65. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať kolegovi Petrovi Kremskému za kompliment. Skutočne som veľa hodín venovala týmto zákonom, ale keby nebolo pochopenie vlastne na strane, zase, navrhovateľa a jeho tímu, ktorý sa vlastne tiež venoval každému mojemu pozmeňovaciemu návrhu, tak by sme sa nedopracovali ku kompromisu. Môžem ho ubezpečiť, že pracovný tím v Národnej rade Slovenskej republiky si veľmi dôkladne prečítal každý jeden paragraf a každý jeden odsek tohto paragrafu. Naši právnici, hlavne Martin Kožár, naši asistenti veľmi dôsledne porovnávali pôvodný návrh a každý pozmeňujúci návrh. Rozpravu sme zlúčili z toho dôvodu, že v prvom čítaní sa poslanci vyjadrovali rôzne, teda ku, mali sme vlastne tri rozpravy a každý sa vyjadroval k inému zákonu a k inému vlastne čítaniu, takže z tohto dôvodu bola zlúčená, aby vlastne každý mohol sa vyjadriť v jednej rozprave aj k zákonu o územnom plánovaní a k zákonu o výstavbe. Takže zrejme pán navrhovateľ dá k tomu pripomienky a uvidíme, že ako sa to vyrieši, k tomu, čo povedal pán Kremský.
Ďakujem pekne.

Ďalšia v poradí v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Kozelová a po nej posledný prihlásený pán poslanec Jaromír Šíbl.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, ja tiež hneď na úvod chcem poďakovať Zitke, lebo tá robota, ktorú má za sebou, je tak obrovská, že taký balvan ťahať pred sebou, to je katastrofa. Ja ti srdečne ďakujem, lebo toto by sme my nedali, ani keby sme sa zbláznili. Takže asi tak.
Ja sa vrátim k tomu, čo páli mňa najviac. Ja som sa narodila v Bratislave, bývam v Bratislave, žijem v Bratislave, asi aj umriem v Bratislave. Narodila som sa v Ružinove, bývam v Ružinove a asi tam aj umriem, takže to je ten dôvod, prečo v podstate sa otáčam na pána starostu Chrena a prečo komunikujem najviac s ním. To len tak na úvod.
Ale dôvodom je, dôvodom je úplne iná vec. Riešili sme celú tú dobu systém tzv. dvoch pečiatok. Systém dvoch pečiatok je o tom, aby v Bratislave o územnom pláne a o stavbe mohli rozhodovať aj mestské časti, aby tam nebolo iba mesto samotné. Aby aj starostovia mestských častí mali právo na to, aby nejakým spôsobom vedeli ovplyvniť výstavbu v ich mestských častiach.
Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal kolega Karahuta, znie tento bod takto, obci, na ktorej území sa majú uskutočniť stavebné práce, na účel získania záväzného stanoviska, či je návrh stavebného zámeru v súlade podľa zákona Slovenskej (národnej) rady 377/1999 Z. z. o hlavnom meste Slovenska v znení neskorších predpisov na území hlavného, zámeru v súlade s územným plánom obce na území hlavného mesta Bratislava mestu alebo mestskej časti. Takže mestu alebo mestskej časti? Ako toto je niečo, čomu ja nedokážem rozumieť. Kto mi vydá stavebné povolenie? Bude to mesto, alebo to bude mestská časť? Sme tu v absolútnom nesúlade a ja by som bola rada, keby sme si toto ujasnili. Ja chápem, že sa odvolávame na zákon o hlavnom meste, ale stále mi nie je jasné, že kto to vydá, či to bude mesto alebo mestská časť, lebo takto to stojí, takto to stojí v tom pozmeňováku. Nerozumiem tomu. Neviem, za kým mám ísť.
