60. schôdza

Ďakujem Ondrejovi za poučenie. Vedel som, že si nabehnem na vidly, keď použijem tento prímer a ako som povedal, viac Dostálov na každé ministerstvo za štátneho tajomníka, teda aj na to ministerstvo financií.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi poďakovať za tie poznámky, tie postrehy, ktoré v rozprave zazneli. Ja som sa snažila už od prvého zasadnutia pléna v tom zložení po voľbách veľmi starostlivo počúvať tú, tú spätnú väzbu a vnímať ju a snažila som sa ju prenášať do činnosti inštitúcie, ktorú som mala tú česť reprezentovať.
Tí z vás, ktorí našli dôvody na slová uznania a pochvaly pre mňa a pre môj tím, ďakujem veľmi pekne. Bola to ešte teda tých šesť dní služba, verejná služba a neskutočne obohatila ľudsky aj odborne. A ja musím povedať, že verím na to, verím v to, že Slovensko má na to, aby preklenovalo tie rozdiely, ktoré nás skutočne od seba oddeľujú, a že sme schopní nachádzať riešenia, ktoré budú znamenať vždy zmier aj za cenu kompromisu, ale budú v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky a všetkých ľudí, ktorí sa na jej území nachádzajú.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som vo svojom vystúpení v rozprave vyslovila také želanie, aby diskusia bola pádna, vecná, kultivovaná, slušná, neniesla sa v nejakých ideologických rámcoch, ale niesla sa vo faktoch. A musím povedať, že táto diskusia pre mňa bola naozaj milým zážitkom z toho, ako sa dá dôstojne a kultivovane rozprávať v pléne Národnej rady. Kiež by si niesla pani verejná ochrankyňa práv takúto spomienku z každého jedného predstavovania svojej správy, ktoré, ktoré tu zažila.
Takže vďaka za to, kolegovia, a áno, je škoda, že sme tu v takejto zúženej zostave.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. V pléne zaznelo, že mali by sme za to, čo všetko robí pani ombudsmanka pre ľudské práva, zatlieskať v stoji, od pána Polláka, lebo že si to zaslúži. Mrzí ma, že nás na to vyzval, a sám ostal sedieť a nezatlieskal jej v stoji. Si myslím, že to je hlboko neúctivé od neho.

Ďakujem pekne. Pekný, dobrý deň želám, teda pekné popoludnie, neskoré popoludnie už.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v súlade s § 5 ods. 1 zákona 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predložiť správu na rokovanie o činnosti za uplynulý rok.
Súčasne by som si vás dovolila poprosiť o to, aby ste túto správu vnímali spolu s mimoriadnou správou, ktorú som vám predložila 3. novembra minulého roku a v ktorej som upozorňovala na závažné porušovania práv značného počtu detí.
Ako som upozorňovala na negatívne dôsledky pandemických opatrení v správe za rok 2020, aj v minulom roku som zaznamenávala závažné negatívne dopady pandémie na deti. So zreteľom na to, že v roku 2020 najviac prípadov, ktoré som riešila, sa týkalo práve alarmujúcich dôsledkov pandemických opatrení na život detí a viedli k porušovaniu alebo ohrozovaniu značného počtu detí, musím konštatovať, že táto situácia pretrvávala aj v roku 2021. Preto som sa viacej sústredila na systémové opatrenia zamerané predovšetkým na ochranu práv detí v súvislosti s vplyvmi opatrení na zabránenie šírenia vírusu SARS-CoV-2.
Napriek zisteniam a negatívnym vplyvom zatvorených škôl na školské deti sa vláda aj v minulom roku rozhodla na dlhšie obdobie deti do škôl nevpustiť. Aj naďalej pretrvávali ťažkosti s dištančným vzdelávaním. Enormné množstvo detí nemalo naďalej prístup k online vzdelávaniu a nemali ďalší prístup k žiadnej inej forme vzdelávania. Mnohé z detí boli vystavené domácemu násiliu. Naviac po otvorení škôl namiesto adresných štrukturovaných, vyrovnávacích plánov, ktoré mali určiť, ako dobehnutie zameškaného učiva nahradiť a s ktorými mohli zmierniť výpadky vedomostí z minulého roku, pristúpili mnohí učitelia k denno-dennému skúšaniu a testovaniu vedomostí žiakov. Tieto vedomosti mnohí žiaci nemohli mať buď z dôvodu spomenutého vylúčenia k online vzdelávaniu, ale aj v dôsledku toho, že nedostatočne pochopili učebnú látku pertraktovávanú metódou online. Táto situácia prispela k frustrácii nejedného žiaka, k prehĺbeniu duševnej nerovnováhy žiakov a častokrát až k ťažkým depresiám.
