55. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda, hneď na úvod chcem povedať, že aj ja vítam vašu iniciatívu, že ste otvorili tento veľký zákon alebo teda súbor zákonov, pretože už veľmi dlhú dobu sa hovorí o tom, že je potrebné územné plánovane a stavebný zákon novelizovať, ale nikto na to nemal odvahu. A keď na to niekto odvahu našiel ako napríklad naposledy pán minister dopravy Počiatek, tak nakoniec to po kritike stiahol. Čiže naozaj veľmi dlhú dobu sa o tom rozpráva a nič sa nerobí.
Čiže áno, je dobré, že ste priniesli tento návrh, aj to, že sa tá diskusia dostala k okrúhlemu stolu. To naozaj treba pochváliť, pretože nie každý mal na to naozaj odvahu. Či ten návrh je dobrý, alebo neni dobrý, nie úplne dobre sa to dá, nedá sa to úplne jednoznačne podľa mňa povedať takto proste od stola, že je to dobré alebo to neni dobré. Sú tam veci, ktoré sú dobré podľa mňa, ktoré naozaj ten systém alebo tie procesy bude zlepšovať. Sú veci, ktoré bude potrebné určite ešte dopracovať.
Čiže ja súhlasím s tým, aby sme odsúhlasili v Národnej rade, že sa ten návrh zákona vráti na dopracovanie. Ale to naozaj myslím v dobrom, nie v tom, že by som to chcel teraz odmietnuť ten zákon ako celok. Ale myslím si, že je tam naozaj veľa vecí, ktoré by bolo dobré ešte prerokovať a takisto ten termín, ktorý je tam stanovený, tá účinnosť, aj vzhľadom na to, že chcete tam vybudovať ten informačný systém, to je naozaj veľká, bude sa to posúvať, áno, už to aj vyhovoríte, čiže to je dobré. Lebo asi ten, nechceli by sme naozaj zažiť stav, že by bol tento zákon účinný a informačný systém by ešte nebol k dispozícii. To by nefungovalo, takže som rád, že teda v takomto stave sme teraz.
Takisto je dobré, že bolo to v MPK niekoľkokrát, teda tie pripomienky od verejnosti aj od odborných organizácií sa nazhromaždili a treba teraz naozaj zapracovať, ktoré, samozrejme, majú zmysel.
Úplne pôvodne v tom návrhu bol aj návrh vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti odplaty za služby spojené s prevádzkou informačného systému. To tam teraz nie je. Čiže chápem to tak, chápem to tak (reakcia z pléna), dobre, dobre. Tak ste mi hneď aj odpovedali, dobre, ďakujem pekne. Ale predsa len by som chcel vypichnúť ešte jednu vec, ktorá tu v rozprave zatiaľ nebola povedaná. Viacero pripomienok, ktoré som chcel aj ja povedať, tu povedané boli, nebudem ich teda opakovať. Ale jedná sa teda o záväzné stanovisko. V súčasnom zákone je to § 140b, v tom novom zákone je to § 24. V tom pôvodnom znení je to definované ako: "Záväzné stanovisko je na účely konania podľa tohto zákona, stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránenej osoby osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán konanie podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci." Nové znenie tejto definície podľa § 24 ods. 1 je: "Záväzné stanovisko je podkladom na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činností podľa osobitných predpisov z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie."
Ja to teda chápem tak, bol by som rád, pán podpredseda, ak by ste mi to vysvetlili, ak to teda nechápem správne, že podľa tohto návrhu zákona sa vlastne ruší možnosť samosprávam ukladať investorom uskutočňovanie tzv. vyvolaných investícií vo verejnom záujme, pretože zrušenie záväzného stanoviska k investičnej činnosti ponecháva obci len možnosť vydania záväzného stanoviska k súladu s územným plánom. Čiže takéto záväzné stanovisko však obec nijakým spôsobom neoprávňuje uložiť stavebníkovi povinnosť vykonať verejné investície, aj keď sú priamo vyvolané v dôsledku realizácie jeho investičného projektu. Tu vidíme teda najmä vo väčších mestách, hlavne tu v Bratislave, kde pri výstavbe hlavne rôznych obchodných centier dochádza k výraznému nárastu statickej a dynamickej dopravy, ktorá si vyžiada vyššiu priepustnosť križovatiek, dobudovanie nových ciest v danom území a tak ďalej. A doteraz takéto investície musel vykonať investor, ktorý projekt priamo spôsobil uvedené externality.
