55. schôdza

=====

Pekné predpoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som vás informoval o kolegyniach a kolegoch, ktorí sa ospravedlnili na dnešnom rokovacom dni. Sú to: pani poslankyňa Anna Andrejuvová, Eva Horváthová, Eva Hudecová, pán poslanec Filip Kuffa, Štefan Kuffa, pani poslankyne Ľubica Laššáková, Jana Marošová, pardon, Majorová Garstková, pán poslanec Marcel Mihalik, Erik Ňarjaš, Marián Saloň, Boris Susko, Peter Šuca a pán poslanec Vojtech Tóth a pán poslanec Peter Žiga. Toľko k povinným informáciám na úvod dnešného rokovacieho dňa.
Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní.

Tento vládny návrh zákona je uvedený pod parlamentnou tlačou 830 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 865.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky Štefana Holého, aby tento návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť vládny návrh zákona o územnom plánovaní, ktorý bol dňa 12. januára 2022 schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 21/2022.
Návrh zákona o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ posilniť význam územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu a dlhoročnej, viac ako štyridsaťročnej praxe do zásad územného plánovania, profesionalizáciu štátnej správy a znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, ich vecné a procesné zjednodušenie a spružnenie predovšetkým prostredníctvom jeho elektronizácie a digitalizácie dát slúžiacich ako vstupy v procesoch územného plánovania a výstavby.
Návrhom zákona sa mení filozofia územného plánovania z predpisovacej či určujúcej, ktorú možno chápať ako pozostatok centrálne riadeného hospodárstva, na umožňujúcu v rámci explicitne stanovených a všeobecne zrozumiteľných limitov a regulatívov. Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"), ktorý bude na úseku územného plánovania vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania a obstarávateľ koncepcie územného rozvoja Slovenska. Pri úrade bude pôsobiť poradný orgán, rada pre územné plánovanie, v ktorom budú zastúpené ústredné orgány štátnej správy, samospráva, profesijné stavovské organizácie, vzdelávacie inštitúcie architektonického a urbanistického zamerania, vedeckovýskumné inštitúcie aj odborná verejnosť.
Nová právna úprava zachováva doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, no dopĺňa ich o nový typ územnoplánovacej dokumentácie, a to územný plán mikroregiónu, ktorého využitie bude mať priestor najmä v špecificky významných územiach z hľadiska životného prostredia, historického a kultúrneho dedičstva alebo cestovného ruchu, napríklad územia pri vodných nádržiach, špecifické agrokultúrne oblasti, napríklad vinohradnícke, kopaničiarske, súvislé urbanizačné pásma nadväzujúcich obcí a podobne.
Navrhovaná právna úprava vo všeobecnosti prináša výrazné zjednodušenie záväznej časti územnoplánovacích dokumentácií tak, aby bolo ich obstarávanie dostupné a menej finančne náročné pre malé obce, z ktorých veľké množstvo dnes nemá územné plány. Pre spracovanie záväznej časti však zároveň budú platiť exaktné pravidlá tak, aby sa na najväčšiu možnú mieru eliminovali rôzne interpretácie regulačných podmienok územnoplánovacej dokumentácie. Ako už bolo spomenuté, výrazným posunom po prijatí navrhovanej právnej úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v informačnom systéme územného plánovania a výstavby podľa jednotnej metodiky a štandardov, ktoré budú upravené vykonávacími predpismi na základe výstupov odborných pracovných komisií kreovaných pre jednotlivé oblasti.
Všeobecnou motiváciou je technologická inovácia, ktorá spočíva v tom, že územnoplánovacia dokumentácia bude digitálne spracovaná postupne na celom území Slovenskej republiky. Bude jednoducho dostupná pre každého aj prostredníctvom nového informačného systému, v ktorom bude tvoriť jednu z tzv. dátových vrstiev. Okrem už spomenutej výraznej elektronizácie prispeje k zjednodušeniu i úprava samotných procesných postupov, zrušenie povinnosti konceptu, zjednodušenie štádia zadania, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie či posilnenie významu záväzného stanoviska.
Harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie spočíva najmä v jednotnom vyhodnocovaní všetkých potrieb v území a ich vplyvov na životné prostredie, a to v jednom vzájomne prepojenom procese, vďaka ktorému bude môcť orgán územného plánovania ušetriť množstvo času pri spracovávaní územného plánu, získavaní jednotlivých stanovísk a ich vzájomnom vyhodnocovaní. Významnou zmenou z hľadiska životného prostredia je, že zozáväzňujeme záverečné stanovisko z procesu posudzovania územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu. Takto bude možné včas a pri vzájomnom posúdení všetkých záujmov území vrátane rôznych verejných záujmov nájsť riešenie, ktoré je optimálne aj z hľadiska ochrany životného prostredia vopred už v čase plánovania.
Dnes spoločensky dôležitú tému ochrany klímy reflektuje návrh zákona v základných zásadách územného plánovania, kedy úlohou orgánu územného plánovania bude aj zabezpečovať ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny. Riešenie zmeny klímy a činnosti v území tak, aby uspokojovali potreby súčasnej generácie a neznižovali kvalitu života a zdravia budúcich generácií sú aj jedným z atribútov udržateľného územného rozvoja, či definovaného verejného záujmu. Orgán územného plánovania bude musieť dbať aj na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva. Návrh preto počíta aj s posilnením zásad a pravidiel bezbariérovosti sídelného prostredia v jednotlivých stupňoch územnoplánovacej dokumentácie.
Ďalším významným skvalitnením procesu územného plánovania bude posilnenie významu záväzných stanovísk dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb a taktiež samotných obcí následne v procese povoľovania výstavby.
Ďakujem vám za pozornosť a zároveň si vás dovolím poprosiť o vyjadrenie podpory tomuto návrhu.

Ďakujem, pán podpredseda. Môžete zaujať miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jozefovi Lukáčovi.
Nech sa páči, pán predseda.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrhu zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som obdržal dve písomné prihlášky. Ako nepoverení členovia poslaneckého klubu - pán poslanec Martin Borguľa a pán poslanec Jaromír Šíbl.
Udeľujem teda slovo ako prvému pánovi poslancovi Martinovi Borguľovi. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele stavebného zákona.
Bavíme sa o zákone, ktorý bol prijatý v roku 1976. Tento stavebný zákon bol šitý na tú dobu, v ktorej bol prijímaný, a dokonca ani v tej dobe úplne nevyhovoval. Medzičasom bol štyridsaťkrát novelizovaný. Jednoducho tento zákon je absolútne zastaralý a nemá čo v 21. storočí hľadať. Keď Štefan Holý oznámil, že ide zmeniť stavebnú legislatívu, tak som si povedal, že si berie na seba nie jednoduchú úlohu, lebo stavebnú legislatívu sa snažilo, ako jednu z najkomplexnejších legislatív vôbec, zmeniť už niekoľko ministrov, niekoľko štátnych tajomníkov. U ministra Počiatka to bol štátny tajomník, ak si dobre pamätám, František Palko, ktorý sa snažil meniť túto legislatívu. U Árpáda Érseka to bol Peter Ďurček, pracovali na tom štyri roky každý z nich a ani jednému sa nepodarilo dostať túto novelizáciu tohto zastaraného zákona do finále.
Pre tých, ktorí možno nie úplne vedia a nás sledujú nie z tejto sály, tak by som možno pripomenul, ako tá stavebná legislatíva fungovala, ako by chcela fungovať a ako bude fungovať. Keď si idete postaviť, či už je to rodinný dom ako malý stavebník, alebo je to administratívna budova, bytový dom, tak vyhliadnete si nejaký pozemok v nejakej obci, meste. Opýtate sa primátora, starostu, stavebného úradu, nech vám vydajú tzv. územnú plánovaciu informáciu. Na základe územnoplánovacej informácie sa rozhodnete, či idete stavať, požiadate o územné rozhodnutie. Na základe územného rozhodnutia, ktoré vám povie o tom, že ako má tá hmota tej stavby v tom priestore byť umiestnená a vyzerať, si neskôr požiadate o stavebné povolenie. Toto stavebné povolenie vám presne vyšpecifikuje technické veci tej stavby, následne postaváte, skolaudujete. Toto je ten ideálny prípad. Malo by to trvať aj podľa starej legislatívy, keď nerátam stavbu, samozrejme, pár mesiacov, možno rok. A, žiaľ, tá prax je úplne iná.
