65. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.4.2022 o 9:48 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Blanár, v tvojej rozprave, resp. v tvojej reči ohľadne tejto naozaj nezmyselnej zmeny súdnej mapy bola veľmi dôležitá jedna veta a túto vetu si dovolím zopakovať. Naozaj peniaze z Európskej únie v rámci programu obnovy plánu a odolnosti nie sú darom, ktorý nám Európska únia nejakým spôsobom zvláštne dáva. Ale je to, nie je to, pani ministerka, ani nenávratná pôžička. Toto všetko budeme musieť vrátiť. Všetko budeme musieť vracať, všetci daňoví poplatníci, tento jeden obrovský balík peňazí, skoro 600 miliónov, ktoré je presne určené na túto zmenu súdnej mapy alebo zmenu skvalitnenia súdov, akokoľvek to nazvete, pretože už možno ani sama neviete, akým spôsobom to máte nazvať, pretože robiť reformu na deformu, to už je také veľmi zvláštne.
Kolega Susko tiež veľmi správne poznamenal, že v našich poslaneckých mailových schránkach je niekoľko desiatok mailov od rôznych sudcovských organizácií a stavov, ktoré poukazujú na to, že táto reforma naozaj nemá zmysel. Nie je dostatočne pripravená, nie je kvalitne spracovaná a ak samotní sudcovia, vyšší súdni úradníci a pracovníci súdov s takouto reformou nieže nesúhlasia, ale tvrdia pravý opak toho, čo tvrdíte vy na ministerstve, tak potom je namieste a obligatórna otázka vzniká, že kto má vlastne pravdu. Vy z pozície ministerky spravodlivosti alebo priamo sudcovia a všetci zamestnanci súdov, ktorí s touto problematikou prichádzajú každodenne do styku. Čiže ja sa skôr prikláňam na adresu a na stranu súdov, sudcov, súdnych úradníkov, že asi v tejto problematike sú zbehlejší a kompetentnejší ako samotné ministerstvo spravodlivosti.
Rozpracované
Vystúpenia
9:27
Vystúpenie 9:27
Dušan JarjabekPán poslanec predo mnou mi trošku zobral vietor z plachiet, lebo ja som chcel presne o tom istom hovoriť. Tá reforma, tá takzvaná reforma súdnictva je už tak ďaleko, že sa ňou zaoberajú aj tí, ktorí s touto problematikou majú pramálo spoločného. A všetci tí, ktorí sa dopytujú a pýtajú, prečo to všetko tak dlho trvá, a pýtajú sa tých, ktorí sa tým zaoberajú a ktorí sú priamo v teréne a ktorí sú priamo...
Pán poslanec predo mnou mi trošku zobral vietor z plachiet, lebo ja som chcel presne o tom istom hovoriť. Tá reforma, tá takzvaná reforma súdnictva je už tak ďaleko, že sa ňou zaoberajú aj tí, ktorí s touto problematikou majú pramálo spoločného. A všetci tí, ktorí sa dopytujú a pýtajú, prečo to všetko tak dlho trvá, a pýtajú sa tých, ktorí sa tým zaoberajú a ktorí sú priamo v teréne a ktorí sú priamo zainteresovaní na tejto súdnej mape, no prichádzajú stále k jednému jedinému názoru, stále viac a viac. No, tak prečo táto reforma? No, pre nič iného, len aby sa vytiahli nejaké peniaze, na základe ktorých by sa táto reforma mohla spraviť. Táto reforma sa už menila toľkokrát, že už jej jednoducho nikto neverí, a toto je klasická reforma pre reformu. Veď si to už povedzme úplne otvorene. Spýtajte sa všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní v tejto problematike. Veď oni sa už smejú a keď táto nevyjde, no tak príde zase nejaký iný, nový návrh len preto, aby sa vytiahli peniaze, pre nič iného. Toto jednoducho treba zbaliť a jednoducho toto sa vám, pani ministerka, nepodarilo, povedzte to otvorene a choďte preč.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec predo mnou mi trošku zobral vietor z plachiet, lebo ja som chcel presne o tom istom hovoriť. Tá reforma, tá takzvaná reforma súdnictva je už tak ďaleko, že sa ňou zaoberajú aj tí, ktorí s touto problematikou majú pramálo spoločného. A všetci tí, ktorí sa dopytujú a pýtajú, prečo to všetko tak dlho trvá, a pýtajú sa tých, ktorí sa tým zaoberajú a ktorí sú priamo v teréne a ktorí sú priamo zainteresovaní na tejto súdnej mape, no prichádzajú stále k jednému jedinému názoru, stále viac a viac. No, tak prečo táto reforma? No, pre nič iného, len aby sa vytiahli nejaké peniaze, na základe ktorých by sa táto reforma mohla spraviť. Táto reforma sa už menila toľkokrát, že už jej jednoducho nikto neverí, a toto je klasická reforma pre reformu. Veď si to už povedzme úplne otvorene. Spýtajte sa všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní v tejto problematike. Veď oni sa už smejú a keď táto nevyjde, no tak príde zase nejaký iný, nový návrh len preto, aby sa vytiahli peniaze, pre nič iného. Toto jednoducho treba zbaliť a jednoducho toto sa vám, pani ministerka, nepodarilo, povedzte to otvorene a choďte preč.
Rozpracované
9:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:29
Boris SuskoĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.4.2022 o 9:29 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne všetkým za faktické pripomienky. Ja by som možno ešte len doplnil jednu informáciu z komisie pri ústavnoprávnom výbore legislatívnej, ktorá sa zaoberala aj týmto návrhom, aj návrhom zákona o správnych súdoch, kde v zásade všetci členovia alebo väčšina členov tejto komisie, kde sedia nie politici, ale právnici, odborníci od dekana právnickej fakulty cez sudcov, advokátov a ďalších odborníkov z práva, ktorí povedali zhodne, že nevidia zmysel a že myslia si, že táto reforma, reforma nie je dobrá. A pokiaľ teda na komisii odznelo, tak na základe tejto reformy sa strojnásobia náklady na právne zastupovanie na trovy konania, strojnásobia. Čiže nie zefektívnenie súdnych konaní, ale predraženie súdnych konaní a v tom úvodnom čase, a to nehovoríme v týždňoch alebo v mesiacoch, ale možno v rokoch, sa určite predĺži dĺžka súdnych konaní a nie skráti, ako je to prezentované v dôvodovej správe k tejto, k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:30
Vážená pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na vystúpenie môjho kolegu pána Susku a predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu k zákonu o zmene a doplnení zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, čo je parlamentná tlač 849, ktorý predkladám spoločne s kolegom Faičom. Najskôr odôvodním tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a na záver...
Vážená pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na vystúpenie môjho kolegu pána Susku a predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu k zákonu o zmene a doplnení zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, čo je parlamentná tlač 849, ktorý predkladám spoločne s kolegom Faičom. Najskôr odôvodním tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a na záver ho uvediem.
Vážená snemovňa, toľko kritizovaná agenda tzv. súdnej mapy Slovenskej republiky nezohľadnila pri svojej príprave štandardné pravidlá používané pri zmene organizačnej štruktúry orgánov verejnej moci. Národná rada Slovenskej republiky doteraz neprerokovala koncept zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a rovno bol položený návrh legislatívneho riešenia, a to údajne pod tlakom termínov stanovených v pláne podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, z ktorého Slovenská republika môže si požičať finančné prostriedky, ešte raz podotýkam – požičať. To nie sú finančné prostriedky, ktoré dostaneme a nemusíme vrátiť späť, ale ich budeme musieť splácať.
Pri príprave a schvaľovaní plánu podpory obnovy a odolnosti pre zmenu absentovala predstava o zmysluplnej a efektívnej súdnej reforme. Nie malé peňažné prostriedky boli v oblasti reformy súdnictva alokované na zmenu sídiel súdov a na výstavbu a rekonštrukciu súdnych budov. Teraz je nutné urýchlene prijať legislatívne riešenia, aby boli splnené mylne zadefinované podmienky pre čerpanie peňažných prostriedkov z tohto plánu obnovy.
Uvedenú realitu spontánne pomenoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár na tlačovom brífingu po návrate Krajského súdu v Banskej Bystrici. Priama reč: „Ja si myslím, že celá táto súdna mapa je nepripravená, je to veľmi zlé. Už je tretia verzia tejto súdnej mapy. To nie je reforma, to je chaos a to je nezmysel. To treba zrušiť a treba to urobiť úplne nanovo. Ja som presvedčený, že v takejto forme to nemôžeme prijať, a pani ministerka nemá našu podporu v tomto chaotickom ťažení. Netvárme sa, že tuná sa jedná o reformy." Citát predsedu Národnej rady Borisa Kollára.
Lámanie organizačnej štruktúry súdov cez koleno sa opodstatnene nestretlo s pochopením sudcovského stavu. Rovnako vyvolalo pnutie v regiónoch. Rezort spravodlivosti si však dvakrát nerobil starosti s konkrétnym vysporiadaním sa s pripomienkami vznesenými reprezentatívnymi združeniami sudcov alebo územnej samosprávy.
Výstižne agendu súdnej mapy a z nej vyplývajúcich návrhov súdnych zákonov opísala sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky volená sudcami v relácii spravodajskej televízie pod názvom Reforma súdov bez politickej podpory. Citujem: "Keď sme sa dozvedeli, že to prešlo vládou, tak ja osobne som bola prekvapená z toho, že ako komunikovala výstup zo zasadnutia pani ministerka, ktorá ďakovala ostatným členom vlády a ministrom za podporu, ako komunikovali, ako ste uviedli aj vy v úvode, ostatní ministri to zasadnutie a obsah tohto materiálu. Takže človek by mal dojem, že každý sedel na inom zasadnutí vlády, keďže jedni boli z toho úplne nešťastní, ak by som to takto povedala, a pani ministerka bola nadšená, že ako to všetko dobre dopadlo.
Ono v zásade tie námietky, ktoré teraz prednášajú aj poslanci koaličnej strany alebo z koalície, korešpondujú vlastne s tým, čo my sudcovia ako odborná verejnosť komunikujeme od začiatku, vlastne už od decembra 2020. A, bohužiaľ, ten materiál sa neposunul ani z nášho pohľadu do takej úrovne, aby sme mohli s kľudom povedať, že jeden, druhý, tretí alebo štvrtý je pripravený konkrétne a naozaj dosiahne tie ciele, ktoré deklaruje. Dôležité je, aby reforma mala naozaj zmysel a efekt, a nie robiť reformu pre reformu preto, aby sme mohli čerpať prostriedky z plánu obnovy. Treba myslieť na to, že tie peniaze z plánu obnovy nám nikto nedaroval." Tak ako som to aj ja uviedol, že nám ich nikto nedaroval, budeme ich musieť splácať. "Tie sa budú vracať. A tie sa budú vracať z peňazí všetkých občanov Slovenskej republiky."
