55. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som chcela ctených poslancom upriamiť pozornosť na vyhlášku 7 z roku 2022 Úradu verejného zdravotníctva, kde je explicitne povedané, ako je možné postupovať aj v prípade, ak poslanec Národnej rady je pozitívna osoba na ochorenie, avšak nemá klinické príznaky ochorenia, že môže vykonávať svoje úlohy. Vyhláška č. 7/2022, nech sa páči, preštudujte si. (Reakcie z pléna.)

Ja chcem len uistiť všetkých poslancov v tejto sále, že poslanci za poslanecký klub OĽANO dodržujú všetky pla... platné pravidlá, a keď majú nejaký problém, nech si naštudujú vyhlášky, aby vedeli, ako to funguje. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o otvorenie rozpravy k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, ešte pani ministerku poprosím, aby si sadla na miesto určené pre navrhovateľa.
Pokračujte, prosím.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem vyňať bod 15 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem, koniec.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, terajšie znenie ustanovenia § 27 ods. 3 zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny je ústavne nekomfortným znením, ktoré obchádza a porušuje základné právo vlastníka, a to je vlastniť majetok, užívať ho, nakladať s ním, ktoré vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z čl. 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, uvedených v druhej hlave charty – Slobody.
Nie je možné, aby štát prostredníctvom ním zriadených inštitúcií, štátnych inštitúcií dokonca, vyhlasoval na majetku súkromného vlastníka bez jeho súhlasu akékoľvek obmedzujúce opatrenia na užívanie súkromného majetku. Štát nemôže vstupovať do práv súkromného vlastníctva, nedovoľuje mu to žiadne zákonné ustanovenie platné na území Slovenskej republiky ani žiadne zákonné ustanovenie platné v Európskej únii. Podľa komentára k zákonu č. 543/2002 Z. z. napísaného kolektívom autorov Beaty Múčkovej a spol., obdobne ako pri prerokovaní samotného národného zoznamu z MPRV SR podľa ods. 1 tohto ust. § 27, ani v tomto prípade sa nevyžaduje súhlas vlastníkov, správcov alebo nájomcov dotknutých pozemkov. Predmetné prerokovanie treba rozumieť ako prejav realizácie ochrany prírody a krajiny prostredníctvom spolupráce s vlastníkmi alebo užívateľmi pozemkov, čo vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 samotného zákona 543/2002.
Realizuje najmä obmedzo... realizuje sa najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny vrátane ochrany prírodných procesov, podporou a spoluprácou s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami, vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny.
Spolupráca s vlastníkmi sa v tomto období neuplatňuje. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana, to znamená bez ohľadu na to, či je vlastníkom štát, fyzická osoba, právnická osoba alebo obec.
Opatrenia ostatných štátov Európskej únie a sveta k tejto problematike. IUCN, Svetová komisia pre chránené územia, EUROPARK s podporou Svetového ochranárskeho monitorovacieho centra vydáva smernice, ako správne interpretovať smernicu IUCN pre manažmentové kategórie chránených území pre Európu. Základným princípom je zachovať kritériá a manažmentové ciele jednotlivých kategórií a neoslabovať ich v Európe ani inde vo svete. V otázke vyhlásenia chránených území, rovnako ako pri otázke kompetencií je aj tu rozhodujúce, či vlastnícke vzťahy umožnia dosiahnutie manažmentových cieľov daného územia. Prípady, keď je vlastníkom štát alebo právnická osoba, ktorá sa cíti byť viazaná ochranou prírody, v mnohých krajinách zjednodušujú manažovanie chránených území. Veľkou výhodou sú takéto vlastnícke vzťahy najmä v chránených územiach kategórií I až III. Toto však nie je všeobecným pravidlom a súkromné vlastníctvo je naďalej omnoho častejšie, ak nie dokonca pravidlom.
