55. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky zasadá aj v čase vojny, chcel by som požiadaj plénum, aby si odhlasovali, že sa fašisti môžu skryť do toho tunela, keď my budeme hlasovať, takže keďže sa boja, nech sa idú skryť, aj Republika, aj ĽSNS, do toho tunela.
Keďže Suja sa bojí pracovať v čase vojny, nech sa ide Suja skryť.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa priznávam, že nemám dobrý pocit z jednotlivých vystúpení našich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Mám skutočne taký pocit, že rozdúchavajú tu národnostné problémy, národnostné vášne. A to by sme v žiadnom prípade robiť nemali. Ja poukážem konkrétne, ako žijeme my na Gemeri.
Dámy a páni, len v samotnom meste Rimavská Sobota žije 22-tisíc obyvateľov a z toho je 31 % občanov maďarskej národnosti. Zároveň máme 4 % občanov rómskej národnosti, čo síce nie je pravda, lebo skutočnosť je taká, že v samotnom meste Rimavská Sobota máme asi 7-tisíc občanov rómskej národnosti, ale oni sa zrejme nepriznávajú k svojej národnosti.
Dámy a páni, zásadne odsudzujem tých ľudí, ktorí v podstate delia občanov na občanov druhej kategórie, pretože u nás to skutočne nie je. Poukážem konkrétne na problém, aký je v rámci mesta Rimavskej Soboty. Ja mám prednostu mestského úradu pána JUDr. Štefana Szántóa, ktorý je maďarskej národnosti. Môj viceprimátor Ing. Ladislav Rigó bol jedenásť rokov viceprimátorom, je takisto maďarskej národnosti. My to tam nerozdeľujeme. Máme tam pokoj a kľud. A ja ako dlhoročný primátor mesta Rimavskej Soboty robím všetko pre to, aby sa tie národnostné problémy a vášne, aby sme to v každom prípade eliminovali.
Preto vyzývam každého jedného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aby krotil svoje vášne, pretože my nie sme tu na to, aby sme práve my poslanci Národnej rady rozdúchavali národnostné vášne. Tak len toľko, pán predseda.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega podpredseda Národnej rady Blanár, vo vašom príspevku v rozprave ste zacielili na maďarskú menšinu, ale tento návrh zákona nie je o maďarskej menšine, má celkom iné princípy. Myslím, že to bolo zbytočne eskalované napätie.
V zahraničí žije naozaj mnohopočetná slovenská diaspóra. Títo zahraniční Slováci sú dedičstvom Československa a politík nedemokratických režimov, ktoré na našom území v minulosti vládli. Dovoľte mi prihovoriť sa vám, kolegovia, v mene ich a požiadať o podporu návrhu zákona o štátnom občianstve, ktorá zjednodušuje podmienky nadobudnutia druhého občianstva a zabráni odoberaniu občianstva proti vlastnej vôli.
V posledných dňoch som dostala množstvo podnetov od úspešných a ekonomicky produktívnych ľudí, ktorí cítia slovenské korene a túžia po tom, aby boli ich vlasťou uznaní aj oficiálne. Priznaním občianstva krajanom by Slovensko ukázalo, že nám záleží na preklenutí priepasti, ktorú vytvorila železná opona, ako aj protikrajanská politika minulého režimu. Naša krajina by tak mohla len získať, okrem nápravy skrivodlivosti aj potenciál skrývajúcich sa potomkov Slovákov. Mnohí zo zahraničných Slovákov, ktorí volajú po zmene, by boli dnes občanmi, pokiaľ by komunistický režim neviedol protikrajanskú politiku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No pán Blanár tu nie je, ale možno má zapnutú telku v kancelárii. (Reakcie z pléna.) Kde? Tu ste? Dobre.
Áno, tento návrh, ktorý tak obhajuje Gyimesi, jatrí dávno zahojené rany. Tento návrh naozaj vytvára napätie, ktoré bolo doteraz prakticky na nule. Áno, Gyimesi bohapusto klamal, keď povedal, že sú tu občania druhej kategórie. Čo sa dá od neho čakať, od tejto líšky prešibanej? Ten Gyimesi tu bude moralizovať, a pritom vyhlasovať, že osoba, ktorá sa do maďarskej komunity prižení, sa nemôže považovať za súčasť maďarskej komunity. To je jasný príklad šovinizmu! Tento... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na pána Blanára, nie na pána Gyimesiho. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Áno, reagujem na zákon. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Tento návrh, ja budem na toho pána, na ktorého reagoval pán Blanár. Tento zákon obhajuje aj pán Gyimesi, ktorý má české a rusínske korene a bral dotácie od minedu, ktorý viedla nominantka SNS Lubyová. Gyimesi klamal, na Gemeri nie sú žiadni občania druhej kategórie. Slováci sú v pohode s Maďarmi a Maďari v pohode so Slovákmi. Tak o čom to točil?!
