60. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Začalo to v roku 2004, kedy sa na Slovensku začala dôchodková reforma. Poistitelia doteraz platia nezmenených 18 % zo svojho zárobku na dôchodok a tí, ktorí sa rozhodovali uzavrieť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, čiže vstúpili do II. piliera, presmerovali časť svojich povinných odvodov na tzv. súkromné dôchodkové účty. A to znamená, že tí budúci dôchodcovia sa rozdelili vtedy na dve kategórie: V prvej kategórii sú dôchodcovia, ktorí sú, alebo budúci dôchodcovia, ktorí sú iba v priebežnom systéme, to je I. pilier, platia si odvody teda len do Sociálnej poisťovne, a v druhej kategórii sú budúci dôchodcovia, ktorí sú aj v priebežnom, aj v tomto kapitalizačnom pilieri, teda prvý a druhý, to znamená, že si platia odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá im časť odvodov presmeruje na súkromný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. De facto to znamená, že to poistenie, ktoré si zaplatíme do Sociálnej poisťovne, sa stáva ako keby naším majetkom.
Zatiaľ čo naši najbližší susedia – Česká republika, Maďarsko a Poľsko – rovnako zaviedli II. dôchodkový pilier a neskôr ho zrušili a úspory obyvateľstva znárodnili, na Slovensku II. pilier dodnes existuje aj napriek viacerým snahám o jeho znefunkčnenie. Je v ňom už viac ako 1,7 milióna sporiteľov a celkový majetok budúcich dôchodcov je viac ako 11,8 miliárd eur. Nebyť však napr. zákona č. 252/2012 mohlo tam byť o tretinu viac majetku a omnoho viac účastníkov.
Na základe tohto zákona sa v roku 2013 automaticky presunuli všetky dôchodkové úspory sporiteľov do dlhopisových fondov. Zákon prikazoval, že ak sa do konca apríla sporiteľ individuálne neprihlásil, aby podal žiadosť o zotrvaní v indexovom alebo v akciovom fonde, bude jeho investovanie presunuté na dôchodkový účet v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. To, samozrejme, drvivá väčšina ľudí nepostrehla, preto odrazu prestali ich úspory zarábať. Stalo sa to, paradoxne, v čase, keď by každý rozumný investor mal investovať ešte viac. V januári 2013, teda pred politickým zásahom, si v garantovaných fondoch sporilo len 11 % sporiteľov, v decembri toho istého roka, teda po presune, ich už bolo 90 %, teda deväťnásobný nárast. Presunutý bol viac ako milión sporiteľov. Ekonómovia vypočítali, že keby v roku 2013 nedošlo k politickému zásahu do systému, majetok ľudí v II. pilieri by bol o tretinu väčší ako dnes. Dovedna to predstavuje rozdiel 3,9 miliardy eur. Ukázalo sa, že najväčším problémom II. piliera nie sú výkyvy na finančných trhoch, ale politické riziká.
A otázka je, prečo tento stav trvá naďalej aj po 10 rokoch. Dôvodov je viacero. U veľkej časti sporiteľov je to nevedomosť. Veľa ľudí nesleduje, čo sa deje s ich úsporami, nezaoberá sa budúcim dôchodkom, finančným témam sa celkovo vyhýba. Iná časť sporiteľov o probléme vie, no bojí sa ho riešiť alebo rozhodnutie stále odkladá.
Priemerný ročný výnos za obdobie 18 rokov existencie II. piliera predstavuje pri najlepšom dlhopisovom fonde len 2,3 %, čo nepokrýva ani infláciu. Človek, ktorý si na dôchodok sporí v dlhopisovom fonde, teda nezarobil za dobu 18 rokov existencie II. piliera vôbec nič. To spôsobilo deformáciu v štruktúre dôchodkových úspor, keď 61,2 % peňazí je v dlhopisových dôchodkových fondoch. Pred týmto zásahom to bolo naopak, pretože väčšina prostriedkov bola vo fondoch akciových.
Na druhej strane sú tu indexové fondy. Najlepší z nich zarobil len za minulý rok 28,6 % a od založenia to je priemerne ročne 10,86 percenta. Problémom však je, že v týchto fondoch je len malá časť sporiteľov, aktuálne sa tieto výnosy týkajú len 22,7 % majetku druhého piliera. Indexové fondy, ktoré fungujú tak, že kopírujú nejaký vopred stanovený index a nie je potrebné ich aktívne riadiť, si vyžadujú minimálne náklady. Poplatok je však rovnako vysoký ako v aktívne spravovanom akciovom fonde. Pri indexových fondoch vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti prakticky len administratívne práce. Ich jedinou úlohou je zobrať príspevok sporiteľa a nakúpiť to, za to fondy kopírujúce globálny akciový index MSCI World. Preto predkladatelia navrhujú dve zmeny v zákone o starobnom dôchodkovom sporení.
Prvá zmena sa týka nesprávneho uloženia prostriedkov do garantovaných dlhopisových dôchodkových fondov. Navrhovatelia, rovnako ako v roku 2013, zavádzajú v zákone prechodné ustanovenia, podľa ktorých bude dôchodková správcovská spoločnosť povinná do 30. júna 2022 zaslať sporiteľovi, ktorý je k 1. júnu 2022 sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a má najmenej ako 52 rokov, tlačivo, v ktorom sporiteľ, ktorý má záujem zostať sporiteľom v danom dôchodkovom fonde, je povinný toto tlačivo vyplniť, podpísať a doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti najneskôr do 31. júla 2022. Sporiteľ, ktorý je k 1. júnu 2022 sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, sa dňom 31. augusta 2022 stane sporiteľom v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde, ak nedoručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti spomenuté vyhlásenie. Ak dôchodková správcovská spoločnosť nespravuje indexový negarantovaný dôchodkový fond, sporiteľ prestúpi do akciového negarantovaného dôchodkového fondu. Toto sa však týka iba jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Vek 52 rokov sa navrhuje z dôvodu, že po tomto veku sa odporúča a zákon o starobnom dôchodkovom sporení zavádza postupné zvyšovanie podielu v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, aby sa znížilo riziko väčšej volatility indexov a akcií pred odchodom do dôchodku.
