55. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Borguľa, tvrdíte, že zjednodušenie územného plánovania bude na prospech občanov a nielen na prospech nejakej elitnej skupinky investorov, ktorú v tomto zákone nejakým spôsobom cítim, že tento zákon je viac-menej šitý takouto ihlou. Podľa vás nebude po zmene tejto legislatívy možnosť legalizácie čiernych stavieb, tak ako je to teraz. No podľa mňa, keď sa čierne stavby dali legalizovať v minulosti, určite si možní legalizátori čiernych stavieb nájdu aj v tomto návrhu zákona nejakú cestičku, či už bude kratšia, alebo dlhšia, ako by mohli túto čiernu stavbu zlegalizovať. Čiže v tomto nie celkom zdieľam váš názor.
Tvrdíte, že táto legislatíva bude zásadne pre ľudí. No ak by ale bola táto legislatíva robená zásadne pre ľudí, tak ako povedal kolega Faič, naozaj sú tu ohromné pripomienky zo Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré, si myslím, naozaj poznajú to svoje územné plánovanie. Netvrdím, že každá jedna maličká obec má územné plánovanie zriadené alebo sa vôbec niečím takým zaoberá, ale samotné Združenie miest Slovenska, to už sa nebavíme naozaj o maličkých obciach, ale bavíme sa o mestách, tie naozaj majú značné pripomienky k tomuto predkladanému návrhu zákona, ktorý tuná predstavil pán podpredseda vlády Holý.
Tvrdíte, že obecné či možno aj miestne úrady, stavebné úrady častokrát robili obštrukcie a častokrát nevydávali povolenia v tak priľahlom alebo príslušnom horizonte, ako by sa od nich očakávalo. A tvrdíte zároveň, že ak sa vytvorí tých osem krajských úradov, tak tieto veci zmiznú. Budem tomu veriť, ale naozaj tento zákon ma o tom zatiaľ veľmi nepresvedčil.

Ďakujem, kolegovia, za vaše pripomienky.
Čo sa týka Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska, tak tam boli dve veľké kolá rokovaní. Dvakrát bol ten zákon v medzirezortnom pripomienkovaní a určite všetky tie detailné, odborné až, až extrémne odborné otázky vám zodpovie pán podpredseda vlády, pán Holý.
Čo sa týka čiernych stavieb, pán Kočiš, som o tom absolútne presvedčený a v tom zákone, myslím, je to veľmi exaktne napísané, že čierne stavby skončili.
A čo sa týka, pán Šíbl, neviem, tak asi naozaj čítame iné zákony. Ja tu hájim záujmy ľudí. Ľudí, ktorí, žiaľ, musia kupovať extrémne drahé byty, lebo tie byty sa obstarávajú tak ťažko, územné rozhodnutia, stavebné povolenia, že jednoducho na dokumentáciu pre výstavbu bytov potrebujete roky. Hájim tu záujmy ľudí, ktorí si chcú postaviť rodinný dom a v dobrej viere si mnohokrát kúpia pozemok a nakoniec im starosta a stavebný úrad začne robiť úplné nezmyselné obštrukcie. Hájim transparentnosť, pán Šíbl, lebo dnešný stavebný zákon a celý proces územného plánovania, stavebného povoľovania, no korupčnejšie prostredie si ani neviem predstaviť.
Jeden dostane povolenie na nezmysel za tri mesiace, druhý dostane na vedľajšom pozemku povolenie, jak vôbec dostane, tak za roky. Viete mi toto vysvetliť, ako je toto možné? Však v samosprávach sa s tým boríme roky rokúce. Koľko čiernych stavieb vzniklo? Aké stavby vznikli? Akým spôsobom vznikli? Prečo tomu povolili? Prečo tomu nepovolili? To toto všetko zmizne.
Tento zákon je v prospech ľudí. Je transparentný, je dobrý a je to zákon patriaci do modernej spoločnosti, do 21. storočia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja len na dovysvetlenie, lebo niektoré veci tu padli, ktoré zjavne teda rozširujú, by som povedal, také tie všeobecne, všeobecne dezinterpretačné alebo dezinterpretujúce fámy.
