55. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa z tohto miesta prihovoriť pani ministerke kultúry. Svoje otázky a výhrady som jej chcela prv komunikovať za dverami nášho poslaneckého klubu, ale, žiaľ, v uplynulých týždňoch si nenašla čas na diskusiu s nami, s druhým najväčším poslaneckým klubom koalície, čo ma naozaj mrzí, pretože voči zmenám obsiahnutým v novom stavebnom zákone, ktoré podľa môjho názoru pri ochrane pamiatok neprinášajú žiadny progres a zlepšenie stavu, je naozaj nevyhnutná diskusia.
Svoje výhrady pre krátkosť času zhrniem do piatich bodov.
Po prvé, považujem za mimoriadne znepokojivé, že počas našej vlády, ktorú ja osobne vnímam ako ambicióznu v tom byť transparentná a rešpektujúca, sa jedna skupina profesionálov ocitla v situácii, kedy má strach vysloviť svoj názor a nesúhlas verejne napriek tomu, že sa pamiatkový úrad odhodlal na vydanie zásadnej pripomienky voči úmyslom svojho nadriadeného - ministerstva kultúry. Ich vyhlásenie budete len márne hľadať na internete. Po krátkom zverejnení na webe pamiatkového úradu bolo stiahnuté. Navyše nejestvuje nikto, kto by sa za ich záujmy bil na najvyšších poschodiach, keďže už vyše roka je pamiatkový úrad bez riaditeľa. Výberové konanie nového bolo zrušené a nové zatiaľ nie je vyhlásené.
Druhé, druhá výhrada je tá, že súhlasím s tým, že to, ako na Slovensku chránime pamiatky, je nedokonalý systém, v tomto máme zhodu všetci. Zaslúžil by si revíziu, ale nesúhlasím s tým, aby sa to udialo spôsobom, kedy finančne, ale najmä personálne podvyživený systém prakticky stratí akúkoľvek kontrolu nad stavebnými zmenami v historických územiach a objektoch.
Ďalšou výhradou je, ďalšia výhrada je spojená s pozitívnym trendom, ktorý sa v našej spoločnosti udial, a to je vzťah verejnosti k pamiatkam, pozitívne sa mení. Veľkú zásluhu na tom majú aj nadšenci ako napríklad združenie Čierne diery, ktoré pre popularizáciu slovenských pamiatok a priemyselnej architektúry podľa mňa spravili viac ako my všetci, teda štát dohromady. A často počúvam od pamiatkarov, že im trochu závidia, že aj oni by chceli byť popularizátormi našich pamiatok, ale cítia sa viac ako úradníci, nemajú na to vytvorené podmienky. To je jedna tiež z vecí, o ktorú žiadajú, aby naozaj mohli byť aj výskumníkmi, mohli byť naozaj pamiatkarmi v pravom zmysle slova.
Ďalšou výhradou je to, že si úprimne želám, ako možno badať aj z celého navrhovaného znenia nového stavebného zákona, aby bolo stavebné konanie na Slovensku rýchlejšie, efektívnejšie, predvídateľnejšie, s tým absolútne súhlasím. Je to úplne legitímny cieľ pána vicepremiéra a ja developerov nevnímam ako zloduchov dnešnej doby, ale ako potrebných partnerov pri stavebnom rozvoji Slovenska. Čo však odmietam, je, aby sme k nohám developerov položili naše kultúrne dedičstvo ako lacný podklad realizácie ich podnikateľských plánov. Uľahčime stavebné konanie, realizujme moderné projektové zámery pružne a rýchlo, ale nedávajme tomu za obeť kultúrne pamiatky.
Dopomôžem si slovami architektky Lívie Gažovej z jej včerajšieho komentára uverejneného v Denníku N: "Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie, nemali by sa zaoberať národnými kultúrnymi pamiatkami. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná remeselná obnova. Existujú nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. A podľa mňa na tomto treba stavať."
A posledná výhrada, ktorej sa dotknem, je súčasťou praktických dopadov navrhovaných zmien. Ja sama žijem v byte, ktorý je súčasťou historického objektu a poznám boľavý proces rekonštrukcie. Aj zvýšené náklady na takúto rekonštrukciu. Ak si však predstavím, že by som mala k vynaloženým nákladom pridať ešte 1,5 % z kalkulácie cenových nákladov, čo nové znenie predpokladá, viem si predstaviť, že v mnohých prípadoch to ľudí od rekonštrukcie svojej pamiatky bude demotivovať a v niektorých prípadoch nabádať k obchádzaniu zákona, ktorý bude v konečnom dôsledku pri nekontrolovaných rekonštrukciách na škodu nášho kultúrneho dedičstva. O absurdnosti toho, že po uplynutí 30 dní od žiadosti o vyjadrenie sa nevydanie takéhoto vyjadrenia považuje za súhlas, o tom ani nebudem hovoriť. Spomenula to moja kolegyňa Kozelová a úplne s ňou súhlasím. Pri viac ako 10-tisíc kultúrnych pamiatkach je táto zmena v priamom rozpore s ich ochranou. Alebo nebodaj plánuje ministerstvo kultúry navýšiť počet pamiatkarov z 200 na tisícku, ak áno, v akom časovom horizonte? Lebo toto je jediné riešenie. Poďme sa o tomto riešení rozprávať.
Pán podpredseda, pán podpredseda vlády Holý sa už v pléne vyjadril, že v rámci právnej úpravy ochrany pamiatok je otvorený návrhom oboch strán a flexibilný pokiaľ ide o naše výhrady. Chcem tiež na jeho adresu oceniť, že vedie diskusiu. Zatiaľ k všetkým zákonom, ktoré boli pod jeho gesciou, ale, žiaľ, ja nemám tento priestor a ani pocit z pani ministerky kultúry a naozaj úprimne žiadam o diskusiu v tejto veci. Ja neviem podporiť navrhované znenie bez toho, aby som vedela, ako bude reflektovať na výhrady, ktoré máme k ochrane pamiatok.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Lukáč, Goga, Krajčír. Nech sa páči, pán poslanec Lukáč.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, vaše vystúpenie úspešne prenieslo spor, ktorý je vo vnútri ministerstva kultúry na pôdu Národnej rady, ale iba veľmi-veľmi vzdialene ste sa dotkli problému, ktorý prejednávame, a to je územné plánovanie. Bohužiaľ, fakt je fakt, je to spor, avšak pán vicepremiér Holý niekoľkokrát už spomenul, že je pripravený akceptovať pamiatkarov, návrhy pamiatkarov a zapracovať, čiže myslím si, že tento zákon určite slovenské pamiatky neohrozí.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Goga.

