63. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Šutaj Eštok, vy ste povedal, povedali, že strana OĽANO získala percentá na základe nenávisti. Ale nie, ja vás chcem opraviť. Ona získala taký volebný výsledok na základe kleptokracie, ktorú tu predvádzala vaša vláda, v ktorej ste vy pôsobil od roku 2012. Najprv ako Kičurova pravá ruka, jeho právnik, potom ste bol nominovaný na ministerstve školstva ako nejaký podržtaška, potom ste bol podržtaška na Úrade podpredsedu vlády a nakoniec ste robil na Úrade vlády. Čiže vyplýva z toho to, že vy ste v živote nepracoval, vy ste sa podieľal na tom, čo sa tu dialo posledných dvanásť rokov od roku 2012. Čiže osem rokov ste boli priamo zapojený do všetkých korupčných káuz, vedeli ste o tom, čo sa tu deje a vy sa normálne že bez kože na ksichte postavíte tu a idete hodnotiť Romana Mikulca.
Akože ja neviem, kde ste bol vy tých osem rokov, kým ste bol na všetkých pozíciách, či vám sa nezdalo, že tu sa nekradne, vám sa nezdalo, že tu je všetko v poriadku, všetko bolo s kostolným poriadkom a vy normálne bez kože na ksichte idete hodnotiť niekoho iného.
Pochopím ešte Kotlebovcov alebo REPUBLIKA, tí neboli v nejakej takejto riadiacej pozícii a tí majú možnosť kritizovať, aj keď teda v úrade Banskobystrického kraja dokázali, že nie sú úplne legitímni viesť akýkoľvek úrad. Ale z vašej pozície je to vrcholne cynické a hnusné.

Matúš, ďakujem ti za vystúpenie. Myslím si, že bolo veľmi vecné. Urobil si taký medias res toho všetkého, čo tu za dva roky Mikulec stihol pokaziť. Viete, keď ste ho neodvolali v čase, kedy mal ochrannú ruku pri tých debatách, ako jeho podriadení chcú podpáliť kanistrom kolegyni auto. Tak je úplne jasné, že vy ho nebudete odvolávať, ani keď dohodí nejakej svadobnej agentúre riešenie utečeneckej krízy. Ale my ako opozícia, my by sme vám mohli za to poďakovať, pretože toto sú také zlomové momenty, ktoré už s vami pôjdu, pretože vy už nikdy do úst si nemôžete zobrať slovo ako transparentnosť.
To, že si nemôžete zobrať slovo odbornosť dva roky do úst, to je realita, ale teraz už nebudete môcť ani transparentnosť nikdy, lebo tejto kauze každý rozumie. Každý rozumie z daňových poplatníkov, že si platí ministra, ktorí tam má aparát tisícov ľudí pod sebou. Tomuto každý rozumie, ale čomu nerozumie, že prečo tí ľudia musia platiť druhýkrát ten štát, lebo minister si povie, že svadobná agentúra alebo teda ozvučovacie štúdio nejaké lepšie rozumie utečeneckej krízy ako on.
Jak vy si môžete povedať odborná vláda, keď tento minister potrebuje na pomoc agentúru na ozvučovanie. Inak povedané, on verí tej agentúre, že sa rozumie ten utečeneckej krízy ako on a druhá vec odhliadnuc od týchto kšeftov, to, ako ste otvorili Slovensko a nekontrolovali tých ľudí, každý príčetný štát si robí záchytné tábory, kde tie matky s deťmi dáva ďalej. Tí, ktorí sú chorí alebo nie je jasné, či vôbec idú z vojnových oblastí, tí sú braní na skríning. Vy ste ohrozili Slovensko.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pôjdem nejako postupne.
Peter Kmec, áno, aj vo svojom prejave som spomenul, že nebudem sa hlbšie venovať tomu, čo tu predviedol minister financií, lebo tomu sa musia venovať ľudia na to kvalifikovaní. Chodia v bielych plášťoch. Väčšinou pracujú na psychiatrických liečebniach. Mňa mrzí to, ako tu, akú kultúru do parlamentu priniesol, ako tu s prepáčením zasmradil tento priestor. Mrzí ma aj to, že pán podpredseda parlamentu, keď vedie schôdzu, tak neukončil rozpravu ministra financií a teraz, keď tu opozičný politik povie a prirovná ministra k jednému zvieratku, tak zrazu je z toho problém. Tomuto nerozumiem.