Čo sa týka ZMOS-u a Únie miest. Treba povedať, s Úniou miest máme dohodu. Únia miest neprotestuje voči tomuto návrhu zákona. Myslím desať dní, dva týždne dozadu bol snem Únie miest, na ktorom bolo konštatované, že ich postoj voči tomuto súboru zákonov ako taký je neutrálny. Čiže s Úniou miest nemáme rozpory, ktoré by, ktoré by boli nedoriešené. Sú tam praktické maličkosti, ktoré sa riešia, ale to sú, to sú naozaj technické detaily, ktoré budú predmetom nejakého pozmeňováku.
ZMOS, tam je situácia trošku iná. ZMOS, samozrejme, zastáva svoje stanovisko, že prenesená kompetencia, ktorá im bola prenesená, ktorá nie je originálna, hej. ZMOS neprotestuje proti územnému plánovaniu. ZMOS protestuje proti odobratiu prenesenej kompetencie. Čiže ako keby ste si povedali, že dostali ste auto z požičovne a vy ste si naňho tak zvykli, tak radšej by ste si ho nechali, hej. Napriek tomu, že to celé nejako nefunguje, ale bolo by fajn, keby vám ho niekto radšej daroval, keď to preženiem.
Čiže ZMOS-u sa neodoberá žiadna kompetencia. ZMOS, resp. mestá a obce mali od ´76 roku územne plánovať. Viete, pán poslanec, koľko miest a obcí má územné plány a koľko ich nemá? 51 % územia dnes nie je pokryté územnými plánmi, pretože za 45 rokov to nestihli. A viete, prečo to nestihli? Pretože ten súčasný zákon im dáva možnosť namiesto koncepčného územného plánovania, vydávať tzv. územné rozhodnutia individuálne. To znamená pre každú jednotlivú stavbu osobitne. Ten zákon zo ´76 roku poznal územné rozhodnutia ako výnimočný inštitút, ktorý sa mal používať vo výnimočných prípadoch, hej. Dnes aj z tejto debaty rozumiete, že to nie je výnimočný inštitút, dnes je to pravidlo.
Čiže tí ľudia sa vykašľali na to územné plánovanie, doslova vykašľali, lebo mali ako keby bajpas, hej, mali barličku, ktorou vedeli obchádzať územné plánovanie. V tých väčších mestách a obciach, samozrejme, tie územné plány sa dotiahli, lebo tam bola tá spoločenská objednávka. Mestá a obce podobne, teda obce pod 2 000 obyvateľov vôbec nemuseli mať územné plány a tie ostatné, tie ostatné, teda mnohí z nich to neriešili. Čiže čo sa týka územných plánov, tak tam si myslím, že dochádza k obrovskému posunu jednak nákladovému alebo nákladovej podpore, lebo častým argumentom, že prečo nemohli mať územné plány, že to nemohli obstarať, nemali na to peniaze, nemali na to kapacity a podobne. Toto všetko končí tým, že sa zásadným spôsobom zvyšuje. Dnes je na to vyčlenených 600-tisíc eur. Tá nová legislatíva predpokladá, že je to 3 a viac mil., pokiaľ bude potreba, tak vieme navýšiť tú dotáciu na to, aby si tie mestá a obce, ktoré nemajú územné plány alebo potrebujú spraviť nejakú konverziu tých územných plánov, aby to mohli urobiť. Je tam prechodné obdobie sedem rokov, dokedy si tie územné plány môžu dať do poriadku. Čo nám zatiaľ z tých diskusií aj so samosprávou sa javí, že je dostatočné obdobie prechodné na to, aby si, aby si mohli tie územné plány dať do poriadku v súlade s nejakou jednotnou metodikou a jednotnými zásadami, ktoré som už spomínal v úvodnom slove.
Čo sa týka čiernych stavieb, viem vás uistiť, že akákoľvek legalizácia čiernej stavby nebude možná po novom. Otázka je, samozrejme, čo s tými čiernymi stavbami, ktoré tu už máme. Tie, ktoré tu už máme, no, tak musíme sa s nimi nejakým spôsobom vysporiadať. To má, samozrejme, niekoľko parametrov, ktoré treba brať do úvahy. Územné plány, resp. tie legalizácie tých čiernych stavieb sa dneska robia tým postupom podľa § 81, ako to pomenoval pán poslanec Borguľa, nejakým dodatočným povolením alebo spätnou legalizáciou. My v § 63, ale zákona o výstavbe, nie zákona o územnom plánovaní, to je ten následný, ktorý budeme, umožňujeme, samozrejme, spôsob, spôsob ako keby dodatočného povolenia v nejakom prechodnom období. A nieže dodatočného povolenia, akoby dodatočnej kolaudácie tej stavby za predpokladu, že tá stavba spĺňa všetky technické náležitosti a je spôsobilá na povolenie. To znamená, je na vysporiadaných pozemkoch, je na, ako spĺňa všetky BOZP parametre, spĺňa všetky statické, nie je životu nebezpečná a tak ďalej. A je to aj z toho dôvodu, že tí ľudia stavali tie čierne stavby v nejakom právnom prostredí, hej.
