55. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja som rovnako chcela vystúpiť len faktickou poznámkou, ale v zásade chcem oceniť kolegu Karahutu, že sa mu podarilo predložiť na rokovanie Národnej rady tento návrh zákona o sezónnom zamestnávaní, pretože jednak to máme v programovom vyhlásení vlády, jednak po inštitúte sezónneho zamestnávania volajú poľnohospodári, potravinári naozaj už dlho, a nepodarilo sa to, takýto zákon predložiť v minulých obdobiach, takže som naozaj rada, že, že tento návrh máme na stole.
Nedostatok sezónnych zamestnancov preukázal najmä ten, ten, preukázalo najmä toto obdobie COVID-u, kedy vlastne nemohli k nám prichádzať ľudia zo zahraničia, a teda prejavovalo sa to tým, že úroda nášho ovocia a zeleniny nebola, nebola pozberaná.
Ja rozumiem tomu, že v zákone je potrebné špecifikovať jednotlivé odvetvia, jednotlivé komodity, pretože bol by, ten dopad na štátny rozpočet by bol veľmi významný, ale ja chcem veriť, že vlastne do tohto zákona sa spracovatelia nedostali len nedopatrením, a preto už som avizovala, ja budem určite iniciovať doplnenie tohto návrhu zákona aj o spracovateľský sektor tých komodít, ktoré sú vymenované ako pestovanie, čiže ovocie, zelenina, aby sme teda toto, tieto komodity nemuseli potom následne vyvážať do zahraničia a dovážať ich ako spracované produkty, napríklad konzervované ovocie alebo konzervovanú zeleninu. Ale návrh zákona podporujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie neboli faktické poznámky.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Richard Takáč, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, tiež sa v krátkosti vyjadrím k novele Zákonníka práce, teda umožňovať sezónne práce v poľnohospodárstve, zvýhodňovanie. Myslím si, že všetci vítame takýto krok, nakoľko vieme, aká je situácia hlavne u našich ovocinárov, zeleninárov, ktorí majú pri sezóne, teda aktuálne pri zbere napríklad jabĺk a iného ovocia veľmi veľký problém.
Myslím si, že prijatie odstráni takúto legislatívnu bariéru reálneho sezónneho zamestnávania v poľnohospodárstve tým, že sa teda zavádza inštitút dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnych prác. Taktiež je potrebné, myslím si, že veľmi výhodné, že, a uvítať navrhované zmeny, ktoré by, ktoré v konečnom dôsledku by mali viesť k výraznému zníženiu odvodového zaťaženia sezónnych prác v poľnohospodárstve. A verím, že, teda že aj v cestovnom ruchu, a to je presne to, čo by som tiež ešte pripomenul, že sme v situácii, kde na mňa sa obrátili, ja som to už spomínal aj na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sa na mňa obrátili napríklad zhodou okolností pekári, ktorí pôsobia v... pod Tatrami, ktorých, ktorí tiež by uvítali takéto zamestnávanie, sezónne zamestnávanie hlavne z pohľadu toho, že keď sa bavíme o napríklad zimnej sezóne alebo letnej sezóne, ktorá je, vieme, že Tatry počas či zimnej, alebo letnej sezóny sú veľmi preplnené a napríklad zhodou okolností títo pekári z okolí Tatier majú až 50-60-percentný nárast vlastne produkcie, to znamená rožkov, chleba a tak ďalej. A v tomto prípade by im tiež pomohlo takéto sezónne zamestnávanie. Samozrejme, ako som povedal, jedná sa o letnú, zimnú a turistickú zimnú a letnú sezónnu.