No a druhá zmena spočíva v zmene spôsobu výpočtu poplatku za výkonnosť. Tento poplatok je prakticky neviditeľný, pretože sa priebežne strháva z majetku fondu. Jeho výška sa negatívne premieta do čistej hodnoty majetku fondu. Tomuto poplatku za výkonnosť sa nepripisuje veľká váha, pretože ako vyplýva zo samotnej podstaty poplatku, účtuje sa až v momente, keď investori zarobia. Indexové fondy sú pasívne spravované fondy. Dôchodkové správcovské spoločnosti sa nijako nezaslúžili o ich zhodnotenie. V indexových fondoch je úlohou investičného manažéra dosiahnuť zhodnotenie čo najbližšie indexu a správca nevytvára pre sporiteľov prakticky žiadnu pridanú hodnotu. Potvrdzuje to aj zhodnotenie indexových fondov, ktoré za indexom MSCI World zaostáva o viac ako 3,5 % a to najmä kvôli 10-percentnému poplatku za výkonnosť. Tento poplatok všetkých sporiteľov oberie o obrovské množstvo peňazí na dôchodkoch. Priemerný sporiteľ si v II. pilieri bude sporiť na dôchodok zhruba 40 rokov. Ak index MSCI World bude v priemere zhodnocovať 10 % ročne, čo zodpovedá výnosu za uplynulých 40 rokov, a abstrahujeme od všetkých ostatných poplatkov a nedokonalostí a zarátame len poplatok za zhodnotenie vo výške 10 %, čistý výnos dosiahne 9 % ročne. Ak by sporiteľ do takéhoto fondu dával 100 eur mesačne, ktoré sa budú zvyšovať ročne o dvojpercentnú infláciu, celkovo za 40 rokov vloží sumu viac ako 73-tisíc eur. Pri zhodnotení 10 % ročne by sa na konci sporenia dosiahol sumu 686-tisíc eur. Pri výnose 9 % ročne to bude iba 529-tisíc eur. Čiže tento 10-percentný poplatok za výkonnosť by sporiteľov teda pripravil o 23 % hodnoty nasporených peňazí na dôchodok.
Preto navrhujeme vo vzorci na výpočet výšky odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde zmenu, kedy dôchodková správcovská spoločnosť dostáva odmenu za zhodnotenie majetku až v prípade, že zhodnotenie bude vyššie ako 10 %, čo zodpovedá priemernému výkonu kapitálových trhov za posledných 40 rokov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Prijatie návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ale bude mať pozitívny vplyv na budúce dôchodky sporiteľov.
Účinnosť zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakančnej lehoty navrhuje od 1. júla 2022.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Trošku ma zaskočilo, ako rýchlo sme sa dostali k tomuto návrhu, takže budem viac-menej z hlavy.
No, toto je veľmi netradičný návrh zo strany Ľudovej strany Naše Slovensko, lebo väčšinou od kotlebovcov vidíme buď prvoplánový populizmus, alebo to je nejaká nacionalistická hovadina, alebo až také veci, pri ktorých sa rozum zastavuje. Myslím, že ešte sa aj dneska k takým dostaneme. Toto je celkom výnimka. Je to návrh, ktorý sa tvári odborne, je to návrh, po ktorom ja sám už dlho volám, teda tá podstata, že zmeňme rozloženie príspevkov v II. pilieri. Ale ako sa hovorí, keď dvaja robia to isté, tak nemusí to byť to isté, nie vždy to tak teda dopadne rovnako, ako to dvaja, keď to dvaja zamýšľajú. A tu je síce teda pekná snaha, ale to prevedenie je neodborné, ako to už teda vo vašej strane častokrát býva.
Takže aby som na to nezabudol na koniec, tak hneď na začiatok dávam návrh na vrátenie zákona navrhovateľovi na jeho prepracovanie.
No a teraz k vášmu samotnému návrhu. Prvá vec, taká technická, tá je taká nezaujímavá, ale tak ja ju predsa len spomeniem. Vy ste tam napísali viac-menej, že zoberú sa ku dátumu X, sa zoberie všetko z jedného fondu a dá sa do druhého fondu. To som veľmi v jednoduchosti povedal. No, čo asi neviete, je, že vo fondoch sa nenachádza majetok samotný, ale vo fonde máte tzv. podiely, takže vy čo musíte urobiť, a keby ste si ten zákon poriadne pozreli, tak by to malo byť, tak to musí byť napísané tak, že vy najprv predáte podiely z jedného fondu, ten majetok, ktorý utŕžite, presuniete do druhého fondu a tam za to nakúpite podiely v tom druhom fonde. Jednoducho máte to legislatívne zle napísané.
Druhá vec, nie je to možné spraviť jedným prevodom. Neviem, či ste sa vy inšpirovali vtedy, keď to v 2013. spáchala tá partička okolo SMER-u, kedy oni urobili to, že keď ste do nejakého dátumu nevrátili ten, nevrátili podpísanú návratku, čo ste tam tiež napísali, takže to máte zrejme okopírované, tak vás presunuli priamo do garantovaného fondu, čo vtedy urobili takým spôsobom, že to by ste, by ste priam keby ste sa snažili, tak to tak netrafíte, lebo oni trafili že úplne dno akciového trhu. A odkedy sa to teda, no, síce vlastne nie, to bolo pri tom zákaze, zákaze investovania do akcií. Ale jednoducho v podstate tí, čo ešte boli v akciách, všetkých ich vtedy šupli do dlhopisov a odvtedy a odvtedy akcie iba rástli. No ale keď toto chcete urobiť naopak, tak vy to nemôžete urobiť jednorazovo, lebo vy by ste týmto spôsobom presúvali odhadom tak sedem-osem miliárd eur a keď idete presúvať sedem-osem miliárd eur, z ktorých je povedzme že nejaká podstatná časť, možno je to okolo miliardy, neviem, až tak som to, až tak som to neskúmal, je v slovenských dlhopisoch a vy to k jednému dátumu zrazu chcete, všetky dlhopisy, predať a nakúpiť za ne akcie. Tak viete si predstaviť, ako vystresujete ten finančný trh pri takej malej krajine, ako je Slovensko? To by sa vám veľmi poďakovali na ministerstve financií, resp. v ARDAL-e, že zrazu, keď vy sa snažíte predzásobovať Slovensko kešom, lebo máte nejaké plánované emisie dlhopisov, už aj tak máte problém, že sa nám úrokové sadzby začínajú trošku dvíhať kvôli očakávanej inflácii a vysokému zadlženiu, už neni o to až taký záujem, ako bol kedysi, teda niekoľkonásobný, a vy zrazu by ste šupli takto na trh slovenské dlhopisy možno za miliardu. To je ten jeden problém, že by ste ten trh vystresovali.
