55. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milé ko... milí kolegovia, ale vidím, že len, aj, je tu aj pani poslankyňa, ja by som sa chcela v mojej rozprave venovať jedinému bodu tejto novely zákona, a síce bodu č. 25 § 27a štat... ktorý má názov Štatistická kontrola určených meradiel.
V tomto paragrafe predkladateľ navrhuje upustiť od metrologickej kontroly elektromerov u všetkých spotrebiteľov, teda všetkých nainštalovaných elektromerov a vykonať takúto kontrolu po určenom čase jeho životnosti len u malej vzorky vybraných elektromerov, tzv. štatistickú kontrolu elektromerov. Takýmto návrhom však predkladateľ prenáša zodpovednosť za funkčnosť a správnosť merania tzv. určených meradiel z distribučných spoločností na spotrebiteľa. Štatistická kontrola meradiel zvýhodňuje, znevýhodňuje a diskriminuje odberateľa elektrickej energie, čiže spotrebiteľa a to z nasledovných dôvodov.
Z doterajšej praxi, teda v súčasnosti sa každý elektromer v závislosti od druhu elektromera metrologicky kontroluje väčšinou po uplynutí 12 rokov, resp. 16 rokov. Poplatok za overenie elektromera je cirka 13 eur s DPH. Uvedený poplatok je započítaný do pravidelných platieb za elektrickú energiu, zaplatí spotrebiteľ, a spotrebiteľ má istotu, že je, elektromer je skontrolovaný, meria správne a nedochádza k poškodzovaniu spotrebiteľa. Skontrolovaný a správne fungujúci elektromer bude mať predĺženú životnosť o štyri roky.
Avšak namiesto takejto kontroly navrhuje novela len štatistickú kontrolu malej vzorky vybraných elektromerov a všetkým ostatným meradlám namiesto ich kontroly sa automaticky predĺži platnosť jeho overenia o ďalšie štyri roky. Zvýšené riziko nesprávneho merania musí znášať spotrebiteľ, ktorý vo výške cirka 111,6 eura, čo je takmer desaťnásobok viac ako poplatok za metrologickú kontrolu, musí znášať takého náklady.
V súčasnosti sa používajú lacné elektronické elektromery. Stoja približne 36 eur, ktoré sú po 12 rokoch v drvivej väčšine technicky a morálne zastarané, a je nevyhnutné v záujme spotrebiteľa ich skontrolovať a v prípade nefunkčnosti vymeniť za nové a nepredlžovať ich používanie týmto spôsobom. Štatistická kontrola vybraných určených meradiel zakladá vysoké riziko poškodzovania a diskriminácie spotrebiteľov.
V rámci pripomienkového konania Úrad normalizácie, metrológie a skúšobníctva Slovenskej republiky tvrdil, citujem: „Štatistická kontrola sa týka len distribučných meradiel, konkrétne elektromerov.“ Toto tvrdenie nie je úplne pravdivé, nakoľko v návrhu zákona sa uvádza: „štatistická kontrola určených meradiel“, nie elektromerov, a je to kontrola, ktorá sa vykonáva za účelom predĺženia času platnosti overenia vybraných druhov určených meradiel podľa osobitného predpisu. V uvedenom návrhu nie je definovaný pojem distribučné meradlo alebo distribučné meradlá. My nevieme, čo, čo sa pod tým myslí. S týmto operuje Úrad pre normalizáciu, meranie a skúšobníctvo Slovenskej republiky, dokonca nie je ani tam špecifikovaný pojem „určené meradlá“. Nie je bližšie definované, o ktoré meradlá konkrétne ide, a teda samotný návrh zákona explicitne nevylučuje možnosť a dáva kompetenciu úradu aplikovať štatistickú kontrolu aj na iné druhy tzv. určených meradiel, plynome... napríklad plynomery, vodomery a ďalšie z vyše 90 podobných meradiel, ktoré spadajú do tejto kategórie.