Okrem toho skúsenosti jasne dokazujú, že bez ohľadu na vlastnícke vzťahy závisí úspech riadenia od dobrej vôle a spolupráce miestnych obcí. V takýchto prípadoch je pre správu chráneného územia nevyhnutné disponovať dobrým poradenským a komunikačným systémom, ako aj účinnými mechanizmami, medzi ktoré môžu patriť aj finančné, ktoré zabezpečia úspešnosť naplnenia manažmentových cieľov. V Európe je väčšia časť pozemkov v chránených územiach kategórii I až IV v súkromnom vlastníctve. Aby boli možné dosiahnuť ciele, sú pri manažmente území v súkromnom vlastníctve nevyhnutné dlhodobé dohody zaisťujúce záujmy ochrany prírody. Medzi ne patrí napr. celý rad opatrení, ako sú odmeny, odškodnenia či úradné nariadenia.
Ako môžeme vidieť, aj táto medzinárodná organizácia apeluje na dohody s vlastníkmi. Nikto z Európy ani zo sveta nechce, aby naše ministerstvo životného prostredia nespolupracovalo s neštátnymi vlastníkmi dotknutých pozemkov, na ktorých bez ich súhlasu vyhlásil obmedzujúce územia európskeho významu. Do novely zákona bolo dosadené slovné spojenie "povinnosť prerokovania s vlastníkmi" bez ohľadu na ich vyjadrenia alebo ich súhlas.
Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa potom hlásim.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 840). V súlade s, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zre... zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavný výbor Národnej rady (ústavnoprávny, pozn. red.) a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
S touto iniciatívou, s týmto návrhom zákona o ochrane prírody a krajiny, nie je to nejaká veľká novela, je to novela, ktorá sa dotýka ods. 3 v § 27, ktorý, tento paragraf hovorí o územiach európskeho významu, ktoré sú súčasťou aj území Natura 2000. A v tomto § 27 dopĺňame vetu, ktorá hovorí o tom, že ak sa teda ministerstvo rozhodne zabrať pozemky a vyhlásiť ich za územia európskeho významu, tá povinnosť prerokovať s vlastníkom, správcom alebo teda nájomcom tam ostáva a my tam pridávame ešte tú podmienku, že po tomto prerokovaní na vyhlásenie takého územia je potrebný písomný súhlas vlastníka, v prípade spoločenstiev, tam sa odvolávame na zákon o spoločenstvách, kedy rozhoduje vlastne zhromaždenie spoločenstva.
Prečo sme prišli s týmto návrhom zákona? V lete okrem toho, že prebiehala tzv. reforma národných parkov, tak súbežne s touto tzv. reformou v takom tandeme prebiehali aj rokovania alebo teda boli ohlásené rokovania o vyhlásení území európskeho významu. Na stránke ministerstva postupne boli zverejňované pozvánky, boli postupne zverejňované tie návrhy nových území a myslím si, že to dotiahlo, dosiahlo ten počet až okolo 120 nových území, ktoré majú byť vyhlásené na území Slovenska. Mnoho vlastníkov ani netušilo a ani netuší, že ministerstvo im ide vyhlásiť chránené územia, pretože tá povinnosť prerokovania hovorí o tom, že keď je viacej tých vlastníkov, stačí vám dať oznámenie verejnou vyhláškou, a keď uplynie tá vlastne zákonná doba, vy to zhromaždenie, teda ministerstvo poverí okresný úrad, okresný úrad to zvolá, tam to prebehne a idú proste ďalej.
Koľko ľudí, položme si takú otázku, koľko ľudí sleduje webovú stránku ministerstva životného prostredia a koľko ľudí sa, si k tomu teda, ja neviem, dennodenne hrabe v tom a čaká, že či náhodou jeho pozemok nezaradia zase do nejakého chráneného územia, či títo mocipáni si zase niečo nevymyslia a rozhodnú sa, že zaberú tieto pozemky?
