť. Tak ich napadlo, že urobme to tak, že kto prv príde, ten prv melie. To znamená, keď niekto splní podmienky, tak podľa poradia, jak sa prihlásia, to pridelíme. A, čuduj sa svete, nejaký mudrák vymyslel, že najlepšie by bolo spustiť tento projekt 31. decembra 2015, na Silvestra o jednej hodine ráno. A predstavte si, boli ľudia, ktorí proste bdeli, lebo rozmýšľali nad tým, že na Silvestra, čo by som tak asi robil, pozriem si, či náhodou nespustia projekt na 50 mil. A spustili. (Smiech v sále.) Spustili.
No ale čo keby náhodou, čo keby náhodou sa niekto aj našiel, že by sa prihlásil do takéhoto projektu, no tak tam bola druhá podmienka, že bolo treba doručiť žiadosť nielen elektronicky, ale aj písom... ale aj teda akože ručne, vecne. Zhodou okolností tá podateľňa bola otvorená iba do 11.30. Ale veď keď si to o jednej v Sobranciach všimnete, vyplníte žiadosť, sadnete do auta, o jedenástej flekujete pred ministerstvom. Na Silvestra.
A ja sa pýtam, aká bola vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí takéto, takéto rozdeľovanie eurofondov pripravili? A znovu, tak ako ste vy povedali, pán poslanec, ja netvrdím, že je tu trestnoprávna zodpovednosť, to nech naozaj riešia orgány. Žiadna zodpovednosť nebola vyvodená.
Druhá vec, na ktorú chcem, pán poslanec, upozorniť, keď sa bavíme o rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, korekcie, čo sa týka rezorta (rezortu, pozn. red.) práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa týka eurofondov, sú zatiaľ to riziko vo výške 27,44 mil. eur. Dokonca, pán poslanec, v januári 2020 tesne pred pandémiou bolo vyplácanie eurofondov pozastavené. Jaká bola vyvodená zodpovednosť? Jaká bola? Ja netvrdím, že vy ste ich ukradli, aby bolo jasné, pán poslanec. Aká bola systémová kontrola? Akú systémovú kontrolu ste mali nastavenú, keď na Silvestra rozdávali eurofondy alebo tuto, alebo v eurofondoch bola korekcia 27,44 mil., alebo hrozí korekcia. Aká bola vyvodená zodpovednosť?
Po ďalšie, čo chcem povedať. Keď sa bavíme o systémovej kontrole, lebo všimol som si, že pán poslanec Vážny na výbore rozprával o tom, že to je systémové zlyhanie a to sa predsa nemôže stať, musí byť nastavená taká systémová kontrola, že jednoducho niektoré veci sa nemôžu stávať. Tak si predstavte, kolegovia, kolegyne, že na ústredí Sociálnej poisťovne v pekne oddelených priestoroch na 13 serveríkoch za štátne peniaze za elektrinu štátna klimatizácia bzučala, aby sa serveríky nezavarili, ťažili na ústredí zamestnanci bitcoin. A ja sa pýtam, jako bola nastavená systémová kontrola? Jako bola nastavená systémová kontrola?
A viete, prečo som to doteraz nevyťahoval? Pretože neverím, že pán poslanec Vážny, mohol by som mu vytýkať neviem čo všetko, mýto, neviem, bla, bla, bla, neverím, že organizoval ťaženie bitcoinu na ústredí Sociálnej poisťovne. Iba hovorím, že proste sa môže stať, že niektorí zamestnanci sú tak šibnutí a šialení, že si myslia, že na takéto veci sa nepríde. No samozrejme, aj na to sa prišlo. A jakú systémovú zodpovednosť vyvodil pán poslanec Vážny? Žiadnu nevyvodil.