Druhý problém je, že by ste sa zahrali presne na takých expertov, ako boli smeráci, že si zoberete vešteckú guľu alebo len dúfate, že trafíte správny dátum, a k jednému dátumu sa pokúsite presunúť takú obrovskú časť majetku. No a čo keď sa vám stane, že práve trafíte nejaký vrchol, aktuálny vrchol akciových trhov a potom budú akcie, ja neviem, pol roka, rok padať? Nestáva sa to, ale krízy, teda nestáva sa to často, ale tie krízy chodia v nejakých cykloch, aj teraz nám v podstate, odkedy sa začala vojna, odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, tak akcie v podstate nie sú v nejakom extrémne prudkom poklese, ale stále sú v poklese. Čo ak sa vám tiež podarí trafiť takýto nejaký lokálny vrchol? Potom vy budete vysvetľovať tým ľuďom, že zrazu sa hodnota ich majetku dočasne znížila o 20 – 30 percent?
Takéto presuny je potrebné rozložiť v čase, a to je aj jedna z tých podstatných výčitiek, čo vyčítam, čo som aj teda v niektorých rozhovoroch vyčítal pánovi ministrovi, že keďže toto neni možné urobiť v podstate skôr ako za dva roky, a dokonca sa hovorí, že to bude rozložené až do troch rokov, tak sme to mali urobiť už na začiatku volebného obdobia, lebo ak to urobíme teraz, tak to ešte nebude celé presunuté ani do konca nášho volebného obdobia. Lebo tak sa to robí zodpovedne, že to rozložíte a mesiac po mesiaci odpredávate buď jednu dvadsaťštvrtinu, alebo jednu tridsaťšestinu, aby ste rozložili to riziko v čase, aby ste nakupovali tie akcie, v podstate nech sú hocikde. Vtedy len, keď to takto rozložíte na niekoľko mesiacov alebo teda na dva roky a viac, tak viac-menej spriemerujete tú nákupnú cenu a aj keby medzitým prišlo k nejakému prepadu na akciovom trhu, tak je vysoko pravdepodobné, že počas tých dvoch rokov dosiahne, príde ku návratu, tá korekcia sa vráti a príde možno aj nejaké ďalšie lokálne maximum, čo za posledné roky nám tie prepady nikdy netrvali, teda nám tie prepady a následný návrat nikdy netrvali dlhšie ako nejaký rok.
No a tretí problém, ktorý ste tam urobili, je, že ste to teda navrhli presunúť všetkým, všetkým, ktorí majú k danému dátumu, ktorý ste si tam zvolili, menej ako 52 rokov, čo je síce pekné, ste si všimli naozaj, ste si všimli ten paragraf, aj ste to spomenuli, že od päťdesiatdvojky sa to začína skonzervatívňovať, ale to si ako predstavujete? Že tak dneska mám 51 rokov a desať mesiacov, tak šup, tak mi predajú všetky moje podiely v dlhopisoch, šupnú ich do akcií a bum, o dva mesiace ma chytí druhý paragraf, ktorý už hovorí o tom, že nemôžem mať 100 % v akciách, a opäť mi budú 10 % z tých akcií presúvať do dlhopisov? No tak nad tým treba trošku rozmýšľať, keď to píšete. Preto sa tam nedáva 52 rokov, ale dáva sa tam 51 rokov alebo 50 rokov, tak ako to bolo v návrhu, o ktorom sme diskutovali s pánom ministrom.
Tá druhá časť s tým, s tou odplatou, zhodnotenie majetku teda so zmenou vzorca, so zmenou vzorca, s ktorou, ktorým je odmeňovaná tá dôchodková správcovská spoločnosť, tak to už je v kolónke populizmus. Pekne, pekne celkom vymyslené, fajn, len teda niekoľko detailov. Áno, 10 % tie, 10 % akciové trhy alebo americký akciový trh v podstate so stopercentnou alokáciou v akciách v priemere urobilo. Lenže týka sa to len stopercentného čisto, čistého akciového trhu. Toto by v podstate znamenalo, že pri tých ostatných fondoch, či už pri nejakých zmiešaných, alebo pri nejakých dlhopisových, ale teda, respektíve pri akomkoľvek fonde s inou rizikovou triedou, ako sú čisté akcie, by bolo viac-menej nemožné získať odmenu za zhodnotenie, lebo tých 10 %, lebo tých 10 % nedosiahnete, čo síce môže byť legitímna požiadavka, ale potom si povedzme, ako by sa tie druhopilierové spoločnosti zachovali a či by boli ochotné, keby ste ich vlastne odstrihli od tohto, od tejto časti toho ich zhodnotenia, či by boli ochotné spravovať tie dôchodkové fondy aj naďalej. Mohlo by to skončiť tým, že ich v podstate vyženiete z tohto trhu, alebo by znížili kvalitu správy, znížili by, znížili by, znížili by kvalitu tých služieb, ktoré poskytujú svojim klientom, čo teda, ak to je nejaký zámer, ako ich zlikvidovať, tak to treba potom otvorene povedať, ale myslím, že to neni ten správny cieľ, ktorý by ste mali sledovať.
Poplatky. Je tam možno priestor na ich zníženie, ale robí sa to tým spôsobom, že zvýšite konkurenciu tým DSS-kám, čo je jedna z vecí, ku takej by sme sa dopracovali, že by sme otvorili ten trh aj napríklad zahraničným spoločnostiam, ktoré spravujú dôchodkové fondy, lebo je ich, len po Európe sú ich desiatky a stovky. A keby ste napríklad si ako slovenský pracujúci a slovenský budúci dôchodca mohli svoje príspevky do druhého piliera posielať napríklad, neviem, do holandskej alebo do dánskej, do islandskej spoločnosti, ktorá spravuje dôchodky, tak to by bol tlak na znižovanie poplatkov, lebo áno, v Európe sú aj spoločnosti, sú aj dôchodkové, áno, sú aj, sú aj teda dôchodkové fondy, ktoré majú nižšie poplatky, ale zároveň treba povedať, že tie naše DSS-ky nie sú, nie sú drahé v porovnaní so svetom. OECD robí pravidelne takú veľmi veľkú publikáciu, asi, neviem, 200-, 300-stranovú každý rok, Pensions at a Glance a tam sú teda rôzne porovnávacie kritériá. Teraz vám to snáď nepoviem, lebo ako hovorím, nestihol som sa úplne pripraviť, ale sme, ja neviem, kdesi v strede pri tej, pri tých, pri tej nákladovosti v tých dôchodkových fondoch, nie je to vôbec nič, nič, nič zásadného. Keby ste chceli niečo pri tých poplatkoch riešiť, tak dá sa, ale neni to úplne že jednoduché.
