55. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, keď sme doobeda diskutovali o návrhu novely zákona o štátnom občianstve z niekoľkých schôdzí presunutej na tú neskoršiu a neskoršiu, tak som si pri vystúpeniach kolegov uvedomil takú zvláštnu vec, že sa cítim trochu ako Belá Bugár.
Totižto rovnako ako bývalý predseda MOST-u – HÍD Béla Bugár som aj ja v roku 2010 kritizoval novelu zákona o štátnom občianstve presadenú vtedajšou koalíciou SMER, SNS, HZDS, ktorá spôsobila to, že slovenskí občania, ktorí nadobudnú občianstvo iného štátu vysloveným prejavom vôle, prichádzajú o slovenské občianstvo. Podobne ako Béla Bugár som sa v období vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012 snažil zvrátiť tento stav a vrátiť sa k pôvodnému, k pôvodnej právnej úprave, keď žiadny slovenský občan nemohol prísť o slovenské občianstvo bez toho, aby si to on sám vyslovene želal. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Nepodarilo sa nám to v tom čase z dôvodu, že piati poslanci vládnej koalície – štyria vtedajší poslanci OĽANO a pán poslanec Procházka – nesúhlasili s navrhnutou úpravou, a teda vládna koalícia nemala dostatok hlasov, aby sme sa vrátili k právnemu stavu spred roku 2010.
Po roku 2012 som sa rovnako ako... alebo podobne ako Béla Bugár snažil ten návrh z opozície zmeniť. On ako poslanec, ja som bol vtedy asistentom poslanca Petra Osuského, ktorý predkladal do parlamentu novelu zákona o občianstve, ktorá mala vrátiť pôvodný stav, a ja som v tom úsilí pokračoval aj po roku 2016 ako opozičný poslanec a myslím, že dokonca štyrikrát som predkladal alebo spolupredkladal takýto návrh, a Béla Bugár už v tom čase bol síce poslancom a podpredsedom Národnej rady, ale, ale predsedom koaličnej strany a nemal tú silu, aby zákon, o ktorého zmenu sa dovtedy usiloval, zmenil, a teda v tých prvých fázach ani, ani tie návrhy nepodporoval, v tých neskorších poslanci MOST-u - HÍD alebo niektorí z nich hlasovali za tie návrhy, ale, samozrejme, to nestačilo. No a teraz som aj ja vládnym poslancom a napriek tomu, a napriek tomu, že som sa o to usiloval, nebudem mať silu a možnosť na odstrániť ten stav, ktorý tu vznikol v roku 2010, takže predpokladám, že takto nejako sa Béla Bugár cítil.
Ako druhú vec by som chcel povedať, že ďakujem pánu ministrovi a ďakujem aj ministerstvu za ten návrh, lebo ten návrh naozaj vo viacerých aspektoch prináša zlepšenie zákona o štátnom občianstve. V tej podstatnej téme, o ktorej, o ktorej som hovoril doteraz, prináša zlepšenie. Nevravím, že úplne drobné zlepšenie, prináša zlepšenie v podobe, že niektorí zo slovenských občanov, ktorí nadobudnú slovenské občianstvo, alebo teda nadobudnú občianstvo iného štátu, nebudú strácať slovenské občianstvo. Budú to tí, ktorí žijú najmenej päť rokov na území iného štátu. Riešia sa tam veci súvisiace so znovunadobúdaním slovenského občianstva tých bývalých slovenských občanov, ktorí oňho prišli. Doteraz to bolo upravené v podstate len, len nejakou smernicou alebo vyhláškou ministra vnútra, teraz to bude upravené a bude to mať oporu priamo, priamo v zákone. Riešia sa tam veci, ktoré (ruch v sále a zaznievanie gongu) súvisia s nadobúdaním štátneho občianstva zahraničnými Slovákmi a rovnako aj s nadobúdaním občianstva potomkami bývalých československých občanov. To všetko sú pozitívne veci. Napriek tomu a napriek týmto viacerým pozitívnym veciam... (Neutíchajúci ruch v sále). Poprosil by som tiež o kľud v sále pána poslanca Šeligu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste nerušili pána poslanca Dostála.
Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Napriek týmto viacerým, viacerým pozitívnym veciam nemôžem hlasovať za tento návrh, čo mi je aj ľúto, lebo ako hovorím, obsahuje viacero pozitívnych vecí, ale obsahuje jednu vec, ktorú považujem za zásadnú, a to je otázka toho, že naďalej bude slovenským občianstvom odnímané slovenské občianstvo proti ich vôli. Toto nerieši alebo by neriešila ani tá zmena, s ktorou uvažovali kolegovia, že by sa tá lehota skrátila z piatich rokov na tri roky.
V podstate by to riešila, riešil iba návrat do právnej úpravy spred roku 2010. V tomto sa teda zhodnem v potrebe tejto úpravy s kolegom Gyimesim, aj keď sa nezhodnem v jeho pohľade. Nemám teda problém s pohľadom liberálnych médií ani sa nestotožňujem s prístupom Viktora Orbána a jeho, jeho Fideszu a nemyslím si, že maďarské, zákon maďarský o občianstve je dobrý, vnímam ho ako účelový. Ani si nemyslím, že ten slovenský zákon robí z Maďarov občanov druhej kategórie, ale nepovažujem ho za správny, považujem ho za odporujúci Ústave Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať slovenské občianstvo proti jeho vôli.
