60. schôdza

Ďakujem obom kolegom za reakciu. Pán poslanec Richter, povedali ste, že som sa snažil, veľmi snažil, ale nepresvedčil som vás, tak priznávam, že nemal som ambíciu presvedčiť vás, keďže viem, že máte na túto tému úplne opačný pohľad ako ja.
Chcel som len pomenovať dôvody, pre ktoré podporil som návrh zákona a budem hlasovať za návrh zákona. Urobil som to preto, lebo to považujem za korektné voči pani prezidentke, ktorá vrátila zákon s pripomienkami, a nakoniec aj korektné voči opozícii, ktorá, ktorá vystúpila s tým, že v tejto veci, veci súhlasí s pani prezidentkou.
V súčasnosti ministerstvo spravodlivosti nie je garantom Legislatívnej rady vlády, toto, myslím, spadá pod pána podpredsedu vlády pre legislatívu Holého, čiže máme to trochu inak podelené, ale to nie je podstatné. Samozrejme, že Legislatívna rada vlády má nejaký názor, ale toto je vecná otázka, toto nie je čisto legislatívna otázka. Častokrát napríklad Legislatívna rada vlády alebo vládna legislatíva má aj iný názor ako odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady na niektoré legislatívne otázky a potom je na nás poslancoch, aby sme sa rozhodli, či sa prikloníme v nejakej konkrétnej veci k názoru vládnej legislatívy alebo parlamentnej legislatívy. Ale opakujem, toto je vecná otázka to nie je legislatívnotechnická otázka.
Pán poslanec Kočiš, socializácia, to neviem, či teda nezužujete motiváciu zamestnávateľov, myslím si, že mnohí zamestnávatelia zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím preto, lebo sú presvedčení, že im prinesú úžitok a že teda tá práca, ktorú pre nich vykonajú, má zmysel a bude mať zmysel.
A rovnako neverím tomu, že nie je možné rozhodnúť do 7 pracovných dní - zdôrazňujem - pracovných dní.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Žiada si záverečné slovo pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať

návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských štátov NATO na území Slovenskej republiky.

Návrh má tlač 944 a správa výboru má tlač 944a.
Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Jaroslav Naď, prosím ho, aby sa ujal slova.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že keď som tu takto niečo pred vyše mesiacom stál, vlastne ani nestál, lebo mi to nebolo umožnené, tak vtedy som si hovoril, že čo všetkého ešte budeme schopní zažívať v tejto miestnosti Národnej rady Slovenskej republiky, čoho všetkého sú niektorí jedinci schopní zinscenovať tu len kvôli technickej dohode obrannej spolupráci s USA, ktorú má podpísaných množstvo krajín v rámci Severoatlantickej aliancie a ktorá jednoducho neznamená ani prítomnosť, ani jadrové zbrane, ani nič, čo všetko tu bolo naklamané, že má znamenať a že v podstate je to len na obranu a na posilnenie obrany Slovenskej republiky. Je to bežný nástroj, a tak si hovorím, že to prejde hladko. No a pamätáme si, čo to bolo. Vypočul som si ako je Washingtonská zmluva o Severoatlantickej aliancii iba zdrapom papiera, že Slovensku nič nehrozí, jedine tak vlastizradca menom Naď, to tu tiež zaznievalo z rôznych strán, a že vlastne dokonca obranná dohoda s USA nie je nič viacej len pozvánka, aká bola v roku 1968 od vtedajších vlastizradcov pre vojská Varšavskej zmluvy do Československa.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako veľmi, veľmi, veľmi by som si prial, aby dnes nebolo pravdou, že hneď za našou hranicou sa deje niečo, čo je oveľa, oveľa a oveľa horšie ako to, čo sa dialo v Československu v roku 1968. Masívna, nevyprovokovaná, zásadná agresia Ruskej federácie voči Ukrajine dodnes stála život niekoľko tisíc Ukrajincov, niekoľko tisíc ukrajinských vojakov. K dnešnému dňu boli prinútené už takmer 3 mil. Ukrajincov, aby opustili svoju vlasť kvôli tomu, že sa rozhodol iný slovanský národ páchať na nich vojnové zločiny a tisícky z nich zabíjať.
Viac ako 200-tisíc tých Ukrajincov už prišlo na územie Slovenskej republiky. Áno, je to najväčšia humanitárna kríza, ktorú Slovenská republika počas svojej histórie zažila. Zároveň je dnešná situácia na Ukrajine najväčšia vojnová a bezpečnostná kríza na území Európy od konca 2. svetovej vojny. A toto nemôže nikto spochybniť.