V zmysle návrhu novely zákona štatistickú kontrolu vykonáva výlučne slovensko... Slovenský metrologický ústav, a takže úrad vytvára monopol, ale Slovenský metrologický ústav je taktiež jediným subjektom na reklamáciu pri podozrení, že určené meradlo nespĺňa metrologické požiadavky pre spotrebiteľa, resp. že nemiera... nemeria objektívne. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ bude reklamovať meradlo u toho istého subjektu, ktorý vykonal štatistickú kontrolu. Nestrannosť a nezávislosť pri reklamácii spotrebiteľa môže byť s vysokou pravdepodobnosťou ohrozené.
Chcela by som ešte podotknúť, bývala prax, neviem presne, pred koľkými rokmi sa to prestalo aplikovať, že vždy keď sa, keď distribútor kúpil, zabezpečil nové meradlo, teda nový elektromer, lebo v podstate tvrdí úrad, že sa jedná len o elektromery zatiaľ, tak kým, keď kúpil tento elektromer, tak vždy sa tento elektromer musel ociachovať, skontrolovať, či, či funguje a či správne funguje. Od tohto sa upustilo. V súčasnosti sa kupujú lacné meradlá, ktoré automaticky sa montujú bez toho, aby sa skontrolovali. Tým sa práve ešte zvyšuje riziko, že nemusia merať správne, a dokonca ich necháme až 16 rokov v... v chode, teda v činnosti. Toto je preto, preto sa zvyšuje aj to riziko, a preto by sme navrhovali, aby sa zatiaľ od tejto praxe upustilo. Argumentom úradu bolo aj to, že, že však okolité krajiny to majú. Konkrétne, že to majú Česko a Nemecko. Lenže to je jedna informácia. Kde je informácia k tomu, že koľko majú reklamácií, koľko majú nespokojných a podvedených spotrebiteľov, alebo resp. nie podvedených, ale teda poškodených spotrebiteľov a tak ďalej? To chýba v komu. Čiže na jednej strane jedna chyba, aj sa, povedalo sa A, ale nepovedalo sa B. A možno že tieto dve krajiny kupujú kvalitnejšie meradlá, ktoré možnože z nich oveľa viacej ostáva funkčných.
Ďalej predkladateľ deklaroval, že zhruba 2 % elektromerov sú chybné, teda chybovosť je 2-percentná. Ono sa to zdá teda v percentách nie veľa, ale, viete, v absolútnych číslach je to veľa. Je to zhruba 20-tisíc. A keď si za 20-tisíc týchto elektromerov predstavíme určite menej, menší počet spotrebiteľov, lebo niektorí spotrebitelia majú viacej elektromerov, tak títo ľudia sú poškodení. Ja hovorím z vlastnej skúsenosti, kde jednoducho ten spotrebiteľ vždy ťahá za kratší koniec. Keď sa zistí, že je nejaká spotreba, ktorá je povedzme dva... 200-násobná oproti tomu ako bežná, a reklamuje to spotrebiteľ, tak zásadne distribútor urobí kontrolu, áno, a pri tejto kontrole väčšinou, keď je meradlo správne, tak ešte to zaplatí ten spotrebiteľ a musí tú spotrebu zaplatiť, hoci tam môže byť iná chyba. Alebo keď je nesprávny, teda zistí, že nesprávne meral to meradlo, tak potom urobí, zníži tú sumu, teda urobí nejaké, za desať rokov nejaký priemer, pričom tento spotrebiteľ mohol tej energie spotrebovať oveľa menej. Čiže nie je tam to, nie je objektívne to meranie. Nie je, toto nie je doriešené.
Ja skutočne, ja vítam každé odbúravanie byrokracie, nie som proti tomu, ale nie za každú cenu a odbúravanie kontraproduktívne. Pokiaľ týmto odbúravaním vieme zabezpečiť, že nebude poškodený spotrebiteľ, prosím, ja to podporím. Ale tu je, vzhľadom aj na to, že sme mali veľa prípadov, kedy sa na nás, na spotrebiteľské organizácie, ktoré riešia ochranu spotrebiteľa, obracali spotrebitelia o pomoc, vzhľadom na túto prax chcem povedať, že tento prípad nie je ten, kde by nebolo nebezpečie poškodenia spotrebiteľa, takže v tom, preto by som navrhovala, aby sa tento paragraf, resp. bod 25 zatiaľ vypustil, treba to lepšie premyslieť, pretože budeme mať veľké množstvo súdnych konaní, sťažností a tak ďalej, aj tam sa zase, tam sa tá byrokracia, ktorú chcete ušetriť, tam sa môže prejaviť.