Pán poslanec Kočiš, áno, my vieme, ako to vyzerá na východe. Ja z východu pochádzam. Boli sme aj celá strana HLAS na východnej hranici. Boli sme v Sobranciach. Presne nám to povedali starostovia, že jednoducho tá štátna zložka zlyhala, že prvé dva a pol týždňa to na hranici nefungovalo, že to tam bol absolútny bordel s prepáčením a Mikulec bol kdesi zastrčený v Bratislave a jeho štátny tajomník dovolenkoval na Mauríciu. Takže tieto informácie vieme, vedia to aj ľudia, ktorí sú na východe.
Pán poslanec Taraba, máš úplnú pravdu. Jednoducho oni už ani tú transparentnosť, ani ňou sa nemôžu hrdiť. Nikdy sa ňou nemohli, lebo po tom všetkom, čo navystrájali, ale teraz už obzvlášť nemajú nárok, aby sa akousi transparentnosťou oháňali. Ale dnes dobre vieme, ako to hlasovanie dopadne, že jednoducho podržia Mikulca, aby fungoval ďalej. Veď keď už ho podržali minule potom, ako sa tu čítalo, že išli jeho podriadení podpáliť auto kanistrom žene. Táto vládna chunta alebo ako to mám nazvať, bez problémov ho podržala vo svojej funkcii, tak čo čakáme od nich teraz.
A na záver, pán poslanec Žiak, ja som si myslel, že blahoslavení chudobní duchu sú iba v OĽANO, ale vidím, že aj SaS má svojich odborníkov, ktorí neobriadili ani psiu búdu v živote a budú tu trepať akési nezmysly.

Vážení kolegovia, kolegyne, ministri a vláda, ktorá je taká z nás pototo, že sem neprišiel ani jeden člen, aby hrdo čelil odvolávaniu. Ani minister, ktorý sa všade vyjadroval, že on sa nebojí a čelom sa k tomu postaví. Ako som povedal, presne ako premiér, keď ho volali premiéri susedných štátov na návštevu na Ukrajinu, celý až po lopatky, taký ako môj jeden a pol mesačný syn zostal. Plienky nosí až doteraz.
Ale vráťme sa k jednému výroku na tom vašom povestnom stretnutí, ktorý zaznel: „Nech sa stane, čo sa stane, všetko si musíme odpustiť.“ Vážení kolegovia, kolegyne, všetko si musíme odpustiť. To znamená, že nech Mikulec kradne, koľko chce, nech má prešľapov, koľko chce, musíme mu odpustiť. Ako by to bolo. Samozrejme, o Naďovi už ani nehovorím, čo cez Galka a potom už nakupuje na priamo aj olej a všetko možné. Matovič a jeho trnavskú firmičku. Všetkým si musíme odpustiť. Heger a jeho spriaznení sektári, ktorí dostávajú na priamo zákazky. Takisto. Čerešničkou na torte je Kolíková, ako ju tu viacerí spomínate aj jej kolegovia. Mária, ty si ten podvod spáchala a podobne, že rada robí biznis s budovami, prenájmami a tak. To všetko si musíme odpustiť, aj to, čo príde alebo na to, na čo všetko nám prídu. Len musíme vydržať. To je krásna vizitka pre občanov Slovenskej republiky, čo si zvolili.
To, že Mikulec nemá podporu ani u koaličných partnerov, to je jasné aj z predchádzajúcich hlasovaní. Však nemal ani 76 hlasov a obyčajnú väčšinu. Sa tu zdržali alebo neprišli, lebo aspoň trochu kože na tvári im zostalo, aj keď sa báli zahlasovať proti nemu, tak buď nehlasovali, alebo sa zdržali. Takúto podporu má Mikulec.
Ale, vážení kolegovia, kolegyne, ja sa pýtam, nie je toho už naňho dosť. Nemáte jedného schopného človeka, ja viem, že nemáte alebo aspoň trošku, čo by sa mu vyrovnal, že by ho nahradil ako ministra vnútra. Ja som rád, že tam je, ja vám poviem na rovinu, lebo toto, čo on stvára, to je pre nás, pre opozíciu radosť. Len problém je to, že jeho činy majú dopad na celé Slovensko. A činy to sú – ekonomický dopad.
