55. schôdza

Budeme pokračovať vládnym... vlád... o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 761, spoločná správa výborov má tlač 761a.
Odovzdávam slovo pani ministerke Milanovej, aby vládny návrh zákona odôvodnila.
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov. Novelou Autorského zákona sa transponujú dve smernice Európskej únie, č. 2019/790 a č. 2019/789.
Práce na návrhu novely, ktorou sa prispôsobujeme digitálnemu trhu, prebiehali dva roky. Počas procesu sa konzultácií zúčastnili všetky zainteresované strany. Paralelne s procesom prípravy prebiehali aj rokovania medzi zástupcami nositeľov práv a používateľmi.
Zblížiť stanoviská obidvoch týchto strán nie je jednoduché. Chcem upozorniť, že Autorský zákon je tu tak pre autorov, ako aj pre iných nositeľov práv a tiež pre používateľov. Nositelia práv sú súčasťou kultúrne a... kultúrneho a kreatívneho priemyslu, a preto medzi požiadavkami oboch strán nebolo jednoduché nájsť balans. Málo zaznieva, že autor literárneho diela potrebuje vydavateľa na to, aby sa čitateľ o tomto diele dozvedel. Rovnako scenárista potrebuje filmového producenta alebo vysielateľa, ktorý jeho dielo zhodnotí. Málo tiež zaznieva, že aj vydavatelia, vysielatelia či producenti sú nositeľmi práv. Nie je to preto o tom, že tieto strany stoja proti sebe. Potrebujú sa navzájom. Napríklad filmový režisér by bez filmu ako profesia ani neexistoval a je naivné si myslieť, že riziko nadnárodnej filmovej produkcie by znášal režisér. Na to tu máme producentov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, náš návrh zákona je komplexnejší. Jeho cieľom bolo a stále je uľahčiť niektoré činnosti pre bežných používateľov v digitálnom prostredí. Návrh zákona zavádza nové bezplatné výnimky. Uľahčuje napríklad výskum zavedením výnimky načerpanie údajov, tzv. datamailing, možnosť pre školy vyučovať dištančne zavedením výnimky pre e-learning, digitalizáciu zbierok knižníc, múzeí, archívov, galérií, zavedením výnimky na účel zachovania kultúrneho dedičstva. Novela reaguje aj na silnejúci tlak technologických gigantov na nezávislý vydavateľský sektor. Demokratická spoločnosť potrebuje nezávislé a slobodné médiá, obzvlášť v online prostredí. Novela preto garantuje vydavateľom periodík nové právo v ich periodiku. Podobné právo majú už dnes vysielatelia k ich vysielaniu. Toto nové právo zaručuje vydavateľovi, že musí súhlasiť s kopírovaním periodika online aj so sprístupňovaním periodika verejnosti. Zároveň sa nenarúša právo na šírenie informácií, keďže súhlas vydavateľa sa nevyžaduje na nakladanie s hypertextovým odkazom, použitie nadpisu, individuálnych slov alebo veľmi krátkeho úryvku z periodika, ak nie je schopný byť náhradou za celé dielo. Aj vydavateľom neperiodických publikácií, na ktorých je rovnako vytváraný tlak digitálneho trhu, novela garantuje podiel z náhrad odmien.
Na druhej strane novela sprehľadňuje doteraz nejednoznačnú pozíciu platforiem na zdieľanie obsahu, pokiaľ ide o ich zodpovednosť, zodpovednosť za porušovanie autorských práv. Poskytovateľ služby zdieľania služby online bude napríklad zo zákona povinný zaviesť účinný a rýchly postup na riešenie sťažností na znemožnenie prístupu k nahranému dielu alebo na jeho odstránenie. Zavedenie pravidiel uľahčí život aj bežným používateľom platforiem, keďže platformy budú môcť a vedieť za nich vysporiadať napríklad práva k hudbe.
