58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som požiadať, aby sme dnes ukončili rozpravu a pokračovali aj... až v utorok vzhľadom k tomu, že ako poverený člen poslaneckého klubu mám právo vystúpiť 30 minút, a keďže už je po pol a mám to vystúpenie na celých 30 minút, tak aby som nebol prerušovaný.

Dobre, budem sa snažiť to skrátiť, tak aby som skončil teda do 14.00 hod.
Vážení kolegovia, zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy hovorí, že ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Ďalej minister, ministerstvo je orgánom štátnej správy, ktorý okrem iného ochraňuje ústavné zriadenie a má vo svojej kompetencii Policajný zbor.
Zákon o Policajnom zbore hovorí, že Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, dopravnej polície a tak ďalej, pričom minister môže zriadiť osobitné útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu podľa osobitného zákona.
Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla dňom 1. decembra 2012 ako nástupnícky útvar dovtedy samostatných úradov: boja proti korupcii a boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.
Služby a útvary Policajného zboru okrem inšpekčnej služby, prízvukujem, okrem inšpekčnej služby riadi prezident Policajného zboru. Prezident Policajného zboru je zodpovedný za výkon svojej funkcie ministrovi.
Zriaďuje sa Úrad inšpekčnej služby, ktorý je osobitnou súčasťou Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie, vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov. Na rozdiel od útvarov Policajného zboru Úrad inšpekčnej služby riadi riaditeľ, pričom riaditeľ Úradu inšpekčnej služby je za výkon funkcie zodpovedný vláde.
Čiže aby sme vedeli, kto je kto, a kto komu podlieha a zodpovedá. Máme tu Národnú kriminálnu agentúru určenú na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ako organizačnú zložku Prezídia Policajného zboru, teda podliehajúcu prezidentovi Policajného zboru, ktorý zodpovedá ministrovi.
Potom tu máme Úrad inšpekčnej služby, ktorého úlohou je odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, teda aj príslušníkov Policajného zboru vrátane Národnej kriminálnej agentúry, prípadne aj vrátane prezidenta Policajného zboru, pričom tento Úrad inšpekčnej služby podlieha svojmu riaditeľovi a ten je zodpovedný vláde, nie prezidentovi Policajného zboru a už vôbec nie ministrovi vnútra.
Čiže zopakujem. Organizačné zložky Policajného zboru vrátane NAKA - prezident Policajného zboru, minister vnútra, Úrad inšpekčnej služby - riaditeľ, vláda.
Úrad inšpekčnej služby bol zriadený 1. februára 2019 zákonom č. 6/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu sa navrhuje nanovo upraviť organizácia a riadenie v Policajnom zbore, v súvislosti s požiadavkou na inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených bezpečnostných zborov sa priamo v zákone deklaruje zriadenie Úradu inšpekčnej služby vyčlenené spod riadiacej pôsobnosti prezidenta Policajného zboru. Zodpovednosť prezidenta Policajného zboru za výkon svojej funkcie ostáva ponechaná voči ministrovi vnútra. Riaditeľ Úradu inšpekčnej služby však zodpovedá za výkon funkcie vláde, čo tiež prispeje k inštitucionálnemu posilneniu nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov. Týmto sa zvýrazní nezávislejšie postavenie riaditeľa Úradu inšpekčnej služby od ministra vnútra.
Účelom navrhovanej zmeny § 10 ods. 8 Trestného poriadku je v nadväznosti na zmeny zákona o Policajnom zbore, a rešpektujúc pri tom rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, zvýrazniť procesnú nezávislosť vyšetrovateľov Inšpekčnej služby Policajného zboru.
Čiže vidíme tu jednoznačný cieľ právnej úpravy oddeliť výkon úloh a zodpovednosť týchto dvoch zložiek v pôsobnosti rezortu vnútra tak, aby si vzájomne neboli nijakým spôsobom podriadené či nadriadené, resp. aby nemohol Policajný zbor vrátane prezidenta Policajného zboru akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti Úradu inšpekčnej služby, keďže tento je zriadený na prešetrovanie aj príslušníkov polície vrátane jej prezidenta. Preto má Úrad inšpekčnej služby aj osobitné postavenie a v rámci zákona aj systému Policajného zboru. Príslušník Policajného zboru podľa § 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, procesne samostatný a je viazaný iba ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v rozsahu ustanovenom Trestným poriadkom aj pokynmi a príkazmi prokurátora a súdu. Nikoho iného však.
Teda orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné konanie alebo prokurátora, vykoná policajt všetky úkony samostatne a je povinný ich vykonať v súlade so zákonom. Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo neprospech obvineného, pritom postupuje podľa ods. 3. Obvinený nesmie byť nejakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť ako dôkaz proti obvinenému.
Čo som týmito citáciami zo zákona o Policajnom zbore a Trestného poriadku chcel povedať? To, že orgány činné v trestnom konaní sú len prokurátor a policajt, nie prezident Policajného zboru a už vôbec nie minister vnútra, že policajt je viazaný len ústavou a zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi normami a medzinárodnými zmluvami, že pokyn alebo súhlas pri vyšetrovaní môže dostať len od prokurátora, a to len od dozorového prokurátora alebo súdu, v žiadnom prípade nie od prezidenta Policajného zboru a už vôbec nie od ministra vnútra.