A treba povedať, že to neni iba o ľuďoch, to je aj napríklad o cestách štátu, hej. My máme dneska, keby sme išli týmto spôsobom, to sú že dvojky, trojky cesty sú väčšinou čierne stavby, lebo nemáme pod nimi vysporiadané pozemky. Keby sme to išli jednorazovo vysporiadavať, tak sa bavíme o desiatkach miliárd euro, ktoré by, ktoré by to štát stálo. Čiže to nie je také jednoduché prísť a proste tie čierne stavby začať nejako ako keby bezbreho likvidovať, ktoré tu už máme doteraz.
Iná situácia je, a to je to, čo som spomenul smerom do budúcna. A smerom do budúcna tento zákon nepredpokladá žiadny mechanizmus, ktorý by vám povoľoval čiernu stavbu. Naopak, hovorí veľmi jednoznačne, že keď odteraz niekto alebo po prijatí toho zákona, po vstúpení do účinnosti, čiernu stavbu postaví, tak takáto stavba bude automaticky, bude rozhodnuté o jej odstránení na náklady teda toho stavebníka. Tie náklady, ktoré s tým súvisia, ich zaplatí štát dopredu a ako pohľadávku štátu si ich uplatní voči tomu, čiže zriadi záložné právo voči pozemku, na ktorom tá stavba bola spravená a, samozrejme, zo zákona je tam, že nemôžte nikdy pripojiť takú stavbu na siete. To znamená, zákonom budú mať zakázané energetické spoločnosti, aby vám čiernu stavbu pripojili na vodu, elektriku, plyn.
To znamená, akýkoľvek pokus urobiť takúto čiernu stavbu bude viesť akurát k tomu, že náklady tohto pokusu vás oberú ešte aj o ten pozemok, na ktorom ste takýto pokus uskutočnili, hej. Čiže ten mechanizmus je veľmi jednoznačný a si myslím aj dostatočne odradzujúci na to, aby niekto toto skúšal.
Čo sa týka mestských častí v Bratislave, to tiež myslím, že pán kolega Faič spomínal, tu je, samozrejme, to neni otázka územného plánovania alebo teda stavebného zákona ako takého, zákona o výstavbe, to je otázka zákona o Bratislave ako o hlavnom meste, kde v rámci štatútu mestské časti majú dohodnuté s magistrátom prerozdelenie kompetencií.
Treba si pozrieť, napríklad v Košiciach máme tiež štruktúru mestských častí a magistrátu a tam je dohoda iná. V Košiciach vydáva magistrát stavebné povolenia. Čiže takejto dohode, samozrejme, tento stavebný zákon nebráni. Takže ono je to, je to súčasť nejakej dezinterpretácie, ktorej čelíme. Ale aj z tohto miesta potrebujem alebo považujem za potrebné povedať, že tie mestské časti o žiadnu kompetenciu neprichádzajú, akurát si musí v tomto prípade Bratislava alebo Košice upraviť nanovo svoje vzťahy vzájomné v rámci štatútu, ktorý im zostáva zachovaný.
Ďakujem.

Pán podpredseda, máte pravdu, že zákon treba zmeniť, pretože je starý či stavebný zákon, ale aj iné veci. Ja sa ale vrátim k veci, čakal som od koalícii, že pokiaľ tento zákon prijme, že spraví najprv sceľovanie parciel. Pokiaľ sa nespraví poriadok v sceľovaní parciel, tento zákon nemôže byť účinný a nemôže byť dobrý. Môžte ho spraviť akokoľvek. To, čo ste presne povedali. Hlavne pokiaľ sa týka samospráv, proste jednoznačne nemôžu s tým pohnúť, majú problémy s vodárňami, majú problémy proste so všetkým. Treba si povedať v koalícii, že toľko peňazí, lebo to sa musí spraviť na etapy. Čiže, ak tie hlavné, pokiaľ sa týka mesta, treba povedať, že toto musíme spraviť a toto vyriešiť trebárs do troch alebo do štyroch rokov. To je ako prvá vec.
