55. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Národná rada na svojej 51. schôdzi vo voľbe ani v opakovanej voľbe nezvolila komisára pre deti. Predseda Národnej rady vyhlásil novú voľbu a určil lehotu na podávanie návrhov na kandidátov do 14. januára 2022.
Do určenej lehoty boli gestorskému výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny doručené dva návrhy. Poslanec Michal Šipoš navrhol zvoliť Katarínu Hatrákovú a poslanec Ondrej Dostál navrhol zvoliť Máriu Vargovú.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny vypočul navrhnuté kandidátky a na svojej 45. schôdzi prerokoval podané návrhy. Svojím uznesením č. 87 konštatoval, že tieto kandidátky spĺňajú podmienky voliteľnosti. Výbor preto navrhuje Národnej rady zvoliť jednu z kandidátok za komisára pre deti.
Správa výboru spolu so zoznamom kandidátok a s návrhom na uznesenie Národnej rady je pod tlačou 875.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte týmto rozpravu.

Vážené kolegyne, kolegovia, prevažne neprítomní, podobne ako pri predchádzajúcej voľbe by som chcel hovoriť o dôležitosti voľby komisárky pre deti. Hoci na post komisárky pre deti kandidujú v tejto voľbe iba dve kandidátky, poslanci majú pri dnešnej voľbe až tri možnosti, ako vyjadriť svoj názor na to, kto by sa mal stať na dlhých šesť rokov nástupkyňou Viery Tomanovej. A potom je tu ešte jedna možnosť, ale tá nie je vyjadrením názoru, ale prejavom jeho absencie, teda niečoho, čo by pri tak závažnom rozhodnutí u žiadneho poslanca Národnej rady sa nemalo objaviť.
Prvou možnosťou je, tí, ktorí chcú voliť alebo tí, ktorí chcú, aby sa novou komisárkou stala Mária Vargová, budú voliť Máriu Vargovú. Tí, ktorí chcú, aby sa novou komisárkou stala Katarína Hatráková, budú voliť Katarínu Hatrákovú. A tí, ktorí nepovažujú za dobrú kandidátku ani jednu z nich a myslia si, že by sa novou komisárkou mal stať niekto iný, sa zúčastnia volieb, ale neodovzdajú svoj hlas ani jednej z týchto kandidátok. No ale niektorí poslanci sa tej voľby možno nezúčastnia vôbec.
Tým prvým rozumiem, napokon sám som jedným z nich. Máriu Vargovú som navrhol, respektíve som si osvojil iniciatívu Ligy za duševné zdravie a niekoľkých ďalších mimovládnych organizácií, ktoré prišli s týmto návrhom. A neľutujem to, čím viac sa o Márii Vargovej dozvedám, čím lepšie a dôkladnejšie spoznávam jej názory a jej doterajšiu prácu, čím viac jej vyjadrení a odpovedi na rôzne otázky registrujem, tým viac som so svojou voľbou a so svojím návrhom spokojný.
Mária Vargová vecami, ktoré riešila, nikdy nezapĺňala titulné stránky novín, a tak sa širšej laickej verejnosti môže zdať, že sa téme ochrany práv detí doteraz príliš nevenovala, lebo nezanechala za sebou výraznejšiu stopu, ale nie je to tak. Od viacerých ľudí, ktorí sa téme násilia na deťoch a starostlivosti o deti venujú, ktorých poznám a ich názor si vážim a považujem ho za dôležitý, viem, že Mária Vargová je pre nich autoritou a jej doterajšiu prácu poznajú a cenia si ju.
Tak nejako podvedome snáď očakávame, že po Viere Tomanovej by sa komisárkou mala stať nejaká rozprávková hrdinka, ktorá má za sebou súboje so zlým drakom, o ktorej všetci vieme. To je možný, ale myslím si, že nielen jediný možný a vhodný spôsob obsadzovania dôležitých verejných postov. Legitímnym a dobrým spôsobom je aj dať dôveru odborníkom alebo odborníčkam, ktorí majú čistý štít a vykonávajú kvalitne svoju prácu ako úradníci alebo odborníci v štátnych či iných inštitúciách, hoci svoje zápasy nezvádzajú pred zrakmi širokej verejnosti. Ale kto z nás laikov poznal v čase zvolenia prácu a názory Márie Patakyovej, súčasnej verejnej ochrankyne práv?