A môžeme sa tu, samozrejme, baviť a diskutovať o tom, ako vlastne tú debatu načal aj kolega Vetrák, či, či ide o odnímanie, alebo o stratu, stratu občianstva. A to možno bude dôležité, keď raz o tom bude rozhodovať Ústavný súd, ale teda z hľadiska toho, že ako sa máme na to pozerať, tak je to do istej miery iba slovičkárenie, lebo faktom je, že niektorí slovenskí občania tým, že získajú iné štátne občianstvo a neželajú si stratiť slovenské občianstvo, stratia slovenské občianstvo proti svojej vôli a je im v podstate odňaté proti, proti ich vôli.
Čiže domnievam sa, že aj po zmene zákona, ktorú dnes schváli Národná rada veľmi pravdepodobne, tak bude naďalej ten zákon protiústavný, a ak o tom môže rozhodnúť, samozrejme, iba Ústavný súd, a keby aj nebol protiústavný, keby mali na to ústavní sudcovia iný názor, tak si myslím, že takáto úprava je nesprávna voči našim vlastným občanom. Je úplne legitímne, ak si, ak si štát povie, že neumožní dvojité občianstvo, že ak chce mať nie občianstvo štátu ix, tak nemôže mať občianstvo žiadneho iného štátu. A Slovenská republika takýto prístup nemá, umožňuje nadobúdať občianstvo slovenské aj občanom iných štátov bez toho, aby vyžadovala, aby sa vzdali toho pôvodného občianstva. Historicky tu máme množstvo ľudí, ktorí majú slovenské občianstvo a aj nejaké ďalšie, ďalšie občianstvo, len máme túto reštrikciu voči slovenským občanom, ktorí nadobúdajú cudzie štátne občianstvo, čo sa, hovorím, zmierni, ale táto anomália sa neodstráni ani touto novelou.
Ďalšia téma, ktorá sa mi zdá dôležitá, sú potomkovia bývalých československých občanov. Vo vzťahu k nim naďalej ostáva podmienka pobytu, ale ruší sa, ruší sa podmienka akejkoľvek časovej lehoty. Čiže hneď po nadobudnutí práva pobytu budú môcť požiadať o slovenské štátne občianstvo a malo by im byť udelené. Aj tu si myslím, že by sme mohli ísť ďalej, kolegom Vetrákom spomínaná úprava v Českej republike, ktorá umožňuje potomkom bývalých československých občanov nadobudnúť české štátne občianstvo iba prehlásením, čiže sa ani neudeľuje.
Možno takým zásadným krokom by bolo, keby sme nevyžadovali ani, ani ten pobyt, lebo to nejde, tu nejde o to, že niekto nový získava občianstvo, tu ide o kategóriu ľudí, ktorí by mali slovenské štátne občianstvo dnes, keby sme tu nemali obdobie totalitného režimu, vďaka ktorému oni alebo ich predkovia o československé občianstvo prišli. Čiže nie je to voľba na základe etnického princípu a je to voľba na základe občianstva, ktoré bolo im alebo ich predkom protiprávne, alebo teda nie protiprávne, ale nelegitímne odňaté.
Teda záverom si dovolím len vysloviť nádej, že aj keď sa tieto dve veci nevyriešia dnes, tak v budúcnosti sa nájde politická vôľa v oboch urobiť výraznejší krok a vyriešiť ich tak, aby boli vyriešené dôsledne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja hlavne som sa preto prihlásil do diskusie, aby som mohol prečítať pozmeňujúci návrh, nie ten, ktorý sme avizovali, že nepodáme, teda to zníženie z piatich na tri roky, ale ten, ktorý vylepšuje iné, tie ostatné veci, o ktorých hovoril vo svojom prvom vystúpení. Takisto okrem mňa sú tam podpísaní pán podpredseda parlamentu Gábor Grendel a pán poslanec Dostál, takže mohol to aj Ondrej nakoniec prečítať, ale dohodli sme sa, že to urobí Gábor, ale Gábor tu momentálne nie je, takže nakoniec to urobím ja, len predtým než to prečítam, tak pár poznámok k tomu, čo bolo povedané.
No je to tak, žiaľ, že ten názor slovenskej diplomacie je veľmi prísny na to, aby sme sa vedeli niekde v tom priestore hýbať ešte viac smerom k zjednodušeniu nadobudnutia štátneho občianstva alebo v určitej väčšej miere tolerancie napríklad u tých osôb, ktoré spomína aj pán poslanec Dostál, čiže u tých potomkoch emigrantov a tak ďalej, ale môžem potvrdiť, že aj vzhľadom na ústretovosť ministra vnútra a jeho zamestnancov sme urobili maximum, čo sme vedeli, a myslím si, že aj to maximum, ktoré sa podarí, veľmi zjednoduší práve pre tie osobitné kategórie našich potencionálne slovenských občanov možnosť nadobudnutia slovenského štátneho občianstva. Je pravda, že ani tie tri roky neriešia všetkých. Riešia, teda v zásade už neriešia len, len tú otázku, ktorá súvisí s našimi spoluobčanmi maďarskej národnosti, teda ak sa nemýlim, lebo, priznám sa, že nie som si momentálne vedomý štátov, ktorí mali jeden alebo dva roky, teda keby sme išli do tých troch rokov, a, samozrejme, nerieši tú základnú otázku, či vôbec takýto spôsob straty štátneho občianstva nie je, nie je v skutočnosti odnímaním, ale to musí vyriešiť len Ústavný súd, pretože o tejto úprave, ktorá platí už niekoľko rokov, zatiaľ naozaj ani ten Ústavný súd sa nedokázal zhodnúť, či to je tak, alebo onak. A uvidíme, či ešte bude teda druhá možnosť, aby o tom rozhodoval, lebo dnes by už musel rozhodnúť, ako som spomínal, jednoznačne. Čiže už by musel to vyriešiť definitívne.
A pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh, ja nebudem teraz opakovať to odôvodnenie. Ja som to odôvodnenie v zásade povedal vo svojom prvom príspevku. Riešime, len zosumarizujem, čo všetko sa tu rieši. Rieši sa tu otázka tzv. fiktívnych pobytov, čiže zavádzajú sa tu ustanovenia, ktoré by mali zabrániť tomu, aby si niekto v zahraničí viedol alebo mal uvedený fiktívny pobyt. Dávajú sa právomoci ministerstvu vnútra pomerne flexibilné na to, aby mohlo overiť, či osoba mala alebo má fiktívny pobyt v zahraničí, tak aby sa slovenské štátne občianstvo neudeľovalo osobám alebo aby ho nestrácali tí, ktorí neboli dobromyseľní, ale sa snažili podvádzať. Ďalej sa tu rieši tá otázka osôb, ktoré majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, aby mohli vo výnimočných prípadoch aj bez podmienky splnenia pobytu získať štátne občianstvo. Riešia sa tu rôzne legislatívnotechnické vylepšenia, a teda o čo konkrétne ide, tak to teraz na záver svojho vystúpenia prečítam v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, ako som už uviedol, je podaný viacerými poslancami.
Prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, Milana Vetráka, Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 440).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
„1. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
11. V § 7 odsek 3 znie:
(3) Žiadateľovi, ktorému bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, 12) možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak
a) má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, alebo
b) má na území Slovenskej republiky povolený pobyt a významne sa zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza, v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tam za tou citáciou boli, samozrejme, ukončené úvodzovky. Odôvodnenie čítam, teda, pardon, bod 2.
2. V čl. I bode 11 v § 7 ods. 7 sa slová „možno udeliť“ nahrádzajú slovami „sa udelí“, slová „30. júna 2021“ sa nahrádzajú slovami „31. marca 2022“ a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa žiadateľ na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.“
3. V čl. I bod 12 znie:
12. V § 8 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta a štvrtá veta, ktoré znejú:
„Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3 písm. b) posudzuje ministerstvo po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladá ju ministrovi, ktorý o nej rozhoduje v súlade s podmienkami uvedenými v tomto zákone. Proti rozhodnutiu ministra o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa druhej vety a tretej vety nemožno podať rozklad.“
4. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 8a ods. 5 sa slová „§ 7 ods. 2 až 6“ nahrádzajú slovami „§ 7 ods. 2 až 7.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
21. V § 8a ods. 10 štvrtá veta znie:
„Sľub neskladajú deti mladšie ako 14 rokov a osoby, ktorým to ich zdravotný stav neumožňuje.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 22 a 24.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa štátny občan Slovenskej republiky na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.“
8. V čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa tento text: „ministerstvo si vyžiada aj ďalšie doklady, ak sú potrebné na preukázanie pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území cudzieho štátu. Ak sa po prijatí oznámenia podľa predchádzajúcej vety preukáže, že podmienka pobytu podľa prvej vety nie je splnená, ministerstvo zašle tomu, kto oznámil nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, písomné oznámenie o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) a o vykonaní záznamu o jeho strate v Ústrednej evidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky a v registri obyvateľov Slovenskej republiky.“
9. V čl. I sa vypúšťajú body 32 a 33.
10. V čl. I sa za bod 44 vkladajú nové body 45 a 46, ktoré znejú:
„45. V § 16a ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo.“
46. V § 16a ods. 2 tretej vete sa vypúšťajú slová „alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony,“.
11. V čl. II sa slová „1. júla 2021“ nahrádzajú slovami "1. apríla 2022“.
Ešte by som rád uviedol, že v súvislosti s týmto predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod 2 spoločnej správy výborov na samostatné alebo na osobitné hlasovanie. To zdôrazňujem hlavne pre pani spravodajkyňu, aby si to vedela poznamenať, čiže bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Ja ďakujem veľmi pekne za pozornosť a rád by som všetkých požiadal, aby podporili jednak tento pozmeňujúci návrh, a jednak aj celý návrh zákona. Čakáme na to niekoľko mesiacov, čakajú na to všetci ľudia v zahraničí niekoľko mesiacov, už rokov, dá sa povedať, lebo však Ficov zákon platí niekoľko rokov, a verím, že sa nám to nakoniec dneska podarí. A myslím, že pán minister má rovnaký názor, a teda žiadam o to nielen koalíciu, ale aj opozíciu, ak im záleží na našich občanoch žijúcich v zahraničí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, tiež by som chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Myslím, že pomôže občanom Slovenskej republiky. Hlasovať budeme dnes o 17.00 hod. Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené dámy, vážení páni, tak ako som prezentoval už v prvom čítaní, účelom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je zaviesť výnimku z tohoto zákona pre starostlivosť o hendikepované živočíchy v záchranných staniciach a podobných zariadeniach, pokiaľ ide o starostlivosť o tieto živočíchy, o obstarávanie krmív, prípadne veterinárnej starostlivosti, tak aby toto nebolo predmetom verejného obstarávania a mohli sme týmto, v mnohých prípadoch ide o vzácne a chránené živočíchy, mohli sme týmto živočíchom postihnúť... poskytnúť najvyššiu možnú úroveň starostlivosti, akú potrebujú. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 787) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1117 z 25. novembra 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 439 z 27. januára 2022, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 282 z 31. januára 2022. Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu dňa 31. januára 2022, výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v počte 3. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 277 z 1. februára 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Z dôvodu, že máme otvorený zákon o verejnom obstarávaní, je možnosť riešiť aj ďalšiu právnu úpravu, a preto aj chcem oznámiť, že v rámci rozpravy chcem predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh v rámci úprav, ktoré, ktorými dosiahneme lepšiu a koordinovanú prípravu pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Pozmeňujúci návrh bude upravovať alebo navrhovať aj ustanovenia vyžadujúce povinný zápis do zoznamu hospodárskych subjektov na účely registrácie a používania elektronickej platformy. Zachováva sa dnešný princíp, kedy povinnosť zápisu do zoznamu hospodárskych subjektov sa ustanovuje len pre postup podľa konkrétneho § 109 až 111, pričom sa tento princíp systematicky navrhuje ustanoviť v § 109 a 110. Vo vzťahu k iným postupom vrátane dnešného postupu podľa § 66 ods. 8 navrhnem aj ponechať spôsob preukazovania splnenia podmienok štandardne podľa zákona a neupravovať ho osobitne ani nespájať s registráciou na elektronickej platforme.