Prvá vec pri tých poplatkoch, ktorá je problematická, je, že pri indexových fondoch brať poplatok za zhodnotenie je, ako to nazvať, je trošku streštené alebo je to až nemorálne, lebo áno, a myslím, že ste to aj spomenuli, že jednoducho keď máte fond, ktorý nám sleduje index, tak to je v podstate, ako keby ste tam mali opicu, ktorá len niečo nakúpi a hotovo. A brať v takomto prípade poplatok za zhodnotenie, keď len niečo sledujete, tak to je nezmysel, áno.
Je, bolo by legitímne zrušiť špeciálne v tých indexových fondoch ten poplatok za, teda ten poplatok za zhodnotenie, avšak treba si povedať aj druhú vec, mali sme tu aj takú dobu, kedy indexové fondy nemali poplatok za zhodnotenie ako jediné, a treba povedať, že druhopilierové spoločnosti aktívne odhovárali svojich klientov od investovania do indexových fondov, tlačili ich do toho, aby boli v iných fondoch, ktoré nesledovali index, lebo výrazne tým bola znížená ich odplata. Toto nehovorí zrovna nič o nie dobrých úmysloch, ale povedzme že nehovorí to nič v prospech DSS-iek a ja teda určite nie som ich zástanca a toto by, toto by nemali robiť. V podstate aj išlo o konanie, ktoré nebolo v prospech ich sporiteľov, ale ťažko im to dokázať, aj keď všetci vieme, že to vtedy robili, ale je obava, že takéto niečo by sa udialo opäť. Tak treba sa zamyslieť nad tým, že ako im to v takom prípade vykompenzovať alebo aký mechanizmus prijať, aby sme tomuto zamedzili. Ja si opäť myslím, že najlepšie by bolo spraviť im konkurenciu alebo pustiť im do tohto, do tohto prostredia konkurenciu, lebo nepoznám na to úplne správne riešenie.
Druhá vec, ktorá je pri tom poplatku za zhodnotenie problematická, a to je to, s čím ste sa napríklad mohli stretávať teraz a ľudia sa na to sťažovali a ešte väčšie sťažnosti boli pred, myslím, že pred dvoma rokmi, je, že ten poplatok za zhodnotenie sa počíta každý deň. V prípade, ak hodnota fondu presiahne tzv. High-Water Mark, to znamená najvyššiu predtým dosiahnutú hodnotu, ak dosiahnete nové maximum, tak z toho, z toho, čo ste zarobili navyše, tak z toho si oni každý deň pripočítajú ten poplatok za zhodnotenie.
Problém je, ak sa vám stane také niečo, že hodnota tých akcií alebo hodnota tých podkladových aktív vám desať mesiacov, jedenásť mesiacov v roku vám rastie a potom v decembri vám to zrazu z nejakého dôvodu rachne dole o 20 – 30 %. Toto sa, myslím, že stalo práve v roku 2019 v decembri. Zrazu v roku 2020 v januári začali chodiť ľuďom výpisy, kedy videli, že dosiahli za minulý rok stratu dve-tri percentá, lebo to stúpalo väčšinu roku, vystúpalo to o 20 % a potom to rachlo o nejakých tridsať. To teraz dávam vám príklad môj, hej, to, presné čísla si nepamätám. Takže oni zrazu videli, že za ten rok dosiahli stratu a pod, na druhom riadku videli, že poplatok za výkonnosť sto, dvesto, tristo, štyristo eur, podľa toho, koľko tam mali, koľko tam mali peňazí nasporených. Tak áno, to sa blbo vysvetľuje, blbo to vyzerá a je otázne, že či s týmto niečo robiť, lebo ten princíp High-Water Mark ako samotný neni zlý a používajú ho všetky hedge fondy napríklad, len teda keď sa niečo takéto stane, tak jednoducho vyzerá to blbo a potom, keby ten výpis bol za marec alebo za apríl, tak ono tie akciové trhy by sa potom aj celkom slušne vrátili a už by to tak blbo nevyzeralo. Lenže keď vám trh padne tesne pred tým, ako robíte ten výpis, tak jednoducho potom to vyzerá trošku hlúpo.
Jedna z ciest, o ktorej sa hovorí a ktorá by naozaj bola vhodná, je naviazať, naviazať ten poplatok za výkon na porazenie nejakého benchmarku, ktorý by bol že vhodne zvolený. To je v podstate, takto, keď, aby som vám to vysvetlil, keď sa v tom nepohybujete, keď máte fond, ktorý investuje, ktorý má sledovať index, napríklad dajme MSCI World, tak ak si zvolíte benchmark, nejaký dlhopisový fond, tak je to úplne nevhodne zvolaný, zvolený benchmark a ten dlhopisový fond vlastne pobijete v celom období. Tým pádom si beriete poplatok za výkonnosť vždy, lebo tie dlhopisy vlastne pobijete vždy.
Ale pokiaľ máte zvolený, zvolený ako benchmark ten MSCI World a vy sa ho snažíte sledovať, ten MSCI World, tak, naopak, by ste nikdy poplatok za nadvýkon nemali, lebo jednoducho sledujete to isté, čo máte benchmark. Vy by ste museli urobiť to, že by ste si napríklad zobrali ten MSCI World a mierne by ste si ho upravili. Nesledovali by ste všetkých tých tisíc akcií, ktoré tam sú, ale mierne by ste koncentrovali to portfólio, niečo by ste nadvážili, niečo by ste podvážili, a robili by ste to preto, aby ste si pobili ten benchmark. A iba keď ho prekonáte, vtedy máte popla, vtedy máte nárok na ten poplatok za výkonnosť. Čiže celé to je o tom benchmarku. A s tým sa treba hrať, keď sa hovorí o poplatku za výkonnosť.
Takže toľko bola krátka exkurzia, že ako to vlastne funguje v tom II. pilieri. Možno to budete môcť použiť, keď budete nabudúce robiť nejaký iný návrh.