Digitálnemu trhu sa prispôsobuje aj sektor vysielania. V súčasnosti sú už bežnými doplnkovými službami vysielania súbežný online prenos, tzv. simulcasting, alebo dočasný prístup k vysielaným programom. Novela preto zavádza pri licencovaní použitia chránených predmetov princíp krajiny pôvodu, rovnako ako je to už dnes pri satelitnom vysielaní. Vysielateľ tak bude môcť poskytovať doplnkové služby, pokiaľ získa súhlas svojom domovskom štáte, a nebude musieť uzatvárať zmluvy v 27 členských štátov Európskej únie.
Návrh zákona tiež prichádza s princípom, že autorovi patrí odmena primeraná očakávanej ekonomickej hodnote diela proporcionálne k jeho autorskému vkladu. Návrh tiež počíta s dodatočnou odmenou pre autorov. Špeciálna, tzv. bestsellerová klauzula hovorí o tom, že pokiaľ dielo autora zaznamená nečakaný úspech, autor bude tomuto úspechu primerane aj odmenený. Teda ak napríklad spisovateľka napíše knihu a táto predčí všetky očakávania, celý náklad sa razom vypredá a nasledovať bude niekoľkotisícová dotlač. spisovateľka bude náležite zvýšeným príjmom vyplatená.
Evidujem, aj že je nám vyčítané, že v novele nedostatočne hájime záujmy autorov. Aby som túto tému trošku otvorila a sprístupnila, ide o to, že v minulosti sa vyplácali autorom za každé použitie diela odmeny, keď autori rovnako ako herci dostávali za každé reprízovanie filmu alebo seriálu peniaze. Takto nastavený systém sa pomaly menil od roku 1997 a od roku 2004 je zaužívaná jednorazová paušálna odmena, ktorá zohľadňuje rozsah použitia. Zároveň má však každý možnosť si v rámci zmluvnej voľnosti dohodnúť takú zmluvu, ktorú pre seba vníma a považuje ju za výhodnú. Dnes preberajú za úspech, ale podotýkam - a to aj zdôrazňujem - aj za neúspech knihy, filmu, seriálu, finančnú ťarchu vydavatelia, resp. producenti. Autori sú od tejto ťarchy odbremenení.
Skúsme si povedať napríklad jeden konkrétny príklad. Spisovateľ urobí veľmi kvalitný preklad známeho zahraničného diela. Vydavateľ mu vyplatí napríklad odmenu vo výške 3 000 eur. Z knihy sa však predá nižší počet kusov, ako sa pôvodne plánovalo. Autor však tento fakt na svojej prvotnej odmene už nepocíti, lebo riziko je na krku vydavateľa. Ak by sme zobrali do úvahy požiadavku hájaciu záujmy autorov o férovom odmeňovaní, mohlo by to v praxi vyzerať aj takto, vydavateľ zaplatí autorovi odmenu nižšiu, tú vstupnú, napr. 1 000 eur. V prípade, že za predá iba málo kusov, bude táto odmena možno aj konečnou. Pri bežnom predaji sa zase rozloží v čase na malé čiastky a asi sa všetci pýtame, že čo je pre autora výhodnejšie. Problémom totiž je, že v systéme je stále rovnaké množstvo peňazí, a neplatí, že ak dostanem na začiatku vyššiu sumu, budem ešte postupne za každé reprízovanie dostávať nejakú sumu navyše. Jednoducho rovnica platí taká, že na začiatku dostanem sumu nižšiu a budem sa podieľať aj na úspechu, aj na neúspechu toho-ktorého diela.