Ja keď som chodil po národných parkoch, vtedy mi tí ľudia vraveli, že majú aj iné rokovania. Nie celkom som tomu chápal, až keď mi teda povedali bližšie, že im idú akože zaberať aj lúky, že nie teda len, nie teda len národné parky, nejaké obmedzenia v národných parkoch. A keď som sa na to pozrel, tak som prišiel na to, že idú sa vyhlasovať hlavne biotopy, tzv. podhorské kosné lúky. Na poslednú chvíľu tí vlastníci sa vtedy radili, že čo majú robiť, že však oni s tým teda nesúhlasia, a my po porade aj s právnikmi sme im vraveli, je tam len jedna podmienka, ktorá bráni tomu, aby vám to vyhlásili. A tou podmienkou je povinné prerokovanie. Tak mi povedali, akonáhle sa udeje to, že s vami prerokujú tento návrh územia, je jedno, aké pripomienky vy tam vznesiete, je jedno, či vy nebudete súhlasiť ako vlastníci s vyhlásením, jednoducho ministerstvo životného prostredia vám tieto pozemky zaberie a vyhlási za chránené územia.
Zhodou okolností nastalo to, že pandemické opatrenia, aj keď teda väčšina ľudí nebola s nimi stotožnená, pretože každý z nás bol obmedzovaný, ale v tomto prípade tie pandemické opatrenia zahrali do karát, pretože pri tých hromadných podujatiach, by sa to dalo nazvať, museli ste spĺňať určité kapacitné podmienky, keď ste zvolávali takéto hromadné podujatia, ako je 50 % naplnenia kapacity a tak ďalej. A preto úplne v poslednom bode zlomu sa zomkli starostovia, ktorí teda hájili záujmy svojich občanov, obcí a povedali, dobre, keď máme takéto opatrenia, my jednoducho nebudeme niesť tú zodpovednosť a keď tam príde viacero tých vlastníkov, bude to na vás. Tak sa podarilo, že zhruba 18, menej jak 18 území sa nepodarilo otvoriť tieto rokovania a išlo v podstate taká vlna, začalo to pod Tatrami v dedine Važec, kde prvé takéto prerokovanie nebolo úspešné. Následne to bol Liptov až po Kysuce a keď v Kysuciach videli, to bolo jedno z posledných prerokovaní, kde prišiel taký obrovský odpor, keď videli, že nemá zmysel v tom pokračovať, tak okresný úrad už potom z vlastnej iniciatívy ostatných asi desať-jedenásť takýchto stretnutí zrušil a odvolal sa teda na tie pandemické opatrenia.
Neni ale riešením takáto obštrukcia pre vlastníkov, pretože tie opatrenia trvali do určitého času. Teraz sú ohlásené, že sa zrušia, a preto nie je iná cesta, ako pomôcť týmto vlastníkom, než prijatím tejto novely, konkrétne v § 27 ods. 3, aby sa vyhlásenie takýchto území, aby vyhlásenie takýchto území bolo podmienené teda vyslovene písomným súhlasom vlastníka.
Nedali sme momentálne do toho znenia, sme tam nezakomponovali písomný súhlas správcu. Ja som tuná v rozprave už viackrát povedal, že čo sa týka správcov, tí spravujú majetok vo vlastníctve štátu. A ak by bola všeobecná požiadavka spoločnosti, že chceme vyhlásiť či už národné parky, alebo územia európskeho významu, prírodné rezervácie, proste akýkoľvek druh chráneného územia, a keď sa občania podpíšu a povedia, chceme to, tak si myslím, že v prípade správcu tam nemá zmysel žiadať nejaký písomný súhlas a tam by teda ministerstvo ako ich zastrešujúca organizácia v podstate by mala konať. Ale iba v prípade, keď to je všeobecná požiadavka, nie ako sme mali možnosť vidieť teraz, že tu sa tvárime, že dostaneme nejakých 50-tisíc podpisov, čo bola tá petícia Osloboďme národné parky, a prezentovali to, že pomaly päť miliónov Slovákov to tu chce.
