60. schôdza

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Milanovi Mazurekovi.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 901. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 944 z 25. februára 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od povereného člena poslaneckého klubu SaS pána poslanca Petra Cmoreja, ktorý je jediný písomne prihlásený. Nech sa páči, pán poslanec Cmorej.
Aha, pardon, ešte pred vami pán navrhovateľ, áno.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Začalo to v roku 2004, kedy sa na Slovensku začala dôchodková reforma. Poistitelia doteraz platia nezmenených 18 % zo svojho zárobku na dôchodok a tí, ktorí sa rozhodovali uzavrieť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, čiže vstúpili do II. piliera, presmerovali časť svojich povinných odvodov na tzv. súkromné dôchodkové účty. A to znamená, že tí budúci dôchodcovia sa rozdelili vtedy na dve kategórie: V prvej kategórii sú dôchodcovia, ktorí sú, alebo budúci dôchodcovia, ktorí sú iba v priebežnom systéme, to je I. pilier, platia si odvody teda len do Sociálnej poisťovne, a v druhej kategórii sú budúci dôchodcovia, ktorí sú aj v priebežnom, aj v tomto kapitalizačnom pilieri, teda prvý a druhý, to znamená, že si platia odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá im časť odvodov presmeruje na súkromný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. De facto to znamená, že to poistenie, ktoré si zaplatíme do Sociálnej poisťovne, sa stáva ako keby naším majetkom.
Zatiaľ čo naši najbližší susedia – Česká republika, Maďarsko a Poľsko – rovnako zaviedli II. dôchodkový pilier a neskôr ho zrušili a úspory obyvateľstva znárodnili, na Slovensku II. pilier dodnes existuje aj napriek viacerým snahám o jeho znefunkčnenie. Je v ňom už viac ako 1,7 milióna sporiteľov a celkový majetok budúcich dôchodcov je viac ako 11,8 miliárd eur. Nebyť však napr. zákona č. 252/2012 mohlo tam byť o tretinu viac majetku a omnoho viac účastníkov.
Na základe tohto zákona sa v roku 2013 automaticky presunuli všetky dôchodkové úspory sporiteľov do dlhopisových fondov. Zákon prikazoval, že ak sa do konca apríla sporiteľ individuálne neprihlásil, aby podal žiadosť o zotrvaní v indexovom alebo v akciovom fonde, bude jeho investovanie presunuté na dôchodkový účet v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. To, samozrejme, drvivá väčšina ľudí nepostrehla, preto odrazu prestali ich úspory zarábať. Stalo sa to, paradoxne, v čase, keď by každý rozumný investor mal investovať ešte viac. V januári 2013, teda pred politickým zásahom, si v garantovaných fondoch sporilo len 11 % sporiteľov, v decembri toho istého roka, teda po presune, ich už bolo 90 %, teda deväťnásobný nárast. Presunutý bol viac ako milión sporiteľov. Ekonómovia vypočítali, že keby v roku 2013 nedošlo k politickému zásahu do systému, majetok ľudí v II. pilieri by bol o tretinu väčší ako dnes. Dovedna to predstavuje rozdiel 3,9 miliardy eur. Ukázalo sa, že najväčším problémom II. piliera nie sú výkyvy na finančných trhoch, ale politické riziká.
A otázka je, prečo tento stav trvá naďalej aj po 10 rokoch. Dôvodov je viacero. U veľkej časti sporiteľov je to nevedomosť. Veľa ľudí nesleduje, čo sa deje s ich úsporami, nezaoberá sa budúcim dôchodkom, finančným témam sa celkovo vyhýba. Iná časť sporiteľov o probléme vie, no bojí sa ho riešiť alebo rozhodnutie stále odkladá.
Priemerný ročný výnos za obdobie 18 rokov existencie II. piliera predstavuje pri najlepšom dlhopisovom fonde len 2,3 %, čo nepokrýva ani infláciu. Človek, ktorý si na dôchodok sporí v dlhopisovom fonde, teda nezarobil za dobu 18 rokov existencie II. piliera vôbec nič. To spôsobilo deformáciu v štruktúre dôchodkových úspor, keď 61,2 % peňazí je v dlhopisových dôchodkových fondoch. Pred týmto zásahom to bolo naopak, pretože väčšina prostriedkov bola vo fondoch akciových.