Našou úlohou je stabilizovať právne podmienky priateľské nielen k tvorbe, ale aj k výrobe a publikovania. Domáci autori totiž bez kultúrneho a kreatívneho priemyslu stratia živnú pôdu pod nohami. Výhodou kultúrno-kreatívneho priemyslu však je, že na digitálnom jednotnom trhu sa vôbec nemá problém adaptovať, na účely výroby si adaptuje napríklad právny poriadok zo susednej Českej republiky. V konečnom dôsledku to tak najviac zaťaží používateľov mimo KKP aj štát, ktorý je rovnako masívnym používateľom diel.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyni Monike Kozelovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, vážené pani kolegyne, pani, páni kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 761a), v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada (uznesenie č. 1102 z 24. novembra 2021) rozhodla o tom, že vládny návrh prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 761) schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov gestorský výbor odporúča hlasovať: spoločne o bodoch 1 až 15 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 151 z 1. februára 2022. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predseda, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa... (Reakcia z pléna.) Nejde? Prosím, skontrolujte zariadenie pána poslanca. Treba vybrať kartu a zasa vložiť do vnútra. Dobre, je to tam. Pán poslanec Halák je druhý prihlásený. Teraz končím možnosť prihlásiť sa ústne. (Reakcia z pléna.)
Prvý, prvá vystúpi pani poslankyňa Kozelová.

Vážené dámy, vážení páni, vážení páni kolegovia, pani kolegyne, pani ministerka, pán predseda, prerokovávame tu zákon, ktorý, nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, vždy pri ňom bude mať niekto pocit, že je ukrátený. Na jednej strane sú to autori, na druhej strane sú to vysielatelia, producenti a peniaze sú len jedny. To, čo hovorila pani ministerka, je pravda. Menej sa však dotkla autorov hudby, autorov pesničiek a k tomu by som ja rada ešte niečo podotkla.
Vzhľadom na to, že aj ja som členka SOZY a dotýkajú sa ma veci, čo sa týka hudby, musím povedať, že tu by skôr som sa prikláňala na stranu práve tých autorov, a to kvôli tomu, že také platformy, ako je Spotify a rôzne iné tomuto podobné platformy, ktoré sú na sťahovanie, sťahujú tu muziku jedna radosť. Pravda je, že v poslednej dobe pri muzike už ani neexistuje nejak extrémne producenti. Jednoducho interpreti si zaplatia svoju nahrávku, svoju pesničku a sami si zaplatia za to, že to na ten Spotify dávajú. A oni by radi mali svoje peniaze naspäť a to v tomto prípade asi nebude až tak úplne možné, ale verím tomu, že to časom, časom prerastie aj do tejto sféry a že to bude O. K., a to je len na okraj.
Ale teraz by som rada prečítala môj pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 761).
Návrh, znenie návrhu:
V čl. II sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „25. marca“.
V súvislosti so zmenou účinnosti so zmenou účinnosť v článku 2 sa v predkladanom návrhu zákona vykonávajú nasledovné zmeny:
- v čl. I 81. bod § 190b v nadpise sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „25. marca“ a v texte sa slová „1. marca“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „25. marca“ v príslušnom tvare a slová „28. februára“ vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami „24. marca“ v príslušnom tvare.
Vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu a potreby zabezpečenia dostatočnej legisvakančnej lehoty pre adresátov tejto právnej normy na riadne oboznámenie sa s jej obsahom sa primerane posúva v navrho... navrhovaná účinnosť zákona.
Ďakujem ministerstvu, že vyhovela SOZE a niektorým OKS-kám s touto zmenou, a vám ďakujem za pozornosť zatiaľ.