Chcem sa dostať ešte ďalej, aby sme si povedali tie príklady. Hovorili ste, že sociálny dialóg nefunguje. Ja vám poviem, ako fungoval na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sociálny dialóg. Konkrétne centrum sociálneho dialógu si najalo expertku za 60-tisíc eur pani ministerku Tomanovú, ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, a jej štátnu tajomníčku za 77-tisíc eur a ony rozvíjali sociálny dialóg. To bol taký dialóg medzi nimi, že tak fungoval ten sociálny dialóg za dokopy 137-tisíc, že ja vám garantujem, že takýto sociálny dialóg na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny dnes nefunguje. To len aby sme si tu povedali, že aké veci sa dejú.
Keď sa bavíme o absurdnostiach už, pán poslanec, aby sme si to teda vyjasnili, za pani Tomanovej, a teda SMER-u na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa dalo 200-tisíc eur za preškolenie barmanov na vizážistov, z eurofondov. Ja sa pýtam, kde bola systémová kontrola? Kde bola systémová kontrola?
A čo som, ako keď už som si teda zisťoval veci, tak teda, prosím vás pekne, my sme zaplatili, teda myslím ako rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, nie my, v minulosti za SMER-u 24 500 eur, aby sme zmerali IQ tridsiatim Rómom. (Smiech v sále.) Tak to asi ani neviem, že z akého projektu sme akože toto vyplácali.
A ešte raz, aby ste rozumeli, pán navrhovateľ, ja to teraz nehovorím preto, že by som vám osobne chcel vytýkať, že vy za toto môžete alebo, alebo to organizujete, alebo niečo. Iba hovorím, že ľudská vynaliezavosť, žiaľ, v takýchto veciach je šialená a chcem si predstaviť, ako systémovo ste kontrolovali v minulosti takéto veci. Mám tu pripravených desiatky takýchto príkladov.
Ale ja som vám vďačný, že ste dali návrh na moje odvolanie, pretože v tom zhluku pandemických vecí, ktoré neustále musíme riešiť, čo sa týka pomoci ľuďom, som mal aspoň dôvod nájsť si čas a zrekapitulovať si, v čom všetkom sme za ten rok a pol ľuďom pomohli. A chcel by som to zrekapitulovať vám, ale aj kolegyniam a kolegom poslancom, ale aj ľuďom, aby sme to mali zrekapitulované.
Takže ako pomoc na ochranu pracovných miest sme spolu doteraz vyplatili z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny 2 423 900 668 eur. To je obrovský objem pomoci. Z toho na mzdy zamestnancov 1,546 mld., na SZČO 549 mil., materským školám na udržanie pracovných miest, to znamená tým učiteľkám najmä, 60 mil., základným umeleckým školám 16 mil., odloženie odvodov v roku 2020 bolo 59 800 000, odloženie odvodov v tomto roku 42 mil. eur, na vytvorenie nových pracovných miest na jeseň minulého a na jeseň tohto roku sme vynaložili ako aktívnu politiku trhu práce 150 mil. eur, 43 100 nových pracovných miest.
Čo sa týka pomoci ľuďom v núdzi. Spolu 330 880 066 eur doteraz vyplatených. Predĺžená pomoc v nezamestnanosti 72 820 000, SOS dotácia 77 000 poberateľov, 82 mil. eur vyplatených, humanitárna pomoc právnickým osobám 5 538 000, z toho 3 930 000 bol ten tzv. infekčný príplatok, ktorý sme vyplácali pre zariadenia sociálnych služieb. Pomoc v hmotnej núdzi 169 mil. eur. Pomoc rodinám viac ako pol miliardy, pandemická OČR-ka 190 mil., predĺžený rodičovský príspevok 50 mil., pandemický prídavok 100-eurový jednorazový 70 mil., pandemický prídavok, to je tých 333 eur pre deti v hmotnej núdzi, viac ako 5 mil., pandemická PN-ka takmer 190 mil. eur.
Čo sa týka, sociálnym službám celková pomoc 40 528 000 eur. V prvej vlne odmeny zamestnancov doteraz 22 mil. V druhej vlne, tá sa vypláca, doteraz vyplatených 4 mil., pomoc na neobsadené lôžka 13 mil., pomoc s výživovými doplnkami, to je ten vitamín E, 1 381 000, COVID úrazový príplatok 2 700 000, spolu 3 mld. 299 mil. eur, 3 mld. 299 mil. eur.