Druhá vec, súhlasím, že byrokracia, ktorá u nás je z hľadiska územného konania, potom stavebného konania, predlžuje sa to celé, samozrejme, rastú mzdy, rastú stavebné materiály, všetko ide ďalej.
Druhá vec, pán podpredseda vlády, treba si ale povedať jednu vec. Územný plán aj v Bratislave alebo aj v jednotlivých častiach Bratislavy, vy nemôžte zasahovať, nemôžte zasahovať je nová časť, ale nemôžte zasahovať, nie vy, ale to, čo robia mestá alebo štvrte, spravia územný plán, kde na jednej strane je zastavanosť 100 % alebo 80 % a potom povedia, že bude zastavanosť len 30 %. Sú rozhodnutia, judikáty, ktoré spravili v Bruseli, proste jednoznačné záležitosti. A hŕbu vecí, samozrejme, tento zákon, lebo ja to poviem otvorene. Snažíte sa niečo riešiť, ale máte proti sebe samosprávu, verejnú správu, proste všetkých máte proti sebe, pán podpredseda. Ja vám poviem prečo. Oni sa len tvária, že proste je to na prospech pre celú záležitosť. A ešte poviem kacírsku myšlienku úplnú vec. Čakal by som vtedy, pokiaľ sa nespraví, lebo každá reforma nemôže byť úspešná, pokiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Holý, súhlasím s tým, že áno, máme tu dlh z bývalého režimu, kedy naozaj sa pozemky alebo parcely, na ktorých bola výstavba, či už, ako ste správne spomenul ciest alebo nejakých verejných zariadení, naozaj na nevysporiadaných pozemkoch alebo na pozemkoch neznámych vlastníkov. Áno, to je holý fakt, jednoducho s ktorým sa celé roky nič nerobilo. Celé desaťročia to stálo na nejakom dobrom slove. Áno, súhlasím, toto je vec, ktorú treba ozaj riešiť.
Čo sa týka malých obcí, tak jednoznačne pre tie je jednoduchšie vydať individuálne územné rozhodnutie na každú jednu stavbu zvlášť, čiže na každú jednu stavbu individuálne, ako sa zaoberať nejakým územným plánovaním, keď má obec 30 domov a 70 obyvateľov, jasné, že nebude robiť územné plánovanie. Súhlasím, že to môže robiť v nejakom globále alebo v nejakom regionálnom plánovaní, čo je určite možné, pretože aj tie maličké obce sú súčasťou nejakého vyššieho, áno, mikroregiónu alebo nejakého vyššieho, nehovorím, že vyššieho územného celku, ale jednoducho je tam niekoľko obcí v danej doline, ktoré môžu mať buď spoločný stavebný úrad a je pre nich jednoduchšie. S týmto súhlasím.
To prechodné obdobie na tých sedem rokov, to ma trošku vyrušuje, že prečo by sme dávali niekomu, kto už vopred porušil zákon, či už pri stavebnom konaní, alebo pri samotnej stavbe, aby túto svoju stavbu, bavíme sa o tej legalizácii dodatočnej, aby to nejakým spôsobom ešte mohol zlegalizovať.
Keď sa bavíme stále o tom, že budúci zákon, ktorý tuná predkladáte, nebude v jeho kompetencii možné takúto stavbu legalizovať ani vôbec sa o tom baviť, tak prečo by sme dávali týmto nelegálnym stavebníkom príležitosť nejakým spôsobom legalizovať svoju stavbu, ktorú spravili načierno, pochybili. Súhlasím, pochybil tam štát, pochybil tam stavebník, pochybila tam obec. Prečo by sme to hádzali všetko do jedného vreca? Jednoducho urobme nad tým čiernu čiaru a hotovo.

Ďakujem.
Pán podpredseda, ja som miestne časti Bratislavy spomenul len potom, ako ich spomenul Martin Borguľa v rozprave a povedal som, že aby sa nebrali do úvahy len protesty miestnych častí, ale celého ZMOS-u, teda celého Slovenska. Nazdávam sa, že ani v tejto sále a ani v spoločnosti niet ľudí, ktorí by boli proti tomu, aby sa uskutočnila zmena stavebnej legislatívy z rôznych dôvodov, z ktorých mnohé ste povedali a aj ten zámer, ktorý máte, nie je asi zlý. Bolo by nemiestne, keby som povedal, že to tak nie je aj z vašej strany.