A chcem podotknúť, nemôže dochádzať k odbúravaniu byrokracie a vychádzať v ústrety len distribučným firmám na úkor občanov a spotrebiteľov, preto navrhujeme tento bod vypustiť.
Odôvodnenie je: Obsahom tohto paragrafu je zavádzanie štatistického merania určených meradiel, ktoré má nahradiť doterajšie meranie a kontrolu všetkých používaných meradiel alebo elektromerov. Takýto postup zakladá vysoké riziko poškodzovania odberateľov, čiže spotrebiteľov a je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, pretože umožňuje nekalé praktiky distribútorov a zanedbávanie odbornej starostlivosti v zmysle tohto zákona.
Ja by som poprosila, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo zvlášť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja som vás, teda že strašne sa sústredil na to, že by som vás počúval, čo ste to hovorili tu. Ale ja som vám vôbec nerozumel, že ani, ani slovo.
Vedeli by ste skúsiť, že dať do jednej vety, čo ste nám tu vlastne chceli povedať, že čo je, v čom je ten problém, že prečo tí spotrebitelia sú poškodzovaní?

Ďakujem pekne. Pán kolega, po prvé ja som nehovorila, že sú poškodzovaní, ale môžu byť poškodzovaní. Viete veľmi dobre, že aj doterajšia prax, keď sa kontrolovali tie elektromery, dochádzalo, ja to hovorím z vlastnej skúsenosti, dochádzalo k tomu, že ste dostali nafakturovaných miesto bežných 20 eur 2,5-tisíc. A nebolo možné sa dožiadať u elektrární, tí, ktorí vám fakturujú, a dokázať, že to tak nebolo. Nechcem to tu popisovať ten prípad, čo sa mne stalo, a zabíjať tým čas, verte mi, že to tak je. Ja sa 20 rokov zaoberám ochranou spotrebiteľa, takže toto je jedna vec.
A teraz... a to ešte sme mali, že sa kontrolovali tie elektromery po 12 rokoch povinne, ktoré boli dobré, pokračovali, ktoré boli zlé, tie sa vyradili. No a teraz sa nebudú kontrolovať všetky, len malá vzorka. Ja neviem koľko. Niekoľko tisíc z tristo... z 3 mil. približne, to je môj odhad, takže, viete, tým dochádza len k zvýšeniu rizika. Ja to netvrdím. Môže byť, môže byť áno, môže byť nie, ale vzhľadom na skúsenosti je tu vysoký predpoklad. (Reakcia z pléna.) Ja navrhujem zatiaľ nerobiť, tak ako doteraz aby sa kontrolovala. Chcejú... chcú sa ušetriť náklady pre elektrárne, pre distribučné spoločnosti, áno. A na úkor toho, že môžu, je tu vážny, vážne riziko, že môžu byť poškodení spotrebitelia. Oni aj doteraz boli, ale teraz to bude narastať, pretože teraz sa už nebude každý elektromer. Po 12 rokoch je povinne, doteraz bolo tak, že sa každý kontroloval. Každý, po 12 rokoch každý elektromer. Vymenil sa len vtedy, keď nebol funkčný, keď bol funkčný, pokračoval. No ale teraz sa bude len malá vzorka a kľudne môže byť, že tá malá vzorka, že tí, čo sa nebudú kontrolovať, budú tam nefunkčné, budú zle merať a budú niekoľkonásobne viacej merať ako skut... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov. Novelou Autorského zákona sa transponujú dve smernice Európskej únie, č. 2019/790 a č. 2019/789.
Práce na návrhu novely, ktorou sa prispôsobujeme digitálnemu trhu, prebiehali dva roky. Počas procesu sa konzultácií zúčastnili všetky zainteresované strany. Paralelne s procesom prípravy prebiehali aj rokovania medzi zástupcami nositeľov práv a používateľmi.
