65. schôdza

Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja tiež hneď na úvod chcem poďakovať Zitke, lebo tá robota, ktorú má za sebou, je tak obrovská, že taký balvan ťahať pred sebou, to je katastrofa. Ja ti srdečne ďakujem, lebo toto by sme my nedali, ani keby sme sa zbláznili. Takže asi tak.
Ja sa vrátim k tomu, čo páli mňa najviac. Ja som sa narodila v Bratislave, bývam v Bratislave, žijem v Bratislave, asi aj umriem v Bratislave. Narodila som sa v Ružinove, bývam v Ružinove a asi tam aj umriem, takže to je ten dôvod, prečo v podstate sa otáčam na pána starostu Chrena a prečo komunikujem najviac s ním. To len tak na úvod.
Ale dôvodom je, dôvodom je úplne iná vec. Riešili sme celú tú dobu systém tzv. dvoch pečiatok. Systém dvoch pečiatok je o tom, aby v Bratislave o územnom pláne a o stavbe mohli rozhodovať aj mestské časti, aby tam nebolo iba mesto samotné. Aby aj starostovia mestských častí mali právo na to, aby nejakým spôsobom vedeli ovplyvniť výstavbu v ich mestských častiach.
Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal kolega Karahuta, znie tento bod takto, obci, na ktorej území sa majú uskutočniť stavebné práce, na účel získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade podľa zákona Slovenskej (národnej) rady 377/1999 Z. z. o hlavnom meste Slovenska v znení neskorších predpisov na území hlavného, zámeru v súlade s územným plánom obce na území hlavného mesta Bratislava mestu alebo mestskej časti. Takže mestu alebo mestskej časti? Ako toto je niečo, čomu ja nedokážem rozumieť. Kto mi vydá stavebné povolenie? Bude to mesto, alebo to bude mestská časť? Sme tu v absolútnom nesúlade a ja by som bola rada, keby sme si toto ujasnili. Ja chápem, že sa odvolávame na zákon o hlavnom meste, ale stále mi nie je jasné, že kto to vydá, či to bude mesto alebo mestská časť, lebo takto to stojí, takto to stojí v tom pozmeňováku. Nerozumiem tomu. Neviem, za kým mám ísť.
Ja plne podporujem ten stavebný zákon v takom znení, ako je, ale toto je bod, ktorý jednoducho mňa páli. Ja tu zastupujem naozaj nielen Martina Chrena, ale starostov, ktorí mi poslali list ešte pred niekoľkými mesiacmi, a to je ten dôvod, prečo ja som bojovala. Ja osobne bojujem za každú mestskú časť v Bratislave, neni to iba Ružinov. Čiže áno, viem, že sa otáčate na Martina Chrena, ja tiež s ním komunikujem, pretože ja som Ružinovčanka, ale nie je to jediný starosta. Je ich tu viac. A ja naozaj chcem, aby sme to odhlasovali tak, aby bolo úplne jasné, že mestská časť bude môcť zasahovať do zákona a respektíve do schvaľovania, prepáčte, nie do zákona, ale do schvaľovania týchto procesov. Pretože mne nie je jedno, či mesto schváli, že mne čistička vôd vyrastie za barákom, keď s tým nebude mestská časť súhlasiť. Hej? Jednoducho je to tak. A ak toto bude vyriešené, ja nemám absolútne žiaden problém.
Áno, je to, že sa to nebude riešiť v zákone o hlavnom meste (reakcia navrhovateľa), dobre, dobre. Všetko to bolo narýchlo, aj včerajšia porada sa zvolala narýchlo, ja som bola v Košiciach s pánom premiérom, pán premiér sa tiež postavil za dve pečiatky, bolo to od začiatku tak a potvrdí vám to aj Zitka Pleštinská, lebo povedal to premiér aj na kluboch u nás, aj na odborných debatách, a zrazu sme zistili, že sa tu nebavíme o dvoch pečiatkach, že sa tu bavíme o niečom inom.
To znamená, chcem len jasnú odpoveď, chcem, aby sme to mali čierne na bielom, že jednoducho tie mestské časti nebudú vyčlenené z rozhodovania o tom, čo sa postaví v ktorej mestskej časti. Ja viem, že kolegov to možno nezaujíma, ja ich chápem, nie sú z Bratislavy, že to skôr bude zaujímať Bratislavčanov, ale toto je tak veľké mesto a každá mestská časť má tak veľa obyvateľov, ako nemajú ani oni, ich mestá, ich obce. Takže považujem to za veľmi dôležité a budem rada, ak dostanem odpoveď na tieto otázky.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, na vysvetlenie. Ono to súvisí s legislatívnou technikou, tá dohoda, samozrejme, je taká, či už s Martinom Chrenom, alebo teda je na úrovni magistrátu, že sa táto téma posunie do akoby nadväzujúcej novelizácie zákona o Bratislave. A ona, tá legislatívna technika, samozrejme, respektíve nielen legislatívna technika, ale to je, to je to právne riešenie, vlastne hovorí o tom, že nemôžeme dať k jednej kompetencii alebo tú istú kompetenciu nemôžme dať dvom rozličným úradom. Čiže v zákone o Bratislave sa potom rozčlení, že ktorá časť kompetencie v rámci toho územného plánovania prislúcha mestskej časti, ktorá prislúcha magistrátu, a oni majú potom, tam viem ja z rozhovorov, teda s predstaviteľmi mesta a mestskej časti, oni už majú medzi sebou nejakú pomerne pokročilú dohodu, kde majú dve možnosti.
