58. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, to, čo tu dnes odznieva, tie obvinenia, ktoré odznievajú na adresu vyšetrovacieho tímu NAKY, to, čo odznieva na adresu pána ministra, je naozaj niečo príšerné, niečo obludné, niečo ohavné a z môjho pohľadu aj neobhájiteľné.
Ja sa preto aj v istom smere nečudujem vám, milí kolegovia z koalície, že sa svojho ministra snažíte podržať, ale neviem, či si uvedomujete, že naozaj je to neobhájiteľné, to po prvé.
Po druhé, že sa tým, svojím spôsobom sebe dávate vysvedčenie, a že ako ho aj podržíte, čo predpokladám, že sa stane, pretože máte na to väčšinu, že to bude napokon Pyrrhovo víťazstvo. Ja som presvedčený, tak ako to už neraz odznelo, že ľudia tomu rozumejú, ľudia to čítajú, vnímajú, a aj keď teda ten náš zámer, cieľ, aby minister bol odvolaný, sa asi nepodarí, dovolím si tvrdiť, že ten cieľ, ktorý nakoniec máme, že by táto vláda skončila, aj toto k tomu prispeje.

Pán poslanec Kondrót.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega poslanec Boris Susko, ďakujem pekne za tvoj príspevok. Veľmi jasne a trefne, aj keď skrátene, si to zhrnul. Rozprával si o faktoch bez nejakých zbytočných emócií. Tie fakty sú natoľko závažné, že pán minister keby mal trošku chlapskej cti, tak sám podá demisiu po tomto tvojom vystúpení. A po tých, po všetkom, čo tu zaznelo.
Ja sa chcem dotknúť jednej veci. Toto je človek, ktorý sa vôbec nemal dostať do vlády Slovenskej republiky. Vôbec nemal byť reprezentantom. A vôbec nemá zastávať už post ministra vnútra. Vzhľadom na jeho prechmaty z minulosti na obdobie, keď ho karhala ešte premiérka Radičová, na jeho korupčné praktiky, a na to, ako znásilňuje právo a kriví právo vo funkcii, to ho neoprávňuje k tomu, aby tam bol čo len o sekundu dlhšie. Verím, že sa ho podarí odvolať.
Ďakujem.

Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Richter.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem stručný, aby ešte dostal priestor aj pán poslanec Susko.
Ja si myslím, že jednu vec si veľmi správne pomenoval, že my tu nie sme dnes nejaká inkvizícia, ale my sa bavíme o vyvodení politickej zodpovednosti pánovi ministrovi, no a tu boli naplnené všetky atribúty pre to, aby sme od neho osobne žiadali vyvodenie tej politickej zodpovednosti.
Ústava presne hovorí, k čomu a akú náplň má ministerstvo vnútra ako orgán štátnej správy, a to je ochrana ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb, majetku. No a len z toho, čo tu bolo povedané, napriek tomu, že sa snažil niektoré veci on jednoducho vyvrátiť, je úplne jasné, že má osobné prepojenia na viacerých činiteľov, ktoré sú súčasťou toho vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Jednoducho treba povedať, že sú ohrozené bezpečnostné záujmy štátu, hospodárske záujmy a ústavné... chránené piliere právneho štátu. To je dostatočný dôvod pre to a na to, aby pán minister zobral na seba politickú zodpovednosť a odstúpil.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky ešte pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Budem reagovať len všeobecne.
No, kolegovia a kolegyne, čo viac chceme na vyvodenie politickej zodpovednosti ministra vnútra? Nehovorím o trestnoprávnej zodpovednosti, to nechajme na orgány činné v trestnom konaní. Ale čo viac chceme na to, aby bola vyvodená politická zodpovednosť voči ministrovi vnútra, voči štatutárovi rezortu, do ktorého pôsobnosti spadá Policajný zbor, kde sú preukázané legálne nadobudnutými odposluchmi dôkazy o tom, že sa manipulujú trestné konania, že dochádza k fabulovaniu dôkazov, že dochádza k fabulovaniu trestných stíhaní, teda vymyslené, vymysleným trestným stíhaniam len za tým účelom, aby sa prekryli protiprávne konania vlastné tých, ktorí takto konajú? Čo viac potrebujeme na to, aby sme vyvodili politickú zodpovednosť voči osobe, ktorá je politicky za tento úsek zodpovedná? Myslím si, že otázku si môže dať každý z vás sám.
