60. schôdza

15.3.2022 - 30.3.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

24.3.2022 o 15:23 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15:02

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď, pán minister. To hovorím z osobného problému zo včera. Potreboval som prihlásiť včera z trinástich detí sedem, podarilo sa mi prehliadku urobiť len pre dvoch a keď som volal do iných ambulancií alebo keď som poprosil, moja polovička volala do druhých ambulancií a vozila tie matky s mojím jedenapolmesačným synom, tak jedna lekárka povedala, že ona neni lekárka VÚC-ky, nech ideme za druhou, druhá povedala, že dneska nestíha, celý budúci týždeň má dovolenku, nech idem za treťou, tretia povedala, že stihne vybaviť dvoch, že budúci týždeň má tiež dovolenku, nech idem ďalej, štvrtá povedala, choďte do Zvolena, Zvolen je tridsať kilometrov.
Ja si myslím, že toto nie je dobrý prístup. Malo by byť nejaké celkové usmernenie na VÚC-ky, aby ten hlavný lekár VÚC-ky, alebo čo to má to zdravotníctvo, aby dal usmernenie, že takto sa, by sa správať nemalo. Výsledok je taký, že ani tento týždeň, ani celý budúci týždeň sedem detí nepôjde ani do školy, ani do škôlky. Áno, môžeme byť radi, že pôjdu aj potom, ale si myslím, že dá sa to riešiť aj inak.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

24.3.2022 o 15:02 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:02

Vladimír Lengvarský
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne.
Nerozporujem. Myslím si, že VÚC-ky dostali svoje usmernenia, ale tie možnosti sú tiež limitované a niektorí poskytovatelia k tomu pristupujú rôznym spôsobom. My budeme mobilizovať cestou hospodárskej mobilizácie nemocnice, kde budú tie centrá vytvárané a budú presne pre tieto situácie určené. Takže to bude skutočnosťou od budúceho týždňa.
Ďakujem.
Skryt prepis

24.3.2022 o 15:02 hod.