Ja plne podporujem ten stavebný zákon v takom znení, ako je, ale toto je bod, ktorý jednoducho mňa páli. Ja tu zastupujem naozaj nielen Martina Chrena, ale starostov, ktorí mi poslali list ešte pred niekoľkými mesiacmi, a to je ten dôvod, prečo ja som bojovala. Ja osobne bojujem za každú mestskú časť v Bratislave, neni to iba Ružinov. Čiže áno, viem, že sa otáčate na Martina Chrena, ja tiež s ním komunikujem, pretože ja som Ružinovčanka, ale nie je to jediný starosta. Je ich tu viac. A ja naozaj chcem, aby sme to odhlasovali tak, aby bolo úplne jasné, že mestská časť bude môcť zasahovať do zákona a respektíve do schvaľovania, prepáčte, nie do zákona, ale do schvaľovania týchto procesov. Pretože mne nie je jedno, či mesto schváli, že mne čistička vôd vyrastie za barákom, keď s tým nebude mestská časť súhlasiť. Hej? Jednoducho je to tak. A ak toto bude vyriešené, ja nemám absolútne žiaden problém.
Áno, je to, že sa to nebude riešiť v zákone o hlavnom meste (reakcia navrhovateľa), dobre, dobre. Všetko to bolo narýchlo, aj včerajšia porada sa zvolala narýchlo, ja som bola v Košiciach s pánom premiérom, pán premiér sa tiež postavil za dve pečiatky, bolo to od začiatku tak a potvrdí vám to aj Zitka Pleštinská, lebo povedal to premiér aj na kluboch u nás, aj na odborných debatách, a zrazu sme zistili, že sa tu nebavíme o dvoch pečiatkach, že sa tu bavíme o niečom inom.
To znamená, chcem len jasnú odpoveď, chcem, aby sme to mali čierne na bielom, že jednoducho tie mestské časti nebudú vyčlenené z rozhodovania o tom, čo sa postaví v ktorej mestskej časti. Ja viem, že kolegov to možno nezaujíma, ja ich chápem, nie sú z Bratislavy, že to skôr bude zaujímať Bratislavčanov, ale toto je tak veľké mesto a každá mestská časť má tak veľa obyvateľov, ako nemajú ani oni, ich mestá, ich obce. Takže považujem to za veľmi dôležité a budem rada, ak dostanem odpoveď na tieto otázky.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie nie je faktická poznámka.
Do rozpravy sa hlási pán navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. (Reakcia navrhovateľa.) Musíte ísť do rozpravy. Vy nemôžete mať faktickú.

Pani poslankyňa, na vysvetlenie. Ono to súvisí s legislatívnou technikou, tá dohoda, samozrejme, je taká, či už s Martinom Chrenom, alebo teda je na úrovni magistrátu, že sa táto téma posunie do akoby nadväzujúcej novelizácie zákona o Bratislave. A ona, tá legislatívna technika, samozrejme, respektíve nielen legislatívna technika, ale to je, to je to právne riešenie, vlastne hovorí o tom, že nemôžeme dať k jednej kompetencii alebo tú istú kompetenciu nemôžme dať dvom rozličným úradom. Čiže v zákone o Bratislave sa potom rozčlení, že ktorá časť kompetencie v rámci toho územného plánovania prislúcha mestskej časti, ktorá prislúcha magistrátu, a oni majú potom, tam viem ja z rozhovorov, teda s predstaviteľmi mesta a mestskej časti, oni už majú medzi sebou nejakú pomerne pokročilú dohodu, kde majú dve možnosti.
Buď teda budú vydávať, k časti jednej bude vydávať mestská časť, k časti druhej bude vydávať mesto ako magistrát podľa toho, ktorý z nich ktorý dokument vydáva, alebo majú potom druhú alternatívu a vyzerá, že sa blížia skôr k tej alternatíve dohodou, že budú vydávať nejakú formu spoločného stanoviska, to znamená pred tým, ako magistrát vydá to stanovisko, tak si musím vyžiadať stanovisko ako keby spoločné z mestskej časti, tak aby bolo.
Čiže aj z tohto miesta ja vám viem garantovať, že mestské časti v žiadnom prípade nebudú vynechané z tohto rozhodovacieho procesu a zostane im zachovaný vplyv. Taká je dohoda aj na úrovni premiéra. Viem, že je to takto tlmočené, čiže to, že je to napísané v tom pozmeňujúcom návrhu tak, ako je to napísané, je otázka právna a legislatívno-technická, čo nič nemení na ako keby samotnej vecnej podstate toho celého. Takže ja myslím, že tu sme absolútne, absolútne v zhode.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Monika Kozelová.