Okrem toho som po otvorení škôl zistila, že aplikácia viacerých opatrení zameraných na zmierňovanie, zameraných na podmieňovanie vstupu do školy a účasti na prezenčnej výučbe v školách bez ohľadu na aktuálny zdravotný stav dieťaťa viedla k ohrozeniu, resp. k porušovaniu práv na vzdelávanie značného množstva detí. Len pripomeniem, o čom hovorím. Hovorím o rúškovaní, testovaní a očkovaní.
Dámy a páni, toto právo je garantované Ústavou Slovenskej republiky a rovnako dohovorom o právach detí. Toto ústavné právo a rovnako povinná školská dochádzka je základným právom a povinnosťou každého dieťaťa a Ústava Slovenskej republiky nepripúšťa možnosť podmieňovať uplatnenie tohto práva akýmikoľvek podmienkami. Ak to niekto robil, a robili to viacerí, dopúšťal sa hrubým spôsobom porušenia ústavného práva dieťaťa. Ukážková ilustrácia je uvedená aj v tejto správe, konkrétne porušenia práva dieťaťa a necitlivého prístupu, kedy opísané násilie prekrytia horných dýchacích ciest maloletého dieťaťa s viacerými zdravotnými kontraindikáciami, hoci traja ošetrujúci lekári tohto dieťaťa striktne neodporúčali prekrytie rúškom a odporúčali prekrytie plastom, plastovým štítom. Musím povedať aj skutočnosť, že sme sa v tejto veci obrátili na Úrad verejného zdravotníctva, ktorý potvrdil správnosť pedagóga, ktorý nasilu dieťaťu stiahol rúško z tváre a nasadil mu, nasadil mu plastové, plastový štít mu stiahol z tváre a nasadil rúško. Nie je to ojedinelý prípad. Takýchto prípadov bolo množstvo.
Obdobné problémy som zistila aj v niektorých predškolských zariadeniach. Hovorím o materských škôlkach. Deti museli mať rúška aj v čase, keď cvičili alebo v čase, keď odpočívali popoludní alebo dokonca spali popoludní, napriek tomu, že vyhláška Úradu verejného zdravotníctva v materských škôlkach rúško nevyžadovala. Na moje opakované požiadavky Úrad verejného zdravotníctva napokon upustil 4. októbra 2021 od povinnosti žiakov mať prekryté horné dýchacie cesty v škole počas vyučovania. Nosenie rúšok bolo aj naďalej povinné v interiéri škôl mimo uzatvoreného kolektívu. Hovorím o chodbách, toaletách, šatniach. Tento krok hlavného hygienika som verejne ocenila a oceňujem aj to, že vyhovel aj mojej požiadavke na zrušenie povinného celoplošného testovania žiakov pri vstupe do školy. Áno, vyhovel aj tejto požiadavke.
Nemenej vážnym javom, ktorý súvisí s dôsledkami zatvorených škôl, je šikana medzi deťmi. Počas zatvorených škôl a školských klubov sa mnohé deti doma nudili. Iné bez dozoru dospelých osôb mali oveľa väčší časový priestor na nekontrolovateľnú komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, často s dieťaťu škodlivým obsahom. V dôsledku toho bol minulý rok poznačený aj oveľa väčším množstvom detí vystavených kyberšikane. Páchatelia sa od neopatrných detí snažia vylákať intímne fotografie, videá. Ak im ich obeť pošle, žiadajú ďalšie. Vydierajú deti, pýtajú peniaze alebo ďalší sexuálny materiál, ktorý končí na internetových stránkach s detskou pornografiou. Tento spôsob šikany obvykle začína veľmi nenápadne, že si šikanované dieťa ani neuvedomí, že ide o šikanu. Odhaľuje sa veľmi ťažko a spravidla až v štádiu, kedy je šikanovanie na dieťati jednoznačne vidieť, pretože trpí depresiou, trpí strachom, alebo sa už prejavujú príznaky psychického ochorenia.
Za absolútne neprijateľné považujem zaznamenané prípady šikany učiteľov voči žiakom. Tieto sa prejavovali najmä v neodôvodnenom znižovaní schopností žiaka v prítomnosti ostatných žiakov v triede. Prehliadaním úsilia a skutočných vedomostí žiaka, sústavným zdôrazňovaním neschopností žiaka zvládnuť učebnú látku, sústavným napomínaním alebo trestaním toho istého žiaka pre menšie previnenia, hoci za obdobné previnenia iní žiaci nedostali a nevyvodzovali sa voči nim žiadne dôsledky.