Ďakujem za slovo. Takisto si myslím, pani kolegyňa, že častokrát aj zo súkromnej sféry je záujem o rekonštrukciu v zachovaní kultúrnych pamiatok, ale ten systém, ktorý tu bol roky nastavený, tomu, to neumožňoval a v druhej veci by som sa chcel dotknúť tým termínom, tým 30-dňovým a lebo tak, či to bude 30, 60 dní, častokrát tie stavebné konania trvajú niekedy 2, 3, 4 roky, čo sa rozprávame so súkromnou sférou, takže myslím si, že tie na tých úradoch potom dodajme viacej ľudí, aby tie, aby tie procesy boli rýchlejšie, zapojme do toho viac digitalizáciu a s týmto všetkým, čo bolo navrhnuté, súhlasím. Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou ešte pán poslanec Krajčír.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani kolegyňa, som rád, že naozaj ste pochválili pána kolegu Holého, pána podpredsedu vlády, z toho dôvodu, že naozaj zmena stavebného zákona, vieme aj historicky, je veľmi náročná.
Momentálne súčasný stavebný zákon je tu od roku 1976. Ja pôsobím aj v komunálnej politike, mám prehľad o tom, akým spôsobom to funguje a, žiaľbohu, dnes tie zdĺhavé povoľovacie procesy sú v priemere niekde okolo 300 dní. Momentálne tento nový stavebný zákon by to umožnil na nejakých 30 dňoch. Viete, dnes treba aj k tým územným plánom si povedať, bežne ľudia, s ktorými sa má človek možnosť stretávať, sú problémy, keď staviate dom, tak najprv si vyžiadajú jedny papiere, druhé, tretie, potom im to nie je dobré a všetko sa to vždy navyšuje, na konci zistíme, že vlastne to, čo má sused, ďalší sused, ktokoľvek iný čo mohol postaviť, to mohol bez problémov, ale u nás nastáva ten problém, toto všetko tu chceme odbremeniť. Chceme, aby jasný územný plán, ktorý bude hovoriť, môžem tu stavať za takýchto podmienok, je to v poriadku, do 30 dní bude vydané stavebné povolenie, je to okej. Ale nie, aby sa toto motalo nejakých 300 dní a si tu každý staval, ako chce.
K tomu, čo vy ste kritizovali pani ministerku kultúry, áno, máte pravdu a ja verím tomu, že teda, tak ako to povedal aj verejne pán kolega Holý, je priestor na diskusiu. Nech príde so svojimi pripomienkami, teda ak, verím tomu, že ich má, nech príde s nimi a poďme o tom diskutovať. Naozaj, však aj my sme za tých pamiatkarov, aby tu tie pamiatky sa naozaj obnovovali čo najjednoduchšie.
Ďakujem.

Kolegovia, musím ukončiť schôdzu, nakoľko sú výbory o dvanástej a nemôže zároveň zasadať plénum aj výbory. Takže už, dve (reakcia z pléna), nie, koniec. Prestávka, koniec.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

Poznámka:
V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci mali povinnosť mať na tvári respirátor typu FFP2 a po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2021. Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo 17. 03. 2020.)

Pekné predpoludnie, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni požiadali o ospravedlnenie títo páni poslanci a pani poslankyne: Eva Horváthová, Eva Hudecová, Filip Kuffa, Štefan Kuffa, Ľubica Laššáková, Erik Ňarjaš, Peter Šuca a Vojtech Tóth.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní - vidím, že sme kompletní, na navrhovateľa a rovnako aj pána spravodajcu - o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní (tlač 830).
Poprosím pána podpredsedu vlády Štefana Holého, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a rovnako spravodajcu, ktorého už vidím, ktorým je predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána poslanca Jozefa Lukáča.
Poslednou v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pani poslankyňa Anna Zemanová, ktorej teraz odovzdávam... (Reakcie z pléna.) Áno, vidím. Ďakujem za upozornenie. Poprosím, keby technici prepli na faktickú poznámku.
Pán poslanec Susko, môžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou. (Predsedajúci zdvihol služobný telefón, ktorý zazvonil na pulte, reakcie z pléna.) Dobre, to vyba...
Takže pán poslanec Susko má procedurálny návrh, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní, tlač 830.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená... vážené kolegyne, kolegovia, nesúvisí to síce s prejednávanou vecou, ale myslím si, že táto okolnosť je tak významná, že si zaslúži vašu pozornosť.
Dnes ráno sa podarilo reprezentantke Slovenskej republiky Petre Vlhovej vyhrať zlatú olympijskú medailu a myslím si, že si to zaslúži našu gratuláciu takto verejne, aj myslím, že môžem povedať, v mene celej Národnej rady za skvelú reprezentáciu Slovenskej republiky a jej osobne pogratulovať k tomuto významnému úspechu.
Ďakujem pekne.