To, či je to dobré pre Slovenskú republiku, aby Mikulec tam zostal, to je Mikulcovi absolútne jedno. Jemu je Slovenská republika absolútne ukradnutá, lebo vie, na čom ste sa dohodli. Všetko si musíme odpustiť a morálka tak ako pre vás, tak aj preňho je neznámy pojem, že by so cťou odišiel sám. Z jeho histórie vieme, že takýto človek sa nemal nikdy, ale nikdy stať ministrom. Radičovú tu väčšina z vás uznáva a ospevuje a on u bývalej premiérky Radičovej stratil absolútnu dôveru. Jej vyjadrenia sú známe, čo sa o ňom vyjadrila, aký je to človek. Ani sám nedokázal tuná povedať, že prečo stratil bezpečnostnú previerku. Pretože je klamár, klame, kade chodí, kradne, kade chodí. To je ten váš minister Mikulec! Takže ani Radičová nemala v neho dôveru, ale vy ho tu aj napriek tomu budete držať.
Nebudem hovoriť o úplatkoch, hej. Však 100-tisíc úplatok to je v pohode. Darmo je tam nejaký svedok, čo to je. Hádam nebudú vyšetrovať vlastného. Majú rozviazané ruky. Nebudem hovoriť o biznise pre vlastnú rodinu. Však to už bolo dávno, to je v pohode. Ale pýtam sa na tie zmluvy, ktoré teraz podpisuje. Ani to vám, vážení kolegovia, nevadí? Aha, zabudol som, musíme si všetko odpustiť, na čo nám prídu.
Hovoríme o vyšetrovateľoch, že majú rozviazané ruky. Vám nevadilo ani zásahy do vyšetrovania, keď zmaril alebo zabrzdil zásahy a obvinení mohli ujsť do Chorvátska. To všetko má Mikulec na rováši a nebudem menovať ďalšie prešľapy, lebo to nie je možné a podľa mňa aj úplne zbytočné dneska sa nejako hlbšie k tomu vyjadrovať.
Ako povedali kolegovia, keď ste ho neodvolali za to, že chcel fyzicky zlikvidovať alebo jeho podriadení príslušníčku Policajného zboru, keď ju chcel nakopať alebo ju chcel nakopať do pohlavných orgánov, ženu, čo vy tak radi zastávate ženy. Keď vám to vtedy nevadilo. Keď jej chceli zapáliť auto a vtedy vám to nevadilo, tak ja si myslím, že čo tu ukradol nejakého dva a pol milióna vám absolútne vadiť nebude.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, spomeňte si vždy, keď tu budete vykrikovať a biť sa do pŕs, my sme to protikorupčné hnutie, my sme tá koalícia, ktorá je proti korupcii a sme čistí. Spomeňte si na to. Nech sa stane, čo sa stane, všetko si musíme odpustiť.
Ale ja si myslím, vážení kolegovia, kolegyne, že Mikulec sa neodvolá, ale mali by ste ho v tichosti vy vymeniť, kým nenapácha ešte viacej škôd pre celé Slovensko. Lebo ak tak neurobíte, tak automaticky tu prichádza tá myšlienka – prečo. Čo na vás vie? Na ministra Naďa vieme, hej. Vie aj niečo na vás poslancov? Alebo ste tak úplne duchom nízko, že vám je to absolútne jedno? Ste na jedno použitie? Hlavne vy v OĽANO? Odkrútite 4 roky a potom po vás ani pes neštekne? Mohli by ste aspoň niektorí z tadeto odísť so vztýčenou hlavou a s chrbtovou kosťou, ale to by sme my opoziční poslanci alebo tých 85 % občanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú vo vás dôveru, asi chceli veľmi veľa.
Ďakujem.

Presne ako si povedal, Miro. Pozrime sa na to. Ani jeden minister, ani jeden člen vlády, dokopy žiadni poslanci. Nikto tu nevystupuje na obranu pána Mikulca. Tých neuveriteľných prešľapov, ktoré sa spájajú s jeho menom, s jeho osobou. S tým konaním, ktoré ako minister vnútra má priamo na svedomí. Jediné, čoho sme boli svedkom, bolo úplne úbohé tragikomické vystúpenie pána Zajačika, ktoré nevedel ani prečítať. Nič, nikto sa ho nevie zastať, pretože nikto nedokáže prísť a povedať s celou tou posádkou na ministerstve vnútra, je úplne normálne a správne najať si firmu, ktorá organizuje svadby, aby sme riešili pomoc ukrajinským utečencom.