O jadrových zbraniach sa nevyhráža Západ, Američania, neviem kto všetko, čo tu bolo obvinené, o jadrových zbraniach sa vyhráža Putin. Ten istý Putin, ktorý sa dlhodobo vyhrážal, že bude útočiť na tie krajiny, ktoré nebudú ochotné podriadiť sa jeho záujmom v tzv. geopolitickej blízkosti Ruskej federácie to znamená, všetky krajiny, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu, všetky. Najprv si to zlízlo Gruzínsko a teraz si to zlízla Ukrajina. Kde sa zastaví, kde to bude pokračovať?
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Slovensko nikdy nebolo Poľskom alebo Pobaltím východnej hranice NATO, my sme mali svoju skúsenosť s okupáciou ruskou okupáciou 23 rokov aj s tým, že nám tu zabili ľudí, aj s tým, že tu zranili ľudí, aj s tým, že nám zničili majetok, že zanechali ťažké ekologické škody, ktoré do dnešného dňa, mimochodom, za peniaze Európskej únie musíme sanovať kade-tade po Slovensku, ale boli u nás aj také umiernené, alebo až dokonca protiru... proruské nálady z rôznych dôvodov a nejakým spôsobom sa to tu tak ako rešpektovalo aj z hľadiska zahraničnopolitického a bezpečnostného konsenzu. A rešpektovali to aj naši spojenci v NATO.
Keď však po nezákonnej anexii Krymu a nasadení vojsk zo strany Ruskej federácii nielen na Kryme, ale aj v Donecku a Luhansku, prišla iniciatíva posilniť východné krídlo Aliancie od viacerých krajín, ktoré sa obávali toho, čo bude nasledovať, som presvedčený o tom, že Slovenská republika sa k tým krajinám mala pridať. Nespravila tak a bola to zásadná bezpečnostná a zahraničnopolitická chyba v roku 2016. My sme síce tú iniciatívu posilnenia tej východnej hranice podporili vyslaním našich vojakov, čiže áno, aj bývalá vláda vyslala vojakov v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti Aliancie do Pobaltia a do Poľska, tak vyslali sme vojakov do Lotyšska, do dnešného dňa tam pôsobia, ale priamo na Slovensku sme takýto útvar nevytvorili, pretože sa to nepáčilo Slovenskej národnej strane. Dnes naša geopolitická realita a bezpečnostná realita, ktorú vidíme, jednoducho ukazuje, že to bolo zlé rozhodnutie. Bezprecedentná vojenská agresia Putinovho Ruska voči Ukrajine však konečne mení aj nálady spoločnosti na Slovensku a tiež mení postoj politických elít na Slovensku k vytvoreniu takejto jednotky IFP na našom území. Putin rozumie, žiaľbohu, len tvrdej sile a našou absolútnou prioritou je, aby pochopil, že všetky členské krajiny Aliancie posilňujú svoju obranu tak, aby ho ani len náhodou nenapadlo v tom zvyšku nejakého zdravého rozumu, ktorý mu zostal snáď, aby napadol ktorúkoľvek z krajín Severoatlantickej aliancie.
Áno, spoločne s Maďarskom, Bulharskom a Rumunskom sme požiadali aj my Slovenská republika Severoatlantickú alianciu o tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť vojsk našich spojencov na našom území. Hovoríme o tom, že, a tak znie aj návrh na mandát, ktorý vám dnes predkladám, aby do 2 100 príslušníkov ozbrojených síl krajín Česká republika, Nemecko, Holandsko, Slovinsko, Poľsko a Spojené štáty americké mohli pôsobiť na našom území, pričom v tom mandáte zároveň hovorím, lebo v tom navrhovanom znení zároveň hovorím tiež to, že na začiatok celú sumu alebo celý celkový počet 2 100 vojakov určite nevyužijeme, dali sme si tam nejakú vôľu, aby sme vedeli získavať ďalšie spôsobilosti, a verím tomu, že sa nám to podarí, ktoré dnes nemáme, na našu obranu, a ktoré nám môžu veľmi pomôcť. Ďalej rokujeme so spojencami, a keď nám dajú ďalšie spôsobilosti, tak postupne budeme ten mandát napĺňať.