Na druhej strane sú tu indexové fondy. Najlepší z nich zarobil len za minulý rok 28,6 % a od založenia to je priemerne ročne 10,86 percenta. Problémom však je, že v týchto fondoch je len malá časť sporiteľov, aktuálne sa tieto výnosy týkajú len 22,7 % majetku druhého piliera. Indexové fondy, ktoré fungujú tak, že kopírujú nejaký vopred stanovený index a nie je potrebné ich aktívne riadiť, si vyžadujú minimálne náklady. Poplatok je však rovnako vysoký ako v aktívne spravovanom akciovom fonde. Pri indexových fondoch vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti prakticky len administratívne práce. Ich jedinou úlohou je zobrať príspevok sporiteľa a nakúpiť to, za to fondy kopírujúce globálny akciový index MSCI World. Preto predkladatelia navrhujú dve zmeny v zákone o starobnom dôchodkovom sporení.
Prvá zmena sa týka nesprávneho uloženia prostriedkov do garantovaných dlhopisových dôchodkových fondov. Navrhovatelia, rovnako ako v roku 2013, zavádzajú v zákone prechodné ustanovenia, podľa ktorých bude dôchodková správcovská spoločnosť povinná do 30. júna 2022 zaslať sporiteľovi, ktorý je k 1. júnu 2022 sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a má najmenej ako 52 rokov, tlačivo, v ktorom sporiteľ, ktorý má záujem zostať sporiteľom v danom dôchodkovom fonde, je povinný toto tlačivo vyplniť, podpísať a doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti najneskôr do 31. júla 2022. Sporiteľ, ktorý je k 1. júnu 2022 sporiteľom v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, sa dňom 31. augusta 2022 stane sporiteľom v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde, ak nedoručí dôchodkovej správcovskej spoločnosti spomenuté vyhlásenie. Ak dôchodková správcovská spoločnosť nespravuje indexový negarantovaný dôchodkový fond, sporiteľ prestúpi do akciového negarantovaného dôchodkového fondu. Toto sa však týka iba jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Vek 52 rokov sa navrhuje z dôvodu, že po tomto veku sa odporúča a zákon o starobnom dôchodkovom sporení zavádza postupné zvyšovanie podielu v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde, aby sa znížilo riziko väčšej volatility indexov a akcií pred odchodom do dôchodku.
No a druhá zmena spočíva v zmene spôsobu výpočtu poplatku za výkonnosť. Tento poplatok je prakticky neviditeľný, pretože sa priebežne strháva z majetku fondu. Jeho výška sa negatívne premieta do čistej hodnoty majetku fondu. Tomuto poplatku za výkonnosť sa nepripisuje veľká váha, pretože ako vyplýva zo samotnej podstaty poplatku, účtuje sa až v momente, keď investori zarobia. Indexové fondy sú pasívne spravované fondy. Dôchodkové správcovské spoločnosti sa nijako nezaslúžili o ich zhodnotenie. V indexových fondoch je úlohou investičného manažéra dosiahnuť zhodnotenie čo najbližšie indexu a správca nevytvára pre sporiteľov prakticky žiadnu pridanú hodnotu. Potvrdzuje to aj zhodnotenie indexových fondov, ktoré za indexom MSCI World zaostáva o viac ako 3,5 % a to najmä kvôli 10-percentnému poplatku za výkonnosť. Tento poplatok všetkých sporiteľov oberie o obrovské množstvo peňazí na dôchodkoch. Priemerný sporiteľ si v II. pilieri bude sporiť na dôchodok zhruba 40 rokov. Ak index MSCI World bude v priemere zhodnocovať 10 % ročne, čo zodpovedá výnosu za uplynulých 40 rokov, a abstrahujeme od všetkých ostatných poplatkov a nedokonalostí a zarátame len poplatok za zhodnotenie vo výške 10 %, čistý výnos dosiahne 9 % ročne. Ak by sporiteľ do takéhoto fondu dával 100 eur mesačne, ktoré sa budú zvyšovať ročne o dvojpercentnú infláciu, celkovo za 40 rokov vloží sumu viac ako 73-tisíc eur. Pri zhodnotení 10 % ročne by sa na konci sporenia dosiahol sumu 686-tisíc eur. Pri výnose 9 % ročne to bude iba 529-tisíc eur. Čiže tento 10-percentný poplatok za výkonnosť by sporiteľov teda pripravil o 23 % hodnoty nasporených peňazí na dôchodok.
Preto navrhujeme vo vzorci na výpočet výšky odplaty za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde zmenu, kedy dôchodková správcovská spoločnosť dostáva odmenu za zhodnotenie majetku až v prípade, že zhodnotenie bude vyššie ako 10 %, čo zodpovedá priemernému výkonu kapitálových trhov za posledných 40 rokov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Prijatie návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ale bude mať pozitívny vplyv na budúce dôchodky sporiteľov.