Cieľom úpravy, ktorá je v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložím, je aj zníženie administratívnej záťaže verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Navrhovaná úprava bude odbremeňovať od povinnosti zverejňovať v profile informácie uvedené v predmetnom ustanovení v prípade, ak verejné obstarávanie bolo zrušené. Zároveň má navrhovaná úprava charakter protikolúzneho opatrenia, nakoľko v prípade opakovania verejného obstarávania nebudú mať hospodárske subjekty majúce záujem sa zúčastniť novovyhláseného verejného obstarávania k dispozícii informácie o uchádzačoch a ich ponukách, ktorí sa zúčastnili zrušeného obstarávania.
Cieľom tejto úpravy je aj skoršie vypustenie tzv. druhej ex ante kontroly, t. j. povinnej kontroly pred uzavretím zmluvy, ktorá sa vzťahuje na verejné obstarávania financované z fondov Európskej únie. Cieľom tejto úpravy v tomto pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu je aj vymedzenie pravidla nakladania s kauciou v prípade rozhodnutí s kombinovaným výrokom. Na základe navrhovanej úpravy kaucia v celej výške prepadne len v prípade, ak úrad rozhodnutím zamietne námietky v celom rozsahu, t. j. v prípade ak úrad na základe námietok rozhodnutím sčasti navrhovateľovi vyhovie, sa kaucia v celej výške a bude ju vracať navrhovateľovi.
V ustanoveniach, ktoré predkladám v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu navrhovaná úprava bude aj harmonizovať procesné pravidlá výkonu kontroly verejných obstarávaní financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programového obdobia 2014 - 2020 s pravidlami pre nové programové obdobie, ktoré sú upravené v rámci návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 18 z 12. januára t. r. Cieľom navrhovanej úpravy je preto aj uplatňovanie niektorých pravidiel nového nastavenia čerpania fondov Európskej únie na programové obdobie 2021 - 2027 zvyšujúcich efektívnosť čerpania fondov Európskej únie aj vo finálnej fáze končiaceho programového obdobia 2014 - 2020, a to od účinnosti tohto zákona.
Primárne v tejto súvislosti navrhujem, aby z procesného hľadiska konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ak ide o zákazku alebo koncesiu financovanú z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovacom období 2014 - 2021 bolo jednoinštančné, t. j. rozhodnutie nebude podliehať riadnym opravným prostriedkom. Zároveň navrhovaná úprava, reflektujúc na judikatúru Najvyššieho správneho súdu, vylučuje súdny prieskum rozhodnutí vydaných úradom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaných po uzavretí zmluvy v prípade, ak sa vo výroku rozhodnutia neukladá kontrolovanému povinnosť.
Rovnako v nadväznosti na uvedené rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu koriguje ustanovenie § 177 ods. 6. Navrhovaná úprava zároveň osobitne vymedzí subjekty oprávnené podať podnet na preskúmanie rozhodnutia vydaného v rámci kontroly po uzavretí zmluvy vo vzťahu k starému programovému obdobiu. Na základe podnetu riadiaceho orgánu, orgánu auditu alebo certifikačného orgánu predseda úradu preskúma rozhodnutie úradu v konaní podľa § 177 zákona o verejnom obstarávaní. Predseda úradu bude zároveň oprávnený preskúmať rozhodnutie aj z vlastného podnetu, a to napr. v prípade, ak by rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, právoplatným rozsudkom správneho súdu, auditným zistením Európskej komisie alebo napr. auditným zistením Európskeho dvora audítorov. Navrhovaná úprava pritom vychádza z ustanovenia § 184y zákona o verejnom obstarávaní v znení návrhu zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie. V rámci úpravy preskúmavania právoplatných rozhodnutí úradu predsedom úradu sa v prípade rozhodnutí, ktorých predmetom je preskúmavanie postupu zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financovanej z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 - 2020, predlžuje lehota, v ktorej môže predseda úradu takéto rozhodnutie meniť, z troch na päť rokov od právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.