Ja budem veriť tomu, že teda nejakým spôsobom dôjde k zhode a nebudem to brzdiť, ale v každom prípade uvidím, čo sa stane pri zákone o Bratislave, pretože ja nikde nemám istotu, že to v tom zákone o Bratislave vylezie von, a že jednoducho necháme tú rozhodovaciu právomoc aj na tých mestských častiach. Ja len môžem veriť, že to tak bude. To je asi zhruba celé, a môžem vám ale sľúbiť, že fakt, ja budem bojovať o tie mestské časti, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, a je mi, je úplne jedno, kto to je. Takže to je všetko.

Pán podpredseda, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Jaromír Šíbl. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaná reforma územnoplánovacej a stavebnej legislatívy vzbudila zaslúženú pozornosť či už v tomto pléne, ale aj zo strany odbornej verejnosti a, samozrejme, aj zo strany občanov, ktorí s ňou budú v budúcnosti dotknutí.
Samozrejme, súhlasím s predkladateľmi, že reforma v tejto oblasti je potrebná, na druhej strane v prvom čítaní sme spolu s viacerými kolegami a kolegyňami z nášho poslaneckého klubu a tiež z radov odbornej verejnosti prezentovali k týmto návrhom množstvo závažných výhrad a pripomienok. Po schválení týchto návrhov zákonov v prvom čítaní tu bola jedinečná šanca zásadným spôsobom predložené návrhy do druhého čítania vylepšiť tak, aby hlavné ciele reformy bolo možné dosiahnuť.
Môžem konštatovať, že túto šancu na zlepšenie sme vďaka enormnému nasadeniu viacerých kolegov, kolegýň, na prvom mieste, samozrejme, tiež musím poďakovať tu prítomnej pani poslankyni Zite Pleštinskej, ale aj mnohí ďalší, či už z úradu pána podpredsedu vlády, z nášho poslaneckého klubu, alebo aj z ministerstva životného prostredia a ďalších inštitúcií. Tak túto šancu sme skutočne využili a aj keď možno nie na celých 100 %, ale určite aspoň na takých 80, 90, čiže naozaj teraz máme pred sebou finálny návrh zákona na hlasovanie, o ktorom už sa dá, o ktorom už sa dá hlasovať.
Chcel by som len veľmi stručne zrekapitulovať, keďže už to tu bolo predrečníkmi podrobnejšie rozobrané, z môjho osobného pohľadu, čo sa podarilo zmeniť medzi tým prvým a druhým čítaním.
V zákone o územnom plánovaní určite významnou zmenou oproti pôvodnému návrhu bolo, že zadanie územného plánu sa podarilo vrátiť do zákona, inštitút zadania územného plánu ako rámcového dokumentu, ktorý vytvára pravidlá a smerovanie rozvoja obcí a ktorý je záväzný aj pre všetky nové zmeny a doplnky územného plánu. Takisto bola zrušená navrhovaná možnosť obstarávať zmeny a doplnky všetkým právnickým a fyzickým osobám. To znamená, že územnú plánovaciu dokumentáciu, územnoplánovaciu dokumentáciu – tak ako doteraz – bude môcť obstarávať len obec. Podnety však môže naďalej zasielať ktokoľvek.
Z hľadiska životného prostredia zásadné dokumenty – ako krajinný plán, zásady ochrany pamiatkového územia, mapy povodňových rizík, ako aj dokumentácia ochrany prírody a krajiny – sa stávajú záväzným podkladom pri vypracovaní územných plánov a ich zmien. Takisto posúdenie strategického dopadu z hľadiska hodnotenia vplyvov na životné prostredie a k tomu primerané návrhy opatrení sa stávajú záväzným dokumentom.