Nedá mi ešte nezareagovať na ten systém, ktorý sa tu deje ohľadom území európskeho významu, pretože ja osobne som poukazoval na to, že jak sa tu čerpajú milióny eur na rôzne ochranárske projekty. Vtedy som dokonca aj vyzval ministra životného prostredia, nech preverí bačovanie Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia, ktorý je hlavným poberateľom takýchto projektov. A ono viete, jak ide čas a doba, hej, národné parky sa už odhlasovali, ale BROZ robí ďalej. A oni teda keď videli, že sa zrazu verejnosť o nich začala zaujímať, tak začali zrazu vypisovať na facebooku, že aké super projekty oni robia, že tu pasieme kozy, tu pasieme ovce, tu ideme spaľovať stromy, tu ideme vyrúbať stromy. Hej, akože dvojaký meter vyšitý jak bič. Hej, keď to robím ja, to môžem, ale keď to robíš ty ako vlastník, nemôžeš a ešte ťa aj udáme a pokutu ti dáme.
A je zaujímavé, čo vtedy Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov na margo tohto konania napísala. Bol to rozsiahly, poviem, status, v ktorom rozobrali niektoré veci dopodrobna a v ktorom sa dotkli aj tej otázky, prečo vlastne ministerstvo životného prostredia pristúpilo k vyhlasovaniu týchto území európskeho významu, tzv. biotopov podhorských kosných lúk. Boli tam aj nejaké iné biotopy, ale tých z toho balíka 120 území bolo možnože nejakých desať. Si dovolím uviesť niektoré, niektoré také poznatky, ktoré v podstate oni, oni sa teda na to tak troška hlbšie pozreli, keďže je to organizácia, ktorá zastrešuje asi najväčšiu komunitu tých neštátnych vlastníkov. A, samozrejme, vadí im to, keď štát takto siaha na vlastnícke práva. Názov bol taký že Nová ekoschéma? Vyťahovanie peňazí zo systému vidieka?
A rozpisujú to, hej? Oni reagovali vlastne na jeden článok, ktorý priniesol časopis Lesmedium.
V lete sa zdvihla na vidieku vlna nevôle s dobudovaním siete Natura 2000. Oni píšu v 111 lokalitách, oni myslia práve ten biotop podhorských kosných lúk. Tých lokalít bolo viacej. V decembri 2021 pri protestoch proti účelovej, biznisom s ekodotáciami poznačenej novele zákona o ochrane prírody a krajiny boli zverejnené informácie o v desiatkach miliónoch eur čítajúcich projektoch jedného občianskeho združenia s 38 členmi. Majú na mysli BROZ-ku.
Občianske združenie z Bratislavy s úchvatnými zelenými cieľmi, z ktorých idú do kolien časť ekologicky orientovanej verejnosti, výrazne podporovanej časťou súčasných vládnych politikov si zruší v roku 2018 živnosti, aby bola úplne podnikateľsky čistá a mohla čerpať zelené peniaze tam, kde nemôžu podnikatelia v pôdohospodárstve. Samostatne hospodáriaci roľníci, živnostníci, či malí eseroč, či malé eseročky, vidiecki farmári a lesomajitelia. Aby však mohli čerpať agrodotácie, BROZ si kúpil v roku 2018 eseročku, ktorá sa volá BioRemiz, s. r. o., a na túto eseročku presunie všetky zvieratá, ktoré kúpil v predchádzajúcich projektoch jej zakladateľ BROZ v európskych projektoch LIFE. A tak elegantne po právnicky, keďže im radia niektorí renomovaní enviroprávnici, obišli pravidlá a cez už teraz podnikateľskú eseročku BioRemiz deklarujú PPA-čke splnenie zaťaženosti a poberanie agrodotácií pri priamych platbách, pri zelenej nafte či agroenvironmentálnych platbách zvieratami kúpenými BROZ z europrojektov.
