55. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba, Stanislav Mizík a Peter Krupa.
Cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť ochranu občanov Slovenskej republiky pred trestnou činnosťou páchanou maloletými osobami.
V mnohých krajinách Európskej únie je uzákonená nižšia veková hranica trestnej zodpovednosti, než je tomu v právnom systéme Slovenskej republiky. V susednom Maďarsku je veková hranica trestnej zodpovednosti maloletých v prípade spáchania závažného trestného činu (vraždy, lúpežného prepadnutia, zabitia, znásilnenia a pod.) určená vekom na 12 rokov, vo Francúzsku a Poľsku na 13 rokov, v Holandsku a Portugalsku na 12 rokov a v Anglicku a Walese dokonca na 10 rokov. Práve zníženie vekovej hranice trestnej a priestupkovej zodpovednosti považujeme za najefektívnejší nástroj prevencie kriminálneho správania maloletých osôb.
V prípade schválenia tejto novely budú mať štátne orgány možnosť umiestniť v reedukačnom centre priamym následkom páchania trestného činu osoby staršie ako 12 rokov.
Návrh zákona ponecháva v platnosti § 95 Trestného zákona, ktorý v ods. 1 zbavuje trestnej zodpovednosti osobu mladšiu ako pätnásť rokov, ktorá v čase spáchania činu nedosiahla takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohla rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.
Trestná zodpovednosť zaniká aj v prípade podľa ods. 2, ak je závažnosť trestného činu malá.
Vplyv predloženého návrhu zákona na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať. Prípadný počiatočný zvýšený počet umiestnení v reedukačných centrách môže byť kompenzovaný následným znížením kriminálneho správania detí a mladistvých, čo v konečnom dôsledku v dlhšom časovom horizonte zníži počet chovancov takýchto centier.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som opäť podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pre Národnú radu Slovenskej republiky sa už stalo akési typické, že tu častokrát riešime veci, ktoré ľudí vôbec, ale naozaj vôbec nezaujímajú, veci, ktoré sa nijakým zásadným spôsobom nedotýkajú problémov, ktoré ich naozaj trápia, jednoducho nič, čo by ľuďom, slovenským občanom reálne v ich životoch pomohlo. To podstatné ako keby sa odtiaľto vytrácalo, a preto sa vôbec nečudujem, keď mnohí ľudia hovoria, že tu poberáme ako poslanci platy fakticky za nič.
A práve jedna z tých podstatných vecí, ktoré ako poslanci zvolení občanmi Slovenskej republiky máme povinnosť riešiť, ktoré sa však vôbec neriešia, je otázka bezpečnosti, teda ako sa postarať o to, aby sme podľa možnosti čo najviac na Slovensku znížili kriminalitu, ktorá rozhodne a dlhodobo nie je u nás malá. Inými slovami, ako zabezpečiť, aby sa žiaden slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie, majetok, aby sa cítil vo svojej vlasti, teda na Slovensku, bezpečne.
Žiaľ, dnes je trend, a videli sme to aj nedávno, že namiesto sprísňovania trestov, tak aby boli pre potenciálnych páchateľov odstrašujúce, sa Trestný zákon čoraz viac stáva benevolentnejší, najnovšie napríklad je tu snaha zmierniť trestanie užívateľov drog, teda trestanie drogových deliktov.
My v Ľudovej strane Naše Slovensko ale chceme ísť celkom opačnou cestou, cestou úpravy Trestného zákona tak, aby neostal žiaden trestný čin nepotrestaný, aby bol za trestný čin potrestaný každý, kto má reálnu schopnosť ovládať a posúdiť svoje nebezpečné protiprávne konanie, a to aj v prípade, že páchateľom je maloletá osoba, teda osoba, ktorá ešte v zmysle Trestného zákona nedovŕšila 14 rokov. Sme totiž presvedčení, že už vo veku 12 rokov je maloletá osoba plne schopná pochopiť, že ak niekoho okradne, že ak niekoho znásilní, zbije či nebodaj zavraždí, že ide o spoločensky nebezpečný protiprávny trestný čin, za ktorý musí niesť plnú zodpovednosť. Preto, ako už bolo povedané, navrhujeme znížiť vek trestnej zodpovednosti zo súčasných 14 rokov na 12 rokov a v prípade priestupkovej zodpovednosti zo súčasných 15 rokov takisto na 12 rokov.