Teraz vystúpi pán poslanec Halák, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, pani poslankyne, páni poslanci, nebudem tu nejak extra dlho vystupovať. Ja by som sa len chcel trošku tak dotknúť tejto témy Autorského zákona, pretože je to vec, ktorá mnou ide celý môj profesionálny život, a narážam na tento Autorský zákon, s ktorým som nebol nikdy naozaj nejakým spôsobom spokojný, a mal nejaké trhliny. Ono to bolo aj vlastne zapríčinené tým, že čo sa týkalo filmu na Slovensku, tak si veľmi dobre pamätáme, že slovenský film tuná jeden čas alebo slovenská filmová tvorba tu na istý čas skončili a naozaj sa tu nenatočil ani jeden meter filmového materiálu. Potom prišla jedna súkromná televízia prvá, ktorá si povedala po určitom čase, že ide točiť pôvodnú slovenskú tvorbu, pôvodné slovenské seriály a mala možno nejaké problémy s tým, že ako by to vyzeralo s tým, že by sa hercom vyplácali tantiémy. Keď som v ’93. roku prišiel do Bratislavy, tak som mal to šťastie, teda študovať herectvo, tak som mal šťastie stretnúť jedného velikána slovenského herectva Jozefa Kronera, s ktorým som, z ktorého som bol fascinovaný, bol som naozaj šťastný, že toho človeka vidím, a mohol som s ním zdieľať jeden, jeden priestor, jeden čas, kde mi povedal jednu zaujímavú vetu, že: „Tento deň mi prišli tantiémy.“ Ja som netušil, čo to slovo tantiémy znamenajú. A vysvetlil mi, čo znamenajú slovo tantiémy. Tantiémy znamená, znamenajú, že ten herec keď sa dostane už na staré kolená, keď už nevládze sa toľko učiť, lebo už mu tá pamäť tak toľko nefunguje, tak má aspoň nejaké, nejaké drobné z toho, že, z toho, čo on natočil. Keď je úspešný, tak tých, z tých diel má natočených dosť a tých peňazí mu príde tak akurát.
Dotknem sa ešte jednej témy, aby bolo jasné, že čo sa týka napríklad divadiel, že aké sú platy v divadlách, lebo to tu neodznieva, tak ja to veľmi rád poviem. Môj plat po 25 rokoch je okolo 750-800 eur v Bratislave na Novej scéne. Tak takto vyzerá kultúra, čiže tí herci, ktorí aj točia, tie platy nebudú mať nejaké vysoké, pretože tie platy, teda tie dôchodky nebudú mať moc vysoké, lebo tie platy sú dosť nízke. Niektorí majú šťastie, že točia, iní to šťastie nemajú. A keď už aj majú, že niečo natočia, tak sa im to nikdy v podobe nejakých tantiémov nevráti. Keď napríklad teraz bola korona a herci a scenáristi boli doma zavretí, lebo televízie nič netočili, tak nedostávali žiadne peniaze, lebo sa nič nehralo. A... ale televízie, ktoré boli súkromné, tak púšťali všetko z reprízy. V tých reprízach boli reklamy a tie televízie, tie z tých reklám peniaze aj dostali, hercom sa už tie peniaze nedostali, lebo nemali tantiémy.
V Čechách žije jeden spisovateľ, volá sa Michal Viewegh, on má nejaký problém zdravotný a už nedokáže písať. Keby on nemal takú zmluvu, ktorá mu zaručuje to, že z každej predanej knihy sa, mu prídu nejaké peniaze, tak by ten človek skončil možno niekde na ulici.
Čiže skutočne tie tantiémy a ten Autorský zákon, ktorý vo svete je úplne normálny, či je to, v civilizovanej krajine, myslím, normálny, pomáha tým umelcom, pomáha tým spisovateľom, hercom, spevákom, aby nejaké tie drobné na starobu dostali, keď už nebudú vládať, či to je to spevák, ďalej spievať, či to je herec, byť použiteľný v divadle alebo vo filme, lebo už bude nezaujímavý, a preto tie tantiémy fungujú.
Čiže ak by som vás mohol poprosiť, dámy a páni, ja by som vás požiadal podľa § 37 rokovacieho poriadku, ak by sme mohli zo spoločnej správy, momentík, ja si to hneď aj nájdem, vytiahnuť bod... päť, bod 5, bod 5 písm. h) na samostatné hlasovanie. Ak by to bolo možné, by som vám bol veľmi vďačný. Ďakujem veľmi pekne. (Reakcia z pléna.)
Mám napí... že bod... Ktorý? Päť. Bod 5 zo spoločnej správy Autorského zákona písm. h) na samostatné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú. Chce sa ro... chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Ďakujem pekne. Žiada si záverečné spoločná spravodajkyňa?
Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.
A súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, poprosila by som o hlasovanie 16. 2. v stredu o 17.00 hod., zároveň týmto žiadam vyňať bod 5 písmeno h) na samostatné hlasovanie a zároveň na samostatné hlasovanie bod 15. Ďakujem.