Buď teda budú vydávať, k časti jednej bude vydávať mestská časť, k časti druhej bude vydávať mesto ako magistrát podľa toho, ktorý z nich ktorý dokument vydáva, alebo majú potom druhú alternatívu a vyzerá, že sa blížia skôr k tej alternatíve dohodou, že budú vydávať nejakú formu spoločného stanoviska, to znamená pred tým, ako magistrát vydá to stanovisko, tak si musím vyžiadať stanovisko ako keby spoločné z mestskej časti, tak aby bolo.
Čiže aj z tohto miesta ja vám viem garantovať, že mestské časti v žiadnom prípade nebudú vynechané z tohto rozhodovacieho procesu a zostane im zachovaný vplyv. Taká je dohoda aj na úrovni premiéra. Viem, že je to takto tlmočené, čiže to, že je to napísané v tom pozmeňujúcom návrhu tak, ako je to napísané, je otázka právna a legislatívno-technická, čo nič nemení na ako keby samotnej vecnej podstate toho celého. Takže ja myslím, že tu sme absolútne, absolútne v zhode.

Ja budem veriť tomu, že teda nejakým spôsobom dôjde k zhode a nebudem to brzdiť, ale v každom prípade uvidím, čo sa stane pri zákone o Bratislave, pretože ja nikde nemám istotu, že to v tom zákone o Bratislave vylezie von, a že jednoducho necháme tú rozhodovaciu právomoc aj na tých mestských častiach. Ja len môžem veriť, že to tak bude. To je asi zhruba celé, a môžem vám ale sľúbiť, že fakt, ja budem bojovať o tie mestské časti, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, a je mi, je úplne jedno, kto to je. Takže to je všetko.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaná reforma územnoplánovacej a stavebnej legislatívy vzbudila zaslúženú pozornosť či už v tomto pléne, ale aj zo strany odbornej verejnosti a, samozrejme, aj zo strany občanov, ktorí s ňou budú v budúcnosti dotknutí.
Samozrejme, súhlasím s predkladateľmi, že reforma v tejto oblasti je potrebná, na druhej strane v prvom čítaní sme spolu s viacerými kolegami a kolegyňami z nášho poslaneckého klubu a tiež z radov odbornej verejnosti prezentovali k týmto návrhom množstvo závažných výhrad a pripomienok. Po schválení týchto návrhov zákonov v prvom čítaní tu bola jedinečná šanca zásadným spôsobom predložené návrhy do druhého čítania vylepšiť tak, aby hlavné ciele reformy bolo možné dosiahnuť.
Môžem konštatovať, že túto šancu na zlepšenie sme vďaka enormnému nasadeniu viacerých kolegov, kolegýň, na prvom mieste, samozrejme, tiež musím poďakovať tu prítomnej pani poslankyni Zite Pleštinskej, ale aj mnohí ďalší, či už z úradu pána podpredsedu vlády, z nášho poslaneckého klubu, alebo aj z ministerstva životného prostredia a ďalších inštitúcií. Tak túto šancu sme skutočne využili a aj keď možno nie na celých 100 %, ale určite aspoň na takých 80, 90, čiže naozaj teraz máme pred sebou finálny návrh zákona na hlasovanie, o ktorom už sa dá, o ktorom už sa dá hlasovať.
Chcel by som len veľmi stručne zrekapitulovať, keďže už to tu bolo predrečníkmi podrobnejšie rozobrané, z môjho osobného pohľadu, čo sa podarilo zmeniť medzi tým prvým a druhým čítaním.
V zákone o územnom plánovaní určite významnou zmenou oproti pôvodnému návrhu bolo, že zadanie územného plánu sa podarilo vrátiť do zákona, inštitút zadania územného plánu ako rámcového dokumentu, ktorý vytvára pravidlá a smerovanie rozvoja obcí a ktorý je záväzný aj pre všetky nové zmeny a doplnky územného plánu. Takisto bola zrušená navrhovaná možnosť obstarávať zmeny a doplnky všetkým právnickým a fyzickým osobám. To znamená, že územnú plánovaciu dokumentáciu, územnoplánovaciu dokumentáciu – tak ako doteraz – bude môcť obstarávať len obec. Podnety však môže naďalej zasielať ktokoľvek.
Z hľadiska životného prostredia zásadné dokumenty – ako krajinný plán, zásady ochrany pamiatkového územia, mapy povodňových rizík, ako aj dokumentácia ochrany prírody a krajiny – sa stávajú záväzným podkladom pri vypracovaní územných plánov a ich zmien. Takisto posúdenie strategického dopadu z hľadiska hodnotenia vplyvov na životné prostredie a k tomu primerané návrhy opatrení sa stávajú záväzným dokumentom.
Predseda stavebného úradu bude odvolateľný aj bez udania dôvodu. Takisto bola zrušená navrhovaná finančná kompenzácia majiteľovi pozemku v prípade vyhlásenia stavebnej uzávery. Podnet stavebníka na záväzné stanovisko obce, s ktorým prípadne nesúhlasí, bude namiesto stavebného úradu posudzovať ministerstvo životného prostredia, ktoré môže vydať aj nové stanovisko. V prípade, že ministerstvo životného prostredia vydá záväzné stanovisko, ktorým nahrádza stanovisko obce ako územnoplánovacieho orgánu a obec s týmto stanoviskom nesúhlasí, môže obec podať žalobu, ktorá má odkladný účinok. Takisto došlo k spresneniu lehôt na vyjadrenie, tak aby dotknutý orgán mal dostatok času doručiť svoje stanovisko. V procese vydávania záväzných stanovísk došlo k zvýšeniu právnej istoty. Bude toto záväzné stanovisko vždy platiť dva roky, bez ohľadu na zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, tak aby občania mali právnu istotu, že keď majú vydané záväzné stanovisko, tak jeho časová účinnosť bude tieto dva roky. Takisto sa nám podarilo dotiahnuť množstvo ďalších legislatívnych úprav, ktoré zabezpečia zohľadnenie prakticky všetkých, alebo veľkej väčšiny chránených záujmov v procese tvorby územnoplánovacej dokumentácie.