Prečo na to upozorňujem? Pretože ako sa v nasledujúcich chvíľach dozviete a ako sme sa mali možnosť dozvedieť aj z predchádzajúcich vystúpení, minister vnútra Roman Mikulec, dostával v rozpore s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky informácie zo živých spisov. Komunikoval o tom s prokurátormi Špeciálnej prokurátori... prokuratúry a vyšetrovateľmi Policajného zboru, a dokonca mal dávať priamo pokyny v rámci vyšetrovania prokurátorom a vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry. Toto je neprípustná, protiprávna a protizákonná činnosť ministra vnútra zakladajúca aj podozrenie z marenia spravodlivosti, resp. z zneužitia právomoci verejného činiteľa.
No a teraz sa vráťme k tomu, čo už bolo povedané predkladateľom, k megaškandálu, ktorý sa deje v rámci organizovaných zložiek, organizačných zložiek Policajného zboru, osobitne Národnej kriminálnej agentúry a vybraných prokurátorov Špeciálnej prokuratúry. Z uznesenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 4. 2. 2022, ktorým prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky rozhodla o sťažnostiach obvinených, je... proti uzneseniam vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, Útvaru inšpekcie odboru inšpekčnej služby Západ a prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava o vznesení obvinenia sme sa dozvedeli, že prepisy legálnych odposluchov bez akýchkoľvek pochybností predstavujú dôkazy o organizovanej trestnej činnosti vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, operatívnych pracovníkov Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.
Vybraní policajti a prokurátori ÚŠP koordinovane pracovali na politickej úlohe zlikvidovať opozíciu, osobitne stranu SMER - SD a ďalej každého, kto by im chcel v ich protiprávnej činnosti zabrániť. Mám tým na mysli Úrad inšpekčnej služby, tím Oblúk pod vedením vyšetrovateľky pani Santusovej.
Ďalej sme sa dozvedeli, že vybraní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry v spolupráci s vybranými prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry plánovali použitie sily, nezákonných prostriedkov proti inšpekcii, ktorá vyšetrovala podozrenia z manipulácií v Národnej kriminálnej agentúre. Vyšetrovatelia okolo pána Čurillu pripravovali zadržanie a stíhanie šéfky inšpekčného tímu, chystali sa jej podpáliť auto a podobne, pričom motívom, motívom vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry neboli podozrenia z trestnej činnosti v inšpekcii. Dôvody boli čisto osobné. Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry chceli zlikvidovať inšpekčný tím, ktorý vyšetroval ich manipulácie trestných konaní, vymýšľanie dôkazov, nahováranie univerzálnych svedkov na krivé výpovede a podobne. A teda v čom ? Práve v mediálnych kauzách proti nominantom opozície. Pritom inšpekcia konala na základe oficiálneho podnetu Slovenskej informačnej služby.
Čo sme sa ďalej dozvedeli? Že obvinení vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry vzhľadom na to, že nedisponovali žiadnymi konkrétnymi relevantnými poznatkami o akejkoľvek trestnej činnosti vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, o čom svedčí uznesenie Generálnej prokuratúry, snažili sa vedúceho tímu zdiskreditovať a vyfabrikovať jej trestnú činnosť práve z jej legitímneho postupu podľa Trestného poriadku, ktorý uplatnila vo vzťahu k Národnej kriminálnej agentúre. Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sa báli, že inšpekcia ich chce zadržať a stíhať, nielen policajtov, ale aj prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Hrozilo im obvinenie za manipulácie s výpoveďami svedkov v iných kauzách. NAKA a Špeciálna prokuratúra sa rozhodli, že udrú skôr. Preventívne, aby prekazili plány inšpekcie s vyfabulovanými obvineniami voči Úradu inšpekčnej služby.
Ako som už pred chvíľou vo faktickej poznámke citoval, tak dovolím si len krátky úryvok.
„Mali by sme ju“ - teda pani Santusovú - „v nedeľu ráno spraviť. Ju keď spravíš, budeš robiť aj domovku, budeš robiť aj prehliadku auta, budeš robiť prehliadku auta tých ďalších pánov, príslušníkov ÚIS uvedených v realizačnom návrhu ako podozrivý, a budeš robiť prehliadku na Úrade inšpekčnej služby v kancelárii, kde jej zoberiem spis na nás,“ hovorí vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry.
Ďalej, citujem: „Fú, kokos, ale to by bol ináč fail, že by sme ju zadržali dve, dve hodiny predtým, ako oni by chceli nás.“ A o chvíľu sa pridá aj ďalší vyšetrovateľ: „Toto bude rodeo, akože to nám povedal aj minister, že ja viem, že to bude, že ja viem, že to bude masaker, ale že, že musíme ich zastaviť. Robte, čo treba.“
Minister vnútra Slovenskej republiky aktívne teda participoval, z toho to vyplýva, z týchto predpis... prepisov, na tejto činnosti, vydával pokyny, resp. minimálne o tejto činnosti bol informovaný a bol s ním, boli s ním tieto kroky konzultované. Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sa rozprávali o tom, ako majú zástupcovia Špeciálnej prokuratúry ministrovi priniesť spisy s výpoveďami obvinených a svedkov. V iných rozhovoroch zas vyšetrovatelia tvrdili, že minister to navrhoval sám, aby Národná kriminálna agentúra konala skôr ako inšpekcia, prípadne spomínali, že cez ministra overovali, či inšpekcia dokázala, alebo nedokázala zabezpečiť zásahové komando.
