55. schôdza

Na vaše vystúpenie - jedna faktická poznámka.
Pani spravodajkyňa Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem pekne, kolega Svrček, za také vyhodnotenie rozdielov medzi zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a návrhu tohto zákona o výstavbe v oblasti čiernych stavieb, vymáhateľnosti opatrení, fungovania stavebného dohľadu, prípadne stavebnej polícii, je to veľmi náročný proces. V súčasnosti je konanie podľa § 88 stavebného zákona, je to konanie o dodatočnom tom povolení stavby. A takmer vždy sa nájde cesta, ako tú stavbu povoliť. Ja za svojej 20-ročnej éry sa nepamätám, že by nejaká stavba bola odstránená. Ale drukujem vlastne tým, takému vlastne názoru, že sa vlastne týmto zákonom vytvorí vlastne možnosť lepšieho výkonu štátneho stavebného dohľadu. Súčasne to vykonávajú väčšinou samosprávy a toto je najväčší kameň úrazu, pretože samostatné ob... tie obce nekonajú. Navrhovaná reforma by mala výrazne posilniť stavebnú inšpekciu. V súčasnosti má len 27 ľudí. Samotné vydávanie rozhodnutia o odstránení čiernych stavieb bude vydávať orgán štátnej správy, čiže tento celý proces bude veľmi náročný, možno aj tá otázka, že pri kolaudácii sa stavba neskolauduje a výkon rozhodnutia zabezpečí stavebný úrad napríklad zabezpečením odpojenia stavby od vody a elektriny. Ale určite tento proces bude veľmi náročný, a teda vytvoriť ten systém, aby sa dal úplne aplikovať v praxi, to bude, myslím, veľmi náročné.
Takže ja verím, že v tom druhom čítaní vlastne nájdeme ešte spôsob, akým vlastne aj tento paragraf doň nejakým spôsobom zaprecizovať, aby sa to dalo aj vykonať v praxi.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Svrček, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Áno, ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja len v krátkosti. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, veď práve preto som tu otvoril tieto oblasti.
Vieme, že od toho roku 1976 tu platí zastaralý stavebný zákon a je tam veľmi veľa tých oblastí, ktoré sú dosť problematické pri tom bežnom fungovaní aj samosprávy, verejnej správy celkovo, a som rád, že tento zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní bol predložený do prvého čítania a že si tieto navrhované reformy dali jednak za cieľ odstrániť základné systémové problémy v takto novo navrhnutom systéme a že sa tu hľadá aj priestor pre naplnenie individuálnych potrieb a záujmov nie jedného toho činiteľa alebo prvku jednej úrovne. Jednak sú do toho zaangažované všetky tie subjekty, čiže už štát, samospráva, verejnosť, podnikatelia. Veď mediálne čo bolo všetko riešené posledný rok a pol, resp. pomaly roky, tak viem, že bola vzniknutá veľká pracovná skupina na to. Tá pracovná skupina mala viacero podskupín, čiže boli tam desiatky, stovky ľudí a tých stretnu... na tých stretnutiach sa práve riešil ten finálny návrh, ktorý sa tu predložil do prvého čítania.
Ale čo som ešte možno zabudol a čo určite je veľmi dôležitá vec a prvok, je to odborná spôsobilosť tých stavebných úradov. Veľmi dobre vieme, aké, prakticky keď som sa bavil aj so starostami a primátormi v jednotlivých regiónoch Slovenska, mi spomínali, že fakt ako personálne sú poddimenzovaní, a niektorí doslova hovoria, že veľmi dobre, keď sa už aj zvýši tá odbornosť tých stavebných úradov a posunie sa aj odborne celý ten proces.
Čiže fajn, že sa takto otvorila táto téma, a verím, že to dotiahneme do zdarného konca, tak aby všetky subjekty boli spokojné.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Blcháč ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.