Nezriedka sa stávalo, že zamestnanci školy pri našom prešetrovaní snažili sa veci bagatelizovať, dokonca zapierali a povedali, že u nich žiadna šikana nie je. Pri rozhovore s deťmi, s ktorými sme hovorili samé, a s mojimi kolegami bez prítomnosti učiteľov, bez prítomnosti výchovných poradcov, ba dokonca aj psychológov školy, deti šikanu priznali a podrobne opísali, ako k nej došlo.
V tejto súvislosti oceňujem ministerstvo školstva, že do akčného plánu riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022 a 2023 v schválenom materiáli vo vláde v januári tohto roku začlenilo viaceré návrhy prostriedkov nápravy, ktoré som ministerstvu školstva v minulosti odporúčala.
Panie poslankyne, páni poslanci, čo ma veľmi znepokojovalo, bola stúpajúca tendencia nepriameho nátlaku na celoplošné očkovanie maloletých detí proti ochoreniu COVID-19. Tento nátlak sa uskutočňoval vo verejnom priestore a v niektorých školách formou neúplného a jednostranného informovania účinkov dostupných vakcín. V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že nie som proti očkovaniu detí, ale ak sa vakcína dieťaťu podáva a je spoľahlivo klinicky overená a je bezpečná. V tejto súvislosti musím povedať, že dôkazom sú aj moje správy za rok 2017, 2018, 2019, kde môžem citovať zo strany 76, kde som upozorňovala na monitor v rámci monitoringu dodržiavania práv detí v centrách pre deti a rodiny a odporúčala som ministrovi zdravotníctva ako jedno z opatrení, a si dovolím zacitovať: "zabezpečiť a v spolupráci s inými organizáciami vykonávať pravidelné očkovanie a vybavenie preventívnymi pomôckami s cieľom ochrany verejného zdravia, zabezpečí ministerstvo zdravotníctva". Ak je však vakcína v štádiu klinického výskumu a jej výsledky ešte nie sú zrejmé a vzhľadom na krátku dobu ani nemôžu byť zrejmé, dôsledne vyskúmané, treba rodičov na to upozorniť. A nie je dovolené očkovanie maloletých detí vynucovať, a to ani nepriamymi diskriminačnými hrozbami nezaočkovaných detí.
Názory vyslovené vo verejnom priestore, že žiaci budú mať len dve možnosti, očkovanie alebo testovanie na zistenie vírusu SARS-CoV-2, neboli v súlade s ústavným právom na vzdelanie, pretože uplatnenie tohto základného práva každého dieťaťa nie je podmienené podrobeniu sa očkovaniu zdravého dieťaťa, testovaniu ani inému úkonu.
Preto sa obraciam na vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste sa zasadili o to, aby vo verejnom priestore v budúcnosti nezaznievali takéto hrozby. Zbytočne stresujú nielen deti, ale aj rodičov.
Dovolím si pripomenúť aj moje opakované výzvy členom vlády, aby ešte pred prijatím opatrení dôsledne zohľadňovali vplyvy pandemických opatrení na deti z hľadiska reálnych možností tieto opatrenia dodržiavať a z hľadiska osobitného zreteľa na zásahy do práv detí. A o toto si vás dovoľujem požiadať opäť.
Ďalšou skutočnosťou v súvislosti so závažným porušovaním práv detí sú pretrvávajúce dlhodobé systémové zlyhania zdravotníctva v oblasti duševného zdravia detí. Značný počet detí s duševnými poruchami a poruchami spávania častokrát nie diagnostikovateľnými s ďalšími psychiatrickými diagnózami nemajú prístup ku zdravotnej starostlivosti. Veľmi ma to znepokojuje, a to z toho dôvodu, že aj v minulom roku bol zaznamenaný nárast duševných porúch detí. Zaznamenané boli viaceré prípady pokusov detí o samovraždy a v kategórii vekovej, v ktorej sa doteraz nevyskytovali. Hovorím o veku detí do desať rokov. Za alarmujúci nedostatok v systéme považujem skutočnosť, že značnému počtu detí, ktorých zdravotný stav vyžaduje liečbu pedopsychiatrom, prípadne hospitalizáciu na pedopsychiatrii, sa nedostane náležitej liečby a často ani vyšetrenia. Čakacia doba k 30. septembru minulého roku, poviem príklad, na pedopsychiatrickej klinike v Bratislave, bola šesť mesiacov. Ak sa obrátim a obracala som sa na centrum Andreas, pretože sme mali deti, ktoré potrebovali vyšetrenia, v niektorých prípadoch aj hospitalizáciu, hovorím o deťoch s autizmom alebo črtami autizmu, čakacia doba na vyšetrenie bola 20 mesiacov. Dvadsať mesiacov, to je jeden rok a osem mesiacov.