Prečo práve 12 rokov? No jednoducho preto, že takúto vekovú hranicu trestnej a priestupkovej zodpovednosti majú na základe skúseností, ako aj názorov odborníkov zavedenú vo viacerých iných európskych štátoch, napríklad v susednom Maďarsku, ale dokonca aj v tak liberálnom štáte, ako je Holandsko. A treba povedať, že sa nájdu dokonca aj také štáty, ktoré idú ešte ďalej a znižujú túto hranicu dokonca na 10 rokov, ako napríklad v Anglicku či vo Walese.
Aby som však nezostal len v rovine nejakého teoretizovania, tak poviem aj niekoľko konkrétnych faktov a príkladov, ktoré skutočne dokazujú, že kriminalita maloletých nielenže existuje, ale je skutočným problémom, ktorý sa nevyskytuje zriedkavo, ale, naopak, vyskytuje sa až príliš často. Problém, ktoré, ktorý nemáme šancu vyriešiť, ak maloletých páchateľov necháme pre ich nízky vek uniknúť akémukoľvek reálnemu trestu.
V roku 2020 sa maloleté osoby dopustili celkovo až 576 trestných činov, a to nielen nejakých drobných krádeží alebo výtržníctva, ale aj lúpeže, ublíženia na zdraví či dokonca znásilnenia. To znamená v praxi, že 576 trestných činov zostalo nepotrestaných, 576 obetí trestných činov sa nijako nedomohlo spravodlivosti, pretože súčasný Trestný zákon neumožnil páchateľov týchto ohavností pre nízky vek potrestať. A ja sa preto pýtam prečo. Nemáme snáď ako spoločnosť odvahu potrestať aj týchto kriminálnikov? Nezáleží nám snáď na osude obetí týchto trestných činov? Čo sme to za spoločnosť a čo sme to za štát, ak takéto niečo dovolíme beztrestne na našom území páchať? Nemala by byť snáď obeť trestného činu z hľadiska spoločenského záujmu vždy na prvom mieste? Nie páchateľ, ale obeť predsa musíme mať vždy na zreteli, keď nastavujeme systém spravodlivosti a keď nastavujeme Trestný zákon a trestnú zodpovednosť.
Aby sme si urobili lepšiu predstavu o tom, čoho sú schopní maloletí kriminálnici, tak vám tu prečítam teraz stručný popis niekoľko konkrétnych prípadov, ktoré sa stali za posledných desať až pätnásť rokov na Slovensku.
Roškovany, okres Sabinov, rok 2007: Traja mladíci brutálne znásilnili 55-ročnú ženu priamo v jej rodinnom dome. Ženu, ktorej spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali chirurgický zákrok, pomáhal pri znásilňovaní držať aj 13-ročný maloletý chlapec.
Krompachy, rok 2011: Len 13-ročný chlapec sa pokúsil olúpiť 52-ročnú ženu. Potom, ako sa mu nepodarilo vytrhnúť jej kabelku, bodol ju nožom do brucha. Podľa policajtov v tomto prípade vzhľadom na vek páchateľa trestné stíhanie je neprípustné; to bola správa z médií.
Kežmarok, rok 2012: Maloletý 12-ročný chlapec na futbalovom ihrisku znásilnil troch chlapcov vo veku 5, 7 a 10 rokov. 12-ročný chlapec!
Vrbové, rok 2015, opäť správa z médií: Otca s 13-ročným synom polícia obvinila z vraždy mladíka, ktorého dobili na smrť pred školou vo Vrbovom. 13-ročný chlapec ale nemôže byť trestne stíhaný, do väzenia teda nepôjde.
Košice, rok 2015: Skupina piatich Cigánov, v ktorej boli aj štyria maloletí, napadli 14-ročné dievča, ktoré venčilo svojho psa. Chytili ju za vlasy, sotili na zem a začali ju biť. Do dievčaťa kopali, udierali a pritom jej nadávali. Násilne ju prešacovali, či nemá u seba peniaze, a pokúsili sa jej zobrať psa, ktorého držala na vodítku.