Pokiaľ ide o zákon o výstavbe, takisto sa nám podarilo viacero pozitívnych zmien oproti pôvodnému návrhu, napr. ponechanie definície, súčasnej definície rodinného domu a bytového domu, aby sa zachovala právna istota zmeny v postavení projektanta v navrhovanom postavení, tak aby nemohol vykonávať projektant žiadnu stavebnú exekutívu a musel predkladať transparentnú správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Za zmenu účelu stavby sa napríklad považuje aj stavebná úprava, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie, a takisto je potrebné na to povolenie. Zamedzila sa navrhovaná dodatočná legalizácia stavby v prípade odklonu od projektu a stavebného povolenia. Takisto sa zabezpečilo, aby proces povoľovania stavebných prác a stavebného konania nebolo možné žiadnym spôsobom obchádzať. Je tu prísna kontrola odchýlok od projektu stavby a stavebného zámeru, tak aby sa opätovne mohli dotknuté orgány v prípade potreby vyjadriť.
Za veľmi významnú zmenu z hľadiska životného prostredia považujem, že všetky stavby, ktoré z hľadiska ich predpokladanej významnosti vplyvu na životné prostredie je potrebné posúdiť, bude povoľovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, prípadne iné orgány v jeho pôsobnosti. Následne bude ministerstvo životného prostredia tieto stavby aj overovať a kolaudovať. Upravilo sa, posilnilo postavenie účastníka konania tak, aby bol informovaný aj o overení projektu stavby, povolení skúšobnej prevádzky, povolení predčasného užívania stavby, aj o vydaní kolaudačného osvedčenia. Účastník konania, pokiaľ je spokojný, môže podať správnu žalobu voči overeniu projektu stavby, rozhodnutiu o skúšobnej prevádzke, rozhodnutiu o predčasnom užívaní stavby, kolaudačnému osvedčeniu, ak by neboli v súlade s rozhodnutím o povolení stavby. Takisto aj tu došlo k spresneniu lehôt, tak aby mal dotknutý orgán dostatok času doručiť svoje stanovisko. Došlo k navráteniu pôvodného a už zaužívaného pojmu "rozhodnutie o povolení stavby". Bola zabezpečená účasť dotknutej verejnosti, pokiaľ je stavebným zámerom dotknutá osobitne chránená časť prírody a krajiny. K významným zmenám došlo aj v navrhovaných prílohách, najmä pri drobných stavbách, tak aby nehrozilo riziko, že na Slovensku vznikne nejaký stavebný ošiaľ, a zabezpečuje sa tak relatívne vysoko transparentný a poctivý proces, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť a dotknuté orgány.
Z hľadiska životného prostredia a adaptácie na zmenu klímy významnou zmenou je, že sa uľahčilo povoľovanie realizácie vodozádržných opatrení v extravilánoch. Takisto boli doplnené pokuty pri čiernych stavbách, a dokonca tu máme aj možnosť prepadnutia stavby do vlastníctva štátu, ak by odstránenie stavby nebolo účelné.
Čiže ako som povedal, zákony v navrhovanom znení, tak ako ich máme teraz, nie sú možno dokonalé, ale naozaj myslím si, že budeme s nimi vedieť žiť, ako už viacerí predrečníci povedali, že prípadné nedostatky, ktoré sa ukážu pri zavádzaní zákonov do praxe, že budú sa dať priebežne odstraňovať a riešiť.
Ešte raz ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Rovnako ako kolega Jaromír Šíbl poďakoval mne, tak ja by som sa mu tiež chcela poďakovať, pretože tiež bol v tíme a z hľadiska tých pozmeňovacích návrhov, ktoré predstavil vo svojom príhovore, tak bol veľmi dôležitou kontaktnou osobou. Pracovný tím bol zložený z odborníkov štyroch koaličných strán, samozrejme, keď sa rodí kompromis, nikdy nie je možné vyrokovať pozmeňovacie návrhy a dosiahnuť 100-percentnú spokojnosť, dôležitá je však dohoda, dohoda. A diskusia prebiehala aj na úrovni tímov pána ministra Jána Budaja, štátneho tajomníka Michala Kiču a tímu pána podpredsedu Štefana Holého a, samozrejme, za účasti pána premiéra Eduarda Hegera, ktorý vložil svoj čas aj svoje myšlienky do tohto reformného procesu.
Naša práca nekončí, pretože bude treba novelizovať ďalších 50 zákonov súvisiacich s touto legislatívou, takže môžem povedať, že prijímame alebo budeme schvaľovať novú paradigmu v oblasti územného plánovania a výstavby, ale práca nás ešte len čaká.
Ďakujem pekne.

Dovoľte mi, aby som z tohto miesta možno tak ako súhrnne zareagoval na niekoľko vecí. Ten, tie stavebné predpisy sú jedným zo zákonov v našom právnom poriadku, ktorý zasahuje do najväčšieho množstva, by som povedal, oblastí, alebo spoločenského, ekonomického, hospodárskeho života. To vidíte aj z tejto diskusie. A to, čo som si ja dal za, za, by som povedal, cieľ alebo pracovnú metódu, a ono to tu aj niekoľkokrát odznelo, je, že tie zákony nie sú výsledkom toho, že Holý si povedal, Holý napísal a Holý, je, neviem, dokonalý a má patent na rozum. Tie zákony tu nie sú pre mňa a ony sú tu pre ľudí, pre spoločnosť, pre, pre naozaj veľmi, veľmi široký záber spoločnosti, pre všetkých, všetkých zúčastnených, ktorých sa to nejakým spôsobom dotýka. A pre mňa bolo veľmi dôležité od začiatku, aby nikto nemal pocit, že bol z tohto procesu nejakým spôsobom vynechaný, opomenutý, a naozaj či ja osobne alebo teda ešte, ešte vo väčšej miere môj tím, ktorý sa na tomto podieľal, tak absolvovali naozaj, to sú stovky a stovky rokovaní, to sú tisíce hodín rokovaní.