Takže to je citát jednej členky Súdnej rady Slovenskej republiky.
Žiaľ, nebola ochota vidieť podstatu súdnej reformy a tomu zodpovedajúce investície inde, ako sú krkolomné zmeny organizačnej štruktúry súdov, najmä na krajskej úrovni, a krásne prekreslené súdne budovy. Z toho dôvodu Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní odmietla tri súvisiace návrhy vládnych zákonov, prostredníctvom ktorých sa mala realizovať tzv. súdna mapa Slovenskej republiky, a to vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov, pod parlamentnou tlačou 850, o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 848, o zriadení súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 847.
Podľa tohto vášho návrhu je konaním na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je to čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď podstata obsahu vyššie uvedených neschválených vládnych návrhov zákona má byt' premietnutá do predmetného návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ja som to už komentoval, že tento zákon by už mal mať aj prívlastok, že nielen zákon pani ministerky Kolíkovej, aj pána poslanca Luciaka, pretože ten tu teda urobil kus roboty pre pani ministerku.
Zvolený postup ešte viac prehlbuje existujúci konflikt legislatívneho návrhu s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Výkonná moc pri uplatňovaní práva zákonodarnej iniciatívy a zákonodarná moc pri zákonodarnej činnosti totiž nemajú neobmedzené možnosti zasahovania do súdnej moci. Ústavný súd Slovenskej republiky to v minulosti dal jasne najavo napríklad vo svojom náleze pod spisovou značkou PL. ÚS 17/2008 alebo PL. ÚS 21/2014. V súčasnosti už existuje podstatne rozsiahlejšia judikatúra Ústavného súdu, aby nežiaduci stav v súdnictve mohol byť riešený ústavne konformným spôsobom. Len ťažko môže byt' ústavne súladným riešením frontálny útok na celoštátnu organizačnú štruktúru všeobecných súdov vrátane organizačného zrušenia vopred predpojato označených odvolacích súdov, a to všetko s cieľom verejne prezentovanej očisty súdnictva, voči čomu sa ohradili mnohí sudcovia.
Európsky mechanizmus podpory obnovy a odolnosti nie je len o relatívne rýchlych peniazoch, ale aj o možnosti relatívne rýchlej zmeny plánu podpory obnovy a odolnosti, ak sa táto stihne predložiť spolu s národným plánom reforiem.
Zmenu plánu podpory obnovy a odolnosti upravuje čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa jeho odseku 1. Teda ak už dotknutý členský štát z dôvodu objektívnych okolností nie je schopný zrealizovať plán obnovy a odolnosti vrátane príslušných míľnikov a cieľov, čo sa týka aj tejto súdnej reformy, slovenského plánu obnovy, či už sčasti, alebo úplne, môže Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o prípravu návrhu na zmenu alebo nahradenie vykonávacích rozhodnutí Rady uvedených v čl. 20 ods. 1 a 3. Na uvedený účel môže členský štát navrhnúť zmenený alebo nový plán obnovy a odolnosti.
Členské štáty môžu požiadať o technickú podporu pri príprave takéhoto návrhu v rámci nástroja technickej podpory. S ohľadom na doteraz uvedené predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (teda my) požadujú za úplne opodstatnené, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na vrátení vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných úradov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcia spravodajcu.) Súdov, ďakujem za opravu. Obvodných okresných súdov.
Ďalej sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zásadných zmien po organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a to v termíne do 30 dní, vládu Slovenskej republiky o vypracovanie a predloženie Európskej komisii do 30. júna 2022 návrh zmeny plánu obnovy a podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky. Pretože toto je tá podstatná časť, na čo predstavitelia a zástupcovia súdov poukazujú.
Súdnu radu ďalej v tomto uznesení chceme požiadať, aby spolupracovala s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny plánu podpory, obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, a ďalej predsedu Národnej rady o zabezpečenie prerokovania tohto konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre v súvislosti so zmenou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky s reprezentatívnymi združeniami a to v termíne do 40 dní. A zároveň navrhujeme, aby tento návrh dal na vedomie ako uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisii, Európskej komisie na Slovensku. Toľko k odôvodneniu, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
A teraz prečítam samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Juraja Blanára a Vladimíra Faiča k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849).
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. vrátenie vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
B. žiada
B.1. vládu Slovenskej republiky
a) predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike; do 30 dní,
b) vypracovať a predložiť Európskej komisii návrh zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky; do 30. júna 2022,
B.2. Súdnu radu Slovenskej republiky
a) spolupracovať s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
B.3. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
a) zabezpečiť prerokovanie konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a o návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na úrovni poslaneckého grémia a za účasti ministerky spravodlivosti s členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a predstaviteľmi reprezentatívnych združení sudcov; do 40 dní,
C. dať toto na vedomie
C.1. zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku."
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pani ministerka, tento pozmeňujúci návrh zahŕňa aj vrátenie tohto návrhu na dopracovanie, preto dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby dal o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať nasledovne: o bode A samostatne, pretože sa jedná o vrátenie, ako o prvom a potom po B ako o druhom návrhu samostatne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na vystúpenie môjho kolegu pána Susku a predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu k zákonu o zmene a doplnení zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, čo je parlamentná tlač 849, ktorý predkladám spoločne s kolegom Faičom. Najskôr odôvodním tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a na záver ho uvediem.
Vážená snemovňa, toľko kritizovaná agenda tzv. súdnej mapy Slovenskej republiky nezohľadnila pri svojej príprave štandardné pravidlá používané pri zmene organizačnej štruktúry orgánov verejnej moci. Národná rada Slovenskej republiky doteraz neprerokovala koncept zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a rovno bol položený návrh legislatívneho riešenia, a to údajne pod tlakom termínov stanovených v pláne podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, z ktorého Slovenská republika môže si požičať finančné prostriedky, ešte raz podotýkam – požičať. To nie sú finančné prostriedky, ktoré dostaneme a nemusíme vrátiť späť, ale ich budeme musieť splácať.
Pri príprave a schvaľovaní plánu podpory obnovy a odolnosti pre zmenu absentovala predstava o zmysluplnej a efektívnej súdnej reforme. Nie malé peňažné prostriedky boli v oblasti reformy súdnictva alokované na zmenu sídiel súdov a na výstavbu a rekonštrukciu súdnych budov. Teraz je nutné urýchlene prijať legislatívne riešenia, aby boli splnené mylne zadefinované podmienky pre čerpanie peňažných prostriedkov z tohto plánu obnovy.
Uvedenú realitu spontánne pomenoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár na tlačovom brífingu po návrate Krajského súdu v Banskej Bystrici. Priama reč: „Ja si myslím, že celá táto súdna mapa je nepripravená, je to veľmi zlé. Už je tretia verzia tejto súdnej mapy. To nie je reforma, to je chaos a to je nezmysel. To treba zrušiť a treba to urobiť úplne nanovo. Ja som presvedčený, že v takejto forme to nemôžeme prijať, a pani ministerka nemá našu podporu v tomto chaotickom ťažení. Netvárme sa, že tuná sa jedná o reformy." Citát predsedu Národnej rady Borisa Kollára.
Lámanie organizačnej štruktúry súdov cez koleno sa opodstatnene nestretlo s pochopením sudcovského stavu. Rovnako vyvolalo pnutie v regiónoch. Rezort spravodlivosti si však dvakrát nerobil starosti s konkrétnym vysporiadaním sa s pripomienkami vznesenými reprezentatívnymi združeniami sudcov alebo územnej samosprávy.
Výstižne agendu súdnej mapy a z nej vyplývajúcich návrhov súdnych zákonov opísala sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky volená sudcami v relácii spravodajskej televízie pod názvom Reforma súdov bez politickej podpory. Citujem: "Keď sme sa dozvedeli, že to prešlo vládou, tak ja osobne som bola prekvapená z toho, že ako komunikovala výstup zo zasadnutia pani ministerka, ktorá ďakovala ostatným členom vlády a ministrom za podporu, ako komunikovali, ako ste uviedli aj vy v úvode, ostatní ministri to zasadnutie a obsah tohto materiálu. Takže človek by mal dojem, že každý sedel na inom zasadnutí vlády, keďže jedni boli z toho úplne nešťastní, ak by som to takto povedala, a pani ministerka bola nadšená, že ako to všetko dobre dopadlo.
Ono v zásade tie námietky, ktoré teraz prednášajú aj poslanci koaličnej strany alebo z koalície, korešpondujú vlastne s tým, čo my sudcovia ako odborná verejnosť komunikujeme od začiatku, vlastne už od decembra 2020. A, bohužiaľ, ten materiál sa neposunul ani z nášho pohľadu do takej úrovne, aby sme mohli s kľudom povedať, že jeden, druhý, tretí alebo štvrtý je pripravený konkrétne a naozaj dosiahne tie ciele, ktoré deklaruje. Dôležité je, aby reforma mala naozaj zmysel a efekt, a nie robiť reformu pre reformu preto, aby sme mohli čerpať prostriedky z plánu obnovy. Treba myslieť na to, že tie peniaze z plánu obnovy nám nikto nedaroval." Tak ako som to aj ja uviedol, že nám ich nikto nedaroval, budeme ich musieť splácať. "Tie sa budú vracať. A tie sa budú vracať z peňazí všetkých občanov Slovenskej republiky."
Takže to je citát jednej členky Súdnej rady Slovenskej republiky.
Žiaľ, nebola ochota vidieť podstatu súdnej reformy a tomu zodpovedajúce investície inde, ako sú krkolomné zmeny organizačnej štruktúry súdov, najmä na krajskej úrovni, a krásne prekreslené súdne budovy. Z toho dôvodu Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní odmietla tri súvisiace návrhy vládnych zákonov, prostredníctvom ktorých sa mala realizovať tzv. súdna mapa Slovenskej republiky, a to vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov, pod parlamentnou tlačou 850, o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 848, o zriadení súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 847.
Podľa tohto vášho návrhu je konaním na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je to čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď podstata obsahu vyššie uvedených neschválených vládnych návrhov zákona má byt' premietnutá do predmetného návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ja som to už komentoval, že tento zákon by už mal mať aj prívlastok, že nielen zákon pani ministerky Kolíkovej, aj pána poslanca Luciaka, pretože ten tu teda urobil kus roboty pre pani ministerku.