Je hanbou pre Slovenskú republiku, keď takto hlboko upadol štát. Je hanbou pre túto vládu, že stále drží na pozícii ministra vnútra človeka, s ktorým sa spája toľko prešľapov, káuz, toľko neuveriteľných zlodejín. Takáto absolútna miera neschopnosti. Táto imigračná, táto utečenecká kríza je vrcholom ľadovca, je úplným obrazom tej neskutočnej neschopnosti, ktorú minister vnútra Mikulec stelesňuje. To, že otvoril brány Slovenska dokorán a pustil sem každého, či sa jednalo o ženu s deťmi, alebo nejakého študenta, alebo dokonca hocikoho –teroristu, vraha, násilníka, nevedia to. Púšťali každého, púšťali ľudí bez dokladov, voľne ich vypustili na území Slovenskej republiky. Za všetko toto ohrozenie bezpečnosti Slovenska musí minister Mikulec prevziať osobnú zodpovednosť.
Je nemysliteľné, aby po všetkých tých prešľapoch ešte uzavrel priame zmluvy za 12,6 mil. eur, aby riešili jeho vlastnú neschopnosť. Nedokáže to riadiť, nemá na to ľudí. Veď sa nedivme, OĽANO je také, aké je. Jednoducho malý kult bez ľudí a potom si na to nájme firmy za peniaze daňových poplatníkov, aby kryli jeho vlastnú neschopnosť. Je to absolútny vrchol. Toto sa nedá obhajovať.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Neobhájiteľnosť postu ministra vnútra, ktorý zastáva pán minister Roman Mikulec, je naozaj tak závažná a zachádza až do takých astronomických výšin, že ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nielen z hnutia OĽANO, ale poslanci žiadnej vládnej strany dnes okrem trápneho vystúpenia pána kolegu Zajačika nedokázali obhájiť jeho konanie, jeho vystupovanie, jeho prešľapy a najmä nezvládanie celej tejto situácie, celej tejto krízy, ktorej sa dalo veľmi jednoducho pri zdravom rozume a správnom riadení zabrániť.
Nikto nie je neomylný, každý je hodený do nejakej vody, v ktorej sa musí naučiť plávať, ale od čelných predstaviteľov vlády, od ministra vnútra, zahraničných vecí sme už v septembri alebo v októbri počúvali nejaké fantasmagórie alebo fatamorgány, že sa musíme pripraviť aj na takúto situáciu. Kolegyne, kolegyne, kolegovia, ubehlo pol roka a nie že sa nepripravili na takúto situáciu, vôbec o takejto situácii neuvažovali.
Ak by sme sa riadili nejakou štábnou kultúrou v západných krajinách, ktoré takto obhajujete, ktoré vám takto idú za vzor, tak pán Roman Mikulec už štvrtýkrát by musel podať demisiu. Pretože toto je už štvrtý a myslím si, že zatiaľ najhrubší prešľap. Padlo zatiaľ jedno jediné meno na sekcii krízového riadenia ministerstva vnútra, odstupuje pán Marián Dritomský, ktorý asi naozaj pochopil, že spolupracovať s takým človekom, ako je Roman Mikulec, ktorý si nevidí na špičku nosa, sa naozaj asi nedá. Tento pán na tejto sekcii mal 190 zamestnancov a pokiaľ 190 zamestnancov nedokáže riešiť 4 hraničné priechody, kde má ešte k dispozícií Policajný zbor, hasičský zbor a ozbrojené zložky, tak to je podľa mňa už veľmi úbohé a veľmi trápne.

Ďakujem za reakcie kolegom.
No, vážení kolegovia, možno som sa pomýlil a naozaj je v tom minister Mikulec nevinne, lebo ak idú, táto agentúra organizovať Ukrajincom svadby, to naozaj nemôžeme žiadať od zamestnancov ministerstva vnútra. Tak sa nečudujme, že si ju predvolal, tak je to potom v poriadku. Ale ráno o 11.40 h sme začali s 2,5 miliónmi zmluvy a dneska je 17, teraz je 17.05 h a už sme pri 12,6 milióna. Čo všetko sa dozvieme o tom Mikulcovi, kým vlastne toto jednanie skončí? Ale, vážení kolegovia, vám je jedno, či ukradol 2,5 milióna alebo 12,6, to vám je úplne ukradnuté. Lebo, ako som už povedal, musíme si všetko odpustiť. Nedajbože, aby sme jedného odvolali, potom by to bolo ako domino a začalo by veľa ľudí rozprávať a nie že by tu bol Putin, ale skončili by ste niekde inde, nie ako za diktátora, ale ako normálne za slušnej demokracii v base za to všetko, čo ste tu narozkrádali a narobili. A môžte nám vykrikovať, koľko chcete. My nemáme za sebou ani jednu kauzu, môžte to povedať, vážení kolegovia z koalície, o sebe?