Keď hovorím o spôsobilostiach, tak hovorím o veciach ako systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý na rozdiel od tej S 300, kvôli ktorej počúvam strašne veľa vyplakávaní, aký je to úžasný systém, dokáže reagovať aj na okrem lietadiel, vrtuľníkov a dronov aj na balistické rakety a na rakety s plochou dráhou letu. Zároveň hovorím, že budeme posilňovať ďalšie aspekty našej protivzdušnej obrany, zároveň hovorím, že postupne sa zbavíme, a čím skôr to bude, tým lepšie, aj lietadiel MiG-29. Zároveň hovorím, že budeme posilňovať naše spôsobilosti v oblasti elektronického boja, kybernetickej bezpečnosti, prieskumu, vrátane dronovej techniky a tak ďalej a tak ďalej. To všetko nám poskytujú naši spojenci a to všetko nám poskytujú naši spojenci bezodplatne. Šetríme tým, ó, vážení páni, stovky miliónov a časom to bude aj viac ako 1 mld. eur ľudí zo Slovenska našich daňových poplatníkov, ktorí dostávajú veľmi zásadné obranné spôsobilosti od našich spojencov zadarmo. Čiže na rozdiel od našich predchodcov, ktorí kupovali veci, ktoré neboli treba, a ešte aj z toho si brali provízie, my jednoducho dostávame veci zadarmo a tie, ktoré budeme obstarávať a obstarávame tak obstarávame presne v zmysle plánov, ktoré máme dohodnuté so Severoatlantickou alianciou. Nič navyše.
Stojím tu teda pred vami, aby som vás požiadal o súhlas s príchodom našich spojencov ako...
==

... jednoducho dostávame veci zadarmo a tie, ktoré budeme obstarávať a obstarávame, tak obstarávame presne v zmysle plánov, ktoré máme dohodnuté so Severoatlantickou alianciou. Nič navyše. Stojím tu teda pred vami, aby som vás požiadal o súhlas s príchodom našich spojencov ako

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale tiež ako ľudí, ktorí vedia, kde je sever. Jednoducho ide o zásadné a najväčšie posilnenie obranyschopnosti Slovenskej republiky počas času jej histórie. A to je fakt, či sa to niekomu páči, alebo nepáči.
Áno, ukazuje sa úplne jasne, že Washingtonská zmluva platí. Ukazuje sa úplne jasne, že spojenci sú nielen spôsobilí, pripravení a schopní, ale zároveň aj ochotní prísť a brániť celé územie Severoatlantickej aliancie pred akýmkoľvek agresorom, a to, kto je dnes agresorom, to vedia už na celom svete všetci vrátane 141 krajín sveta, ktoré v OSN hlasovali za rezolúciu proti agresívnemu útoku Ruskej federácie voči Ukrajine. Tí, ktorí hlasovali proti alebo sa zdržali, sú také demokratické a úžasné krajiny ako Sýria, Venezuela, Kuba a podobné. (Reakcia z pléna.) Severná Kórea. Ďakujem pekne. Tieto krajiny, ktoré jasne, 141 z nich, odsúdili Ruskú agresiu na Ukrajine, tie sú pripravené a ochotné brániť demokraciu, slobodu, naše hodnoty, naše domovy a naše rodiny.
Vážené dámy, vážení páni, ja verím, že medzi vami je drvivá, drvivá, drvivá väčšina tých, ktorí vedia, kde je sever. Náš návrh bez problémov jednohlasne schválila vláda Slovenskej republiky a tiež výbor na obranu aj bezpečnosť. Viem a som veľmi rád, som hrdý, že pri tomto historickom rozhodnutí o zásadnom posilnení obrany Slovenskej republiky sa smiem oprieť o jasnú väčšinu zvolených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a za to som vám každému jednému vďačný bez ohľadu na to, z ktorej strany pochádzate, pretože ide o jasný a zodpovedný postoj v tak kritickej chvíli, v akej sa nachádzame.
Áno, povedal som to včera po rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť a hovorím to dnes rovnako, máme informácie o tom, že je dosť vysoko pravdepodobné, že v dohľadnej dobe príde k útoku aj na letisko v Užhorode. Na letisko, ktorého koniec pristávacej dráhy je 50 metrov od našej štátnej hranice. Taká je realita. Taká je realita, že už máme zaznamenané veľké raketové útoky Ruskej federácie v blízkosti 15-17 km od poľskej hranice. Aj taká je realita. Máme potvrdené nezávislými kontrolórmi odborníkmi používanie zakázanej munície na Ukrajine zo strany Ruskej federácie. Aj taká je realita.