Zvolený postup ešte viac prehlbuje existujúci konflikt legislatívneho návrhu s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Výkonná moc pri uplatňovaní práva zákonodarnej iniciatívy a zákonodarná moc pri zákonodarnej činnosti totiž nemajú neobmedzené možnosti zasahovania do súdnej moci. Ústavný súd Slovenskej republiky to v minulosti dal jasne najavo napríklad vo svojom náleze pod spisovou značkou PL. ÚS 17/2008 alebo PL. ÚS 21/2014. V súčasnosti už existuje podstatne rozsiahlejšia judikatúra Ústavného súdu, aby nežiaduci stav v súdnictve mohol byť riešený ústavne konformným spôsobom. Len ťažko môže byt' ústavne súladným riešením frontálny útok na celoštátnu organizačnú štruktúru všeobecných súdov vrátane organizačného zrušenia vopred predpojato označených odvolacích súdov, a to všetko s cieľom verejne prezentovanej očisty súdnictva, voči čomu sa ohradili mnohí sudcovia.
Európsky mechanizmus podpory obnovy a odolnosti nie je len o relatívne rýchlych peniazoch, ale aj o možnosti relatívne rýchlej zmeny plánu podpory obnovy a odolnosti, ak sa táto stihne predložiť spolu s národným plánom reforiem.
Zmenu plánu podpory obnovy a odolnosti upravuje čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa jeho odseku 1. Teda ak už dotknutý členský štát z dôvodu objektívnych okolností nie je schopný zrealizovať plán obnovy a odolnosti vrátane príslušných míľnikov a cieľov, čo sa týka aj tejto súdnej reformy, slovenského plánu obnovy, či už sčasti, alebo úplne, môže Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o prípravu návrhu na zmenu alebo nahradenie vykonávacích rozhodnutí Rady uvedených v čl. 20 ods. 1 a 3. Na uvedený účel môže členský štát navrhnúť zmenený alebo nový plán obnovy a odolnosti.
Členské štáty môžu požiadať o technickú podporu pri príprave takéhoto návrhu v rámci nástroja technickej podpory. S ohľadom na doteraz uvedené predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (teda my) požadujú za úplne opodstatnené, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na vrátení vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných úradov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcia spravodajcu.) Súdov, ďakujem za opravu. Obvodných okresných súdov.
Ďalej sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zásadných zmien po organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a to v termíne do 30 dní, vládu Slovenskej republiky o vypracovanie a predloženie Európskej komisii do 30. júna 2022 návrh zmeny plánu obnovy a podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky. Pretože toto je tá podstatná časť, na čo predstavitelia a zástupcovia súdov poukazujú.
Súdnu radu ďalej v tomto uznesení chceme požiadať, aby spolupracovala s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny plánu podpory, obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, a ďalej predsedu Národnej rady o zabezpečenie prerokovania tohto konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre v súvislosti so zmenou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky s reprezentatívnymi združeniami a to v termíne do 40 dní. A zároveň navrhujeme, aby tento návrh dal na vedomie ako uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisii, Európskej komisie na Slovensku. Toľko k odôvodneniu, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
A teraz prečítam samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Juraja Blanára a Vladimíra Faiča k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849).
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. vrátenie vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
B. žiada
B.1. vládu Slovenskej republiky
a) predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike; do 30 dní,
b) vypracovať a predložiť Európskej komisii návrh zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky; do 30. júna 2022,
B.2. Súdnu radu Slovenskej republiky
a) spolupracovať s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
B.3. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
a) zabezpečiť prerokovanie konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a o návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na úrovni poslaneckého grémia a za účasti ministerky spravodlivosti s členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a predstaviteľmi reprezentatívnych združení sudcov; do 40 dní,
C. dať toto na vedomie
C.1. zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku."
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pani ministerka, tento pozmeňujúci návrh zahŕňa aj vrátenie tohto návrhu na dopracovanie, preto dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby dal o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať nasledovne: o bode A samostatne, pretože sa jedná o vrátenie, ako o prvom a potom po B ako o druhom návrhu samostatne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Rozpracované
9:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:46
Boris SuskoVážený pán podpredseda, ďakujem pekne za toto vaše zhodnotenie a najmä to odôvodnenie tohto návrhu. Treba povedať a tu by som chcel podotknúť na tomto mieste, že aj samotná Európska komisia pre efektívnu justíciu odporúča jednotlivým krajinám pri súdnej reforme túto robiť tak, aby mala podporu zdola, teda podporu od samotného justičného stavu, pretože len veľmi ťažko robiť takúto podporu, keď prevažná časť...
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za toto vaše zhodnotenie a najmä to odôvodnenie tohto návrhu. Treba povedať a tu by som chcel podotknúť na tomto mieste, že aj samotná Európska komisia pre efektívnu justíciu odporúča jednotlivým krajinám pri súdnej reforme túto robiť tak, aby mala podporu zdola, teda podporu od samotného justičného stavu, pretože len veľmi ťažko robiť takúto podporu, keď prevažná časť odbornej verejnosti, ktorej sa týka, má proti tomu výhrady a má ju potom realizovať v praxi. Len ťažko sa v praxi realizujú reformy a kroky, s ktorými jednotliví adresáti týchto krokov nesúhlasia a navyše pokiaľ sami sú presvedčení o tom, že nesplní ten cieľ, ktorým je zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní. Dokumentovať to snáď ani netreba. Každý ste do svojich mailových schránok dostali množstvo protestov od jednotlivých sudcovských rád z jednotlivých súdov, takže to len dokazuje to, že táto reforma nemá podporu v rámci justičného stavu a že tu nejde o nič iné len o to, aby boli minuté peniaze z plánu podpory a odolnosti Európskej únie a že tu ide o to, aby sa znova vybudovali nejaké nové budovy pre jednotlivé súdy.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.4.2022 o 9:46 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za toto vaše zhodnotenie a najmä to odôvodnenie tohto návrhu. Treba povedať a tu by som chcel podotknúť na tomto mieste, že aj samotná Európska komisia pre efektívnu justíciu odporúča jednotlivým krajinám pri súdnej reforme túto robiť tak, aby mala podporu zdola, teda podporu od samotného justičného stavu, pretože len veľmi ťažko robiť takúto podporu, keď prevažná časť odbornej verejnosti, ktorej sa týka, má proti tomu výhrady a má ju potom realizovať v praxi. Len ťažko sa v praxi realizujú reformy a kroky, s ktorými jednotliví adresáti týchto krokov nesúhlasia a navyše pokiaľ sami sú presvedčení o tom, že nesplní ten cieľ, ktorým je zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní. Dokumentovať to snáď ani netreba. Každý ste do svojich mailových schránok dostali množstvo protestov od jednotlivých sudcovských rád z jednotlivých súdov, takže to len dokazuje to, že táto reforma nemá podporu v rámci justičného stavu a že tu nejde o nič iné len o to, aby boli minuté peniaze z plánu podpory a odolnosti Európskej únie a že tu ide o to, aby sa znova vybudovali nejaké nové budovy pre jednotlivé súdy.
Ďakujem.
Rozpracované
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Eduard KočišPán podpredseda Blanár, v tvojej rozprave, resp. v tvojej reči ohľadne tejto naozaj nezmyselnej zmeny súdnej mapy bola veľmi dôležitá jedna veta a túto vetu si dovolím zopakovať. Naozaj peniaze z Európskej únie v rámci programu obnovy plánu a odolnosti nie sú darom, ktorý nám Európska únia nejakým spôsobom zvláštne dáva. Ale je to, nie je to, pani ministerka, ani nenávratná pôžička. Toto...
Pán podpredseda Blanár, v tvojej rozprave, resp. v tvojej reči ohľadne tejto naozaj nezmyselnej zmeny súdnej mapy bola veľmi dôležitá jedna veta a túto vetu si dovolím zopakovať. Naozaj peniaze z Európskej únie v rámci programu obnovy plánu a odolnosti nie sú darom, ktorý nám Európska únia nejakým spôsobom zvláštne dáva. Ale je to, nie je to, pani ministerka, ani nenávratná pôžička. Toto všetko budeme musieť vrátiť. Všetko budeme musieť vracať, všetci daňoví poplatníci, tento jeden obrovský balík peňazí, skoro 600 miliónov, ktoré je presne určené na túto zmenu súdnej mapy alebo zmenu skvalitnenia súdov, akokoľvek to nazvete, pretože už možno ani sama neviete, akým spôsobom to máte nazvať, pretože robiť reformu na deformu, to už je také veľmi zvláštne.
Kolega Susko tiež veľmi správne poznamenal, že v našich poslaneckých mailových schránkach je niekoľko desiatok mailov od rôznych sudcovských organizácií a stavov, ktoré poukazujú na to, že táto reforma naozaj nemá zmysel. Nie je dostatočne pripravená, nie je kvalitne spracovaná a ak samotní sudcovia, vyšší súdni úradníci a pracovníci súdov s takouto reformou nieže nesúhlasia, ale tvrdia pravý opak toho, čo tvrdíte vy na ministerstve, tak potom je namieste a obligatórna otázka vzniká, že kto má vlastne pravdu. Vy z pozície ministerky spravodlivosti alebo priamo sudcovia a všetci zamestnanci súdov, ktorí s touto problematikou prichádzajú každodenne do styku. Čiže ja sa skôr prikláňam na adresu a na stranu súdov, sudcov, súdnych úradníkov, že asi v tejto problematike sú zbehlejší a kompetentnejší ako samotné ministerstvo spravodlivosti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.4.2022 o 9:48 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Blanár, v tvojej rozprave, resp. v tvojej reči ohľadne tejto naozaj nezmyselnej zmeny súdnej mapy bola veľmi dôležitá jedna veta a túto vetu si dovolím zopakovať. Naozaj peniaze z Európskej únie v rámci programu obnovy plánu a odolnosti nie sú darom, ktorý nám Európska únia nejakým spôsobom zvláštne dáva. Ale je to, nie je to, pani ministerka, ani nenávratná pôžička. Toto všetko budeme musieť vrátiť. Všetko budeme musieť vracať, všetci daňoví poplatníci, tento jeden obrovský balík peňazí, skoro 600 miliónov, ktoré je presne určené na túto zmenu súdnej mapy alebo zmenu skvalitnenia súdov, akokoľvek to nazvete, pretože už možno ani sama neviete, akým spôsobom to máte nazvať, pretože robiť reformu na deformu, to už je také veľmi zvláštne.