Po novom obec nemá žiadne právo predpísať investorovi v rozhodnutí či v záväznom stanovisku uskutočnenie takýchto investícií. Dá sa argumentovať existenciou poplatku za rozvoj, avšak podľa môjho názoru, ak by sme chceli ten súčasný stav dorovnať, teda tie investície, ktoré dnes tí developeri alebo investori musia robiť, tak by tie poplatky asi museli byť niekoľkonásobne vyššie.
Iným príkladom môžu byť aj urbanistické požiadavky na riešenie konkrétnych otázok pri investičnej výstavbe, napríklad aj výsadba zelene alebo umiestnenie cyklotrás a podobne. Takéto podmienky dnes boli ukladané aj v záväznom stanovisku a sú kľúčové z hľadiska rozvoja mesta a mestských častí. Patria takisto do kompetencií obcí. Predložené zákony však nedávajú obci žiadnu možnosť prostredníctvom územného plánu, prezentovaná predkladateľom je len teda, je to asi len fikcia, pretože zrealizovať územný plán nie je možné do konkrétnej podoby jednotlivých stavebných projektov, navyše je to neflexibilné.
Vo výsledku teda nová stavebná legislatíva oberá obce o možnosť vo verejnom záujme ochraňovať rozvoj mesta pri konkrétnych investičných projektoch. Preto naozaj si myslím, že by bolo dobré, ak vrátime tento návrh zákona na dopracovanie. (Reakcia z pléna.) Dobre, pán podpredseda, ďakujem, že mi to vysvetlíte.
A ešte jednu vec, ktorú som chcel spomenúť popri tých ostatných pripomienkach, ktoré tu už boli povedané, je vlastne vznik toho Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Tam môžeme debatovať o tom, či by možno nebolo dobré tie kompetencie preniesť na nejaký už existujúci, napríklad ministerstvo dopravy alebo podobne, ale nie je to váš návrh, ja to rešpektujem. Avšak myslím si, že to nejaká transparentnosť alebo teda odborná, odborné vedenie toho úradu si vyžaduje, aby ten zákon bol trošku prísnejší, pretože nie sú tam žiadne odborné nároky, čo sa týka praxe na tieto vedúce funkcie toho úradu. To si myslím, že by tam bolo tiež dobré zapracovať a tiež možno zmeniť ten proces samotného výberu toho predsedu, aby to nebolo len nejaké menovanie po nejakom verejnom vypočutí alebo naozaj aby do toho bolo zapojených čo najviac odborných organizácií.
No dobre, viacej pripomienok nemám iných. Ako tu už bolo povedané, pán podpredseda, budem rád, ak mi tie verejné investície vysvetlíte. Ak to tak nie je, tak budem rád, keď to tam bude zapracované alebo nejakým iným spôsobom možno ešte špecifikované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda.
Rovnako, pán kolega, ako ste spomenuli vo svojom príhovore alebo vo svojom referáte k tomuto zákonu, tak vydávanie záväzných stanovísk samosprávnym krajom v zmysle koncepcie územného rozvoja regiónu bola aj tá pripomienka ZMOS-u, že vlastne berie obciam kompetenciu zabezpečiť územný rozvoj v zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak nemá obec územný plán, nie je možné zabezpečiť ani súlad s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou.