Ďalej sme sa z prepisov dozvedeli, že minister vnútra opakovane so svojimi podriadenými riešil spôsob odstránenia vyšetrovateľky Úradu inšpekčnej služby pani Santusovej, ktorá vyšetrovala kriminálnu činnosť príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry. Minister vnútra dokonca v tejto veci komunal... komunikoval na pracovisku Úradu špeciálnej prokuratúry s dozorovým prokurátorom Špeciálnej prokuratúry pánom Danielom Lipšicom.
V tomto konsek... v kontexte je teda úplne jasné, prečo minister vnútra verejne vyhlasoval, že je potrebné preskúmať postup Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a následne odobral predmetný prípad určenej vyšetrovateľke pani Santusovej napriek tomu, že dozorujúci prokurátor potvrdil, že v jej postupe nevidel žiadne pochybenie a nechápe dôvody jej odvolania. Toto bolo potvrdené aj na základe kontroly vykonanej útvarom kontroly Úradu inšpekčnej služby, kde sa konštatuje, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov.
Pán predsedajúci, nemal by tu byť pán minister náhodou?

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nie. Odvolávaný tu nemusí byť. Mal by tu byť navrhovateľ a spravodajca. (Reakcia z pléna.)

Susko, Boris, poslanec NR SR
Dobre. Rovnako sa tento dozorujúci prokurátor vyjadril, že považuje za neštandardné prerušenie policajného zásahu proti trom obvineným osobám, čo táto vyšetrovateľka a jej tím vyšetroval. Rovnako i výmena riaditelia, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby za osobu, ktorá má blízky vzťah k jednému z obvinených v prípade, ktorý vyšetroval práve Úrad inšpekčnej služby.
Za úplný vrchol tohto megaškandálu sa dá považovať informácia, že mal byť rozkazom povereného prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky a povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby zrušený špecializovaný vyšetrovací tím Oblúk, teda vyšetrovací tím, ktorý vyšetruje nezákonný postup príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry, resp. ich kriminálne skutky, a to i napriek tomu, že vyhodnotenie jeho činnosti a ďalšia opodstatnenosť bola opakovane naposledy v mesiaci január 2022 potvrdená aj povereným riaditeľom Úradu inšpekčnej služby. Okrem iného je tu otázka, na základe čoho sa v tejto veci angažoval prezident Policajného zboru, keď v zmysle zákona o Policajnom zbore tento nie je nadriadeným Úradu inšpekčnej služby.
Táto aktivita sa nedá inak posudzovať ako snaha o zametenie tejto kauzy pod koberec, resp. ako snaha zlikvidovať dôkazy, a to tak v tomto konaní Národnej kriminálnej agentúry proti vyšetrovaciemu tímu Úradu inšpekčnej služby, ako aj zjavne vo všetkých predchádzajúcich kauzách, ktoré títo vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry realizovali, a to sú, aká náhodička, všetky práve medializované kauzy proti opozícii, resp. nominantom terajšej opozície. Veď práve tieto prešetroval tím Úradu inšpekčnej služby z hľadiska ich manipulácie a krivých výpovedí na základe podnetu Slovenskej informačnej služby.
Tieto skutky budú mať zjavne trestnoprávnu dohru, ako vyplýva aj z citovaného uznesenia Generálnej prokuratúry. My sme tu však dnes preto, aby sme vyvodili najmä politickú zodpovednosť voči štatutárovi rezortu vnútra, ktorý na základe týchto skutočností nesie plnú politickú zodpovednosť a mal už dávno sám odstúpiť, ale keďže tak neurobil, je našou povinnosťou túto zodpovednosť voči nemu vyvodiť a odvolať ho.
Nezabúdajme, panie poslankyne a páni poslanci, že vláda vrátane ministrov sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak. A Národná rada Slovenskej republiky je tu práve aj na to, aby vedela vyvodiť politickú zodpovednosť, ak sa udejú takéto veci, ak vzniknú čo i len podozrenia z takýchto konaní. Na to, či tu vznikla, alebo nevznikla trestnoprávna zodpovednosť, na to slúžia orgány činné v trestnom konaní. My ako politici a Národná rada Slovenskej republiky a ako orgán, ktorému zodpovedá vláda, sme tu na to, aby sme vyvodili politickú zodpovednosť voči reprezentantovi toho rezortu, kde vznikli nejaké závažné pochybenia z činnosti tohto rezortu, ktoré môžu mať závažný vplyv na chod štátu. A toto, si myslím, že je v plnom rozsahu naplnené.
V každej krajine, kde je demokratický politický systém, právny štát a úcta a rešpekt voči právnemu a politickému systému, by po takomto megaškandále manipulovania trestných konaní, fabulovania dôkazov a navádzanie na krivé výpovede zo strany orgánov činnom... činných v trestnom konaní, teda zástupcov štátu, čo i len v štádiu podozrenia okamžite podáva demisiu celá vláda. Na Slovensku sa, žiaľ, tejto demokratickej tradícii - štandardnej v každej slušnej demokratickej krajine - stále musíme len učiť.