A potom tu je realita, samozrejme, ktorú vidíte posledné dni. Máme tu piatu kolónu v tejto krajine. Aj taká je realita. Máme tu jedného obvineného, ktorý sa, mimochodom, už aj priznal, ktorý daroval peniaze Kotlebovej strane, a nie malé peniaze. Máme tu ďalšieho zadržaného, ktorý bol poslanc... poslaneckým asistentom pána Suju, a dovolím si povedať, že to je len začiatok listu, priatelia. Je to len začiatok listu a budeme sa ešte veľmi s veľkým úsmevom pozerať na ďalšie informácie.
Takže taká je realita, priatelia. My žijeme tu v nejakej dobe. My tu žijeme v nejakej situácii a nedovolíme, my spoločne nedovolíme, aby nám tu cudzia moc rozbiva... rozbíjala túto krajinu. (Reakcia z pléna.) Áno, Slovensko. Presne tak. Slovensko, kde vaši ľudia, ktorí vás financovali, proti nemu robili všetko, aby tu zničili demokraciu, aby tu zničili stabilné prostredie, a darmo sa usmievate, pán Kotleba, a darmo naťahujete nejaké súdne pojednávania z vašej strany, viete, ono to je tak, tie Božie mlyny, oni prídu. (Potlesk.)
Viete, s informáciami, ktorými som disponoval v priebehu ostatného roka, som si v mnohých prípadoch stokrát zahryzol do jazyka, ale pravda sa postupne ukazuje a pravda sa postupne ukazuje a pravda sa ešte len ukáže. Dovoľte mi teda povedať to, že napriek tomu, že som tu počúval aj nedávno pred nejakým mesiacom, ale aj tak dlhodobo, že musíme sa pozerať na všetky svetové strany, že jednoducho musíme sa pozerať, aby teda bol každý uspokojený. Nie. Nie, priatelia. My musíme úplne jasne vedieť, kde je dobro a kde je zlo, kde je mier a kde je vojna. Musíme úplne jasne vedieť, čo je demokracia a čo je autokracia, tyrania.
A keď už teda tí Rusi prišli tak zásadným spôsobom ochraňovať Slovanov asi pred tými holubmi, ktoré sú nakazené proti slovanskej krvi, či čo som sa to dočítal - mimochodom, na stránke ruskej ambasády na Slovensku - tak prečo potom tie tri milióny Ukrajincov utekajú na západ, pre boha živého? Prečo všetci neutekajú s radosťou na východ? Prečo tí, tie milióny Ukrajincov ostali v krajine bojovať proti tomu ruskému okupantovi? Lebo majú srdce, hrdosť a nezrádzajú svoju krajinu tak, ako túto krajinu zrádza veľa iných ľudí. Našu Slovenskú republiku.
Áno, evidujem aj to, že sú tu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí hlasovali proti Zmluve o obrannej spolupráci s USA, ale teraz povedali, že budú hlasovať za prítomnosť aliančných vojsk na našom území, a som im vďačný. Som im vďačný, pretože tak ako nám povedal aj prezident Zeman, každý sa môže mýliť, ale dôležité je, aby sa dostal na správnu líniu. Verím tomu, že poslanci za klub HLAS, ale aj ďalší opoziční poslanci, ktorí avizovali, že by mohli hlasovať za, že to bude u nich hlas rozumu, ktorý už zotrvá, že už sa minimálne v tých zahraničnopolitických a bezpečnostných a obranných prioritách tejto krajiny dokážeme zjednotiť, drvivá väčšina z vás, a spoločne potiahnuť za obraz, lebo to, ako som už, za jeden povraz, lebo to, ako som už povedal niekoľkokrát, obrana Slovenskej republiky nie je obrana OĽANO, koalície alebo niektorého jedinca, je to obrana Slovenskej republiky ako štátu a tá by nemala mať žiadne alternatívy.
Mojou prvoradou zodpovednosťou, vážené dámy, vážení páni, je zaistiť bezpečnosť a obranu Slovenskej republiky, lebo to je prioritná úloha ministra obrany Slovenskej republiky, a môžem povedať, že spoločne s tímom na ministerstve obrany, spoločne s ministerstvom zahraničných vecí, ale aj s celou vládou Slovenskej republiky, ktorá naozaj ťahá vynikajúco za jeden povraz, môžem povedať, že sa nám to darí. A verím tomu, že v horizonte niekoľkých týždňov málo, niekoľko málo týždňov od dnešného dňa, ak teda budete súhlasiť s takýmto mandátom, budeme mať na Slovensku výrazne kvalitnejšiu obranu nášho územia. Je to mimoriadne, mimoriadne dôležité.