Kolega Susko tiež veľmi správne poznamenal, že v našich poslaneckých mailových schránkach je niekoľko desiatok mailov od rôznych sudcovských organizácií a stavov, ktoré poukazujú na to, že táto reforma naozaj nemá zmysel. Nie je dostatočne pripravená, nie je kvalitne spracovaná a ak samotní sudcovia, vyšší súdni úradníci a pracovníci súdov s takouto reformou nieže nesúhlasia, ale tvrdia pravý opak toho, čo tvrdíte vy na ministerstve, tak potom je namieste a obligatórna otázka vzniká, že kto má vlastne pravdu. Vy z pozície ministerky spravodlivosti alebo priamo sudcovia a všetci zamestnanci súdov, ktorí s touto problematikou prichádzajú každodenne do styku. Čiže ja sa skôr prikláňam na adresu a na stranu súdov, sudcov, súdnych úradníkov, že asi v tejto problematike sú zbehlejší a kompetentnejší ako samotné ministerstvo spravodlivosti.
Rozpracované
9:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:50
Juraj BlanárÁno, súhlasím, že finančné prostriedky je potrebné investovať, ale nerobiť to len tak, že budeme teraz investovať do budov, ale na tú hlavnú stránku, ktorá má zefektívniť súdnictvo, a to je ten personál, digitalizácia, infraštruktúra práve tá informačná, ktorá je veľmi dôležitá, tak tam je to absolútne podcenené a na to poukazovali predovšetkým sudcovia. A náš pozmeňujúci návrh práve reflektuje túto požiadavku, a preto ak to má Slovenská republika platiť späť, pretože to bude pôžička, ktorú musíme splácať, tak je potrebné, aby jednoducho bol prijatý takýto pozmeňujúci návrh, ktorý aj poukazuje na to, že plán obnovy a udržateľnosti jednoducho bol ušitý horúcou ihlou. A my sme na to niekoľkokrát zvolávaním mimoriadnych schôdzí aj poukazovali. Dnes vidíme výsledok, kde sa teraz horúcou ihlou niečo upieklo len preto, aby sa mohol jeden míľnik pustiť na vyplatenie z plánu podpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.4.2022 o 9:50 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Ďakujem za vaše faktické poznámky, kolegovia. Chcem ešte raz dať do pozornosti vyjadrenie aj členky Súdnej rady, ktoré som citoval, ktoré hovorí samo za seba, a doplním aj kolegu Suska, že to nie sú len profesné organizácie, samotní sudcovia, zamestnanci nesudcovia tých súdov sú významne proti tomu, ale sú tam aj zásadné judikáty Ústavného súdu, ale všímajme si aj, ako sa to vyvíjalo po politickej úrovni. Citoval som vyjadrenie predsedu parlamentu. Ale spomeňme si aj na vyjadrenie pani podpredsedníčky vlády Remišovej, pod ktorú patrila pani ministerka donedávna, ktorá označila túto reformu, že to už nie je reforma, pretože to, čo v tej finálnej fáze pani ministerka predložila, tak to už je len taká hra na reformu len preto, aby sme finančné prostriedky vyčerpali.
Áno, súhlasím, že finančné prostriedky je potrebné investovať, ale nerobiť to len tak, že budeme teraz investovať do budov, ale na tú hlavnú stránku, ktorá má zefektívniť súdnictvo, a to je ten personál, digitalizácia, infraštruktúra práve tá informačná, ktorá je veľmi dôležitá, tak tam je to absolútne podcenené a na to poukazovali predovšetkým sudcovia. A náš pozmeňujúci návrh práve reflektuje túto požiadavku, a preto ak to má Slovenská republika platiť späť, pretože to bude pôžička, ktorú musíme splácať, tak je potrebné, aby jednoducho bol prijatý takýto pozmeňujúci návrh, ktorý aj poukazuje na to, že plán obnovy a udržateľnosti jednoducho bol ušitý horúcou ihlou. A my sme na to niekoľkokrát zvolávaním mimoriadnych schôdzí aj poukazovali. Dnes vidíme výsledok, kde sa teraz horúcou ihlou niečo upieklo len preto, aby sa mohol jeden míľnik pustiť na vyplatenie z plánu podpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:52
Vláda Slovenskej republiky predložila do...
Vláda Slovenskej republiky predložila do druhého čítania na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, tzv. súdnu mapu, ktorá má v tomto návrhu riešiť situáciu v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. Zdôrazňujem, že ide o veľmi vážny zásah do organizácie súdnictva v Slovenskej republike, ktorého dôsledky budeme pociťovať desaťročia. Skutočnosť, že tento zámer je zlý a neudržateľný, zvýrazňuje fakt, že aj keď ide o už štvrtú verziu návrhu, tá stále trpí tými istými nedostatkami ako predchádzajúce verzie. Zároveň včera predloženým novým pozmeňujúcim návrhom, čítal sa viac ako hodinu v pléne, na stole máme už, ako by sme nazvali, piatu verziu tzv. vo vládnej koalícii politickej priechodnejšej verzie. Preto to stále nazývate, prečo to stále nazývate reformou, pani ministerka, a čo tým vôbec chcete v rámci zlepšenia súdnictva dosiahnuť? Ide o čerpanie peňazí, ovládnutie súdov alebo kvôli čomu ste ochotná takto niekedy až kupčiť, kde súd má zostať a kde nie?
Súdna mapa by mala mať ambíciu dosiahnuť vyššiu efektívnosť, kvalitu a transparentnosť súdnictva. Reálne však okrem radikálneho a nevídaného zásahu do existujúceho stavu nedáva žiadnu presvedčivú odpoveď, akými cestami je to možné dosiahnuť. Obsah celého dokumentu je vágny, argumentácia nie je založená na podrobných analýzach ani na presvedčivých dátach, z ktorých by vychádzala. Argumenty a dáta násilne prispôsobuje svojim zámerom, čo je neprípustné, preto neobstála a nedala odpovede na námietky v pripomienkovom konaní. Táto súdna mapa by v prípade jej uskutočnenia predstavovala len jeden veľký experiment viac než s neistým výsledkom.
Uvedené tvrdenia je možné demonštrovať na príklade riešenia, ktoré súdna mapa v pôvodnej verzii ponúkala pre región Spiša, konkrétne Okresného súdu Poprad, Stará Ľubovňa a Kežmarok, kde malo dôjsť k ich zlúčeniu s tým, že Okresný súd Kežmarok bude zrušený, Okresný súd Stará Ľubovňa bude len pracoviskom Okresného súdu Poprad. V novom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladateľ nám predložil včera, navrhuje vytvorenie Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Stará Ľubovňa s pracoviskom Okresného súdu Poprad v Kežmarku. Áno, je to zlepšenie oproti tej pôvodnej štvrtej verzii, ktoré sa ale nezakladá na žiadnom logickom ani argumentačnom podklade, prečo takto sa rozhodlo, a neexistuje žiadna argumentácia takéhoto riešenia, ani čo to prinesie pre samotný, samotnú súdnu mapu.
Mesto Kežmarok ako okresné mesto pozorne sledovalo a sleduje celý proces predkladania jednotlivých verzií reformy súdnej mapy. Pani ministerke bol mestom zaslaný list, niekoľko mesiacov, na ktorý pani ministerka dodnes vôbec neodpovedala. Poslanci mesta schválili jej uznesenie so žiadosťou o zachovanie Okresného súdu v Kežmarku, takisto odignorované. Pani ministerka bola pozvaná aj mnou osobne na návštevu súdu v Kežmarku, aby sa presvedčila, či ten súd je kvalitný, prečo by mal byť zachovaný alebo prečo by mal byť zrušený. Takisto odignorované.
Z týchto dôvodov mi dovoľte poukázať aj na fakty, prečo zachovanie Okresného súdu v Kežmarku má svoje opodstatnenie. Podľa štatistických údajov súdu k 30. 11. 2021 je tento súd vo výške nápadu, to znamená návrhov predložených na rozhodnutie súdu, zo všetkých 54 okresných súdov Slovensku na 21. mieste. Podľa počtu rozhodnutí vecí z hľadiska efektivity rozhodovania viac rozhodnutých vecí, ako napadlo na súd, takto efektívne rozhoduje len 17 okresných súdov z 54 na Slovensku, je Okresný súd Kežmarok na 8. mieste z 54 okresných súdov. Nápad na sudcu je 32,84 vecí a rozhodnutých je 33,42 vecí za mesiac. Ôsmy v rebríčku, ale nemá svoje opodstatnenie. Ako jeden z piatich pilotných súdov už v roku 2018 sa zapojil do projektu procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti, audit výkonu súdnej moci zameranej na vytvorenie vhodných podmienok pre vybavovanie rodinných sporov na súde, tzv. cochemská prax. Nové návrhy súdnej mapy alebo samotná nová súdna mapa neprihliadajú ani na špecifikum okresu Kežmarok, a to podiel rómskeho obyvateľstva, ktoré v okrese tvorí až 51,47 %, čo je najvyšší počet v rámci celého Prešovského kraja. Za posledné roky došlo k nárastu tohto rómskeho obyvateľstva, ktoré žije mimo okresného mesta hlavne. V okrese Kežmarok presahuje priemerný počet Rómov na obec hranicu tisíc obyvateľov. Autori súdnej mapy však neváhali ako jeden z podstatných argumentov pre zachovanie súdu v Starej Ľubovni použiť nepravdivý argument, ktorý pri nedostatku iných argumentov sa hodil pre daný účel, tzv. argument najväčšej koncentrácie Rómov v tomto okrese.
Ako už bolo uvedené, cieľmi reformy je špecializácia sudcov, náhodný výber, kvalitné rozhodovanie. Práve tieto ciele majú odôvodniť rušenie súdov vrátane Okresného súdu Kežmarok. Neexistuje však žiadna dostupná čo i len minimálne presvedčivá analýza, ktorá by sa zaoberala porovnaním súdov z týchto hľadísk, najmä pred reformou a čo bude po jej uplatnení, a domnievame sa oprávnene, že ani metodika. Okrem toho sudcovia Okresného súdu Kežmarok sú už dávno špecializovaní na jednotlivé druhy agendy a o kvalite ich rozhodovania nerozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa čoho a na akom právnom podklade (?), ale nadriadené súdy v odvolacích rozhodnutiach a na poradách sudcov. V tomto Okresný súd Kežmarok oproti iným súdom, ktoré ostávajú zachované, nezostáva. Podľa našich poznatkov ide o stabilizovaný súd, na ktorom pôsobia erudovaní sudcovia s dlhodobou praxou v jednotlivých agendách. Naviac mesto Kežmarok, ležiace v srdci tohto regiónu, má aj najlepšiu dopravnú dostupnosť, čo navrhovatelia úplne odignorovali na rozdiel od iných posudzovaných prípadov, kde dostupnosť bola jedným z kritérií pre samotné zachovanie súdu.