Navrhuje sa aj úprava prechodných ustanovení, z dôvodu vypustenia druhej ex ante kontroly sa navrhuje, aby úrad zastavil všetky konania začaté na základe vypusteného ustanovenia § 169 ods.2, ktorý ku dňu vyhlásenia tohto zákona nevydá rozhodnutie.
V prípade neukončeného druhostupňového konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní začatom na základe podnetu podľa vypusteného § 169 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, sa navrhuje, aby Rada Úradu pre verejné obstarávanie v konaniach, v ktorých ku dňu vyhlásenia tohto zákona nevydá rozhodnutie, zmenila preskúmavané rozhodnutie úradu tak, že konanie o preskúmavanie úkonov kontrolovaného zastaví. V týchto prípadoch budú rozhodnutia o zastavení konania vydané podľa tohto prechodného ustanovenia.
Navrhovaná úprava zároveň preklopí pravidlo vylúčenia riadneho opravného prostriedku a súdneho prieskumu aj do prechodných ustanovení, v dôsledku čoho sa tieto pravidlá budú vzťahovať aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona za predpokladu, že po účinnosti tohto zákona bude v týchto konaniach vydané rozhodnutie. Teda v prípade, ak bude rozhodnutie v konaní o preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy vydané pred účinnosťou tohto zákona, budú sa na toto rozhodnutie z pohľadu uplatniteľnosti opravných prostriedkov vzťahovať pravidlá platné do účinnosti tohto zákona.
Z praktického hľadiska, ak začne konanie o preskúmavanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy pred účinnosťou tohto zákona a k vydaniu rozhodnutia príde po účinnosti tohto zákona, tak na takéto rozhodnutie sa budú vzťahovať z pohľadu uplatnenia opravných prostriedkov nové pravidlá. Odvolacie konanie, začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktorého predmetom bude rozhodnutie, ktoré od účinnosti tohto zákona nebude preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, rada úradu po účinnosti tohto zákona dokončí, t. j. rozhodne o odvolaní. Na takéto rozhodnutie rady sa však už bude vzťahovať nová regulácia súdneho prieskumu.
Kolegovia, kolegyne, sčasti som odôvodnil text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý teraz idem predložiť, takže poprosil by som o zastavenie časomiery, a ide o nasledovný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jozefa Lukáča, Anny Zemanovej, Jaromíra Šíbla a Petra Libu k návrhu zákonov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vydanie zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 787).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 1 ods. 12 sa vypúšťajú slová „odseku 5 písm. c),“.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Účinnosť tohto novelizačného bodu sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa premietne primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 1 ods. 13 písm. x) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo v chovných a rehabilitačných staniciach, 25ea) a na zabezpečovanie starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy, 25eb)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25ea a 25eb znejú:
„25ea) § 45 ods. 6 a 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
25eb) § 35 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. 506/2013 Z. z.“
Účinnosť tohto novelizačného bodu sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové novelizačné body 2 až 11, ktoré znejú:
„2. V § 13 ods. 2 písm. o) sa slová „profilu verejného obstarávateľa“ nahrádzajú slovami „profilu verejného obstarávateľa a obstarávateľa“ a slová „povinností verejného obstarávateľa“ sa nahrádzajú slovami „povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa“.
3. V § 13 ods. 10 sa za slová „verejné obstarávanie“ vkladajú slová „postupom podľa § 109 až 111“.
4. V § 14 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.
5. V § 14 ods. 3 prvá veta sa vypúšťa slovo „účinnú“.
6. V § 64 ods. 1 písm. b) sa čiarka za slovami „koncesnej zmluvy“ nahrádza slovom „alebo“ a vypúšťajú sa slová „alebo po zrušení verejného obstarávania“.
7. V § 66 ods. 8 sa vypúšťa písmeno m).
8. V § 109 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a zápis do zoznamu hospodárskych subjektov“.
9. V § 110 ods. 1 písm. b) sa za slová „uchádzači a záujemcovia“ vkladajú slová „zapísaní v zozname hospodárskych subjektov“.
10. V § 115 ods. 3 sa slová „§ 111a alebo 112 až 114“ nahrádzajú slovami „§ 111 a, § 112 až § 114 a § 117 ods. 6“.
11. V § 117 ods. 4 sa za slová „d) až h)“ vkladá čiarka a slová „§ 115 ods. 3 a 4“.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Účinnosť týchto novelizačných bodov sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové novelizačné body 2 a 3, ktoré znejú:
2. V § 169 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.
3. V § 169 ods. 3 sa slová „odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 2“.
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
Účinnosť týchto novelizačných bodov sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
5. V čl. I bod 2 znie:
„2. V § 172 ods. 5 sa za slová „ktorým boli námietky“ vkladajú slová „v celom rozsahu“.
Účinnosť čl. 1 bodu 2 sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
6. V čl. I bod 3 znie:
„3. V § 173 ods. 1 písm. a) sa za slová „po doručení kompletnej dokumentácie“ nahrádzajú slovami „po uplynutí tejto lehoty“, v písmene b) sa slová „ods. 3 a 4“ nahrádzajú slovami „ods. 2 a 3“ a vypúšťa sa písmeno c).“
Účinnosť čl. 1 bodu 3 sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
7. V čl. I sa za novelizačný bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie:
„4. V § 174 ods. 1 písm. n) sa vypúšťajú slová „alebo ak ide o podnet podľa § 169 ods. 2“.