A ešte teda by som rád povedal, že dohoda s pánom ministrom je, že presun prostriedkov v II. pilieri bude súčasťou väčšej reformy, ktorá nám príde do parlamentu v júni. A teda pokiaľ by nebola súčasťou vládneho návrhu, tak bude súčasťou poslaneckého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Bolo toho naozaj veľa, čiže nestihol by som vo faktickej poznámke zareagovať, preto sa hlásim do rozpravy, aby ste mohli potom aj vy ešte prípadne na mňa reagovať, aby sme naozaj mohli tie veci si vydiskutovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Cmorej, v podstate len ďakujem za kultivovanú, kultivovaný príspevok, kultivovanú reakciu a ja som z neho tak nejako vydedukoval dva také vaše základné postoje. Prvý postoj bol ten, že v podstate sa s týmto návrhom stotožňujete. Z nejakého dôvodu ste ho nepredložili zatiaľ vy, resp. ani vaša strana, resp. ani vláda, ktorej ste súčasťou. A druhý postoj, že niektoré možno technické alebo také legislatívne, alebo ekonomické detaily si predstavujete inak, resp. riešenie týchto otázok si predstavujete inak. Pán poslanec, veď ale o tom, z tohto dôvodu, vlastne presne z toho dôvodu, ktorý vy ste spomenuli vo svojom príspevku, je schvaľovanie zákonov rozdelené do troch krokov, do prvého, druhého a tretieho čítania, kde v prvom čítaní v podstate sa hovorí o myšlienke, či tá myšlienka je hodná toho, aby bola ďalej rozpracovávaná a či bude v pléne Národnej rady dostatočný počet ľudí, poslancov, ktorí na konci dňa povedia, že áno, keď sa to dopracuje, zlepší, sprecizuje, tak že potom, potom má zmysel to prijať v konečnom dôsledku. Potom máme druhé čítanie, ktoré slúži práve na odstraňovanie týchto chýb, na tie pozmeňovacie návrhy, na tie zmeny, a tretie čítanie, ktoré je vlastne na korektúru technických detailov, prípadne legislatívnych preklepov a tak ďalej a tak ďalej.
Takže, pán poslanec, ak to je tak, ako ste to prezentovali, tak potom vám nebude nič brániť v tom, aby ste v prvom čítaní tento návrh podporili a v druhom čítaní sa môžme rozprávať o konkrétnych výhradách, ktoré ste, aj keď zatiaľ len tak všeobecne, lebo ste aj povedali, že ste neboli do detailu pripravený, ale aspoň tak všeobecne ste ich formulovali. Čiže bolo by to veľmi zaujímavé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Čiže v tomto príspevku budem len reagovať na pána poslanca Cmoreja, keďže tých vecí, čo povedal, bolo naozaj veľa a vo faktickej poznámke by som to nestihol.
Prvé, čo chcem hneď na úvod povedať, pán poslanec, tento návrh, ktorý sme pripravili, to nie je len nejak vycucnuté z päty, že tak sme si povedali, že to chceme spraviť, ale vychádza to aj z názorov mnohých odborníkov, ja vám kľudne môžem dať potom aj odkazy na nejaké články alebo štúdie, z ktorých sme vychádzali, pretože my sa nepovažujeme za to, že rozumieme všetkému a sme odborníci na všetko, ale vieme si osvojiť veci, ktoré sú dobré a politicky s nimi súhlasíme a vieme ich potom pretaviť do legislatívneho návrhu.
Vy ste hneď na začiatku povedali, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté, že to je, že to je neodborné prevedenie. Hovorili ste o tom, že treba tie podiely najprv predať, potom musíte kúpiť ďalšie podiely, že to nie je proste dobre legislatívne napísané. Ja nie som právnik, pán poslanec, či to je dobre, alebo nie je dobre napísané, pre mňa je dôležité, čo mi na to povie právnik a odborník legislatívec. A keďže takýmto spôsobom to bolo robené v roku 2013 a prešlo to cez legislatívu, teda cez parlamentných právnikov, a prešlo to aj cez vládu vtedy, prešlo to potom aj cez kanceláriu prezidenta, ja vychádzam z toho, že to je napísané legislatívne správne. Avšak ak si myslíte, že sa to dá ešte lepšie naformulovať, ako povedal aj pán kolega poslanec Kotleba, na to je presne to druhé čítanie. Aj keď nemyslím si, že to je potrebné.
Vy ste potom povedali, že vystresujeme trhy, že keď sa to takto hromadne nakúpi. Ale ja neviem, že ako si vy myslíte, že kde sa tie indexy alebo tie akcie kde sa to vlastne nakupuje. Ale vzhľadom na tie objemy na tých burzách, ktoré sa každý deň obchodujú a bolo by to rozdelené na jeden mesiac alebo aj teda dlhšie časové obdobie, keby sme sa tak dohodli, tak to absolútne žiadny stres podľa mňa neurobí. A že my nemáme vešteckú guľu, že čo ak trafíme vrchol akciového trhu, a potom ste sami dodali, že na pol roka, na rok, že vlastne je úplne štandardné, že tie trhy sa do roka vedia spraviť, a presne z toho aj vychádza tento náš návrh zákona, že jediná istota, ktorú máme na finančných trhoch, je to, že dlhodobo akcie a indexy rastú. To, že sú tam nejaké výkyvy, to, samozrejme, je úplne normálna vec, veď sme to zažili predsa aj teraz, v čase tohto ukrajinského konfliktu, že sú vystresované trhy, že padali. Síce už sa to trošku začína vracať naspäť na tú predkrízovú úroveň.
A áno, pán poslanec, môžeme kľudne trafiť vrchol akciového trhu, môže to potom na pol roka spadnúť, to sa môže, samozrejme, stať, ale veď preto je to rozložené do mnohých rokov, aby sa to potom postupne vrátilo naspäť a začalo sa to zhodnocovať. A preto je tam aj tá klauzula, ktorá hovorí, že musíte mať menej ako 52 rokov, teda aby sa to nestalo v čase, kedy máte za rok odísť do dôchodku a trafili by ste, ako vy hovoríte, vrchol akciového trhu. To by bolo naozaj veľmi zlé. Ale preto je tam naša poistka, ktorá hovorí, že musíte mať menej ako 52 rokov, a potom postupne budete prechádzať do tých dlhopisových fondov, aby sa teda to riziko nejaké volatility, nejakých výkyvov znížilo.