Návrh ministerstva neodôvodňuje ani porovnanie kvantitatívnych ukazovateľov, to znamená nápad vecí, počet vecí na jedného sudcu či rýchlosť konania. Ako už bolo uvedené, v rámci kraja patrí tento okresný súd medzi najlepšie súdy, a teda ani z tohto pohľadu neobstojí návrh na jeho zrušenie. Proste politicky ste sa takto jednoducho rozhodli.
Skutočnosť, že ide o kvalitný súd, podčiarkuje už aj spomenutá skutočnosť, že ako jeden z mála súdov na Slovensku pri riešení rodinných vecí využíva tzv. cochemskú metódu. Túto aplikuje v zmysle poznania špecifík okresu, výrazný podiel marginalizovaných skupín a hlavne aj nezamestnaných. Okres Kežmarok má tretiu najvyššiu nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, takže je potrebné tento okresný súd zrušiť. Čo priam vyvoláva sa po zapojení iných štátnych orgánov do riešenia tejto kompetentnej problematiky a tam už je spolupráca štátnych orgánov jej autormi pritom pokladaná za dôvod pre zachovania súdov a nie rušenia a zabezpečenia aj kvalitatívne rozhodovanie.
Tieto skutočnosti sú o to závažnejšie, že spolu s okresným súdom by mohlo dôjsť k zrušeniu aj ďalších štátnych orgánov naviazanú na sídlo súdu. To sú hlavne okresné riaditeľstvo Policajného zboru, okresný úrad a tu hovoríme potom aj o ďalších úradoch, ako okresná prokuratúra a tak ďalej a tak ďalej. Zväčšenie obvodov súdov teda nijako neprispeje k splneniu tzv. cieľov reformy, to je asi len to zbožné želanie autorov, ale ide skôr o zdeformovanie výkonu súdnictva, ktoré prinesie v konečnom dôsledku len množstvo problémov, rozvrat existujúceho súdneho systému bez akejkoľvek záruky jeho zlepšenia a dosiahnutia cieľov reformy a pre občana komplikovanejší prístup k súdom a k zvýšeniu nákladov, čo vzhľadom ku charakteru nášho okresu, ale, tu môžem podotknúť, aj celého Prešovského kraja nie je nijako zanedbateľné. Na to sa vôbec neprihliadalo.
Ešte uvediem niekoľko porovnaní, pretože stále neviem, z akých argumentov vychádzal predkladateľ, keď navrhol zrušiť Okresný súd Kežmarok, prípadne z neho spraviť pracovisko Okresného súdu Poprad a, naopak, plnohodnotne zachovať Okresný súd Stará Ľubovňa. Alebo je to rozhodnutie len politické, pani ministerka, alebo ste si hľadala nejakých kamarátov vo vládnej koalícii na takéto rozhodnutie? Pripomínam, že okres Kežmarok je skoro o 40 % väčší okres z pohľadu počtu obyvateľov, navyše s najvyšším podielom marginalizovanej skupiny, a to je skoro už 53 % okrem mesta Kežmarok. Títo občania budú akože dochádzať za výkonom súdnictva prípadne k sporom. Neviem, či iný okres na Slovensku má takéto percento zastúpenia, a vieme, že väčšinu agendu na súde je práve riešená v rámci tohto zamerania.
Opäť zdôrazňujem, že pani ministerka predkladá takýto návrh od zeleného stola z Bratislavy a že sa ani neprišla pozrieť, ako sa vôbec v týchto regiónoch žije, aké sú potreby týchto ľudí a ako fungujú uvedené súdy. Vôbec, žiaden záujem. Počet napadnutých vecí na súde v Kežmarku 3 155, Stará Ľubovňa 2 100, počet vybavených vecí súdu Kežmarok 3 300, Stará Ľubovňa 2 200, počet vybavených vecí súdu Kežmarok v prípravnom konaní, napadnutých vecí Kežmarok 229, Stará Ľubovňa 123. Päťdesiat percent menej, ten si zaslúži ostať.
Keďže pani ministerka už v novom pozmeňovacom návrhu navrhuje zachovanie tohto súdu, prečo ste teda, pani ministerka, nenavrhla aj zachovanie okresného súdu Kežmarok? Je to pre nás záhada, aj pre mňa, ktorý je súdom v podstate väčším, je s väčším nápadom vecí a je v celoslovenskom hodnotení kvalitnejším súdom. Alebo to máme chápať tak, že keď sa zruší Okresný súd v Kežmarku, konečne sa na severnom Spiši môžeme tešiť, že súdy tam už začnú pracovať lepšie? A ako? Neviem, ako vy a iní kolegovia, ale ja v tom žiaden argument ani logiku nenachádzam.
Vzhľadom k uvedenému žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila môj pozmeňujúci návrh, aby okresné súdy v Kežma... v okresoch Poprad, Kežmarok aj Stará Ľubovňa boli zachované v plnom rozmere, tak, ako sú dodnes, vrátane zachovania okresných prokuratúr v uvedených okresoch. Tieto súdy, pani ministerka, majú z pohľadu svojej agendy a svojho naplnenia plné právo byť zachované tak, ako sú teraz, jediné takéto riešenie, zachovanie súčasného stavu, prinesie prospech pre občanov v týchto okresoch. Preto mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh a doplňujúci k uvedenému predloženému zákonu.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. K čI. V bod 3
1. V bode 3 § 56ag ods. 1 sa vypúšťa písm. f).
To znamená, aby sa zachovala Okresná prokuratúra Kežmarok.
2. V bode 4 prílohe 1 sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
„14. Sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
Doterajšie body 14 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Takisto z dôvodu zachovania Okresnej prokuratúry Kežmarok.
2. K čI. VI bod 1
1. V bode 1 § 2 odsek 18 znie:
„(18) Sídlom Okresného súdu Poprad je mesto Poprad; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Poprad."
2. V bode 1 § 2 sa za odsek 18 vkladajú nové odseky 19 a 20, ktoré znejú:
„(19) Sídlom Okresného súdu Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
„(20) Sídlom Okresného súdu Stará Ľubovňa je mesto Stará Ľubovňa; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Stará Ľubovňa."
Doterajšie odseky 19 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Ako som už spomínal v odôvodnení, Okresný súd Kežmarok má plné svoje opodstatnenie tak isté, aké má opodstatnenie Okresný súd v Starej Ľubovni aj Okresný súd v Poprade. Takéto, by som povedal, výmysly, ako sa majú tieto súdy do budúcna zlučovať, nemajú žiadnu argumentáciu ani dáta, ani opodstatnenie, prečo sa majú takto jednoducho zmeny nastať.
3. K čI. VI bod 2
V bode 2 § 181 ods. 1 sa vypúšťa písm. d)
Doterajšie písmená e) až n) sa označujú ako písmená d) až m).
Takisto je to aj z dôvodu zachovania Okresného súdu Kežmarok, Okresného súdu Stará Ľubovňa.
Ďakujem, skončil som. Chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože verím v opodstatnenosť všetkých týchto troch súdov a nie som ochotný ani kupčiť, tak ako niektorí poslanci, ktorí boli ochotní skupčiť Starú Ľubovňu za Kežmarok, aby zostalo pracoviskom, aby možno z toho si niečo, nejaké výhody vydobyli pre seba. Tak isto sa vyjadrujem plnú podporu kolegom či už v Svidníku, Medzilaborciach, v Ružomberku a v iných okresoch, pretože takáto reforma nie je reforma, ale je to deforma súdnictva.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
27.4.2022 o 9:52 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, slovo reforma podľa Wikipédie znamená prebudovanie niečoho, úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním. Po uskutočnení reformy, v tomto prípade reformy súdnictva, by veci mali fungovať lepšie, efektívnejšie a hlavne by mali byť aj dostupnejšie pre ľudí. Ak nehovoríme o reforme, tak môžme hovoriť o deforme.
Vláda Slovenskej republiky predložila do druhého čítania na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, tzv. súdnu mapu, ktorá má v tomto návrhu riešiť situáciu v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. Zdôrazňujem, že ide o veľmi vážny zásah do organizácie súdnictva v Slovenskej republike, ktorého dôsledky budeme pociťovať desaťročia. Skutočnosť, že tento zámer je zlý a neudržateľný, zvýrazňuje fakt, že aj keď ide o už štvrtú verziu návrhu, tá stále trpí tými istými nedostatkami ako predchádzajúce verzie. Zároveň včera predloženým novým pozmeňujúcim návrhom, čítal sa viac ako hodinu v pléne, na stole máme už, ako by sme nazvali, piatu verziu tzv. vo vládnej koalícii politickej priechodnejšej verzie. Preto to stále nazývate, prečo to stále nazývate reformou, pani ministerka, a čo tým vôbec chcete v rámci zlepšenia súdnictva dosiahnuť? Ide o čerpanie peňazí, ovládnutie súdov alebo kvôli čomu ste ochotná takto niekedy až kupčiť, kde súd má zostať a kde nie?
Súdna mapa by mala mať ambíciu dosiahnuť vyššiu efektívnosť, kvalitu a transparentnosť súdnictva. Reálne však okrem radikálneho a nevídaného zásahu do existujúceho stavu nedáva žiadnu presvedčivú odpoveď, akými cestami je to možné dosiahnuť. Obsah celého dokumentu je vágny, argumentácia nie je založená na podrobných analýzach ani na presvedčivých dátach, z ktorých by vychádzala. Argumenty a dáta násilne prispôsobuje svojim zámerom, čo je neprípustné, preto neobstála a nedala odpovede na námietky v pripomienkovom konaní. Táto súdna mapa by v prípade jej uskutočnenia predstavovala len jeden veľký experiment viac než s neistým výsledkom.
Uvedené tvrdenia je možné demonštrovať na príklade riešenia, ktoré súdna mapa v pôvodnej verzii ponúkala pre región Spiša, konkrétne Okresného súdu Poprad, Stará Ľubovňa a Kežmarok, kde malo dôjsť k ich zlúčeniu s tým, že Okresný súd Kežmarok bude zrušený, Okresný súd Stará Ľubovňa bude len pracoviskom Okresného súdu Poprad. V novom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladateľ nám predložil včera, navrhuje vytvorenie Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Stará Ľubovňa s pracoviskom Okresného súdu Poprad v Kežmarku. Áno, je to zlepšenie oproti tej pôvodnej štvrtej verzii, ktoré sa ale nezakladá na žiadnom logickom ani argumentačnom podklade, prečo takto sa rozhodlo, a neexistuje žiadna argumentácia takéhoto riešenia, ani čo to prinesie pre samotný, samotnú súdnu mapu.
