55. schôdza

O slovo požiadal v rozprave pán spravodajca Karahuta, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti k tomu, čo bolo povedané. Tu sú v podstate, v podstate jedná sa o také tri, tri zásadné okruhy, ktoré rieši tento zákon, predĺženie doby minimálnej trvanlivosti, zrušenie povinného, povinnosti uvádzať 50 % výrobkov v letákoch a pridomový predaj.
Ešte predtým, jak k týmto bodom prejdem, ja chcel by som poďakovať všetkým diskutujúcim za diskusiu, pretože konečne aj v tomto parlamente bola diskusia slušná, vecná, odborná, nebola politická, neboli žiadne urážky. Ja som veľmi rád, že keď sa dostaneme k týmto témam, ako sú tie chlebové, potraviny, že dokážeme diskutovať a nehráme tu žiadnu politickú hru, pretože, tak ako stále hovorím, nemáme koaličný a opozičný rohlík, máme iba rohlík.
Čo sa týka predĺženia doby minimálnej trvanlivosti, v tomto smere, keď sa začínalo s touto debatou, ja som mal veľa výhrad. My sme, my sme komunikovali medzi sebou v rámci ministerstva. Ja som rád, že nakoniec to došlo do takého štádia, takže sú tam výrobky, voči ktorým ja osobne výhrady nemám ako, ako potravinár, hygienik. A keď si to, keď niekto má výhrady a sa bojí, že tie potraviny nebudú bezpečné, tak si potom spomeňme na vlastné kuchyne, a prvé, čo urobí gazdiná alebo manželka, alebo kto kupuje potraviny, tak špagety vysype do takej vysokej nádoby, kde žiadna doba trvanlivosti nie je. Cukor sa vysype, soľ sa vysype, ryža sa vysype a nikto nevie, že kedy to bolo vyrobené.
To je zaujímavé, že máme dva metre. Na jednej strane meter jeden, kde, kde sa bojíme možno niekedy zbytočne komunikujeme tieto veci, aj keď osobne aj u nás doma sa pravidelne doby spotreby kontrolujú, na druhej strane veci, ktoré donesieme domov, zrazu nám nevadia. Toto je realita, takže ja si myslím, že tu, tu problém nie je, a takéto, takéto mediálne výstupy, ako boli aj včera, že vraj výrobcovia budú ukrátení a neviem čo, ja si myslím, že toto neférové zavádzanie verejnosti, pretože zodpovednosť je na strane obchodníka, nie na strane výrobcu. On musí si zistiť, či ten výrobok je zdravý a bezpečný, alebo nie je.
Čo, čo sa týka zrušenia 50 % povinnosti, ono to marketingovo bolo pekné, keď to bolo. Opýtam sa, štatisticky za tri roky, čo to máme, čo sa udialo, lebo už môžeme to vyhodnotiť, a prakticky sa neudialo nič. A ja by som oveľa viac privítal aktivitu obchodných systémov nezávisle od toho, či sú slovenské, alebo zahraničné, ktoré som postrehol v Čechách. Nehovorím, že je to všade, ale videl som, keď som chodil veľa po Čechách, v Čechách, že na dverách predajne bolo napísané, že tu predávame 65 % českých výrobkov. Toto je najlepší marketing, ktorý môže byť, že sám obchodník láka zákazníkov na zastúpenie výrobkov, a si myslím, že bude to aj účinnejšie, keď na tom letáku bude napísané, tak ako to je navrhnuté, že koľko, aký je podiel výrobkov v tomto obchodnom systéme.
Čo sa týka pridomového predaja, je nám jasné, že, že Európske normy nám neumožňujú predávať potravino... kŕmiť potravinovým odpadom. Je to, je to z hľadiska bezpečnosti dosť pochopiteľné, pretože máme veľké koncentrácie zvierat. Tie potraviny sa nevedeli zabezpečiť, aby boli prepravované tak, aby neboli zdravotné, bezpečné aj pre, pre zvieratá. Ale na druhej strane to, čo aj povedal pán minister, že v tom pridomovom predaji asi ťažko príde veterinár kontrolovať, čím kto kŕmi zvieratá, pretože to ani si neviem predstaviť, že by ostal nejaký jogurt alebo neviem jaký výrobok, alebo obed, aby sa nedal prasiatkam, keď ho má doma. Jednoducho ho dá. Pre toto, čo povedala pani kolegyňa Halgašová, s tým súhlasím, potravina má byť bezpečná. Čiže pre mňa je dôležitý ten konečný efekt, keď ten veterinár dá pečiatku na ten výrobok, že je bezpečný. To je dôležité. Hej? A, a že by tam bola nejaká kontrola policajná, ktorá kontroluje toho gazdu, že čím kŕmi, to ani, prakticky si to neviem predstaviť. Možno dať to na papier, ale prakticky si to asi neviem predstaviť. A je to predaj do jednej tony, takže to je v podstate desať prasiat do mesiaca.