Na záver, keďže som skrátil svoj príspevok, tak aby som sa dostal do času, aby ste ešte vedeli prípadne reagovať s faktickými poznámkami, si dovolím zacitovať z programového vyhlásenia vlád... tejto vlády: „Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať. Zabezpečíme dôslednú rovnosť pred zákonom a budeme konať tak, aby sme výrazne zvýšili dôveru ľudí v štát a ľudí, ktorí ho reprezentujú.“
No pani poslankyne, páni poslanci, ak chcete naplniť tento záväzok z programového vyhlásenia vlády, nemáte inú možnosť, ako hlasovať za odvolanie ministra vnútra Roberta Mikulca, keďže tak neurobil on sám.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Boris, ja si myslím, že presne, vecne si pomenoval túto situáciu, lebo budem sa venovať napríklad konkrétne jednej veci, čo sa týka zrušenia tímu Oblúk. To je na tom celom zaujímavé, presne ako si to pomenoval, že riaditeľa inšpekcie riadi minister vnútra, zodpovedá sa vláde. Prezidenta Policajného zboru tiež riadi ministra... minister vnútra, čiže prezident Policajného zboru nemá absolútne nič spoločné s riaditeľom inšpekcie a s inšpekčnou službou.
Čiže neviem, akým zázrakom sa podarilo policajnému prezidentovi dočasne poverenému pánovi Hamranovi jeho rozkazom rušiť Oblúk. Ale zjavne vedia prečo. Veď to koniec koncov bolo uvedené aj v stanovisku ministerstva vnútra, že nevedeli mať vplyv na tento vyšetrovací tím, nevedeli vlastne sa dopracovať k tomu, čo robia, čo vlastne bolo aj účelom toho, pretože sa potrebovali dostať k týmto informáciám, pretože tento tím riešil práve činnosť vyšetrovateľov NAKA, ktorí sa spomínajú v tomto uznesení.
No presne, keby sme si aj v tomto prípade dali test Ficom, resp. test Kaliňákom, že za Kaliňáka by sa zrušil vyšetrovací tím Gorila, tak to by sme si predstavili reakcie, aké by boli na toto. Ale, bohužiaľ, presne tu platí ten dvojaký, dvojaký meter. A som rád, že si to pomenoval tak, ako si to pomenoval. No tá objektívnosť toho vyšetrovania sa tým pádom rozplynula a ja verím, že tým, že to prevzala krajská prokuratúra, tak krajská prokuratúra dotiahne tieto veci do konca, tak ako má.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, dámy a páni, mali sme tu rôzne akcie v náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Susko, ako napríklad spomínaná akcia Oblúk. No ale my tu dnes máme najnovšiu akciu, za ktorú je zodpovedný minister vnútra, a tá sa volá útek. Pozrite sa, pozrite sa na to, ako to tuná vyzerá. Jednáme o takej dôležitej veci, ako je odstúpenie ministra vnútra, a minister vnútra, ako sa pozerám, tak sa pozerám, tuná akosi nie je. Proste útek. Akcia útek, ktorá by mala byť prerokovaná v utorok, jednoducho pán minister tu mal byť, a nie je. Jednáme o ňom, nie je tu.
Nielen pán minister, pozrite sa, kto je tu z poslancov. Budem rátať: jeden, dva, tri, štyri, päť mlčiacich duší. Nikto z nich nič. To je obhajoba pána ministra vnútra. Nakoniec ja sa pýtam, kde je tá veľká koalícia, ktorá má ústavnú väčšinu a ktorá by mala obhajovať pána ministra vnútra aspoň cestou svojich ministrov? Kde je tá ústavná väčšina poslanecká?! Veď tu je iba prievan okrem vás piatich, nič iné. Veď to je úplne, veď to je úplne sranda, čo si vy... (ruch v sále a zaznievanie gongu) z toho ministra vnútra, aspoň keby ste si ho trošku vážili! Že by ste aspoň nejakými faktickými poznámkami na neho reagovali. (Reakcie z pléna.) Ani to nerobíte! (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) To je situácia, ktorú ja si nepamätám v parlamente za tie roky, preto, lebo toto naozaj je hanba. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) To je hanba koalície, to je hanba OĽANO, to je hanba ministra vnútra. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.)
A o hanbe Matovičovej už radšej ani nehovorím, preto, lebo ten tu mal sedieť, a mal byť prv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, to, čo tu dnes odznieva, tie obvinenia, ktoré odznievajú na adresu vyšetrovacieho tímu NAKY, to, čo odznieva na adresu pána ministra, je naozaj niečo príšerné, niečo obludné, niečo ohavné a z môjho pohľadu aj neobhájiteľné.
Ja sa preto aj v istom smere nečudujem vám, milí kolegovia z koalície, že sa svojho ministra snažíte podržať, ale neviem, či si uvedomujete, že naozaj je to neobhájiteľné, to po prvé.