A teraz by som len chcel povedať dvadsať faktov o pomoci ľuďom v rokoch 2020 a 2021.
Začal by som tým, že aj vo svojom príhovore pán navrhovateľ ste mňa, nás kritizovali, že v takejto veľkej kríze musí byť tá pomoc vyššia. Tak si urobme porovnanie toho, ako postupujeme v kríze my a ako postupovala vláda SMER-u v kríze v rokoch 2008 až 2010. Urobil som také porovnanie prvých 18 mesiacov, alebo prvého roku a pol v kríze a urobil som porovnanie iba peňazí, ktoré boli vyplatené na udržanie alebo vytvorenie nových pracovných miest.
Takže od apríla do októbra, od apríla 2020 do októbra 2021 sme vyplatili 2,1 mld. na udržanie pracovných miest a viac ako 150 mil. na vytvorenie nových pracovných miest. Čiže za rok a pol od začiatku krízy 2,25 mld. eur. Vláda SMER-u od septembra 2008 do apríla 2010, čiže v prvom roku a pol, skúste si tipnúť, koľko vyčlenila na podporu pracovných miest. A práve na tripartite, pán poslanec, na tripartite bol analytický materiál, kde sa to zhodnotilo v tom čase, celkovo 284 mil. Čiže naša vláda vyplatila na pomoc ľuďom v prvom roku a pol od začiatku ekonomickej krízy osemkrát viac peňazí ako vaša.
Druhý fakt. Aj vďaka tomu, že sme naozaj vyplatili značný obnos peňazí, napriek najväčšej ekonomickej kríze od druhej svetovej vojny, po roku a pol krízy je nezamestnanosť na úrovni 7,1 %, presnejšie 7,09 % v septembri. Čo znamená 190-tisíc disponibilných nezamestnaných. Po prvom roku a pol v tej kríze v 2008 až 2010 bola nezamestnanosť 12,52 a 336-tisíc disponibilných nezamestnaných. Ale budem férový, nežonglujem číslami, začínali ste z vyššej pozície. Takže celkovo za ten prvý rok a pol od krízy za vlády SMER-u narástla nezamestnanosť o 140-tisíc ľudí, za prvý rok a pol našej vlády narástla nezamestnanosť o 49-tisíc ľudí.
Čiže keď urobíme ten rozdiel, koľkým ľuďom sme pomohli, o koľko viac ľuďom sme pomohli udržať prácu vďaka tomu, že sme dali oveľa viac finančných prostriedkov na pomoc ľuďom, tak je to 91-tisíc ľudí. To je mesto Prešov, keď si predstavíte mesto Prešov, o toľko viac nezamestnaných bolo po roku a pol krízy za vlády SMER-u.
Po tretie. SMER od roku 2010 sľuboval vyplatenie trinásteho dôchodku, štyri roky ste vládli úplne sami. Nakoniec sme to museli urobiť my, napriek tomu, že ste nám nenechali ani euro na to, našli sme ďalšie peniaze a v roku 2020 sme vyplatili a v tomto roku už vyplácame najvyšší trinásty dôchodok v histórii Slovenska, dokopy viac ako 300 mil. eur. A v porovnaní s vaším posledným vyplateným vianočným príspevkom, človek s priemerným dôchodkom dostane 2,5-násobne viac, namiesto čosi vyše 80 eur viac ako 200 eur.
Po štvrté. V tom trinástom dôchodku, ktorý navrhoval SMER, ste navrhovali vyplatiť 150-tisíc invalidom 210 eur ako trinásty dôchodok. Viete, koľko sme vyplatili a vyplácame my ako trinásty dôchodok? 150-tisíc invalidom? 300 eur. Nezaslúžia si práve títo ľudia, nie sú tí, keď tu rozprávate o sociálnom štáte, tí najodkázanejší, ktorí by mali dostať najvyššiu pomoc vo forme toho trinásteho dôchodku? A my im ju dávame.