Tá prax je taká, že dnes si požiadate o územnoplánovaciu informáciu. V drvivej väčšine vám dôjde jeden absolútne nejasný dokument, z ktorého vôbec neviete, čo sa na tom pozemku dá stavať. Keď náhodou vyčítate, že je to pozemok, ktorý by bol vhodný a určený pre to, čo chcete stavať, pre ten váš investičný zámer, tak sa pustíte do územného rozhodnutia a začnete jeden nekonečne dlhý boj, ktorý naozaj je mnohokrát doslova nekonečný. Idete sa opýtať starostu, že či tam tá vaša nehnuteľnosť môže stáť, starosta pokýve hlavou, že aj áno, aj nie. Na jednej strane možno by to aj tam chcel mať, na druhej strane už od začiatku je v konflikte záujmov, lebo čo mu na to povedia pri najbližších voľbách jeho voliči, že dovolil nejakú stavbu, čiže už v tomto momente je, je problém.
Ak ten starosta sa rozhodne, že obec treba rozvíjať a poďme tam niečo postavať, či už je to rodinný dom, administratíva, tak sa váš boj len začína, lebo necháte si projektantovi a architektom nakresliť tzv. DÚR-ku, dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Túto DÚR-ku rozpošlete na vyjadrenie kvantum inštitúcií, z ktorých vám príde stanovisko - súhlasné, nesúhlasné - a najhoršie na tom je, že niekedy vám príde - žiadne. Pravidelne tieto inštitúcie majú 30, poťažmo 60 dní na to, aby sa vyjadrili v zmysle nejakého správneho konania, ale tieto lehoty to je, to je iba sen. Oni sa nikdy nevyjadrujú v tých lehotách. Po dlhých, dlhých mesiacoch, keď sa nám teda podarí dostať tieto vyjadrovačky, dáte to do jedného balíka s tou dokumentáciou pre územné rozhodnutie a odnesiete to na ten stavebný úrad toho starostu a čakáte, že zase v konkrétnej lehote sa vám vyjadrí a vydá vám územné rozhodnutie. No aj tuto lehota je veľmi málokedy dodržaná.
Keď dostanete územné rozhodnutie, a teda už je rozhodnuté, ako vaša stavba môže byť umiestnená, tak sa púšťate do boja číslo ix, kde idete pýtať stavebné povolenie. Necháte si pripraviť podrobnejšiu stavebnú dokumentáciu, rozpošlete ju zase na kvantum úradov na vyjadrovačky a opakuje sa to, čo predtým. Čakáte, prosíte, obiehate. Živná pôda pre korupciu absolútna a napriek tomu sa časovo neviete dostať alebo v reálnom čase k svojim vyjadrovačkám, a teda aj neskôr k stavebnému, k stavebnému povoleniu.
Takto to funguje v praxi. O to radšej a o to šťastnejší som, že sa Štefan Holý so svojím tímom rozhodol zmeniť túto katastrofu a máme pred sebou prvé čítanie novej, najprv to bude územne plánovacie alebo nového územnoplánovacieho zákona, neskôr stavebného zákona. Po novom bude všetko fungovať inak. Samozrejme, kým sa to uvedie do praxe, nebude to úplne jednoduché, lebo nás čaká po schválení týchto zákonov v prvom, druhom, treťom čítaní ešte veľký boj. Implementácia celého systému a presviedčanie všetkých dotknutých, že je to dobrá vec a vôbec dostať to do mysli ľudí, že, že už s územným, územným plánom, s územným rozhodnutím a stavebným povolením nebude problém. Toto ja považujem za najťažšie, čo nás čaká.
No ale povedzme si, že čo sa mení. Tak v prvom rade sa nebere žiadna kompetencia starostom a primátorom. To, čo oni budú chcieť mať v tom území, to si veľmi presne zadefinujú v územnom pláne. Keď si raz v územnom pláne povedia, že na tejto parcele bude park, tak nikdy nikto tam nič iné ako park nepostaví. Keď si ale zadefinujú spolu s občanmi, že na niektorom pozemku chcú mať školu, na niektorom bytovú výstavbu, na niektorom rodinné domy, tak to bude úplne jasne v územnom pláne napísané, kde čo má byť. Keď bude takto kvalitne spracovaný územný plán, čo bude prioritnou úlohou alebo malo by byť už aj teraz dokonca prioritnou úlohou samospráv, tak investor, ktorý príde, dostane úplne jasnú územnoplánovaciu informáciu so všetkými parametrami, indexami, výškami, šírkami, vzhľadmi a neviem čím všetkým a bude vedieť, áno, chcem mať rodinný dom so šikmou strechou, tak tuto je to možné postavať. Chcem mať rodinný dom s tou rovnou strechou, tak toto tu postavať nie je možné. Tá územnoplánovacej informácie vám povie úplne jasne. Už na začiatku vylúčime akékoľvek špekulácie, akékoľvek omyly, akékoľvek chyby, ktorých sa mnohokrát ľudia dopúšťali len preto, že dostali zlú informáciu. Boli v dobrej viere, tam je postavený dom, tak aj vedľa asi môže byť postavený dom. No nie vždy to tak je.