Myslím, že pani poslankyňa to vie potvrdiť aj viacerí, ktorí ste sa na týchto rokovaniach zúčastnili. Sú to naozaj vysoko odborné témy a keď k tej téme prídete, tak, tak vy prídete na to, že na jednu tému, aj to už tu dnes odznelo, máte vždy niekoľko názorov a my sme sa snažili z tých názorov ako keby umožniť alebo dať priestor, aby, aby nejakým spôsobom bol, alebo sa presadil ten, ktorý vyzeral, že má, že má najväčšiu akceptovateľnosť v spoločnosti, a potom, samozrejme, takto vyextrahované riešenia je potrebné dať do nejakého procesného kontextu, a teda do nejakého procesu tak, aby, aby stále ešte mali procesnú logiku a aby sme nestratili zo zretele ten cieľ, ktorý sme si na začiatku spoločne zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, a tým bolo, samozrejme, jednak zrýchlenie tých konaní, zvýšenie transparentnosti, zvýšenie špecializácie v tej štátnej správe, digitalizácia, a teda tie ostatné veci, o ktorých sme sa tu bavili.
Takže ja na záver by som sa chcel veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa do tejto diskusie zapojili, ktorí, ktorí prispeli do nej svojím odborným, alebo do tej, by som povedal, spoločenským nejakým príspevkom. Považujem to za veľmi dôležité a myslím si, že asi takto nejako by mala vyzerať naozaj celospoločenská zmena. To, že tu máme nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý má veľa bodov, je, samozrejme, dané výsledkom politických rokovaní a výsledkom toho, že aj v rámci týchto politických rokovaní som nikomu nezatváral priestor na debatu, vždy som sa ho snažil nechať taký otvorený, ako sa len dalo, a keď, keď aj poslanci prišli s návrhom, ktorý sme si spoločne povedali, že to je rozumná vec, tak som nemal problém ten návrh akceptovať, zapracovať ho a v dôsledku toho vlastne sa takýmto spôsobom nám podarilo, podarilo dospieť do nejakého záveru alebo k spoločnému výsledku, pod ktorý, si myslím, že nikto z nás sa nebude hanbiť sa podpísať.
Na záver úplne by som sa naozaj chcel veľmi pekne poďakovať celému tímu ľudí u mňa na úrade, ktorí tomuto venovali dva roky života a doslova dva roky života, lebo to sú piatky, sviatky, soboty, nedele, a oni tomu naozaj, naozaj teda obetovali veľkú, veľkú časť svojho života.
Takže obrovská vďaka za to, že sa na túto prácu podujali. To, že to práca nie je jednoduchá, hovorí aj o tom, že za tých 46 rokov sa to žiadnemu inému tímu nepodarilo dotiahnuť do tohto štádia. Takže, takže veľká vďaka, veľký klobúk dolu za to, že sme to spoločnými silami, aj teda za príspevku našich politických partnerov, dotiahli až do tohto štádia. Takže, takže ďakujem a myslím, že keď sa nám to podarí ešte schváliť, tak sme urobili pre túto republiku a pre jej občanov jednu veľkú vec.
Ďakujem vám za to.

Ďakujem pekne pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, tiež sa chcem poďakovať za túto rozpravu. Takto si predstavujem, že by to v Národnej rade malo vyzerať, že všetci máme konštruktívne pripomienky, nápady. Samozrejme, nie všetci so všetkým musíme súhlasiť, ale dôležitá je tá, dôležitá je vlastne tá dohoda spoločná, aj keď nie je 100-percentná, ale myslím že tá spokojnosť je na všetkých stranách. Teda chcem ohlásiť, že hlasovanie o týchto troch zákonoch bude zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorý predstavuje, a sú to vlastne dva návrhy zákona, ktoré sa týkajú kľúčovej časti reformy súdnej mapy, ktorá znamená novú reorganizáciu súdov. Je to kľúčová časť reformy preto, lebo umožní sudcom aj zamestnancom na súdoch, aby boli špecializovaní. Znamená, aby boli odborníci v kľúčových témach práva, v ktorých rozhodujú.
Tie kľúčové témy si vybrali sudcovia sami. Sú to témy ako je takzvaná agenda rodinná, agenda civilná, agenda obchodná, agenda trestná a agenda správneho súdnictva. Preto je zmysluplné, že sa aj spája rozprava s návrhom zákona, ktorý má zriadiť tri správne súdy a tým dokončiť reformu súdnictva, ktorá súvisí s novou časťou, osobitnou, súdnictva, a to takzvaného správneho súdnictva. To znamená, vytvoríme samostatnú časť súdnictva, ktorá je o sporoch občana so štátom. A tým si myslím, že dokončíme aj taký dlh, ktorý máme voči spoločnosti v rámci justície, že dáme naozaj vážnosť tým sporom, ktoré má občan so štátom a ktoré sme v neúmernej miere zaznávali v období do roku ´89. Aj preto je dôležité, aby správne súdnictvo sa opätovne narodilo a to nielen tým, že sme zriadili Najvyšší správny súd, ale sme to dokončili aj na úrovni prvých stupňov súdov, to znamená správnych súdov, na ktoré sa ľudia obracajú, keď sú nespokojní s rozhodnutím štátu, či už je to stavebné povolenie, rozhodnutie o dani, rozhodnutie o clách, ale aj o rozhodnutiach, ktoré súvisia so sociálnym zabezpečením.