Mesto Kežmarok ako okresné mesto pozorne sledovalo a sleduje celý proces predkladania jednotlivých verzií reformy súdnej mapy. Pani ministerke bol mestom zaslaný list, niekoľko mesiacov, na ktorý pani ministerka dodnes vôbec neodpovedala. Poslanci mesta schválili jej uznesenie so žiadosťou o zachovanie Okresného súdu v Kežmarku, takisto odignorované. Pani ministerka bola pozvaná aj mnou osobne na návštevu súdu v Kežmarku, aby sa presvedčila, či ten súd je kvalitný, prečo by mal byť zachovaný alebo prečo by mal byť zrušený. Takisto odignorované.
Z týchto dôvodov mi dovoľte poukázať aj na fakty, prečo zachovanie Okresného súdu v Kežmarku má svoje opodstatnenie. Podľa štatistických údajov súdu k 30. 11. 2021 je tento súd vo výške nápadu, to znamená návrhov predložených na rozhodnutie súdu, zo všetkých 54 okresných súdov Slovensku na 21. mieste. Podľa počtu rozhodnutí vecí z hľadiska efektivity rozhodovania viac rozhodnutých vecí, ako napadlo na súd, takto efektívne rozhoduje len 17 okresných súdov z 54 na Slovensku, je Okresný súd Kežmarok na 8. mieste z 54 okresných súdov. Nápad na sudcu je 32,84 vecí a rozhodnutých je 33,42 vecí za mesiac. Ôsmy v rebríčku, ale nemá svoje opodstatnenie. Ako jeden z piatich pilotných súdov už v roku 2018 sa zapojil do projektu procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti, audit výkonu súdnej moci zameranej na vytvorenie vhodných podmienok pre vybavovanie rodinných sporov na súde, tzv. cochemská prax. Nové návrhy súdnej mapy alebo samotná nová súdna mapa neprihliadajú ani na špecifikum okresu Kežmarok, a to podiel rómskeho obyvateľstva, ktoré v okrese tvorí až 51,47 %, čo je najvyšší počet v rámci celého Prešovského kraja. Za posledné roky došlo k nárastu tohto rómskeho obyvateľstva, ktoré žije mimo okresného mesta hlavne. V okrese Kežmarok presahuje priemerný počet Rómov na obec hranicu tisíc obyvateľov. Autori súdnej mapy však neváhali ako jeden z podstatných argumentov pre zachovanie súdu v Starej Ľubovni použiť nepravdivý argument, ktorý pri nedostatku iných argumentov sa hodil pre daný účel, tzv. argument najväčšej koncentrácie Rómov v tomto okrese.
Ako už bolo uvedené, cieľmi reformy je špecializácia sudcov, náhodný výber, kvalitné rozhodovanie. Práve tieto ciele majú odôvodniť rušenie súdov vrátane Okresného súdu Kežmarok. Neexistuje však žiadna dostupná čo i len minimálne presvedčivá analýza, ktorá by sa zaoberala porovnaním súdov z týchto hľadísk, najmä pred reformou a čo bude po jej uplatnení, a domnievame sa oprávnene, že ani metodika. Okrem toho sudcovia Okresného súdu Kežmarok sú už dávno špecializovaní na jednotlivé druhy agendy a o kvalite ich rozhodovania nerozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa čoho a na akom právnom podklade (?), ale nadriadené súdy v odvolacích rozhodnutiach a na poradách sudcov. V tomto Okresný súd Kežmarok oproti iným súdom, ktoré ostávajú zachované, nezostáva. Podľa našich poznatkov ide o stabilizovaný súd, na ktorom pôsobia erudovaní sudcovia s dlhodobou praxou v jednotlivých agendách. Naviac mesto Kežmarok, ležiace v srdci tohto regiónu, má aj najlepšiu dopravnú dostupnosť, čo navrhovatelia úplne odignorovali na rozdiel od iných posudzovaných prípadov, kde dostupnosť bola jedným z kritérií pre samotné zachovanie súdu.
Návrh ministerstva neodôvodňuje ani porovnanie kvantitatívnych ukazovateľov, to znamená nápad vecí, počet vecí na jedného sudcu či rýchlosť konania. Ako už bolo uvedené, v rámci kraja patrí tento okresný súd medzi najlepšie súdy, a teda ani z tohto pohľadu neobstojí návrh na jeho zrušenie. Proste politicky ste sa takto jednoducho rozhodli.
Skutočnosť, že ide o kvalitný súd, podčiarkuje už aj spomenutá skutočnosť, že ako jeden z mála súdov na Slovensku pri riešení rodinných vecí využíva tzv. cochemskú metódu. Túto aplikuje v zmysle poznania špecifík okresu, výrazný podiel marginalizovaných skupín a hlavne aj nezamestnaných. Okres Kežmarok má tretiu najvyššiu nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, takže je potrebné tento okresný súd zrušiť. Čo priam vyvoláva sa po zapojení iných štátnych orgánov do riešenia tejto kompetentnej problematiky a tam už je spolupráca štátnych orgánov jej autormi pritom pokladaná za dôvod pre zachovania súdov a nie rušenia a zabezpečenia aj kvalitatívne rozhodovanie.
Tieto skutočnosti sú o to závažnejšie, že spolu s okresným súdom by mohlo dôjsť k zrušeniu aj ďalších štátnych orgánov naviazanú na sídlo súdu. To sú hlavne okresné riaditeľstvo Policajného zboru, okresný úrad a tu hovoríme potom aj o ďalších úradoch, ako okresná prokuratúra a tak ďalej a tak ďalej. Zväčšenie obvodov súdov teda nijako neprispeje k splneniu tzv. cieľov reformy, to je asi len to zbožné želanie autorov, ale ide skôr o zdeformovanie výkonu súdnictva, ktoré prinesie v konečnom dôsledku len množstvo problémov, rozvrat existujúceho súdneho systému bez akejkoľvek záruky jeho zlepšenia a dosiahnutia cieľov reformy a pre občana komplikovanejší prístup k súdom a k zvýšeniu nákladov, čo vzhľadom ku charakteru nášho okresu, ale, tu môžem podotknúť, aj celého Prešovského kraja nie je nijako zanedbateľné. Na to sa vôbec neprihliadalo.
Ešte uvediem niekoľko porovnaní, pretože stále neviem, z akých argumentov vychádzal predkladateľ, keď navrhol zrušiť Okresný súd Kežmarok, prípadne z neho spraviť pracovisko Okresného súdu Poprad a, naopak, plnohodnotne zachovať Okresný súd Stará Ľubovňa. Alebo je to rozhodnutie len politické, pani ministerka, alebo ste si hľadala nejakých kamarátov vo vládnej koalícii na takéto rozhodnutie? Pripomínam, že okres Kežmarok je skoro o 40 % väčší okres z pohľadu počtu obyvateľov, navyše s najvyšším podielom marginalizovanej skupiny, a to je skoro už 53 % okrem mesta Kežmarok. Títo občania budú akože dochádzať za výkonom súdnictva prípadne k sporom. Neviem, či iný okres na Slovensku má takéto percento zastúpenia, a vieme, že väčšinu agendu na súde je práve riešená v rámci tohto zamerania.
Opäť zdôrazňujem, že pani ministerka predkladá takýto návrh od zeleného stola z Bratislavy a že sa ani neprišla pozrieť, ako sa vôbec v týchto regiónoch žije, aké sú potreby týchto ľudí a ako fungujú uvedené súdy. Vôbec, žiaden záujem. Počet napadnutých vecí na súde v Kežmarku 3 155, Stará Ľubovňa 2 100, počet vybavených vecí súdu Kežmarok 3 300, Stará Ľubovňa 2 200, počet vybavených vecí súdu Kežmarok v prípravnom konaní, napadnutých vecí Kežmarok 229, Stará Ľubovňa 123. Päťdesiat percent menej, ten si zaslúži ostať.
Keďže pani ministerka už v novom pozmeňovacom návrhu navrhuje zachovanie tohto súdu, prečo ste teda, pani ministerka, nenavrhla aj zachovanie okresného súdu Kežmarok? Je to pre nás záhada, aj pre mňa, ktorý je súdom v podstate väčším, je s väčším nápadom vecí a je v celoslovenskom hodnotení kvalitnejším súdom. Alebo to máme chápať tak, že keď sa zruší Okresný súd v Kežmarku, konečne sa na severnom Spiši môžeme tešiť, že súdy tam už začnú pracovať lepšie? A ako? Neviem, ako vy a iní kolegovia, ale ja v tom žiaden argument ani logiku nenachádzam.
Vzhľadom k uvedenému žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila môj pozmeňujúci návrh, aby okresné súdy v Kežma... v okresoch Poprad, Kežmarok aj Stará Ľubovňa boli zachované v plnom rozmere, tak, ako sú dodnes, vrátane zachovania okresných prokuratúr v uvedených okresoch. Tieto súdy, pani ministerka, majú z pohľadu svojej agendy a svojho naplnenia plné právo byť zachované tak, ako sú teraz, jediné takéto riešenie, zachovanie súčasného stavu, prinesie prospech pre občanov v týchto okresoch. Preto mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh a doplňujúci k uvedenému predloženému zákonu.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. K čI. V bod 3
1. V bode 3 § 56ag ods. 1 sa vypúšťa písm. f).
To znamená, aby sa zachovala Okresná prokuratúra Kežmarok.
2. V bode 4 prílohe 1 sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
„14. Sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
Doterajšie body 14 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Takisto z dôvodu zachovania Okresnej prokuratúry Kežmarok.
2. K čI. VI bod 1
1. V bode 1 § 2 odsek 18 znie:
„(18) Sídlom Okresného súdu Poprad je mesto Poprad; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Poprad."
2. V bode 1 § 2 sa za odsek 18 vkladajú nové odseky 19 a 20, ktoré znejú:
„(19) Sídlom Okresného súdu Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
„(20) Sídlom Okresného súdu Stará Ľubovňa je mesto Stará Ľubovňa; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Stará Ľubovňa."
Doterajšie odseky 19 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Ako som už spomínal v odôvodnení, Okresný súd Kežmarok má plné svoje opodstatnenie tak isté, aké má opodstatnenie Okresný súd v Starej Ľubovni aj Okresný súd v Poprade. Takéto, by som povedal, výmysly, ako sa majú tieto súdy do budúcna zlučovať, nemajú žiadnu argumentáciu ani dáta, ani opodstatnenie, prečo sa majú takto jednoducho zmeny nastať.