Po druhé, že sa tým, svojím spôsobom sebe dávate vysvedčenie, a že ako ho aj podržíte, čo predpokladám, že sa stane, pretože máte na to väčšinu, že to bude napokon Pyrrhovo víťazstvo. Ja som presvedčený, tak ako to už neraz odznelo, že ľudia tomu rozumejú, ľudia to čítajú, vnímajú, a aj keď teda ten náš zámer, cieľ, aby minister bol odvolaný, sa asi nepodarí, dovolím si tvrdiť, že ten cieľ, ktorý nakoniec máme, že by táto vláda skončila, aj toto k tomu prispeje.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega poslanec Boris Susko, ďakujem pekne za tvoj príspevok. Veľmi jasne a trefne, aj keď skrátene, si to zhrnul. Rozprával si o faktoch bez nejakých zbytočných emócií. Tie fakty sú natoľko závažné, že pán minister keby mal trošku chlapskej cti, tak sám podá demisiu po tomto tvojom vystúpení. A po tých, po všetkom, čo tu zaznelo.
Ja sa chcem dotknúť jednej veci. Toto je človek, ktorý sa vôbec nemal dostať do vlády Slovenskej republiky. Vôbec nemal byť reprezentantom. A vôbec nemá zastávať už post ministra vnútra. Vzhľadom na jeho prechmaty z minulosti na obdobie, keď ho karhala ešte premiérka Radičová, na jeho korupčné praktiky, a na to, ako znásilňuje právo a kriví právo vo funkcii, to ho neoprávňuje k tomu, aby tam bol čo len o sekundu dlhšie. Verím, že sa ho podarí odvolať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem stručný, aby ešte dostal priestor aj pán poslanec Susko.
Ja si myslím, že jednu vec si veľmi správne pomenoval, že my tu nie sme dnes nejaká inkvizícia, ale my sa bavíme o vyvodení politickej zodpovednosti pánovi ministrovi, no a tu boli naplnené všetky atribúty pre to, aby sme od neho osobne žiadali vyvodenie tej politickej zodpovednosti.
Ústava presne hovorí, k čomu a akú náplň má ministerstvo vnútra ako orgán štátnej správy, a to je ochrana ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb, majetku. No a len z toho, čo tu bolo povedané, napriek tomu, že sa snažil niektoré veci on jednoducho vyvrátiť, je úplne jasné, že má osobné prepojenia na viacerých činiteľov, ktoré sú súčasťou toho vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Jednoducho treba povedať, že sú ohrozené bezpečnostné záujmy štátu, hospodárske záujmy a ústavné... chránené piliere právneho štátu. To je dostatočný dôvod pre to a na to, aby pán minister zobral na seba politickú zodpovednosť a odstúpil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Budem reagovať len všeobecne.
No, kolegovia a kolegyne, čo viac chceme na vyvodenie politickej zodpovednosti ministra vnútra? Nehovorím o trestnoprávnej zodpovednosti, to nechajme na orgány činné v trestnom konaní. Ale čo viac chceme na to, aby bola vyvodená politická zodpovednosť voči ministrovi vnútra, voči štatutárovi rezortu, do ktorého pôsobnosti spadá Policajný zbor, kde sú preukázané legálne nadobudnutými odposluchmi dôkazy o tom, že sa manipulujú trestné konania, že dochádza k fabulovaniu dôkazov, že dochádza k fabulovaniu trestných stíhaní, teda vymyslené, vymysleným trestným stíhaniam len za tým účelom, aby sa prekryli protiprávne konania vlastné tých, ktorí takto konajú? Čo viac potrebujeme na to, aby sme vyvodili politickú zodpovednosť voči osobe, ktorá je politicky za tento úsek zodpovedná? Myslím si, že otázku si môže dať každý z vás sám.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, táto dnešná schôdza má, žiaľ, oveľa širší rozmer, ako je len odvolanie jedného neschopného ministra vnútra. Táto schôdza je totiž o podstate nášho demokratického zriadenia. O tom, či Slovensko je a ostane právnym štátom a štandardnou parlamentnou demokraciou.
Roman Mikulec, ktorý tu dnes evidentne nie je, by tu dnes mal sedieť nielen ako minister vnútra, ktorý vo svojej funkcii zlyhal, ale mal by tu sedieť ako najvyšší reprezentant rezortu, ktorý má byť garanciou dodržiavania ústavných práv každého jedného občana na Slovensku. Žiaľ, stal sa súčasťou súkolia, ktoré sa rozhodlo zomlieť na prach základné pravidlá demokracie s jedným základným cieľom – udržať sa pri moci za akúkoľvek cenu. Preto dnes budem veľa hovoriť o demokracii na Slovensku a menej o človeku, ktorý si našu pozornosť až tak nezaslúži.
Panie poslankyne, páni poslanci, už nástup súčasnej vlády mal a bol pre ľudí, mal byť a bol pre ľudí budíčkom. K moci sa dostali strany, ktoré nie sú štandardnými politickými stranami, ale schránkovými firmami či uzavretými partičkami kamarátov. Snaha za každú cenu dosiahnuť ústavnú väčšinu bola varovaním, že vládna koalícia je pripravená uskutočniť zásadné zmeny výhradne podľa svojich predstáv bez akéhokoľvek pokusu o širší politický a spoločenský konsenzus.