Je dôležité práve v týchto prípadoch, aby čo najskôr ľudia dostali rozhodnutie, aby sa tomu venoval sudca, ktorý naozaj v týchto veciach je odborník. Bohužiaľ, dnes sa stáva, že v senátoch, ktoré rozhodujú o týchto veciach, nie sú len sudcovia, ktorí sú sudcami správneho súdnictva. Ale sú tam dopĺňaní sudcovia z obchodnej agendy, prípadne inej civilnej agendy preto, aby sme mali celý senát, ale znamená to, že časť sudcov sa tejto agende vlastne vôbec nevenuje a medzi nich ani nie sú rozdeľované veci, ktoré patria do tejto agendy. A, bohužiaľ, stáva sa aj to, že vlastne sudca počas pojednávania sa venuje inej veci ako tej, ktorá sa práve súdi. A toto má vytvoriť vlastne táto reforma, aby sudca rozhodoval o veci, v ktorej je odborníkom. Nebol tam len do počtu, ale bol tam ako sudca, ktorý rozhoduje o tom, čo je správne a spravodlivé v danom spore. Preto je dôležité, aby sa zriadili správne súdy.
Dôležitý je aj počet tri, to znamená nie osem súdov, ako ich máme dnes. Máme rozloženú túto agendu na ôsmich krajských súdoch, ale aby to boli práve tri, prípadne aj dva by dávali význam. Ale s ohľadom na všetky debaty o dostupnosti spravodlivosti si myslím, že asi prijateľný kompromis je mať tri správne súdy. Znamená to, že nielen to, že bude sudca, ktorý bude riešiť správne súdnictvo a bude naozaj riešiť túto agendu, ale ešte aj umožníme v rámci správneho súdnictva špecializáciu a budeme dávať možnosť sudcom, aby to boli sudcovia napríklad, ktorí riešia finančné veci v rámci správneho súdnictva, a potom iní sudcovia, ktorí napríklad riešia veci, ktoré súvisia s dôchodkami, sociálnym zabezpečením. Preto možno očakávať, že jednak rozhodnutia budú kvalitnejšie a jednak rýchlejšie sa k nim dostaneme.
Čo sa týka ostatnej reformy takzvaného všeobecného súdnictva, tu riešime, aby sme mali sudcov, ktorí sa venujú buď trestnej agende, obchodnej agende, osobitne rodinnej agende a potom civilnej agende, samozrejme, ktorá je najrozšírenejšia, a sú to najrozšírenejšie spory na našich súdoch. Je dôležité, aby sme túto reformu urobili na okresných aj na krajských súdoch.
Nemožno povedať, že celá reforma, tak ako bola plánovaná od začiatku, že by to bola nejaká obrovská revolúcia, aj keď sa to tak mohlo javiť. Pretože to, čo sa stalo v 90. rokoch, je, že justícia bola deformovaná územnosprávnym členením, o ktorom tiež je momentálne veľa debát, či to bolo naozaj správne rozhodnutie v rámci územnosprávneho členenia v 90. rokoch. Ale, bohužiaľ, mečiarovská "reforma" územnosprávneho členenia deformovala justíciu, pretože ju rozdrobila na oveľa menšie jednotky aj na okresných súdoch, aj na krajských súdoch. A išli sme na Slovensku úplne opačným trendom ako v rámci Európy, kde sa zväčšovali obvody, sudcovia sa špecializovali, a my sme ich rozdrobili a vlastne sme nútili sudcov, aby robili chvíľu trestnú a chvíľu rodinnú agendu. Toto sa nám vlastne začalo diať osobitne na tých menších súdoch. Toto, bohužiaľ, sa nám deje aj na krajských súdoch a okrem toho, že teraz vyriešime časť agendy, ktorú tu máme na krajských súdoch, správnu agendu, vytvorením správnych súdov, je dôležité, aby sme aj na krajských súdoch dotiahli reformu tak, aby sme umožnili osobitne sudcom pre obchodnú a rodinnú agendu, aby aj tu boli doma, v tejto agende. A to nielen ohľadom práva, na základe ktorého sa rozhoduje, ale aj na základe procesu, podľa ktorého sa rozhoduje. Lebo osobitne pri rodinnej agende, aj tu máme trošku iný proces ako pri ostatných sporoch. A preto som veľmi rada, že nakoniec po dlhých debatách sme sa s koaličnými poslancami dohodli na takej podobe reformy, ktorá, predpokladám, bude mať nakoniec veľmi silnú podporu v tomto parlamente.
Preto si dovolím celú reformu uviesť aj v nadväznosti na poslanecký návrh pána poslanca Michala Luciaka a v nadväznosti na to, ako bude v detailoch uvedený tento poslanecký návrh, tak si dovolím uviesť, že v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorý bol v prvom čítaní schválený parlamentom, a v nadväznosti na zákon o správnych súdoch, ktorý bol schválený v prvom čítaní parlamentom, spolu s týmto poslaneckým návrhom, ako vlastne reforma bude vyzerať.
Čo sa týka okresnej úrovne, tu vlastne ostávame na obvodoch súdov, že z 54 obvodov to skrešeme na 33 obvodov. Pôvodný návrh bol že 30. Teraz sme to trošku rozšírili po našich debatách na 33, pretože sa nám k tomu pridali obvody, ktoré súvisia s osobitným obvodom pre Starú Ľubovňu, s osobitným obvodom pre Vranov nad Topľou a s osobitným obvodom pre Okresný súd Malacky. To znamená, tu vlastne, toto sú obvody, ktoré, v ktorých sa vlastne tá základná zmena reformy nedotkne. Nedotkne sa jej preto, pretože sme mali množstvo diskusií, ktoré súvisia, samozrejme, s celej reformou a treba reformu urobiť tak, aby bola prijatá a akceptovateľná parlamentom.