Ďakujem pekne.

Prerušujem schôdzu do utorka do 9.00 hod., kedy ďalším vystupujúcim bude pán poslanec Peter Pčolinský.

(Prerušenie rokovania o 14.04 hodine.)

Poznámka:

V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci mali povinnosť mať na tvári respirátor typu FFP2 a po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2021. Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo 17. 03. 2020.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 58. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 58. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Martin Borguľa, Martin Fecko, Marek Hattas, Eva Hudecová, Ján Mičovský, Anna Mierna, Alexandra Pivková, Radovan Sloboda.
Ešte by som chcel upozorniť všetkých, ktorí sa minule pýtali, že čo to mám na saku, že čo to je, tak nie je to ukrajinská vlajka, je to stužka v ukrajinských farbách, ktorá symbolizuje to, že podporujem ukrajinský ľud, pretože ruský agresor na hraniciach je veľmi nebezpečný a myslím si, že všetci by sme mali podporiť ukrajinský ľud v jeho boji za slobodu a nezávislosť.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením ministerstva vnútra (tlač 896).
Prosím poslanca Roberta Fica, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý tam už sedí na mieste spravodajcu.
Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Peter Pčolinský za klub SME RODINA. Pripraví sa pán poslanec Peter Pellegrini. Pán poslanec Pčolinský? Nie je v sále, prepadáva mu poradie.
Slovo má teraz pán poslanec Peter Pellegrini a pripraví sa pán poslanec Matúš Šutaj Eštok. Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tlač 896.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, táto dnešná schôdza má, žiaľ, oveľa širší rozmer, ako je len odvolanie jedného neschopného ministra vnútra. Táto schôdza je totiž o podstate nášho demokratického zriadenia. O tom, či Slovensko je a ostane právnym štátom a štandardnou parlamentnou demokraciou.
Roman Mikulec, ktorý tu dnes evidentne nie je, by tu dnes mal sedieť nielen ako minister vnútra, ktorý vo svojej funkcii zlyhal, ale mal by tu sedieť ako najvyšší reprezentant rezortu, ktorý má byť garanciou dodržiavania ústavných práv každého jedného občana na Slovensku. Žiaľ, stal sa súčasťou súkolia, ktoré sa rozhodlo zomlieť na prach základné pravidlá demokracie s jedným základným cieľom – udržať sa pri moci za akúkoľvek cenu. Preto dnes budem veľa hovoriť o demokracii na Slovensku a menej o človeku, ktorý si našu pozornosť až tak nezaslúži.
Panie poslankyne, páni poslanci, už nástup súčasnej vlády mal a bol pre ľudí, mal byť a bol pre ľudí budíčkom. K moci sa dostali strany, ktoré nie sú štandardnými politickými stranami, ale schránkovými firmami či uzavretými partičkami kamarátov. Snaha za každú cenu dosiahnuť ústavnú väčšinu bola varovaním, že vládna koalícia je pripravená uskutočniť zásadné zmeny výhradne podľa svojich predstáv bez akéhokoľvek pokusu o širší politický a spoločenský konsenzus.
A vy, pán podpredseda, ak chcete niečo povedať, tak sa v zmysle rokovacieho poriadku prihláste a neskáčte mi tu za chrbtom do reči. Správajte sa slušne, máte na to už svoj vek.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ja som telefonoval. Prepáčte, ak som hlasnejšie hovoril, ale...

Pellegrini, Peter, poslanec NR SR
Ja som počul, ja som aj počul, čo ste povedali.
