55. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Filip, ja som veľmi rád, že si prišiel s tou, s týmto návrhom zákona. Samozrejme, súhlasím s tým, že aby sa vyžadoval vždy písomný súhlas vlastníka. Ako dobre vieme, väčšina týchto vlastníkov sú starší ľudia, ktorí majú vo veľkej miere prípadov viac ako 60, 70, 80 rokov. Ani nevedeli, že takéto prerokovanie bude, čo sa týka ich vlastných pozemkov. A tí, čo to vedeli, tak väčšina majiteľov si mysleli, že keď nedajú súhlas, tak ich pozemky sa nevyhlásia za územia európskeho významu. Proste títo ľudia neboli absolútne informovaní. Hovorím, že sú to veľmi-veľmi starí ľudia.
Dovoľujem si tvrdiť, že takýmto spôsobom, aj keď možno zákonným spôsobom, boli títo ľudia podvedení, oklamaní. Poukázal si na šafárenie a rozkrádanie financií ochranármi, ekoteroristami z BROZ-u a podobne, ktorí toto robia, ako som už viackrát povedal, len kvôli peniazom, nie kvôli ochrane prírody. Tú ochranu prírody dokážu najviac chrániť tí ľudia, čo žijú na tom vidieku. Títo ekoteroristi to robia, vážení kolegovia a kolegyne, len kvôli financiám. A ak sa tu budeme tváriť, že to nie je pravda, tak nahovárame si sami sebe čistú lož.
Ešte raz, Filip, ďakujem za tvoje vystúpenie.

Návrh zákona je veľmi jednoduchý. Je to len novela paragrafu v podstate 27 odsek 3, aby územia európskeho významu, chránené územia európskeho významu museli v podstate dopredu prejednať s vlastníkmi, ktorí na to dajú buď súhlas, alebo nesúhlas v písomnej forme.
Toto je veľmi dôležitá vec, lebo ako tu bolo spomenuté, veľakrát vlastníkmi sú nielen ako starší ľudia, ale možno aj v mladšom veku, ale sú to jednoduchí vidiecki ľudia, ktorí sa nerozumejú tejto problematike a oni vôbec nevedia to, že im môžu takto zasiahnuť do vlastníckych práv, že vydajú len na okresnom úrade nejakú vyhlášku, ktorá im hrubým spôsobom zasahuje do ich vlastníckych práv, podotýkam, bez toho, aby dostali títo vlastníci nejakú kompenzáciu. To povinné prerokovanie a písomný súhlas vlastníka, teda to písomne vyjadrenie, je veľmi-veľmi dôležité.
A k tým projektom, ktoré tu Filip Kuffa spomínal, že v podstate to sú nejaké európske peniaze, už som to veľakrát ako rozprával, no áno, veľakrát sa takto mnohí ľudia správajú, aj v danom prípade aj BROZ-ka, však to nie sú naše peniaze. No sú to naše peniaze! My všetci sa na to ako skladáme. To nie je tak, že to sú nejaké peniaze abstraktné, ktoré len tak ako spadnú. A tieto peniaze majú byť hospodárne a efektívne využívané a nie zneužívané na nejaké pseudoprojekty. Tak ako sme to tu už spomínali, ten projekt sysľa pasienkového, ktorý stál 5,1 miliónov, kto to skontroluje? To sú čo, prosím vás pekne, za projekty? To je tunelovanie európskych peňazí!

Treba si uvedomiť jednu vec, čo sa týka týchto chránených území a vo všeobecnosti aj na Slovensku. Ten obraz chráneného územia, to, ako sa zachoval do dnešných dní, je práve vďaka tomu, že sa tam roky hospodárilo. A tieto územia nevznikli len tak z ničoho nič, že zrazu bum, sú tu a my sme ich objavili a ideme ich vyhlásiť. Nie, práve vďaka tvrdej práci vlastníkov. Potom prišla novodobá ochrana prírody a tá zrazu začala vyhlasovať prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie a potom prišiel projekt Natura 2000, potom územia európskeho významu, hej, lebo treba sieť, vstúpili sme do EÚ, zaviazali sme sa, dali sme záväzky, že budeme vyhlasovať, že budeme chrániť biotopy, a zrazu po rokoch sme prišli na to, že sa nám z týchto chránených území stráca predmet ochrany.