Na okresnej úrovni, ak sme robili rozhodnutia smerom k obvodom a ich zväčšovaniu, tak sme ich robili preto, aby sme mali náhodný výber a špecializáciu. To znamená, áno, bolo dôležité tie obvody zväčšovať. Myslím si, že podoba, v akej nakoniec sme sa dohodli, že bude realizovaná reforma na okresných súdoch, posunie justíciu veľkým krokom vpred, pretože im umožní špecializáciu a umožní to aj väčší náhodný výber. Som veľmi rada, že sme sa dohodli aj na podobe reformy, ktorá sa týka Košíc a Bratislavy. Pretože je to vlastne jedna štvrtina sporov vôbec na Slovensku, a preto je kľúčové, aby aj týchto súdov sa dotkla reforma.
Som rada, že sme sa dohodli na tom, že v Košiciach bude jeden mestský súd, čo určite aj manažérsky dáva veľký zmysel, keďže už dnes Košice I, Košice II a Košice okolie sú v jednej budove. To znamená, maximálne využijeme kapacitu, potenciál sudcov a všetci obchodní sudcovia budú pre celý tento obvod spoločne organizovaní, bude medzi nich rovnomerne rozdelená agenda, ktorá prichádza na súd. A samozrejme, ak dôjde k bežným výpadkom, tak môžu sa vzájomne zastúpiť.
Podobne sme sa nakoniec dohodli aj v rámci Bratislavy. Síce to nebude jeden mestský súd Bratislava, ale štyri mestské súdy, ale ten cieľ, že v rámci celej Bratislavy sa využije potenciál obchodných sudcov, rodinných sudcov, trestných sudcov a civilných sudcov bude naplnený. A bude naplnený prostredníctvom vytvorenia Mestského súdu Bratislava I, Mestského súdu Bratislava II, Mestského súdu Bratislava III a Mestského súdu Bratislava IV.
Mestský súd Bratislava I sa bude venovať trestnej agende a prirodzene sa predpokladá, že bude sídliť v súčasnom Justičnom paláci, keďže je priamo napojená táto budova aj s ústavom na výkon trestu odňatia slobody a ústavom na výkon väzby. Rodinná agenda bude na Mestskom súde Bratislava II a s ohľadom aj na to, kde je dnes Okresný súd Bratislava II, prirodzene je dobré toto miesto ako centrálne miesto v rámci Bratislavy, kde bude sústredená rodinná agenda. Obchodná agenda bude na Okresnom súde Bratislava III už v novom Mestskom súde Bratislava III a prirodzene aj kapacitne tento súd je vhodný na takúto agendu. Potom civilná agenda, ktorá je najrozšírenejšia, tak bude realizovaná na Mestskom súde Bratislava IV, ktorý vznikne spojením Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V. Žiadne nové výberové konania nebudú realizované v rámci všeobecného súdnictva a automaticky tí sudcovia, ktorí sú dnes vlastne predsedami týchto súdov, sa stanú predsedami mestských súdov.
Bez ohľadu na to, aká je väčšinová agenda týchto sudcov ako predsedov, kľúčové je, že sú to manažéri a ako manažéri určite vedia riadiť nový mestský súd.
Čo sa týka prerozdeľovania spisov, k tomu by som dala jednu poznámku a vraciam sa k nej veľakrát. Napriek tomu, že od začiatku platili tie isté opatrenia v rámci reformy, veľakrát som sa stretla s tým, že reforma bude znamenať prieťahy v konaní. No, samozrejme, nové zmeny, nová organizácia vždy znamená, že chvíľu sa treba dostať do nových koľají, ale reforma neznamená reorganizáciu, že sa budú prerozdeľovať spisy, to vôbec nie je pravda. Samozrejme, ak sa vytvorí nový správny súd, tak tie spisy musia prísť na nový správny súd, pretože tam už bude tá agenda, na tých starých súdoch nebude. Ale čo sa týka všeobecného súdnictva, ak sa vytvoria nové mestské súdy, tak všetci sudcovia si dokončia tú, tie spisy, ktoré majú. A tá reforma, to, čo im umožní, je, že nové spisy, ktoré budú prichádzať od 1. januára 2023, tak by mali prichádzať len v tých agendách, v ktorých sú odborníci.
Tiež to nie je tak, že niekto svojvoľne bude určovať, v akej agende sudca bude odborníkom, to už je dnes jasné. Sudca dnes má nejakú agendu väčšinovú, to znamená, my dnes vieme, aj sudcovia to vedia, aj predseda súdu to vie, aj v systémoch, ktoré súvisia s organizovaním práce na súdoch, je zrejmé, aký sudca má akú väčšinovú agendu. Na základe toho sa vytvorí sudcom priestor, aby iba v tej agende vlastne mohli ďalej dostávať nové spisy, nové obžaloby, nové žaloby, nové návrhy na konania na súde. To znamená, že vlastne od momentu, kedy tá reforma bude platiť, tak sudca by mal dostať vlastne už nové veci, ktoré sú len v tej jeho téme, a preto možno, naopak, predpokladať, že od momentu, kedy platí reforma, tak konanie by sa malo fakticky zrýchliť, pretože budú dostávať iba tie veci, v ktorej sa vie najlepšie orientovať. A samozrejme, že keď je človek odborník k nejakej téme, tak vie rýchlejšie sa zorientovať, čo je kľúčové, čo je správne rozhodnutie, aký proces má v danej veci navrhnúť a sledovať.
Čo sa týka vecí, ktoré mal v takzvanej menšinovej agende, neznamená automaticky, že táto má byť prerozdelená. Zákon dáva možnosť, aby, ak to bude vhodné pre účastníka, táto agenda bola prerozdelená. Znamená to, že ak napríklad bol sudca trestný a mal popritom rodinné veci a ukazuje sa ako vhodné, aby tie rodinné veci už robil potom sudca, ktorý bude robiť len rodinné veci, tak áno, je tu možnosť, aby tie veci boli prerozdelené. Ale ten predpoklad, že to bude vhodné pre účastníka, musí byť splnený. Takže ak je vec pred rozhodnutím, samozrejme, že takéto veci má ten sudca dokončiť. Toto platí všeobecne ako pravidlo.