Zblížiť stanoviská obidvoch týchto strán nie je jednoduché. Chcem upozorniť, že Autorský zákon je tu tak pre autorov, ako aj pre iných nositeľov práv a tiež pre používateľov. Nositelia práv sú súčasťou kultúrne a... kultúrneho a kreatívneho priemyslu, a preto medzi požiadavkami oboch strán nebolo jednoduché nájsť balans. Málo zaznieva, že autor literárneho diela potrebuje vydavateľa na to, aby sa čitateľ o tomto diele dozvedel. Rovnako scenárista potrebuje filmového producenta alebo vysielateľa, ktorý jeho dielo zhodnotí. Málo tiež zaznieva, že aj vydavatelia, vysielatelia či producenti sú nositeľmi práv. Nie je to preto o tom, že tieto strany stoja proti sebe. Potrebujú sa navzájom. Napríklad filmový režisér by bez filmu ako profesia ani neexistoval a je naivné si myslieť, že riziko nadnárodnej filmovej produkcie by znášal režisér. Na to tu máme producentov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, náš návrh zákona je komplexnejší. Jeho cieľom bolo a stále je uľahčiť niektoré činnosti pre bežných používateľov v digitálnom prostredí. Návrh zákona zavádza nové bezplatné výnimky. Uľahčuje napríklad výskum zavedením výnimky načerpanie údajov, tzv. datamailing, možnosť pre školy vyučovať dištančne zavedením výnimky pre e-learning, digitalizáciu zbierok knižníc, múzeí, archívov, galérií, zavedením výnimky na účel zachovania kultúrneho dedičstva. Novela reaguje aj na silnejúci tlak technologických gigantov na nezávislý vydavateľský sektor. Demokratická spoločnosť potrebuje nezávislé a slobodné médiá, obzvlášť v online prostredí. Novela preto garantuje vydavateľom periodík nové právo v ich periodiku. Podobné právo majú už dnes vysielatelia k ich vysielaniu. Toto nové právo zaručuje vydavateľovi, že musí súhlasiť s kopírovaním periodika online aj so sprístupňovaním periodika verejnosti. Zároveň sa nenarúša právo na šírenie informácií, keďže súhlas vydavateľa sa nevyžaduje na nakladanie s hypertextovým odkazom, použitie nadpisu, individuálnych slov alebo veľmi krátkeho úryvku z periodika, ak nie je schopný byť náhradou za celé dielo. Aj vydavateľom neperiodických publikácií, na ktorých je rovnako vytváraný tlak digitálneho trhu, novela garantuje podiel z náhrad odmien.
Na druhej strane novela sprehľadňuje doteraz nejednoznačnú pozíciu platforiem na zdieľanie obsahu, pokiaľ ide o ich zodpovednosť, zodpovednosť za porušovanie autorských práv. Poskytovateľ služby zdieľania služby online bude napríklad zo zákona povinný zaviesť účinný a rýchly postup na riešenie sťažností na znemožnenie prístupu k nahranému dielu alebo na jeho odstránenie. Zavedenie pravidiel uľahčí život aj bežným používateľom platforiem, keďže platformy budú môcť a vedieť za nich vysporiadať napríklad práva k hudbe.
Digitálnemu trhu sa prispôsobuje aj sektor vysielania. V súčasnosti sú už bežnými doplnkovými službami vysielania súbežný online prenos, tzv. simulcasting, alebo dočasný prístup k vysielaným programom. Novela preto zavádza pri licencovaní použitia chránených predmetov princíp krajiny pôvodu, rovnako ako je to už dnes pri satelitnom vysielaní. Vysielateľ tak bude môcť poskytovať doplnkové služby, pokiaľ získa súhlas svojom domovskom štáte, a nebude musieť uzatvárať zmluvy v 27 členských štátov Európskej únie.