Účinnosť zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakančnej lehoty navrhuje od 1. júla 2022.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Cmorej, ktorý je ako poverený člen poslaneckého klubu SaS. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Trošku ma zaskočilo, ako rýchlo sme sa dostali k tomuto návrhu, takže budem viac-menej z hlavy.
No, toto je veľmi netradičný návrh zo strany Ľudovej strany Naše Slovensko, lebo väčšinou od kotlebovcov vidíme buď prvoplánový populizmus, alebo to je nejaká nacionalistická hovadina, alebo až také veci, pri ktorých sa rozum zastavuje. Myslím, že ešte sa aj dneska k takým dostaneme. Toto je celkom výnimka. Je to návrh, ktorý sa tvári odborne, je to návrh, po ktorom ja sám už dlho volám, teda tá podstata, že zmeňme rozloženie príspevkov v II. pilieri. Ale ako sa hovorí, keď dvaja robia to isté, tak nemusí to byť to isté, nie vždy to tak teda dopadne rovnako, ako to dvaja, keď to dvaja zamýšľajú. A tu je síce teda pekná snaha, ale to prevedenie je neodborné, ako to už teda vo vašej strane častokrát býva.
Takže aby som na to nezabudol na koniec, tak hneď na začiatok dávam návrh na vrátenie zákona navrhovateľovi na jeho prepracovanie.
No a teraz k vášmu samotnému návrhu. Prvá vec, taká technická, tá je taká nezaujímavá, ale tak ja ju predsa len spomeniem. Vy ste tam napísali viac-menej, že zoberú sa ku dátumu X, sa zoberie všetko z jedného fondu a dá sa do druhého fondu. To som veľmi v jednoduchosti povedal. No, čo asi neviete, je, že vo fondoch sa nenachádza majetok samotný, ale vo fonde máte tzv. podiely, takže vy čo musíte urobiť, a keby ste si ten zákon poriadne pozreli, tak by to malo byť, tak to musí byť napísané tak, že vy najprv predáte podiely z jedného fondu, ten majetok, ktorý utŕžite, presuniete do druhého fondu a tam za to nakúpite podiely v tom druhom fonde. Jednoducho máte to legislatívne zle napísané.
Druhá vec, nie je to možné spraviť jedným prevodom. Neviem, či ste sa vy inšpirovali vtedy, keď to v 2013. spáchala tá partička okolo SMER-u, kedy oni urobili to, že keď ste do nejakého dátumu nevrátili ten, nevrátili podpísanú návratku, čo ste tam tiež napísali, takže to máte zrejme okopírované, tak vás presunuli priamo do garantovaného fondu, čo vtedy urobili takým spôsobom, že to by ste, by ste priam keby ste sa snažili, tak to tak netrafíte, lebo oni trafili že úplne dno akciového trhu. A odkedy sa to teda, no, síce vlastne nie, to bolo pri tom zákaze, zákaze investovania do akcií. Ale jednoducho v podstate tí, čo ešte boli v akciách, všetkých ich vtedy šupli do dlhopisov a odvtedy a odvtedy akcie iba rástli. No ale keď toto chcete urobiť naopak, tak vy to nemôžete urobiť jednorazovo, lebo vy by ste týmto spôsobom presúvali odhadom tak sedem-osem miliárd eur a keď idete presúvať sedem-osem miliárd eur, z ktorých je povedzme že nejaká podstatná časť, možno je to okolo miliardy, neviem, až tak som to, až tak som to neskúmal, je v slovenských dlhopisoch a vy to k jednému dátumu zrazu chcete, všetky dlhopisy, predať a nakúpiť za ne akcie. Tak viete si predstaviť, ako vystresujete ten finančný trh pri takej malej krajine, ako je Slovensko? To by sa vám veľmi poďakovali na ministerstve financií, resp. v ARDAL-e, že zrazu, keď vy sa snažíte predzásobovať Slovensko kešom, lebo máte nejaké plánované emisie dlhopisov, už aj tak máte problém, že sa nám úrokové sadzby začínajú trošku dvíhať kvôli očakávanej inflácii a vysokému zadlženiu, už neni o to až taký záujem, ako bol kedysi, teda niekoľkonásobný, a vy zrazu by ste šupli takto na trh slovenské dlhopisy možno za miliardu. To je ten jeden problém, že by ste ten trh vystresovali.