Vy ste navrhli náš návrh vrátiť na dopracovanie, len ste nepovedali, že čo navrhujete dopracovať. Ak to mám chápať tak, že nechcete, aby išla šesťmesačná lehota na to, aby nemohol byť podobným spôsobom podobný návrh zákona, a hovorili ste, že teda v júni má byť dôchodková reforma predložená do návrhu zákona, tak to chápem, len to tak, pán poslanec, prosím vás, povedzte. Ale ak to tak nemyslíte, tak potom povedzte, že čo konkrétne teda navrhujete zmeniť. A myslím si, že na to máme predsa aj to druhé čítanie.
Potom ste hovorili o tej le... o tej, o tom veku 52 rokov, ale ja, pán poslanec, len treba povedať, že dnes nemôže sa stať, že máte 52 rokov a 10 mesiacov, ako ste to vy povedali, a prejdete do toho, z dlhopisového fondu potom prejdete do toho... teda pardon. Že prejdete, áno, z toho dlhopisového do indexového alebo zmiešaného, pretože od 52 rokov ten presun je potom postupný, on, to neni naraz, že všetko vám prejde z dlhopisového do indexového a potom za dva mesiace vám prejde všetko z indexového do dlhopisového. A práveže naopak, malo by to dobrý efekt, pretože aspoň na tých niekoľko mesiacov by ste boli v tých výkonnejších fondoch a potom postupne by sa z toho ukrajovalo a postupne by sa to presúvalo do tých dlhopisových garantovaných fondov, ale nie naraz. Čiže ten váš argument o tom, že by to malo byť inak nastavené, podľa mňa nebol správny.
Zmena vzorca, o tom ste rozprávali veľmi dlho, hovoríte, že v iných, v iných fondoch, ako sú teda dlhopisové a zmiešané, že tam by nedosiahli to zhodnotenie. Veď presne o to ide, pán poslanec. Veď keď tie správcovské spoločnosti majú dostať tento, ony dostávajú, to ste ešte nepovedali, tri poplatky, ony majú tri spôsoby, akým spôsobom sa vypočítava ich odmena. A odmena, ktorá má byť za zhodnotenie, má byť podľa nášho názoru len v prípade, že naozaj tie peniaze v tých fondoch zhodnotia, a to je aj cieľom tohto nášho návrhu zákona. Nie je, naším zámerom nie je zlikvidovať správcovské spoločnosti, ako ste to povedali, práve naopak, naším cieľom by bolo vytvoriť ešte väčšie konkurenčné prostredie, aby ľudia mali väčšie možnosti výberu aj správcovskej spoločnosti, aj fondov, kde by chceli mať svoje finančné prostriedky uložené. Čiže určite to dneska neskončí nejakým vyhnaním. Práve naopak, myslím si, že to skončí práveže lepším zhodnocovaním, pretože ak nejaká správcovská spoločnosť bude chcieť získať aj tento tretí poplatok za zhodnotenie, tak bude musieť jednoducho to zhodnotenie naozaj dosiahnuť.
No a sami ste potom aj priznali, že v tých indexových fondoch to nemá žiadny zmysel, pretože by to mohla robiť, ako ste povedali vy, aj opica. A my sme aj pôvodne chceli navrhnúť zrušenie toho poplatku, ako ste to vy povedali, podľa nás to tam nemá čo robiť, ale potom sme našli také kompromisné riešenie, že nech to tam zostane, ale nech je to naozaj len v prípade, že to má aspoň na tých 10 %. Ale to číslo takisto nie je úplne dané definitívne, sme ochotní sa o tom rozprávať. Vy ste tu tiež hovorili o nejakých ďalších možnostiach, že nastavenia iných benchmarkov pri dlhopisových, iných pri zmiešaných, iných pri indexových fondoch. Pán poslanec, ja som tomu úplne otvorený, samozrejme, veď treba to nastaviť tak, aby bol aj, aby bola aj ovca celá, aby bol aj, aby bol aj vlk sýty, aby sme uspokojili aj tie dôchodkové a správcovské spoločnosti, ale aby sme nebrali budúcim dôchodcom peniaze z ich budúcich dôchodkov.
No a hlavným cieľom nášho návrhu zákona, pán poslanec, my nemáme teraz nejakú ilúziu, že to je super návrh zákona, aj keď podľa mňa je veľmi dobrý a teraz to prejde do ďalšieho čítania a bude to schválené. Ale my sme hlavne chceli prispieť do diskusie, pretože vieme, že sa blíži finalizácia dôchodkovej reformy, a keďže naše pozmeňujúce správy, pozmeňujúce návrhy by asi tiež v budúcnosti nemali nejaký, nejaký účinok v tom, že by ste ho schválili, tak aspoň dopredu chceme dávať určité návrhy, názory, čo by sa mohlo upraviť, čo by sa malo upravovať, a prispieť tým do diskusie, čo sme podľa mňa aj to urobili, pretože aj vy ste na to zareagovali. A verím, že niektoré z tých vecí otvoria tú diskusiu ešte pred samotným legislatívnym návrhom v parlamente a že budeme môcť spoločne ten zákon vyšperkovať.
Ďakujem pekne.

Maťo Beluský, ja si myslím, že teraz si to povedal tak, že naozaj každý, kto v tom chce vidieť tú dobrú myšlienku a tú snahu, tak to uvidí a kto za tým bude chcieť vidieť iba nejaké výčitky, tak dá priestor tým výčitkám.
No v každom prípade, v každom prípade tí, ktorí chápu, o čo ide, a tí, ktorí rozumejú, ako sa ľuďom devalvujú ich úspory cez infláciu, ktorá, žiaľ, so stupňujúcim sa aj konfliktom na Ukrajine bude naberať ešte vyššie otáčky, tak tí musia pochopiť, že sa s týmto systémom celým musí niečo spraviť, pretože už naša generácia za súčasného nastavenia môže na nejaký dôchodok zabudnúť. To veľmi dobre ľudia na Slovensku vedia. A táto tvoja snaha legislatívna je ako keby takým mementom, takým výkričníkom, že nielen ľudia, ale vláda, hlavne vláda a teda aj, poslanci Národnej rady, uvedomte si, v akom je to zlom nastavení a že sa tu vlastne už idú vytvárať celé generácie ľudí, ktorí, ak sa nič nezmení, tak v podstate reálneho dôchodku, za ktorý si budú môcť financovať život v starobe, sa v podstate nedožijú.
Takže ďakujem ti a som zvedavý teraz aj na kolegu, na teda reakciu zo SaS-ky a potom na hlasovanie v prvom čítaní.