Blcháč, Ján, poslanec NR SR
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády aj pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok z takého praktického súdka, ak by som to tak mohol povedať, k tomu, čo tu už bolo povedané, resp. k tomu, čo bolo predložené v rámci zákona o výstavbe, ktorý by mal nahradiť zákon č. 56/1970 Zb. spolu so zákonom o územnom plánovaní, ku ktoré som sa... ku ktorému som sa vyjadril čiastočne včera.
Potvrdzujem to, čo povedal kolega Raši v rozprave, písomnej, že plne podporujeme to, že tento zákon je logicky aj z toho, že je z roku 1976, prekonaný a že treba urobiť niektoré zásadné kroky, zároveň ale chceme pripomenúť to, že by sa mali brať do úvahy čo najširšie záujmy všetkých zúčastnených. A najskôr by som ešte chcel, nechcel som s faktickou poznámkou na kolegu Svrčeka, tie argumenty, ktoré sa používajú, niekedy sa používajú tak, ako som už spomenul, nejak zovšeobecňujúco. Nemôžme asi povedať, že, že legislatíva, ktorá existuje, je jediný faktor, ktorý pôsobí na zvyšovanie ceny bytov, lebo tých faktorov je logicky viacero, a sú tu hypotéky, sú tu rôzne časy inflačné a podobne, takže to som chcel, chcel pripomenúť.
Chcem povedať z takého praktického pohľadu a z pohľadu aj primátora mesta tridsaťtisícového Liptovského Mikuláša, máme za sebou sčítanie bytov a domov a na báze terajšieho zákona sa, vlastne tých desať rokov ostatných, ktoré sa porovnávajú, vyhodnotilo v rámci tohto sčítania. Som rád, že, že sa nám podarilo dosiahnuť výsledok, že ročne nám pribúdalo takmer 200 bytov, čiže takmer dvetisíc bytov za desať rokov, plus máme možno aj na porovnanie s niektorými krajskými mestami, ktoré majú problém s nájomným bývaním, máme 550 nájomných bytov mestských a ešte k tomu asi 150 nájomných bytov, ktoré vznikli za ostatné asi štyri roky, súkromných. A ešte sú, samozrejme, ďalšie požiadavky, takže budeme v tom pokračovať.
No ja musím povedať, že ako, ako primátor mesta vítam tento model, ktorý je predložený, pretože pre mňa to znamená menej práce, menej zodpovednosti a jednu knihu podpisovú menej. Viete, tých podpisov, pokiaľ primátor nedeleguje tie veci na nejakých svojich spolupracovníkov, tak ich podpisuje sám a ja som si to tak nechal, že to podpisujem sám, a nie je to vôbec jednoduché (povedané so smiechom a reakcia z pléna), takže pre mňa ako pre primátora mesta je tento model, kde prenesená kompetencia v tejto oblasti výstavby sa stratí z mesta, obec a mesto vlastne prestane byť stavebný... alebo stavebný úrad a úrad bude v našom prípade v Žiline alebo v ďalších krajských mestách, tak, a bude to digitalizované, bude elektronizované, je, ten cieľ je svätý a je dobrý. Otázka je, kedy a akým spôsobom sa zodpovedne naplní.
Ja len trošku chcem dať do pozornosti to, keď chodím ráno do práce a stretávam tých ľudí a pýtam sa ich, tak vybavili ste? A čo ste vybavovali? Tak možno 70 % z nich chodí na ten stavebný úrad, pretože je to spoločný stavebný úrad. Je to nielen náš mestský, ale je tam aj polovica obcí z okresu Liptovský Mikuláš. V okrese je päť stavebných úradov, kde je zamestnaných asi dvadsať ľudí plus-mínus. A všetky tie stavebné úrady sa, samozrejme, potýkajú s tými problémami, o ktorých sa tu, sa tu hovorí, takže skôr keď mám mať na zreteli tých drobných stavebníkov, lebo keď hovoríme o tých veľkých investoroch, tí si vždy nejako poradia a máme aj my s nimi problémy, aj oni s nami majú niekedy problémy, ale musia dodržiavať, samozrejme, územný plán a znenie jeho, proste aktuálne znenie územného plánu. Niekedy sa, samozrejme, v tej rýchlosti snažia čosi urobiť inak, ako by sa malo, a potom sú nejaké konflikty. Ale tých je málo, musím povedať, že sa nám to celkom darí držať pod kontrolou. Ale tí drobní stavebníci, ktorí idú stavať dom, stavajú si záhradnú chatku alebo rekonštruujú ploty a podobne, tak týchto by, by bolo treba mať stále na pamäti, ako to oni budú vlastne po tom všetkom, po týchto zmenách robiť.