Myslím si, že týmto spôsobom je u veľkého počtu našich detí porušované právo dieťaťa na zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná nielen dohovorom o právach detí, ale rovnako Ústavou Slovenskej republiky. Na tieto skutočnosti upozorňujem, prosím, už štyri roky. Zastávam názor, že tejto problematike sa aj naďalej nevenuje dostatočná pozornosť zo strany kompetentných orgánov. Naopak, minister zdravotníctva zrušil na ministerstve odbor duševného zdravia, ktorý založil predchádzajúci minister, zriadil a personálne obsadil odborníkmi s potrebnými kompetenciami. Tento odbor sa mohol systémovo venovať riešeniu zaznamenávaných problémov spojených s nedostatkom pedopsychiatrických ambulancií, s nedostatkom lôžok na pedopsychiatrických klinikách, ktoré ešte boli znížené, hovorím o sto desiatich lôžkach v rámci celej Slovenskej republiky a boli znížené o 40 % preto, že boli vyčlenené na riešenie COVID-u.
Vážené dámy, páni, nie je to len nedostatok nemocničných lôžok, nedostatok ambulancií, je to zúfalý a katastrofálny stav v počte detských psychiatrov, teda pedopsychiatrov. A nielen pedopsychiatrov, ale aj ďalších špeciálnych klinických psychológov, zdravotných sestier v tejto oblasti. Je to nedostatok denných stacionárov, je to nedostatok liečební, pretože jediná, a liečebňa to nie je, nie je verejne všetkým dostupná, pretože je to súkromná liečebňa s kapacitou 90 lôžok pre celé Slovensko. To je asi všetko, čo hovorím, na Slovensku je oficiálne 47 pedopsychiatrov a nie všetci z nich majú atestáciu z pedopsychiatrie.
Preto sa na vás obraciam, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste vzali na vedomie a podporili opatrenia na elimináciu dopadov duševného zdravia detí, ktoré som formulovala a predložila vo forme návrhu prostriedkov nápravy v mojich správach o činnosti v roku 2019, 2020, v mimoriadnej správe, ktorú som predkladala 3. novembra minulého roku, i v súčasnej správe. Pripomínam, že všetky tieto opatrenia boli formulované za účasti odborníkov v danej oblasti a na spoločných rokovaniach týchto, s týmito odborníkmi.
Na škodu veci si myslím, v tejto veci konkrétnej, je aj tá skutočnosť, že týmito problémami sa nezaoberal Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a nezaoberal sa ním ani výbor pre školstvo, vedu, výskum a šport. Osobitným pretrvávajúcim problémom je porušovanie práva detí, ktoré trpia výraznými poruchami správania, na sociálnu pomoc. O tieto deti nie je náležite postarané. Príslušné úrady, ktoré majú situáciu takého dieťaťa riešiť, si ho pohadzujú ako horúci zemiak, odpusťte, že to takto poviem, ale namiesto toho, aby sme pristúpili k navrhovaným systémovým opatreniam prostriedkov nápravy, ktoré som príslušným ministerstvom a vedúcim ďalších inštitúcií adresovala a opakovane predkladala, a znovu zopakujem, ktoré boli navrhované zo strany odborníkov, prehodnocované odborníkmi viacerých rezortov a znalcami v danej problematike. V nadväznosti... (Krátka pauza pre sťažené dýchanie rečníčky vplyvom respirátora. K rečníckemu pultu pristúpila poslankyňa a položila naň fľašu s minerálkou.) Ďakujem veľmi pekne, ste veľmi láskavá.