Čo je tu problém, a to je problém celej vašej vlády, že neberiete jednotlivé časti verejnej správy ako jej súčasti a ako celok. Myslím v tom, najmä čo sa týka miestnej a regionálnej samosprávy. Ísť do takejto zmeny legislatívy, ktorá sa dotýka priamo miest a obcí, pretože tak na Slovensku, ako aj na celom svete je každý občan obyvateľom nejakej obce alebo nejakého mesta a tá sa stará, samozrejme, od jeho narodenia až po jeho koniec o všetko. A robiť takéto vážne legislatívne zmeny bez toho, aby bol tu súzvuk, aby tu bola od samého začiatku spolupráca s týmto dôležitým subjektom verejnej správy, je nesmierna odborná a ešte väčšia politická chyba.
Ďakujem.

Ak dovolíte, ja by som rád, pán poslanec Faič, táto chiméra, čo sa týka samosprávy, ako Martin Boguľa povedal, bolo tam dvakrát NPK, NPK tam bolo dvakrát v dôsledku toho, že som sa ja tak slobodne rozhodol, aby všetci dostali priestor na to, aby sa mohli vyjadriť, aby s nimi mohla byť poctivá debata urobená. ZMOS a nielen ZMOS, ale aj SK 8, aj únia miest strávili v mojej kancelárii na rozporových konaniach desiatky hodín, desiatky hodín a množstvo z tých pripomienok, ktoré dali, bolo akceptované, možno polovica.
Niektoré neboli akceptované, ale neboli akceptované aj z toho dôvodu, že ostatní účastníci toho procesu a vy ste dosť dlho v tomto prostredí na to, aby ste vedeli, že, že v takomto procese sa stretáva toľko protichodných záujmov, že jednoducho nemôžte vyjsť každému v ústrety, že nie všetci vyjdú z toho celého s úsmevom a, a v konečnom dôsledku budete musieť hľadať riešenia, lebo musíte hľadať riešenie, ktoré je akceptovateľné pre väčšinu. My sme s tými zákonmi prešli tripartitou a v tripartite je osem hlasov, sedem bolo za vrátane konfederácie odborových zväzov, ktorá bez pripomienok odporučila, vrátane všetkých zamestnávateľských organizácií, ktoré tam sú aj odborových, samozrejme, ZMOS má svoju akoby rétoriku, ktorú nezmenil, hej a ja napriek tomu som sa s nimi ixkrát stretol, s pánom Chrenom, ktorý naozaj že mnohokrát sedel u mňa v kancelárii a ja vôbec som sa nikdy nevyhýbal žiadnej debate, tak oni jednoducho trvajú na veci alebo na niektorých veciach, ktoré sú pre zvyšných ostatných účastníkov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Šíblovi, poslednému písomne prihlásenému do rozpravy. Potom dám možnosť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, zákon, ktorý máme pred sebou, podľa môjho názoru, to nie naozaj nie je zákon pre občanov, to je zákon pre developerov a, žiaľ, musím skonštatovať, že aspoň v mojom okruhu, viete, že som z Bratislavy, developer to je jedna z tých najhorších nadávok, čo môžete niekomu povedať. Ja, samozrejme, pripúšťam, že určite možno sú aj slušní a seriózni developeri, ale ja za celý svoj praktický život som sa s takými nestretol, takže by som poprosil, pokiaľ počúvajú, alebo pokiaľ takých poznáte, nech sa mi hlásia, ja sa každému osobitne verejne ospravedlním, ale naozaj väčšinu svojho odborného života sa snažím bojovať za ochranu prírody. S tým súvisí, samozrejme, aj územné plánovanie a väčšinou tí najhorší a najväčší nepriatelia, ktorí stáli na druhej strane proti tej ochrane prírody a proti verejnému záujmu, mali spoločný názov developeri, aspoň tak sme ich volali. Takže predkladaný zákon o územnom plánovaní má z môjho pohľadu viacero závažných nedostatkov. Pre krátkosť času vás tu nemienim naozaj nejako dlho zdržiavať, obmedzím sa len na stručné okomentovanie tých najzávažnejších.