Druhý problém je, že by ste sa zahrali presne na takých expertov, ako boli smeráci, že si zoberete vešteckú guľu alebo len dúfate, že trafíte správny dátum, a k jednému dátumu sa pokúsite presunúť takú obrovskú časť majetku. No a čo keď sa vám stane, že práve trafíte nejaký vrchol, aktuálny vrchol akciových trhov a potom budú akcie, ja neviem, pol roka, rok padať? Nestáva sa to, ale krízy, teda nestáva sa to často, ale tie krízy chodia v nejakých cykloch, aj teraz nám v podstate, odkedy sa začala vojna, odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, tak akcie v podstate nie sú v nejakom extrémne prudkom poklese, ale stále sú v poklese. Čo ak sa vám tiež podarí trafiť takýto nejaký lokálny vrchol? Potom vy budete vysvetľovať tým ľuďom, že zrazu sa hodnota ich majetku dočasne znížila o 20 – 30 percent?
Takéto presuny je potrebné rozložiť v čase, a to je aj jedna z tých podstatných výčitiek, čo vyčítam, čo som aj teda v niektorých rozhovoroch vyčítal pánovi ministrovi, že keďže toto neni možné urobiť v podstate skôr ako za dva roky, a dokonca sa hovorí, že to bude rozložené až do troch rokov, tak sme to mali urobiť už na začiatku volebného obdobia, lebo ak to urobíme teraz, tak to ešte nebude celé presunuté ani do konca nášho volebného obdobia. Lebo tak sa to robí zodpovedne, že to rozložíte a mesiac po mesiaci odpredávate buď jednu dvadsaťštvrtinu, alebo jednu tridsaťšestinu, aby ste rozložili to riziko v čase, aby ste nakupovali tie akcie, v podstate nech sú hocikde. Vtedy len, keď to takto rozložíte na niekoľko mesiacov alebo teda na dva roky a viac, tak viac-menej spriemerujete tú nákupnú cenu a aj keby medzitým prišlo k nejakému prepadu na akciovom trhu, tak je vysoko pravdepodobné, že počas tých dvoch rokov dosiahne, príde ku návratu, tá korekcia sa vráti a príde možno aj nejaké ďalšie lokálne maximum, čo za posledné roky nám tie prepady nikdy netrvali, teda nám tie prepady a následný návrat nikdy netrvali dlhšie ako nejaký rok.
No a tretí problém, ktorý ste tam urobili, je, že ste to teda navrhli presunúť všetkým, všetkým, ktorí majú k danému dátumu, ktorý ste si tam zvolili, menej ako 52 rokov, čo je síce pekné, ste si všimli naozaj, ste si všimli ten paragraf, aj ste to spomenuli, že od päťdesiatdvojky sa to začína skonzervatívňovať, ale to si ako predstavujete? Že tak dneska mám 51 rokov a desať mesiacov, tak šup, tak mi predajú všetky moje podiely v dlhopisoch, šupnú ich do akcií a bum, o dva mesiace ma chytí druhý paragraf, ktorý už hovorí o tom, že nemôžem mať 100 % v akciách, a opäť mi budú 10 % z tých akcií presúvať do dlhopisov? No tak nad tým treba trošku rozmýšľať, keď to píšete. Preto sa tam nedáva 52 rokov, ale dáva sa tam 51 rokov alebo 50 rokov, tak ako to bolo v návrhu, o ktorom sme diskutovali s pánom ministrom.
Tá druhá časť s tým, s tou odplatou, zhodnotenie majetku teda so zmenou vzorca, so zmenou vzorca, s ktorou, ktorým je odmeňovaná tá dôchodková správcovská spoločnosť, tak to už je v kolónke populizmus. Pekne, pekne celkom vymyslené, fajn, len teda niekoľko detailov. Áno, 10 % tie, 10 % akciové trhy alebo americký akciový trh v podstate so stopercentnou alokáciou v akciách v priemere urobilo. Lenže týka sa to len stopercentného čisto, čistého akciového trhu. Toto by v podstate znamenalo, že pri tých ostatných fondoch, či už pri nejakých zmiešaných, alebo pri nejakých dlhopisových, ale teda, respektíve pri akomkoľvek fonde s inou rizikovou triedou, ako sú čisté akcie, by bolo viac-menej nemožné získať odmenu za zhodnotenie, lebo tých 10 %, lebo tých 10 % nedosiahnete, čo síce môže byť legitímna požiadavka, ale potom si povedzme, ako by sa tie druhopilierové spoločnosti zachovali a či by boli ochotné, keby ste ich vlastne odstrihli od tohto, od tejto časti toho ich zhodnotenia, či by boli ochotné spravovať tie dôchodkové fondy aj naďalej. Mohlo by to skončiť tým, že ich v podstate vyženiete z tohto trhu, alebo by znížili kvalitu správy, znížili by, znížili by, znížili by kvalitu tých služieb, ktoré poskytujú svojim klientom, čo teda, ak to je nejaký zámer, ako ich zlikvidovať, tak to treba potom otvorene povedať, ale myslím, že to neni ten správny cieľ, ktorý by ste mali sledovať.