brig. gen. MUDr. MPH

Vladimír Lengvarský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:05

Miloš Svrček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s § 129 rokovacieho poriadku som si dovolil predložiť dve interpelácie ústne.
Prvá je adresovaná na ministra zahraničných vecí pána ministra Korčoka. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí totiž podľa medializovaných informácií zo včerajšieho dňa premiestnilo sídlo veľvyslanectva Slovenskej republiky z Kyjeva do ukrajinského Užhorodu, pričom tam už pôsobí zástupca slovenského veľvyslanca, a v dnešný deň, to znamená 24. marca, by mal byť vyslaný aj veľvyslanec do Užhorodu. Tento krok je určite jasný signál nášmu východnému susedovi, že Slovensko ostáva v Ukrajine prítomné a úrad tak bude naplno fungovať z Užhorodu, pričom by tam mali byť tí istí pracovníci, ktorí boli evakuovaní ešte pred pár dňami z Kyjeva. A plne aj súhlasím s tým, že ide o dôležitý krok voči Ukrajine a je to zároveň dôležitý krok aj pre diplomatickú službu Slovenskej republiky, lebo budú na mieste, budú pomáhať na tej hranici, ako aj plne vykonávať diplomatické činnosti a najmä posielať riporty a reportovať o dianí na Ukrajine.
No a v nadväznosti na vyššie uvedené by som sa teda, pán minister, chcel opýtať: Jednou z prioritných úloh zastupiteľských úradov je poskytovať konzulárnu ochranu občanom Slovenskej republiky, ktorí sa v zahraničí ocitnú v stave núdze alebo potrebujú pomoc pri ich zabezpečení svojich práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti by ma zaujímalo, akú bude mať pôsobnosť generálny konzulát v Užhorode, keď sa do Užhorodu premiestnilo sídlo veľvyslanectva Slovenskej republiky z Kyjeva, a či sa zmení aj nejako činnosť alebo pôsobenie generálneho konzulátu v Užhorode.
Druhá otázka. Generálny konzulát Slovenskej republiky v Užhorode pokrýva konzulárnymi službami a výkonom konzulárnych činností nasledovných päť teritoriálnych konzulárnych obvodov, to je Zakarpatská oblasť, Ľvovská oblasť, Ivanofrankivská oblasť, Ternopiľská oblasť a Černyhivská oblasť. Chcem sa preto informovať, či ostáva generálny konzulát v Užhorode naďalej v tejto pôsobnosti, čiže či naďalej bude mať pokrytie konzulárnymi službami v uvedených oblastiach, resp. či sa toto pôsobenie zužuje alebo rozširuje.
A posledná otázka, chcel by som sa informovať, či sídlo veľvyslanectva Slovenskej republiky na Ukrajine v Užhorode bude umiestnené v budove generálneho konzulátu alebo v inej prenajatej budove. Zaujíma ma totiž, že či bude kapacitne stačiť budova generálneho konzulátu v Užhorode, lebo však bol som tam osobne, videl som, v akých priestoroch sídli konzulát, a či bude kapacitne stíhať celá táto budova nasťahovanie celého veľvyslanectva vrátane vojenského pridelenca, vrátane policajného pridelenca a tak ďalej. Čiže zaujímalo by ma zároveň aj to, či v nadväznosti na zvýšený nápor pracovnej agendy na štátnej hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou taktiež ministerstvo zahraničných vecí aj napriek tomu, že sa presťahovalo toto veľvyslanectvo z Kyjeva do Užhorodu, či sa plánuje aj personálne posilniť kapacita generálneho konzulátu v Užhorode.
To bola posledná otázka.
Druhá interpelácia je smerovaná na ministra hospodárstva pána Sulíka a vicepremiéra. Európa evidentne čelí vyhliadkam na nedostatok nafty, pretože jej toky z Ruskej federácie sa zmenšujú v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Uviedli to aj vedúci predstavitelia dvoch obchodných skupín na globálnom komoditnom samite organizovanom novinami Financial Times. Popredný európsky externý dodávateľ nafty Trafigura Group zaznamenal od invázie Ruska na Ukrajinu pokles vývozu surovej ropy a ropných produktov o približne 2 až 2,5 milióna barelov denne, a to výrazne ovplyvňuje jej množstvo v Európe. Je evidentný, je evidentné, že trh s naftou je extrémne napätý a bude ešte napätejší a pravdepodobne povedie k výpadkom zásob, na čom sa zhodli aj experti, ktorí vystúpili na tomto spomínanom samite.
Začiatkom marca vyskočili ceny kontraktov na nové rekordné úrovne, pretože obavy z prerušenia dodávok z Ruska vystupňovali už aj tak napätú situáciu na trhu. Na ilustráciu, ceny vykurovacieho oleja v Nemecku za týždeň do 14. marca vzrástli o viac ako 50 %.
Pán minister, poradenská spoločnosť Energy Aspects odhaduje, že európske zásoby nafty klesnú tento mesiac na najnižšiu úroveň od roku 2018, pričom firma v prezentácii uviedla, že v marci je ohrozených približne 500-tisíc ton ruského exportu nafty a fyzické dodávky sú napätejšie ako kedykoľvek predtým. Z ruských rafinérií stále prúdia dodávky paliva do Európy, ale obchod je čoraz ťažší a z ruských rafinérií stále prúdia dodávky paliva do Európy, pričom, ako som už spomenul, tento aspekt, ktorý tu máme, teda vojnový konflikt, výrazným spôsobom ovplyvňuje tieto dodávky. Prepravné spoločnosti, banky a nákupcovia sa po invázii vyhýbajú obchodovaniu s ruskými energetickými produktmi v rámci tzv. samosankcionovania. To prinúti ruské rafinérie obmedziť produkciu, čo už v skutočnosti vidíme a čo de facto znamená, že namiesto produktov bude potrebné dovážať viac ropy, čo však nie je možné. Ceny nafty v Európe v uplynulých týždňoch prudko vzrástli, čo je pochopiteľne negatívna informácia pre celý komoditný trh v Európe.
A v nadväznosti na to by som sa chcel, pán minister, opýtať túto jednu otázku: Ruské rafinérie znižujú produkciu, čo zvyšuje riziko, že sa zhorší situácia na európskom trhu s naftou, ktorej je už teraz nedostatok. Pripravuje sa teda na úrovni štátnej politiky nejaké riešenie, aby sme predišli situácii prípadného nedostatku ropy na našom slovenskom trhu?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

24.3.2022 o 15:05 hod.