Návrh zákona tiež prichádza s princípom, že autorovi patrí odmena primeraná očakávanej ekonomickej hodnote diela proporcionálne k jeho autorskému vkladu. Návrh tiež počíta s dodatočnou odmenou pre autorov. Špeciálna, tzv. bestsellerová klauzula hovorí o tom, že pokiaľ dielo autora zaznamená nečakaný úspech, autor bude tomuto úspechu primerane aj odmenený. Teda ak napríklad spisovateľka napíše knihu a táto predčí všetky očakávania, celý náklad sa razom vypredá a nasledovať bude niekoľkotisícová dotlač. spisovateľka bude náležite zvýšeným príjmom vyplatená.
Evidujem, aj že je nám vyčítané, že v novele nedostatočne hájime záujmy autorov. Aby som túto tému trošku otvorila a sprístupnila, ide o to, že v minulosti sa vyplácali autorom za každé použitie diela odmeny, keď autori rovnako ako herci dostávali za každé reprízovanie filmu alebo seriálu peniaze. Takto nastavený systém sa pomaly menil od roku 1997 a od roku 2004 je zaužívaná jednorazová paušálna odmena, ktorá zohľadňuje rozsah použitia. Zároveň má však každý možnosť si v rámci zmluvnej voľnosti dohodnúť takú zmluvu, ktorú pre seba vníma a považuje ju za výhodnú. Dnes preberajú za úspech, ale podotýkam - a to aj zdôrazňujem - aj za neúspech knihy, filmu, seriálu, finančnú ťarchu vydavatelia, resp. producenti. Autori sú od tejto ťarchy odbremenení.
Skúsme si povedať napríklad jeden konkrétny príklad. Spisovateľ urobí veľmi kvalitný preklad známeho zahraničného diela. Vydavateľ mu vyplatí napríklad odmenu vo výške 3 000 eur. Z knihy sa však predá nižší počet kusov, ako sa pôvodne plánovalo. Autor však tento fakt na svojej prvotnej odmene už nepocíti, lebo riziko je na krku vydavateľa. Ak by sme zobrali do úvahy požiadavku hájaciu záujmy autorov o férovom odmeňovaní, mohlo by to v praxi vyzerať aj takto, vydavateľ zaplatí autorovi odmenu nižšiu, tú vstupnú, napr. 1 000 eur. V prípade, že za predá iba málo kusov, bude táto odmena možno aj konečnou. Pri bežnom predaji sa zase rozloží v čase na malé čiastky a asi sa všetci pýtame, že čo je pre autora výhodnejšie. Problémom totiž je, že v systéme je stále rovnaké množstvo peňazí, a neplatí, že ak dostanem na začiatku vyššiu sumu, budem ešte postupne za každé reprízovanie dostávať nejakú sumu navyše. Jednoducho rovnica platí taká, že na začiatku dostanem sumu nižšiu a budem sa podieľať aj na úspechu, aj na neúspechu toho-ktorého diela.
Našou úlohou je stabilizovať právne podmienky priateľské nielen k tvorbe, ale aj k výrobe a publikovania. Domáci autori totiž bez kultúrneho a kreatívneho priemyslu stratia živnú pôdu pod nohami. Výhodou kultúrno-kreatívneho priemyslu však je, že na digitálnom jednotnom trhu sa vôbec nemá problém adaptovať, na účely výroby si adaptuje napríklad právny poriadok zo susednej Českej republiky. V konečnom dôsledku to tak najviac zaťaží používateľov mimo KKP aj štát, ktorý je rovnako masívnym používateľom diel.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, vážené pani kolegyne, pani, páni kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 761a), v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada (uznesenie č. 1102 z 24. novembra 2021) rozhodla o tom, že vládny návrh prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 761) schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov gestorský výbor odporúča hlasovať: spoločne o bodoch 1 až 15 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 151 z 1. februára 2022. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predseda, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, vážení páni kolegovia, pani kolegyne, pani ministerka, pán predseda, prerokovávame tu zákon, ktorý, nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, vždy pri ňom bude mať niekto pocit, že je ukrátený. Na jednej strane sú to autori, na druhej strane sú to vysielatelia, producenti a peniaze sú len jedny. To, čo hovorila pani ministerka, je pravda. Menej sa však dotkla autorov hudby, autorov pesničiek a k tomu by som ja rada ešte niečo podotkla.