V nadväznosti na opakované zistenia sme vykonali monitoring v 21 zariadeniach typu centier pre deti a rodiny, ale zamerali sme sa na špecializované zariadenie, kde sú skupiny detí, ktoré vyžadujú opatrovateľskú i ošetrovateľskú starostlivosť. Monitoring v roku 2021 priamo nadväzoval na zistenia z predošlých rokov a zahŕňal zameranie na duševné zdravie detí. Výsledky monitoringu výrazne potvrdzujú zistenia z monitoringov dodržiavania práv detí vo všetkých centrách pre deti a rodiny zistených aj v minulosti. Odporúčanie prostriedkov nápravy, ktoré som predložila v minulosti, sú stále aktuálne a zmeny, ktoré dosiaľ boli vykonané, sú nedostatočné a nie sú v súlade s dohovorom o právach dieťaťa ako nosným dokumentom, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Najzávažnejšie nedostatky sa prejavujú v oblasti jednotného zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, ktorá je kľúčová. Personálne zabezpečenie skupín pre deti s duševnými poruchami je nedostatočné, predovšetkým pri agresívnom správaní detí, ktoré takto ohrozujú seba, svoje okolie a, samozrejme, aj personál. Takéto skupiny si okrem personálneho zabezpečenia vyžadujú veľmi dôsledné a dobré materiálno-technické vybavenie, prispôsobené potrebám zamestnancov, ale predovšetkým potrebám detí. Nedostatky sú aj v postupoch pre digitalizáciu zaznamenávaných dát o dieťati so zreteľom na zabezpečenie bezpečnosti digitalizovaných dát a efektívny prístup k zaznamenávaným dátam. Zabezpečenie technického vybavenia je potrebné aj pre zabezpečenie prístupu ku vzdelaniu pre všetky deti v centrách pre rodiny bez rozdielu, a nielen v centrách pre rodinu, vo všetkých typoch zariadení, kde máme deti, či sú to zariadenia sociálnych služieb, sú to reedukačné zariadenia a ďalšie, nehovoriac o tom, ako sú vybavené školy. Pre objektivizáciu výsledkov bol k monitoringu prizvaný aj expertný a externý odborník pre poskytovanie starostlivosti pre deti so zdravotným postihnutím z univerzitného prostredia, ktorý sa podieľal nielen na príprave monitoringu, ale aj na jeho samotnom vykonaní.
Vzhľadom na zistené nedostatky som predložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny a ministrovi zdravotníctva spolu ďalších desať návrhov prostriedkov nápravy.
Ďalšou oblasťou, kde sme vykonávali monitoring v súvislosti s dodržiavaním práv dieťaťa, to bolo v sedemnástich zariadeniach sociálnych služieb a špecializovaných zariadeniach. Prioritne bol postavený monitoring na dodržiavanie práv vyplývajúcich z dohovoru o právach dieťaťa čl. 2, 3, 12, 19 a 23. Jedná sa o deti s duševným postihnutím často v kombinácii s telesným postihnutím, prípadne zmyslovým, resp. v mnohých prípadoch v kombinácii všetkých týchto postihov. Išlo predovšetkým o deti s neverbálnou komunikáciou. Zistenia monitoringu svedčia o viacerých porušovaniach práv detí s neverbálnou komunikáciou. Deti s mentálnym postihnutím nemajú rovnaký prístup k informáciám ako ostatní. Ich nižšia gramotnosť im neumožňuje prístup k bežným informáciám, čo obmedzuje rovnosť práv dieťaťa. Vo všeobecnosti majú problémy hlavne s pochopením významu slov. Nedostatočným je počet personálu na prácu s týmito deťmi, ktoré trpia mentálnym postihnutím stredného až ťažkého stupňa a popri tom s nediagnostikovateľnými psychiatrickými diagnózami. Ako som už spomínala, majú pridružené ďalšie postihnutie, zmyslové i telesné. Toto je dôvodom často neprofesionálnej práce v zariadeniach sociálnych služieb. Väčšinou sa normatív personálny, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 zákona o sociálnych službách, nedodržiava alebo je hlboko podhodnotený. Zamestnancom neostáva nič iné, iba strážiť deti, aby si, nebodaj, neublížili.
Poukazujem aj na neúnosné hlukové zaťaženie smerujúce na deti v početnej skupine od nich samých navzájom, zároveň ale aj možnosť vyhorenia personálu. Odporúčam navštíviť takéto zariadenia a porovnať úroveň práce s deťmi pri jednotlivých počtoch detí na skupine a k tomu určenému počtu zamestnancov. Nedostatočný počet zamestnancov neumožňuje pri komunikácii s cieľovou skupinou detí využívať techniky alternatívnej a augmentatívnej komunikácie tak, aby boli dodržané princípy komunikácie detí z hľadiska dodržiavania ľudských práv a samozrejme tým aj dodržania práv vyplývajúce z dohovoru o právach dieťaťa uvádzaných vo vyššie citovaných článkoch. V uvedených príkladoch je možné vykonávať len dozor medzi prijímateľmi sociálnych služieb bez akéhokoľvek rozvíjania ich osobnosti.