Poplatky. Je tam možno priestor na ich zníženie, ale robí sa to tým spôsobom, že zvýšite konkurenciu tým DSS-kám, čo je jedna z vecí, ku takej by sme sa dopracovali, že by sme otvorili ten trh aj napríklad zahraničným spoločnostiam, ktoré spravujú dôchodkové fondy, lebo je ich, len po Európe sú ich desiatky a stovky. A keby ste napríklad si ako slovenský pracujúci a slovenský budúci dôchodca mohli svoje príspevky do druhého piliera posielať napríklad, neviem, do holandskej alebo do dánskej, do islandskej spoločnosti, ktorá spravuje dôchodky, tak to by bol tlak na znižovanie poplatkov, lebo áno, v Európe sú aj spoločnosti, sú aj dôchodkové, áno, sú aj, sú aj teda dôchodkové fondy, ktoré majú nižšie poplatky, ale zároveň treba povedať, že tie naše DSS-ky nie sú, nie sú drahé v porovnaní so svetom. OECD robí pravidelne takú veľmi veľkú publikáciu, asi, neviem, 200-, 300-stranovú každý rok, Pensions at a Glance a tam sú teda rôzne porovnávacie kritériá. Teraz vám to snáď nepoviem, lebo ako hovorím, nestihol som sa úplne pripraviť, ale sme, ja neviem, kdesi v strede pri tej, pri tých, pri tej nákladovosti v tých dôchodkových fondoch, nie je to vôbec nič, nič, nič zásadného. Keby ste chceli niečo pri tých poplatkoch riešiť, tak dá sa, ale neni to úplne že jednoduché.
Prvá vec pri tých poplatkoch, ktorá je problematická, je, že pri indexových fondoch brať poplatok za zhodnotenie je, ako to nazvať, je trošku streštené alebo je to až nemorálne, lebo áno, a myslím, že ste to aj spomenuli, že jednoducho keď máte fond, ktorý nám sleduje index, tak to je v podstate, ako keby ste tam mali opicu, ktorá len niečo nakúpi a hotovo. A brať v takomto prípade poplatok za zhodnotenie, keď len niečo sledujete, tak to je nezmysel, áno.
Je, bolo by legitímne zrušiť špeciálne v tých indexových fondoch ten poplatok za, teda ten poplatok za zhodnotenie, avšak treba si povedať aj druhú vec, mali sme tu aj takú dobu, kedy indexové fondy nemali poplatok za zhodnotenie ako jediné, a treba povedať, že druhopilierové spoločnosti aktívne odhovárali svojich klientov od investovania do indexových fondov, tlačili ich do toho, aby boli v iných fondoch, ktoré nesledovali index, lebo výrazne tým bola znížená ich odplata. Toto nehovorí zrovna nič o nie dobrých úmysloch, ale povedzme že nehovorí to nič v prospech DSS-iek a ja teda určite nie som ich zástanca a toto by, toto by nemali robiť. V podstate aj išlo o konanie, ktoré nebolo v prospech ich sporiteľov, ale ťažko im to dokázať, aj keď všetci vieme, že to vtedy robili, ale je obava, že takéto niečo by sa udialo opäť. Tak treba sa zamyslieť nad tým, že ako im to v takom prípade vykompenzovať alebo aký mechanizmus prijať, aby sme tomuto zamedzili. Ja si opäť myslím, že najlepšie by bolo spraviť im konkurenciu alebo pustiť im do tohto, do tohto prostredia konkurenciu, lebo nepoznám na to úplne správne riešenie.