Ale tento krok, ak sa nám ho podarí spoločne urobiť, tak on povedie aj k tomu, aby sa slovenskí pohrobkovia fašizmu, nacizmu a komunizmu konečne definitívne politicky zdiskreditovali. Aby sa zdiskreditovali tí, ktorým rezort obrany v predchádzajúcich rokoch slúžil len pre nechutné biznisy straníckych oligarchov. Ja keď dnes počúvam niekoho ako plače za S-300, nič iné nevidím, priatelia, len to, ako za S-300 plače taký Výboh, ktorý sa na nej nabaľoval teda požehnane. Títo ľudia nielenže zanedbávali obranu Slovenskej republiky, ale oni priamo oslabovali obranyschopnosť Slovenskej republiky, a preto ich politický koniec budem považovať za veľmi príjemný bonus zvyšovania obranyschopnosti našej krajiny.
Áno, dámy a páni, v dnešných dňoch a veľmi logicky a veľmi správne myslíme veľmi intenzívne na pomoc Ukrajine, ale vo svetle bezprecedentnej bezpečnostnej krízy za našimi hranicami jednoducho nemôžeme, nesmieme si dovoliť zanedbať ani posilnenie vlastnej obrany - technológiami, spôsobilosťami, činnosťou spravodajských služieb a tak ďalej, a tak ďalej. Je to naša zodpovednosť a tejto zodpovednosti sa jednoznačne nebojíme a budeme všetky kroky, ktoré súvisia s obranou a bezpečnosťou našej krajiny, realizovať do posledných detailov. Raz niekto povedal, padni, komu padni. Veru padni, komu padni.
Vážené dámy, vážení páni, veľmi vám ďakujem za možnosť predstúpiť dnes pred vás s takýmto návrhom a verím, že tento návrh podporíte. (Potlesk.)

Prosím teraz predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Juraja Krúpu, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol správu výboru pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských krajín NATO na území Slovenskej republiky. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 978 zo 14. marca 2022 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. m) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl z členských krajín NATO na území Slovenskej republiky. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal tri písomné prihlášky, za poslanecký klub SaS ako poverený člen pán poslanec Peter Osuský a po ňom ešte páni poslanci Miroslav Žiak a Rastislav Schlosár. Takže nech sa páči, pán poslanec Peter Osuský, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená snemovňa, nie je to tak dávno, aby sme si to nepamätali, keď tu prednášali návrh, prednášali ho kolaboranti ríše zla, stoka zvaná SMER - sociálna demokracia, aby sa pripomínal ako pamätný deň Deň mníchovskej zrady. Áno, my sme mali dôvodný pocit zrady spojencov a znamenalo to tragédiu, zároveň to ale znamenalo aj niečo, čomu sa dá povedať zlomenie chrbtice národa, ktorý vplyvom udalostí nebojoval.
Tí istí, ktorí mali drzosť pri svojej morálno-mentálnej výbave navrhnúť takéto jubileum, dnes radia presne to isté Ukrajine. Nedodávajme tam zbrane, nepomáhajme im, radšej to nechajme tak. Sú predsa absolútni navádzači na reprízu zrady, na reprízu ústupu zlu. Takí sú. Pokriky skandované poslanca Blahu „Nikdy proti Rusku!“ sú na úrovni pokrikov „Vždy s Veľkonemeckou ríšou!“ Áno, na Slovensku sme mali i takých politikov, ktorí kráčali s Veľkonemeckou ríšou bis zum bitteren Ende - až do horkého konca. A potom poniektorí skončili na šibenici.
Pravda je, že dejiny sa vlastne ani nie na počudovanie opakujú. Je tu neuveriteľná repríza udalostí rokov ’38 a ďalej v modernom háve. Svet a Európa si hádam mysleli, že ich repríza na európskom teritóriu je nemožná, ale ako sa ukazuje, stačí jedna ríša a jej jeden vodca, ktorý je v stave uvrhnúť Európu do reprízy rokov tridsia... konca rokov tridsiatych. Vodca, ktorý krok za krokom sleduje scenár písaný führerom. Počínajúc...
