55. schôdza

Chcem ohlásiť, že som pravdepodobne omylom hlasoval „za“ pri prekurzoroch, chcel som hlasovať „proti“. Ďakujem.

Prosím, pre záznam uviesť hlasovanie opravné.
Budeme ešte hlasovať, kolegovia, prosím, alebo možnosť všeobecným súhlasom.
Pani pos... pani ministerka má COVID, takže nemôže vystúpiť. Či je všeobecný súhlas, že presunieme ten jej bod o... (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne, uvedené sme schválili.
Teraz vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

(Prestávka.)

Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v sále. (Ruch v sále.) Pán minister, prosím, nerobte nám tuná diskusný krúžok, potrebujeme rokovať. Ďakujem pekne. Prípadne sa presuňte hore do kaviarne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy... Áno, pýtam sa, či chce niekto sa prihlásiť do rozpravy ústne teraz. Je to k návrhu vládnom zá... návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ďakujem, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vystúpia traja poslanci, pani poslankyňa Šofranko, pán poslanec Suja a pán poslanec Žiak.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. (Ruch v sále.)
Prosím, v sále sa utíšte, zaujmite miesta. Kto nechcete byť v sále, prosím, opustite sálu.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 822.)

Vážený pán predseda... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, nechceme sa pozerať na vaše zadky, buďte takí láskaví! (Ruch v sále.)

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
... vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, o vysokých školách a kvalite vysokoškolského štúdia na Slovensku prebieha niekoľkoročná verejná diskusia. K vysokým školám sa vyjadrujú rôzni ľudia s rôznymi záujmami. Z mnohých vystúpení sa neraz bez hlbšej analýzy dozvedáme, že vysoké školy sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných alebo osoby, ktoré sa neuplatnia vo svojom odbore. (Ruch v sále.)
Zachytila som, že vo verejnej diskusii sa napríklad používa myšlienka, že len približne polovica absolventov robí to, čo vyštudovala. Pritom podľa štatistiky Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republike, republiky na základe dát z roku 2020 takmer 83 % absolventov vysokých škôl pracuje vo svojom alebo v príbuznom odbore.
Veľa sa tiež hovorí o tom, že mnoho talentovaných absolventov stredných škôl ide študovať do zahraničia. Čo hovoria dáta? Na zahraničných vysokých školách študuje 17 % absolventov stredných škôl zo Slovenska, z toho približne dve tretiny v Českej republike. Dôvodov, prečo je to tak, je určite viacero.
Česká republika dlhodobo investuje do svojich vysokých škôl viac, ako investujeme na Slovensku, a to práve aj preto, aby prilákala zahraničných, predovšetkým slovenských študentov, pretože tí sa najrýchlejšie asimilujú, a tak si Česi predovše... a tak si Česi vlastne riešia aj dôsledky vlastnej demografickej krízy. (Neutíchajúci ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR

Ďakujem. Evidujem päť faktických poznámok, ale musím tunák upozorniť, že pán Habánik, nefungovalo mu zariadenie, bol to nahlásiť, takže aby ste evidovali, že boli piati.
Takže nech sa páči, pán Habánik, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale nejak mi nefunguje zariadenie.
Pani poslankyňa, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za vystúpenie a aj oceniť a naozaj som rád, že ste uviedla tri konkrétne argumenty, pričom jeden z tých argumentov, ktoré ste uvádzali vy, som uvádzal aj ja vo svojom vystúpení, a to je tá agenda a tá základná úloha a postavenie samosprávy a samosprávnych orgánov na úrovni fakúlt a na úrovni univerzity. Ale som rád, že ste spomenuli aj dve ďalšie veci, ktoré sa dotýkajú uplatnenia absolventov na trhu práce, pretože naozaj nie je to pravda, to číslo 50 %, že nie je uplatnené vo svojom odbore, pretože my ani nevieme presne tieto veci nejakým spôsobom štatisticky zmerať. A môžme hovoriť len o študijnom odbore a o nejakom príbuznom odbore.
Čo sa týka tých financií, áno, naozaj to som aj ja spomínal vo svojom vystúpení, že to vysoké školstvo je dlhodobo, a to nie je problém posledného roka alebo dvoch, to je dlhodobý problém, je dlhodobo finančne podvyživené a naozaj, ak chceme tlačiť stále viac a viac na kvalitu poskytovaného vzdelávania, ak chceme, aby výsledky vo vede a výskumu boli čoraz viac medzinárodne akceptované, bez zdrojov, bez peňazí to nepôjde. A zmena a takto rozsiahla zmena, ako je pripravená v návrhu novely zákona, bez financovania nebude naplnený ten základný cieľ, ktorý, ktorý je v návrhu zákona, ktorý je uvedený, a to, aby teda bolo poskytované kvalitné vzdelávanie, aby nám mladí ľudia neodchádzali za, za štúdiom do zahraničia, aby mali kvalitné internáty a ďalej a ďalej, to znamená, je dôležité, aby k zmenám prišlo aj vo svetle financií.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Súhlasím s vystúpením pani kolegyne Šofranko. Som rád za toto vystúpenie a, samozrejme, som veľmi rád, že ste poukázali na ten rozdiel v tých českých vysokých školách a našich, aké sú podmienky.
Ja sa nečudujem študentom, že odchádzajú, keď vidíme, aké sú podmienky u nás a aké sú na českých vysokých školách. Keď si vezmeme len príklad stomatológov, ako odchádzajú radšej študovať do Brna, ako by ostali u nás, to už nehovorím, že je tam viacej tých voľných miest, že tá kvalita štúdia je úplne iná, a čo sa týka praxe, tam majú to úplne iné títo stomatológovia. A potom je tu aj ten výsledok, že 90 %, si dovolím tvrdiť, z nich ostáva v tej Českej republike alebo ide niekde do západnej Európy, že sa nevracajú ku nám. A toto je veľká škoda pre naše zdravotníctvo. Takže absolútny súhlas aj s tým, že vysoké školy sú podfinancované.
Viete, keby nie mnohé projekty, keby neboli toľko projektov, z ktorých sú financovaní vysokoškolskí pedagógovia, tak, si myslím, že sú vysoké školy absolútne v rozklade, lebo len na základe tohto sú financované ich mzdy, že sú platené z týchto rôznych projektov.
Ja by som sa spýtal pani poslankyni Šofranko, spýtajte sa svojich koaličných kolegov, ktorí sú vo vláde, ako ste za dva roky vy pomohli vysokým školám. Teraz nemyslím konkrétne vás, toto neberte, že nejaký útok na vás, táto vláda za dva roky, ako ste pomohli vysokým školám a ako ste za dva roky pomohli vede alebo mladým vedcom. Skúste mi na toto alebo skúste si na toto vypýtať odpoveď, lebo to mi na to odpovedať vy nemôžte, za to vy nemôžte. Nijak, vážení kolegovia. Nijak, nijak.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Pani kolegyňa, vo svojej rozprave ste spomenuli, že absolventi vysokých škôl podľa nejakých štatistík pracujú v príbuzných alebo vo svojich odboroch. No, pani kolegyňa, neviem, aké štatistiky boli uvádzané presne alebo z akých štatistík ste v skutočnosti čerpala, ale nie je tomu tak, pretože ani 10 % študentov a absolventov pedagogických fakúlt sa aktívne nezapojí do školského vzdelávacieho systému, čiže absolútne nie sú pracovne vyťažení vo svojom ani v príbuzenskom odbore, pretože najbližší príbuzenský odbor v rámci pedagogiky, resp. absolvovania pedagogickej fakulty vo forme učiteľstva je len nejaké vychovávateľstvo. Čiže ani tam sa to nedeje a ani tam títo ľudia nie sú, nepracujú, pretože ani nieže k dnešnému dňu, ale posledná taká nejaká neoficiálna štatistika, ktorú zverejnilo aj ministerstvo koncom januára, nám chýba 6-tisíc učiteľov. Bavíme sa o učiteľoch od základnej až po vysokú školu. Čiže tam musíme hľadať niekde nejaký problém, kde nás tlačí topánka a prečo vlastne absolventi pedagogických fakúlt neostávajú učiť, ale hľadajú si mnohé iné, pridružené zamestnania.
No tak jasné, hlavným bodom programu je nedostatočné finančné ohodnotenie, no ale s týmto sa musíme vysporiadať a toto je dlhodobo, na desaťročia problém neriešený.
Čo sa týka absolventov priľahlých odborov, tak napríklad odborov so sociálnym zameraním, tak naozaj tiež možno len 10 % sa chce reálne zapájať do oblasti sociálnych služieb, čo je tiež úplne úbohé, pretože načo človek študoval sociálny odbor, ak vôbec v sociálnej oblasti nechce pracovať, ale študoval to len kvôli tomu, aby mal nejaký titul, aby si uspokojil alebo pohladkal nejaké svoje ego.
A čo sa týka odlivu študentov do zahraničia. Áno, súhlasím, študenti v zahraničí dostávajú aj kvalitnejšie vzdelanie, určite kvalitnejšie ubytovanie a jednoducho je im tam lepšie.