A vy, pán podpredseda, ak chcete niečo povedať, tak sa v zmysle rokovacieho poriadku prihláste a neskáčte mi tu za chrbtom do reči. Správajte sa slušne, máte na to už svoj vek.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ja som telefonoval. Prepáčte, ak som hlasnejšie hovoril, ale...

Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Ja som počul, ja som aj počul, čo ste povedali.
Pandémia a jej dôsledky okamžite obnažili skutočné predstavy vlády o spôsobe riadenia tohto štátu. Zákazy zhromažďovania, zákazy vychádzania, policajné manévre v uliciach, celé mesiace zbytočne predlžovaný núdzový stav. Mnohé z nich by sa v čase pandémie možno aj dali odôvodniť, ak by neboli samoúčelné a boli by naozaj výsledkom širšej politickej dohody a odporúčania odborníkov. Igor Matovič a jeho vláda však neboli schopní ani dohody a ani rešpektovania názorov odborníkov. Zákazy a obmedzenia sa rodili priamo v hlave vtedajšieho premiéra, menili sa doslova z hodiny na hodinu a vo viacerých prípadoch ani nerešpektovali Ústavu Slovenskej republiky. Už vtedy sa ukázalo, že ústavná väčšina pre Igora Matoviča znamená predovšetkým 95 hlasovacích automatov, pre ktorých je politický príkaz alfou a omegou. Bolo to popretie všetkých jeho dovtedajších sľubov o tom, ako majú priestor v politike dostávať rešpektované osobnosti s vlastným vedomím a svedomím.
Ako predseda vlády som si počas nástupu covidu veľmi dobre uvedomoval, že pandémia okrem závažných zdravotných prinesie aj mimoriadne nebezpečné spoločenské dôsledky, a preto som sa od samého začiatku až do konca snažil komunikovať s ľuďmi i s nastupujúcou vládou, aby sme nastávajúce ťažké časy zvládli ako národ v jednote a spoločnom odhodlaní.
HLAS ako opozičná politická strana podporil nespočet vládnych opatrení proti covidu, ak mali svoj elementárny zmysel. A zároveň sme predkladali aj obrovské množstvo vlastných riešení, ak sme videli, že vláda vo svojich úlohách ťažko a fatálne zlyháva. Aká však bola reakcia vlády na tento ústretový prístup? S opozíciou sa nerokuje, lebo je to mafia. Toto bola ich jediná mantra, arogantná a lživá, len aby sa vyhli akejkoľvek konfrontácii s vlastnou absolútnou neschopnosťou.
Predstava o vlastnej dokonalosti viedla Matovičove a Hegerove vlády k čoraz väčším chybám a zlyhaniam. Odmietala rešpektovať základné princípy demokracie aj v oblastiach, ktoré sa týkali podstatne dlhšieho časového rámca ako jedno volebné obdobie. Keď sa rodil európsky plán obnovy, ktorý má v najbližších rokoch priniesť Slovensku miliardy eur, Eduard Heger arogantne zopakoval, že s opozíciou sa nemieni baviť, pretože je to mafia.
Výsledkom bolo a bude naozaj veľké fiasko, pretože mentálne kapacity tejto vlády jednoducho na tak zložitú agendu, akou je plán obnovy, nestačia. Nedoplatia však na to súčasní ministri či poslanci, ale predovšetkým slovenskí občania, ktorým sa pred očami rozplýva príležitosť, aby sa vďaka európskej pomoci čo najrýchlejšie priblížili k najvyspelejším krajinám sveta.
Čoraz väčšia arogancia vlády, útoky na opozíciu a nezvládanie riadenia štátu mali jediný možný dôsledok. Totálne rozdelenie spoločnosti, aké sme od mečiarovských čias nezažili. Živenie tých najhorších pudov, agresivity a nenávisti. Rozoštvávanie ľudí, jedného proti druhému, rozkoly v rodinách, na pracoviskách, medzi priateľmi. A veľmi konkrétne neblahé dopady na čoraz väčšiu chudobu, zdražovanie či fatálne nezvládnutie pandémie, ktorá nás stála takmer 20-tisíc životov.
Politické dôsledky boli jednoznačné. Najnižšia dôveryhodnosť vlády v histórii a jasne prejavená vôľa občanov po zmene. V demokratickom a právnom štáte by sa o túto zmenu mohli pokúsiť, ale nie na matovičovskom Slovensku. Dvakrát v histórii požiadal ústavou predpísaný počet občanov o konanie referenda o predčasných voľbách a dvakrát sa takéto referendum bez problémov aj dialo. Trikrát v histórii sa Národná rada rozhodla sama ukončiť svoje volebné obdobie, pretože politická situácia si vyžadovala rozhodnutie priamo od občanov, a preto je úplne prirodzené, že v časoch doteraz najväčšieho chaosu, rozvratu a neschopnosti vlády riadiť tento štát sa rozhodlo 600-tisíc ľudí opäť využiť svoje ústavné právo a požiadať o možnosť nanovo rozdať karty. Napriek všetkým historickým precedensom sa však zrazu občania dozvedeli, že toto právo využiť nemôžu. Kroky pani prezidentky, Ústavného súdu aj koaličného valca viedli k tomu, že minulý týždeň ľudia definitívne stratili nádej sami rozhodnúť o svojich volebných zástupcoch aj počas volebného obdobia.