A tu je ešte dôležitá poznámka, čo sa týka tohto nákupu zvierat. Farmár nemôže v rámci PRV nakupovať zvieratá. Následne bol daný aj odkaz, kde si každý môže verejne dohľadať zmluvy a ten projekt, v ktorom sa toto všetko pekne-krásne rozpisuje, aj tie ceny, aj tie niektoré položkové rozpočty.
Kúpa zvierat – kozy, ovce, kravy, kone – v projekte LIFE16 NAT/CZ/00001 Optimalizácia zabezpečovania manažmentu lokalít sústavy Natura 2000 v pôsobnosti Juhočeského kraja a na južnom Slovensku z roku 2017.
A teraz, kúpa zvierat: 20 kusov kráv, jeden kus kravy, prosím pekne, 3-tisíc euro, 40 prasiatok (predpokladám, že to boli asi malé) po 70 eur (to ešte tí, čo chovajú prasatá, by teda pritakli, že to môže byť), 50 oviec po 160 euro či sto kôz po 200 euro kus.
V projekte LIFE16 ochrana vybraných druhov hmyzu v cezhraničnom regióne Západných Karpát. Poznámka k tomuto druhému lifeáckemu projektu, ktorý má to koncové číslo 731. "Hospodárske zvieratá sa kupovali preto, aby na ich exkrementoch sa hromadil hmyz vhodný pre vtáky." Prečo to nemôžu mať všetci farmári takéto perfektné ekodotácie? Akože iní farmári, zvieratá iných farmárov neprodukujú exkrementy, na ktorých sa teda množí hmyz? Práve agroenvironmentálne platby v súvislosti s medializovanými projektami BROZ, ktoré masívne realizujú za desiatky miliónov v programe LIFE s významnou podporou MŽP a ŠOP, sú v tejto schéme BROZ, BioRemiz a ŠOP.
Áno, je to tak, oni sa bijú často do pŕs aj hlavne teda bojujú na facebooku, lebo na verejnosti nikde sa nevedia vyjadriť. Tam sú najväčší bojovníci na facebooku, že to, čo zverejníte projekt, ktorý si dohľadáte v CRZ-ku, že vy klamete, zavádzate, to nie je tak. Lebo my nebereme také milióny a vy sa na to neskladáte. A kto nevie písať projekt, ten je len neschopný, lebo nevie vytiahnuť peniaze z Európskej komisie.
Tak sa pozrime na tie peniaze z Európskej komisie jak to vyzerá. Vy keď máte projekt za päť miliónov euro, dostanete z toho trištvrtinu, ale štvrtinu z toho platí ministerstvo životného prostredia. Tak čo tu trepú oni, že my sa na to neskladáme, že nás to nič nestojí? No každého jedného nás to stojí.
A ešte ma dorazil komentár, keď sa mi to snažili vysvetliť: Buďte radi, veď najväčší členovia v Európskej únii sú Francúzi a Nemci, to znamená, že sa najviac podieľajú na týchto fondoch, na týchto dotáciách. A teda buďme radi, že ich dokážeme oškubať. No to je akože úžasný, úžasný teda argument na to čerpanie, na tie jalové práce, ktoré potom s tým robia.
Teraz ešte uviedli dva také príbehy, ktoré boli tiež zaujímavé na porovnanie a na zamyslenie sa. Jeden bude o sysľovi a druhý o cenných kosných lúkach, ktoré MŽP dovyhlasovalo v roku 2018 a chceli ešte 111 lokalít cez leto 2021, čo už som hovoril, že vyvolalo tú vlnu odporu miestneho obyvateľstva. Priamo sa to viaže na príbeh, ktorý je zverejnený v dnešnom Lesmediu. Hej, to bolo vlastne poukázané na ten článok, kde písali o tom dvojakom metri. Pretože práve predmetná lúka bola vyhlásená za územie európskeho významu bez súhlasu majiteľov, prinášajúcim vlastníkom pôdy a farmárom, ktorí sa doteraz o lúky starali, zákazy a obmedzenia, aby na ne mohli čerpať zelené dotácie ochranári.