Ja ešte chcem k tomu potravinovému odpadu, lebo tie štatistiky sú rôzne. Ty si hovoril 163, to je teraz oficiálne číslo, niekde sa hovorí o 110, 112, 115, ale podstata je tá, že ten odpad nám nevzniká tak, že, že si doma vážime, a kto viac odpadu vyhodí, ten je lepší. Tak to nefunguje, pretože doma, odpad z domácností je možno 50 %. Tých druhých 50 %, 40-60, ale aj je tá druhá polovica nám tvoria reštaurácie, ale tvoria nám to markety, markety nám tvoria. Ja som teraz našiel nejakú štatistiku, v roku 2015 to bolo 15 mil. kg, dnes to je možno 20 mil. kg.
Ale vysoký podiel a hlavne zeleninového odpadu je neštandardná zelenina, neštandardné ovocie. To je tiež vysoké percento, ktoré vďaka nejakým normám zase a vďaka tomu, že ľudia sa naučili len pekném, farebné a vyblýskané kupovať, nám končí často v bioplynkách. A kto bol v takej veľkej, neďaleko máme veľkého pestovateľa zeleniny, tak tam to končí, v bioplynkách končí. Neštandardná mrkva, neštandardný petržlen a neviem čo a ten, to je vysoký podiel odpadu, ktorý nám tvorí na Slovensko. A tam asi tiež by stálo na zamyslenie v rámci tej komunikácie s pestovateľmi, možno urobiť niečo, aby ten odpad, aby tie ovocie a hlavne ovocie, zelenina neskončili, nekončili v odpadoch.
A čo sa týka tých domácností. Ja... Aj toto, čo hovoril pán Stredák, áno, máme vysoký podiel marketov. Dnes je možno už 90 %. Ale prvé Tesco bolo otvorené v roku 1999. To nie pred sto rokmi, v roku 1999 a my sme umožnili za, za 15 rokov v podstate vybudovať takúto koncentráciu týchto sietí, že dnes sme závislí na tom, čo oni predajú, alebo nie, pretože dnes keby, keby niekto prijal rozhodnutie, a nech nemá to kompetenciu aj pán minister, že zatvorí tie všetky zahraničné siete, tak potom si povieme ten bod, tú variantu B, kde sa tie potraviny budú predávať.
Čiže ja si myslím, že môžme, môžme hľad... môžme nadávať a ja sa nezastávam teraz sietí, pretože máme obrovskú sieť COOP JEDNOTA, hej, ktorá je slovenská a ktorá predáva najviac slovenských potravín, lenže mali by sme asi, asi uvažovať alebo zamyslieť aspoň nad tým, nad tým plánom B, že keď nechceme byť závislí na tých zahraničných, tak kde tie potraviny vôbec budeme predávať, pretože nezávislý maloobchod, čím väčšie mesto, tým toho nezávislého maloobchodu je menej, a tá naša závislosť stúpa. A myslím, že stúpne čím budú drahšie potraviny, tak tým tá závislosť bude väčšia, pretože tým viac sa bude potravín hľadať v zahraničí, ktoré sú lacnejšie.
Takže z mojej strany za tento zákon, áno, podporujem, podporujem ho určite, na výbore sa budeme pýtať k tomu pridomovému predaju, tam, pokiaľ by bolo možné, aj, aj tú vyhlášku, ktorá bude, ktorá bude nasledovať po tomto zákone, keby bol aspoň základný koncept tejto vyhlášky predstavený členom výboru, lebo toto asi bude pre nás dôležité z hľadiska bezpečnosti potravín, a ja osobne za tento zákon zahlasujem.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky.
Ako prvá, pán poslanec Linhart, nech sa páči.

Pán kolega, ako, pán kolega, ako si správne povedal, tak tie špagety, keď sa vysypú do tej nádoby, tak tá zodpovedná, tá osoba je ten človek, ktorý si vysype do tej nádoby. Čiže v domácnosti si za to zodpovedám ja.