Chcel by som ešte upozorniť, teda pripomenúť, že ja podporím tento, tento návrh v prvom čítaní, a verím, že v druhom potom čítaní budeme vedieť poupravovať tie rôzne pripomienky, možnože aj z... hlavne teda z odbornej praxe, ktorí, ktorí majú čo k tomu povedať, jednak ovocinári, zeleninári, samozrejme, samotní potravinári a ľudia z regiónov. Treba si uvedomiť, že napríklad poznatky z nitrianskeho alebo novozámockého regiónu, ktoré mám od poľnohospodárov žijúcich v týchto a pôsobiacich a podnika... podniku... podnikajúci v týchto regiónoch, teda hlavne ovocinárov, vinohradníkov, tak zamestnanci, ktorých využívajú na takéto zbery, sú hlavne z tretích krajín, teda sú to najmä Srbi, Ukrajinci a, samozrejme, osoby tak sociálne znevýhodnené, zo, zo znevýhodneného prostredia, väčšinou je to prevažne z rómskeho etnika. Tu, ak si dobre pamätám, teda tu je kvóta 30 % v rámci toho na zamestnávanie zo zahraničia definovaná v rámci tejto novely. Upozornili ma na, že predložený návrh umožňuje dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce uzatvoriť na 8 mesiacov, avšak v zmysle § 21 ods. 5 uvedeného zákona o službách zamestnanosti je sezónnym zamestnaním také zamestnanie, ktoré je viazané na určité obdobie roka, sezónu a vykonáva sa maximálne 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Preto si myslím, že obdobie medzi posudzovaním predloženého návrhu v prvom a druhom čítaní by sa malo využiť na posúdenie a v prípade odstránenia možných kolízií medzi uvedenými podmienkami ustanovenými v § 21 ods. 5 a 6 predloženého návrhu.
V ďalšom legislatívnom procese považujem za nevyhnutné zaoberať sa im odstránením bariéry, ktorá demotivuje sociálne odkázaných občanov využívať sezónne zamestnanie na zlepšenie svojej situácie. Táto bariéra spočíva v tom, že podľa skúseností, ktoré mi tlmočili viacerí ovocinári a zeleninári, aj sezónne zamestnávanie u týchto ľudí ohrozuje ich poberanie príspevkov v hmotnej núdzi v nasledujúcich mesiacoch, a preto si títo občania radšej hľadajú ponuku, treba tak povedať, možnože na nelegálnu, čiernu prácu. Ide o to, že celý zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov je nastavený tak, že nárok na pomoc v hmotnej núdzi je poberateľ, čo je horšie, aj členovia jeho domácnosti strácajú v mesiacoch, ktoré nasledujú po mesiacoch, v ktorých uchádzač o zamestnanie, ktorý je v hmotnej núdzi, mal príjmy zo závislej činnosti presahujúce určitú výšku.
Čiže je tu viacero takých otáznikov jednak z hľadiska zamestnávate... zamestnávania týchto ľudí, že môžeme povedať, že sa im to neoplatí preto, lebo strácajú svoju tú dávku v podpore tej hmotnej núdzi, a, samozrejme, aj to, že treba sa pozrieť na to, aby aj tí pekári a ďalší, poviem, ľudia pracujúci v cestovnom ruchu z hľadiska tých sezón... tej sezóny, či zimnej turistickej, alebo letnej turistickej, boli zvýhodnení.
Ale myslím si, že keď sa to v druhom čítaní upraví do takého stavu, že, poviem, naprieč, naprieč všetkým aj odborníkom a hlavne zainteresovaných to bude spracované, tak sa to podporí aj naprieč politickému spektru koalície - opozície, lebo podľa mňa to reálne pomôže tým potravinárom a hlavne poľnohospodárom pri tých, pri tom sezónnom zamestnávaní.
Takže ďakujem vám pekne.

Na vyše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Ľudovít Goga, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. A takisto prijímam pozitívne tento návrh zákona a presne, jak ste povedal, pán kolega, jedná sa tam o sezónne zamestnávanie v poľnohospodárskych, poľnohospodárskych... odvetvie alebo aj v cestovnom ruchu. Keď popri tých poľnohospodárskom zamestnávaní je to tak, že tá sezóna je jasná, to znamená, tam je tam jar, leto, jeseň, ktoré je obdobie jasné. Pri cestovnom ruchu, my 30 rokov robíme v oblasti zimného cestovného ruchu - a tam naozaj tá legislatíva sa bude musieť možno aj priebežne upravovať, lebo tam sme teraz posledné dva roky zachytili to, čo sa dialo v rámci covidu a pandémie, tak o... ľudia nemali ani istotu, či by sa aj sezónne zamestnali, pretože niektoré tie prevádzky sa neotvorili, takže určite sa to bude síce meniť, ale pozitívne prijímame, pozitívne berieme, že sa prijíma takýto zákon alebo že bude schvaľovaný.