Prvý príbeh, hej? Ešte v bežiacom programe rozvoja vidieka je nastavená špeciálna ekoschéma pre udržiavanie trvalých trávnych porastov so sysľom pasienkovým, ktorú presadili špeciálne ochranári. Podmienkou všetkých týchto schém je, že platbu poberá podnikateľ, aktívny poľnohospodár, ktorý vykazuje zvieratá na svojej farme v minimálne požadovanej miere. Takže túto platbu nemôže poberať občianske združenie bez zvierat, oni tu dali, že, tak úsmevne, že vrátane tých politických.
Bratislavské regionálne ochranárske združenie ako neziskové, farmársky nepodnikateľské združenie je úspešné v niekoľkomiliónovom projekte LIFE, LIFE19 NAT/SK/001069 Ochrana sysľa pasienkového. A tak BROZ veselo čerpá z rozpočtu EÚ a Slovenskej republiky vďaka podpísaným zmluvám s MŽP a ŠOP zelené peniaze na ochranu sysľa. A keďže ochranári účelovo presadili do PRV špeciálne opatrenie na údržbu TTP-čiek biotopu sysľa pasienkového, jeho stopercentná dcérska spoločnosť, obchodná spoločnosť BioRemiz, s. r. o., čerpá peniaze z agrodotácií z PPA za to, že tráva bude v pasienkoch, kde chovajú teda sysle, vo výške 10 až 15 centimetrov. (Smiech rečníka.)
Ten druhý príbeh teraz. Opäť začneme ďalším z rady projektov BROZ, LIFE endemic Panalp, LIFE19 NAT/SK/000895. Schválne to rozprávam, celý ten kód, aby ste si to vedeli potom dohľadať v Centrálnom registri zmlúv. Zameraný: zabezpečenie obnovného manažmentu a starostlivosti o chránené biotopy európskeho významu, nížinné a podhorské kosné lúky, suchomilné travinobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží. A potom tu ešte spomenuli ten druh, kvôli ktorému to robia. Práce spočívajú v mozaikovitej redukcii krovitých drevín pílením a následným frézovaním, tak aby sa vytvorili vhodné podmienky pre zabezpečenie následnej pastvy, ktorá je nevyhnutná pre zlepšenie stavu uvedených biotopov, ako aj chránených druhov rastlín a živočíchov viazaných na tieto biotopy. To sú tie biotopy, ktorými ministerstvo životného prostredia, ktoré chcelo teraz v lete v roku 2021 tak strašne rýchlo dobudovať a zaradiť do sústavy Natura 2000.
BROZ je plne strojovo vybavené na danú činnosť, naposledy nakúpenú z iného projektu. Bol to projekt o motýľoch, si naro... nakúpili techniku, napríklad kolesový traktor Valtru T 194 Active za 150-tisíc a lesnú frézu Seppi Midiforst DT 250 za 40-tisíc, aby mohli zlikvidovať nálety. Ale kde ich idú likvidovať? No a u vytypovaných farmárov, ktorým to urobia za prispenia ŠOP-ky, napríklad zmluva z decembra 2021, písalo sa o nej tiež, hej, zo Strážovských vrchov. Ale aby sa to oplatilo a nové plochy boli spôsobilé na agrodotácie, pozrime si návrh Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 až 2027, kde na základe tlaku ochranárov sa dopĺňa, sa doplnilo nové opatrenie: obhospodarovanie biotopov druhov trávnych porastov v územiach európskeho významu, čuduj sa svete, mozaikové kosenie, na ktoré je skutočne perfektne strojovo vybavené práve ochranárske občianske združenie. S potrebou, aby ŠOP namiesto SPF ovládla chránené územia, to dali práve do súvislosti s brutalitou pri presadzovaní novely zákona o ochrane prírody, ktorou sa údajne mali oslobodiť národné parky, ktoré som spomínal aj v úvode, a presun správy pôdy nielen lesov pod štátnu ochranu prírody, ktorá bude po novom prideľovať pôdu.