Demandice, rok 2017: Siedmaka Tomáša priamo v škole brutálne dobila partia troch maloletých Cigánov. Zhodili ho na zem a začali kopať do hlavy. Chlapca museli okamžite previezť do nemocnice s otrasom mozgu. Táto partia dlhodobo šikanovala nielen siedmaka Tomáša, ale aj spolužiakov, a jeho spolužiakov a iné deti. Dokonca chceli znásilniť jednu štvrtáčku.
Obec Ďurkov, okres Košice-okolie, rok 2020: Len 13-ročný chlapec večer lúpežne prepadol 37-ročného muža idúceho na bicykli. Udrel ho po líci a skopol z bicykla do priekopy vedľa cesty. Potom muža začal prehľadávať, chcel mu násilím zobrať mobil. To sa mu nepodarilo, pretože muž sa aktívne bránil. Opakovane mužovi udrel hlavu o múr a z vreciek mu zobral peniaze v hodnote asi 15 eur. Vyšetrovateľ v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre zločin lúpeže v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Maloletého páchateľa po vykonaní potrebných úkonov ale prepustili. A prečo? Pretože podľa polície trestné stíhanie maloletej osoby je v tomto prípade neprípustné pre nízky vek páchateľa.
Žiar nad Hronom, rok 2020: V byte zaútočil nožom na matku iba 13-ročný syn. Mala byť dobodaná do chrbta a do hlavy. Nočné besnenie s nožom má na svedomí, má mať na svedomí ten, komu dala táto žena život.
Tekovské Lužany, rok 2020: Agresívny maloletý žiak, ktorý ma na rováši krádeže, vandalizmus, najnovšie napadol učiteľa za to, že ho upozornil, aby sa počas výučby nepohyboval po inej triede. Ostatným sa viackrát vyhrážal zabitím.
A na záver najnovší prípad zo septembra minulého roku, ktorý sa stal v Lučenci. Na miestnej základnej škole len 13-ročný žiak znásilnil svojho 12-ročného spolužiaka. V takejto veci bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin sexuálneho zneužívania. Po vykonaní procesných úkonov bolo trestné stíhanie zastavené, pretože bolo preukázané, že páchateľom je osoba, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná.
Dámy a páni, takto by som mohol pokračovať ďalšími a ďalšími brutálnymi prípadmi, ktorých sa dopustili maloletí páchatelia, ktorí v súčasnosti nie sú pre nízky vec trestne zodpovední. A opäť sa teda pýtam, koľko takýchto ohavností sa u nás na Slovensku ešte musí stať, aby sme sa zobudili a začali trestať aj týchto zločincov. Ja verím, že keď pre nič iné tak aspoň z elementárnej úcty k obetiam týchto brutálnych zločinov zahlasujete za zákon, ktorý nechce nič iné len to, aby sa, aby za, takéto zločiny sa už neopakovali, aby boli vždy a za každých okolností spravodlivo potrestané.
Ďakujem.

Vo svete existuje úzus, že do určitého momentu za deti sú zodpovední rodičia a mali by rodičia niesť aj následky zlej výchovy. A takto je to vo svete všeobecne brané, že ak spácha trestnú činnosť do určitého veku dieťa, tak môže byť za to braný na zodpovednosť rodič, pretože do veľkej miery zlyhal zrejme on. Lenže dnes žijeme aj v štáte, ktorý chce riadiť úplne všetko, to znamená do veľkej miery za výchovu detí je zodpovedný aj štát, pretože keď niekde deti trávia osem hodín denne, niekedy oveľa viac s rodičmi, oveľa viac sú s učiteľmi a v školských štátnych zariadeniach ako s vlastnými rodičmi, takže tento všeobjímajúci koncept štátu do veľkej miery aj spochybnil dominantnú zodpovednosť rodičov za výchovu detí.