A určite ďakujem, Jarko, díky.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Ja takisto vítam predloženie návrhu zákona, ale rovnako by som chcela predkladateľa upozorniť na kolíziu, ktorá je v § 21 ods. 5 uvedeného zákona o službách zamestnanosti, kde predkladateľ dáva, že vlastne sezónna činnosť bude 8 mesiacov. Ale ak si zoberieme zákon o službách zamestnanosti, tak sa hovorí, že sezónny zamestnanec, ktorý je viazaný na určité obdobie roku, sezónu, sa vykonáva maximálne 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Čiže ja by som poprosila, pán kolega, aby sme nejaký spôsobom si sadli a odstránili tie veci, čo sa týkajú, lebo vy sa tam dotýkate iba Zákonníka práce, ale tam sú aj odvolávky vlastne do... v zákone o službách zamestnanosti a tam je to kolízia. A tým pádom keby chodil inšpektorát na kontrolu, tak podľa tohto, podľa, podľa tohto, podľa tohto ustanovenia by mali ovocinári veľký problém.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať, že či ste neuvažovali nad tým, že áno, je to fajn, že znižujete odvody na 50 % do Sociálnej, zdravotnej a... a poisťovne. Ale musia si aj títo ľudia uvedomiť, že potom im tých 50 % bude chýbať, aj keď sa zamestnajú, či by nebolo dobré, že by to garantoval štát nejakým spôsobom.
A tretia vec je, či sa nezamyslíme aj na gac... nad gastrosektorom, lebo naozaj dneska nám zanikajú reštaurácie z toho dôvodu, že možno majú kmeňových zamestnancov, ale nie sú schopní proste, lebo naozaj ste, ste otvorili veľmi dobré dvere ako pomoc podnikateľom, a nie sú schopní dneska udržať si tých kmeňových pracovníkov. A možno by im to na jeden rok pomohlo, pretože radšej povedia, ako majú dať výpoveď dva mesiace, čiže mesiac otvoria, dva mesiace budú ďalšie platiť, tak radšej nikoho nezamestnajú.
A možno sa treba aj zamyslieť, či by sme to nedali medzi aktivačné práce, lebo je kopu nezamestnaných, robia aktivačné práce pre mestá a obce, kde sú títo podnikatelia, a možno by aj tí, ktorí sú, aby, aby možno takúto činnosť vykonávali aktivačne.
Myslím si, že je to také rozšírenie a bolo by dobré, keby sme sa na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Takáč, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie, ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem všetkým diskutujúcim za pripomienky aj za podporu.
Čo sa týka, čo sa týka pána poslanca Vážneho, nechcel som to, aby to bolo poňaté tak, že zdravotná má iné postavenie ako Sociálna. Možno som sa zle vyjadril, ale, ale v podstate momentálne riešime túto oblasť a hlavným cieľom a všetci, ktorí ste dlhšie, ja som iba dva, dva roky tu, viete, že najťažšie v legislatíve je dostať, dostať niečo do, do legislatívy, a následne, nemôže to hneď, ale v priebehu najbližších období alebo rokov to upravovať.
Ťažko môžme dnes rozprávať, že ideme podporiť rodinné podniky, keď nikde v legislatíve terénny rodinný podnik neexistuje. A to je presne toto, inštitút sezónnych prác chceme dostať do legislatívy a už či táto vláda, vládna koalícia alebo budúca, to už je jedno, už môže potom nastavovať podmienky podľa aktuálnej situácie. Čiže to je hlavným zámerom, aby sme dali aj taký signál ovocinárom, zeleninárom, cestovnému ruchu, že ten, že na nich myslíme a že sa im snažíme vytvoriť čo najlepšie podmienky, aby nám tie tradičné činnosti, lebo to sú tradičné naše činnosti, nezanikli.
Čo sa týka, čo sa týka pani poslankyne Halgašovej, viem o tejto iniciatíve, je to otázka, samozrejme, ďalších rokovaní. V oblasti, v oblasti spracovateľského priemyslu, pokiaľ pristúpi na to aj ministerstvo práce a ministerstvo financií, predpokladám, že to bude musieť byť striktne naviazané na produkciu, na našu produkciu, čiže asi, asi nikto z nás by nesúhlasil, aby bolo sezónnymi prácami, bolo, bolo spracovanie nejakých citrusových ovocí v konzervárenskom priemysle, ale asi by malo logiku, aby ten konzervárenský priemysel, povedzme ktorý ozaj je sezónne naviazaný na tú, na tú ovocinársku a zeleninársku produkciu, aby v tomto období tých dvoch mesiacov, lebo to je maximálne dva-tri mesiace, možno takéto podmienky mal, predtým sa to riešilo dohodami o výkone práce, dnes tento inštitút nemáme, takže predpokladám, že to by bola vhodná forma.