Dnes sa stretávame s problémom, že obce nerešpektujú územné plány samosprávnych krajov a povoľujú individuálnu výstavbu najmä rodinných domov na územia, kadiaľ majú ísť napríklad líniové stavby. Dôsledky sú nežiaduce či už z hľadiska dĺžky času, ktoré si takéto zmeny vyžadujú. Obciam sa však dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie a je to úplne štandardný nástroj. A to, že naše obce nerobia a nerobili alebo sa boja robiť, je dôsledkom dnešného nesprávneho nastavenia a do budúcna bude treba robiť všetko pre to, aby sa územné plánovanie plnohodnotne oživilo.
A ja sa teším, že vlastne ten, tomu, územnoplánovacej dokumentácii sa dá taký dôraz, aký vlastne potrebuje a myslím si, že toto pomôže vlastne výstavbe líniových stavieb, ktoré dneska skutočne majú problém, pretože napríklad chceme robiť obchvat mesta a zrazu zistíme, že mesto má celkom iné požiadavky a celkom iné podklady ku tomu. Takže ja si myslím, že keď sa správne nastavia tieto parametre a územný plán dostane tú svoju dôležitosť, tak myslím si, že to pomôže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak, pán poslanec, ďakujem za ten príspevok. Dve veci. Ja som vám to aj avizoval.
Čo sa týka tých záväzných stanovísk, ktoré sa dnes dávajú k investičnej výstavbe, to sa riadi podľa zákona o obecnom zriadení a nie podľa teda stavebných predpisov. A dnes je tam problém s tým, že oni, tie mestá a obce, síce dávajú, to máte pravdu, v praxi sa to robí, je na to viacero súdnych rozhodnutí, ktoré tú prax označujú za nezákonnú, oni to, nesmú to robiť, ale robia to, lebo nemajú žiadny iný inštitút. Je tam, je tam tzv. právne vákuum. Nemajú to ako urobiť, čiže je to také že východisko z núdze a láta sa to, pláta všelijako v rozpore so zákonom. Práve, práve aj po dohode so ZMOS-om, toto je ináč jedna, jedna vec, kde sme sa dohodli so ZMOS-om, kde oni navrhli a ja som to ako rád akceptoval, inštitút tzv. správnej dohody, ktorý nájdete v tých správnych predpisoch, kde vlastne obec sa v rámci toho svojho vyjadrovania alebo vydávania toho záväzného stanoviska dohodne presne na tomto s tým investorom, dohodne si presne akoby parametre toho a potvrdia to normálne písomnou dohodou.
Čiže je tam na to prvýkrát v histórii legálny, legálne procesne upravený inštitút, ktorý presne toto umožňuje, lebo, a tam vám dávam za pravdu, to je naozaj že veľký problém, pretože vy niečo máte teoreticky nakreslené v územnom pláne, ale potom tam postavíte na nejakom poli niekoľko bytoviek, ale v skutočnosti tam neexistuje cesta, hej, alebo ju musíte vybudovať, čističku odpadových vôd alebo proste celú tú, tú infraštruktúru, takže to je že veľmi dobrý bod. A k tomuto prebiehali naozaj že rozsiahle diskusie a skončili sa akoby dohodou, hej, ako k spokojnosti všetkých zúčastnených. Takže tu dokonca ani so ZMOS-om nemáme (povedané so smiechom) nič otvorené.
Ešte ste spomenuli toho, tie požiadavky na predsedu, odborné a profesionálne požiadavky na predsedu už sú v § 8 a predsedu volí a odvoláva, odvoláva parlament z kandidátov navrhnutých vládou po verejnom vypočutí, či to je štandardný inštitút, tak ako je, ako je pri ostatných ústredných orgánoch štátnej správy.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa z tohto miesta prihovoriť pani ministerke kultúry. Svoje otázky a výhrady som jej chcela prv komunikovať za dverami nášho poslaneckého klubu, ale, žiaľ, v uplynulých týždňoch si nenašla čas na diskusiu s nami, s druhým najväčším poslaneckým klubom koalície, čo ma naozaj mrzí, pretože voči zmenám obsiahnutým v novom stavebnom zákone, ktoré podľa môjho názoru pri ochrane pamiatok neprinášajú žiadny progres a zlepšenie stavu, je naozaj nevyhnutná diskusia.