Takže teraz, keď teraz prichádzate s návrhom, aby deti teda od roku 12 boli trestne stíhané, ja za toto zahlasovať nebudem, pretože nemyslím si, že toto je koncept zodpovednosti rodičov za výchovu detí, treba skôr potom definovať, že aká je zodpovednosť rodičov a aj štátu za výchovu detí, pretože proste ak necháte ten štát sa tváriť, že môže manažovať a riadiť výchovu detí, a potom nie je zodpovedný vlastne za nič, takže áno, trestné činy treba stíhať. To jak ste došli na vekovú hranicu 12 rokov, že to sú plne uvedomelé deti? Tak potom prečo nie 11, prečo nie 10, jak ste došli na práve ten vek 12? Prečo nie 12 rokov a tri mesiace, prečo nie 13 rokov jeden mesiac? Kde je tá hranica, jak ste na tú hranicu prišli?
Takže chápem tomu, že áno, súhlasím s tým, že všetko treba, aby bolo potrestané, ale zodpovednosť mi je oveľa širšia, nielen tých 12-ročných detí.

Ďakujem za slovo.
Tak ako povedal pán poslanec Rastislav Schlosár, tých trestných činov je čím ďalej, tým viac. A tie informácie, ktoré povedal o týchto trestných činoch, to nie sú nejaké, nejaké vymyslené alebo nejaké trestné činy niekde len napísané, to sú trestné činy, ktoré boli uverejnené alebo o ktorých sa teda písalo v normálne dostupných médiách.
A ak ide aj o ten vek, tak z tej Európskej únie si aj naša vláda bere len niektoré tie veci, ktoré jej vyhovujú, ale ako som povedal aj ja, ako povedal aj pán poslanec Schlosár, tak za takéto trestné činy je znížená tá veková hranica vo Francúzsku a v Poľsku na 13 rokov, v Holandsku, v Portugalsku na 12 rokov a v Anglicku a Walese dokonca na 10 rokov. Čiže ak si pozrieme aj štatistiky ministerstva vnútra týkajúce sa takýchto trestných stíhaní maloletých osôb za rôzne formy kriminality, tak aj samotné ministerstvo upozorňuje na to, že je nebezpečný nárast takýchto trestných činov, pretože fyzická vyspelosť mnohých detí už vo veku 12 rokov im častokrát poskytuje potenciál spôsobiť aj ťažké ublíženie na zdraví, dokonca najhoršie na tom je, že takíto mladiství spôsobujú takéto trestné činy na chránených osobách alebo na dôchodcoch, prípadne iných postihnutých, pretože majú v tom zjavne výhodu a pri útokoch organizovaných skupín takýchto mladistvých to môže viesť naozaj k závažným trestným činom až ku smrti, čiže pri týchto, pri týchto trestných činoch veľakrát organizujú ich spoločne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Rasťo, dobre, že si uviedol aj konkrétne prípady. A drvivá väčšina tých trestných činov bola spáchaná taktiež na maloletých alebo na tých starších, ktorí sa reálne nevedeli brániť, tie trestné činy tých maloletých neboli spáchané na ľuďoch, ktorí sa vedia brániť, pretože tých mladých by veľmi rýchlo vyriešili. A koho vlastne chceme chrániť, keď nie tých, ktorí sa sami nevedia brániť? A pevne verím, že sa nájde vôľa aj v koalícii, ktorá bude chrániť nielen tých najmladších, ale aj tých, ktorí sa hlavne nevedia brániť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja musím konštatovať, že trestná činnosť maloletých je v súčasnosti už veľmi závažným problémom spoločenským a je to veľmi nepríjemná realita. Boli tu menované prípady, ja len spomeniem ten nešťastný, to nešťastné Malinovo, čo teraz bolo, a dokonca som v správach počula, že presne to isté sa udialo aj v Žiari nad Hronom.