3. K čI. VI bod 2
V bode 2 § 181 ods. 1 sa vypúšťa písm. d)
Doterajšie písmená e) až n) sa označujú ako písmená d) až m).
Takisto je to aj z dôvodu zachovania Okresného súdu Kežmarok, Okresného súdu Stará Ľubovňa.
Ďakujem, skončil som. Chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože verím v opodstatnenosť všetkých týchto troch súdov a nie som ochotný ani kupčiť, tak ako niektorí poslanci, ktorí boli ochotní skupčiť Starú Ľubovňu za Kežmarok, aby zostalo pracoviskom, aby možno z toho si niečo, nejaké výhody vydobyli pre seba. Tak isto sa vyjadrujem plnú podporu kolegom či už v Svidníku, Medzilaborciach, v Ružomberku a v iných okresoch, pretože takáto reforma nie je reforma, ale je to deforma súdnictva.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:07
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:07
Eduard KočišPán kolega Ferenčák, veľká vďaka za tento váš ďalší príspevok k tejto naozaj problematickej debate, ktorá tu začala už včera. A naozaj to, že došlo iba naozaj k vykšeftovaniu a výmene Okresného súdu v Starej Ľubovni za Okresný súd v Kežmarku, je naozaj dosť úbohé a ak takto má vyzerať naozaj súdna reforma, ktorá je takto už tuná dlhodobo, skoro dva roky prezentovaná, tak toto nemôžem v...
Pán kolega Ferenčák, veľká vďaka za tento váš ďalší príspevok k tejto naozaj problematickej debate, ktorá tu začala už včera. A naozaj to, že došlo iba naozaj k vykšeftovaniu a výmene Okresného súdu v Starej Ľubovni za Okresný súd v Kežmarku, je naozaj dosť úbohé a ak takto má vyzerať naozaj súdna reforma, ktorá je takto už tuná dlhodobo, skoro dva roky prezentovaná, tak toto nemôžem v žiadnom prípade považovať za nejakú reformu. Pretože vykšeftovať jeden súd za druhý a prezentovať to ako reformu, toto naozaj nie. Okres Kežmarok má 74-tisíc obyvateľov, okres Stará Ľubovňa 53-tisíc obyvateľov, vzdialenosti medzi jednotlivými mestami Poprad – Kežmarok a Stará Ľubovňa sú značne veľké, značne komplikované a čo sa týka dostupnosti, tak v srdci týchto troch regiónov alebo týchto troch okresov sa naozaj nachádza Kežmarok. Čiže z akéhokoľvek logického alebo nelogického hľadiska je rušenie súdu v Kežmarku totálnou hlúposťou.
Čo sa týka rušenia súdov vo Svidníku, pani ministerka, ktorá podľa všetkého, neviem, či tento súd niekedy navštívila a zisťovala, akú kapacitu alebo akú obvodnosť súd vo Svidníku má, tak sa bavíme o 55-tisícovom regióne, to znamená okresy Stropkov a Svidník. Jednoducho ak by z logiky veci vychádzali na ministerstve spravodlivosti, tak pričlenia k týmto dvom okresom okres Medzilaborce, ktorý má okolo 13-tisíc obyvateľov, a vznikne jeden obvod alebo dokonalý obvod skoro so 70-tisíc obyvateľmi a bavíme sa o troch okresoch, ktoré patria do dvadsiatky najmenej rozvinutých okresov. Okres Svidník je najmenej rozvinutým od roku 2015, od roku 2017 Medzilaborce, od roku 2018 Stropkov. Čiže tieto tri najmenej rozvinuté okresy z dvadsiatky by mohli byť samostatným obvodom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.4.2022 o 10:07 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Ferenčák, veľká vďaka za tento váš ďalší príspevok k tejto naozaj problematickej debate, ktorá tu začala už včera. A naozaj to, že došlo iba naozaj k vykšeftovaniu a výmene Okresného súdu v Starej Ľubovni za Okresný súd v Kežmarku, je naozaj dosť úbohé a ak takto má vyzerať naozaj súdna reforma, ktorá je takto už tuná dlhodobo, skoro dva roky prezentovaná, tak toto nemôžem v žiadnom prípade považovať za nejakú reformu. Pretože vykšeftovať jeden súd za druhý a prezentovať to ako reformu, toto naozaj nie. Okres Kežmarok má 74-tisíc obyvateľov, okres Stará Ľubovňa 53-tisíc obyvateľov, vzdialenosti medzi jednotlivými mestami Poprad – Kežmarok a Stará Ľubovňa sú značne veľké, značne komplikované a čo sa týka dostupnosti, tak v srdci týchto troch regiónov alebo týchto troch okresov sa naozaj nachádza Kežmarok. Čiže z akéhokoľvek logického alebo nelogického hľadiska je rušenie súdu v Kežmarku totálnou hlúposťou.
Čo sa týka rušenia súdov vo Svidníku, pani ministerka, ktorá podľa všetkého, neviem, či tento súd niekedy navštívila a zisťovala, akú kapacitu alebo akú obvodnosť súd vo Svidníku má, tak sa bavíme o 55-tisícovom regióne, to znamená okresy Stropkov a Svidník. Jednoducho ak by z logiky veci vychádzali na ministerstve spravodlivosti, tak pričlenia k týmto dvom okresom okres Medzilaborce, ktorý má okolo 13-tisíc obyvateľov, a vznikne jeden obvod alebo dokonalý obvod skoro so 70-tisíc obyvateľmi a bavíme sa o troch okresoch, ktoré patria do dvadsiatky najmenej rozvinutých okresov. Okres Svidník je najmenej rozvinutým od roku 2015, od roku 2017 Medzilaborce, od roku 2018 Stropkov. Čiže tieto tri najmenej rozvinuté okresy z dvadsiatky by mohli byť samostatným obvodom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:09
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:09
Lukáš KyselicaVystúpenie s faktickou poznámkou
27.4.2022 o 10:09 hod.
Mgr.
Lukáš Kyselica
Videokanál poslanca
Ja len jednu drobnosť, neviem, či tento pozmeňujúci návrh, aj keď bol podaný skorej ako pána Luciaka, neviem, či nekoliduje v časti ohľadom tej prokuratúry, nie som si presne istý, len to sa chcem spýtať, či dať hlasovať o tom samostatne, alebo spoločne.
Rozpracované
10:09
Vystúpenie v rozprave 10:09
Miroslav UrbanV čl. VI bod 1 § 2 odseku 11...
V čl. VI bod 1 § 2 odseku 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8 navrhujeme:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Ružomberok.
Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j) navrhujeme:
Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Odôvodnenie predkladaného pozmeňujúceho návrhu... (Reakcia z pléna. Reakcia spravodajcu.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie.
Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Tak môžem to začať odôvodnením.
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv treba zdôvodniť a potom od slova do slova prečítať pozmeňujúci návrh bez odôvodnenia. Vtedy sa zastaví aj časomiera. Dobre, pán poslanec?
Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Takže začal by som odôvodnením. Podľa predloženého návrhu zákona o sídlach a obvodných... obvodoch súdov sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš a jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Dôvodová správa k ustanoveniu § 2 návrhu zákona za centrum liptovského obvodu navrhuje Liptovský Mikuláš ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Materiál použitý pri príprave súdnej mapy uvádza, že medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš nie sú z hľadiska dostupnosti veľké rozdiely, obe mestá možno považovať za dôležité dopravné body nadregionálneho významu.
Zdôvodnenie ministerstva spravodlivosti je potrebné vnímať v širšom hospodárskom, historickom kontexte, ktorý doteraz nebol reflektovaný. Krátko k histórii.
V roku 1932 bol vybudovaný jeden z najvýznamnejších moderných súdnych komplexov súdnej sedrie práve v Ružomberku ako odvolacieho súdu pre Liptov a Oravu. V roku 1961 pri novom územno-správnom členení Československa mal Ružomberok necelých 20-tisíc obyvateľov, Liptovský Mikuláš 12-tisíc a vtedajšia štátna moc práve kvôli osobe Andreja Hlinku aj s tým historickým pozadím politicky rozhodla o odňatí statusu okresu pre Ružomberok a bol vtedy zrušený Okresný súd v Ružomberku. Týmto spôsobom sa pozastavil nielen vývoj súdnictva, ale aj celkovo historický vývoj v Ružomberku na celých 36 rokov. Neskôr prinavrátenie Okresného súdu v Ružomberku 1. 1. 1997 bolo takou politickou satisfakciou pre Ružomberok a v roku 2003 pri reforme súdnictva počas vlády Mikuláša Dzurindu bol ružomberskému súdu ponechaný status okresného súdu.
Nemožno súhlasiť so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, že Liptovský Mikuláš má širšiu hospodársku funkcionalitu, pretože pokiaľ Liptovskému Mikulášu bolo počas predchádzajúceho obdobia, predchádzajúceho režimu politicky umožnené integrovať deväť obcí, aby sa zväčšil počet obyvateľov, Ružomberku nebola pričlenená ani jedna obec.
Pripomeniem aj nejaké investičné fakty. Prešla budova Okresného súdu v Ružomberku významnými rekonštrukciami v hodnote vyše jeden a pol milióna eur. Ustanovením mesta Liptovský Mikuláš za centrum súdneho obvodu nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002. O aktuálnosti tejto štúdie môžme pochybovať, vzhľadom na krátkosť času od znovukonštitúcie mesta Ružomberok môžme mať teda o tejto štúdii pochybnosti.
Z hľadiska počtu obyvateľov je Ružomberok 24. najväčšie mesto na Slovensku a patrí medzi dôležité dopravné križovatky v smere západ – východ aj sever – juh na Slovensku, pričom je to sídlo významných inštitúcií, ktoré majú celoslovenský význam, celoslovenský charakter, ako je Ústredná vojenská nemocnica SNP, fakultná nemocnica, Katolícka univerzita, nadregionálne múzeá, galérie a je to aj sídlo veľkej nadnárodnej spoločnosti Mondi SCP, ktorá patrí medzi top exportérov na Slovensku. Takisto je to centrum cestovného ruchu.
Ďalším faktom by som spomenul, budova Okresného súdu v Ružomberku je absolútne výnimočná architektonicky, pretože ide o jedinečný komplex tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo. Budovy sú vzájomne stavebne a technicky prepojené, nachádzajú sa priamo v centre mesta. Sú ľahko dostupné širokej verejnosti. V prospech mesta Ružomberok hovorí i umiestnenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je priamo podzemným traktom, tunelom prepojený s budovou Okresného súdu Ružomberok, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených a potrebné úkony v budove súdu.