JUDr. Mgr. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:12

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, páni ministri, dovoľte, aby som prečítal interpeláciu na pána ministra obrany Jaroslava Naďa vo veci nakladania s nedávno zaobstaranou muníciou.
Vážený pán minister, dňa 3. marca 2022 bola zverejnená zmluva medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a spoločnosťou KONŠTRUKTA – Defence, a. s. Číslo predmetnej kúpnej zmluvy je 2022/2004. Predmetom zmluvy je záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar – náboje 152 mm EOFd v počte 3 806 kusov a náboj 2,7 x 108 mm API B-32 v počte 200-tisíc kusov – v celkovej hodnote 6 266 637,60 eura vrátane DPH. Pán minister, chcel by som sa opýtať, či táto munícia ostane na Slovensku, alebo ste ju darovali, resp. plánujete darovať Ukrajine.
Ďakujem.
Skryt prepis

24.3.2022 o 15:12 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:13

Ján Podmanický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, pani ministerka, dámy a páni, ja by som v úvode svojho vystúpenia chcel požiadať tu prítomných členov vlády, ktorým slúži ku cti, že nás poctili svojou návštevou, aby v budúcnosti, aby v budúcnosti oslovili aj ďalších kolegov a aby bolo lepšie zastúpenie vlády, členov vlády na bode interpelácie, nakoľko interpelácie sú v podstate jeden z mála nástrojov, kedy poslanci Národnej rady môžu priamo konfrontovať ministrov, členov vlády s problémami, s otázkami, s návrhmi, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Je to klasický nástroj kontroly vlády zo strany parlamentu a myslím si, že prospelo by k vzájomnej úcte aj k základným demokratickým pravidlám, aby tu boli prítomní viacerí ministri, pretože v mojom prípade sa idem obrátiť na pána ministra životného prostredia Jána Budaja, no a privítal by som, keby tu bol priamo, mohol hneď zareagovať na moju interpeláciu, ktorú prednášam. Ale zoberte to teda ako podnet na dobrú prax do budúcnosti.
Ja sa teda obraciam na pána ministra Budaja vo veci podnetu na rezortnej zelenej linke zo dňa 15. 3. 2022 (pod č. P210/2022-O). Ide o podnet, ktorý podali na tejto zelenej linke občania Kysuckého Nového Mesta vo veci prešetrenia fungovania spaľovne nebezpečných odpadov A.S.A, v súčasnosti FCC Kysucké Nové Mesto. Ja by som si dovolil časť toho podnetu, ktorý bol adresovaný zelenej linke, prečítať a požiadal by som pána ministra, aby mi podal komplexnú odpoveď, ako sa s týmto podnetom naložilo, či boli zodpovedané všetky otázky, či bola vypracovaná komplexná odpoveď, a rovnako by som požiadal, keby táto odpoveď a tieto materiály mi boli doručené v rámci písomnej odpovede na interpeláciu.
Takže podnet, ktorý bol podaný na zelenej linke dňa 15. 3. 2022. Zastupujúci pán Peter Janík, ktorý zastupuje občiansku iniciatívu občianskeho združenia v Kysuckom Novom Meste, zastupujúci roky poškodzovaných občanov Kysuckého Nového Mesta, podal podnet na prešetrenie fungovania spaľovne nebezpečných odpadov A.S.A, teraz FCC, v Kysuckom Novom Meste v súvislosti s nakladaním s infekčným a nebezpečným toxickým odpadom.
1. Viac ako 20 rokov zastaralý (vyradený) kotol zlikvidovaných skladových zásob, už vtedy nespĺňajúci technologické a emisné parametre Hoval GG 24, ktorý používajú, bol naprojektovaný na likvidáciu bežného komunálneho odpadu spaľovacími horákmi do 850 °C. Dnešné normy Európskej únie požadujú teploty spaľovacej komory 1 200 °C.
