55. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Mazurek vo svojej rozprave veľmi správne poznamenal, že to, či bude referendum úspešné alebo neúspešné, v konečnom dôsledku rozhodnú ľudia, občania Slovenskej republiky, ktorí majú právo voliť a zároveň majú právo byť volení. Ak by tento krúžok šikovných rúk v centre voľného času z Trnavy alebo taký klon japonskej sekty Óm šinrikjó, ktorá teraz zbožňuje a miluje Igora Matoviča, mal trošku úcty alebo nejakej sebakritiky vo vlastných radoch, tak by všetkými desiatimi, neviem, koľko ich tam ešte zostalo, či ich je 50 alebo 49, všetci do nohy by museli zdieľať jeho názor z minulých volebných období, že referendum je zaručenou garanciou demokratických princípov na území Slovenskej republiky.
Zrazu, keď sú nálady v spoločnosti spôsobené nie tým, že sme tu mali hospodársku krízu alebo nejakú krízu spôsobenú koronavírusom, ale situácia spôsobená neschopnosťou, totálnou neschopnosťou čelných predstaviteľov vlády, ktorí jednoducho nezvládajú situáciu, nech by bola akákoľvek, či by sme tu mali úplný, úplný pokoj a úplný kľud zbraniam, tak títo jednoducho ozaj neschopní ľudia, ktorí sa dostali do čelných pozícií štátu, ktorých podporuje úžasná skupinka hlasovacích automatov, sa stále budú vyhovárať len na to isté, na to stále dookola, jednoducho demokratický princíp hovorí o tom, že ja ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky mám riť prilepenú k stoličke na celé volebné obdobie. Nie je to tak.
Títo hrdinovia ešte dva dni dozadu mali problém prejsť po Námestí Alexandra Dubčeka a kričať na protestujúcich, že sú lúza, až vtedy, keď ich kordón policajtov odprevadil za železnú bránu. Takíto sú to hrdinovia a takíto ľudia sedia v parlamentných laviciach.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie. Ja by som mal možno takú otázku, že odkedy ste poslancom Národnej rady. Tuším ste tu druhé volebné obdobie, čiže od roku 2016. A kľudne, keď som si vás teraz vypočul, to isté tu mohlo byť v roku 2016, ´17, keď ste mohli ako poslanec parlamentu, zákonodarca, ústavodarca predložiť takýto návrh zmeny ústavy, aby mohlo byť vykonateľné referendum o skončení volebného obdobia.
Čo sa týka toho, tej, toho slova alebo vyjadrenia, že SME RODINA je farizejská, tak ako aj ostatní, no ja si to nemyslím. Však my sme konzistentní od minulého volebného obdobia. Však sám ste tu spomínal, že aj vy ste konzistentní v hlasovaní, za čo všetka česť, že stále idete v tomto hlasovaní od začiatku až do konca v tej istej línii a forme, čiže ako ohľadne SME RODINA my sme predkladali ten návrh, viackrát som to tu otváral, že sme aj v minulom volebnom období riešili túto otázku. A aby som vám tak v krátkosti, v rýchlosti povedal, toto je zmena ústavy. To znamená, že to nie je zmena normálneho zákona a napríklad máme aj štáty v Európskej únii, kde keď dôjde k zmene ústavy alebo najvyššieho ústavného zákona, tak je to na niekoľko volebných období. Čiže jeden parlament alebo volebné obdobie to začne, druhý to potvrdí, tretí to, v treťom volebnom období taktiež duplicitne potvrdí, lebo je to závažná ústavná forma. Čiže my aspoň otvárame túto diskusiu k tomu, aby mohlo dôjsť k zavedeniu tohto referenda.
No a čo sa týka tej retroaktivity, no tak je tu aspoň otvorená táto diskusia, aby mohlo dôjsť k predloženiu pozmeňujúcich návrhov. Čiže ak máte nejakých profesorov ústavného práva, ktorí sú, alebo docentov z právnických fakúlt, ktorí sú toho názoru, jednoznačne potvrdia, že nie je to retroaktívne, komunikujete s ústavným sudcom, s ústavnými sudcami, sem s tým, môžeme to predložiť. A ešte na margo ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Padajú tu mnohé slová, že kto kedy a ako sa vyjadril k referendu, že v minulosti podporoval, či podporoval zníženie kvóra na jeho konanie. Tak ja, aby nevznikali žiadne pochybnosti o mojom stanovisku, v tejto veci súhlasím s Františkom Šebejom, ktorý sa kedysi vyjadril takto: Referendum v tej podobe, ako ho máme my v ústave, je cudzí kontaminujúci prvok, ktorý v podstate ohrozuje systém bŕzd a protiváh parlamentu v legislatívnom systéme. Je nástrojom, proti ktorému sa snažili urobiť všetko možné napríklad otcovia zakladatelia americkej demokracie v snahe zabrániť tyranii väčšiny. Američania tento nástroj na federálnej úrovni nemajú a nemajú ho ani Nemci. Nemci zrejme preto, že sa dobre pamätajú na Hitlerove referendá, pomocou ktorých ten mýtický, nacistickou propagandou sfanatizovaný ľud, ktorý mu dal v tejto veci do rúk všetky nástroje a právomoci na to, aby vyvolal najničivejšiu z vojen v dejinách ľudstva.
