63. schôdza

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Zahorčák, v prvom rade veľká vďaka ako primátorovi Michaloviec za to, čím všetkým ste si museli prejsť, čo všetko ste museli sami ako samospráva relatívne dosť veľkého mesta zariadiť, čím všetkým ste si museli jednoducho nejakou derniérou prejsť, pretože to, čo malo byť úlohou štátu, to, čo malo byť úlohou okresného úradu, či už v Michalovciach, Sobranciach alebo v priľahlých okresoch Trebišov, Vranov, to ste jednoducho ako samospráva museli suplovať.
To, že z ministerstva vnútra vám neadresovali jedno jediné ďakujem, nie je vizitka vaša, že ste situáciu nezvládli, ale je to vizitka ministerstva, že ani v týchto ťažkých časoch, ktoré na hranici nastali, nemali toľko štipky a toľko dôstojnosti, aby za celú vašu naozaj zodpovednú a poctivú prácu, vám vyjadrili prachsprosté slová poďakovania.
Dobrovoľnícke zložky, ktoré na týchto štyroch hraničných priechodoch pracovali zodpovedne, aj keď bez nejakej väčšej koordinácie skoro deväť dní, pokiaľ sa začali nejakou takou stmelovacou taktikou pod záštitou Paťa Magdoška organizovať, tak dovtedy tam bol taký organizovaný chaos, ale ten chaos pomáhal, pretože štát nebol nikde, štát sa neangažoval, štát sedel so založenými rukami a čakal, čo sa bude diať. Policajti nevedeli, čo majú robiť, colníci nevedeli, čo majú robiť, dobrovoľné hasičské zbory boli tam nekoordinované, ale aj napriek tomu, sa snažili pomáhať. A vrcholom je to, že predstavitelia okresných úradov, keď aj mohli do tejto celej problematiky vstúpiť, nevstúpili. A keď vstúpili, tak, ako ste veľmi správne poznamenali, nastal chaos, nastalo zdesenie a jednoducho ničili to, čo relatívne fungovalo.

Pán poslanec Urban.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, zaujala ma vaša úvaha, že skutočne naši vládni predstavitelia, eventuálne armádni predstavitelia, vedeli o intervencii Ruska na Ukrajinu skôr vďaka spravodajským službám. Ja som tie informácie nemal, ja som s tým konfliktom naozaj nerátal, ale ak vedeli a tie naozaj indície sú a nepripravili sa na migračnú krízu, tak je to absolútne zlyhanie. Je to zlyhanie ministerstva vnútra, ministerstva obrany a všetkých zložiek. A zodpovednosť? Aká zodpovednosť plynie pre túto vládu?! Absolútne žiadna. Nič, ticho. A ešte si ministerstvo vnútra spraví zmluvy s externou firmou, ktoré sú absolútne netransparentné, počuli sme to, sú zlé a zase nič.
Ja neviem, či si táto vláda vôbec a vládni predstavitelia alebo poslanci uvedomujú, že týmto svojím arogantným správaním a krytím korupcie vlastne spochybňujú to, čím sa najviac oháňajú – demokraciu. To je vaše, demokracia – vláda ľudu. A to spochybňovanie vôbec týchto pravidiel, krytie korupcie, zasa len v spoločnosti narastá nedôveryhodnosť k politikom. Ľudia vám neveria, nikomu z politikov, je to už pomaly hanlivé označenie a táto frustrácia obyvateľov nakoniec povedie k tomu, že ľudia absolútne prestanú veriť v nejaké demokratické inštitúcie.
Ďakujem.

Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Zahorčák, vy ste úplne jasne a z praxe poukázali na to, ako minister vnútra Roman Mikulec nezvládol celé riadenie tejto utečeneckej krízy. Sám minister vnútra ako aj ďalší koaliční poslanci a predstavitelia rozprávali o tom, ako je potrebné, aby si dosadili vlastných prednostov okresných úradov, pretože to je predĺžená ruka vlády a predĺžená ruka ministerstva financií, pardon, ministra, ministra vnútra. A táto predĺžená ruka, ako sa ukazuje v praxi, absolútne nefunguje.
Treba povedať, že prednostovia okresných úradov sú na miestnej úrovni aj predsedovia okresných krízových štábov, a práve tieto okresné krízové štáby mali riadiť a riešiť na mieste danú, danú utečeneckú krízu, a to je jednoznačné preukázanie toho, že ministerstvo vnútra v rámci svojej predĺženej ruky, ako to nazývajú, okresných úradov túto utečeneckú krízu nezvládli, a teda zodpovedný politicky za celý tento proces je práve minister vnútra, ktorý má vyvodiť politickú zodpovednosť za toto nezvládnutie, a to je, mal by sám odstúpiť a ak tak neurobí, tak sme tu na to my, jediný oprávnený orgán štátu, ktorý mu môže vysloviť nedôveru.
Ďakujem.

Pán poslanec Saloň.

Ďakujem pekne.
Vilko, ja sa ti chcem veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie, pretože ako primátor mesta, ktoré je v súčasnosti možno nazvané aj nárazníkovým mestom, čo sa týka prichádzajúcich ľudí z Ukrajiny, tak si presne popísal, že ako sa štát zachoval, keď si zvolal krízový štáb. Nielenže neprišli, ale nemali ani toľko odvahy sa ospravedlniť a podať vám pomocnú ruku. Potom ste začali vy aktívne konať, pretože ste videli, že situácia je zlá, no a tu sa potom potvrdzujú dve také múdre myšlienky, že aktívny blbec je horší ako triedny nepriateľ a namiesto poďakovania sa vám dostalo to, že vám povedali, že zbaľte si švestky, lebo máme súkromnú firmu, ktorá to dokáže urobiť oveľa lepšie ako vy. Takže presne to je tá filozofia a myslím si, že tak ako to v úvodnom slove náš predseda dal tomu vecnú a politickú rovinu, tak ty s Boriskom Suskom ste to rozobrali na súčiastky argumentačne tak, že ak toto už neotvorí koaličným poslancom oči, tak potom neni ani vôbec o čom rozprávať.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán primátor, klobúk dole pred vami a druhá taká veta. Nuž komu už veriť viac ako primátorovi mesta, ktorého sa táto neštandardná situácia týka najviac, pánovi primátorovi Michaloviec. Kde ste teraz zalezený, pán Mikulec? Kdesi vzadu v nejakom klebetení s tými vašimi ďalšími pážatmi. Čo urobil štát? Čo ste urobili vy, pán Mikulec? To všetko, čo ste spravili, spravili ste zle. A komu myslíte, že títo ľudia budú viacej veriť? Vám? Alebo primátorovi? Kto je bližšie k týmto ľuďom? Vy si môžete dovoliť klamať, ale primátor asi ťažko. Viete a ešte jedna vec. Toto je vaše nielen politické zlyhanie, toto je vaše ľudské zlyhanie, lebo v prvom rade ako politik, nuž keď niekto v tejto chvíli povie pán minister, asi to preháňa, lebo tým ministrom skutočne nie ste a nie ste zodpovedný a nie ste, nie ste ani ochotný prijať politickú zodpovednosť a tú ľudskú zodpovednosť ste tiež neni ochotný prijať, keby to tak bolo, tak tuná budete sedieť, počúvať, protirečiť primátorovi a pozerať sa mu do očí. Lenže na to vy, pán minister, nemáte jednoducho. Preto čím skôr odtiaľto odídete, tým skôr na vás Slovensko môže zabudnúť. A vám garantujem, že v nasledujúcom volebnom období po vás neštekne ani pes.