Po piate. SMER sľuboval vyplatiť 18-tisíc sirotám, viete, koľko trinásty dôchodok? 138 eur. Viete, koľko im vypláca táto vláda? 300 eur, pretože sú to tí sociálne najodkázanejší, tým sme chceli pomôcť najviac.
Po šieste. Keď sa bavíme o sociálnom štáte, vy ste vaším zákonom, pán poslanec, diskriminovali potenciálne až 140-tisíc žien pri odchode na dôchodok a my sme museli napriek pandémii prijať zákon o ich odškodnení, prijali sme ho, chvalabohu, minulý rok a doteraz sme už odškodnili fyzicky, 47-tisíc z nich už bolo odškodnených.
Po siedme. Keďže ten sociálny systém bol deravý, tak v čase pandémie sme zaviedli SOS dotáciu, na základe ktorej môže dostať finančnú pomoc štátu aj taký človek, ktorý nedosiahne na žiadnu systémovú pomoc. A doteraz desiatky tisíc ľudí ju už dostali a vyplatili sme viac ako 80 mil. eur.
Po ôsme. Napriek všetkým vašim kuvičím rečiam sme nielenže nezastavili vyplácanie príspevku na stravu detí, ale zvýšili sme ju z euro 20 na deň na euro 30 a dali sme ľuďom na výber, aby si mohli vybrať aj finančný príspevok, ktorého výhoda je v tom, že ho poberajú vo forme zvýšeného daňového bonusu aj cez prázdniny. Čiže nielen desať mesiacov, ale dvanásť mesiacov do roka.
Po deviate. Zrušili sme doplatky za lieky pre deti do 6 rokov, pre osoby s ŤZP a pre dôchodcov. Veď to ste mohli desať rokov urobiť, keď hovoríme o sociálnom štáte. A napriek pandémii, napriek tomu, že štátny rozpočet je napnutý, tak sme to urobili.
Po desiate. Znížili sme na polovicu zrážky, ktoré môžu exekútori mesačne zrážať zo mzdy alebo z dôchodku, v priemere je to na polovicu. Pomohli sme tak takmer miliónu ľudí ušetriť desiatky až stovky eur mesačne v ich rodinných rozpočtoch práve teraz, keď to najviac potrebujú, od 1. januára to bude platiť. Chcem upozorniť, že medzi týmito ľuďmi je aj 33-tisíc exekvovaných dôchodcov, ktorých ste spomínali, že potrebujú pomoc, takže rušíme doplatky za lieky, znižujeme splátky, ktoré musia platiť exekútorom.
Po jedenáste. Vyplatili sme jednorazový zvýšený rodičovský prídavok vo výške 100 mil. eur na každé dieťa do 18. roku a 333 eur pre každé dieťa v hmotnej núdzi.
Po dvanáste. Zaviedli sme tehotenský príspevok 200 eur každej mamičke od 4. mesiaca tehotenstva, uprostred pandemickej krízy, keď je štátny rozpočet napnutý, práve kvôli tomu, že chceme pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú, tak sme to zaviedli a zrealizovali. Doteraz sme pomohli už 19-tisíc mamičkám a vyplatili sme im viac ako 20 mil. eur.
Zaviedli sme dotáciu na podporu rodiny, ktorá v tomto štáte neexistovala, a okrem iného už sme pridelili dotáciu na výstavbu rodinných inkluzívnych areálov Rodinka viac ako 60 obciam, mestám a občianskym združeniam alebo cirkvám. Do konca roka pridelíme dotáciu na výstavbu ďalších 40 detských ihrísk.
Po štrnáste. Zvýšili sme príspevok na opatrovanie zo 430 eur v roku 2020 na 508 eur od 1. júla 2021. Čiže celkovo sme navýšili príspevok na opatrovanie o 18 %, o 78 eur uprostred pandémie, pán poslanec.