Kto zo širšej verejnosti poznal Zuzanu Stavrovskú v čase jej zvolenia za komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím? A obe sa ukázali ako vynikajúce voľby. Som presvedčený, že takou voľbou by bola aj voľba Márie Vargovej za komisárku pre deti.
Poslancom, ktorí chcú v dnešnej voľbe ešte stále dať hlas Kataríne Hatrákovej, priznám sa, že celkom nerozumiem. Po všetkých jej vyjadreniach o tom, čo súvisí s jej kandidatúrou a s jej doterajším pôsobením, a po tom, čo všetko vyplávalo na povrch v súvislosti s touto jej kandidatúrou, tomu naozaj nerozumiem. Nechcem sa bližšie venovať pani poslankyni Hatrákovej, ale chcem len zdôrazniť, aby nedošlo k omylu, že problémom nie sú jej konzervatívne politické názory, ako sa to občas podsúva, ale sú to názory relativizujúce vážnosť problému domáceho násilia a vyvolávajúce doslova zdesenie v radoch odbornej verejnosti. Funkcia komisárky pre deti totiž nie je ani by nemala byť otázkou toho, či je človek konzervatívec alebo liberál, pravičiar alebo ľavičiar, to nie je dôležité. Ale bagatelizovanie domáceho násilia je podľa môjho hlbokého presvedčenia názorom, ktorý kohokoľvek na výkon takejto funkcie vopred a úplne diskvalifikuje.
Treťou skupinou s legitímnym názorom sú poslanci, ktorých predstavy nespĺňa ani jedna z dvoch kandidátok. Ani im celkom nerozumiem, pretože si myslím, že v tejto voľbe je si z koho vyberať, ale je to ich sväté právo. Ak niektorý z poslancov nechce na poste komisárky pre deti vidieť ani Máriu Vargovú, ani Katarínu Hatrákovú, môže na dnešnej voľbe sa zachovať tak, že sa voľby zúčastní a neodovzdá hlas ani jednej z týchto kandidátok. Aj taká možnosť tu existuje. Napokon ako minulá, ani táto voľba nemusí byť úspešná, nemusí viesť k zvoleniu žiadnej z kandidátok a môžu, môžu dostať šancu v ďalšej voľbe prípadne iné kandidátky alebo iní kandidáti.
No ale potom je tu ešte skupina, na ktorú by som chcel záverom apelovať, a je to skupina poslancov, ktorí sa dnešnej voľby komisárky pre deti nezúčastnia vôbec, hoci im v tom nebudú brániť žiadne závažné prekážky, napríklad zdravotný stav. Nevyjadria tým svoj názor, iba dajú najavo, že v takejto dôležitej veci žiadny názor nemajú. A pritom možno práve oni budú tými, ktorí rozhodnú o výsledku voľby, lebo do nej vyjadrením svojho názoru nezasiahnu, nechajú rozhodnutie na iných a zvýšia tým šance na zvolenie papierovo silnejšej kandidátky. Síce si dnes budú môcť nahovárať, že oni jej svoj hlas nedali a nenesú teda zodpovednosť za to, ako sa rozhodli ostatní, ale nebude to tak. Ak sa zvolená kandidátka bude vo funkcii komisárky správať spôsobom, za ktorý sa oni nebudú vedieť postaviť, bude to aj ich zodpovednosť, že nevyjadrením svojho názoru v dnešnej voľbe umožnili jej zvolenie.