Ja by som ale chcela poukázať na to, že táto trestná činnosť alebo táto agresivita týchto maloletých už prešla aj do školských lavíc. Vyskytuje sa aj v škole a sú ohrozované ostatné deti. Samozrejme, že si myslím, že má na tom podiel viny aj štát, pretože nič s tým nerobil. Narastá to, narastá a nič sa s tým nerobilo. Takže preto si myslím, že treba. Tieto deti si dovoľujú, a dokonca sú niektoré aj navádzané rodičmi. Ako odstrašujúci prípad, čo sa týka tej situácie v školách, uvádzam, prípad jednej učiteľky, ktorá musela ísť do predčasného dôchodku, pretože mala v jednej triede drzé, arogantné deti, ktoré ju šikanovali. Keď povedala: "vypni si mobil, vyrušuješ!" povedal: "ty si vypni, ty choď do p..." a podobne, takže v takýchto, v takomto prípade ona bola zúfala, dostali napomienku, neviem, poznámku alebo neviem, či navrhla aj nejakú zhoršenú známku, proste musela ísť na koberec k riaditeľovi, ktorý povedal, že sa má ísť ospravedlniť. Boli sa sťažovať rodičia, miesto toho, aby ich pokarhali, napomenuli, tak sa boli sťažovať na učiteľku, učiteľka bola na koberci a nakoniec povedala, že to nemá zapotreby, má len jedno zdravie, a odišla do predčasného dôchodku. V tejto mizérii, keď máme nedostatok učiteľov a hlavne mladých a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Taraba, ja súhlasím s tým, že rodičia sú vždy zodpovední za výchovu svojich detí bez ohľadu na to, či sú tie deti najmenšie, alebo sú už dospelé. Na druhej strane tu sa rozprávame o trestnoprávnej zodpovednosti, kde rodičia môžu byť zodpovední za trestné činy svojich detí len vtedy, pokiaľ tie deti samotné nie sú dostatočne mentálne zrelé a vyspelé na to, aby posúdili, čoho sa dopustili. Ja som presvedčený, a nie je to len nejaký môj výmysel, už sme tam citovali aj teda, alebo poukazovali na iné štáty, ktoré tiež rovnako ako my vychádzame, vychádzajú z istých, dá sa povedať, názorov odborníkov, ktorí tvrdia jednoducho, že osoby, ktoré sú už vo veku 12 rokov, sú dostatočne vyspelé na to, aby posúdili následky svojho protiprávneho konania.
Možno by som mohol položiť takú inú otázku, že keď si hovoril, že 12 rokov, prečo nie 12 rokov jeden mesiac, tak rovnako by sme potom mohli položiť otázku, prečo nie, ja neviem, 14 rokov a jeden mesiac, lebo aj dnes je tá hranica stanovená na 14 rokov bez toho, aby niekto si to nejakým spôsobom vedel hlavne zdôvodniť, že prečo práve 14 rokov, lebo naozaj ľudia asi nedospievajú v 14 rokoch, vieme, že to býva omnoho skôr, pokiaľ ide hlavne o takéto veci. Takže to k tej hranici 12 rokov.
Len ja som tomu teraz nepochopil, že či chceš nejakým spôsobom hľadať cesty, ako trestať rodičov v tomto prípade, či máme teda posielať, ak sa nejaký 13-ročný dopustí trestného činu, tých rodičov do väzenia, alebo teda si myslíš, že ten 13-ročný chlapec alebo dievča, ktoré naozaj urobí niečo zlé, urobí nejaký brutálny zločin, či by podľa teba postačovalo, keby išiel iba do nejakého nápravného zariadenia, do nejakého detského domova alebo takého nejakého zariadenia a či si myslíš teda, že by mal byť, že by nemal byť potrestaný tým, že pôjde priamo do väzenia za takéto zločiny.

Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, kto iný by o takomto zákone mal hovoriť ako ja? Vyše 20 rokov učím v takej oblasti, ktorej sa to priamo dotýka. Vidím, že je tu aj pán Kerekréti, s jeho synom som učil na tej istej škole.
Tento návrh zákona reaguje na živú realitu, s ktorou má každý občan Slovenskej republiky žijúci v oblastiach, kde sa neprávo stáva právom a právo sa stáva neprávom, svoje naozaj živé skúsenosti. Cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť ochranu občanov Slovenskej republiky pred trestnou činnosťou páchanou maloletými osobami. Je naozaj nutné, aby tento návrh zákona sa prijal a aplikoval v praxi presne tak, ako to navrhujú poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba, Stanislav Mizík a Peter Krupa.