Svoje výhrady pre krátkosť času zhrniem do piatich bodov.
Po prvé, považujem za mimoriadne znepokojivé, že počas našej vlády, ktorú ja osobne vnímam ako ambicióznu v tom byť transparentná a rešpektujúca, sa jedna skupina profesionálov ocitla v situácii, kedy má strach vysloviť svoj názor a nesúhlas verejne napriek tomu, že sa pamiatkový úrad odhodlal na vydanie zásadnej pripomienky voči úmyslom svojho nadriadeného - ministerstva kultúry. Ich vyhlásenie budete len márne hľadať na internete. Po krátkom zverejnení na webe pamiatkového úradu bolo stiahnuté. Navyše nejestvuje nikto, kto by sa za ich záujmy bil na najvyšších poschodiach, keďže už vyše roka je pamiatkový úrad bez riaditeľa. Výberové konanie nového bolo zrušené a nové zatiaľ nie je vyhlásené.
Druhé, druhá výhrada je tá, že súhlasím s tým, že to, ako na Slovensku chránime pamiatky, je nedokonalý systém, v tomto máme zhodu všetci. Zaslúžil by si revíziu, ale nesúhlasím s tým, aby sa to udialo spôsobom, kedy finančne, ale najmä personálne podvyživený systém prakticky stratí akúkoľvek kontrolu nad stavebnými zmenami v historických územiach a objektoch.
Ďalšou výhradou je, ďalšia výhrada je spojená s pozitívnym trendom, ktorý sa v našej spoločnosti udial, a to je vzťah verejnosti k pamiatkam, pozitívne sa mení. Veľkú zásluhu na tom majú aj nadšenci ako napríklad združenie Čierne diery, ktoré pre popularizáciu slovenských pamiatok a priemyselnej architektúry podľa mňa spravili viac ako my všetci, teda štát dohromady. A často počúvam od pamiatkarov, že im trochu závidia, že aj oni by chceli byť popularizátormi našich pamiatok, ale cítia sa viac ako úradníci, nemajú na to vytvorené podmienky. To je jedna tiež z vecí, o ktorú žiadajú, aby naozaj mohli byť aj výskumníkmi, mohli byť naozaj pamiatkarmi v pravom zmysle slova.
Ďalšou výhradou je to, že si úprimne želám, ako možno badať aj z celého navrhovaného znenia nového stavebného zákona, aby bolo stavebné konanie na Slovensku rýchlejšie, efektívnejšie, predvídateľnejšie, s tým absolútne súhlasím. Je to úplne legitímny cieľ pána vicepremiéra a ja developerov nevnímam ako zloduchov dnešnej doby, ale ako potrebných partnerov pri stavebnom rozvoji Slovenska. Čo však odmietam, je, aby sme k nohám developerov položili naše kultúrne dedičstvo ako lacný podklad realizácie ich podnikateľských plánov. Uľahčime stavebné konanie, realizujme moderné projektové zámery pružne a rýchlo, ale nedávajme tomu za obeť kultúrne pamiatky.
Dopomôžem si slovami architektky Lívie Gažovej z jej včerajšieho komentára uverejneného v Denníku N: "Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, nemali by sa zaoberať národnými kultúrnymi pamiatkami. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná remeselná obnova. Existujú nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. A podľa mňa na tomto treba stavať."