Kandidátky sú dve, možnosti vyjadrenia názoru tri. Štvrtá možnosť je len vyhnutím sa vlastnej zodpovednosti. Rozhodnutie o tom, kto sa na šesť rokov, to zdôrazňujem, na šesť rokov stane komisárkou pre deti, je však tak závažné, že žiadny z poslancov a žiadna z poslankýň by sa svojej zodpovednosti v tejto veci vyhýbať nemali.
Ďakujem.

Chcel by som reagovať na to, že ja budem hlasovať za pani Katarínu Hatrákovú, pretože ju považujem za odborníčku, ktorá sa, jednu z najlepších odborníčok v tejto oblasti. Ten mediálny lynč, ktorý spustili liberálne médiá, o tom, to nebudem komentovať. Ona podala aj trestné oznámenia, aj sa vyjadrila aj k tým výrokom, čo sa týka domáceho násilia, takže nemusíme to tu rozoberať. Myslím, že je to jedna z najlepších odborníčok. To, že o tej druhej kandidátke nie je nič, tak možnože to svedčí o tom, že nekoná svoju robotu aj tam, kde je teraz, a aj tam, kde bola, v Čistom dni predtým. Neverím, že nevedela o tom, čo sa tam deje, aj keď sa tá kauza prevalila, už tam nebola.
A pani Hatráková, naopak, kvôli Čistému dňu prišla o miesto a postavila sa proti tomu, čo tam sa deje. A vidí do veci a myslím, že mnohé, tá hlavná obava nie je, že je konzervatívna. Hlavná obava je, že bude riešiť tie veci, do ktorých hlboko vidí, do tej korupcie a všetkým zlým veciam, ktoré sa v starostlivosti o deti dejú.
Ja budem hlasovať za Katarínu Hatrákovú.

Pán poslanec Szőllős, ja vám neberem váš názor. Nesúhlasím však s tým, že ide tu o nejaký mediálny lynč. A tie výhrady prichádzajú z rôznych strán, od rôznych ľudí, od bývalých klientov pani Hatrákovej, od rôznych mimovládnych organizácií, od takých, ktoré podporujú Máriu Vargovú, aj od takých, ktoré nepodporujú žiadnu kandidátku. Z rôznych médií, ak vidíme svet ako jedno veľké sprisahanie, tak potom áno, potom je to nejaký mediálny liberálny lynč, ale svet jedno veľké sprisahanie nie je.
No a k tomu Čistému dňu. Mária Vargová pracovala v Čistom dni dokopy šesť mesiacov v roku 2010. Z toho štyri mesiace tam pracovala, potom dala výpoveď a plynula jej výpovedná doba. Odišla odtiaľ, lebo sa jej nepáčili spôsoby, akým sa tam pracovalo, a v tom čase tam žiadne násilie ani sexuálne zneužívanie nezaznamenala. Len rád by som zdôraznil, že nikto z tých ľudí, ktorí boli súdení a vyšetrovaní za násilie alebo sexuálne zneužívanie, tam v tom čase nepracoval a všetky tie veci sa udiali až o päť rokov neskôr. Tie veci, o ktorých sa vie. Ja neviem, ako to bolo, či sa tam niečo dialo, ale podsúvať, že Mária Vargová pracovala v Čistom dni v čase, keď sa tam dialo násilie, alebo v čase, keď sa tam dialo sexuálne zneužívanie, je absolútne nekorektné. Bodka.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, deti nemajú volebné právo, nemôžu sedieť na ministerskej stoličke ani tu medzi nami v parlamente. Detské práva, ich ochranu a presadzovanie držíme v rukách my dospelí. A práve preto, že sa nemôžu obhajovať samé, požívajú ich práva najvyššiu mieru ochrany a pri každej našej činnosti, teraz hovorím konkrétne o nás politikoch, pri každej našej činnosti musia byť záujmy detí naším prvoradým hľadiskom. To nie je môj názor, to hovorí legislatíva.