Na Okresnom súde Ružomberok aktuálne pôsobí sedem sudcov po odchode jedného sudcu na Krajský súd v Žiline a z hľadiska rýchlosti konania Okresný súd Ružomberok patrí medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania v rámci Slovenskej republiky a podľa priemerného mesačného nápadu na jedného sudcu patrí medzi súdy s najvyšším nápadom vecí na súd podľa nápadu na pätnástom mieste v rámci Slovenska.
Okresný súd Ružomberok je od 1. 7. 2016 príslušný v pracovnoprávnych sporoch pre celý obvod Krajského súdu v Žiline, pričom zákonodarca stanovením kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch sledoval zabezpečenie špecializácie v tomto type agendy, pričom pri výbere Okresného súdu Ružomberok pre celý obvod Žilinského kraja bola vzatá do úvahy najmä štatistika nápadu, dopravná infraštruktúra, dostupnosť. V budove súdu sú vytvorené všetky priestorové, materiálne podmienky pre umiestnenie zvýšeného počtu sudcov a ostatných zamestnancov súdu.
Za zachovanie sídla Okresného súdu Ružomberok vyjadrili podporné stanoviská poslanci mesta Ružomberok, poslanci VÚC za Ružomberok, starostovia Združenia miest a obcí Slovenska Dolný Liptov, politické strany, univerzita a iné relevantné podnikateľské spoločenské organizácie.
Odňatím postavenia sídla Okresného súdu Ružomberok by bolo mesto Ružomberok vo svojej novodobej histórii už druhýkrát politicky postihnuté. Pokiaľ v minulosti v roku 1961 sa tak stalo štátnou komunistickou mocou, teraz by to bolo postihnutie súčasnou vládnou koalíciou. A teraz k zneniu teda samotného pozmeňujúceho návrhu.
V súlade teda s ustanovením zákona č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. V predmetnom návrhu zákona teda navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 v znení § 2 ods. 11 navrhujeme:
"(11) Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš."
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8:
"Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvody tvoria obvody
b) Okresného súdu Ružomberok."
Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j):
"(1) Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitých vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok."
Ďakujem za pozornosť a vopred ďakujem za podporu môjho návrhu. Dúfam, že som vás presvedčil z hľadiska historického, z hľadiska hospodárskeho a perspektívneho rozvoja mesta Ružomberok. Myslím si, že Ružomberok v ničom nezaostáva za Liptovským Mikulášom a vzhľadom na tú infraštruktúru, dopravnú dostupnosť aj blízkosť k ďalším regiónom má tento pozmeňujúci návrh opodstatnenie.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
27.4.2022 o 10:09 hod.
MUDr.
Miroslav Urban
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849). V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 § 2 odseku 11 navrhujeme:
Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš.
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8 navrhujeme:
Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Ružomberok.
Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j) navrhujeme:
Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok.
Odôvodnenie predkladaného pozmeňujúceho návrhu... (Reakcia z pléna. Reakcia spravodajcu.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie.
Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Tak môžem to začať odôvodnením.
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno. Najprv treba zdôvodniť a potom od slova do slova prečítať pozmeňujúci návrh bez odôvodnenia. Vtedy sa zastaví aj časomiera. Dobre, pán poslanec?
Urban, Miroslav, poslanec NR SR
Takže začal by som odôvodnením. Podľa predloženého návrhu zákona o sídlach a obvodných... obvodoch súdov sídlom Okresného súdu Liptovský Mikuláš je mesto Liptovský Mikuláš a jeho obvod tvorí územný obvod okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Dôvodová správa k ustanoveniu § 2 návrhu zákona za centrum liptovského obvodu navrhuje Liptovský Mikuláš ako mesto väčšie, dostupnejšie, hierarchicky významnejšie so širšou hospodárskou funkcionalitou, kde navrhujeme zriadiť sídlo civilného a rodinného súdu. Materiál použitý pri príprave súdnej mapy uvádza, že medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš nie sú z hľadiska dostupnosti veľké rozdiely, obe mestá možno považovať za dôležité dopravné body nadregionálneho významu.
Zdôvodnenie ministerstva spravodlivosti je potrebné vnímať v širšom hospodárskom, historickom kontexte, ktorý doteraz nebol reflektovaný. Krátko k histórii.
V roku 1932 bol vybudovaný jeden z najvýznamnejších moderných súdnych komplexov súdnej sedrie práve v Ružomberku ako odvolacieho súdu pre Liptov a Oravu. V roku 1961 pri novom územno-správnom členení Československa mal Ružomberok necelých 20-tisíc obyvateľov, Liptovský Mikuláš 12-tisíc a vtedajšia štátna moc práve kvôli osobe Andreja Hlinku aj s tým historickým pozadím politicky rozhodla o odňatí statusu okresu pre Ružomberok a bol vtedy zrušený Okresný súd v Ružomberku. Týmto spôsobom sa pozastavil nielen vývoj súdnictva, ale aj celkovo historický vývoj v Ružomberku na celých 36 rokov. Neskôr prinavrátenie Okresného súdu v Ružomberku 1. 1. 1997 bolo takou politickou satisfakciou pre Ružomberok a v roku 2003 pri reforme súdnictva počas vlády Mikuláša Dzurindu bol ružomberskému súdu ponechaný status okresného súdu.
Nemožno súhlasiť so stanoviskom ministerstva spravodlivosti, že Liptovský Mikuláš má širšiu hospodársku funkcionalitu, pretože pokiaľ Liptovskému Mikulášu bolo počas predchádzajúceho obdobia, predchádzajúceho režimu politicky umožnené integrovať deväť obcí, aby sa zväčšil počet obyvateľov, Ružomberku nebola pričlenená ani jedna obec.
Pripomeniem aj nejaké investičné fakty. Prešla budova Okresného súdu v Ružomberku významnými rekonštrukciami v hodnote vyše jeden a pol milióna eur. Ustanovením mesta Liptovský Mikuláš za centrum súdneho obvodu nie je dostatočne zdôvodnené, keď pri porovnaní hierarchického stupňa hospodárskej funkcie oboch miest ministerstvo vychádzalo zo štúdie z roku 2002. O aktuálnosti tejto štúdie môžme pochybovať, vzhľadom na krátkosť času od znovukonštitúcie mesta Ružomberok môžme mať teda o tejto štúdii pochybnosti.
Z hľadiska počtu obyvateľov je Ružomberok 24. najväčšie mesto na Slovensku a patrí medzi dôležité dopravné križovatky v smere západ – východ aj sever – juh na Slovensku, pričom je to sídlo významných inštitúcií, ktoré majú celoslovenský význam, celoslovenský charakter, ako je Ústredná vojenská nemocnica SNP, fakultná nemocnica, Katolícka univerzita, nadregionálne múzeá, galérie a je to aj sídlo veľkej nadnárodnej spoločnosti Mondi SCP, ktorá patrí medzi top exportérov na Slovensku. Takisto je to centrum cestovného ruchu.
Ďalším faktom by som spomenul, budova Okresného súdu v Ružomberku je absolútne výnimočná architektonicky, pretože ide o jedinečný komplex tvoriaci súd, prokuratúru, políciu a väzenstvo. Budovy sú vzájomne stavebne a technicky prepojené, nachádzajú sa priamo v centre mesta. Sú ľahko dostupné širokej verejnosti. V prospech mesta Ružomberok hovorí i umiestnenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý je priamo podzemným traktom, tunelom prepojený s budovou Okresného súdu Ružomberok, čím sa minimalizujú náklady na presun odsúdených a potrebné úkony v budove súdu.
Na Okresnom súde Ružomberok aktuálne pôsobí sedem sudcov po odchode jedného sudcu na Krajský súd v Žiline a z hľadiska rýchlosti konania Okresný súd Ružomberok patrí medzi prvých päť súdov s najkratšou dĺžkou konania v rámci Slovenskej republiky a podľa priemerného mesačného nápadu na jedného sudcu patrí medzi súdy s najvyšším nápadom vecí na súd podľa nápadu na pätnástom mieste v rámci Slovenska.
Okresný súd Ružomberok je od 1. 7. 2016 príslušný v pracovnoprávnych sporoch pre celý obvod Krajského súdu v Žiline, pričom zákonodarca stanovením kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch sledoval zabezpečenie špecializácie v tomto type agendy, pričom pri výbere Okresného súdu Ružomberok pre celý obvod Žilinského kraja bola vzatá do úvahy najmä štatistika nápadu, dopravná infraštruktúra, dostupnosť. V budove súdu sú vytvorené všetky priestorové, materiálne podmienky pre umiestnenie zvýšeného počtu sudcov a ostatných zamestnancov súdu.
Za zachovanie sídla Okresného súdu Ružomberok vyjadrili podporné stanoviská poslanci mesta Ružomberok, poslanci VÚC za Ružomberok, starostovia Združenia miest a obcí Slovenska Dolný Liptov, politické strany, univerzita a iné relevantné podnikateľské spoločenské organizácie.
Odňatím postavenia sídla Okresného súdu Ružomberok by bolo mesto Ružomberok vo svojej novodobej histórii už druhýkrát politicky postihnuté. Pokiaľ v minulosti v roku 1961 sa tak stalo štátnou komunistickou mocou, teraz by to bolo postihnutie súčasnou vládnou koalíciou. A teraz k zneniu teda samotného pozmeňujúceho návrhu.
V súlade teda s ustanovením zákona č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. V predmetnom návrhu zákona teda navrhujem nasledovné zmeny:
V čl. VI bod 1 v znení § 2 ods. 11 navrhujeme:
"(11) Sídlom Okresného súdu Ružomberok je mesto Ružomberok; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Okresný súd Ružomberok má pracovisko v meste Liptovský Mikuláš."
V čl. VI bod 1 § 3 ods. 8:
"Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina, jeho obvody tvoria obvody
b) Okresného súdu Ružomberok."
Písmená a), c), d) ostávajú nezmenené.
V čl. VI bod 2 § 181 ods. 1 písm. j):
"(1) Výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitých vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov štátu prechádzajú od 1. januára 2023 z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Ružomberok."
Ďakujem za pozornosť a vopred ďakujem za podporu môjho návrhu. Dúfam, že som vás presvedčil z hľadiska historického, z hľadiska hospodárskeho a perspektívneho rozvoja mesta Ružomberok. Myslím si, že Ružomberok v ničom nezaostáva za Liptovským Mikulášom a vzhľadom na tú infraštruktúru, dopravnú dostupnosť aj blízkosť k ďalším regiónom má tento pozmeňujúci návrh opodstatnenie.
Ďakujem.
Rozpracované