Tak ja teda tiež využijem na reakciu rozpravu, keďže by som to asi za ten, za tie dve minúty nestihol. Spravil som si pár poznámok, pár bodov.
K tomu stresovaniu trhov, my nevystresujeme akciové trhy. Tam by ste naozaj tých sedem-osem miliárd, neviem, koľko by to bolo, dokázali nejakým spôsobom umiestniť aj bez toho, aby ste si narobili nejaké zásadné problémy. My by sme vystresovali dlhopisové trhy. Lebo pomerne podstatná časť, nie je to gro, ale pomerne podstatná časť je aj v dlhopisoch slovenských a je aj v dlhopisoch okolitých krajín, ktorých, ktorých, tie dlhopisové trhy ich nie sú až tak veľké, aby. Keby ste tam mali že americké dlhopisy, ktorých je na kvantá všade, tak by ste to aj možno mohli, mohli predať rovno. Ale keď tam máte firemné dlhopisy, keď tam máte dlhopisy relatívne malých krajín, tak hodiť na trh takúto veľkú, takúto... (Reakcia z pléna.) Ako? No vy tie dlhopisy chcete predať, hej? To znamená, že niekto ich musí kúpiť, hej? No, takže keď máte, keď vy vlastníte, neviem, že tonu jabĺk, hej, keď, keby som chcel použiť nejaký príklad, tak keď mám tonu jabĺk a chcem sa ich zrazu všetkých zbaviť, tak by som ten trh dosť vystresoval a cena tých jabĺk by klesla možná, možno o polovicu, ak za týždeň sa na celom Slovensku predá, predá jedna tona a ja k tomu prihodím zrazu druhú tonu, hej? Takže len o toto ide, že v podstate vystresujete trh.
A teda ešte raz pripomeniem, že veľké riziko by bolo, že by ste jednoducho predali, teda nakúpili tie akcie za takú obrovskú sumu v nevhodnom čase a že by ste zásadne to, čo, urobili to isté čo nešťastník pán Madej v dvetisíc... v ktorom to spravil (?), dvetisícdeviatom, keď vlastne zakázali de facto vyškrtnutím jedného slova v zákone, tak zakázali DSS-kám de facto investovať do akcií, no a trafili úplne že spodok akciového trhu a odvtedy už akcie 10 rokov v podstate len nepretržite rástli. Tak vy by ste, žiaľ, išli do rizika, že urobíte to isté, len v opačnom garde.
Áno, ja to úplne bez problémov poviem, že teda hlavným motívom toho, že som navrhol vrátiť vám to na prepracovanie, je to, aby teda kvôli vášmu návrhu nebola zaseknutá podobná iniciatíva na ďalších šesť mesiacov. Lebo myslím, že som to spomenul, že tá dohoda je, že to pôjde v júni vo vládnom zákone, a teda mám prísľub, že ak to nebude vo vládnom zákone, tak môže to ísť v júni ako poslanecký návrh.
Pustiť váš návrh do druhého čítania a potom ho upravovať, no tak, no, nemusím vám asi vysvetľovať politickú realitu, ale hlavne vy zasahujete do pomerne zásadných vecí, na ktorých nemusí byť vždy úplná zhoda ani moc, ani medzi odborníkmi. Napríklad tie poplatky, tak keď sa stretne desať odborníkov na dôchodky, tak podľa mňa len na tie poplatky by ste vyzbierali tak päť názorov.
A napríklad jedna, veď jedna z oblastí je ten life cycling, teda že ako by mali byť investované peniaze počas, počas tej sporiacej fázy, počas tých 40 rokov, hej, v priemere, čo tam ten sporiteľ je, tak na tom sa v podstate odborníci nevedia zhodnúť a sám som zvedavý, že ako to bude nastavené nakoniec v tej reforme. Lebo máme tu názory od investičnej rady, čo zasa mnohí odmietajú, až po... No, to tam nebudem zachádzať. Takže dávať takéto návrhy bez toho, aby na tom bola aspoň nejaká väčšinová zhoda odbornej obci, tak to by bolo veľmi nešťastné, keby sme to potom lepili v II. pilieri. A toto je inak jedna z vecí, ktoré teda si myslím, že pán minister mohol urobiť aj šťastnejšie, že keby hneď od začiatku urobil pracovnú skupinu z odborníkov na dôchodky, ktorých tu teda nemáme málo, ale je podľa mňa možné naozaj vybrať veľmi erudovaných ľudí a tí by pripravili tú reformu, tak asi by bola aj lepšie prijímaná, prijímaná verejnosťou a nestalo by sa to, čo keď pred rokom prišlo do MPK ústavný zákon o dôchodkoch, že bolo k tomu 200 zásadných pripomienok. No ale to už len také, tak pomimo.
Čo sa týka poplatkov, tak ak sa chcete do poplatkov aj v budúcnosti nejakým spôsobom starať, tak mám pre vás dobrý tip.
Okrem poplatku za, teda toho manažérskeho a okrem toho poplatku za hodnotenie, tak sa ešte berie poplatok, jedno percento si necháva Sociálna poisťovňa, ktorý si vlastne strháva z tých príspevkov, keď vy platíte, keď váš zamestnávateľ platí, platí sociálne poistenie, tak to platí do Sociálnej poisťovne teda to dôchodkové poistenie, a oni tú časť, tú zhruba tretinu potom vlastne posielajú do tej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, kde máte ten II. pilier. Zmysel to má taký, aby zamestnávateľ nemusel platiť na dva účty, tomu rozumiem, ale teda aby si za funkciu tohto prietokového ohrievača si Sociálna poisťovňa brala jedno percento z tých príspevkov, tak to si myslím, že je dosť neodôvodnené a úplne bez problémov by som im to škrtol.
Takže ak chcete, tak vám dávam tip na ďalšiu legislatívnu iniciatívu a keď s takýmto niečím prídete, tak normálne vám sľubujem, že budem v koalícii lobovať za to, aby sme váš návrh podporili, ale teda (povedané so smiechom), ale teda sľúbiť vám to, samozrejme, nemôžem, teda že by sme ho aj podporili, no asi, asi teda viete, ako takéto nápady koaliční partneri berú, teda podporovať opozičné návrhy.