Po pätnáste. Zvýšili sme príspevok na osobnú asistenciu zo 4,18 eura na hodinu v roku 2020 na 4,82 eur na hodinu v roku 2021 od 1. júla. To je v priemere o 90 eur mesačne na jednu osobou, ktorá potrebuje osobnú asistenciu. Viac ako o 15 % sme zvýšili tento príspevok.
Po šestnáste. Toto by som chcel podčiarknuť, zvýšili sme príspevok na pomoc pre týrané deti, ženy a pre ľudí bez domova zo 150 eur na 250 eur mesačne. Pán poslanec, tento príspevok ste od roku 2012 ani raz nezvýšili, preto sme ho zvýšili o 67 %. To sú tí, to sú tí najnúdznejší, to je krízová intervencia tých, ktorí potrebujú najviac pomôcť, preto sme ho zdvihli o 100 eur.
Po sedemnáste. Zvýšili sme finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb v pobytových zariadeniach v šiestom stupni odkázanosti z 546 eur na 654 eur. To znamená o 20 %, o 108 eur sme zvýšili tento príspevok. Finančný príspevok na poskytovanie ambulantných služieb v šiestom stupni odkázanosti z 364 eur na 436 eur od roku 2022, o 72 eur, o 20 % sme zdvihli tento príspevok. Zvýšili sme minimálnu mzdu z 580 na 646 eur, celkové zvýšenie o 66 eur, čiže o viac ako 10 %.
A keď ste tu hovorili, pán poslanec, o útokoch na živiteľov rodín, tak vás chcem informovať, že priemerná mzda sa napriek pandémii v druhom kvartáli 2021 podľa Štatistického úradu, nevymysleli sme si to my, zvýšila medziročne najviac za posledných sedemnásť rokov, to znamená na 1 202 eur, to je nominálna mzda. A reálna mzda očistená o infláciu vzrástla o 8,1 %, čiže reálna mzda, priemerná, tak vzrástla o 88,1 euro, uprostred pandémie po očistení od inflácie.
Vážený pán poslanec, začnem alebo skončím, nemôžem ukázať vizuálnu pomôcku, takže ju iba prečítam. Hovorili ste o rodičovskom bonuse, aký je to diskriminačný, nesystémový prvok, mimochodom, tá novela zákona o sociálnych službách, ktorá je v, ktorá dnes prešla vládou, nie je o dôchodkovej reforme, to znamená, tam sa nerieši ani dôchodkový bo... ani dôchodkový, á, rodičovský bonus, ani žiadne ďalšie dôchodkové veci. Ale chcem vás informovať, že v našom dôchodkovom systéme ste roky tolerovali absolútnu nespravodlivosť v tom, že žena bez detí, keď bereme rok 2023, tak jej plánovaný dôchodok bude na úrovni približne 712 eur. Žena s jedným dieťaťom, ktorá musela niečo obetovať aj z toho ekonomického hľadiska, mala nižší príjem, má plánovaný dôchodok 665 eur, to znamená o 47 eur nižší, žena s dvomi deťmi o 80 eur nižší, žena s troma deťmi o 184 eur nižší a žena so štyrmi deťmi o 246 eur nižší dôchodok. Ja túto nespravodlivosť nemienim tolerovať.
A ak si niekto myslí, že som nejako osamotený v tomto, ako je ten dôchodkový systém nastavený, tak by som chcel upozorniť, že v tomto roku v Českej republike schválili rodičovský bonus 500 českých korún pre dôchodcu za každé vychované dieťa a nová vládna koalícia, ktorá vyhrala voľby, chce zaviesť rodičovský bonus presne podobným spôsobom ako my tak, aby 1 % zo svojich, zo svojho vymeriavacieho základu mohol odviesť, aby mohlo odviesť pracujúce dieťa pre svojich rodičov alebo pre svojich starých rodičov. V takýchto opatreniach, ktoré ja považujem za dobré a spravodlivé, budeme pokračovať.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán minister Krajniak, úprimne mne vás prišlo ľúto, ako ste tam stáli takto sám ako paleček, ani Palculienka neprišla podporiť slávneho ministra práce. Preboha, kde je vláda? Kde je predseda vlády Heger? Ako je možné, že nedošiel podporil svojho ministra?