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
Účinnosť tohto novelizačného bodu sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
8. V čl. I sa za novelizačný bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie:
4. V § 175 ods. 3 sa vypúšťajú slová „a úrad nepostupoval podľa odseku 2“.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Účinnosť tohto novelizačného bodu sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
9. V čl. I sa za novelizačný bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie:
„4. V § 175 ods. 5 sa vypúšťa druhá veta.“
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Účinnosť tohto novelizačného bodu sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
10. V čl. I sa za novelizačný bod 3 vkladajú nové novelizačné body 4 až 8, ktoré znejú:
„4. V § 175 ods. 12 sa na konci pripája táto veta: „Rozhodnutie úradu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorým sa kontrolovanému neukladá povinnosť, nie je preskúmateľné súdom.“
5. V § 177 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak predmetom rozhodnutia podľa prvej vety je preskúmanie postupu zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financovanej z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov 74aa) v programovom období 2014 - 2020 predseda úradu toto rozhodnutie preskúma na základe podnetu riadiaceho orgánu 74a, orgánu auditu, 74b) alebo certifikačného orgánu. 74c)".
6. V § 177 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o rozhodnutie, ktorého predmetom je preskúmanie postupu zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financovanej z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov 74a) v programovom období 2014 - 2020 predseda úradu nemôže takéto rozhodnutie zmeniť po uplynutí piatich rokov odo dňa jeho právoplatnosti.“
7. V § 177 ods. 6 posledná veta znie: „Rozhodnutie predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť.“
8. V § 180 ods. 2 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „§ 181 ods. 7“.
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
Účinnosť týchto novelizačných bodov sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
11. V čl. 1 bod 4 znie:
„4. V § 182 ods. 2 písm. b) sa slová: „§ 117 ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 117 ods. 10“.
Účinnosť čl. I bodu 4 sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
12. Čl. I sa dopĺňa novelizačnými bodmi 5 až 16, ktoré znejú:
„5. V § 184b ods. 7 sa za slová „každú z činností podľa“ vkladajú slová „odseku 2 písm.“.
6. V § 187h ods. 7 písm. d) a ods. 10 sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 9 a 10“.
7. V 187h ods. 15 sa na konci pripájajú tieto slová: „a pre rozhodnutia, vydané v konaní podľa § 169 ods. 2 a 3, ktorých predmetom je preskúmanie postupu zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financovanej z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov 74aa) v programovom období 2014 - 2020“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 74aa znie:
74aa) § 2 ods.1 zákona č. 292/2014 Z. z.
8. V § 187h odsek 18 znie:
„(18) Ak v odseku 19 nie je ustanovené inak, konanie v ktorom rozhoduje rada a v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí rada podľa § 187i; konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.“
9. V § 187h ods. 20 sa na konci pripája táto veta: „Ak rada z dôvodov podľa § 187i ods. 25 zanikne, v ďalšom konaní podľa prvej vety, v ktorom by inak rozhodovala rada, rozhoduje predseda úradu, a to postupom podľa § 187i, ak sa rozhodnutie súdu podľa prvej vety týka rozhodnutia rady o odvolaní, alebo postupom podľa § 177 v znení účinnom od 31. marca 2022, ak sa rozhodnutie súdu podľa prvej vety týka rozhodnutia rady vydaného v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.“
10. V § 187i ods.1 sa za slová, citujem „zníženú o 50 %“ vkladajú slová „a okrem rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 169 ods. 2 a 3, ktorého predmetom je preskúmanie postupu zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financované z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov 74aa) v programovom období 2014 - 2020“.
11. V § 187i ods. 12 sa na konci pripája táto veta: „Na postup pri rokovaní a rozhodovaní sa použijú ustanovenia § 146 ods. 3 až 8 v znení účinnom do 30. marca 2021.“
12. V § 187i ods. 14 sa v poslednej vete slovo „rozklade“, nahrádza slovom „odvolaní“.
13. V § 187i ods. 22 sa za slová, citujem „preskúmateľné súdom“ vkladá bodkočiarka a slová „to neplatí, ak ide o rozhodnutie rady o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorým sa kontrolovanému neukladá povinnosť“.
14. V § 187i ods. 25 sa za slová „zložení Rady úradu“ vkladá čiarka a slová „funkčnom období členov Rady úradu“.
15. V § 187l odsek 3 znie:
„(3) Verejný obstarávateľ nie je povinný používať elektronickú platformu vo verejnom obstarávaní, ktoré bolo vyhlásené alebo preukázateľne začaté do 31.januára 2023, ak na úkony, ktoré majú byť vykonané prostredníctvom elektronickej platformy, použije elektronický prostriedok podľa § 20.“
16. V § 187l ods. 4 a 5 sa slová „117 ods. 9“ nahrádzajú slovami „117 ods. 10“.
Ostatné novelizačné body v čl. 1 sa primerane prečíslujú.
Účinnosť týchto novelizačných bodov sa navrhuje 31. marca 2022, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
13. Čl. I sa dopĺňa novelizačným bodom 5, ktorý znie:
„5. § 185 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Na konanie o správnych žalobách podľa tohto zákona je kauzálne príslušný Krajský súd v Trnave.“
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Účinnosť tohto novelizačného bodu sa navrhuje 1. januára 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
14. Čl. I sa dopĺňa novelizačným bodom 5, ktorý znie:
5. Za § 187n sa vkladá § 187o, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠187o
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1) Ak úrad v konaní začatom podľa § 169 ods. 2 v znení účinnom predo dňom účinnosti tohto zákona nevydá rozhodnutie predo dňom účinnosti tohto zákona, konanie zastaví.