Jedným z prvých nedostatkov závažných je, že na rozdiel od súčasného stavu zákona, ktorý v žiadnom prípade neobhajujem, súhlasím so všetkými, ktorí tu vraveli, že súčasnú stavebnú legislatívu treba zmeniť k lepšiemu, ale asi nie takýmto spôsobom, ako tu máme predložené. Takže podľa, na rozdiel od súčasného stavu po novom, v novom návrhu zákona obce už nebudú mať posledné slovo pri vyjadrení sa k súladu s územným plánom. No, tak to zatiaľ, tak to zatiaľ vyzerá podľa toho, čo sa mi podarilo naštudovať, takže posledné slovo bude mať centrálny novovytvorený úrad, ktorého predseda bude menovaný vládou na päť rokov a ktorý bude prakticky neodvolateľný, podobne ako je dnes prakticky neodvolateľný generálny prokurátor. Teda ak by sme použili túto paralelu s generálnym prokurátorom, tak zavádzame akýsi § 363 pre oblasť stavebnej činnosti a zavádzame nový úrad, ktorý môžme pracovne pomenovať úrad generálneho stavebného prokurátora.
V § 24 zákona o územnom plánovaní sa ustanovuje, akým spôsobom dáva obec záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe a na konci § 24 v ods. 10 sa skrýva ten povestný trójsky kôň, podľa § 24 ods. 10 citujem: "Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s ustanoveniami ods. 2 až 7, upozorní na to orgán územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko vydal, a do 21 dní od upozornenia vydá nové záväzné stanovisko, ktorým nahradí rozporné záväzné stanovisko orgánu územného plánovania. Súčasne upovedomí stavebníka, alebo stavebný úrad, ktorý podal podnet."
Ak to preložíme do zrozumiteľnejšej reči, tak inými slovami, pokiaľ novovzniknutý centrálny úrad s neodvolateľným predsedom na obdobie piatich rokov vyhodnotí, že sa mu záväzné stanovisko obce nepozdáva, tak vydá nové záväzné stanovisko, ktoré vlastne prebije to pôvodné a voči tomuto novému stanovisku úradu neexistujú opravné prostriedky s výnimkou súdu. Avšak ani v prípade, že by, viete, ako u nás dlho trvajú tie súdne konania, že by obec vyhrala súd, nemôže odstrániť stavby, ktoré by boli postavené na základe záväzného stanoviska úradu. Čiže týmto sa radikálne zasiahne do kompetencie obcí a definitívna neprebiteľná kompetencia a posledné slovo pri výstavbe vloží do rúk nevolenému a neodvolateľnému predsedovi úradu.
Druhým takým závažným nedostatkom zákona je spôsob, akým sa vysporadúva so stavebnou uzáverou. Inštitút stavebnej uzávery sa podľa nového návrhu zákona stáva prakticky nepoužiteľný, pretože obec síce bude mať možnosť na dva roky, čo tí, čo ste niekedy niečo takéto riešili, viete, že to je zúfalo málo, ale dobre, na dva roky bude mať možnosť vyhlásiť územnú stavebnú uzáveru, avšak súčasne zákon dodáva, že v takomto prípade musí majiteľa pozemku finančne kompenzovať. Tak naozaj by som rád videl, ktorá obec bude riskovať bankrot a následnú nútenú správu a využívať inštitút stavebnej uzávery potom.
No pre prípad, že by obec predsa len z nejakých kritických dôvodov využila túto možnosť vyhlásiť stavebnú uzáveru, tak opäť sa tu objavuje tá postava vedúceho nového stavebného úradu, ktorého sme pracovne nazvali stavebný generálny prokurátor, ktorý bude rozhodovať aj o odvolaní voči stavebnej uzávere. Čiže kruh sa opäť uzatvára a naozaj tento inštitút sa prakticky znefunkčňuje, inštitút stavebnej uzávery.
Ďalším nedostatkom, keďže okrem iného by som mal hájiť záujmy aj regiónu, v ktorom pôsobím. Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". Čo to vlastne znamená? Ak to správne čítam, znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona, aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisom, ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahy žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú, alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu?
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov alebo developerov, ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár.
V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu, je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte vedľa vášho domu, sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený, keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona na rozdiel od súčasného znenia umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne. No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu.
Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko, čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to, čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem z návrhu § 27 ods. 2.: "Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov."
§ 27 ods. 3.: "Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch:
a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie,
b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk, ktoré dostávame či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií, navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šíbla. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Dušan Muňko.