No ale teda hľadajme to pozitívne. Tak ja teda ako pozitívne beriem, že sme tu mali celkom peknú diskusiu o dôchodkoch a aj od vás som, o II. pilieri, aj od vás som počul celkom rozumné argumenty, takže ja pevne verím, že vám to vydrží a keď bude teda tá reforma II. piliera v parlamente alebo ten ústavný zákon o dôchodkoch, tak tiež budete skôr na tej konštruktívnej vlne a nebudeme tu počúvať také veci, ako tuto minule od pána kolegu, čo si tu teraz píše na WhatsAppe, hej, že pomaličky všetko znárodniť a jasné, dôchodky budú a neviem, kde ich, zo stromov budeme asi (reakcia z pléna), asi vám (povedané so smiechom), asi vám linknem nejaké vaše videjko. No dobre. Tak dúfam, že vám toto konštruktívne ostane, no a ja som sa vám teda chystal pri ďalšom bode naložiť, ale tak budem na vás dobrý, keďže sme si takto pokecali. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem. Už budem reagovať len vo faktickej.
K tomu vystresovaniu, pán poslanec. Hovoríte, že by sa vystresovali teda tie dlhopisové fondy, že by sa to mohlo znížiť o polovicu. Treba povedať, že by to bolo jednak krátkodobé vystresovanie a mohlo by to spôsobiť to, že by možno viacej ľudí zase z tých dlhopisových prešlo do tých akciových alebo indexových. Čiže by to bolo podľa mňa len dobré. Ale dá sa rozprávať o tom, že by sa to, ten odpredaj rozložil do dlhšieho časového obdobia, to podľa mňa neni žiadny problém a určite to nie je nejaký zásadný, zásadná vec.
Vrátenie na dopracovanie, to hovoríte, že to ste navrhli kvôli tým šiestim mesiacom. Som rád, že ste to povedali, aj keď ja si nemyslím, že by to zablokovalo nejaký komplexný ústavný zákon, ktorý by riešil dôchodky komplexne, ale v poriadku, je to váš názor aj vaša možnosť, využili ste to.
Hovoríte, že pri tých poplatkoch nie je zhoda medzi odborníkmi, a tak neviem teda, že čo od nás očakávate, že keď nie je zhoda, tak nemôžme prísť s vlastným návrhom? Lebo tak keď nie je zhoda, tak nemôžeme prísť s nejakým iným návrhom, ktorý je, pri ktorom je všeobecná zhoda, ale tak prišli sme s nejakým vlastným návrhom, prispeli sme do tejto diskusie a ja si viem predstaviť ešte aj iný spôsob, ako by sa dalo tento poplatok riešiť, ale to by som bol rád, keby naozaj pred tým ústavným zákonom bola ešte nejaká konštruktívna debata a tam by sme mohli prísť s nejakými ďalšími nápadmi, ktoré sa týkajú týchto dôchodkov.
A ten posledný tip, ktorý ste dali ohľadne tej Sociálnej poisťovne, pán poslanec, to by mal byť skôr tip pre vás ako pre koalíciu, my to môžeme kľudne navrhnúť, ale tak vieme, ako to skončí, zase nám to vrátite na dopracovanie, ale máte možnosť to teraz zapracovať do toho návrhu zákona, tak nech sa páči, využite to, a my to, samozrejme, určite podporíme a budeme radi, keď budeme prizvaní do konštruktívnej debaty.
Ďakujem.

Pán poslanec Cmorej, vy ste vo svojom vystúpení, ktoré bolo ako keby reakciou na predchádzajúce vystúpenie kolegu Beluského, viackrát povedali, že teda vláda plánuje upravovať túto istú tému alebo problematiku a že z toho titulu je teda tento náš návrh ako keby nie až taký dobrý, ako to plánujete spraviť vy. A ja sa chcem preto spýtať, že kde ste boli doteraz, nemyslím vy ako poslanec, ale tá vládna iniciatíva. Kde ste boli doteraz, keď v tejto chvíli hovoríte, že vám to je dlhodobo známe, tento problém? Sulík tu predkladá jedno kilečko za druhým, sú tu legislatívne návrhy na pomoc, ja neviem, herniam, pred chvíľkou sme to počuli, ale problém, ktorý ste v podstate aj vy uznali, že tu naozaj je, stotožnili ste sa s ním, tak nielenže tu nebol návrh riešenia doteraz, ale ani v podstate nejaká verejná diskusia. Takže to je taká moja otázka, lebo áno, my sme prišli s nejakou iniciatívou, vy to ako keby čiastočne kritizujete, ale vy ste vládny poslanec, vy ste predstaviteľ vlády a my len proste ako keby naprávame to, čo vláda zanedbala aj v tejto oblasti, lebo už je to viac ako dva roky, čo máte vládu.
A druhá vec, pán poslanec, to ma trošku zamrzelo, keď ste povedali, že nech to je akákoľvek dobrá iniciatíva, nech to je akokoľvek spracované, tak ide o opozičný návrh a že aby nám bolo všetkým jasné teda, že či vieme, ako sa k tomu vláda postaví, k opozičným návrhom. Tu chcem znova poukázať na to, že toto je veľmi smutné, veľmi smutná móda v tomto parlamente a my sme asi jediná strana, ktorá hlasuje za všetky návrhy podľa toho, či sú dobré pre ľudí, či sú dobré pre Slovensko, a nie podľa toho, kto je autorom a predkladateľom návrhu. Takže skúste sa na to aj vy pozrieť takto ako keby nadpoliticky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Najprv na poslanca Kotlebu. Tak ak ste si všimli, tak ja som mierne kritizoval pána ministra aj tuto vo vystúpeniach a taktiež v nejakých rozhovoroch som viackrát teda adresoval výčitku, že doteraz sme nič neurobili v tejto veci, takže to sa pýtajte pána ministra a nie mňa, že prečo to je tak.
K pánovi Beluskému. No ja nechcem, chcem, aby bola zablokovaná možnosť dať poslanecký návrh v tejto istej veci, keďže mám určitý slovný prísľub, že kedy sa to bude najneskôr riešiť.
A ešte sa vrátim naspäť ku poslancovi Kotlebovi. No tak to som nehovoril o vláde, hovoril som o postoji v koalícii k opozičným návrhom a ak chcete teda nejaký dobrý tip, tak ono to je aj tým, že aké návrhy predkladáte. Keby ste viac predkladali takýchto návrhov, ktoré aspoň teda racionálne sa snažia niečo riešiť, nejaký problém, a menej populizmu, ako je napríklad ďalší bod, tak možno by sa aj inak koalícia k tomu stavala a možno by sa vám sem-tam nejaký návrh aj podarilo presadiť.