Štatistiky ministerstva vnútra upozorňujú na nebezpečný a vysoký počet trestných činov páchaných maloletými osobami. Súvisle s tým dochádza aj k čoraz významnejšiemu zníženiu veku páchateľov trestnej činnosti, čím sa dostávame k osobám, ktoré sú dnes podľa platnej legislatívy vyňaté z trestnej a priestupkovej zodpovednosti. Je naozaj jasné, že takýto typ kriminality v oblastiach s vysokým zastúpením asociálov je bežná skutočnosť. Kto si zatvára oči pred touto skutočnosťou, pred realitou, ktorú zažívajú občania v daných oblastiach, je buď ignorant, alebo zaplatený kuvik či troll, ktorý urobí z bielej gule čierny hranol či nebodaj z obyčajnej tehly, pálenej červenej tehly urobí váľok z hliny a slamy.
Tento typ kriminality je výrazným faktorom, ktorý určuje život a správanie v osadách, kde neprispôsobiví asociáli bezbreho zneužívajú svoje neplnoleté deti na páchanie trestnej činnosti. Dokonca ich navádzajú. Z nedávnej minulosti si pamätám prípady maloletých osôb chorých na syfilis. Kto ich posielal na zárobky na stanicu v Sečovciach alebo v Trebišove? No kto? Rodičia. Je to však ťažko dokázateľné.
Čo je však najtragickejšie, že títo asociálni rodičia navádzajú svoje potomstvo priamo alebo nepriamo na lúpeže, ktoré sa častokrát končia tragicky. No ako tragicky? Ja vám to poviem. Je to ťažké ublíženie na zdraví, častokrát depresie danej osoby do konca života a, žiaľ, častokrát aj smrť. Je reálny fakt, je to naozaj tak, viem to z vlastnej pedagogickej praxe, že fyzická vyspelosť mnohých detí – či dievčat, či chlapcov – je v inkriminovaných sociálnych skupinách taká, že dokážu reálne zneužívať či užívať svoje fyzické prednosti či predpoklady na šikanu, na útoky na tých, ktorí majú ten hendikep, v úvodzovkách hendikep, že vďaka svojej výchove, sociálnemu prostrediu neboli prispôsobení na život v takomto chorom systéme. Vedel by som vám rozprávať aj tri dni príbehy z mojej pedagogickej praxe a z môjho regiónu priamo o takýchto prípadoch. Stačilo, keď to kolega Schlosár pripomenul, aspoň niektoré príklady. Jednoducho toto treba zastaviť.
Prečo 12 rokov? Lebo aj inde majú 12 rokov povedzme. Vtedy sú už deti, mnohé deti vyspelé. A o tomto je tento návrh. Kto má oči vidí, kto má uši, počúva.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Stanislav Mizík, ako povedal, zo svojej dlhoročnej pedagogickej praxe a hlavne zo svojho pôvodu, z akej je obce, mal takýchto prípadov viacero a ja si myslím, že aj ľudia, ktorí žijú s takouto menšinou vo svojich obciach, tak by o tom mohli dlho rozprávať. A tí ľudia, ktorí to nezažili, tak len veľmi ťažko si to vedia predstaviť, pretože ak je niekto možno z Bratislavy alebo z nejakého mesta, kde nemajú takéto problémy, alebo teda z obce a v živote sa s takýmto niečím nestretne, tak veľmi ťažko si to vie predstaviť, čo tí ľudia zažívajú, pretože ja sám som riešil niekoľko takýchto prípadov z východného Slovenska, z obcí, v ktorých majú takúto menšinu. A veľakrát tí ľudia boli úplne bezradní, pretože ten páchateľ, ktorý im to spôsobil, škodu či už na zdraví, alebo na majetku, nebol trestne zodpovedný a mohli sa sťažovať jedine tak na lampárni.
A mňa mrzí, že pán poslanec, ktorého si učil deti, Kerekréti sa mohol k tomu vyjadriť, ale, bohužiaľ, zaspal, takže sa nám asi nevyjadrí k tomu, ako to zažívali aj tie jeho deti v tej tvojej obci, v ktorej si učil. Ale naozaj ľudia, kým neprídu do kontaktu s takýmito trestnými činmi, tak si to asi neuvedomia. Preto ak majú možnosť sa s nejakou takouto obeťou porozprávať takéhoto trestného činu, tak nech si to utriedia.
Ďakujem.