Pandémia a jej dôsledky okamžite obnažili skutočné predstavy vlády o spôsobe riadenia tohto štátu. Zákazy zhromažďovania, zákazy vychádzania, policajné manévre v uliciach, celé mesiace zbytočne predlžovaný núdzový stav. Mnohé z nich by sa v čase pandémie možno aj dali odôvodniť, ak by neboli samoúčelné a boli by naozaj výsledkom širšej politickej dohody a odporúčania odborníkov. Igor Matovič a jeho vláda však neboli schopní ani dohody a ani rešpektovania názorov odborníkov. Zákazy a obmedzenia sa rodili priamo v hlave vtedajšieho premiéra, menili sa doslova z hodiny na hodinu a vo viacerých prípadoch ani nerešpektovali Ústavu Slovenskej republiky. Už vtedy sa ukázalo, že ústavná väčšina pre Igora Matoviča znamená predovšetkým 95 hlasovacích automatov, pre ktorých je politický príkaz alfou a omegou. Bolo to popretie všetkých jeho dovtedajších sľubov o tom, ako majú priestor v politike dostávať rešpektované osobnosti s vlastným vedomím a svedomím.
Ako predseda vlády som si počas nástupu covidu veľmi dobre uvedomoval, že pandémia okrem závažných zdravotných prinesie aj mimoriadne nebezpečné spoločenské dôsledky, a preto som sa od samého začiatku až do konca snažil komunikovať s ľuďmi i s nastupujúcou vládou, aby sme nastávajúce ťažké časy zvládli ako národ v jednote a spoločnom odhodlaní.
HLAS ako opozičná politická strana podporil nespočet vládnych opatrení proti covidu, ak mali svoj elementárny zmysel. A zároveň sme predkladali aj obrovské množstvo vlastných riešení, ak sme videli, že vláda vo svojich úlohách ťažko a fatálne zlyháva. Aká však bola reakcia vlády na tento ústretový prístup? S opozíciou sa nerokuje, lebo je to mafia. Toto bola ich jediná mantra, arogantná a lživá, len aby sa vyhli akejkoľvek konfrontácii s vlastnou absolútnou neschopnosťou.
Predstava o vlastnej dokonalosti viedla Matovičove a Hegerove vlády k čoraz väčším chybám a zlyhaniam. Odmietala rešpektovať základné princípy demokracie aj v oblastiach, ktoré sa týkali podstatne dlhšieho časového rámca ako jedno volebné obdobie. Keď sa rodil európsky plán obnovy, ktorý má v najbližších rokoch priniesť Slovensku miliardy eur, Eduard Heger arogantne zopakoval, že s opozíciou sa nemieni baviť, pretože je to mafia.
Výsledkom bolo a bude naozaj veľké fiasko, pretože mentálne kapacity tejto vlády jednoducho na tak zložitú agendu, akou je plán obnovy, nestačia. Nedoplatia však na to súčasní ministri či poslanci, ale predovšetkým slovenskí občania, ktorým sa pred očami rozplýva príležitosť, aby sa vďaka európskej pomoci čo najrýchlejšie priblížili k najvyspelejším krajinám sveta.
Čoraz väčšia arogancia vlády, útoky na opozíciu a nezvládanie riadenia štátu mali jediný možný dôsledok. Totálne rozdelenie spoločnosti, aké sme od mečiarovských čias nezažili. Živenie tých najhorších pudov, agresivity a nenávisti. Rozoštvávanie ľudí, jedného proti druhému, rozkoly v rodinách, na pracoviskách, medzi priateľmi. A veľmi konkrétne neblahé dopady na čoraz väčšiu chudobu, zdražovanie či fatálne nezvládnutie pandémie, ktorá nás stála takmer 20-tisíc životov.
Politické dôsledky boli jednoznačné. Najnižšia dôveryhodnosť vlády v histórii a jasne prejavená vôľa občanov po zmene. V demokratickom a právnom štáte by sa o túto zmenu mohli pokúsiť, ale nie na matovičovskom Slovensku. Dvakrát v histórii požiadal ústavou predpísaný počet občanov o konanie referenda o predčasných voľbách a dvakrát sa takéto referendum bez problémov aj dialo. Trikrát v histórii sa Národná rada rozhodla sama ukončiť svoje volebné obdobie, pretože politická situácia si vyžadovala rozhodnutie priamo od občanov, a preto je úplne prirodzené, že v časoch doteraz najväčšieho chaosu, rozvratu a neschopnosti vlády riadiť tento štát sa rozhodlo 600-tisíc ľudí opäť využiť svoje ústavné právo a požiadať o možnosť nanovo rozdať karty. Napriek všetkým historickým precedensom sa však zrazu občania dozvedeli, že toto právo využiť nemôžu. Kroky pani prezidentky, Ústavného súdu aj koaličného valca viedli k tomu, že minulý týždeň ľudia definitívne stratili nádej sami rozhodnúť o svojich volebných zástupcoch aj počas volebného obdobia.