Zvláštne je na tom to, že my proste najprv vyhnáme tých ľudí, zničíme gazdovanie cez kadejaké obmedzenia a potom, čuduj sa svete, na scéne sa objavia mimovládky, ako na Slovensku máme napríklad BROZ alebo VWF Slovakia, a tí sú v podstate jediní, jediní úspešní žiadatelia týchto veľkých projektov, proste tu bum, 5 miliónov syseľ, tu bum, 600-tisíc korytnačka, neviem, či to je výsledná cena, či tam to ešte narastie. Tu bum, monitoring týchto ekosystémov. Pritom tieto ekosystémy v podstate, keby sme urobili to mapovanie, tak zistíme, že jednoducho nevieme ich udržať už dneska pri tom množstve, ktoré máme vyhlásené. A my miesto toho, že by sme sa k tomu postavili kriticky a začali to prehodnocovať a možnože zredukovali alebo teda podporili tých vlastníkov, nie, my ideme zaberať nové územie, ideme pridávať nové obmedzenia a takto klameme vlastníkov.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, ja túto legislatívu vítam alebo túto legislatívnu úpravu. A hoci táto legislatívna úprava je pomerne jednoduchá, mení veľa a výrazne posilňuje vlastnícke práva v oblasti ochrany prírody a krajiny. Keď ja osobne som chodil minulý rok po Slovensku v rámci vyhlasovania území európskeho významu, stretol som sa s veľkou vlnou odporu a nevôle miestnych ľudí, ktorí nedokázali pochopiť, ako je možné, že ich pozemky, na ktorých oni sami dlhé roky hospodárili, ich rodičia a starí rodičia, sa majú zrazu stať územiami európskeho významu alebo sa už stali.
Nevedeli pochopiť, že im ide štát diktovať, ako sa majú starať o tieto svoje pozemky, o ktoré sa oni generácie starajú. A zrazu príde štát a ide im vysvetľovať, ako sa o svoje vlastné pozemky, ktoré oni generácie obhospodarujú, ako majú na nich hospodáriť. Ľudia sa len na internete alebo na úradnej tabuli dozvedeli o tom, že ich pozemky boli zrazu zaradené do území európskeho významu. Žiadne písomné oznámenia majiteľom predmetných pozemkov, proste nič! V tajnosti urobili akési prerokovanie k dotknutým pozemkom a potom ich aj napriek pripomienkam vyhlásili. Tento postup bol absolútne neprípustný. Keď štát chce posilniť napríklad zoznam území európskeho významu, tak nech to primárne robí na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré majú plniť celospoločenské záujmy.
Súkromní vlastníci pozemkov, napríklad u nás na Podpoľaní, Liptove a na Orave, majú úplne iný vzťah k pôde, ako nejakí slniečkari z bratislavského bytu, ktorí nedokážu pochopiť ten vzťah k tej zemi, ktorý je generácie zakorenený.
Ja viem, pán Dostál, je to čudné, ale ľudia na vidieku, ktorí stovky rokov obhospodarujú svoje polia, ich generácie, majú ten vzťah k tej pôde a k tým pozemkom úplne iný ako nejakí ekoteroristi z bratislavských bytov. Oni s tými pozemkami, s tou prírodou na tom vidieku žijú. A potom zrazu príde niekto a chce ich poúčať, ako sa majú starať o pozemky, ktoré oni sami desiatky rokov obhospodarujú a ich rodiny stovky.
Viete, vážení kolegovia, kolegyne, vy ste mali v prvom rade osloviť všetkých vlastníkov pozemkov, ktorých sa to priamo dotýka, vyhlasovanie území európskeho významu. Povedať, prečo by ich mali pozemky byť vyhlásené, prečo sú tak výnimočné a prečo práve tam, kde sa nachádzajú. Lebo ja si neviem napríklad vysvetliť, čo je výnimočného na tom, že za územia európskeho významu sú navrhnuté aj cesta v Banskej Štiavnici, parkovisko v Banskej Štiavnici, vážení kolegovia. No čo už výnimočné rastie na tej ceste a na tom parkovisku? Hlúposť tých ľudí, čo to vyhlasujú, hlúposť a nenažranosť ekoteroristov, ktorí chcú zovšade len vycucať peniaze, či z európskych fondov, alebo z ministerstva životného prostredia, len to. Ja tak fakt neviem, čo na tej ceste a tom parkovisku môže byť zaujímavé, že by mala byť zaradená táto cesta a toto parkovisko do území európskeho významu.