Čiže, územné, starostom sa nič nezoberie. Dostanú, budú tvoriť územné plány a na základe týchto územných plánov a len a jedine týchto územných plánov sa budú vydávať stavebné povolenia a územné rozhodnutia.
Čiže dojde investor, pozrie si pozemok, zistí, získa presnú stavebnú, teda územnoplánovaciu informáciu a rozhodne sa ísť do územného rozhodnutia. Pri územnom rozhodnutí projektant s vyššími právomocami alebo podľa tohto zákona autorizovaný projektant, mu nakreslí dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Tým, že to bude autorizovaný projektant, tak už to vo veľkej časti bude odťažený stavebný úrad samotný, lebo jednoducho, keď raz niečo dôjde od niekoho autorizovaného, tak tá kontrola na tom stavebnom úrade nebude musieť byť taká podrobná, ako keď si to kreslil, s prepáčením, kadekto.
Pre mňa jedna z najpodstatnejších zmien nastáva pri tzv. vyjadrovačkách. O vyjadrovačky už nebude musieť úpenlivo bojovať ten konkrétny investor, ale tieto vyjadrovačky, teda vyjadrenia k tej dokumentácií o územné rozhodnutie bude pýtať samotný stavebný úrad a tí, ktorí budú musieť tie vyjadrovačky dať, budú mať presne stanovenú lehotu, ktorá, ktorú keď nedodržia, tak má sa za to, že súhlasia.
Tie nekonečné čakačky, síce bola 30-dňová lehota, ale čaká sa rok, čaká sa, či niekto nejakú bonboniérku, možno ho predradíme a podobne, toto skončí definitívne. Čiže bude 30 dní. Do 30 dní sa nevyjadrí, vybavené. Má sa za to, že súhlasí. Čiže vyjadrovačky k dokumentácii k územnému rozhodnutiu sa, dokumentácie k územnému rozhodnutiu sa získa oveľa jednoduchšie. Následne zase autorizovaný projektant spracuje dokumentáciu pre stavebné povolenie. Zase veľmi rýchly proces. Vydá sa stavebné povolenie a bez akýchkoľvek naťahovačiek, bez akýchkoľvek pochybností a veľmi rýchlo sa investor transparentne, korektne, čestne, plánovane dostane k svojmu investičnému zámeru, môže začať stavať, následne kolaudovať. Toto je, je to, keď toto sa nám podarí, lebo bude to trvať pár rokov dostať do praxe, tak to bude, to bude fantázia. A konečne sa bude dať stavať naozaj, a to slovo by som chcel podčiarknuť, transparentne.
Čo je veľmi dôležité, už nebudú čierne stavby. Dneska, keď aj ste si našli nejakú parcelu, kde sa možno podľa územného plánu nedalo stavať, tak ste tam hocičo postavali, s prepáčením, naverímboha a potom ste išli do tzv. dodatočného povolenia stavby, kde už mnohokrát tí miestni mestskí poslanci, starostovia kývli rukou, no tak keď už tu to raz stojí, tak dajme mu to dodatočné stavebné povolenie a nech to tak je. Toto možné už viacej nebude. Teraz, keď postavíte čiernu stavbu, dodatočná legalizácia tejto čiernej stavby bude nemožná. Pre všetkých tých, ktorí dnes vlastnia čierne stavby aj z tohto miesta dopredu hlásim, že poponáhľajte sa s touto legalizáciou, bude na to isté prechodné obdobie, kým tieto stavby si zlegalizujete. A keď sa vám to nepodarí, tak už definitívne stratíte možnosť ich akejkoľvek legalizácie. Definitívne stratíte možnosť pripojenia na inžinierske siete a neskôr na vaše náklady budú takého stavby odstránené.
Nám je, nám je jasné a myslím, že predkladateľovi tiež, že, že toto bude nejakú dobu trvať. Preto v zákone je nachystané isté preklenovacie obdobie, kedy ľudia v podstate v komforte si budú vedieť niečo takého zabezpečiť.