Bol to jeden z najhorších dní pre slovenskú demokraciu s nedoziernymi politickými a spoločenskými dôsledkami. Vládna koalícia totiž poprela ústavnú zásadu, že jediným nositeľom moci na Slovensku je ľud a že keď ľud moc dáva, má ju právo aj kedykoľvek vziať. Ľuďom na Slovensku bolo definitívne odopreté právo na politický odpor. A jediný, ktorý im zostal, je odpor občiansky. Lenže tento odpor musí byť chránený svojimi ústavnými a zákonnými rámcami. Na to, aby sa ľudia nestali absolútnymi nevoľníkmi, musia mať ochranu právneho štátu a jeho orgánov, a v tomto prípade predovšetkým orgánov justičných a trestnoprávnych. A minister vnútra je v tomto prípade kľúčovou postavou, od ktorej táto ochrana do veľkej miery záleží.
A to je aj dôvod, pre ktorý sme dnes tu. Demokracia na Slovensku totiž nie je zásadne ohrozená len politicky, ale, žiaľ, aj mocensky. Štátny represívny aparát dnes negarantuje občanom slobodu a ich práva. Naopak, garantuje porušovanie základných práv politicky nepohodlných jednotlivcov. Predvolebné výkriky Igora Matoviča o zatváraní politických oponentov sa počas dvoch rokov vlády pretavili do konkrétnych krokov časti polície, prokuratúry a justície, ktorých jediným cieľom nie je zdiskreditovať politickú opozíciu, ale dostať ju za mreže.
Ešte raz: Igor Matovič, Roman Mikulec a Daniel Lipšic nechcú opozíciu politicky zničiť, oni ju chcú zavrieť. Za akúkoľvek cenu. A sú pri tom pripravení porušiť všetky zásady právneho a demokratického štátu, aby to dosiahli. Títo ľudia vedia, že pri riadení štátu fatálne zlyhali, preto sa snažia naplniť svoj sľub, ktorý bol ich hnacím motorom v predvolebnej nenávisti a túžby po pomste, že svojich oponentov zavrú. Veľmi dobre vedia, že sľubovaný boj proti korupcii a očiste spoločnosti je nad ich mentálne a morálne schopnosti. To by totiž nesmeli tolerovať korupčné podozrenia okolo dnes odvolávaného ministra vnútra, nesmeli by zatvárať oči nad dotáciou 4,5-tisíca eur na jednu sviňu, nesmeli by tvrdiť, že nákup testov cez trnavskú firmičku s prepojením na Igora Matoviča bol symbolom transparentnosti.
Dámy a páni, oni nechcú bojovať proti korupcii, s ktorou majú kopec problémov vo vlastných radoch, oni chcú zatvárať, pretože touto skratkou chcú zvyšku svojich priaznivcov ukázať, že nezlyhali úplne vo všetkom. Samozrejme, ono to nie je celkom jednoduché začať v štandardnej demokratickej, v štandardnom demokratickom a právnom štáte zatvárať politických oponentov, lebo na to sa zvyknú ozvať médiá, zvyknú sa ozvať ľudskoprávne mimovládne organizácie a vo finále sa zvyknú ozvať aj občania. Ibaže s týmito prekážkami sa už naša vláda vysporiadala. Hovorím to veľmi nerád, ale mám čoraz väčší pocit, že mnohé médiá na Slovensku si prestávajú plniť svoju základnú spoločenskú úlohu strážneho psa demokracie. Ich redaktori z nezávislých objektívnych pozorovateľov sa stávajú jedinými majiteľmi pravdy a angažovanými aktivistami, ktorí svoju politickú orientáciu už vôbec neskrývajú a ktorá sa každý jeden deň odráža v článkoch a reportážach, ktoré občanom ponúkajú.