Stanovuje to Dohovor o právach dieťaťa v čl. 3, ktorý ako medzinárodná zmluva, ktorej sme zmluvnou stranou, stojí nad našimi zákonmi a je pre nás pevne záväzný. Citujem: "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi". Tento článok Dohovoru o právach dieťaťa ja nečítam v parlamente prvý raz. Napriek tomu, že tu sedí vrátane mňa 150 zákonodarcov, ktorí máme zákony tvoriť, zlepšovať a, pochopiteľne, aj dodržiavať, sa tak nie vždy deje.
Dnes budeme voliť komisára pre deti. Zase budeme prijímať rozhodnutie, pri ktorom sme viazaní tým, aby bolo naším hlavným kritériom záujem dieťaťa, prvoradý záujem dieťaťa, ten najlepší záujem dieťaťa. A ja dodám, že každého dieťaťa bez ohľadu na jeho sociálnu, náboženskú, etnickú, sexuálnu alebo rodovú príslušnosť.
Spomeniem niektoré z najzraniteľnejších skupín detí, ktorým prajem, aby mali takého ochrancu práv, ktorý bude mať k ich problémom citlivosť a ktorý sa, obrazne povedané, naozaj bude biť v našich podmienkach o zlepšenie kvality ich života. Spomeniem zraniteľné skupiny detí a chcem poprosiť kolegov, aby sme pri komentoch na tieto skupiny detí dali politiku bokom a naozaj si uvedomili, že hovoríme o deťoch, a vzdali sa akýchkoľvek netolerantných alebo inak necitlivých vyjadrení.
Chcem hovoriť o rómskych deťoch. Potrebujeme v osobe komisárky človeka, ktorý nielen uzná, že každé dieťa má právo na teplú vodu, vzdelanie v jazyku, ktorému rozumie, zachovanie dôstojnosti, ale bude to aj presadzovať. Nebude sa prizerať tomu, keď je zdravotný stav rómskeho dievčaťa preberaný celým Slovenskom, ako to bolo v prípade talentovanej bežkyne. Ohradí sa voči tým, ktorí povedia, že mimovládky v práci s Rómami robia málo, lebo naozaj Cesta von, Domček alebo Človek v tiesni sú častokrát jedinou záchrannou sieťou pred tragédiou viacgeneračnej chudoby na Slovensku. Sú častokrát úspešnejší ako my štát v tom, čo robíme.
Potrebujeme komisárku, ktorá sa bude pýtať samospráv a štátu, prečo musia niektoré deti kráčať uprostred Európy do školy cez pole alebo po frekventovanej ceste bez autobusového spojenia, bez chodníka, bez toho, aby sa niekto v štáte bál skôr, než tragédia upozorní na to, čo žijú, než tieto deti prídu o život.
Chcem hovoriť o transrodových deťoch, keďže každé druhé takéto dieťa si siahne na Slovensku na život. Zároveň nemáme žiadnu záväznú metodiku, ktorou by sa lekári v prístupe k týmto deťom riadili. A tak každý vo vzťahu k nim koná podľa svojho úsudku. A ja to považujem za málo.
Chcem hovoriť o týraných deťoch, psychicky týraných, fyzicky týraných, sexuálne zneužívaných, šikanovaných. Každé piate dieťa na Slovensku si zažilo niektorú z týchto rán, ktoré som spomenula. Ja si naozaj vážim mimovládne organizácie, ktoré v tomto robia veľa, a aj orgány ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v tomto tiež konajú. A jedna z kandidátok je toho súčasťou. Mám však k tomu vážne výhrady k doterajšej práci komisárky pre deti pani Tomanovej, ktorá, si myslím, že v tejto téme robila žalostne málo. A preto si želám na tomto poste osobu, ktorá má naozaj výnimočnú citlivosť k tejto problematike, ktorá sa deje za dverami naozaj každého piateho bytu na Slovensku.