A posledná výhrada, ktorej sa dotknem, je súčasťou praktických dopadov navrhovaných zmien. Ja sama žijem v byte, ktorý je súčasťou historického objektu a poznám boľavý proces rekonštrukcie. Aj zvýšené náklady na takúto rekonštrukciu. Ak si však predstavím, že by som mala k vynaloženým nákladom pridať ešte 1,5 % z kalkulácie cenových nákladov, čo nové znenie predpokladá, viem si predstaviť, že v mnohých prípadoch to ľudí od rekonštrukcie svojej pamiatky bude demotivovať a v niektorých prípadoch nabádať k obchádzaniu zákona, ktorý bude v konečnom dôsledku pri nekontrolovaných rekonštrukciách na škodu nášho kultúrneho dedičstva. O absurdnosti toho, že po uplynutí 30 dní od žiadosti o vyjadrenie sa nevydanie takéhoto vyjadrenia považuje za súhlas, o tom ani nebudem hovoriť. Spomenula to moja kolegyňa Kozelová a úplne s ňou súhlasím. Pri viac ako 10-tisíc kultúrnych pamiatkach je táto zmena v priamom rozpore s ich ochranou. Alebo nebodaj plánuje ministerstvo kultúry navýšiť počet pamiatkarov z 200 na tisícku, ak áno, v akom časovom horizonte? Lebo toto je jediné riešenie. Poďme sa o tomto riešení rozprávať.
Pán podpredseda, pán podpredseda vlády Holý sa už v pléne vyjadril, že v rámci právnej úpravy ochrany pamiatok je otvorený návrhom oboch strán a flexibilný pokiaľ ide o naše výhrady. Chcem tiež na jeho adresu oceniť, že vedie diskusiu. Zatiaľ k všetkým zákonom, ktoré boli pod jeho gesciou, ale, žiaľ, ja nemám tento priestor a ani pocit z pani ministerky kultúry a naozaj úprimne žiadam o diskusiu v tejto veci. Ja neviem podporiť navrhované znenie bez toho, aby som vedela, ako bude reflektovať na výhrady, ktoré máme k ochrane pamiatok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, vaše vystúpenie úspešne prenieslo spor, ktorý je vo vnútri ministerstva kultúry na pôdu Národnej rady, ale iba veľmi-veľmi vzdialene ste sa dotkli problému, ktorý prejednávame, a to je územné plánovanie. Bohužiaľ, fakt je fakt, je to spor, avšak pán vicepremiér Holý niekoľkokrát už spomenul, že je pripravený akceptovať pamiatkarov, návrhy pamiatkarov a zapracovať, čiže myslím si, že tento zákon určite slovenské pamiatky neohrozí.

Ďakujem za slovo. Takisto si myslím, pani kolegyňa, že častokrát aj zo súkromnej sféry je záujem o rekonštrukciu v zachovaní kultúrnych pamiatok, ale ten systém, ktorý tu bol roky nastavený, tomu, to neumožňoval a v druhej veci by som sa chcel dotknúť tým termínom, tým 30-dňovým a lebo tak, či to bude 30, 60 dní, častokrát tie stavebné konania trvajú niekedy 2, 3, 4 roky, čo sa rozprávame so súkromnou sférou, takže myslím si, že tie na tých úradoch potom dodajme viacej ľudí, aby tie, aby tie procesy boli rýchlejšie, zapojme do toho viac digitalizáciu a s týmto všetkým, čo bolo navrhnuté, súhlasím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegyňa, som rád, že naozaj ste pochválili pána kolegu Holého, pána podpredsedu vlády, z toho dôvodu, že naozaj zmena stavebného zákona, vieme aj historicky, je veľmi náročná.
Momentálne súčasný stavebný zákon je tu od roku 1976. Ja pôsobím aj v komunálnej politike, mám prehľad o tom, akým spôsobom to funguje a, žiaľbohu, dnes tie zdĺhavé povoľovacie procesy sú v priemere niekde okolo 300 dní. Momentálne tento nový stavebný zákon by to umožnil na nejakých 30 dňoch. Viete, dnes treba aj k tým územným plánom si povedať, bežne ľudia, s ktorými sa má človek možnosť stretávať, sú problémy, keď staviate dom, tak najprv si vyžiadajú jedny papiere, druhé, tretie, potom im to nie je dobré a všetko sa to vždy navyšuje, na konci zistíme, že vlastne to, čo má sused, ďalší sused, ktokoľvek iný čo mohol postaviť, to mohol bez problémov, ale u nás nastáva ten problém, toto všetko tu chceme odbremeniť. Chceme, aby jasný územný plán, ktorý bude hovoriť, môžem tu stavať za takýchto podmienok, je to v poriadku, do 30 dní bude vydané stavebné povolenie, je to okej. Ale nie, aby sa toto motalo nejakých 300 dní a si tu každý staval, ako chce.