Ďalším problémom je, samozrejme, zase materiálno-technické nedostatočné zabezpečenie na prácu s týmito deťmi. Je nevyhnutné zabezpečiť techniku, o ktorej nás presvedčili príklady dobrej praxe, že je využiteľná aj pri práci s tak náročnou detskou populáciou, ktorú som v správe opísala. Všetkých účastníkov zaujalo používanie programu EYA, teda programu na komunikáciu s deťmi s ťažkým telesným postihnutím v normointelekte, ktoré sú schopné koncipovať svoje názory.
Vo väčšine monitorovaných zariadení absentuje kvalifikovaná podpora systematického vzdelávania zamestnancov, najmä v oblasti techník neverbálnej komunikácie s deťmi. Ak nebudú utvorené primerané podmienky zamestnancov na komunikáciu s deťmi so zdravotným znevýhodnením, týmto deťom vlastne neumožníme vyjadrovať svoje potreby a svoje želania. Obmedzené sú predovšetkým na tom, že ja som hladný alebo ja som hladná, ja som smädný alebo ja som smädná, alebo chcem jesť alebo nechcem piť.
V tejto súvislosti si dovolím poďakovať, dá sa povedať, jednému členovi z vás všetkých, bol to pán poslanec Kéry, ktorý nám pomohol na vyššom územnom celku v Nitre, kde skutočne vedenie Nitry, ale aj páni poslanci Nitry sa postavili k tomuto prípadu čelom a dá sa povedať, vychádzali v ústrety a pomohli. Takže ešte raz, veľká vďaka aj tým, ktorí takéto kroky robíte.
Na základe získaných informácií v roku 2020 a v roku 2021, okrem iných zistení, sme dospeli k názoru, že vo všeobecnosti zamestnanci odborov sociálnych služieb úradov samosprávnych krajov, ako aj zamestnanci zariadení sociálnych služieb nemajú dostatočne overenú a osvojenú techniku alternatívnej a augmentatívnej komunikácie. Pretože zriaďovatelia a rovnako príslušné orgány štátnej správy sa dopĺňaním profesionálnych zručností zamestnaním zariadení sociálnych služieb nezaoberali. V roku 2021 preto Úrad komisára pre deti a jeho odborní zamestnanci pristúpili k osobným stretnutiam s príslušnými zamestnancami odborov sociálnych služieb úradov samosprávnych krajov so skupinami riaditeľov a odborných zamestnancov zariadení sociálnych služieb. Nepatrí do kompetencie komisára pre deti vzdelávanie. Myslím si, že v tomto prípade bolo úspešné a urobilo kus dobrej práce.
Témou boli techniky zabezpečovania individuálnych špeciálnych potrieb detí v oblastiach rozvoja osobnosti dieťaťa na základe jeho konkrétnych špeciálnych potrieb. K dvanástim stretnutiam boli prizvaní špecialisti v odbore špeciálnej pedagogiky, sociálnej práce, odborník so skúsenosťami v oblasti ochrany práv detí so zdravotným znevýhodnením pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorí prezentovali techniky alternatívnej a augmentatívnej komunikácie, ako aj odpovedali na konkrétne otázky diskutujúcich. Veľkú skupinu verbálne nekomunikujúcich detí tvoria práve deti s pervazívnymi ochoreniami a trend naberá zvyšovanie počtu žiadateľov o sociálnu službu pre deti s výraznými duševnými poruchami a poruchami správania.
Preto bolo zorganizovaných dvanásť osobných odborných stretnutí zamestnancov týchto zariadení a ich zriaďovateľov s odborníkmi na danú problematiku, ktoré príkladmi dobrej praxe spoločne hľadali odporúčania na odbornú, efektívnu prácu s deťmi, ktoré majú špeciálne potreby, hlavne nekomunikujú verbálne. Účastníci týchto stretnutí hodnotili prácu veľmi pozitívne, ba dokonca zazneli požiadavky, že by bolo dobré, keby sa opakovala každého štvrťroka. V záujme zabezpečiť práva detí s neverbálnou komunikáciou som predložila ministrovi práce, ministrovi školstva, predsedom samosprávnych krajov a ďalším zriaďovateľom zariadení sociálnych služieb ďalších 29 návrhov konkrétnych prostriedkov návrhov nápravy.