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vojna, ktorá vypukla na Ukrajine, bola pre väčšinu z nás veľmi nepríjemným prekvapením, čo sa zdá, nedá povedať o čelných predstaviteľoch nášho štátu. Tí súdiac podľa toho, ako ju predpovedali, vedeli mnohé z toho, čo sme my nemali šancu vedieť a keďže ako sa zdá o tom, že vypukne vedeli, mali úmerne tomu aj včas a rýchlo konať.
Aj laikom a bežným občanom bolo jasné, že ako vojnovému konfliktu nášho východného suseda príde, jedným z jeho najväčších prejavov, ktorý nás výrazne postihne, budú početné utečenecké vlny, na ktoré je potrebné pripraviť sa teoreticky aj prakticky. Čo všetko sa v tomto smere už pred vojnou urobilo, neviem. Podstatné však je, že v okamihu, kedy bolo potrebné robiť niečo konkrétne, sa z úrovne štátu neurobilo takmer nič.
Čo ma oprávňuje k tomuto tvrdeniu? Nuž skutočnosť, že z úrovne štátu dlho neprechádzali žiadne informácie, žiadne pokyny a ani nič čo by mohlo naznačovať, že štát vie o tom, čo sa za našimi hranicami deje a problémy, ktoré sa hneď začali ukazovať, vie a je pripravený v čas riešiť. Som primátorom najväčšieho zo slovenských miest, ktoré sú blízko k Ukrajine, od Michaloviec k hraniciam je to len 30 km. Domnievam sa preto, že sme mali byť medzi prvými, ktorých mali kompetentní predstavitelia štátu osloviť, aby sme spolu, štát a samosprávy, pomohli nielen zvládnuť očakávaný nápor utečencov, ale mali sme spoločne pôsobiť aj smerom k nášmu obyvateľstvu, aby v jeho radoch nedochádzalo k panike, aby sme spoločne aj smerom k nemu pôsobili prohumanitárne.
Aká bola však realita? Nielenže nás nikto neoslovil, ale z úrovne štátu bola dlho ignorovaná aj naša vlastná iniciatíva. Už na druhý deň ráno po vypuknutí vojny, teda 25. februára, sme zvolali krízový štáb mesta, na ktorý sme pozvali aj zástupcov štátu práve s cieľom, aby sme sa dohodli na koordinácii našich postupov, pretože už nám bolo jasné, že nás riešenie tohto problému neminie.
Na náš veľký údiv sa nielenže nikto a bez ospravedlnenia na tomto stretnutí nezúčastnil, ale údajne bola kompetentným pracovníkom aj zakázaná akákoľvek komunikácia s nami. Neviem, či to bolo na pokyn ministerstva alebo či to bola iniciatíva našej prednostky okresného úradu, podstatné však je, že namiesto spoločného rýchleho postupu sme si, ako už neraz predtým, museli znova poradiť sami. Jediní, s kým sme sa mohli poradiť, boli kolegovia z centrály Združenia miest a obcí Slovenska, osobitne pán starosta bratislavského Lamača Ing. Baňacký, ktorý okrem nás komunikoval spoločný riadený postup aj s mestami Sobrance a Vranov nad Topľou. Aj na základe toho sme intenzívne a za krátky čas vytvorili priestory na prijímanie utečencov, ich registráciu a ubytovanie, pričom treba vyzdvihnúť pomoc, ktorú nám prostredníctvom bývalého prezidenta Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky generála Nejedlého poskytli dobrovoľní hasiči z Oravy, Bánoviec nad Ondavou a z iných slovenských miest, ktorí k nám priniesli a postavili stany, v ktorých prví z utečencov prespávali do okamihu, kým sa nepresunuli ďalej.