Zdá sa vám v poriadku, že minulotýždňové odmietnutie zmeny ústavy tu v tomto pléne kvôli referendu si nezaslúžilo žiadnu mediálnu pozornosť v žiadnom hlavnom, mainstreamovom médiu? Zdá sa vám v poriadku, že kým z iných nahrávok sa stali evergreeny politických hitparád, šialené prepisy rozhovorov tzv. elitných vyšetrovateľov sú stále pre médiá tabu? Zdá sa vám v poriadku, že akýkoľvek prešľap vlády a jej ministrov jej prejde bez potreby vyvodenia akejkoľvek personálnej zodpovednosti?
Nie. Ukazuje sa, že médiá nebudú stáť v ceste pánovi Matovičovi, Mikulcovi a Lipšicovi pri demontáži právneho štátu.
Spomenul som ale aj ľudskoprávne organizácie, ktoré sú tak aktívne pred všetkými parlamentnými voľbami. To je vtedy rečí o ľudských právach, o slobode a demokracii, to sú vtedy mediálne kampane za desiatky miliónov eur. A dnes, keď pomaly každý týždeň ústavný či najvyšší súd oznamuje porušovanie základných ústavných či občianskych práv ľudí vo väzbe, nepočuť od tretieho sektora ani slovo. Dnes netreba volať do Európskeho parlamentu a zvolávať sem poslancov? Netreba písať listy do Štrasburgu ani netreba organizovať rôzne kampane? Nie, ani toľko ospevovaný tretí sektor nebude stáť v ceste pánovi Matovičovi, Mikulcovi a Lipšicovi pri demontáži právneho štátu.
Ostali už len ľudia. Ich základné demokratické práva boli dva roky tvrdo obmedzované a zákazom referenda dostali mimoriadne tvrdú ranu. Ale je to posledná možnosť, ktorá Slovensku ostala. A preto znova pripomínam a oznamujem, že HLAS urobí všetko pre úspech referenda o zmene ústavy, aby si ľudia priamo vynútili rešpektovanie svojich práv a svojich slobôd.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by som chcel hovoriť o zlyhaniach, pre ktoré nemá Roman Mikulec ostať ministrom vnútra, mohol by som tu po vzore pána Matoviča vrieskať kľudne aj tri hodiny až do večerných správ a stále by som mal o čom hovoriť. Ibaže v tomto sa pán Mikulec ničím neodlišuje od svojich vládnych kolegov. Alebo snáď máte pocit, že Igor Matovič so sfalšovanou diplomovkou je kompetentným ministrom financií? Pán Vlčan protikorupčným ministrom pôdohospodárstva? Pani Milanová ministerkou kultúry s elementárnou autoritou v kultúrnej obci? Pani Remišová so svojimi ohromujúcimi znalosťami dobrou ministerkou regionálneho rozvoja? Pán Holý, potrebným podpredsedom vlády?
Veď to je čisté zúfalstvo, aká partia diletantov dnes sedí vo vláde. Každý jeden deň by sme mohli niektorého z nich odvolávať a každý deň by bolo aj prečo.
Odvolávanie Romana Mikulca naozaj nie je len o jeho neschopnosti. Je to aj o záruke, akú minister vnútra má predstavovať pre garanciu zachovania demokracie, garanciu rešpektovania práv každého jedného občana na Slovensku.
Roman Mikulec je však spolu s Igorom Matovičom garanciou niečoho úplne iného. Garanciou zneužívania orgánov činných v trestnom konaní, garanciou manipulácie vyšetrovaní, garanciou spolitizovania časti Policajného zboru a garanciou uprednostnenia pomsty pred spravodlivosťou.
Počas dnešnej rozpravy aj pri minulotýždňovej zaznelo – a ja ešte verím, že aj zaznie – tisíc konkrétnych dôkazov, ako pán Mikulec vo svojej funkcii zlyhal. A po dvoch rokoch je všetkým úplne zrejmé, že svoj rezort nezvláda.
Opakujem však, že ten zásadný dôvod na odvolanie Romana Mikulca je iný ako u jeho rovnako neschopných vládnych kolegov. Je ním priamy vplyv tohto pána na ohrozovanie základných demokratických štandardov, ktoré sú vo vyspelom svete samozrejmosťou. Ťažko skúšaná slovenská demokracia dostáva vďaka pánom Mikulcovi, Matovičovi a Lipšicovi ranu za ranou a čoraz viac sa dusí. Odvolanie ministra vnútra je prvým krokom k tomu, aby sa mohla znovu konečne nadýchnuť.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.