===

... v stave uvrhnúť Európu do reprízy rokov tridsia, konca rokov tridsiatych. Vodca, ktorý krok za krokom sleduje scenár písaný Führerom. Počínajúc
52.

totálnym vyplachovaním mozgov občanov svojej krajiny, zastavením všetkého, čo má iný názor, presná repríza aktivít ministerstva pre verejné informácie a výchovu Dr. Josepha Goebbelsa, obmedzenie všetkých médií, ktoré by mohli povedať niečo iné. A po... na takto pripravený terén potom vyrazíme do útoku. Pravda je, že ten útok nie je už reprízou führerovho útoku, pretože ten útok počítal s chlebom a soľou, s kyticami a potleskom vítajúcich oslobodených Ukrajincov. Ale nedočkal sa toho.
A keď sme pred rokmi rokúcimi, keď sa hovorilo o radaroch v pohorí Brdy, a Európa, aká už je, zmäkčila a aj svetové demokracie durch hovorili, že je to kvôli Iránu, samozrejme, každý, kto nemá rebríčkovú nervovú sústavu a má trošku mozgových buniek viac, mohol vedieť, proti komu sú potrebné radary na Brdoch.
Premiér Fico sa teda kategoricky vtedy vyjadril, že nikdy. No, kráča svojou cestou, taký, aký išiel, takú cestu našiel.
Pravda je, že dnes sa napĺňa to, a to sa necítim ako nejaký prorok, lebo prorokovať to pri pohľade na Putinov vývoj skutočne mohol každý aj v III. cenovej či IV. cenovej skupine. Proste to, že je Ruská federácia a jej vodca cleave and present danger roky rokúce, je bez diskusie. A ja som veľmi rád, že sme sa zbavili predsedu Národnej rady a jeho strany, predsedu známeho pod krycím menom Enigma, a máme, chvalabohu, zostavu, ktorá podobne ako v ’98. a ďalej prišla zostava, ktorá po Vladimírovi Mečiarovi a jeho pamätnom „Keď nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ,“ je tu konečne zostava, ktorá, ako povedal správne pán minister, vie, kde je sever. A hlavne vie, kde je východ. Hlavne vie, že okrem slnka už pol storočie nič dobrého z východu neprišlo. A ex oriente lux, čiže z východu svetlo, rozhodne nie je zásluha botoxového kremeľského Hitlera. Slnko vychádza nad Fudžijamou aj bez vkladu ruskej dumy, ktorá schválila nehorázny zákon o privtelení cudzieho územia, doslova heim ins Reich - späť do ríše. Je teda našou povinnosťou starať sa o obranu.
A presne tí, ktorí hovorili o Mníchove, aby poukázali na hanebnosť Mníchovanov, sú sami hlbokí Mníchovania a teraz sa len ukáže, či majú (povedané so smiechom), dá sa povedať, tú hrošiu kožu pokračovať v línii a prídu brechať proti tejto zmluve. Možnože im cuká a neprídu, tým lepšie, ale každopádne, presne ako bolo povedané, je to najdôležitejšie bezpečnostné rozhodnutie v dejinách Slovenska od jeho vstupu do NATO, pretože, samozrejme, že 2 100, plný počet vojakov krajín NATO, by nezastavilo hordu agresora, ale, samozrejme, že útok na armády a vojská v akomkoľvek počte zmienených krajín len podčiarkuje, i keby išlo len o kúsok východného Slovenska, kde by boli atakovaní, že je to útok na všetky krajiny NATO. To znamená, že by bolo absolútne dôvodné, primerané a adekvátne použiť článok 5.
A nerád to hovorím, lebo vyzerá, že človek chce kalkulovať s obeťami na vlastnej strane, ale jedna vec je istá, tí, ktorí si trúfli zaútočiť na rozhodujúcu silu NATO, to si nemusíme klamať, to je, to sú Spojené štáty, tak si to vždy do dôsledkov odskákali.
Usamá Bin Ladin vymetal horské jaskyne v Afganistane, potom sa zašil v Pakistane, ale nebolo mu to nič platné. Baghdádí si tiež myslel, že jeho stromy porastú do neba. Neporástli. A Gásem Solejmání si tiež myslel, že obklopený hordou verných je nepriestrelný. Ukázalo sa, že je horľavý.