Bol to jeden z najhorších dní pre slovenskú demokraciu s nedoziernymi politickými a spoločenskými dôsledkami. Vládna koalícia totiž poprela ústavnú zásadu, že jediným nositeľom moci na Slovensku je ľud a že keď ľud moc dáva, má ju právo aj kedykoľvek vziať. Ľuďom na Slovensku bolo definitívne odopreté právo na politický odpor. A jediný, ktorý im zostal, je odpor občiansky. Lenže tento odpor musí byť chránený svojimi ústavnými a zákonnými rámcami. Na to, aby sa ľudia nestali absolútnymi nevoľníkmi, musia mať ochranu právneho štátu a jeho orgánov, a v tomto prípade predovšetkým orgánov justičných a trestnoprávnych. A minister vnútra je v tomto prípade kľúčovou postavou, od ktorej táto ochrana do veľkej miery záleží.
A to je aj dôvod, pre ktorý sme dnes tu. Demokracia na Slovensku totiž nie je zásadne ohrozená len politicky, ale, žiaľ, aj mocensky. Štátny represívny aparát dnes negarantuje občanom slobodu a ich práva. Naopak, garantuje porušovanie základných práv politicky nepohodlných jednotlivcov. Predvolebné výkriky Igora Matoviča o zatváraní politických oponentov sa počas dvoch rokov vlády pretavili do konkrétnych krokov časti polície, prokuratúry a justície, ktorých jediným cieľom nie je zdiskreditovať politickú opozíciu, ale dostať ju za mreže.
Ešte raz: Igor Matovič, Roman Mikulec a Daniel Lipšic nechcú opozíciu politicky zničiť, oni ju chcú zavrieť. Za akúkoľvek cenu. A sú pri tom pripravení porušiť všetky zásady právneho a demokratického štátu, aby to dosiahli. Títo ľudia vedia, že pri riadení štátu fatálne zlyhali, preto sa snažia naplniť svoj sľub, ktorý bol ich hnacím motorom v predvolebnej nenávisti a túžby po pomste, že svojich oponentov zavrú. Veľmi dobre vedia, že sľubovaný boj proti korupcii a očiste spoločnosti je nad ich mentálne a morálne schopnosti. To by totiž nesmeli tolerovať korupčné podozrenia okolo dnes odvolávaného ministra vnútra, nesmeli by zatvárať oči nad dotáciou 4,5-tisíca eur na jednu sviňu, nesmeli by tvrdiť, že nákup testov cez trnavskú firmičku s prepojením na Igora Matoviča bol symbolom transparentnosti.
Dámy a páni, oni nechcú bojovať proti korupcii, s ktorou majú kopec problémov vo vlastných radoch, oni chcú zatvárať, pretože touto skratkou chcú zvyšku svojich priaznivcov ukázať, že nezlyhali úplne vo všetkom. Samozrejme, ono to nie je celkom jednoduché začať v štandardnej demokratickej, v štandardnom demokratickom a právnom štáte zatvárať politických oponentov, lebo na to sa zvyknú ozvať médiá, zvyknú sa ozvať ľudskoprávne mimovládne organizácie a vo finále sa zvyknú ozvať aj občania. Ibaže s týmito prekážkami sa už naša vláda vysporiadala. Hovorím to veľmi nerád, ale mám čoraz väčší pocit, že mnohé médiá na Slovensku si prestávajú plniť svoju základnú spoločenskú úlohu strážneho psa demokracie. Ich redaktori z nezávislých objektívnych pozorovateľov sa stávajú jedinými majiteľmi pravdy a angažovanými aktivistami, ktorí svoju politickú orientáciu už vôbec neskrývajú a ktorá sa každý jeden deň odráža v článkoch a reportážach, ktoré občanom ponúkajú.
Zdá sa vám v poriadku, že minulotýždňové odmietnutie zmeny ústavy tu v tomto pléne kvôli referendu si nezaslúžilo žiadnu mediálnu pozornosť v žiadnom hlavnom, mainstreamovom médiu? Zdá sa vám v poriadku, že kým z iných nahrávok sa stali evergreeny politických hitparád, šialené prepisy rozhovorov tzv. elitných vyšetrovateľov sú stále pre médiá tabu? Zdá sa vám v poriadku, že akýkoľvek prešľap vlády a jej ministrov jej prejde bez potreby vyvodenia akejkoľvek personálnej zodpovednosti?
Nie. Ukazuje sa, že médiá nebudú stáť v ceste pánovi Matovičovi, Mikulcovi a Lipšicovi pri demontáži právneho štátu.
Spomenul som ale aj ľudskoprávne organizácie, ktoré sú tak aktívne pred všetkými parlamentnými voľbami. To je vtedy rečí o ľudských právach, o slobode a demokracii, to sú vtedy mediálne kampane za desiatky miliónov eur. A dnes, keď pomaly každý týždeň ústavný či najvyšší súd oznamuje porušovanie základných ústavných či občianskych práv ľudí vo väzbe, nepočuť od tretieho sektora ani slovo. Dnes netreba volať do Európskeho parlamentu a zvolávať sem poslancov? Netreba písať listy do Štrasburgu ani netreba organizovať rôzne kampane? Nie, ani toľko ospevovaný tretí sektor nebude stáť v ceste pánovi Matovičovi, Mikulcovi a Lipšicovi pri demontáži právneho štátu.