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Blanár, vy ste sa vyjadrovali k rôznym veciam a viackrát vo vašom príhovore zaznelo, že Fico hájil záujmy Slovenskej republiky, že výborne zastupoval záujmy Slovenskej republiky. Tak ja len krátko zareagujem práve na to, čo ste, čo ste povedali. Budem reagovať otázkami.
Prosím vás, pán Blanár, povedzte mi, čím hájil tak dobre záujmy Slovenskej republiky váš predseda Robert Fico? Opýtam sa, predraženým piešťanským cétečkom? Biznisom so Širokým, Váhostavom, J&T? Spoluprácou so SNS a nástenkovým tendrom? Čím hájil, poľovníckou chatou? Podporou Bašternáka? Vlastnou hlavou? Alebo spoluprácou s Troškovou, Jankovskou, Bödörom, Gašparom, Kováčikom, Kičurom?
Čím tak dobre hájil záujmy Slovenskej republiky pán Fico?

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Blanár, vo svojej rozprave ste naozaj upozornili iba na to, že tento zákon, ktorý bol prijatý za vašej vlády, bol naozaj iba reakciou na akciu, ktorá bola vyvolaná vedome, a Slovenská republika sa voči zákonu zo strany Maďarskej republiky iba fundovane bránila. Vôbec v tomto období by som to nepovažoval za niečo zlé.
Ja žijem na severovýchode Slovenska v malom mestečku Stropkov a naozaj nemáme tam žiadne problémy, čo sa týka žitia majoritného obyvateľstva, to znamená prevažne slovenskej národnosti a nejakej menšej skupinky obyvateľstva, ktorí sa buď hlásia k rómskej národnosti, k rusínskej, poľskej, českej. Maďarov tam nemáme, teda aspoň o nich neviem.
Ako dlhoročný rozhodca, ktorý sa v rámci východoslovenského futbalového regiónu pohyboval dve desiatky rokov, tak poznám od najmenšej obce, ktorá kedysi hrala piatu ligu, všetky južné okresy a môžem povedať, že v tých obciach mám nie desiatky, ale stovky priateľov. Sú to úžasní ľudia a budem sa opakovať stále dookola a budem interpretovať iba to, čo mi vždy nehovorili: „Nikdy sme nemali na zmiešanom národnostnom území problémy. Slováci žijú vedno s Maďarmi, Maďari žijú vedno so Slovákmi. Tieto problémy umelo rozdúchavajú politici či už na komunitnej, komunálnej, regionálnej alebo celonárodnej, celospoločenskej úrovni.“ Takto to vnímajú občania, ktorí žijú v juhovýchodných okresoch v rámci prevažne Košického samosprávneho kraja.
Čiže ešte raz, žiaden politik nemá právo rozdúchavať tieto národnostné vášne, šíriť nebezpečný revanšizmus a nacionalizmus, pretože tak dobré vzťahy medzi Slovenskou a Maďarskou republikou, aké máme za posledné roky, sme nikdy nemali.

Ďakujem vám všetkým za faktické poznámky a asi nebudem môcť odpovedať všetkým, ale začnem pánom Vetrákom. Áno, ak ste cítili moje rozhorčenie, tak je to preto, že som vystupoval na vystúpenie pána Gyimesiho, ktorý povedal, ešte raz budem citovať: „Nie sme druhoradí občania.“ A ja si myslím, že k tomu a proti tomuto je potrebné sa postaviť, lebo to je hoax, pretože ak to môžem použiť, dnes je doba hoaxov. To, čo povedal pán Gyimesi, je hoax.
A zároveň som mu pripomenul aj to, že jednoducho nedôstojne táto vláda a on, jeho minister, vtedajší predseda vlády, dnes minister financií, ako nedôstojne reprezentujú Slovenskú republiku a ako to spackali s Sputnikom, čoho bol aj on účastný. Ale to sa mu veľmi ťažko počúva.
Čiže ak som bol trošku rozhorčený, tak kvôli tomuto, pán Vetrák, nič iné, lebo myslím si, že národnostné menšiny a príslušníci národnostných menšín, občania Slovenskej republiky, myslím si, že nie sú, a to si, určite spoločne sa na tom zhodneme, nie sú druhoradí občania a na to treba jednoducho reagovať.
Pán Dostál veľmi dobre vie, že je možnosť v súvislosti s týmto zákonom požiadať ministra vnútra o vrátenie občianstva, ale zámerne to nechce povedať.
No a pán Šefčík, vám asi v tom manuáli, ktorý máte poslaný ešte na začiatku tejto vlády, to znamená tohto volebného obdobia, nepovedali, že jediný, kto chcel kúpiť predražené cétečko, bol váš kolega Alan Suchánek, ktorý musel dokonca vrátiť Bielu vranu, a že žiadne cétečko údajne predražené sa ani nekúpilo. Tak si to tam opravte v tom manuáli, ktorý vám poslali, pretože to, to je neuveriteľné, ako vy dokážete omieľať lož do nekonečna (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktorá už vôbec nie je pravda. A ľudia na Slovensku to veľmi dobre vedia.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som rád, že ešte vystúpia aj v ústnej rozprave ďalší kolegovia, možno sa budeme s niektorými trochu, ako sa povie, prekrývať diskusne, lebo máme pripravený aj pozmeňujúci návrh, a ja sa nechcem až toľko venovať alebo takmer vôbec venovať nejakej otázke teraz našich občanov inej národnosti na Slovensku, ale chcel by som hovoriť o tom, aké boli ciele tohto zákona, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády a akým spôsobom sme reflektovali na to, čo je, ako sme zohľadňovali to, čo je v programovom vyhlásení vlády a čo sa podarilo zmeniť v tomto návrhu zákona medzi prvým a druhým čítaním.