No a tunak k pánovi poslancovi Mazurekovi. Je teda skutočne kúzlom nechceného, ak počúvame z jeho úst, ako nás obviňuje z fašizmu, pričom ix jeho vyjadrení do bodky napĺňa definíciu fašizmu, tak ako o nej hovoria politológovia. Je veľmi zábavné počúvať ho, ako nám nadáva do zbabelcov, keď príkladom totálneho a exemplárneho zbabelca je práve on sám, keď hovorí o svojich bývalých vyjadreniach na sociálnej sieti, že sú to vraj nejaké obrázky z Facebooku, s ktorými on nemá nič spoločné. Už sa nehlási k tomu, ako chválil Hitlera, ako popieral holokaust, ako hovoril o Rómoch, že sú to polo... poloopice dementné, špinavé z osady. To si už nepamätá pán Mazurek.
No a teda k tej vlastizrade, ak máte nejaké dôkazy, pán Mazurek, vlastizrada je mimoriadne vážny čin, podajte trestné oznámenie, ste povinný!

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
No, Milan, úroveň tejto debaty je priamo úmerná úrovni faktických poznámok a reakcií z radov koaličných poslancov na všetko to, čo tu odznelo z tvojich úst. Teba obviňujú z klamstva, pritom tu máme pochybnosti s nadobudnutím titulov, máme tu pochybnosti s udelením bezpečnostnej previerky na najvyšších miestach riadenia štátu, priamo súvisiace či už s vládou, alebo s ďalšími členmi koalície. Ťažko sa diskutuje, ťažko sa debatuje na túto tému, pretože skutočne si myslím, že tie reakcie koaličných poslancov dávajú jasný signál nie nám, nie nám, ale predovšetkým občanom. Tu nie je problém jednoducho spochybniť referendum, tu nie je problém citovať bývalých politikov, ktorí sa vyjadrili na adresu referenda. Ja by som len bol rád, keby všetci tí koaliční poslanci, ktorí sa k tomu takto stavajú, to verejne prezentovali, aby sa to stalo povedzme aj súčasť ich programov, aby občania a voliči vedeli, koho si vyberajú a koho volia, aby sa nestala chyba, ktorá sa stala pri posledných parlamentných voľbách.
Ďakujem.

Pán poslanec Benčík, ja som presvedčený, že po tej vašej faktickej poznámke, a všetka česť ku vám, aspoň ste sa hrdo prihlásili k tomuto postoju, zabalzamovanému Vladimírovi Leninovi musela vytiecť slza šťastia, že takéhoto nasledovníka, ktorý tak hlboko pohŕda vôľou národa a myslí si, že on je tá osvietená bytosť, ktorá môže o jeho budúcnosti rozhodovať, naozaj musí byť ten Lenin šťastný ešte aj v hrobe z toho, že vás tu má, lebo takto otvorene sa prihlásiť k totalite, to je fakt príznačné len vám. Vy ste teraz v SaS-ke alebo kde? Ja už teraz neviem, ale asi hej. Tak v SaS-ke je to logické, hej, na ostatných cirkusantov zo SaS-ky nemá zmysel reagovať.
Pán poslanec Svrček, áno, konzistentne hlasujem. Ale ako som ja mohol v minulom volebnom období predkladať návrh na zmenu ústavy, keď tu nebolo vyhlásenie Ústavného súdu o tom, že je to protiústavné? To sme až dnes zistili, v tomto volebnom období, že je tu rozpor. Všetci sme predpokladali, že je to v súlade s ústavou. A keby bola vôľa v národe, keby existovala spoločenská objednávka po referende, ja sa k nemu pridám, ale nič také sa neudialo. Pretože, a to je potrebné podľa mňa zdôrazniť, že aj napriek tomu, že ja som tu štyri roky intenzívne bojoval proti tej minulej vláde, ona ani zďaleka nebola tak nenávidená, ako je tá vaša v spoločnosti, že táto spoločenská objednávka je skutočne nový rozmer odporu občanov voči vládnej koalícii. A ja som presvedčený o tom, že vy si to uvedomujete.