Vy ste tu spôsobili rozruch v opozícii, my sme sa tu pýtali, že kto je ten človek, ktorý to tu prednášal, a to je vraj podpredseda vlády Holý, v živote sme ho nevideli. Prečo, preboha, nedošiel predseda vlády Heger? Veď tu bol dokonca aj pri Sulíkovi, on tu bol vždy. Oni vám teraz vysielajú, SME RODINE, nejaký signál, lebo ste im zarezali reformy, toto je to, čo vidíme v priamom prenose? Lebo politicky je to veľmi dôležité.
Vy týmto spôsobom, a teraz hovorím o vláde, urážate slovenskú verejnosť. Veď tu sa udiala lúpež za 24 mil.! To je taká lúpež, aká tu nikdy nebola. A oni si neprídu, absolútne ignorujú parlament? Veď to je dehonestácia Národnej rady.
Pán predseda Národnej rady, v dobrom, je možné, aby nedošli podporiť ministra práce, žiaden minister? Traja tu boli ministri vlády, traja ako Duj, Luj a Huj – Krajniak, Budaj a ten Holý, či jak sa volá. Títo traja, nikto iný. Ešte raz, kde je Heger, kde sú koaliční partneri? Ja chápem, že vás snažia vytrestať ako SME RODINU, chápem to, hej. Dostali ste takýmto spôsobom remeňom po zadku.
Ale ak toto má byť naozaj úroveň koalície na Slovensku, že si neviete ani podporiť vlastného koaličného partnera, tak to rovno, presne ako povedal dneska Igor Matovič, tak od toho choďte preč.
Lebo toto, čo tu predviedol pán Krajniak, to bolo absolútne trápne. Ako budeme sa tváriť, že tu teraz štyri vrátničky ukradli 24 mil. No jasné! Keby sa to stalo za vlády SMER-u, tak tu už máte plné ulice všetkých Slušnoslovenska, všetky označili vytlačené a už tu robíte revolúcie. A teraz sa tvárime, že to boli štyria vrátnici a Krajniak nevedel, on tam vlastne ani na tom ministerstve ani neprebýva.
Ospravedlňte sa Slovákom. Uniklo, ukradnuté bolo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Ďakujem pekne. Pán minister, takisto som si všimol tú vašu osamotenosť a ste tu skutočne ako kôl v plote. Keď pozriem, žiadny minister sa tu nenachádza. Je to asi potom, vy idete predkladať nejakú dôchodkovú reformu, ak vás takto budú podporovať tí vaši kolegovia z vlády, tak to bude veľké fiasko. A myslím si, že nebude to jediná reforma, ktorú ja nepovažujem za reformu, ale aj ostatné takto dopadnú, lebo vidíme tie veľké rozpory, ktoré medzi sebou máte.
Dlho sme tu počúvali, koľko všetko ste vy pomáhali počas pandémie. Pán minister, pomáhali ste najmenej v rámci Európskej únie. Hovorili ste o 3,3 mld. eur, ja to nebudem spochybňovať. Ale chcem vás upozorniť na jedno, vy ste za tie dva roky zadlžili Slovenskú republiku o 15 mld. eur. Pomohli ste 3,3 mld. a zadlžili ste o 15 mld. eur. To je obrovská hanba.
Nebudem ani hovoriť o tom, ako ste v podstate hlasovali za naše trináste dôchodky, ktoré ste navrhovali, potom ste ich zrušili. Vaše červené čiary ste všetky prekročili. Hlasovali ste za zastropovanie dôchodkov. Takisto ste si pošľapali po jazyku a o minimálnej mzde ani nehovorte, jak strašne dávate navyše. My sme navrhovali, aby to bolo na úrovni 60 % priemernej mzdy. Čiže opäť ste pripravili tých ľudí o 34 eur na minimálnej mzde. Takže toľko za mňa.