Vzhľadom na to, že aj ja som členka SOZY a dotýkajú sa ma veci, čo sa týka hudby, musím povedať, že tu by skôr som sa prikláňala na stranu práve tých autorov, a to kvôli tomu, že také platformy, ako je Spotify a rôzne iné tomuto podobné platformy, ktoré sú na sťahovanie, sťahujú tu muziku jedna radosť. Pravda je, že v poslednej dobe pri muzike už ani neexistuje nejak extrémne producenti. Jednoducho interpreti si zaplatia svoju nahrávku, svoju pesničku a sami si zaplatia za to, že to na ten Spotify dávajú. A oni by radi mali svoje peniaze naspäť a to v tomto prípade asi nebude až tak úplne možné, ale verím tomu, že to časom, časom prerastie aj do tejto sféry a že to bude O. K., a to je len na okraj.
Ale teraz by som rada prečítala môj pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 761).
Návrh, znenie návrhu:
V čl. II sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „25. marca“.
V súvislosti so zmenou účinnosti so zmenou účinnosť v článku 2 sa v predkladanom návrhu zákona vykonávajú nasledovné zmeny:
- v čl. I 81. bod § 190b v nadpise sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „25. marca“ a v texte sa slová „1. marca“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „25. marca“ v príslušnom tvare a slová „28. februára“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „24. marca“ v príslušnom tvare.
Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu a potreby zabezpečenia dostatočnej legisvakančnej lehoty pre adresátov tejto právnej normy na riadne oboznámenie sa s jej obsahom sa primerane posúva v navrho... navrhovaná účinnosť zákona.
Ďakujem ministerstvu, že vyhovela SOZE a niektorým OKS-kám s touto zmenou, a vám ďakujem za pozornosť zatiaľ.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, pani poslankyne, páni poslanci, nebudem tu nejak extra dlho vystupovať. Ja by som sa len chcel trošku tak dotknúť tejto témy Autorského zákona, pretože je to vec, ktorá mnou ide celý môj profesionálny život, a narážam na tento Autorský zákon, s ktorým som nebol nikdy naozaj nejakým spôsobom spokojný, a mal nejaké trhliny. Ono to bolo aj vlastne zapríčinené tým, že čo sa týkalo filmu na Slovensku, tak si veľmi dobre pamätáme, že slovenský film tuná jeden čas alebo slovenská filmová tvorba tu na istý čas skončili a naozaj sa tu nenatočil ani jeden meter filmového materiálu. Potom prišla jedna súkromná televízia prvá, ktorá si povedala po určitom čase, že ide točiť pôvodnú slovenskú tvorbu, pôvodné slovenské seriály a mala možno nejaké problémy s tým, že ako by to vyzeralo s tým, že by sa hercom vyplácali tantiémy. Keď som v ’93. roku prišiel do Bratislavy, tak som mal to šťastie, teda študovať herectvo, tak som mal šťastie stretnúť jedného velikána slovenského herectva Jozefa Kronera, s ktorým som, z ktorého som bol fascinovaný, bol som naozaj šťastný, že toho človeka vidím, a mohol som s ním zdieľať jeden, jeden priestor, jeden čas, kde mi povedal jednu zaujímavú vetu, že: „Tento deň mi prišli tantiémy.“ Ja som netušil, čo to slovo tantiémy znamenajú. A vysvetlil mi, čo znamenajú slovo tantiémy. Tantiémy znamená, znamenajú, že ten herec keď sa dostane už na staré kolená, keď už nevládze sa toľko učiť, lebo už mu tá pamäť tak toľko nefunguje, tak má aspoň nejaké, nejaké drobné z toho, že, z toho, čo on natočil. Keď je úspešný, tak tých, z tých diel má natočených dosť a tých peňazí mu príde tak akurát.