Chcem teda povedať, že som rád, že tu budú vojaci krajín, ktorí zdieľajú s nami náš hodnotový svet, ktorí hádam aj sami v tomto poslaní porastú, pretože si musíme čestne povedať, európsky blahobyt od konca druhej svetovej vojny, ktorého my sme sa stali značne neskôr účastníci, bol zabezpečený tým, že pred bránami Európy stála americká ochranka, preto si mohli dovoliť európske bohaté, strašne bohaté a prosperujúce krajiny roky zanedbávať svoju povinnosť investovať do vlastnej obrany. Týkalo sa to aj Slovenska. A bola to hanba. Bolo to čierne pasažierstvo, bolo to vezenie sa, keď druhý platil. Dúfam, že všetci zúčastnení, i tie krajiny, ktoré prídu k nám, i všetky ďalšie, ktoré budú lemovať východnú hranicu NATO, si uvedomia, že je čas prehodnotiť to, že dávame prednosť bruchu pred posilňovňou.
A v tomto zmysle som hlboko presvedčený, že na rozdiel od ľudí, od ktorých počúvam, že Američania sa na nás aj tak vykašlú, sa tak nestane. Nevykašlú sa, pretože celá sila Severoatlantickej aliancie je skoncentrovaná ako pred veľkým treskom v článku 5. A ak by sa nenaplnil v prípade útoku na členskú krajinu článok 5, tak to nebude len nejaké stratenie tváre alebo nejaká hanba, to bude koniec bezpečnosti sveta, sveta demokratického a civilizovaného. To znamená, že toto si zrejme uvedomujú všetci, pretože keď vytiahneš článok 5 ako tú dolnú kartu house of card (povedané so smiechom), tak sa ten dom zosype. A preto som na rozdiel od tých, ktorí oponujú a tvrdia, že sa na nás vykašlú, hlboko presvedčený, že sa na nás nevykašlú. A môžem povedať, že možno ste to už odo mňa parciálne počuli, ale to pre istotu zopakujem, lebo opakovanie je matka múdrosti.
Keď sme krvácali na frontoch prvej svetovej vojny, Česi i Slováci, my v armáde uhorskej, Česi v rakúskej, keď sme odchádzali do zajatia talianskeho či ruského, tak to vyzeralo s našou budúcnosťou neisto. Statoční budovatelia zatiaľ len vízie nového štátu sa reálne museli oprieť o jedinú vec, o víťazstvo mocností Dohody, spojencov vtedajších, pretože ak nie, tak by sny o Československej republike a o konci Felvidéku sa rozplynuli na dlhý čas.
Čo sa vtedy stalo? Keď Lenin a boľševici zmietli Kerenského vládu, tak vydal Lenin pamätný Dekret o mire, čo malo za následok, že Rusko stiahlo vojská a podpísalo pomerne potupný mier v Brest-Litovsku a Nemci vrhli všetky sily na západný front. Tam ale napriek dramatickej situácii bola sila, ktorá nebola žiadnym povinným spojencom. Nebola to žiadna sila, ktorá musela prísť. Boli to, podotýkam, na rozdiel od vojsk Británie, Talianska, Francie aj Nemecka a Rakúsko-Uhorska, dobrovoľníci. Boli to americkí dobrovoľníci – v Amerike neexistovala vtedy žiadna povinná armáda, žiadna prezenčná služba –, ktorí prišli pod velením generálna Pershinga do Európy a prispeli k obratu v tej najhoršej situácii. A tak prišiel Versailles a Trianon a všetko, čo s tým súvisí, a vzniklo Československo, s hranicami a so všetkým možným.
Potom Európa, verná svojej neblahej tradícii, porodila dva najhoršie systémy, aké v moderných dejinách svet prepadli, a to je nacizmus a komunizmus. To je naše dielo, aj keď si radi o sebe myslíme, že sme kolíska kultúry a oháňame sa Periklom a Kristom Pánom a rímskym právom a kdečím a Guttenbergovým vynálezom kníhtlače, ale boli to zase v ’45. a predtým tí potomkovia cowboyov, vyvrheľov (povedané so smiechom), ktorí prišli a bojovali za nás. Bojovali, lebo Amerika mala povinnosť vybaviť si japonského agresora, čo urobila dôsledne a správne. A myslím, aj keď to zas bude populárne ako téma, myslím, že Japonci sú jej vďační, pretože sa stali tým, čím sa stali, a stali sa tými preto, že boli porazení a pochopili, že tak imperiálne a agresívne, ako to predvádzali od roku ’37, to ďalej asi nepôjde.