Mali ste majiteľom pozemkov povedať, aké budú mať výhody, keď sa ich pozemky zaradia do zoznamu lokalít európskeho významu, a aké budú mať aj obmedzenia. Ľuďom sa mala povedať pravda a nie im klamať. Nie im povedať, že nebude to mať žiaden dopad, a teraz oni zisťujú pri hospodárení, že to bude mať na nich dopad veľký alebo likvidačný, alebo že tam hospodáriť nebudú vôbec. A až následne na to, keď mali majitelia týchto pozemkov povedať pravdu, sa im mala povedať pravda, výhody aj nevýhody, sa mali rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú, aby ich pozemky boli zaradené do tohto zoznamu. Ale ľudia na ministerstve životného prostredia si úplne osvojili ako pracovnú metódu klamstvo a demagógiu, keď im nejaký odborný názor nevyhovuje, vážení kolegovia, kolegyne, keď odborný názor týmto ľuďom na ministerstve životného prostredia nevyhovuje, tak ho ignorujú, ako to napríklad bolo so štúdiou, ktorú robila Technická univerzita vo Zvolene, na ekonomické a sociálne dopady a zmeny hospodárenia pre Muránsku planinu. Táto štúdia sa zrazu ministerstvu životného prostredia nepáčila, tak ju odignorovali.
Vy už nemáte problém ignorovať ani vedeckú inštitúciu, ako je Technická univerzita vo Zvolene, a radšej počúvate dejepisárov, elektrikárov a právnikov a odborníkov naslovovzatých (podľa nich). Ale inštitúcia vedecká, ako je Technická univerzita vo Zvolene, ju nepočúvate. Ale minister Budaj neváha povedať pri obhajobe, tu v pléne nám to povedal, pri prevode pozemkov v chránených územiach, že technická univerzita vyjadrila súhlas, tu, vážení kolegovia, pred nami nám ten eštebák Budaj klamal. Lebo ja sa pýtam, ja chcem vidieť ten súhlas Technickej univerzity vo Zvolene. Bohužiaľ, vážení kolegovia, taký súhlas neexistuje. Bolo tam stanovisko fakulty ekológie a environmentalistiky, vďaka nášmu europoslancovi, ktorý je stade a nebudem hovoriť, že aký je to ekoterorista. Ale technická univerzita nedala takýto súhlas a minister Budaj má tu drzosť, takisto ako ministerka Kolíková, prísť a klamať poslancom Národnej rady do očí. A potom sa čudujete, že vám hovoríme, že vašou pracovnou metódou je klamstvo a lož? Tak, prosím vás, prestaňte klamať! Skúste ľuďom povedať pravdu do očí. Prestaňte ich ožobračovať! A týmto vaším konaním, viete, čo spôsobujete? Vyľudňovanie vidieka. Skúsme tým ľuďom dať aspoň raz možnosť, aby sa mohli vyjadriť.
Na záver by som rád poďakoval všetkým ľuďom, ktorí sa týchto ekoteroristov nezľakli a prišli na tie verejné prejednávania a ukázali, čo si o nich myslia. Som rád, že ako vzorom išla postavou útla žena, ale duchom veľmi veľká, s chrbtovou kosťou, ktorá sa hrdo postavila na ochranu svojich obyvateľov. Nezľakla sa a táto pani starostka z Liptovských Revúc, pani Jana Šimová ukázala, že keď sa človek nezľakne, nebojí sa, tak sú aj výsledky.
Pani starostka Jana Šimová, týmto vám verejne veľmi pekne ďakujem, že ste zastali svojich občanov, že ste robili osvetu u iných starostov, že ste pomáhali ľuďom aj v iných regiónoch, nielen v tom vašom. Ešte raz veľká vďaka.