A tá poznámka na záver, hej, a karusel je tak uzatvorený, zelené peniaze môžu tiecť, ale len vyvoleným.
A čo písalo Lesmedium, to je tiež dôležité spomenúť, pretože to bolo to, čo som hovoril, že oni tak teda na tých sociálnych sieťach, tá BROZ-ka vystupuje a teda obhajuje samu seba, že aké super projekty robia. Tak jeden z tých statusov bol venovaný chránenému areálu Svarkovica a tam k nemu písali: "Keď nás kolegovia zo Správy Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy požiadali o pomoc so zmluvou tohto konkrétneho územia, neváhali sme. Chránený areál Svarkovica je totiž veľmi hodnotným zbytkom suchomilných pasienkov na dolomitoch, akých bolo v minulosti v okolí omnoho viac." Hej, a sa odvolali na mapu z roku 1950, vtedy sa robili letecké snímky. "Tieto biotopy hostia vysokú rozmanitosť vzácnych druhov rastlín, ale aj živočíchov, najmä z radov hmyzu. Územie Svarkovice je typické bohatým výskytom ubúdajúcich orchideí..." aj tam potom vymenovali nejaké druhy, ktoré sú zvlášť ohrozené. Potom tam spomenuli, že tam na tom nachádza útočisko bežné pasienkové druhy, nebudem ich tu menovať, "... ale väčšina okolitých pasienkov bola, žiaľ, zalesnená borovicami a smrekmi, kde je rozmanitosť života veľmi nízka. Územia chráneného areálu Svarkovica tak plnia aj úlohu genofondovej plochy pre druhy, ktoré už v oblasti nemajú takmer vôbec kde prežívať."
A teraz: "Borovice a smreky postupne prerastali aj samotné chránené územie. Zatienenie, kyslý odpad ihličia stále viac podmieňovali ekologické faktory prostredia."
A teraz: "Na základe odporúčaní odborníkov botanikov a dohody Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy s vlastníkmi sme vzrastlé dreviny na území odstránili, zostali iba borievky, tak ako tomu bolo kedysi. Pre spokojnosť vlastníkov sme za pomoci konského furmana sústredili na okraj plochy všetky kmene stromov a aj väčšinu konárov. K úplnému dotiahnutiu starostlivosti o územie už chýba iba obnova pastvy, ktorá tu prebiehala v minulosti a formovala tak nelesné rastlinné spoločenstvá. Dúfame, že sa nám podarí nájsť miestneho gazdu, pre ktorého by sme mohli vybudovať trváci ohradník, tak aby sa mohol o územie dlhodobo starať." Samozrejme, tu majú tie miliónové projekty na to, že oni si kúpia generátory, ohradníky, ploty, zvieratá už nakúpené majú. My sme na to vtedy reagovali, ale, čuduj sa svete, kto sa k tomu statusu ozval.
Ozvalo sa priamo to združenie, ktoré tam vlastní tieto pozemky, v tomto chránenom areáli Svarkovica, a napísal k tomu jeho podpredseda Ing. Alojz Kaššák: "Ako podpredseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Prečín k MCHÚ Svarkovica (je to maloplošné chránené územie) chcem povedať nasledovné: Toto MCHÚ bolo vyhlásené bez vedomia vlastníkov pozemkov cez verejnú vyhlášku na Krajskom úrade Trenčín."
To je presne to, čo som v úvode povedal, čo sa deje. Oni nemajú povinnosť na váš súhlas ani pripomienky, nič. Proste prerokujú a vyhlásia vám to a potom dovidenia.