Vzhľadom na pandemické opatrenia a obmedzenia v oblasti medzinárodnej spolupráce sme sa sústredili aj na aktivity Európskej siete detských ombudsmanov, ktoré sa uskutočňovali vo väčšine prípadov v režime online. Za veľký úspech považujem, že sa nám podarilo opakovane ako aktívne zapojiť slovenské deti do projektu Európskych mladých poradcov, tzv. ENYA. Za odbornej koordinácie zamestnanca Úradu komisára pre deti a ďalších, získali naše deti uznanie svojich výsledkov na medzinárodnom poli. Tento rok sa diskusia zamerala na dopady pandémie ochorenia COVID-19, na práva detí a zúčastnili sa jej zástupcovia zo 17 krajín a regiónov Európy. Popri tom sme sa so spolupracovníkmi zúčastnili viacerých medzinárodných konferencií a sympózií a tiež Valného zhromaždenia Európskej siete detských ombudsmanov, na ktorom sa popri voľbách nových funkcionárov prijala rezolúcia ENOC na rok 2021 pre vlády členských krajín zameraná prioritne na zabezpečenie participácie detí na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, a to na všetkých úrovniach.
Zamestnanci úradu pokračovali aj roku 2021 v medzinárodnej spolupráci so zahraničnými univerzitami v prednáškovej činnosti, tak v Česku, v Nemecku, vo Francúzsku. Forma prednášok, samozrejme, bola prispôsobená aktuálnym podmienkam v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID a väčšinou sa diali online.
Popri kľúčových činnostiach, ktoré som spomenula, so zamestnancami sme sa venovali početnej poradenskej činnosti a osvetovo-vzdelávacej činnosti zameranej na práva detí. Okrem toho sme participovali na formulovaní vládnych politík v oblasti práv dieťaťa. Táto činnosť sa uskutočňovala jednak aktívnym členstvom v poradných orgánoch vlády, ministerstva práce, sociálnych vecí, ministerstva zdravotníctva a tiež aktívnym zapojením do legislatívneho procesu. V tejto súvislosti mi prináleží poďakovať aj pánovi ministrovi zdravotníctva, že akceptoval naše požiadavky a taktiež komisár je účastníkom národnej, teda dá sa povedať, Rady vlády pre dušené zdravie.
Vážené dámy a páni, moje zákonné právomoci sú limitované. Komisár pre deti nie je výkonným orgánom štátu. Nemá oprávnenie vydávať rozhodnutie o právach a povinnostiach detí, ich rodičov či zariadení, v ktorých sa deti nachádzajú. Nedisponuje ani donucovacou právomocou, ak subjekty povinnosti dobrovoľne neplnia a neplnia to, čo im je zákonom uložené, čo im bolo uložené rozhodnutím súdu alebo orgánom štátnej správy nariadené. Komisár pre deti nemá ani oprávnenie obrátiť sa na Ústavný súd, tak ako verejný ochranca práv.
Preto sa nemôže od komisára pre deti, teda ani odo mňa očakávať, že napravím všetky krivdy páchané na deťoch a zabezpečím to, čo je povinnosťou štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy alebo iných zodpovedných subjektov.
Ak tieto inštitúcie v ochrane práv detí zlyhávajú, a ony závažne zlyhávajú, je mojou povinnosťou na to upozorniť, zistiť to a požiadať ich o zabezpečenie prostriedkov nápravy. Nemám však žiadny nástroj na donútenie splnenia mojich návrhov. Naopak, zodpovední členovia vlády v mnohých prípadoch na opakované upozornenia na nedostatky ani len nereagovali, hoci zákon o komisárovi pre deti im ukladá zákonnú lehotu, v ktorej majú reagovať na nami navrhované nápravné opatrenia.