Na záver mi dovoľte len teda pár detailov ešte prečítať, ktoré nový stavebný zákon prináša, možno som ich nepovedal dostatočne jasne, možno som niektoré zabudol. Čiže budú skrátené povoľovacie procesy už do 30 dní. Nový stavebný zákon nám prinesie prehľadnosť, jednoduchosť schvaľovacích procesov. Z 83 procesov, ktoré dneska musíte ako stavebník absolvovať, sa to zmení na procesov 13. Stavebné povolenie bude podávané do informačného systému, bude podávané v elektronickej podobne a celý čas budete mať jasný prehľad, v akom štádiu povoľovací proces je. Z množstva mnohokrát nekvalifikovaných, a to nikoho nechcem dotknúť, stavebných úradov na obciach, kde jednoducho nevedeli za tie peniaze, ktoré ponúkali, nájsť kvalifikovanú pracovnú silu, tak teraz bude osem veľkých krajských stavebných úradov, ktoré tieto, tieto stavebné povolenia budú vydávať. A absolútne mizne nejaký konflikt záujmu starostu. Dneska v konečnom dôsledku máte mnohokrát komunálne voľby postavené len na tom, že niekto si dá úplne hrdo do svojho volebného programu - toto zruším, tu nepostavím a tak ďalej. Nech sa páči, to bude možné, samozrejme, ale nie spôsobom obštrukcií, ale spôsobom zmien územného, územného plánu.
Koniec čiernym stavbám - dodatočné povolenie už nebude možné. Obce a mestá budú pripravovať územné plány, zjednoduší sa proces územného plánovania. Celý tento zákon a celá táto komplexná legislatíva bude mať pozitívny vplyv na realitný trh a to je veľmi dôležité. Lebo keď dneska vidíte, koľko stojí meter štvorcový bytu, tak mladé rodiny jednoducho si už dneska tie byty pomaly dovoliť nemôžu. A je to spôsobené aj tým, že jednoducho bytov sa stavá málo a možno by sa ich chcelo stavať oveľa viacej, keby sa vedeli investori dostať transparentne a rýchlo k stavebným povoleniam, k územných rozhodnutiam. Žiaľ, to sa im nedarí. Takýmto spôsobom, zvýšením transparentnosti, zvýšením rýchlosti budú byty stavané v oveľa väčšom množstve a v neposlednom rade je tento zákon aj veľmi dôležitý pre hlavný bod nášho volebného programu strany SME RODINA, kde chceme stavať štátne nájomné byty a bez zmeny legislatívy nám to pôjde len veľmi ťažko.
A treba ešte dodať, že táto stavebná legislatíva má podporu mnohých stavovských organizácií. Je to nespočetné množstvo listov, ktoré prišli, ktoré absolútne podporuje. Áno, špeciálne v Bratislave, v mestských častiach sa búria starostovia. Búria sa preto, lebo záväzné stanovisko bude vydávať primátor, tak ako to je a stavebný úrad, ktorý je u starostu a ktorý mnohokrát robí obštrukcie, tak jednoducho ten tam nebude a ten bude, ten bude štátny. Čiže to, čo sa bude stavať, tak bude rozhodovať, v momente kým nebudú kvalitné územné plány, primátor a stavebné úrady. Ale aj starostovia týchto mestských častí majú šancu prijímať územnoplánovaciu dokumentáciu, prijať územné plány zón a jednoducho aj takýmto spôsobom zasahovať do celého, do celej výstavby vo svojej mestskej časti.
Dovoľte mi na záver poďakovať sa, pán podpredseda vlády, za seba požiadať kolegov o podporu takejto legislatívy, ktorá má úspech nielen na Slovensku, ale aj informačný systém v Stanforde ste boli prezentovať. A ja len dúfam, že sa čo najskôr dostane do praxe. A hlavne, aby si ľudia čo najskôr naň zvykli. Táto stavebná legislatíva neni robená proti ľuďom, je robená v prospech ľudí.
Ďakujem vám pekne za slovo.

Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Šíbl.

Pán poslanec Borguľa, no ja keď som vás počúval, ja som mal pocit, že hovoríte o nejakom inom zákone, ako tu máme pred sebou. Ale dobre neberem vám právo na váš názor. Podľa môjho názoru tento zákon, jeho hlavných cieľom je uľahčiť život a výstavbu developerom a pre radových občanov to nejako veľmi neuľahčuje, skôr naopak. Takže beriem tento váš názor, vnímam to, koho záujmy zastávate v tomto parlamente a viac poviem vo svojom riadnom vystúpení.