Miro, v príspevku si uviedol aj tie paradoxy, že čo všetko bolo zahrnuté do území európskeho významu, spomínal si tam cestu, pýtal si sa, že čo na tej ceste môže rásť. Ja ešte doplním tie paradoxy, čo tam bolo napríklad v Banskej Štiavnici. V Banskej Štiavnici tam zahrnuli napríklad rodinný dom, do tých mapových podkladov a do tých parciel a do toho vyhlásenia. Zahrnuli tam napríklad oplotenú záhradu pri dome. V inom prípade na Kysuciach tam zahrnuli napríklad v intraviláne obce, normálne v strede obce, nieže v intraviláne niekde naboku, že to zasahuje do biotopu a tak, normálne v strede obce stavebné pozemky, ľudia si tam nakúpili stavebné pozemky, oni si vybavujú, a tu bum, príde ministerstvo životného prostredia, oni si tam pichnú špendlíček, nie, toto bude biotop. A síce verejnosti hovoria, my vás nejdeme nijak obmedziť, môžte tam robiť všetko to, čo ste tam doteraz robili. Ale ja tam chcem stavať, jak tam mám stavať, keď mi to ideš zabrať do chráneného územia.
A toto konanie indikuje len jednu vec, že v prípade týchto lokalít, v prípade tohto vyhlasovania území európskeho významu nemohlo byť reálne mapovanie v teréne. Jednoducho títo zelení úradníci, a to je hanba aj okresných úradov, aj ich CHKO-čiek, ktoré sa na tom zúčastňovali, to urobili od stola, jednoducho nakreslili, asi rukou tam obtiahli nejaké lajny a takto to následne vyhlásili.
Druhú vec, ktorú si spomenul, súhlas Technickej univerzity vo Zvolene. Presne si to popísal, ekologická fakulta má svojich predstaviteľov aj v politike, no tak sa k tomu prihlásili a prezentovali to potom ako stanovisko celej technickej univerzity. A tam je aj ten paradox, kedy sa chválili, že aké vedecké autority ich podporujú a že koľko, raz povedali, že 60 podpisov, potom, že 90 podpisov vedeckých autorít. Toto sú tie vedecké autority, ktoré čerpajú peniaze z týchto grantov miliónových, ktoré som spomínal, a potom sa nemôžeme čudovať, že sa nájdu aj takíto zapredanci, ktorí potom s radosťou podpíšu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, rovnako ako pán kolega Kuffa predtým vo svojej rozprave ako naozaj skutoční a reálni odborníci, nie ekoteroristické zložky z ministerstva životného prostredia, ale naozaj reálni odborníci, ktorí sa dlhé roky venujú pôdohospodárstvu, lesoochranárstvu a životnému prostrediu, naozaj spomenul si vo svojej rozprave iba to, že územia európskeho významu boli robené od stola, od zeleného stola z Bratislavy bez toho, aby úradníci, ktorí takéto pásma označili, zakreslili, boli na mieste činu, reálne videli, kde sa takéto územie európskeho významu má nachádzať. Ale veď v podstate im to je jedno, všetko je iba o peniazoch, všetko je iba prachsprostý biznis.
Ministerstvo životného prostredia pri vyhlasovaní týchto území malo naozaj osloviť všetkých vlastníkov dotknutých pozemkov, či sa jednalo o ornú pôdu, lúky, pasienky alebo lesné porasty trvalé, a vysvetliť im, z čoho budú plynúť ich výhody, z čoho budú plynúť ich nevýhody, ako sa obmedzia ich vlastnícke práva, ako sa obmedzia ich hospodárske práva, ale toto sa nedialo.
Desiatky stretnutí, na ktorých ste sa obaja zúčastnili, ste mohli vidieť na vlastné oči, akým spôsobom sa títo blázni chceli doslova a do písmena pomstiť ľuďom, ktorí celé generácie, celé stáročia obhospodarovali svoje pozemky a starali sa o tieto pozemky. Zrazu prišla nejaká vyhláška, nejaký nápad, nejaká spásonosná myšlienka, že týchto ľudí, ktorí stáročia obhospodarujú svoju pôdu, svoju dedovizeň, budeme učiť, ako ju majú obhospodarovať, pretože oni to nevedia. Človek z regiónu, ktorý by aj chcel spásať tieto trvalé trávnaté porasty, aby to jeho stádo malo pašu, aby malo pastvu, tak ten to robiť nemôže, ale nejaký blázon z Bratislavy s desiatimi kozami tam prísť môže, pretože na to bude poberať dotácie.
Kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, jednoducho toto už je čisté zúfalstvo, čo predvádzate niektorí.