"Brali sme to ako síce nekorektné správanie, kto chodí na krajský úrad pozerať 50 km do Trenčína, či tam náhodou nevisí vyhláška, ktorou vám niekto obmedzí vlastnícke práva, ale postavili sme sa k tomu tak, že výbor spoločenstva vysvetlil podielnikom význam vyhlasovania MCHÚ a akceptovali sme v mene dobrej veci toto obmedzenie vlastníckych práv. Keď pred niekoľkými rokmi Správa CHKO Strážovské vrchy na tejto ploche vykonala výrub nežiaducich drevín, zdôrazňujem, že vlastnými zamestnancami, tak sme to brali ako nutný zásah v prospech biotopu, dokonca sme upokojili vlastníkov priľahlých pozemkov, na ktoré vyrezané dreviny a kry pracovníci ŠOP SR nahádzali." Sú tam doteraz, poznámka.
"Na poslednej revízii MCHÚ sme súhlasili s dorúbaním zvyšku náletových borovíc a smrekov s tým, že ak sa tento výrub bude realizovať, chceme byť o tom ako vlastníci pozemkov upovedomení, a upozornili sme, že tento výrub by sme radi realizovali v našej réžii, pretože sa jednalo už o pomerne vzrastlé stromy. To, že sa v roku 2021 začalo realizovať, nám ale nikto neoznámil." Ten výrub, hej, na ktorý oni v tom statuse upozornili a chválili sa ním.
"Nikto ho s nami nekonzultoval, iba sme zistili, že nejakí mladíci na Sarkovici rúbu. Predseda urbárskeho spoločenstva bol tento výrub skontrolovať a zistil, že daní páni na tento výrub nemali žiadny písomný súhlas, a keď sa pýtal, kto ho má, tak mu povedali, že ho má pravdepodobne z BROZ-u, že ho majú pravdepodobne z BROZ-u, ktorému následne náš predseda volal a ten ho odporučil na CHKO, vraj je súhlas tam. Predseda volal následne na CHKO, tam mu povedali, že tento súhlas má BROZ, takže výrub sa realizoval pravdepodobne bez súhlasu, resp. súhlas bol vyrobený dodatočne. Výrub realizovali páni, ktorí mali ŠPZ auta ZA (teda Žilina), a pán, ktorý tam prišiel vytiahnuť kmene koňom, mal ŠPZ BY (Bytča). Takže práce realizovali síce ľudia z regiónu, ale Svarkovica sa nachádza v okrese Považská Bystrica a vlastník územia, teda urbár Prečín, má kapacity na vykonanie tejto práce. No aj napriek tomu sme neboli oslovení. Teda toto je pomoc a spolupráca s vlastníkmi. Drevná hmota je naťahaná na okraj súkromných pozemkov a haluzina je nahádzaná sčasti na okraji MCHÚ a sčasti na obrovskej kope priamo na lokalite. Pritom ak by sme boli prácu realizovali my, máme prostriedky na to, aby sme kmene z lokality" stromovou metódou a by sme, teda "z lokality dostali stromovou metódou a plocha by zostala čistá. Takže zásah bol vykonaný totálne amatérsky.
Čo sa týka pastvín, už niekoľkokrát sme s pracovníkmi CHKO hovorili o tom, že v obci sú kapacity na to, aby lokalita bola vypásaná miestnymi SHR-kármi. Núkali nám niekoho, kto vlastní pár oviec a kôz, za účelom vypásania chránených území, s čím sme nesúhlasili, keďže to vieme spraviť sami a vo vlastnej réžii.
Na záver, ak sa podobné projekty realizujú na pozemkoch známych vlastníkov a tí majú kapacity na to, aby práce realizovali vo vlastnej réžii, tak by finančné prostriedky určené na realizáciu zásahov mali byť použité pre vlastníkov pozemkov ako kompenzácia za ujmu, ktorá im vznikla nehospodárením. Nie je pravda to, čo píšu páni z BROZ-u."
Tieto oba príspevky som si tu dovolil uviesť, aby ste teda videli, aká je realita, keď tu niekto obhajuje čerpanie tých miliónových dotácií, keď tu niekto obhajuje to bačovanie BROZ-u.
Zatiaľ toľko.