A nejak sa nestotožňujem s tým argumentom, že ústavné zmeny prebiehajú cez veľké, dlhé procesy a dlho to trvá. Viete, bral by som to, keby vaša vláda, tuším to bolo prelom roku 2020/2021, pozmeňujúcim návrhom v skrátenom legislatívnom konaní prílepkom v núdzovom stave nezmenila ústavu. Viete, toto sa reálne na Slovensku udialo a tým pádom padajú všetky tieto argumenty.

Ďakujem pekne za diskusiu. Ja len v krátkosti. Tento návrh sme predložili z toho dôvodu, že aj verejne po vydaní nálezu Ústavného súdu v lete minulého roka predseda Národnej rady jasne povedal, že ľudia by mali mať právo na vyjadrenie svojho názoru v takomto referende. Išli sme konzistentne už z minulého volebného obdobia, že takéto otázky sa mali prerokovávať na tejto pôde. Nebudem tu už zachádzať do tých historických exkurzií, že čo všetko sme predkladali, ako sa kto zachoval pri hlasovaní, ako kto vystupoval za opozíciu, za koalíciu.
Ja chcem len povedať jedno, tak ako som hovoril, ľudia by mali mať právo na to, aby sa vyjadrili v referendových otázkach o tom, kam by mala smerovať spoločnosť. Mali by mať čo najširší, najširšiu možnosť podieľať sa alebo spolupodieľať sa na správe vecí verejných, pretože oni sú nositeľmi moci, tak ako funguje demokracia už od 17. storočia, od filozofov, ktorí hovorili o trojdelení moci, Johna Locka, filozofických vyjadrení o tom, že čo je demokracia, o čom je ľud.
A chcem veľmi pekne poďakovať aj vystupujúcim poslancom, ktorí sa venovali tejto otázke fakt vecne, slušne. A na margo toho chcem povedať, že presne, máme tu legislatívny proces, rokovací poriadok nám jasne hovorí, že čo je to prvé čítanie, čo je to druhé čítanie. A v prípade, ak prejde tento návrh do druhého čítania, tak nás čaká určite detailnejšie rokovanie v ústavnoprávnom výbore, kde aj všetci, aj zástupcovia opozície budú môcť klásť tieto otázky a predkladať aj pozmeňujúce návrhy.
A keď už som tu bol vyzvaný na verejný prísľub, však my sme to stále hovorili a verejne prízvukovali. Jednoducho komunikujeme s ústavnými právnikmi, otvárame túto tému, chceme, aby tento návrh prešiel do druhého čítania, aby bola možnosť otvárať túto otázku aj v jednotlivých výboroch.
A ak môžem apelovať aj na zástupcov koalície, aj keď odmietli prísť na okrúhly stôl, kde sme chceli túto otázku otvárať aj za účasti predsedu Ústavného súdu, aby možno dali ten priestor, aby tento návrh prešiel do druhého čítania a mohli sme riešiť túto otázku aj v ústavnoprávnom výbore a potom riešiť aj prípadné pozmeňujúce návrhy. Je to na vás. My určite sme otvorení tejto diskusii. Za naše hnutie SME RODINA chcem len povedať, že sme v tejto otázke konzistentní, od začiatku hovoríme, že ľudia by mali mať na to právo, a verím, že toto právo bude presadené aj do zmeny Ústavy Slovenskej republiky.
Za mňa všetko, ďakujem pekne a prajem pekný deň.

Chcem len uviesť hlasovanie. Hlasovať o tomto návrhu budeme v utorok o jedenástej.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod zatiaľ len krátko.
Poslanci za našu politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 140/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
A cieľom tohto legislatívneho návrhu je ochrániť suverenitu, mier a bezpečnosť Slovenskej republiky a jej občanov pred zahraničnými ozbrojenými silami. A viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa potom hlásim hneď po navrhovateľovi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, hlas ľudu, hlas Boží. To sa zvykne hovoriť a snažíme sa tým povedať, že politici by mali rešpektovať vôľu občanov, ich názory a postoje, ktoré sú vyjadrené mnohokrát aj prostredníctvom prieskumov verejnej mienky. A, bohužiaľ, skúsenosti spred pár dní, kedy sa hlasovalo o obrannej dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, sa ukázalo, že táto vôľa nebola rešpektovaná a napriek tomu, že všetci politici aj poslanci Národnej rady vedeli o tom, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky je proti prijatiu tejto obrannej dohody.
Takisto bol veľmi výrazným spôsobom skrátený proces komunikácie a rozpravy o tomto bode. Nemyslím teraz len v parlamente, ale vôbec od začiatku až do konca rokovania o tejto zmluve ako takej. Tak je tu vidieť, že bude musieť naozaj nastať nejaká zmena aj v Ústave Slovenskej republiky a možno aj v iných predpisoch, aby sme takýmto situáciám v budúcnosti predišli.