Stodvadsať nových území má byť na Slovensku vyhlásených za územia európskeho významu bez súhlasu vlastníkov, bez toho, aby to bolo odsúhlasené samotnými vlastníkmi. Preto je tuná táto novela, aby vyhlasovanie chránených území bol, predchádzal teda potrebný súhlas, písomný súhlas vlastníkov. Toto je veľmi dôležitá vec, aby my sme neoberali o pôdu jednoduchých ľudí z vidieka. Vidiecky človek je zžitý s pôdou, s vodou, s lesom a my takýmto spôsobom v podstate likvidujeme život na vidieku. Títo ľudia sú potom odkázaní na kadejaké cestovanie za prácou, ja neviem, do Rakúska, do Bratislavy, do Nemecka, do celej Európy, a pritom tú prácu majú ako doma. Lenže my ich nemôžme takto okliešťovať. Navyše aj tie oklieštenia, ktoré sú, tak nijaká kompenzácia pre týchto ľudí nevyplýva z toho.
To povinné prerokovanie doposiaľ, ktoré je, nemôže byť považované za nejaký súhlas toho vlastníka. Preto je potrebné, aby to bolo prerokované s tými vlastníkmi a aby vyslovene bol písomný súhlas vlastníka, ktorý vie, o čo sa jedná. Nemôže sa to robiť cez okresné úrady a cez vyhlášky poza chrbát samotných vlastníkov. To je tá najhoršia vec, ktorá sa môže ako diať.
Tí ľudia potom, samozrejme, cítia krivdu. Ja som tiež v podstate v lete to sledoval a tešil som sa tej skutočnosti, že nakoniec tí starostovia sa, našťastie, zomkli a postavili sa na stranu vlastníkov. Postavili sa na stranu ľudí vidieka. To bola veľká vec, čo urobili starostovia v lete, aby v podstate... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za faktické pripomienky, vážení kolegovia. Ja by som len chcel povedať, že Filip sa spýtal, že čo také rastie na tej ceste, ktorú som spomínal. No, Filip, na tej ceste nemôže rásť nič, na tej ceste rastú len peniaze pre týchto ekoteroristov, ktorí sa sami seba nazývajú ochranármi. Inak si neviem vysvetliť, že niekto vyhlási cestu a parkovisko za územie európskeho významu. Lebo fakt, to neviem, nájde sa tu niekto, pán Benčík, možno vy by ste to povedali, že áno, že na tej ceste rastú rastliny, alebo, ja neviem, pán Šíbl. Ale pochybujem, že niekto iný so zdravým rozumom by tu povedal, že na ceste a parkovisku vyasfaltovanom rastú rastliny, ktoré sú hodné ochrany alebo vyhlásenia za územia európskeho významu.
Nie, vážení kolegovia, na tej ceste rastú len peniaze, ktoré títo ekoteroristi, ktorí sami seba nazývajú ochranármi, rozkrádajú, či už z fondov, alebo z ministerstva životného prostredia. To je fakt.

Keď neni všeobecný súhlas, tak nebudete môcť reagovať s faktickými poznámkami. Mne to až tak nevadí, ja som chcel vyjsť v ústrety vám. Pre mňa, mne to je jedno, ja si poviem aj tak to, čo mám pripravené, takže to bolo v postate teda prístupový krok pre plénum.
Chcem uviesť ešte k tomu vyhlasovaniu území európskeho významu, je tam ešte jedna vec, ktorá ma zarazila, zabudol som ju spomenúť, že je čudné, že tie pozvánky, tých 120 pozvánok, ktoré teda v lete bežali, všade sa písalo, hej, ja neviem, zoznam céčkových, déčkových parciel, zoznam katastrálnych území, názov územia, kód územia a tak ďalej, ale nikde nebola uvedená výmera týchto území. A mňa, toto ma práve zarážalo, jak toto môže byť odborný návrh projektu, keď takú dôležitú vec ako výmeru vy tam neuvediete. A tu sa potom tvárite takými výrokmi, že my ideme vyhlasovať územia len, na ktorých už sú chránené územia. My nejdeme zvyšovať stupeň ochrany. A tí, čo ste tam doteraz gazdovali, vy budete gazdovať aj naďalej, ako ste gazdovali doteraz. A keď si otvoríte ten zoznam tých 120 území, ja som si to spravil, že som si urobil výcuc všetkých tých pozemkov, som spravil zoznam, tak zistíte, že nie je to pravda, čo vám rozprávajú títo zelení úradníci, pretože zaberajú aj územia, ktoré boli doteraz v prvom stupni ochrany, hej, celé Slovensko máme v prvom stupni ochrany, aby ste to chápali.