Dotknem sa ešte jednej témy, aby bolo jasné, že čo sa týka napríklad divadiel, že aké sú platy v divadlách, lebo to tu neodznieva, tak ja to veľmi rád poviem. Môj plat po 25 rokoch je okolo 750-800 eur v Bratislave na Novej scéne. Tak takto vyzerá kultúra, čiže tí herci, ktorí aj točia, tie platy nebudú mať nejaké vysoké, pretože tie platy, teda tie dôchodky nebudú mať moc vysoké, lebo tie platy sú dosť nízke. Niektorí majú šťastie, že točia, iní to šťastie nemajú. A keď už aj majú, že niečo natočia, tak sa im to nikdy v podobe nejakých tantiémov nevráti. Keď napríklad teraz bola korona a herci a scenáristi boli doma zavretí, lebo televízie nič netočili, tak nedostávali žiadne peniaze, lebo sa nič nehralo. A... ale televízie, ktoré boli súkromné, tak púšťali všetko z reprízy. V tých reprízach boli reklamy a tie televízie, tie z tých reklám peniaze aj dostali, hercom sa už tie peniaze nedostali, lebo nemali tantiémy.
V Čechách žije jeden spisovateľ, volá sa Michal Viewegh, on má nejaký problém zdravotný a už nedokáže písať. Keby on nemal takú zmluvu, ktorá mu zaručuje to, že z každej predanej knihy sa, mu prídu nejaké peniaze, tak by ten človek skončil možno niekde na ulici.
Čiže skutočne tie tantiémy a ten Autorský zákon, ktorý vo svete je úplne normálny, či je to, v civilizovanej krajine, myslím, normálny, pomáha tým umelcom, pomáha tým spisovateľom, hercom, spevákom, aby nejaké tie drobné na starobu dostali, keď už nebudú vládať, či to je to spevák, ďalej spievať, či to je herec, byť použiteľný v divadle alebo vo filme, lebo už bude nezaujímavý, a preto tie tantiémy fungujú.
Čiže ak by som vás mohol poprosiť, dámy a páni, ja by som vás požiadal podľa § 37 rokovacieho poriadku, ak by sme mohli zo spoločnej správy, momentík, ja si to hneď aj nájdem, vytiahnuť bod... päť, bod 5, bod 5 písm. h) na samostatné hlasovanie. Ak by to bolo možné, by som vám bol veľmi vďačný. Ďakujem veľmi pekne. (Reakcia z pléna.)
Mám napí... že bod... Ktorý? Päť. Bod 5 zo spoločnej správy Autorského zákona písm. h) na samostatné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, poprosila by som o hlasovanie 16. 2. v stredu o 17.00 hod., zároveň týmto žiadam vyňať bod 5 písmeno h) na samostatné hlasovanie a zároveň na samostatné hlasovanie bod 15. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený teda pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.
Cieľom návrhu zákona je, je zjednodušenie prístupu k výkonu niektorých zdravotníckych povolaní, precizovanie ustanovení týkajúcich podmienok akreditácie študijných programov a súvisiacich povinností vzdelávacích ustanovizní a na základe potrieb aplikačnej praxe sa upravujú niektoré ustanovenia týkajúce sa rezidentského štúdia. Návrhy úpravy zákona tiež korelujú s komponentom 12 plánu obnovy a odolnosti, najmä zrušením prípravy na výkon povolania v zdravotníctve pre zdravotnícke povolania psychológ, logopéd, liečebný pedagóg ale aj fyzik, laboratórny diagnostik.
Tiež sa z dôvodu zjednodušenia a zrýchlenia uplatnenia zdravotníckych pracovníkov z cudziny upravujú podmienky overovania ovládania štátneho jazyka v rozsahu nevyhnutnom na výkon zdravotníckeho povolania.
Skracujú sa lehoty uznávania dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov a v súlade s Plánom obnovy odolnosti Slovenskej republiky, komponent 10, sa predlžuje možnosť výkonu dočasnej odbornej stáže aj na obdobie po ukončení krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19.
Ďalej sa nahrádzajú prílohy v časti č. 3 v súvislosti s transpozíciou delegovaného rozhodnutia Komisie Európskej únie, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 758a).
Vládny návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne: ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výbor pre zdravotníctvo. Určené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona (tlač 758) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 49 pozmeňujúcich návrhov. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 18, 20 až 24, 26 až 32, 34 až 49 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 19, 25 a 33 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 127 z 8. februára 2022, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona a poslanca Mareka Krajčího za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Ďakujem.