Samozrejme, poslanci opozície a takisto aj naša strana, Ľudová strana Naše Slovensko, my urobíme všetko pre to, aby sme zastavili prijatie tejto súčasnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, a pravdepodobne tu dôjde k zbieraniu podpisov pod referendum. A verím tomu, že nádej zomiera posledná a podarí sa nám túto zmluvu zastaviť. Ale zároveň prichádzame s touto legislatívnou iniciatívou, pretože sme presvedčení, že my musíme aj do budúcnosti urobiť všetko pre to, aby sme podobným veciam zabránili, resp. aby, ak bude podobná iniciatíva v budúcnosti zo strany ďalšej vlády, aby neboli obídení občania Slovenskej republiky, aby sa mali právo k takémuto závažnému kroku, závažnej zmluve, aby sa mohli vyjadriť.
My teda navrhujeme novelu ústavy, pretože len Ústava Slovenskej republiky vo svojich jednotlivých článkoch dáva vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky kompetencie, ktoré sa týkajú ozbrojených síl. Jedna kompetencia sa týka vysielania našich ozbrojených síl, teda Ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde vláda má kompetenciu takéto vyslanie schváliť, ak ide o nejakú humanitárnu pomoc alebo ak ide o nejaké mierové cvičenie, alebo ak ide o plnenie záväzkov napríklad zo zmluvy s NATO, ale však na maximálne 60 dní, tak v takom prípade to schvaľuje vláda Slovenskej republiky, v iných prípadoch vysielanie našich ozbrojených síl do zahraničia musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky.
Túto kompetenciu, vysielanie našich ozbrojených síl, v tejto novele ústavy, tak ako to my navrhujeme, nerobíme žiadne zmeny, teda nenavrhujeme nejaké prerozdelenie kompetencií. Zatiaľ tento súčasný stav považujeme za dostačujúci.
Potom sú tu ďalšie dve kompetencie, jedna sa týka prechodu cudzích vojsk cez územie Slovenskej republiky. Táto kompetencia je v súčasnosti daná len vláde Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky o takomto prechode cudzích vojsk cez naše územie nerozhoduje. A my v našej novele navrhujeme, aby táto kompetencia prešla od vlády do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože myslíme si, že sa jedná o závažné veci, ktoré by mali byť na pôde zákonodarného zboru nahlas povedané, vyargumentované, aby tu padli aj názory zo strany opozície.
No a posledná, tá najzávažnejšia kompetencia sa týka prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, kde v súčasnosti majú kompetenciu prerozdelené aj vláda Slovenskej republiky, aj Národná rada. Vláda podľa súčasného znenia a ak ide o humanitárnu pomoc, vojenské cvičenie alebo o nejaké mierové pozorovacie misie na našom území, v takom prípade to schvaľuje vláda. V ostatných prípadoch to schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.
My navrhujeme zmenu tejto kompetencie, úplne to odoberáme z rúk vlády Slovenskej republiky. Navrhujeme, ak sa jedná o prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, tak o tom bude môcť rozhodovať Národná rada Slovenskej republiky, ak to má byť len do 90 dní. A musí to byť spravené ústavnou väčšinou. V ostatných prípadoch, teda ak prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky má byť viacej ako 90 dní, v takom prípade o tom musí rozhodnúť referendum, teda občania v referende, ktoré sa bude konať následne.
Takisto je to vlastne úplne v súlade aj s vyjadreniami viacerých súčasných koaličných predstaviteľov. Pripomeniem napríklad vyjadrenie Igora Matoviča ešte teda z minulého volebného obdobia, kedy jasne povedal, že ak bude hnutie OĽANO vo vláde, tak akúkoľvek prítomnosť ozbrojených síl na území Slovenskej republiky dajú do referenda, aby sa ľudia k tomu vyjadrili. Bohužiaľ, ako sa hovorí, mali by sme politikov hodnotiť podľa toho, čo robia, nie podľa toho, čo rozprávajú, tak aj v tomto prípade boli občania oklamaní. Ale verím, že poslanci OĽANO si vstúpia do svedomia a náš apolitický návrh zákona, ktorý sa týka hlavne budúcnosti, o budúcom rozhodovaní, podporia do druhého čítania, kde sa budeme môcť baviť o tom, či tie dané kompetencie sa neprerozdelia iným spôsobom alebo sa niečo nenechá zachované. A my sme, samozrejme, týmto názorom otvorení.
Ďakujem pekne za rozpravu.