Potrebný materiál ako lôžka, matrace, vankúše, spacie vaky, deky a trvanlivé potraviny pre naše potreby a pre potreby nášho partnerského mesta Užhorod, pre ktoré sme takisto chytali a dopravili požadovanú pomoc, nám hneď začali dovážať dobrovoľníci a samosprávy z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Z toho teda vyplýva, že už v prvých dňoch sa aktivizovali mnohí, avšak s výnimkou štátu. Ten nás naďalej ignoroval a prebudil sa zhruba po týždni, kedy sa na základe asi pokynov z ministerstva začala aktivizovať aj naša pani prednostka okresného úradu, ktorá nám tam začala prinášať, žiaľ, chaos.
Podľa informácií, ktoré mám, neviem, či pokynmi zhora alebo jej vlastnými pokynmi, dokázala za krátky čas dokonale znechutiť všetkých, vrátane príslušníkov cudzineckej polície, s ktorými sme začali podľa jej požiadaviek vytvárať čo najlepšie podmienky pre veľkokapacitné registračné centrum. Pre objektívnosť treba povedať, že spolupráca s nimi a spolupráca s okresným vedením Hasičského a záchranného zboru na pleciach, ktorého bola z úrovne štátu prenesená hlavná ťarcha, bola na želateľnej úrovni. Medzitým sa na hraniciach odohrával ďalší a ešte väčší chaos. Dobrovoľníkov ochotných všemožne pomáhať tam nikto nekoordinoval a čoskoro to tam vyzeralo ako na jarmoku. Zmätku, ktorý tam panoval, bolo v tom čase možné všetko. Aj napriek úsiliu colníkov a polície sa nám mnohí z utečencov dostávali bez kontroly a je možné, že sa tu vtedy do priestoru Európskej únie dostali aj neželené elementy, ale možno aj ktovie kto a ešte ktovie z akého dôvodu.
Aj tam v prvých dňoch bol štát cítiť len veľmi málo. Problémy, ktoré mal riešiť štát a neriešil ich, mali aj ostatné východoslovenské mestá a obce. Najvypuklejšie sa prejavili v Košiciach, kam mierilo množstvo utečencov z hraníc ako k svojej prvej priestupnej destinácii. Stav, ktorý mi v rozhovore popísal primátor Košíc, ale aj primátori Sobraniec a Trebišova len potvrdzuje, že nekonanie prednostov okresných úradov a nekonanie ďalších kompetentných zložiek štátu nebolo náhodné. Štát aspoň na okresnej úrovni, všetci nevieme prečo, zaspal.
Dá sa povedať, že štát do toho mierou, akou mal reagovať už od prvých chvíľ, vstúpil len nedávno. V prípade Michaloviec, žiaľ, opäť veľmi necitlivo. Namiesto poďakovania, strohé príkazy na odstránenie stanov, ktoré postavili dobrovoľní hasiči pri našej mestskej športovej hale, a ďalšia komunikácia pri výstavbe toho, čo tam teraz je, prebiehala najmä preto, že sme sa jej hlavne my iniciatívne dožadovali. Vtedy som mal možnosť na svoj veľký údiv aj prvýkrát zaregistrovať, že väčšiu časť toho, čo v priestoroch, ktoré sme pripravili a ktoré ste, teda štát bez jediného náznaku od nás prevzal, bude robiť namiesto štátu privátna spoločnosť. Ako to robí, už neviem povedať, pretože vďaka nezáujmu štátu o nás sme my, sme sa aj my stiahli, avšak aj na tomto fóre chcem potvrdiť našu ochotu a pripravenosť podieľať sa na všetkom rozumnom, čo už v súvislosti s touto problematikou bude potrebné riešiť a bude to riešiteľné z našej úrovne.
Vrcholom arogancie zo strany štátu bolo však veľmi necitlivé umiestnenie stanového mestečka, ktoré v Michalovciach vybudovali Taliani. Bez komunikácie s mestom bol umiestnený uprostred obytnej zóny v areáli jednej z našich stredných škôl. Toto veľmi necitlivé umiestnenie, ktoré môže perspektívne vytvárať napätie medzi miestnym obyvateľstvom a utečencami, o čo nám, predpokladám, nejde, žiaľ, požehnal aj Košický samosprávny kraj. Ten ak už teda mal to riešiť on, namiesto toho, aby ponúkol na tieto účely oveľa vhodnejšie priestory v areáli svojich stredných škôl na Kapušanskej ulici, s týmto zlým umiestnením a poškodením areálu Gymnázia na ulici Ľudovíta Štúra, evidentne súhlasil, čím okrem iného znemožnil aj výučbu telesnej výchovy na tejto škole, čomu sa podľa mňa tiež dalo predísť.