2. Spoločnosť FCC verejne deklarovala, že spaliny v kotli pri 850 °C dopaľujú horákom v komíne, resp. kotli pri vyšších teplotách, avšak po komunikácii s odborníkmi dopaľovací horák, ktorý nefunguje, už nezlikviduje dioxíny, furany, ortuť zo žiariviek, chemické zlúčeniny vzájomne interagujúcich spaľovaných vyradených liekov, PCR testovacích súprav a iné nebezpečné, nebezpečné karcinogénne a toxické plyny vzniknuté pri nedokonalej technológii spaľovania dopaľovacím horákom.
3. Spoločnosť podľa podávateľa podnetu urobila zásah do originálnej technológie švajčiarskej výroby, za ktorej značkou skrýva svoje pofidérne praktiky, takto sa to píše v podnete, odstavením vodnej práčky spalín za suchý filter s aktívnym uhlím, čím znížila efektívnosť čistenia spalín. Pravidelne tu cítime zápach chrómu, hovoria alebo píšu občania Kysuckého Nového Mesta, zápach z plastov, likvidujú PCR testy z biologicky nebezpečného infekčného odpadu, starých olejov, chlóru, vyradených liekov, automobily s odpadom. Má spoločnosť FCC schválenú homologizačnú kontrolu technológie, keď svojvoľne vymieňa technológie filtrácie a dopaľovania (vlastnými zásahmi), spĺňajúce prísne kritériá smerníc Európskej únie?
4. Posledným schválením FCC Kysucké Nové Mesto dostala schválenie štátnych orgánov na desaťročnú prevádzku sedem dní v týždni. Ako postihnutí občania požadujeme, aby spaľovňa nebezpečných odpadov mala úplne pozastavenie prevádzky počas dní so zlými rozptylovými podmienkami, hlavne v noci a počas víkendov, do obdobia, kým sa nepotvrdí jej parametrom Európskej únie nevyhovujúci zastaralý technický stav. Spomínaný kotol nebol nikdy projektovaný na likvidáciu nebezpečných odpadov a neodbornými zásahmi slabo vyškoleného personálu nedokáže trvalo zabezpečiť optimálne tepelné podmienky na bezpečnú likvidáciu nebezpečného odpadu.
V nočných hodinách znečisťuje ovzdušie aj spoločnosť INA Kysucké Nové Mesto (tvrdia to zadávatelia podnetu, ja sa preto pýtam, či sa toto obvinenie alebo podozrenie potvrdilo), ktorá vypúšťa extrémne množstvá vody a odpadového dusíka z kaliacich procesov v ochrannej dusíkovej atmosfére, ktorá takisto prekračuje podľa podávateľov podnetu trikrát oficiálne schválené limity používania dusíka vo výrobných procesoch. Pod vodnou parou zmiešanou s odpadovým dusíkom a spaľovaním priemyselných olejov v spoločnosti INA vzniká v našej kotline nepreniknuteľná prikrývka, pod ktorou sa plus-mínus desaťkrát, hlavne v noci po 23. hodine až do štvrtej hodiny ráno, koncentrujú aj spaliny zo spomínanej spaľovne nebezpečných odpadov FCC. Chceli by sme, aby sa v Kysuckom Novom Meste konečne po viac ako dvadsaťročnom pôsobení konečne zrealizovala dopadová štúdia pôdy, spodných vôd a zdravia obyvateľov Kysuckého Nového Mesta, spaľovne, predtým A.S.A, dnes FCC, a priemyselnej prevádzky INA Kysucké Nové Mesto, KLF Kysucké Nové Mesto na znehodnotenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v Kysuckom Novom Meste so zvýšeným výskytom rakoviny a srdcovocievnych chorôb z prízemného ozónu z rozkladajúceho sa dusíka a spalín spomínaných firiem v nočnom smogu pri pôsobení slnečného žiarenia počas dňa.
Ja vidím, že je tu prítomný pán minister zdravotníctva a možno by som ho takto neformálne požiadal, keby sa aj on pozrel na uvedenú situáciu, nakoľko uvedené obvinenia teda môžu mať dopad naozaj na zhoršenie zdravotného stavu obyvateľov Kysuckého Nového Mesta a okolia a naozaj by bolo načase takúto štúdiu spracovať a pozrieť sa na to, ako to teda naozaj je.
Na záver chcem povedať, že k podnetu boli priložené zo strany oznamovateľov fotografie a ďalšie prílohy s označením dátumov a časov v záhlaví.
Veľmi pekne ďakujem za kvalifikovanú odpoveď a riešenie uvedenej situácie.
Skončil som, pán podpredseda.
Skryt prepis

24.3.2022 o 15:13 hod.