A teda tá Amerika, a to tu počúvam od vlastizradcov z ľavého, hnedého aj červeného brehu, dodávala Sovietskemu zväzu zbrane. Polovička áut a všetkého ďalšieho a ešte aj bagandží, ktoré nosili červenoarmejci, prišla spoza oceána. Konvoje do Murmanska privážali, ak ich bri... nemecká ponorková flotila nepotopila, záchranný materiál pre Červenú armádu.
Drzúni a bezcharakterní gauneri, ktorí dnes hovoria, že sa nemá pomáhať Ukrajine, hovoria to, samozrejme, prví Rusi, by si mali spomenúť, že by bol Hitler bez pomoci spojencov nieže dobyl Moskvu, zahnal Stalina do Bajkalu. To znamená, že len preto sa môžu hrdiť víťazstvom v druhej svetovej vojne, že ich ktosi držal nad vodou. A keď teraz my chceme robiť logicky to isté a obete agresii Ukrajine, tak ich to veľmi pohoršuje a vyhrážajú sa. A nabádajú, aby sa dohodli, aby sa to riešilo dohodou. Ja som napísal kdesi v diskusiách, že to mohli nabádať aj Hitlera so Stalinom, nech sa dohodnú 15 km pred Moskvou - za Ural, to bude tvoje a pred Uralom to bude moje. Iste by sa to všetkým páčilo.
Takže chcem tým povedať, že to bolo druhýkrát, keď prišiel...
===

To mohli nabádať aj Hitler a so Stalinom, nech sa dohodnú 15 km pred Moskvou. Za Ural to bude tvoje, a pred Uralom to bude moje. Iste by sa to všetkým páčilo.
Takže chcem tým povedať, že to bolo druhýkrát keď prišiel

Private Ryan na Omaha Beach do Normandie riskovať život za to, aby sme porazili nacizmus. A potom sme si tu ako oslobodení a zároveň dobití stalinskou mocou a jeho nasledovateľmi ďalej, ako hovorí Lojzo Hlina, takto sme si tu žili. Potom aby nám to pritvrdili, prišli v rámci slovanskej vzájomnosti - toto je také zoskupenie slov, že ma okamžite napadne: Sarajevo, Vukovar, Dubrovnik, Katyň, čo chcete, a teraz celá Ukrajina, slovanská vzájomnosť v dennej praxi, skutočne bohumilý vynález - tak nám to pritvrdili v ’68. a, samozrejme, že tu boli vždy pripravení pomôcť kolaboranti. Jeden z nich postavil túto budovu, v ktorej si my tu takto žijeme, Viliam Šalgovič. Keď to zbilancoval, tak sa obesil na rúre kúrenia v pivnici.
A musím povedať, že vždy tu bude piata kolóna. Vždy tu budú tí, ktorí ma zabudli nalepiť na billbordy, ale ktorí sú skutoční vlastizradcovia, a ja som veľmi rád, že nás je tu dosť, ktorí urobia všetkým ich agendám prietrž, a že urobíme rozhodnutie, ktorým sa jasne a bez úchylov a úvah o tom, že či by sme predsa, alebo nejako inak, aby sme neprovokovali, sa postavíme tam, kde morálne, ale aj vojensky a obranne vstať máme.
Ja ďakujem ministrovi obrany a všetkým tým, ktorí boli involvovaní do procedúry dohody tejto účasti. Ďakujem spojencom, členským krajinám NATO, ktoré sú pripravené dokázať, že článok 5 je tu a že útok na krajinu NATO znamená pre agresora extermináciu, že preňho znamená zánik. Bolo by to hrozné, bolo by to tragické a bolo by to konečné riešenie. To konečné riešenie má v histórii zlú konotáciu, ale slová nemôžu za obsah v tomto zmysle a ja verím, že článok 5 a jeho zhmotnenie v podobe jednotiek, ktoré, ktorých príchod k nám dnes schválime, je vlastne hrádzou proti konečnému riešeniu, lebo nemôžem povedať – a hádam nikto na svete nemôže povedať –, že napriek všetkému, čo sa deje, by malo byť naším konečným radostným cieľom Červené námestie, ktoré bude ploché, lebo na ňom nebude nič stáť, a bude tam len ticho cvrlikať stroncium-90 dvadsaťdeväť rokov.
Takže je lepšie, keď zabránime tomuto koncu, je to lepšie aj pre Rusov. A je to, samozrejme, lepšie aj pre nás.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)