Úrad postupuje podľa predchádzajúcej vety aj vtedy, ak súd právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní začatom podľa § 169 ods. 2 v znení účinnom predo dňom účinnosti tohto zákona a vec vráti na ďalšie konanie. Ak rada v konaní, ktorého predmetom je rozhodnutie vydané v konaní začatom podľa § 169 ods. 2 v znení účinnom predo dňom účinnosti tohto zákona nevydá rozhodnutie predo dňom účinnosti tohto zákona, zmení preskúmavané rozhodnutie tak, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného zastaví, to neplatí, ak ide o konanie podľa § 179a v znení účinnom predo dňom účinnosti tohto zákona. Rada postupuje podľa predchádzajúcej vety aj vtedy, ak súd právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie rady podľa predchádzajúcej vety a vec vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 187h ods. 20 tým nie je dotknuté.
(2) Verejné obstarávanie, ktorého sa týka zastavenie konania o preskúmavanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy podľa odseku 1, úrad z vlastného podnetu preskúma v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Oznámenie o začatí konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa predchádzajúcej vety úrad odošle kontrolovanému do 15 dní od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ukončenia súťaže návrhov, zadania zákazky na základe rámcovej dohody alebo ukončenia postupu inovatívneho partnerstva.
(3) Proti rozhodnutiu úradu vydanému od účinnosti tohto zákona v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorého predmetom je postup zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financovanej z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov 74aa) v programovom období 2014 - 2020 nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie úradu vydané od účinnosti tohto zákona v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorým sa kontrolovanému neukladá povinnosť, nie je preskúmateľné súdom. Rozhodnutie rady vydané od účinnosti tohto zákona, ktorého predmetom je rozhodnutie úradu vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktorým sa kontrolovanému neukladá povinnosť, nie je preskúmateľné súdom.“
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Účinnosť týchto novelizačných bodov sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
15. Za čl. I sa vkladajú nový článok II a článok III, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 172, 173, 189, 200 a 205.
2. V čl. I bode 231 v § 185 sa vypúšťa odsek 3.
3. V čl. I bode 232 v § 187h ods. 9 sa vypúšťa druhá veta.
4. Čl. IX sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 93/2017 Z. z., zákona č. 280/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 154/2019 Z. z., zákona č. 461/2019 Z. z., zákona č. 128/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 202/2021 Z. z. a zákona č. 279/2021 Z. z. sa mení
takto:
1. Poznámky pod čiarou k odkazom 101 a 102 znejú:
101) Napríklad § 169 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z.
102) § 175 a § 177 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
2. V § 41 sa vypúšťa odsek 11.
Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú.
Vloženie nových novelizačných článkov sa primerane premietne do názvu návrhu zákona. Účinnosť čl. II a čl. III sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
To bol posledný bod citovaný z tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Verím, že veľmi nezáživný na počúvanie, ale do praxe mimoriadne dôležitý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože určite viete, zaiste viete, že bol aj zvolaný mimoriadny hospodársky výbor, ktorý mal riešiť postup alebo ex ante kontrolu pri úseku diaľnice R2, tzv. obchvat Košíc, ktorý sa nám trošku tak zadrhol, a rieši to momentálne Rada Úradu pre verejné obstarávanie. V krátkosti, týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom riešime to, aby kontrola nebola vykonávaná pred podpisom takejto zmluvy s dodávateľom, ale aby mohla byť vykonaná aj po podpise takejto zmluvy s tým, že v prípade, ak dôjde k sankcii, tak verejný obstarávateľ by mal si byť vedomý toho rizika, že môže dôjsť k uloženiu sankcie, ale keď si zobereme také pomyselné váhy, keď máme na jednej strane možnosť alebo riziko prepadnutia veľkého infraštruktúrneho projektu v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur a na druhej strane nejakú sankciu v podobe oveľa nižšej sumy, tak si myslím, že pre čerpanie eurofondov v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry je toto veľmi dobrý a veľmi potrebný krok. Myslím si, že týmto sa posunieme zásadným krokom pri realizácii jednotlivých úsekov, ktoré prebiehajú alebo ktoré sa momentálne pripravujú na výstavbu.
Takže ja, ak si môžem dovoliť, kolegovia, chcel by som vás fakt veľmi poprosiť, ak chceme dospieť k tomu, aby sa rozvíjala infraštruktúra na Slovensku, keďže tam, kde máme infraštruktúru, zdravú infraštruktúru, je aj rozvoj hospodárskeho života a obchodu, tak ak chceme fakt posunúť našu krajinu tým správnym a pozitívnym smerom, dajte hlas tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ako aj celkovému poslaneckému návrhu o zmene zákona o verejnom obstarávaní. Myslím si, že Slovensko posunieme výrazne vpred, čo sa týka tejto oblasti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Kolega Miloš Svrček, ďakujem pekne za polhodinové prečítanie. Je to skutočne komplexný návrh. Veľmi vnímam potrebu zjednodušenia a zníženia... zrýchlenia procesu verejného obstarávania, ako aj zníženie byrokracie. Verím, že tento návrh alebo tento práve predložený pozmeňujúci návrh môže veľmi pomôcť, aby sa proces, veľmi potrebný proces realizácie veľmi potrebných investícií zrýchlil.
Treba povedať, že aj súčasný zdĺhavý proces nebol imúnny voči neefektivite či prípadnej korupcii. O to dôležitejšie, samozrejme, bude strážiť, aby proces verejného obstarávania prebiehal transparentne a efektívne. Myslím, že až budúcnosť ukáže, že či a ako veľmi teda tieto zmeny dokázali pomôcť.