To znamená, že dochádza aj k zvyšovaniu stupňa ochrany a automaticky, keď dochádza k zvyšovaniu stupňa ochrany, tak vám prichádzajú aj obmedzenia, čiže nie je to pravda, že tam budete môcť robiť to, čo ste tam doteraz robili.
Druhá vec potom, čo sa týka nespokojnosti tých vlastníkov, to bol taký paradox, oni s nami riešili aj tí starostovia sa pýtali, že čo máme robiť. Vtedy vlastne, jak som už spomínal, pomohla tá pandemická situácia. A ten druhý spôsob vyjadrenia toho nesúhlasu bolo to, že vlastníci teda začali robiť petície v tých rôznych obciach, jak tu už bolo spomenuté, Liptovské Revúce, pod Tatrami Važec, tam bolo tiež, päť obcí to robili. Banská Štiavnica, Orava, hej, Kysuce. A keď Kysučania mali podpísané, mali teda vyzberanú petíciu, tak SME-čko potom prinieslo taký článok na ich, ku koncu roka, že petíciu Kysučanov proti zaradeniu území do Natury 2000 zmietli úradníci zo stola.
Ďalej tu je napísané ďalej, obyvatelia Kysúc musia bojovať s vlastným štátom a inštitúciami za ochranu vlastníckych práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Problémom je iniciatíva ministerstva životného prostredia vo veci rozšírenia chránených území Beskydské a Javornícke lúky na Kysuciach a ich zaradenie do európskej siete Natura 2000, ktoré môže zastaviť rozvoj regiónu.
Tí starostovia tam poukazovali na to, že oni majú aj nejaké územné plány, ktoré ochrana prírody vôbec nerešpektovala, že oni tam majú naplánovanú výstavbu napríklad rodinných domov, ktoré ochrana prírody vôbec nerešpektovala. No bodaj by to rešpektovali, keď to robia od stola a niekde z kancelárie si kreslia ceruzkou hranice.
Vtedy v Kysuciach sme sedeli so starostami, boli tam zástupcovia aj CHKO-čky a ŠOP-ky. A ja som sa pýtal, povedzte mi, akú výmeru idete tuná na Kysuciach vyhlásiť. No, my nevieme. Hovorím, jak že neviete taký dôležitý údaj, že aká má byť výmera chráneného územia? Tam taká dievčina sedela s CHKO-čky a hovorí, no 3-tisíc hektárov alebo 3,5-tisíc. Hovorím, tak 3-tisíc a 3,5-tisíc je dosť veľ... No asi skôr 3,5, okolo 3,5 to bude. Hovorím, tak vy ani neviete, koľko, koľko hektárov idete vyhlásiť?
Tak keď toto bola otázka Kysúc, tak ja keď si to prerátam, Kysuce boli jedna obrovská lokalita a tých takých väčších lokalít bolo viacero, tak ja hovorím, tu sa dneska jedná o desaťtisíce hektárov, ktoré majú byť vyhlásené za územia európskeho významu, teda budeme tu mať rozšírené už doteraz to zabratie nášho územia ďalšími chránenými územiami. A pripomínam, že sa jedná v drvivej väčšine, jak som to spomínal, o biotopy podhorských kosných lúk, teda nie je to nič iné ako poľnohospodárska pôda.
Tento návrh zákona, ja si ani neviem predstaviť, že by ho niekto z pléna nepodporil, pretože to nie je ničím iným len podporou vlastníka, aby som prípadný súhlas alebo nesúhlas mal právo, myslím si, že úplne normálne a legitímne vyjadriť. Ak to prerokuješ, pýtaj si odo mňa písomný súhlas a ja ti poviem, či súhlasím, alebo nesúhlasím a či to ty následne vyhlásiš, alebo nevyhlásiš. Aj strany, ktoré dneska sedia vo vládnej koalícii, tu mali možnosť už dva roky sledovať, či to je SaS-ka, či to je OĽANO, jak tu oni hocikedy vyrukujú, nám záleží na vlastníkoch a my budeme bojovať za vlastníkov a vlastník je dôležitý. Vlastník je dôležitý aj pri poberaní poľnohospodárskych dotácií, vlastník je dôležitý pri prenájme pôdy. No tak keď je taký dôležitý, tak dneska budeš mať šancu tú dôležitosť vyjadriť aj pri hlasovaní a podporiť tento návrh zákona a posunúť ho do druhého čítania.