Výnimka je pre Mestský súd Bratislava I a to, pre mestský súd Bratislava vôbec. A to preto, že vieme, že na Okresnom súde Bratislava I máme, bohužiaľ, najviac zaťažené súdne oddelenia reštančnými vecami. To znamená, máme tu veľmi staré veci. Sú sudcovia, ktorí sú neúmerne preťažení veľmi starými vecami, hovoríme tomu tiež "stariny". A javí sa ako vhodné, aby sme týmto sudcom v rámci tejto reformy pomohli. Neznamená to, aby sme všetky veci prerozdelili, ale stanovili sme pravidlo v rámci tejto reformy, že veci staršie ako sedem rokov, iba tieto bude možné v rámci rozvrhu práce prerozdeliť, ak bude zrejmé, že v rámci tých súdnych oddelení je ich toľko, že ten sudca sa jednoducho k tomu v primeranom čase nedostane. To znamená, že práve v týchto starých veciach je vhodné, že to bude rýchlejšie pre účastníka, iba tieto je možné potom prerozdeliť, inak sa veci neprerozdeľujú, takže fakticky od momentu, kedy bude platiť reforma, tak tie konania vlastne by sa, prirodzene, mali zrýchliť.
Účinnosť návrhu všetkých zákonov, ktoré súvisia s reformou, navrhujeme k 1. januáru 2023. Je to veľmi ambiciózny cieľ s ohľadom aj na to, že až teraz vlastne sa dostávame k druhému čítaniu, ja verím, že aj k tretiemu čítaniu. Ale napriek tomu nenavrhujem posunúť účinnosť tohto zákona, pretože kľúčové pre akúkoľvek reformu je aj to, aby sa implementovala. A vnímam ako svoju zodpovednosť, politickú aj odbornú, aby som urobila všetko pre to, aby som tú reformu zimplementovala ešte ja, so všetkou zodpovednosťou. A preto je dôležité, aby tá reforma bola čo najskôr účinná. Myslím si, že stále to obdobie, viac ako polročné, by mohlo byť dostatočné pre to, aby daná reforma mohla byť úspešná a mohla byť plne realizovaná. Myslím si, že to boli asi najdôležitejšie, možno z mojej strany, posolstvá k tejto právnej úprave, ktorá súvisí s reformami ešte ku krajským súdom.
A ja si dovolím povedať aj zopár slov k legislatívnemu procesu, kým sa dostanem ku krajským súdom. Vypočula som si množstvo komentárov k tomu, čo môžu a nemôžu poslanci prijať v rámci právnej úpravy k reforme súdnej mapy. Osobitne som si to vypočula k mestským súdom. A veľmi ma mrzí, že často debata, ktorá prebieha k súdnej mape, a osobitne ma to mrzí, ak zaznieva z justičného prostredia, nie je založená na faktoch.
Zákon, ktorý prešiel prvým čítaním, obsahoval aj mestské súdy. Poslanci schválili mestské súdy, Mestský súd Bratislava, Mestský súd Košice. To, čo neschválili, je detailná právna úprava pre Mestský súd Bratislava, pre Mestský súd Košice. To znamená, že ak by poslanci nechceli Mestský súd Bratislava, Košice, museli by teraz pozmeňujúcim návrhom ho vyňať z reformy, ktorá bola pre okresné súdy schválená. To znamená, ak sa teraz poslanci rozhodnú, že detailná úprava pre Mestský súd Bratislava, Košice má nejako vyzerať, je to jednoznačne plne v ich možnosti, kompetencii a určite to nie je nejakým spôsobom v rozpore s legislatívnym procesom. Práve naopak, je to vyžadujúce dokončiť túto časť reformy, ktorú jednoducho poslanci schválili.
Rovnako to platí, samozrejme, pre akékoľvek potenciálne zmeny v rámci sídiel okresných súdov. Jednak by sme popreli vôbec úlohu poslancov, ich možnosti zákonodarnej iniciatívy a podávania návrhov v rámci legislatívneho procesu. Bez toho, aby som teraz zachádzala, čo je obsahom právnej úpravy, ktorá rieši návrh zákona a ktorá rieši pozmeňujúci návrh, je jednoznačné, že rokovací poriadok toto veľmi jasne rozlišuje. Takže určite je v plnej kompetencii poslanca vysporiadať sa s pozmeňujúcim návrhom k právnej úprave v celej šírke, ktorú umožňuje návrh zákona, ktorý je v parlamente.
Keďže návrh zákona ohľadom sídiel sám osebe riešil aj pôsobnosť krajských súdov, lebo riešil, tak určite pozmeňujúci návrh môže riešiť aj to, ako budú vyzerať krajské súdy a aká má byť ich pôsobnosť. Jednoducho súčasťou tej právnej úpravy, ktorá prešla prvým čítaním, bola aj pôsobnosť krajských súdov. To, že neprešiel návrh zákona, ktorý potom riešil nejak konkrétne, v detailoch pôsobnosť krajských súdov, nič nemení na tom, že zákon, ktorý prešiel, priamo rieši aj pôsobnosť krajských súdov. To znamená, určite je priestor pre poslancov, aby sa vysporiadali s otázkou, či pristúpia ešte k ďalšej reforme v rámci krajských súdov alebo nie, lebo samotný zákon, ktorý prešiel prvým čítaním, sa krajských súdov a ich pôsobnosti týka.