A tiež chcem hovoriť o deťoch vplyvných rodičov, ktorých považujem takisto za zraniteľné. Pretože ich rodičia neváhajú použiť všetky svoje kontakty a peniaze, aby pokrivili v slovenských podmienkach spravodlivosť pri rozhodovaní na svoju stranu. O tom sú nahrávky, ktoré tu boli tak často skloňované. O tom je diskusia o poručníckej mafii, na ktorú je málo dôkazov, ale naozaj veľa, veľa obáv, že rozsudky na Slovensku týkajúce sa starostlivosti o dieťa, týkajúce sa rozhodnutia o tom, ktorý z rodičov bude mať primárnu starostlivosť o svojho potomka, majú na niektorých súdoch cenovku. Toto je niečo tak fatálne nebezpečné, čo nemôžeme prehliadať. A ja naozaj túžim po tom, aby na miesto komisárky pre deti zasadla osoba, ktorá v tejto veci bude konať. A ak sa jej dostane do rúk dôkazný materiál, tak v plnej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní privedie tieto problémy k úspešnému riešeniu.
Som presvedčená, že ak budeme svoju prácu v politike robiť poctivo a dôkladne chrániť práva detí, počúvať ich potreby, môžeme pomôcť veľkej časti detí, ktoré som spomenula a ktoré život ťažko skúša, žiť šťastný život. Komisár pre deti, kvôli ktorému tu dnes sme a vedieme túto rozpravu, má stáť na vrchole týchto snáh a presadzovania týchto práv.
Prosím, ak pri ktoromkoľvek mene máte čo i len najmenšiu pochybnosť, že túto úlohu nebude napĺňať v celej jej šírke a chrániť každé jedno ohrozené dieťa, radšej mu nedajte hlas. Škoda, ktorú môže napáchať zlá voľba, je v tomto prípade väčšia než hľadanie ďalšieho kandidáta o týždeň, mesiac alebo dva.
Ale chcem vás poprosiť, kolegovia, postavte sa k tejto voľbe čelom, choďte voliť, pretože ignorácia tohto inštitútu, ignorácia tejto voľby je naozaj signálom, že o práva detí tento parlament nestojí. Možnosťou je nezakrúžkovať nikoho. Možnosťou je dať hlas jednej z týchto osôb. Ale ak máte pochybnosť, radšej sa nepodpíšte k menu, o ktorom nie ste presvedčení, že má citlivosť k všetkým deťom na Slovensku rovnako. O to vás prosím.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, predpokladám, že váš apel morálny a etický bol všeobecného charakteru vo vzťahu na požiadavky komisára a že to platil rovnako pre obe kandidátky, ktoré tu sú, lebo tak v podtóne som tak cítil, že ste síce chceli deklarovať všeobecné požiadavky, ale bolo cítiť, že ste priklonená na jednu stranu, čo vám nezazlievam, je to úplne, úplne normálne.
Také moje osobné vyjadrenie, ak ste teda zúžili ďalej väčšinu na problematiku rómskych detí. Prežil som skoro celé svoje detstvo aj s Rómami, ktorí boli mojimi najlepšími kamarátmi, pretože tie detské, ako sa hovorí, pestvá sme robili s veľkou obľubou spolu. A naozaj boli najlepšími kamarátmi. Povedali ste tu ale niektoré veci, ktoré komisárka určite ani z hľadiska kompetencií, ani svojich možností nenaplní. A to je úloha štátu. To sú veci, ktoré, či už je to dopravná infraštruktúra, či sú to školské alebo kultúrne ustanovizne, alebo vôbec celý, celý spôsob, ktorý by mal ovplyvniť život Rómov, je v rukách štátu. A komisárka je podľa mňa alebo komisár taká nadstavba, ktorá by tam mala dozerať a žiadať čosi. Ale určite to nevyrieši, ani napriek akýmkoľvek morálnym alebo etickým kvalitám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Úplne sa stotožňujem s rozpravou pani poslankyne Marcinkovej a verím v jej najlepší úmysel. A dôkazom toho je aj úplne od samého začiatku, kedy sme začali spolu pracovať pre ľudskoprávny výbor a všetky aktivity v rámci tohto výboru, a teda hneď prvá aktivita v tomto výbore bol poslanecký prieskum práve na úrade komisariátu pre deti. A ja aj úplne rozumiem všetkým tým článkom, mediálnym článkom alebo teda verejnosti, že sa angažuje v tejto téme, a to je dôkaz toho, že ten úrad v minulosti nejakým spôsobom nefungoval a teda čakali sme od neho viac. A preto aj odborná verejnosť, aj médiá sa opierajú vlastne o nás, o poslancoch, o politikoch, aby sme dbali o to, že akým spôsobom bude zrejme fungovať tento úrad. Kým človek, ktorý teda bude vykonávať túto prácu komisára pre deti, bude o tom rozhodovať parlament, tak stále to bude nejaký politický nominant alebo, teda respektíve ten človek dostane politické angažmá. A ja som hovoril už v predchádzajúcej rozprave, kedy bola prvá voľba, že mali by sme zmeniť tento zákon o tom, že kto bude voliť alebo teda kto bude navrhovať kandidáta na komisára pre deti.