Len záverom trošku pofrflem na proces, keď teda ku relatívne veľmi jednoduchému návrhu, ktorý sa týkal neobstarávania krmív, pridávame vlastne v druhom čítaní takto komplexný, komplexný pozmeňujúci návrh, ale O. K., situácia si to žiada. Každopádne verím, že tieto zmeny pomôžu a pozitíva jasne prevážia.
A možno len posledná poznámka, jasné, R2 treba vnímať, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako je koncipovaný, sa týka všetkých podobných takýchto prípadov, že je to, je to, aj v tomto je tá komplexnosť, že nielen ten konkrétny úsek R2, ale aj teda ďalšie podobné prípady, takže mohol by možno teda pomôcť aj v iných prípadoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za pripomienku, pán predseda výboru. Veľmi kvitujem tvoje vystúpenie a podporu. A ja si uvedomujem, niekedy som príliš veľký právny formalista a ver mi, tomu, že so zažmúreným okom som prečítal tento pozmeňujúci návrh, ale keď chodíme medzi ľudí a keď na východe Slovenska sa ma pýtali: „Čo to vy v tej Bratislave tam robíte, však Úrad pre verejné obstarávanie je tu od toho, aby pomáhal ľuďom,“ tak chcem kvitovať na druhej strane aj to, že ako veľmi racionálne sa k vyriešeniu tohto problému postavil aj pán predseda úradu pán Hlivák, že tak ako odborne, erudovane sa doriešil tento problém takým spôsobom, že sa predloží tento pozmeňujúci návrh, ja chápem, že keď teraz máme otvorený zákon o verejnom obstarávaní a je možnosť takto vyriešiť túto situáciu pri nielen doriešení začatia výstavby obchvatu Košíc R2, ale sú tam ďalšie infraštruktúrne projekty, ktoré je možnosť čerpať z predchádzajúceho programového obdobia, tak som rád, že aspoň takto právne to vieme doriešiť, a určite do budúcna by bolo lepšie dopredu sa pripraviť na takéto situácie, aby sa neopakovali, ale aby sme doriešili takto problémy.
Čiže ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, cením si to.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k predloženému návrhu prednesiem pozmeňovací návrh, ktorého hlavným zmyslom je zadefinovať novú výnimku zameranú na opatrenia starostlivosti o chránené územia. K tomu by som uviedol toľko, že ako iste viete, na Slovensku je množstvo chránených území, ktoré v zásade sú v dvoch takých základných režimoch. Jednak sú to tie známe a mnohokrát diskutované tzv. bezzásahové chránené územia, kde vlastne chránime tie prirodzené procesy a prírodné spoločenstvá v tom stave, v akom sa nachádzajú, resp. tie vývojové procesy, aké tam prebiehajú. Čiže zmyslom a súčasne nástrojom tej ochrany je nezasahovanie do tých procesov.
Na druhej strane máme tu množstvo chránených území v rôznych kategóriách, ktoré sa vytvorili počas dlhodobej, zvyčajne mnoho stáročí trvajúcej ľudskej prítomnosti a takého tradičného využívania týchto území. Ide najmä o rôzne typy nelesných spoločenstiev. A vďaka tej dlhodobej starostlivosti a využívaniu týchto území sa v nich vytvorili spoločenstvá a podmienky pre mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov... (k rečníkovi pristúpil minister životného prostredia a na krátky okamih prerušil jeho vystúpenie) ... ktoré, ktoré jednoducho, jednoducho potrebujú tie vklady dodatkovej energie a tú starostlivosť, tú starostlivosť v tom dnešnom slova zmysle.
Čiže sú na to k dispozícii, samozrejme, značné finančné prostriedky či už zo štátneho rozpočtu, alebo z rôznych eurofondov a zmyslom tejto výnimky je, aby sa nemuseli obstarávať tieto práce súvisiace so starostlivosťou o chránené územia v príliš veľkých objemoch, ale, naopak, aby bolo možné objednať ich, obstarať na lokálnej úrovni, na úrovni tých jednotlivých regiónov, tak aby úspešne tieto zákazky mohli získavať a realizovať najmä miestni dodávatelia. Čiže to, čo sme diskutovali aj v tej dlhotrvajúcej diskusii okolo reformy národných parkov, aby sa dostupné financie na starostlivosť o chránené územia a chránené druhy rastlín a živočíchov dostávali bližšie do regiónu, bližšie k ľuďom, ktorí tam žijú, ktorí tam hospodária, tak presne toto sledujeme týmto pozmeňujúcim návrhom. Pozmeňovací návrh teraz prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Tomáša Šudíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 787).
1. V čl. I sa za prvý bod vkladá nový druhý bod, ktorý znie:
„2. V § 1 sa odsek 13 dopĺňa písmenom aa), ktoré znie:
aa) kosenie trávnych porastov, mulčovanie, odstraňovanie náletových drevín, odstraňovanie inváznych a nepôvodných druhov alebo pasenie a s tým bezprostredne súvisiace činnosti, ak ide o služby poskytované na účely starostlivosti o chránené územie,^25g).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 25g) znie:
„^25g) § 17 ods. 1 a § 28 zákona č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 31. 3. 2022 z dôvodu zosúladenia účinnosti so zákonom č. 395/2021 Z. z., čo sa premietne do článku II upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Hlasovať budeme dnes o 17.00 hodine.