JUDr. PhDr. PhD.

Ján Podmanický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:23

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Tento návrh predkladá skupina poslancov, v ktorej je pani poslankyňa Pleštinská, pani poslankyňa Marcinková, pán poslanec Osuský, pán poslanec Pollák a ja.
Naším zámerom je v tejto novele vytvoriť priestor pre zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na pokrytie personálnych a materiálnych kapacít pre úplné, systematické a včasné plnenie úloh Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a tým zefektívniť a skvalitniť jeho fungovanie. Vzhľadom na akútnu potrebu riešiť tento problém sa navrhuje zvýšiť podiel prostriedkov, ktorý je fond oprávnený použiť na vlastnú prevádzku, z 5 % na 6 % z príspevku štátneho rozpočtu.
Ako som už uviedol pri uvádzaní v prvom čítaní, navrhuje sa, navrhuje sa, aby sa minimálna výška štátneho príspevku ročne, ktorú dostáva fond, zvýšila z 8 mil. na 8 mil. 200-tisíc, aby nešlo to zvýšenie prostriedkov na prevádzku na úkor podpory kultúrnych aktivít národnostných menšín. Tie dôvody sú teda primárne v tom, že fond nestíha pri súčasných administratívnych kapacitách plniť si svoje úlohy načas. Je tam teda časový sklz pri poskytovaní podpory, tam, kde bolo už prijaté rozhodnutie o pridelení prostriedkov na podporu kultúrnych aktivít, tak dlho trvá a naťahuje sa podpis, podpisovanie zmlúv. A ďalší problém je, že rovnako sa odďaľuje aj vykonanie kontroly už realizovaných projektov a v niektorých prípadoch hrozí, že uplynie tá doba, keď vôbec v prípade zistenia nejakých nedostatkov možno o tie finančné príspevky žiadať, žiadať späť. Preto navrhujeme, navrhujeme túto novelu.
V rámci diskusií o druhom čítaní doznala táto novela ešte nejaké zmeny, ktoré sa premietli do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som rád uviedol, a teda hlásim sa za tým účelom ako prvý do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

24.3.2022 o 15:23 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:27

Róbert Halák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zity Pleštinskej, Petra Osuského, Vladimíry Marcinkovej a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 776) v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1113 z 25. novembra 2021 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 776) schváliť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh gestorský výbor odporúča schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 155 z 1. februára 2022.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

24.3.2022 o 15:27 hod.