Dovolím si vás informovať ešte o tom, že takúto situáciu v podstate predpokladá aj Výbor OSN pre práva dieťaťa, keď v zmysle svojho všeobecného komentára č. 2 z roku 2002 o úlohe nezávislých inštitúcií pre zachovávanie ľudských práv ku Konsolidovanej tretej, štvrtej a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii dohovoru o právach dieťaťa odporúčal, aby zmluvný štát zriadil a zabezpečil jednak nezávislosť inštitútu komisára, ale aby zároveň zriadil aj systém monitorovania implementácie opatrení navrhnutých komisárom. Nedostatkom systému ochrany práv dieťaťa totiž je na Slovensku, že systém monitorovania implementácie opatrení navrhnutých komisárom pre deti, ktorý odporúčal Výbor OSN pre práva dieťaťa, Slovenská republika doteraz nezriadila. Zopakujem, odporúčal, aby štát zriadil aj systém monitorovania implementácie opatrení navrhnutých komisárom. A nedostatkom je, že takýto systém monitorovania implementácií opatrení navrhnutých komisárkou pre deti odporúčal síce výbor, ale na Slovensku nikto takýto orgán nezriadil. Namiesto toho som ako komisárka pre deti neustále kritizovaná za nečinnosť, ktorú majú zo zákona vykonávať orgány štátnej správy, orgány verejnej moci a za nedostatočnú ochranu práv detí, hoci vo všetkých prípadoch, ktoré som ako porušovanie práv dieťaťa zistila, som predložila aj príslušným štátnym orgánom alebo iným inštitúciám návrhy prostriedkov nápravy, ktoré zistené nedostatky majú odstrániť. Väčšina z nich má systémový charakter.
Žiada sa zdôrazniť, že nie je to komisár pre deti, ktorý má zákonnú právomoc vykonávať a zabezpečovať prostriedky nápravy, ktoré sme navrhovali prijať v záujme odstránenia nedostatkov a posilnenia ochrany práv dieťaťa. Ak nie je takýto osobitný systém kontroly implementácie opatrení komisára pre deti vytvorený, ponúka sa aj iná možnosť, a to kontrola plnenia týchto opatrení v rámci kontrolnej právomoci orgánov Národnej rady voči členom vlády, avšak k takémuto kroku zatiaľ Národná rada neprikročila.
Ak som vás v mojej správe o činnosti za rok 2020 a rovno v mimoriadnej správe, ktorú som predložila 3. novembra, upozornila na početné alarmujúce zistenia o negatívnych dopadoch pandemických opatrení na deti, najmä na žiakov základných a stredných škôl, predložila som vám aj 22 konkrétnych prostriedkov nápravy, ako aj informáciu o mojich viacnásobne opakovaných a ignorovaných upozorneniach či už zo strany ministra zdravotníctva, ministra školstva, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ministra vnútra v pozícii predsedu Ústredného krízového štábu, hlavného hygienika a napokon aj opakovane predsedu vlády a opakovane pani prezidentku. Upozornenia boli v tom zmysle, ako nariadené pandemické opatrenia negatívne vplývajú na deti, najmä na ich duševné zdravie. Očakávala som, že to budete práve vy, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí v rámci kontrolnej právomoci Národnej rady voči členom vlády svoju právomoc vykonáte a zasiahnete.
Bolo pre mňa veľkým sklamaním, že ste tak nielenže neučinili, ale vážne zistenia na opatrenia na nápravu, opísané v správe za rok 2020, ste dokonca nevzali ani na vedomie a mimoriadnu správu, ktorú som predložila 3. novembra, ste ani neprerokovali v rámci programu Národnej rady, ani nezaradili na program, do programu.
Možnože by stálo za to, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, čo som tu všetko povedala a využili z vašej strany, mňa sa to už v podstate ani týkať nebude, vaše kontrolné oprávnenie voči zodpovedným členom vlády namiesto ambícií šikanovať nezávislého komisára pre deti, voči ktorému má Národná rada, musím to, žiaľ, konštatovať, značne limitovanú právomoc zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady a táto kontrola je povolená len v oblasti nakladania s verejnými prostriedkami a v oblasti dodržiavania zákonov.
Dámy, páni, verím, že možno si z tejto správy zoberiete niečo a že budete do budúcnosti komisárovi a nasledujúcemu, ktorý príde, viacej nápomocní pri vykonávaní jeho, dá sa povedať, takej sizyfovskej práce, pretože máte pocit, keď ukončíte zisťovanie, keď navrhnete opatrenia a pretlačíte ich tomu, koho sa majú týkať, že možno sa niečo pohne. Ale ten balvan vám z toho vrchu opäť spadne dolu.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, všetkým, ktorí ste tu boli a ktorí ste si túto moju správu prečítali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z poverenie podpredsedu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 926 pridelil správu o činnosti komisárky pre deti, tlač 885, na prerokovanie výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbor pre sociálne veci o správe nerokoval z dôvodu, že nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny správu prerokoval, ale neprijal k nej uznesenie, pretože predložený návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny poslancov výboru.
Preto som bola poverená uviesť na schôdzi Národnej rady informáciu, ktorú máte písomne k dispozícii ako tlač 885a, vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.