Keď sa, keď sa posudzovali tie procesy, o ktorých pán podpredseda hovoril, že sa vlastne znižuje ten počet procesov zo 73 na 13, to je dobré, to viem, že sa tí naši pracovníci často sťažujú, že viete čo, my si myslíme, že by to mohlo byť tak, ale nejde to, pretože ten iný zákon nám hovorí o inom.
Chcem povedať ďalej, že keď sme tiež informovaní o tom, že ak verejná moc, to znamená obce, mestá alebo vyšší územný celok, alebo aj štát bude robiť nejakú investíciu, že bude mať povinnosť umiestňovať umelecké diela, či to potom je napojené povedzme aj nejakým spôsobom na legislatívu, ktorá, ktorá, podľa ktorej ideme čerpať eurofondy, máme tuná aj na tejto schôdzi podobný zákon, aby sme nedošli do stavu, že budeme mať túto povinnosť, ale ak tie, tú investíciu budeme robiť s pomocou eurofondov, aby sa nestalo to, že to bude neoprávnený náklad, napríklad na to by som chcel upozorniť. (Reakcie z pléna.) Áno, verejná, verejná moc keď bude, bude robiť investíciu, tak je povinnosť umiestňovať, hej. To je, ja s tým princípom súhlasím, veď keby to tak nebolo, tak v našom župnom dome nemáme krásnu vitráž od známych umelcov alebo v ďalších budovách, takže to je v poriadku, podporí sa tam tým, samozrejme, aj kultúra.
No a ďalej by som sa chcel ešte vyjadriť k dvom veciam. Obrátila sa na mňa kolegyňa, ktorá vedela, že idem vystúpiť, a požiadala ma, obrátila sa na ňu Slovenská archeologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied v Nitre, ja tiež poznám niektorých ľudí, pán profesor Karol Pieta je taká ikona archeológie, a tiež chcú niečo, navrhujú nejakú, nejaké úpravy, vy o tom iste dobre viete, ja dúfam, že to v druhom čítaní tiež budeme nejakým spôsobom môcť brať do úvahy. Chcem to povedať na príklade, že aktuálne sa inauguruje poštová známka v rámci EXPO 2022, a je to nález vzácnej arabskej mince - je to tá, to prepojenie Bratislavy a Dubaja - pri rekonštrukcii Bratislavského hradu v roku 797 bola táto, teda z roku 797, pri terajšej rekonštrukcii bola nájdená, volá sa to Hárúna ar-Rašída, ale aj keltský Biatec a podobne, podobné nálezy, ktoré sa, ktoré sa objavia pri nejakých investičných a stavebných prácach, tak zrejme by bolo dobré, keby sme vedeli vyhovieť aj tejto inštitúcii. Ja viem, že niekedy zdržujú investorov, ale možnože z hľadiska tej takej národnej pamäte by bolo dobré, keby sa pamätalo na, na tieto veci.