Všetko to, čo som tu v krátkosti opísal, je neklamným dôkazom dvoch skutočností. Jednak laxného prístupu štátu k problému ukrajinských utečencov a jednak neschopnosti kompetentných pracovníkov riadiť a komunikovať potrebné s tým súvisiace procesy. A za nich, ako aj za všetko s tým súvisiace, politickú zodpovednosť nesie minister vnútra Roman Mikulec. Preto ako jeden z predstaviteľov našich samospráv, návrh na jeho dnešné odvolanie určite podporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, táto vláda sa tvári, že nevie ani to, čo sa už stalo, nie to, čo ešte len bude, a tak nečakajte, že vás ako samosprávu oslovia a z toho jediného dôvodu alebo z jedného jediného dôvodu, lebo z toho ich ľudia nemajú absolútne nič. Tak keď nič nekvapká, tak do toho sa nekafrú. A veľmi správne ste povedali, že sa aktivizovali mnohí okrem štátu. Samozrejme, keby nie začiatku tých dobrovoľníkov, samospráv a charity, tak tu máme humanitárnu katastrofu.
Ale ako ste počuli dneska, minister Mikulec sa nám tu snažil nahovoriť úplne niečo iné, nie to, čo sme počuli z vašich úst, že oni od začiatku to všetko riadia. No ale videli sme, ako to dopadlo.
A to nekonanie prednostov, no, pán kolega, na rovinu, vy čo chcete od prednostov, ktorých vyberá Pročko a Šudík, že aké kvality vy od nich očakávate alebo že by vám ako mohli pomôcť? To sa proste nedá. To znamená, že aké ministerstvo, aký premiér, aké ministerstvo vnútra, tak takí poslanci a títo poslanci vyberali týchto prednostov. A tam, kde mi hovorili, kde bol Pročko vo výberom konaní alebo Šudík, tak tam boli tie kritériá veľmi ale veľmi zaujímavé. Tak sa nečudujme, že sa tam dostali takí ľudia, ako sú.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Zahorčák, v prvom rade veľká vďaka ako primátorovi Michaloviec za to, čím všetkým ste si museli prejsť, čo všetko ste museli sami ako samospráva relatívne dosť veľkého mesta zariadiť, čím všetkým ste si museli jednoducho nejakou derniérou prejsť, pretože to, čo malo byť úlohou štátu, to, čo malo byť úlohou okresného úradu, či už v Michalovciach, Sobranciach alebo v priľahlých okresoch Trebišov, Vranov, to ste jednoducho ako samospráva museli suplovať.
To, že z ministerstva vnútra vám neadresovali jedno jediné ďakujem, nie je vizitka vaša, že ste situáciu nezvládli, ale je to vizitka ministerstva, že ani v týchto ťažkých časoch, ktoré na hranici nastali, nemali toľko štipky a toľko dôstojnosti, aby za celú vašu naozaj zodpovednú a poctivú prácu, vám vyjadrili prachsprosté slová poďakovania.
Dobrovoľnícke zložky, ktoré na týchto štyroch hraničných priechodoch pracovali zodpovedne, aj keď bez nejakej väčšej koordinácie skoro deväť dní, pokiaľ sa začali nejakou takou stmelovacou taktikou pod záštitou Paťa Magdoška organizovať, tak dovtedy tam bol taký organizovaný chaos, ale ten chaos pomáhal, pretože štát nebol nikde, štát sa neangažoval, štát sedel so založenými rukami a čakal, čo sa bude diať. Policajti nevedeli, čo majú robiť, colníci nevedeli, čo majú robiť, dobrovoľné hasičské zbory boli tam nekoordinované, ale aj napriek tomu, sa snažili pomáhať. A vrcholom je to, že predstavitelia okresných úradov, keď aj mohli do tejto celej problematiky vstúpiť, nevstúpili. A keď vstúpili, tak, ako ste veľmi správne poznamenali, nastal chaos, nastalo zdesenie a jednoducho ničili to, čo relatívne fungovalo.