K tomu, čo vy ste kritizovali pani ministerku kultúry, áno, máte pravdu a ja verím tomu, že teda, tak ako to povedal aj verejne pán kolega Holý, je priestor na diskusiu. Nech príde so svojimi pripomienkami, teda ak, verím tomu, že ich má, nech príde s nimi a poďme o tom diskutovať. Naozaj, však aj my sme za tých pamiatkarov, aby tu tie pamiatky sa naozaj obnovovali čo najjednoduchšie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená... vážené kolegyne, kolegovia, nesúvisí to síce s prejednávanou vecou, ale myslím si, že táto okolnosť je tak významná, že si zaslúži vašu pozornosť.
Dnes ráno sa podarilo reprezentantke Slovenskej republiky Petre Vlhovej vyhrať zlatú olympijskú medailu a myslím si, že si to zaslúži našu gratuláciu takto verejne, aj myslím, že môžem povedať, v mene celej Národnej rady za skvelú reprezentáciu Slovenskej republiky a jej osobne pogratulovať k tomuto významnému úspechu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Predchádzajúcim rečníkom som bola ja a rada by som zareagovala na faktické poznámky, ktoré, ktoré voči mne mali ostatní, a len pripomeniem, keďže od tejto faktickej poznámky (povedané so smiechom) a mojej rozpravy nás delí takmer 24 hodín, že som predniesla výhrady k tej časti navrhovaného stavebného zákona, ktorá sa týka ochrany pamiatok, a chcem podotknúť, tak ako zaznelo v reakciách mojich kolegov, že môj názor nemusí byť jediný správy.
Ale čo považujem za veľmi kľúčové, je, aby k takejto vážnej zmene celého systému ochrany pamiatok na Slovensku prebehla diskusia, prebehla debata, a to hlavne s navrhovateľkou pani ministerkou Milanovou. My sme túto príležitosť nemali ako druhý najväčší koaličný klub, a preto, kým nedôjde k diskusii, kým nedôjde k nejakej politickej dohode na tom, ako by mala vyzerať táto úprava pamiatok aj po zohľadnení výhrad nás politikov, ale aj výhrad odbornej verejnosti, tak mám veľký problém s tým, zahlasovať za takéto znenie.
K ostatným častiam stavebného, navrhovaného stavebného zákona nemám žiadne výhrady. Rešpektujem navrhované znenie, ale naozaj v tej časti, ktorá sa týka ochrany pamiatok, mám vážne výhrady k navrhovaným zmenám, takže verím v ďalšiu diskusiu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegovia, kolegyne, rada by som sa tiež vyjadrila k navrhovanému zákonu o územnom plánovaní.
Musím na zač... úvod povedať, že je trošku škoda, že naozaj nie je spoločná rozprava k tým trom zákonom, ktoré sa tu predkladajú ako balík, pretože aj moja predrečníčka kolegynka Vlaďka Marcinková vlastne reagovala na stavebný zákon, a, a včera tiež v rozprave reagovali na stavebný zákon, ktorý vlastne bude teraz vzápätí nasledovať, a mohla byť zlúčená rozprava, lebo naozaj tieto tri zákony navzájom sú úzko späté a jeden bez druhého nebude môcť fungovať, ale ja teda sa pokúsim reagovať na zákon o územnom plánovaní a možno sa trošku dotknem aj toho iného, ale budem sa snažiť výhradne sa držať zákona o územnom plánovaní.