Čo sa týka pána poslanca Takáča a to isté bolo aj pani poslankyňa Vaľová, inštitút sezónnych prác v oblasti cestovného ruchu myslí aj na gastro sektor, ktorý je napojený na tie sezónne činnosti. To znamená aj v oblasti nejakého lyžiarskeho strediska alebo v lete nejaké kúpalisko, keď je tam produkcia chleba alebo pečiva viazaná na sezónnu, tak ja si myslím, že snáď by tam aj mohlo spadnúť, treba to ešte bližšie sa na to pozrieť, ale, ale je to priamo reštauračná a pohostinská činnosť viazaná na sezónnu činnosť. Čiže keď je to niekde v blízkosti vodného jazera, je tam nejaká reštaurácia, to je typická sezónna činnosť, tak tá by mala byť, samozrejme, do toho zapadnúť, lebo asi v zime ťažko pre niekoho budú niekde na Domaši alebo na Oravskej priehrade piecť chleba, keď tam žiadnych turistov nemajú, takže a bude to treba asi, ako bolo správne povedané pánom poslancom Takáčom, to ešte možno vyprecizovať, ešte sadnúť si k tomu a ja si myslím, že všetci, všetci máme záujem, aby nám tie regionálne činnosti v oblasti cestovného ruchu, aby tie špeciality, všetko, čo sa robia tam, na čo sme hrdí, aby sme ich podporili, aby nám v budúcnosti nezanikli.
A čo sa týka ešte, ešte poznámka k tej šedej a čiernej ekonomike, zamestnávať nezamestnaných. Máme jednu nie veľmo dobrú skúsenosť, mňa to osobne veľmi mrzí, pretože už v apríli po, po voľbách sme začali pracovať na tomto projekte, inštitúcie sezónnych prác a dohodli sme sa vtedy s ministerstvom práce na veľmi rýchlej forme, a to je projekt za 12 mil. Tam bolo možnosť zamestnať 5 000 ľudí s tým, že do asi 820 eur, keď si pamätám, brutto alebo ceny práce bude to preplácať štát a zbytok už zamestnávateľ. Bola tam ale jedna zásadná podmienka, musí byť tri mesiace registrovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Tým pádom tento projekt vyhorel celý a gro peňazí sa vrátilo naspäť do rozpočtu.
Ja predpokladám, že možno, nehovorím, že polovica, ale vysoké percento ľudí bude práve z oblastí, ktoré sú normálne niekde zdravotne a sociálne poistení. Dnes študenti, dôchodcovia možno by aj išli pracovať, len to daňové zaťaženie je tak ťažké a tá administratíva je tak náročná, že radšej na ten, na dva týždne, na mesiac na tú brigádu nepôjde.
Takže malo by to ten proces celý zjednodušiť a ja verím tomu, že dáme možnosť aj tým, ktorí sú normálne zamestnaní a v rámci vlastného voľna si chcú privyrobiť, a to je úplne bežné vo všetkých poľnohospodársky vyspelých štátoch a štátoch v cestovnom ruchu, ale, samozrejme, aj tým, ktorí sú doma ako dôchodcovia, prípadne študenti počas, počas prázdnin.
Takže určite jedným z dôležitých zámerov tohto zákona je aj odstrániť šedú a čiernu ekonomiku z poľnohospodárstva a cestovného ruchu, pretože si myslíme, že tie výpadky sú ďaleko väčšie, ako si myslíme, o ktoré štát prichádza tým, že ľudia dnes robia načierno, takže s každou tou pripomienkou sa budeme zaoberať a ďakujem veľmi pekne za podporu a ešte raz by som požiadal o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujeme, pán poslanec. Pani spravodajkyňa, želáte si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o návrhu poslanca Miloša Svrčeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 856, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 888.
Pána poslanca nevidím v rokovacej sále, takže stráca poradie jeho návrh.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Tomáša Lehotského, Michala Luciaka, Lukáša Kyselicu, Vladimíry Marcinkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005, teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 857, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 889.
Dávam slovo poslancovi Tomášovi Lehotskému, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Michala Luciaka, Lukáša Kyselicu, Vladimíry Marcinkovej a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 857.)