Róbert Halák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:29

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Ako som avizoval, chcel by som uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. K nemu by som teda rád povedal, že zároveň neodporúčam schváliť ten pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe výborov a ktorý sa týka účinnosti zákona. Keďže ten proces schvaľovania zákona sa natiahol oproti tým pôvodným predpokladom ešte vlastne pred predložením toho návrhu, naozaj bolo to pripravené tak, že mohlo to byť schválené prvého, teda účinné od 1. januára, keďže tie problémy v podstate od leta signalizuje fond, že má a že by potreboval pridať na prevádzku, aby mohol účinnejšie plniť svoje, svoje úlohy. Takže keď vo výboroch bol prerokovaný tento návrh ešte začiatkom roka, tak sa tam navrhovala účinnosť 1. apríla, čo teda by mohlo byť, ak by bol ten návrh schválený povedzme niekedy začiatkom, začiatkom schôdze alebo teda na tej predchádzajúcej januárovej schôdzi, teraz už by to bolo neaktuálne. Teda riešime aj otázku účinnosti aj v našom pozmeňujúcom návrhu.
Ten pozmeňujúci návrh predkladám s pani poslankyňou Pleštinskou, pani poslankyňou Marcinkovou a pánmi poslancami Pollákom a Gyimesim. Má tri body. Prvým bodom sa zvyšuje to navýšenie štátneho príspevku, alebo minimálnej sumy štátneho príspevku pre fond na 8 mil. 300-tisíc. V súčasnosti v zákone je tá suma stanovená 8 miliónov. My sme v návrhu zákona navrhli, aby to bolo 8 mil. 200-tisíc, aby teda nedochádzalo k zníženiu, zníženiu tých prostriedkov, ktoré sú určené na podporu tým, že sa zvýši percento pre prevádzkové účely. Týchto ďalších 100-tisíc sa podarilo vyrokovať, za čo ďakujem hlavne teda pánovi poslancovi Gyimesimu a ministrovi financií Igorovi Matovičovi za ústretovosť. Perspektívne uvažujeme o tom, že by mohli byť tieto prostriedky naviazané na inštitucionálnu podporu organizácií národnostných menšín, teda nielen na kultúrne aktivity. Bola, samozrejme, aj úvaha, že by sme to dali už aj do tejto novely, ale aj po konzultácii so, s predstaviteľmi fondu sme sa priklonili k tomu, že nejdeme to ešte pre tento rok riešiť, lebo to si vyžaduje nejakú väčšiu zmenu. Bolo by dobré, keby to bolo pripravené ministerstvom kultúry aj za účasti fondu, aj za účasti výboru národnostných menšín, aby teda bol nejak premyslený systém, akým spôsobom sa majú prideľovať prostriedky na inštitucionálnu podporu, lebo je to iný typ podpory než grantová podpora pre kultúrne aktivity, čiže to je prvý bod.
A druhý bod sa týka prechodných ustanovení. Keďže tie veci, ktoré upravujeme, či už je to minimálna výška podpory, alebo je to percento z nej na prevádzku a percento z nej na podporu kultúrnych aktivít, môže vyvstať otázka, že akým spôsobom by sa to malo vykladať. Keďže nerobíme tú zmenu k 1. januáru a nebude sa týkať celého kalendárneho roka, ale navrhovaná účinnosť je 15. apríla, tak by mohla vyvstať otázka, že akým spôsobom majú byť tieto ustanovenia uplatnené. Či sa, od 1. 1. 2023 to bude jasné, čo znamenajú tie zmenené čísla. Ale teraz by mohla vzniknúť otázka, že či sa to malo uplatniť už v plnej výške na tento kalendárny rok, z ktorého už vyše štvrtina alebo teda štvrtina je za nami a vyše štvrtina bude za nami, keď nadobudne účinnosť ten zákon, ak bude schválený, alebo sa to má nejako proporcionálne rozdeliť, a keď proporcionálne, tak či podľa mesiacov, alebo podľa dní. Tak to riešenie, s ktorým prichádzame, je, že aby sa už na tento kalendárny rok v plnej miere uplatnili tie nové parametre, čiže navýšenie na 8 mil. 300-tisíc, aj tá minimálna výška, ktorú použije Fond na podporu kultúrnych aktivít sa má vypočítať z tejto sumy a rovnako aj tá maximálna výška, ktorú môže využiť na svoju prevádzku, sa bude rátať z tejto sumy 8 mil. 300-tisíc s tým, že vlastne do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti zákona by mal, by malo ministerstvo kultúry presunúť ten rozdiel oproti doterajšej minimálnej sume a novej minimálnej sume na účet, na účet fondu.
Tretí bod sa týka účinnosti. V spoločnej správe je pozmeňovák, aby nadobudol účinnosť zákon 1. apríla, ale na to je už teda dosť, dosť neskoro, lebo pani prezidentka má 15 dní na to, aby zákon posúdila, buď ho teda podpísala, alebo vrátila Národnej rade na prepracovanie. A keďže toto nie je zákon z radu tých, ktoré sa prerokúvajú v skrátenom konaní a kde môžme očakávať, že by na druhý deň pani prezidentka ten zákon podpísala, ale nenaplňuje dôvod, tak v treťom bode navrhujeme účinnosť posunúť na 15. apríla 2022, čo je dostatočná legisvakančná doba aj vzhľadom na to, že sa to vlastne netýka iných subjektov, priamo sa to netýka ani subjektov ako ministerstva kultúry a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktoré počítajú s tým, že takáto zmena príde.
Takže na záver by som si dovolil prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zity Pleštinskej, Vladimíry Marcinkovej, Petra Polláka a Györgya Gyimesiho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zity Pleštinskej, Petra Polláka (správne: "Petra Osuského", pozn. red.), Vladimíry Marcinkovej a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 776).
1. V čl. I bode 3 sa číslo "8 200 000" nahrádza číslom "8 300 000".
2. V čl. I sa dopĺňa bod 4, ktorý znie:
"4. Za § 26 sa vkladá § 27, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. apríla 2022
(1) Príspevok ministerstva kultúry do fondu podľa § 21 ods. 1 je v roku 2022 najmenej vo výške 8 300 000 eur.
(2) Rozdiel medzi minimálnou výškou príspevku v roku 2022 uvedenej v odseku 1 a minimálnou výškou príspevku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 14. apríla 2022 odvedie ministerstvo kultúry bezhotovostne na účet fondu do 15. mája 2022.
(3) Fond je v roku 2022 povinný použiť na podpornú činnosť podľa tohto zákona najmenej 94 % z príspevku zo štátneho rozpočtu podľa § 20 ods. 6 písm. a) vo výške podľa odseku 1.
(4) Fond je v roku 2022 oprávnený použiť na vlastnú prevádzku najviac 6 % z príspevku podľa § 20 ods. 7 písm. a) prvého bodu vo výške podľa odseku 1."."
Vloženie nového bodu sa premietne do názvu zákona a do úvodnej vety čl. I.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa slová "1. marca 2022" nahrádzajú slovami "15. apríla 2022".
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