Áno, je potrebné tento zákon upraviť tak, ako je v súčasnom stavebnom zákone. Mnoho vecí sa logicky aj preklopilo do tohto nového zákona. Chcela by som v tom zareagovať na pána poslanca Šíbla, ktorý v podstate v rámci aktuálnych skúseností reagoval na to, ako nefunguje alebo zle funguje územné plánovanie v súčasnosti. Je snaha, niektoré veci musia byť zachované aj tá hierarchia. Tá hierarchia je aj dnes a to si treba uvedomiť, že tá hierarchia začína územným plánom celého Slovenska, to je tým tzv. KURS-om, potom máme územné plány samosprávnych krajov, potom máme územné plány obcí, miest a mestských častí.
Teraz do toho vkladáme vlastne ten územný plán mikroregiónov, kde treba odhliadnuť na to, aby tam nebola povinnosť, aby tam bola možnosť, keď sa dohodnú, a takisto sa to týka aj tzv. tých metropolitných plánov mesta Bratislavy a Košíc, kde teda naozaj si treba, treba ustriehnuť, aby sme neodoberali kompetenciu obciam, i keď rozumiem, že sú investície a zámery, ktoré presahujú najmä nejaké katastrálne územia menších obcí, a v tom prípade naozaj treba asi aj prehĺbiť vo vykonávacích nejakých predpisoch podrobnosť územného plánu regiónu a dohliadnuť na to, aby sa naozaj tá hierarchia dodržiavala, to, čo sa vlastne, dostali sme sa do bludného kruhu v rámci územného plánovania. To, čo vidíme, čo sa deje v Tatrách - Nízkych, Vysokých -, čo sa deje v Bratislave, v Bra... v okolí, to je nie chyba developerov, ako, čo bolo povedané, že to je nadávka, to nie je chyba, to je ich požiadavka, chyba je to v orgánoch územného plánovania, je to chyba štátu a chyba tých... verejnej správy, ktorá im to dovolila.
A teraz sa spýtam, či to je chyba, alebo možno aj trestný čin, pretože v niektorých situáciách, som presvedčená, že tie územné plány, ktoré boli poschvalované, neboli schválené v súlade so zákonom. Nepochybne tam mohla byť aj korupcia na rôznom stupni úrovni a toto sú veci, ktoré, si myslím, že ešte budú mať asi dohru v niektorých lokalitách a budú podané podnety na to, aby sa preskúmalo, ako je možné, že štát neustriehol cez ten známy paragraf 25, že sa takéto veci diali. Ten známy paragraf 25 sa premieta v súčasnosti na ten nový centrálny úrad. On sa vlastne vyníma, ak som to správne pochopila, z ministerstva výstavby a dopravy, kde, ktoré vlastne... a kombinovane aj z ministerstva vnútra, ktoré cez svoje okresné úrady zastrešoval alebo aj nezastrešoval, pretože tie stanoviská rozporné, ktoré tiež tu niekto spochybňoval, že bude do toho vstupovať politika, ale musí niekto rozhodnúť v situácii, keď je rozpor o tom, čo naozaj v tom územnom pláne je napísané.
Súhlasím s tým, že vlastne tie územné plány štátu, kraja, mikroregiónu je, vlastne sú, zostávajú aj v tej územnosprávnej kompetencii obcí a miest, ale naozaj v prípade tých konfliktov je potrebné, aby došlo k rozhodovaniu.