Ďakujem.

Počkám, kým sa dohovorí. Môžem, vážení kolegovia? Dobre, ja len že vykrikujete, že mi vadíte, dobre?
Vážení kolegovia, kolegyne, to, čo sa stalo pred chvíľou, že predkladateľ tejto právnej legislatívnej úpravy nemohol vystúpiť, si myslím, že to bolo hlboko neúctivé k všetkým ľuďom, ktorých zastupuje. Viete, vy v SaS-ke sami o sebe tvrdíte, že ste tolerantní liberáli a že liberáli sú to najlepšie, čo v politike môže byť, že rešpektujete aj iné názory. No tu sme videli, vážení kolegovia, v priamom prenose zo SaS-ky Dostála, ktorý nechcel dovoliť ani vystúpiť predkladateľovi tejto legislatívnej úpravy. Toľko na začiatok.
Teraz by som prešiel k veci. Asi tri mesiace dozadu mi s plačom volali starí manželia z Banskej Štiavnice, mali niečo cez 60 rokov a hovorili mi svoj príbeh. Manželia chovajú hospodárske zvieratá, od domu asi dva alebo tri kilometre chodia niekoľkokrát denne pešo. Ale prišli do takého veku, že už im je to ťažko chodiť a starať sa o tieto hospodárske zvieratá. Tak si požiadali, aby mohli na svojom vlastnom pozemku si postaviť malú chatku, kde by celý ten deň strávili, aby neboli na slnku, aby si tam mohli ľahnúť, oddýchnuť, prespať. Na svojom vlastnom pozemku. Všetky orgány súhlasili, až na jeden, Štátna ochrana prírody im na to nedala súhlas, na ich vlastnom pozemku, kde chovajú svoje vlastné zvieratá, lebo že v budúcnosti, sa tam píše v tom neudelení súhlasu, sa tam plánujú tieto územia vyhlásiť za územia európskeho významu. To je príklad alebo prípad starších manželov z okresu Banská Štiavnica, majú viac ako 60 rokov.
Priatelia, toto je naším cieľom, zabiť život na vidieku, znepríjemňovať ľuďom život na vidieku? Tie územia nie sú vyhlásené za územia európskeho významu, ale aj tak im tam štátna ochrana prírody nedala súhlas aby si tam mohli postaviť malú chatku a starať sa o svoje hospodárske zvieratá. A potom príde nejaký BROZ, postaví si tam niečo len tak, bez problémov, naženú kozy, pár, aby mohli na ne brať stovky tisíc dotácií v rôznych častiach území Slovenska, a to už problém nie je. Tak kto má väčší vzťah k tej zemi a k tej prírode, kto sa viacej chce o to starať ako tí ľudia, ktorí tam žijú? Oni ma požiadali o pomoc, priatelia, ja ako poslanec Národnej rady som im nevedel pomôcť. Lebo títo ekoteroristi, ktorí stoja v tejto štátnej ochrany prírody, proste si postavili hlavu a povedali nie. Tam v budúcnosti plánujeme, že budú územia európskeho významu. Tí istí ekoteroristi, ktorí v tej Banskej Štiavnici navrhli za chránené územia aj tú asfaltovú cestu a to parkovisko. Toto sa v súčasnosti deje! A my s tým nerobíme absolútne nič, nám je to jedno.
Ja si myslím, vážení kolegovia, kolegyňa, že je to veľká hanba, lebo my v tomto pléne sme zákonodarný zbor a môžme prijímať také zákony, ktoré ľuďom neničia životy, ale v ktorom ľuďom uľahčujú život a pomáhajú. A keď sa nezačneme takto k ľuďom správať, tak, vážení kolegovia, kolegyne, ľudia, či už budú predčasné voľby, alebo nie, ale pri tých najbližších voľbách vám to všetkým spočítajú. A hlavne vám, liberáli, vám, žiakovci a pročkovci. Lebo vy stu tu mali 95 hlasov a nezastali ste sa obyčajných jednoduchých ľudí. Nie politikov, obyčajných jednoduchých ľudí, ktorí žijú na vidieku.
Ďakujem.
A ešte by som chcel oznámiť termín hlasovania, dneska o jedenástej hodine.