Ja v tomto prípade určite chápem všetky tie výtky voči obom kandidátkam a verím tomu, že to nebude jednoduchá voľba ani pre nás poslancov a obzvlášť pre poslancov, ktorí sa týmto témam venujú. Ja sám teda nemám v tomto ešte rozhodnuté, ale verím tomu, že ak by sa stala komisárkou pre deti či Katarína Hatráková, alebo Mária Vargová, nemuseli by sme sa hanbiť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Faič, ja si vážim, že ste k tomuto zaujali aj vlastné stanovisko. A máte úplnú pravdu, že kompetencie komisára pre deti nemajú nejakú priamu systémovú možnosť to riešiť, ale zároveň komisár nesmie tieto veci prehliada. A tak ako verejný ochranca práv, podľa môjho názoru sme na posledné dve ochrankyne práv mali naozaj šťastie, upozorňovali na porušovanie práv aj v prípade rómskych detí a naozaj ponúkali aj riešenia v legislatíve, ponúkali aj systémové riešenia ministerstvám. Presne toto očakávam aj od komisárky pre deti, aby jej prácu nemusel suplovať verejný ochranca práv pre nečinnosť, ale aby proaktívne ponúkala riešenia, upozorňovala na veci, pre ktoré možno iní politici nemajú citlivosť. Ale je to práve jej agenda, aby to robila. Práve ona má strážiť tie detské práva.
A chcem sa poďakovať kolegovi Pollákovi naozaj za to, že držíme v tomto ľudskoprávnom výbore spolu a snažíme sa presadzovať detské práva, snažíme sa precizovať tú prácu detského komisára. Prišli sme naozaj na veľmi závažné nedostatky v činnosti komisariátu doposiaľ. A ja chcem aj apelovať na členov ľudskoprávneho výboru, ktorí so mnou zviedli tieto poslanecké prieskumy, aby sme veľmi spoľahlivo volili ďalšiu kandidátku do tejto funkcie, aby sme naozaj nepátrali po rovnakých chybách, aké sme našli pri poslednom období.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, ja som si len počas rozpravy, keď hovoril pán Dostál, spravil pár poznámok a chcel by som to tu odprezentovať.
Katarína Hatráková, ktorú, ja na úvod poviem, že podporujem a budem voliť za, ako kandidátku za verejnú ochrankyňu práv detí, už raz v tejto voľbe bola. A pamätáme si, čo sa stalo, pred tou voľbou deň alebo dva vyšiel nejaký článok, ktorý ju mal skompromitovať. Vyšiel článok, ktorý, na ktorý nebolo možné hneď reagovať, keby bol, ja neviem, týždeň, dva pred tou voľbou, tak by to bolo možné a možno by sa to jej meno očistilo hneď. Ale ako sa hovorí, účel svätí prostriedky a stalo sa to, že ten článok ju očiernil. A tak ako povedal pán Dostál, ja som si to napísal, že po tom, čo všetko pred jej voľbou vyplávalo na povrch a tak ďalej a tak ďalej, pokračoval. Lenže Katarína Hatráková sa nemala ako brániť voči tomu, respektíve bránila sa, ale ten výsledok prišiel až po voľbe, keď nebola zvolená, a mnohých poslancov tento článok, ktorý bol rozoslaný všetkým nám viacnásobnými mailami, mohol ovplyvniť.