Otázne je, otázne je a to naozaj treba, aby sme sa o tom porozprávali pri tvorbe tých územných plánov, čo mi tam chýba. Chýba mi tá niť environmentalistiky, ekológie v tejto časti, je to, hovoríte, že ukazujete mi signál, že je tam, je to tam málo, je to tam málo. Potrebujeme do zákona to dať explicitne. Tak ako máme technickú infraštruktúru na líniové stavby, tak potrebujeme, aby tam bola aj environmentálna alebo ekologická infraštruktúra, ktorá sa dostane do... explicitne v zákone napísané, aby nebolo napísané, že verejnoprospešné stavby, pretože biokoridor nie je stavba, je to územné využitie, ktoré musí spájať ako infraštruktúra ekológie, infraštruktúra bioty, infraštruktúra stability tej krajiny musí mať samostatné písmeno v pojmoch. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) To sú tie tzv. územné systémy ekologickej stability, ktoré aj v súčasnosti existujú, ale boli to len územnoplánovacie podklady, ktoré sa veľmi často alebo veľmi schematicky, alebo len veľmi, veľmi okrajovo dostávali do územných plánov do záväzných častí, a to len v prípade, že teda tam bol nejaký osvietený starosta alebo nejaký osvietení poslanci, ktorí si to presadili.
Otázne, bolo to tu už aj spomenuté, je ten centrálny úrad, odvolateľnosť - neodvolateľnosť toho riaditeľa. Ja si myslím, že táto kompetencia mala menovať ho, by mala byť na vláde. Nesúhlasím s tým, aby parlament vstupoval do menovania tohto úradu. Parlament je politický orgán a myslím si, že centrálny úrad vykonáva politiku štátu, to znamená politiku, vykonáva politiky rôznych stratégií, ktoré sú prijímané v čase a sú záväzné bez ohľadu na to, aká politická garnitúra sedí v pléne. Čiže tu by som naozaj chcela tiež o tom hovoriť, aby sme, aby sme si tieto veci upravili, aby to zostalo na vláde, aby...
Nepáči sa mi ešte ďalšia vec, že vlastne sa tam dáva naozaj väčšia možnosť vlastníkom územného, územného, teda vlastníkov pozemku navrhovať zmeny územného plánu. S tým naozaj mám problém. To, čo nemám problém, je, aby vlastník navrhoval úpravy v územnom pláne zóny. To znamená, keď už je územný plán zadefinovaný a územný plán zóny má nahrádzať istým spôsobom alebo urýchľovať stavebné povolenia a konania, aby on dával podnety na úpravu územného plánu zóny v podstate v tom detaile, ako tie územné plány zóny sú. Ale územné plány majú premietať optimálny urbárny rozvoj krajiny. Musia zohľadňovať verejný záujem, nie záujem tých ľudí, ktorí špekulatívnym spôsobom v histórii Slovenska nadobudli rôzne pozemky, ornú pôdu, podviedli reštituentov. Veď máme príklad Národnej prírodnej rezervácie Šúr, veď to je strašné. Tu podpredseda vlády, podpredseda parlamentu Glváč cez svoje spoločnosti získal pozemky, ktoré teraz atakujú, atakujú hranicu jednej z najvýznamnejšej lokality chráneného územia Národná prírodná rezervácia Šúr - a to nie je jediný prípad, to máme v Tatrách a inde. Čiže toto nemôžme spraviť, že vlastníka dáme na nejaké vyššie miesto. Môže, môže iniciovať, ale nemyslím si, že by to malo byť takto, takto zadefinované. (V sále zazvonil mobilný telefón.) Pardon. Môžte mi, prosím vás, stíšiť telefón? Veľmi sa ospravedlňujem, pán podpredseda.
No, no a ešte, ešte, ešte posledná vec, to, čo bolo povedané tuná ohľadom správneho konania a súdenia alebo nesúdenia, alebo teda vlastne nejaké, nejakých výhrad, výhrad voči územnému plánovaniu, preto máme správne súdy. Preto boli problémy doteraz, že súdy nerozhodovali, pretože to bolo konanie v správnych... v správnom konaní, a keďže správne súdnictvo na Slovensku nefungovalo, tak práve reorganizáciou súdnictva, kedy už máme správne súdy, už máme, budeme mať, už máme Najvyšší správny súd, tak, tak... Ale v rámci tých iných rozhodnutí naozaj to správne súdnictvo je to, ktoré by malo dávať garanciu zákonnosti.
Ďakujem pekne.