Ostali už len ľudia. Ich základné demokratické práva boli dva roky tvrdo obmedzované a zákazom referenda dostali mimoriadne tvrdú ranu. Ale je to posledná možnosť, ktorá Slovensku ostala. A preto znova pripomínam a oznamujem, že HLAS urobí všetko pre úspech referenda o zmene ústavy, aby si ľudia priamo vynútili rešpektovanie svojich práv a svojich slobôd.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by som chcel hovoriť o zlyhaniach, pre ktoré nemá Roman Mikulec ostať ministrom vnútra, mohol by som tu po vzore pána Matoviča vrieskať kľudne aj tri hodiny až do večerných správ a stále by som mal o čom hovoriť. Ibaže v tomto sa pán Mikulec ničím neodlišuje od svojich vládnych kolegov. Alebo snáď máte pocit, že Igor Matovič so sfalšovanou diplomovkou je kompetentným ministrom financií? Pán Vlčan protikorupčným ministrom pôdohospodárstva? Pani Milanová ministerkou kultúry s elementárnou autoritou v kultúrnej obci? Pani Remišová so svojimi ohromujúcimi znalosťami dobrou ministerkou regionálneho rozvoja? Pán Holý, potrebným podpredsedom vlády?
Veď to je čisté zúfalstvo, aká partia diletantov dnes sedí vo vláde. Každý jeden deň by sme mohli niektorého z nich odvolávať a každý deň by bolo aj prečo.
Odvolávanie Romana Mikulca naozaj nie je len o jeho neschopnosti. Je to aj o záruke, akú minister vnútra má predstavovať pre garanciu zachovania demokracie, garanciu rešpektovania práv každého jedného občana na Slovensku.
Roman Mikulec je však spolu s Igorom Matovičom garanciou niečoho úplne iného. Garanciou zneužívania orgánov činných v trestnom konaní, garanciou manipulácie vyšetrovaní, garanciou spolitizovania časti Policajného zboru a garanciou uprednostnenia pomsty pred spravodlivosťou.
Počas dnešnej rozpravy aj pri minulotýždňovej zaznelo – a ja ešte verím, že aj zaznie – tisíc konkrétnych dôkazov, ako pán Mikulec vo svojej funkcii zlyhal. A po dvoch rokoch je všetkým úplne zrejmé, že svoj rezort nezvláda.
Opakujem však, že ten zásadný dôvod na odvolanie Romana Mikulca je iný ako u jeho rovnako neschopných vládnych kolegov. Je ním priamy vplyv tohto pána na ohrozovanie základných demokratických štandardov, ktoré sú vo vyspelom svete samozrejmosťou. Ťažko skúšaná slovenská demokracia dostáva vďaka pánom Mikulcovi, Matovičovi a Lipšicovi ranu za ranou a čoraz viac sa dusí. Odvolanie ministra vnútra je prvým krokom k tomu, aby sa mohla znovu konečne nadýchnuť.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Pán Pellegrini, pán kolega, ja si veľmi dobre pamätám na vaše klamstvá. Vy si spomeňte na keltské pamiatky, spomeňte si na to, ako sme sedeli na odbornej komisii, na ktorej ste nám tvrdili, že bude ešte jedna a že zachránime keltské pamiatky. Vy si spomeňte na to, ako ste rozkrádali vy pri stavbe garáží, pri stavbe celej tej krásnej betónovej záhrady. Viete, koľko stál meter štvorcový tej betónovej záhrady? Najdrahší betón na svete, 3 300 eur meter štvorcový. Jedno garážové státie 48-tisíc, prosím pekne. Podľa architektov to bolo 10-tisíc na jedno státie. Vy ste ho postavili za 48-tisíc.
Agresivita? Pán Guspan, keď na mňa vrieskal, že kto ma platí, či ma platí Denník N? Ja si to veľmi dobre pamätám. Čiže vy máte najmenej čo hovoriť o nejakom rozkrádaní a o podobných veciach, lebo u vás to bolo normálne na bežnej, na bežnej báze. (Reakcia z pléna.) No to áno, podávali ste mi ruku a tvrdili ste, že tie pamiatky zachránime. Kde sú, povedzte mi! (Reakcia z pléna.) Tie tri, tie tri? Ten dvaapolmetrový múr keltský, ktorý ste zbúrali? Ten, a tvrdili ste, že to je nejaká, že to bola len nejaká maličká blbosť keltská, to ste tvrdili na tlačovke, prosím vás pekne. Však tu sa o čom bavíme?
Ja len dúfam, že príde raz aj na tých všetkých, ktorí tie keltské pamiatky zlikvidovali tu. Keď si tu celý svet, všetci archeológovia na svete ťukali na hlavu, či sme my normálni, že tu búrame pamiatky, ktoré boli o dvesto rokov staršie ako Koloseum. O dvesto rokov staršie! Čiže o tomto ste vy, pán Pelegrini. Takže vy tu nehovorte o ministrovi Mikulcovi, vy sa pozrite sám na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)