24.3.2022 o 15:29 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:38

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, ďakujem za prednesenie pozmeňujúceho návrhu a zároveň aj za intenzívnu spoluprácu. Fond na podporu národnostných menšín je veľmi dôležitý pre aktivity národnostných menšín. Keďže chýbali finančné prostriedky na prevádzku fondu, nevyplácali sa alebo mešká vyplácanie finančných prostriedkov na projekty národnostných menšín. Vítam zvýšenie prostriedkov na 8 mil. 300-tisíc a verím, že tento pozmeňujúci návrh nájde podporu aj v pléne Národnej rady.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.3.2022 o 15:38 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 15:39

György Gyimesi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Dostál, predkladateľ tohto návrhu, ako aj pozmeňujúceho návrhu už povedal prakticky všetko, čo sa povedať o tomto zákone, o jeho novele a aj o pozmeňujúcom návrhu povedať dalo. Tak mne už asi neostane nič iné, len sa poďakovať mu za nielen za tento, za tento zákon alebo za túto novelu, ale vlastne aj za jeho pôsobenie doterajšie, pretože v osobe Ondreja Dostála mali národnostné komunity silného zástancu v slovenskom parlamente. A mne osobne bude chýbať počas jeho výkonu mandátu štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti.
Ale vrátim sa aj k tomuto zákonu. Áno, kultúra národnostných menšín obohacuje, obohacuje štát, obohacuje aj väčšinový národ a skutočne nevidím absolútne žiaden dôvod na to, aby sa tieto prostriedky niekedy aj v budúcnosti nemohli aj navýšiť. Obzvlášť považujem za podstatné zdôrazniť aj to, že toto navýšenie týchto prostriedkov prichádza v čase, kedy Slovenská republika čelí bezprecedentnému nárastu cien, inflácii, ešte stále nie sme po koronakríze a máme tu u suseda ťažkú vojnu, ktorá nás bude stáť ako štát veľa. A práve preto považujem za dôležité aj to, že práve v tejto chvíli minister financií vedel nájsť tieto peniaze v štátnom rozpočte a tieto peniaze vedel uvoľniť, za čo mu tiež patrí vďaka, takisto ako patrí vďaka aj všetkým predkladateľom návrhu, všetkým tým, ktorí podporili alebo sa spolupodieľali na vypracovaní tohto pozmeňujúceho návrhu, a napokon aj všetkým tým, ktorí za tento návrh zahlasujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie

24.3.2022 o 15:39 hod.

PhDr. PhD.

György Gyimesi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video