A potom som rád, že sa, keď sa študuje tá... alebo sa oboznamujeme s touto legislatívou návrhu zákona o výstavbe, že sa citlivo, alebo tak by som povedal, áno, citlivo pristupuje aj ku ochrane životného prostredia. Myslím si, že vhodne, pretože objavujú sa aj dnes nejaké také náznaky, že orgány ochrany prírody, niekedy, samozrejme, všetci musíme rešpektovať, všetci máme radi prírodu, životné prostredie je naším záujmom, ale sa nám stáva to, že na území, kde je jednoznačne aj so súhlasom orgánov ochrany prírody jasne stanovený územný plán, že je tam priestor na výstavbu, nie niečo veľkého, ale nejakých povedzme apartmánov alebo chatiek, maximálne dvojposchodových, veľmi, veľmi dobrých, tak odporúča orgán ochrany prírody, že viete čo, ale nám tam lieta nejaký orol, to sme teraz zistili, a preto neodporúčame stavať na tomto území. No tak myslím si, že toto by sa nemalo stávať, a tie územia, ktoré sú chránené, samozrejme, rešpektujeme a ctíme si ich, ale nadpráca aj v tomto zmysle nemá asi celkom opodstatnenie.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Ako? (Reakcia z pléna.) Odtál potál.

Pán poslanec, jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie od pani poslankyne Pleštinskej.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Najväčším kameňom úrazu je prenesený výkon štátnej správy na obce, hlavne malé obce. Väčšinou zodpovednosť spoločných úradovní bola na okresných mestách, tak ako kolega povedal vo svojom príhovore. Ľutovala som kolegov na spoločnej úradovni, pretože mali niekedy viac ako 20 šéfov, teda každý starosta aj malej obce bol vlastne zodpovedný, čiže úradovňa mu pripravila, ale on mnohokrát podpísal rozhodnutie, ktorému sa nerozumel. Čiže vlastne tieto úradovne boli poddimenzované personálne, ale hlavne finančne a riešil vlastne finančnú situáciu hlavne primátor alebo starosta, ktorý úradovňu zriadil. Štát si preniesol vlastne svoju správu na obce, ale ju nezabezpečil finančne. Obce museli dotovať úradovne zo svojich originálnych kompetencií, čím porušovali zákon.
Čiže je dobré, že sa znovu vytvorí vlastne špecializovaná štátna správa, a určite treba nejakým spôsobom tie skúsenosti, ktoré Slovensko má v tejto oblasti, využiť a za to obdobie od ’85. roku sme mali možnosť mať rôzne druhy štátnej správy a opäť prízvukujem, že tá špecializovaná štátna správa bola podľa mňa najlepším modelom.

Pán poslanec Blcháč, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Áno, ďakujem pekne. Ja viem, že, potvrdzujem to, čo povedala kolegyňa Pleštinská, a mali sme tu diskusiu už... ďakujem pekne (rečník prevzal písomnosť od kolegu) ... mali sme tu už diskusiu aj v rámci hodiny otázok a odpovedí, myslím, že to spomínal v rozprave kolega Dostál, on sa na to často pýta pána ministra, že kedy to dofinancuje.
Je to problém a bol to problém a bude to problém, len tak ako som povedal aj včera, keď sme sa bavili o zákone o územnom plánovaní, ale to je vlastne spojená nádoba, tak v každom prípade nemali by sme toto financovanie prenášať na drobných investorov, ktorí by, dneska ak zaplatí za stavebné povolenie za rodinný dom, myslím, okolo 50 až 100 eur povedzme, ak by to malo byť 10- až 15-násobné, násobná čiastka, asi by v tomto zmysle mala byť, malo byť pamätané v rámci rozpočtov verejnej správy, aby sa toto financovanie tých úradov, ono to bude efektívnejšie, pretože keď si zoberiem, že v našom okrese je 200 úradníkov dneska a okresov je 11, takže ak bude 100 úradníkov na... alebo teda úradníkov na Stavebnom úrade v Žiline, vždy ušetríme asi polovicu a ostatné nám zabezpečí elektronizácia a digitalizácia, tak by som si to vedel predstaviť.
To znamená, že... len, prosím vás pekne, dbajme na to, aby sme nezaťažili drobných stavebníkov. To je podstatné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa o záverečné slovo. Nie, nemá záujem. Pán spravodajca?
Nech sa páči.