A musím povedať, že na 24 mil. sa ľudia budú pýtať. To sú peniaze daňových poplatníkov. Oni sa budú pýtať, kedy sa tých 24 mil. z tých schránkových firiem vráti do štátnej kasy na Slovensko. To by som bol veľmi zvedavý, na toto by som potreboval odpoveď, a nie tie výhovorky, ktoré sme tu počúvali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán minister, aj vy, aj vláda sme sa tu dopočuli o obrovských úspechoch v sociálnej oblasti. Ale je to len veľa prekrúcania, pretože tiež sme sa dozvedeli, že systém bol naspravený správne, nastavený správne, ani 24 mil. vyletelo hore, miliónov eur vyletelo hore komínom, a nič sa nestalo. A toto ma naozaj vyrušuje.
Najviac na sociálnom výbore som ja navrhol, aby bola vykonaná kontrola z úrovne Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola koaličnými poslancami výboru zamietnutá. A to isté bolo aj teraz v pléne dnes, kde bola na základe nejakej procedúry zamietnutá takáto kontrola z NKÚ. Čiže keď raz konštatujete, že tá kontrola NKÚ bola, prečo sa jej bránite teraz? To vo mne vyvoláva pochybnosti, pretože jedna vec je trestná rovina a druhá vec je systémová rovina z úrovne NKÚ, aby sa takého veci už ďalej nediali.
K tomu vyťaženiu bitcoinu, čo ste uviedli ten príklad v Sociálnej poisťovni, že či bola systémová kontrola zo Sociálnej poisťovne. Dovolím si upozorniť na malé rozdiely. V Sociálnej sa jednalo o 1 400 eur, ktoré boli spreneverené jedným pracovníkom na základe vyššieho odberu energie a vyššieho odberu internetového signálu. V tomto prípade bolo 24 mil. eur. Čiže rozdiel je 1 400 a 24 miliónov. Skúste si to oddeliť a uvidíte, že aký bol veľký tento proces. Sociálna poisťovňa to odhalila sama na rozdiel od tohto prípadu, kde to odhalilo investigatívne centrum. A Sociálna poisťovňa tiež podala trestné oznámenie, tak ako vy ste podali, ale v Sociálnej poisťovni ten pracovník bol okamžite prepustený a musel uhradiť tú škodu, ktorú Sociálnej poisťovni spôsobil, opakujem, tých 1 400 eur.
Ale ten, kto sa podpísal, v tomto prípade nebol prepustený, zotrváva na svojom mieste, naopak, je glorifikovaný a úhradu škody podľa mňa ani nebude od neho nikto žiadať, tých 24 miliónov.
Čiže to je obrovský rozdiel. Nemôžte porovnávať neporovnateľné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán minister, je zaujímavé, že práve poslanci, ktorí kritizovali nedostatočnú pomoc počas pandémie, vás dnes kritizujú a odvolávajú. Tí poslanci, ktorí chceli pomôcť veľmi rýchlo, dokonca sa hovorilo o helikoptérových peniazoch, kričali, že málo dávame na pomoc počas pandémie a zároveň krajinu zadlžujeme.
Pán minister, zhrnuli ste, čo všetko vaše ministerstvo urobilo. Samozrejme, že v systéme sa nájdu nezodpovední, ktorí majú pohnútky systém zneužiť. Vy ste na to poukázali a na váš podnet konajú orgány činné v trestnom konaní. Vec sa vyšetruje. Prežívame zložitú dobu, keď na svete zúri COVID pandémia. Samozrejme, že nikto s ňou nepočítal a dotačné systémy sa generovali rýchlo, takmer na kolene. Samozrejme, že sú v systéme chyby. Vážim si však prácu pracovníkov na úradoch práce, ktorí pracujú s obrovským nasadením a mnohokrát sú v nebezpečenstve a atakovaní.
Pán minister, vážim si vašu prácu a máte moju podporu.