Druhá vec, ktorá je pri tom poplatku za zhodnotenie problematická, a to je to, s čím ste sa napríklad mohli stretávať teraz a ľudia sa na to sťažovali a ešte väčšie sťažnosti boli pred, myslím, že pred dvoma rokmi, je, že ten poplatok za zhodnotenie sa počíta každý deň. V prípade, ak hodnota fondu presiahne tzv. High-Water Mark, to znamená najvyššiu predtým dosiahnutú hodnotu, ak dosiahnete nové maximum, tak z toho, z toho, čo ste zarobili navyše, tak z toho si oni každý deň pripočítajú ten poplatok za zhodnotenie.
Problém je, ak sa vám stane také niečo, že hodnota tých akcií alebo hodnota tých podkladových aktív vám desať mesiacov, jedenásť mesiacov v roku vám rastie a potom v decembri vám to zrazu z nejakého dôvodu rachne dole o 20 – 30 %. Toto sa, myslím, že stalo práve v roku 2019 v decembri. Zrazu v roku 2020 v januári začali chodiť ľuďom výpisy, kedy videli, že dosiahli za minulý rok stratu dve-tri percentá, lebo to stúpalo väčšinu roku, vystúpalo to o 20 % a potom to rachlo o nejakých tridsať. To teraz dávam vám príklad môj, hej, to, presné čísla si nepamätám. Takže oni zrazu videli, že za ten rok dosiahli stratu a pod, na druhom riadku videli, že poplatok za výkonnosť sto, dvesto, tristo, štyristo eur, podľa toho, koľko tam mali, koľko tam mali peňazí nasporených. Tak áno, to sa blbo vysvetľuje, blbo to vyzerá a je otázne, že či s týmto niečo robiť, lebo ten princíp High-Water Mark ako samotný neni zlý a používajú ho všetky hedge fondy napríklad, len teda keď sa niečo takéto stane, tak jednoducho vyzerá to blbo a potom, keby ten výpis bol za marec alebo za apríl, tak ono tie akciové trhy by sa potom aj celkom slušne vrátili a už by to tak blbo nevyzeralo. Lenže keď vám trh padne tesne pred tým, ako robíte ten výpis, tak jednoducho potom to vyzerá trošku hlúpo.
Jedna z ciest, o ktorej sa hovorí a ktorá by naozaj bola vhodná, je naviazať, naviazať ten poplatok za výkon na porazenie nejakého benchmarku, ktorý by bol že vhodne zvolený. To je v podstate, takto, keď, aby som vám to vysvetlil, keď sa v tom nepohybujete, keď máte fond, ktorý investuje, ktorý má sledovať index, napríklad dajme MSCI World, tak ak si zvolíte benchmark, nejaký dlhopisový fond, tak je to úplne nevhodne zvolaný, zvolený benchmark a ten dlhopisový fond vlastne pobijete v celom období. Tým pádom si beriete poplatok za výkonnosť vždy, lebo tie dlhopisy vlastne pobijete vždy.
Ale pokiaľ máte zvolený, zvolený ako benchmark ten MSCI World a vy sa ho snažíte sledovať, ten MSCI World, tak, naopak, by ste nikdy poplatok za nadvýkon nemali, lebo jednoducho sledujete to isté, čo máte benchmark. Vy by ste museli urobiť to, že by ste si napríklad zobrali ten MSCI World a mierne by ste si ho upravili. Nesledovali by ste všetkých tých tisíc akcií, ktoré tam sú, ale mierne by ste koncentrovali to portfólio, niečo by ste nadvážili, niečo by ste podvážili, a robili by ste to preto, aby ste si pobili ten benchmark. A iba keď ho prekonáte, vtedy máte popla, vtedy máte nárok na ten poplatok za výkonnosť. Čiže celé to je o tom benchmarku. A s tým sa treba hrať, keď sa hovorí o poplatku za výkonnosť.
Takže toľko bola krátka exkurzia, že ako to vlastne funguje v tom II. pilieri. Možno to budete môcť použiť, keď budete nabudúce robiť nejaký iný návrh.
A ešte teda by som rád povedal, že dohoda s pánom ministrom je, že presun prostriedkov v II. pilieri bude súčasťou väčšej reformy, ktorá nám príde do parlamentu v júni. A teda pokiaľ by nebola súčasťou vládneho návrhu, tak bude súčasťou poslaneckého návrhu.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Pán poslanec Beluský ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Bolo toho naozaj veľa, čiže nestihol by som vo faktickej poznámke zareagovať, preto sa hlásim do rozpravy, aby ste mohli potom aj vy ešte prípadne na mňa reagovať, aby sme naozaj mohli tie veci si vydiskutovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Marian Kotleba, ďalší s faktickou poznámkou.