55. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa potom hlásim hneď po navrhovateľovi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie. Do rozpravy sa prihlásil iba pán navrhovateľ a pán spravodajca.
Nech sa páči, pán poslanec Beluský, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, hlas ľudu, hlas Boží. To sa zvykne hovoriť a snažíme sa tým povedať, že politici by mali rešpektovať vôľu občanov, ich názory a postoje, ktoré sú vyjadrené mnohokrát aj prostredníctvom prieskumov verejnej mienky. A, bohužiaľ, skúsenosti spred pár dní, kedy sa hlasovalo o obrannej dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, sa ukázalo, že táto vôľa nebola rešpektovaná a napriek tomu, že všetci politici aj poslanci Národnej rady vedeli o tom, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky je proti prijatiu tejto obrannej dohody.
Takisto bol veľmi výrazným spôsobom skrátený proces komunikácie a rozpravy o tomto bode. Nemyslím teraz len v parlamente, ale vôbec od začiatku až do konca rokovania o tejto zmluve ako takej. Tak je tu vidieť, že bude musieť naozaj nastať nejaká zmena aj v Ústave Slovenskej republiky a možno aj v iných predpisoch, aby sme takýmto situáciám v budúcnosti predišli.
Samozrejme, poslanci opozície a takisto aj naša strana, Ľudová strana Naše Slovensko, my urobíme všetko pre to, aby sme zastavili prijatie tejto súčasnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, a pravdepodobne tu dôjde k zbieraniu podpisov pod referendum. A verím tomu, že nádej zomiera posledná a podarí sa nám túto zmluvu zastaviť. Ale zároveň prichádzame s touto legislatívnou iniciatívou, pretože sme presvedčení, že my musíme aj do budúcnosti urobiť všetko pre to, aby sme podobným veciam zabránili, resp. aby, ak bude podobná iniciatíva v budúcnosti zo strany ďalšej vlády, aby neboli obídení občania Slovenskej republiky, aby sa mali právo k takémuto závažnému kroku, závažnej zmluve, aby sa mohli vyjadriť.
My teda navrhujeme novelu ústavy, pretože len Ústava Slovenskej republiky vo svojich jednotlivých článkoch dáva vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky kompetencie, ktoré sa týkajú ozbrojených síl. Jedna kompetencia sa týka vysielania našich ozbrojených síl, teda Ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde vláda má kompetenciu takéto vyslanie schváliť, ak ide o nejakú humanitárnu pomoc alebo ak ide o nejaké mierové cvičenie, alebo ak ide o plnenie záväzkov napríklad zo zmluvy s NATO, ale však na maximálne 60 dní, tak v takom prípade to schvaľuje vláda Slovenskej republiky, v iných prípadoch vysielanie našich ozbrojených síl do zahraničia musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky.
Túto kompetenciu, vysielanie našich ozbrojených síl, v tejto novele ústavy, tak ako to my navrhujeme, nerobíme žiadne zmeny, teda nenavrhujeme nejaké prerozdelenie kompetencií. Zatiaľ tento súčasný stav považujeme za dostačujúci.
Potom sú tu ďalšie dve kompetencie, jedna sa týka prechodu cudzích vojsk cez územie Slovenskej republiky. Táto kompetencia je v súčasnosti daná len vláde Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky o takomto prechode cudzích vojsk cez naše územie nerozhoduje. A my v našej novele navrhujeme, aby táto kompetencia prešla od vlády do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože myslíme si, že sa jedná o závažné veci, ktoré by mali byť na pôde zákonodarného zboru nahlas povedané, vyargumentované, aby tu padli aj názory zo strany opozície.
No a posledná, tá najzávažnejšia kompetencia sa týka prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, kde v súčasnosti majú kompetenciu prerozdelené aj vláda Slovenskej republiky, aj Národná rada. Vláda podľa súčasného znenia a ak ide o humanitárnu pomoc, vojenské cvičenie alebo o nejaké mierové pozorovacie misie na našom území, v takom prípade to schvaľuje vláda. V ostatných prípadoch to schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky.
My navrhujeme zmenu tejto kompetencie, úplne to odoberáme z rúk vlády Slovenskej republiky. Navrhujeme, ak sa jedná o prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, tak o tom bude môcť rozhodovať Národná rada Slovenskej republiky, ak to má byť len do 90 dní. A musí to byť spravené ústavnou väčšinou. V ostatných prípadoch, teda ak prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky má byť viacej ako 90 dní, v takom prípade o tom musí rozhodnúť referendum, teda občania v referende, ktoré sa bude konať následne.
Takisto je to vlastne úplne v súlade aj s vyjadreniami viacerých súčasných koaličných predstaviteľov. Pripomeniem napríklad vyjadrenie Igora Matoviča ešte teda z minulého volebného obdobia, kedy jasne povedal, že ak bude hnutie OĽANO vo vláde, tak akúkoľvek prítomnosť ozbrojených síl na území Slovenskej republiky dajú do referenda, aby sa ľudia k tomu vyjadrili. Bohužiaľ, ako sa hovorí, mali by sme politikov hodnotiť podľa toho, čo robia, nie podľa toho, čo rozprávajú, tak aj v tomto prípade boli občania oklamaní. Ale verím, že poslanci OĽANO si vstúpia do svedomia a náš apolitický návrh zákona, ktorý sa týka hlavne budúcnosti, o budúcom rozhodovaní, podporia do druhého čítania, kde sa budeme môcť baviť o tom, či tie dané kompetencie sa neprerozdelia iným spôsobom alebo sa niečo nenechá zachované. A my sme, samozrejme, týmto názorom otvorení.
Ďakujem pekne za rozpravu.

Na vašu rozpravu evidujem tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
S faktickou poznámkou ako prvý vystúpi pán poslanec Tomáš Taraba, nech sa páči.