A čo sa stalo potom po voľbe? No myslím, že to boli Hospodárske noviny, sa Kataríne Hatrákovej ospravedlnili. Ohradila sa voči tomu, oni sa jej ospravedlnili. To však už na výsledku voľby nemohlo zmeniť nič.
Teraz znova. My sa rozprávame s Katkou Hatrákovou v klube a ona k tomu pristupuje veľmi citlivo a na klube hovorila o tom, aké sú to výmysly. A chceli sme od nej, aby vystúpila aj tu a bránila sa, ale povedala, že jej protikandidáti alebo protikandidátka teraz nemajú takú voľbu, aby tu vystúpili, a ona to preto nechce zneužívať. My však vidíme, vnímame, aký je mediálny tlak na to, aby Katarína Hatráková nebola zvolená za komisárku pre deti. A znova pred jej voľbou vychádzajú nové a nové vraj skutočnosti. Ona podáva aj trestné oznámenia alebo ohradzuje sa nejakým spôsobom voči tomu a bude proti tomu bojovať a zrejme znova sa jej bude musieť niekto ospravedlniť, znova vyjde na povrch, že tie veci sú len tak vyfabulované, vymyslené len kvôli tomu, ako som už povedal, účel svätí prostriedky, aby sa jej meno očiernilo a niekomu veľmi-veľmi záleží na tom, aby Katarína Hatráková nebola zvolená.
Ja chcem vás všetkých poslancov poprosiť, aby ste si pozreli mailové schránky, pretože včera na veľké prosenie Katka Hatráková podľahla tomu, o čo sme ju prosili, aby všetkým poslancom aspoň ten hromadný mail poslala, kde medializované veci vysvetlí a uvedie na pravú mieru. Aby ste nemali len z jednej strany pohľad, ale aj z tej opačnej. Takže ďakujem za možnosť vystúpiť aj tu pred vami a vyjadriť Kataríne Hatrákovej podporu.
Ďakujem.

Chcela by som reagovať na jednu vec, ktorá tu zaznela od môjho kolegu a to je to, že Katarína Hatráková sa nemala ako brániť, nemá sa ako brániť, že ani dnes napríklad nevystúpi, aby nedostala do nevýhody svoju protikandidátku. Ja toto nepovažujem za pravdu, že sa politik nemá ako brániť, pretože my ako politici môžme kedykoľvek zvolať – aj o polnoci – tlačovú konferenciu a dať priestor novinárom, verejnosti, aby sa pýtali, aby nám pokladali otázky, na ktoré my môžme odpovedať, a nie odpovedať jednostranným spôsobom, to znamená emailom, ale naozaj v diskusii. Nemusí sa toto diať za zatvorenými dverami, ale môže sa toto naozaj diať pred kamerami, kde, čo je vlastne aj našou povinnosťou ako politikov, aby sme tieto vysvetlenia prinášali bez nejakej cenzúry. Čiže nie je na to potrebné vystúpenie v parlamente, ako tu zaznelo.
A ani nie je pravdou to, že Hospodárske noviny sa ospravedlnili za svoje zistenia, ako tu zaznelo. Ospravedlnili sa len za jednu vetu, ktorú použili, že nahliadla do spisu, pretože to nevedeli, to nevedel nikto dokázať. Za toto sa ospravedlnili. Ale ani pani Hatráková nevyvrátila to, že sa o spis zaujímala. Ja som bola aj na vypočutiach na jednom výbore, na druhom a toto je pravdou. Čiže tie zistenia, ktoré priniesli Hospodárske noviny, v celej šírke až na jednu vetu boli potvrdené a pravdivé. Takže toľko reakcia.