51. schôdza

Ďakujem pekne opäť za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novelizácie zákona o podmienkach výkonu volebného práva vypracovalo ministerstvo vnútra v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa v roku 2022 vykonajú po prvýkrát v rovnaký deň a v rovnakom čase. Prioritným cieľom návrhu zákona je preto vytvoriť legislatívne podmienky na vykonanie týchto volieb tak, aby priebeh hlasovania, zisťovania výsledku volieb, ako aj vedenie volebnej kampane mohli prebehnúť úspešne, korektne a bez rušivých momentov.
V čl. I sa návrhom zákona zavádza povinnosť volebným komisiám všetkých stupňov vrátane okrskových volebných komisií zasielať zápisnicu o výsledku volieb elektronicky a písomné vyhotovenie podpísané členmi volebnej komisie doručiť obci, resp. úradu samosprávneho kraja v určenej lehote až po voľbách. Vzhľadom na mimoriadnu náročnosť práce okrskových volebných komisií v týchto voľbách sa zároveň navrhuje zvýšenie odmeny jej členom na dvojnásobok. Vytvára sa tiež legislatívna opora pre osobitnú právnu úpravu špeciálneho spôsobu hlasovania v čase pandémie pre voličov, ktorí majú prekážku práva voliť z dôvodov ochrany verejného zdravia.
V čl. II sa upravujú pravidlá vedenia volebnej kampane, najmä limity nákladov na volebnú kampaň v súvislosti s konaním spojených volieb. Obdobie tzv. volebného moratória sa navrhuje v celom zákone zjednotiť, a to na obdobie 48 hodín pred dňom konania volieb.
V čl. III sa navrhuje ustanoviť bankám povinnosť zriadiť kandidujúcim subjektom na požiadanie tzv. transparentný účet. V zákone sa navrhuje dostatočný časový priestor na to, aby banky, ktoré službu "transparentný účet" doposiaľ neposkytovali, do konca roka 2022 tento produkt do svojho portfólia zaradili.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona predstavuje jeden zo základných predpokladov úspešného priebehu nadchádzajúcich spojených volieb do orgánov územnej samosprávy, preto si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem, pán minister.
Teraz udeľujem slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Zite Pleštinskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a rovnako odôvodnila stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 686, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 997 z 19. októbra 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 396 z 18. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 252 z 18. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 122 z 23. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 79 zo 16. novembra 2021 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 124 dňa 23. novembra 2021. Týmto uznesením ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Ondreja Dostála.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť.
Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani, a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje, a zároveň (zaznenie gongu) sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že schválených 50 dní v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou, a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili. Ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom, aj keď teda ja by som bol radšej, keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií.
Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp. budú sa riešiť niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj komunálnych a župných volieb.
Diskutovali sme napríklad o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová. Až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Že by sa to teda zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili, sa týka kandidovania alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba, fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok, nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite, tímu volebnému. Toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil účelovo a zakázal používanie vlastných mien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku.
To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktorým by sme uznali, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany, a na druhej strane by ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou.
Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov. Vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície s celoštátnymi politickými stranami.
Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska. Je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády, a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité, že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako, aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda niežeby niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Zhodli sme sa teda, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali sme s pánom štátnym tajomníkom Lazarom, tak na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb, a teda osobitne, zdôrazňujem, tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím, že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým, ako bude schválený. Sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie, či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť kandidovať.
Od začiatku, od obnovenia demokracie po roku ´89 alebo v roku ´89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019, keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone a aj v ďalších zákonoch nahradené termínom - kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie je menej presné ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď, samozrejme, niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si takisto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov.
Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a inicioval kolega Milan Vetrák, ktorý spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície, a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra, teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch, a síce v zákone o obecnom zriadení a v Správnom súdnom poriadku, kde sa takisto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh, tak opäť to budú nezávislí kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam, až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát znovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia, text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyni, ak nemá, pánu ministrovi, predpokladám, že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 686.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 187/2021 Z. z. sa mení takto:
V § 295, § 305 a § 312d sa slová "kandidát bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nové čl. III a IV nadobudnú účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem za pozornosť.