Som veľmi rada, že po veľkých debatách sme dospeli k zhode aj ohľadom reformy na krajských súdoch. Je pravdou, že nie je úplne v zhode s ambíciou, na ktorej bola postavená pôvodne reforma odvolacích súdov, ale ak sa pozrieme na ciele reformy, a to je dosiahnuť špecializáciu pre sudcov na krajských súdoch, tak to, čo je dnes zrejmé, je, že tie agendy, ktoré sú také menšie a je problém zabezpečiť náhodný výber a plne špecializované senáty, tak tým osobitne trpí agenda, ktorá je rodinná a ktorá je obchodná.
Jednoducho nie je dostatočne toľko sporov, ktoré sa dostanú odvolaním na krajské súdy, aby sme mohli plne zabezpečiť takýto náhodný výber a špecializáciu v rámci odvolacích senátov. Preto, keďže nedošlo k dohode na tom, že by sme zväčšovali obvody vôbec celoplošne na krajských súdoch a ponechávame vlastne všetkých osem krajských súdov, tak aby sme dosiahli špecializáciu práve pre tieto agendy, tak dá sa to vyriešiť tzv. kauzálnou príslušnosťou a vlastne určiť súdy, ktoré budú riešiť túto agendu pre väčšie územie.
A tak sme dospeli k dohode, že obchodnú agendu budú riešiť súdy, ktorými sú Bratislava, Banská Bystrica a Košice, vlastne pre celky, ktoré zahŕňajú aj viaceré, viaceré kraje. Osobitne Bratislava to bude riešiť pre územie aj Trnavského kraja a Nitrianskeho kraja, Banská Bystrica aj pre územie Žilinského kraja a Trenčianskeho kraja a košický krajský súd bude riešiť obchodnú agendu aj pre prešovské územie.
Čo sa týka rodinnej agendy, podobne. Ak by sme sa pozreli na to, ako sa dnes rozhoduje v rodinných veciach, nie je ani jeden sudca, ani jeden na odvolacom súde, ktorý by robil len rodinnú agendu. Ani jeden. Každý sudca má jednoducho aj časť inej agendy. Veľmi často inej civilnej, ktorá je zrejmá, tí, ktorí robia rodinnú agendu, že jednoducho je iná, a ak chceme osobitne, aby nastal posun v rámci rodinnej agendy, aby tie konania boli rýchle, aby sudca bol citlivý, kde pojednávanie, ja si myslím osobitne, že aj v rámci odvolacej agendy je namieste sa rozprávať o pojednávaniach aj pri opatreniach, ktoré sú neodkladné, že jednoducho je dobré vidieť účastníkov, na to potrebujeme mať citlivých sudcov. Tak tu je potrebné nevyhnutne vyriešiť aspoň kauzálnu príslušnosť pre rodinné agendy.
A preto návrh vlastne rieši kauzálnu príslušnosť pre obdobie západoslovenského obvodu, a to nasledovne – trnavský súd krajský bude riešiť rodinné veci aj pre Bratislavu, aj pre Nitru. Žilinský súd bude rodinnú agendu aj pre Trenčín, aj pre Bystricu. A košický súd, pardon, bude riešiť rodinnú agendu aj pre Prešov. Treba povedať, že osobitne v rodinnej agende je osobitné opatrenie, že v prípade, ak bude pojednávanie potrebné na odvolacom súde, senát bude pripravený robiť toto pojednávanie na najbližšom krajskom súde pre účastníka.
Súčasne platí naprieč celou reformou, že sú tu nové opatrenia pre sudcu aj na prvom stupni, aby bolo možné robiť tzv. vzdialené pojednávanie, a to nielen na súde inom, ale dokonca aj v inom priestore. Osobitne, ak sa bavíme o tom, že je to rodinná agenda, výslovne zákon umožňuje, aby sa takéto pojednávanie napríklad urobilo na úrade pre, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale môže to byť potenciálne advokátska kancelária. Ak to súd uzná, že s ohľadom na ďalší úkon je to vhodné. Rovnako sú k tomu navádzaní aj sudcovia v rámci vytváraných nových správnych súdov.
Myslím si, že debaty, koľko jej bolo, a ktorú sme začali v roku 2020, kedy vlastne bol prvý návrh k súdnej mape a bol, išiel do medzirezortného pripomienkového konania, je naozaj dlhý k tomu, aby tá debata prešla naprieč verejnosťou, odbornou verejnosťou, justíciou, naprieč koalíciou. Myslím si, že sme si už k nej povedali dosť a treba v nej urobiť bodku, či tú reformu chceme alebo nie. Lebo ak ju chceme, tak je najvyšší čas sa na nej dohodnúť a posunúť ju ďalej, aby sme ju vedeli realizovať.
Preto chcem veľmi pekne poďakovať aj teraz poslancom v rámci koalície, s ktorými sme sa dohodli na tejto forme, v ktorej si ju dovoľujem aj takto predstaviť už širšie, aj v nadväznosti na poslanecký návrh, a budem rada, keď sa k tomu, samozrejme, pripojí aj opozícia. Dovolím si požiadať za podporu pri tejto kľúčovej časti reformy justície.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a súhlasil s ním a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúčal Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona pod tlačou 849a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 25. marca 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Aha, dobre. Vážený pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Stačí, keď poviete, že ste to už hovorila, a my sa s tým uspokojíme.

Kolíková, Mária, ministerka spravodlivosti SR
Jasné.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, už v úvodnom slove som uviedla aj reformu, ktorá súvisí so správnymi súdmi. A to, čo je kľúčové, je, že je to dokončenie reformy, ktorá začala zriadením Najvyššieho správneho súdu, a toto je obsahom vládneho návrhu zákona, ktorý už som bližšie predstavila v predchádzajúcom úvodnom slove.
Takže dovolím si požiadať za podporu.