Na úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek, či už pána Blanára, alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer 4-tisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami, alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon, tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude aj... aj bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže nemys... myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho, ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce, takže dali sme to len na výnimky, je to určitý kompromis, už, myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to, čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to, to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom. A tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní alebo horší ako Česká republika voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. No tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenských a neviem akých, či to náhodou tam nemá nejaký záznam a podobne. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca a to je to, čo poslanci OĽANO robili, a, samozrejme, aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som ne... aby bol, bol férový, to je to, čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel, na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania.
A to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia, by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra, aj s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní s tzv. osobitným zreteľom, to znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené. Čiže bude ten proces trochu zložitejší, ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj videokonferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli, je aj pre nich prijateľné, tak aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech, za to, čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla, aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu, tých klasických slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci, že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí - to si presadila slovenská diplomacia, ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre, je to tam - a potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí, ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá, a ja vám chcem aj uk... teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Čiže začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde, a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva, pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať, a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to, ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorý názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie, a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu, alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal, a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku.
No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov, ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou, analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo, a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko - nie, Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam, kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády.
No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí, ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko, tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci, a Albánsko, Bosna a Hercegovina, tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny, ako je Kanada, Argentína a Austrália, kde vo všetkých týchto... raz-dva-tri štyri... siedmich krajinách sveta odhadom podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240-tisíc slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedať si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120-tisíc ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12-tisíc ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12-tisíc ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo, a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, žiaľ.
Čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca, ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami-nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a podobne, tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime, aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako si spomenul, Milan, veľmi som sa snažila podať aj som podala pozmeňujúci návrh, v ktorom som chcela skrátiť tú minimálnu dobu povoleného registrovaného alebo inak evidovaného pobytu občana Slovenskej republiky na území cudzieho štátu z piatich rokov na tri roky, ale tento návrh nenašiel podporu v koalícii, takže nechceme hrotiť tú situáciu, a nakoniec sme tento návrh stiahli, ale skutočne by som chcela upozorniť na množstvo listov, ktoré som dostala. Možno spomenúť len napr. pána Erika Karasa, psychoanalytika, ktorý žije v Londýne, alebo pani Jehudit Khoen, rodenú Júliu Brumfeldovú, dôchodkyňu žijúcu v Izraeli, alebo Julia Kubiš v Austrálii, Marko Zgrunfeld, novinár, Bogota, Kolumbia, Andrea Lancová, živnostníčka, ktorá žije v USA, áno, skutočne veľmi, veľmi veľa listov a za legislatívou alebo legislatívnou inšpiráciou netreba chodiť ďaleko.
Myslím, treba si vziať vzor napr. od Českej republiky, ktorá od roku 2019 umožňuje potomkom československých predkov z Čiech získať občianstvo vyhlásením bez žiadnych ďalších podmienok až po tretiu generáciu za predpokladu, že ich predkovia toto občianstvo stratili, túto možnosť k 6. aprílu 2021 využilo 280 osôb.
Tak ako si spomenul, áno, skutočne v tomto zákone je veľa dobrého, ale mohli sme to ešte vyprecizovať a bolo by to ešte lepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja už len v reakcii na pani poslankyňu Pleštinskú uvediem, že áno, ešte ja som nemal kapacity na to, aby som zisťoval ešte ďalšie štáty, ale môže byť, že ešte budú aj ďalšie štáty, lebo ako si sama spomínala, Izrael, Kolumbia, že možno aj ešte v ďalších štátoch budú prichádzať tí ľudia o občianstvo, lebo, lebo možno asi je tam aj menej ako päť rokov. Ja keď som si prečítal tú analýzu, tak som identifikoval štyri, a potom ako mi písali ľudia, tak som si to overoval s polkou v zahraničí, nech mi, nech mi povedia, aká je presne tá úprava v ich krajinách, kde žijú, a tak som zistil ešte tú Austráliu, Kanadu, a, a teda Argentínu, ale to je ešte riziko, že budú aj ďalšie krajiny.
No a posledná poznámka teda v rámci tejto reakcie je, že naozaj chcem oceniť prístup mimo poslaneckého klubu OĽANO, ktorý, ktorý mal v tejto veci pán poslanec Dostál, pretože on je názorovo, myslím si, že veľmi podobne v tejto otázke ako my, takže aby, aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a... ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napr. pri tých potomkoch a pri... a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.