Ja mám jediný problém s tým, ja, samozrejme, ten zákon podporím, je to dobrý zákon, len treba vyšperkovať ešte určité detaily a nie sú mi úplne jasné.
Pokiaľ ako retailer zodpovedám za darované potraviny po dátume minimálnej spotreby, tak ako čo mám si urobiť, mikrotesty na tie potraviny, alebo, alebo ako zistím, že tie potraviny sú v poriadku? Lebo ja som teda zodpovedný ako retailer, keby som bol retailer, tak som zodpovedný ako retailer, ako ten maloobchodný, ako ten predajca, ktorý tie potraviny daruje.
Čiže len toto treba vyšperkovať, hovorím, to nie je kritika, len mali by sme sa na to pozrieť takisto ako meto... vypracovaná metodika ŠVPS, ktorá sa bude vypracovávať na tie pokuty, tiež ja, napríklad môj návrh je na meter štvorcový. To je tiež riešenie, ako to, ako to urobiť a nesankcionovať napríklad maličké mini potraviny s 30 m2 a 5-tisíceurovou pokutou, ako keby sme sankcionovali veľké, veľký reťazec s niekoľko desiatkami metrov štvorcových. Čiže tam ten rozdiel by sa mohol akože prejaviť.
Veľmi pekne vám ďakujem za rozpravu.

Pani poslankyňa Halgašová, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že je našou povinnosťou sa starať o to, o potraviny, a znižovať to mno... tie množstvá, tie extrémne vysoké množstvá potravín, ktoré sa vyho... vyhadzujú. V rámci Európskej únie je to 89 mil. ton. Z týchto 89 mil. ton približne 5 % sa vyhadzuje v rámci obchodu. Povieme si, že to je málo. Málo, z akého uhla pohľadu, je to 4,4 mil. ton ročne, 0,5 kg denne na každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky, podľa mňa to je extrémne veľa, 14 % potravín sa vyhadzuje v zariadeniach verejného stravovania.
To, čo mám odkomunikované, tak určite sa dá vymyslieť spôsob aj tu šetrenia potravín. Pokiaľ ide o reštaurácie, tak tu sa najviac plytvá potravinami v štádiu prípravy, čiže pred varením. Pokiaľ ide o zariadenia verejného stravovania typu nemocnice alebo školské zariadenia, tak tam sa najviac plytvá potravinami v štádiu po príprave, lebo sa nezje táto strava, čiže uvarená strava sa vyhadzuje.
Pokiaľ ide o pridomové hospodárstvo, tam len zopakujem, pokiaľ tie produkty sú určené na domácu spotrebu, je jedno, čím sa tieto hospodárske zvieratá kŕmia. Pokiaľ sú určené na trh, to znamená, spĺňajú požiadavky práva, potravinového práva, nariadenia 178/2002, nie je to jedno, musia dodržiavať všetky požiadavky potravinového práva. Toto je povinnosť naviac. Čiže tam je potrebné naozaj potom sa rozhodnúť, že ako ďalej, pretože máme aj nariadenia vlády, ktoré umožňujú malé množstvá.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú.
Pán navrhovateľ má záujem o záverečné slovo?
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som rád aj z kvality diskusie, ktorú sme mali. Chcem za ňu poďakovať.
Je záujmom nášho rezortu, aby sme regulovali prostredie nakladania s potravinami tak, aby sme predovšetkým nevytvárali ďalšie administratívne prekážky a aby sme podporili predaj zdravých, a pokiaľ možno slovenských potravín produkovaných slovenskými producentami. Verím, že nejaké technické detaily, ktoré môžme, tak doladíme v rámci legislatívneho procesu tu v parlamente. A chcem sa teda ešte raz poďakovať za podporu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, máte záujem o záverečné slovo?
Nech sa páči.

Ja využijem to záverečné slovo iba, iba v reakcii na to, čo som povedal predtým. Áno, obchod je ten, ktorý na konci predáva. Obchod musí byť zodpovedný, pretože obchodník vidí, či ten obal je pôvodný, alebo je poškodený. A najlepšia kontrola alebo najlepšia, najlepšie riešenie, pokiaľ obchodník bude doplácať na nekvalitné potraviny, takéto nekvalitné potraviny od takéhoto výrobcu viac nekupovať.
Ďakujem pekne.