Predseda stavebného úradu bude odvolateľný aj bez udania dôvodu. Takisto bola zrušená navrhovaná finančná kompenzácia majiteľovi pozemku v prípade vyhlásenia stavebnej uzávery. Podnet stavebníka na záväzné stanovisko obce, s ktorým prípadne nesúhlasí, bude namiesto stavebného úradu posudzovať ministerstvo životného prostredia, ktoré môže vydať aj nové stanovisko. V prípade, že ministerstvo životného prostredia vydá záväzné stanovisko, ktorým nahrádza stanovisko obce ako územnoplánovacieho orgánu a obec s týmto stanoviskom nesúhlasí, môže obec podať žalobu, ktorá má odkladný účinok. Takisto došlo k spresneniu lehôt na vyjadrenie, tak aby dotknutý orgán mal dostatok času doručiť svoje stanovisko. V procese vydávania záväzných stanovísk došlo k zvýšeniu právnej istoty. Bude toto záväzné stanovisko vždy platiť dva roky, bez ohľadu na zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, tak aby občania mali právnu istotu, že keď majú vydané záväzné stanovisko, tak jeho časová účinnosť bude tieto dva roky. Takisto sa nám podarilo dotiahnuť množstvo ďalších legislatívnych úprav, ktoré zabezpečia zohľadnenie prakticky všetkých, alebo veľkej väčšiny chránených záujmov v procese tvorby územnoplánovacej dokumentácie.
Pokiaľ ide o zákon o výstavbe, takisto sa nám podarilo viacero pozitívnych zmien oproti pôvodnému návrhu, napr. ponechanie definície, súčasnej definície rodinného domu a bytového domu, aby sa zachovala právna istota zmeny v postavení projektanta v navrhovanom postavení, tak aby nemohol vykonávať projektant žiadnu stavebnú exekutívu a musel predkladať transparentnú správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Za zmenu účelu stavby sa napríklad považuje aj stavebná úprava, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie, a takisto je potrebné na to povolenie. Zamedzila sa navrhovaná dodatočná legalizácia stavby v prípade odklonu od projektu a stavebného povolenia. Takisto sa zabezpečilo, aby proces povoľovania stavebných prác a stavebného konania nebolo možné žiadnym spôsobom obchádzať. Je tu prísna kontrola odchýlok od projektu stavby a stavebného zámeru, tak aby sa opätovne mohli dotknuté orgány v prípade potreby vyjadriť.
Za veľmi významnú zmenu z hľadiska životného prostredia považujem, že všetky stavby, ktoré z hľadiska ich predpokladanej významnosti vplyvu na životné prostredie je potrebné posúdiť, bude povoľovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, prípadne iné orgány v jeho pôsobnosti. Následne bude ministerstvo životného prostredia tieto stavby aj overovať a kolaudovať. Upravilo sa, posilnilo postavenie účastníka konania tak, aby bol informovaný aj o overení projektu stavby, povolení skúšobnej prevádzky, povolení predčasného užívania stavby, aj o vydaní kolaudačného osvedčenia. Účastník konania, pokiaľ je spokojný, môže podať správnu žalobu voči overeniu projektu stavby, rozhodnutiu o skúšobnej prevádzke, rozhodnutiu o predčasnom užívaní stavby, kolaudačnému osvedčeniu, ak by neboli v súlade s rozhodnutím o povolení stavby. Takisto aj tu došlo k spresneniu lehôt, tak aby mal dotknutý orgán dostatok času doručiť svoje stanovisko. Došlo k navráteniu pôvodného a už zaužívaného pojmu "rozhodnutie o povolení stavby". Bola zabezpečená účasť dotknutej verejnosti, pokiaľ je stavebným zámerom dotknutá osobitne chránená časť prírody a krajiny. K významným zmenám došlo aj v navrhovaných prílohách, najmä pri drobných stavbách, tak aby nehrozilo riziko, že na Slovensku vznikne nejaký stavebný ošiaľ, a zabezpečuje sa tak relatívne vysoko transparentný a poctivý proces, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť a dotknuté orgány.
Z hľadiska životného prostredia a adaptácie na zmenu klímy významnou zmenou je, že sa uľahčilo povoľovanie realizácie vodozádržných opatrení v extravilánoch. Takisto boli doplnené pokuty pri čiernych stavbách, a dokonca tu máme aj možnosť prepadnutia stavby do vlastníctva štátu, ak by odstránenie stavby nebolo účelné.
Čiže ako som povedal, zákony v navrhovanom znení, tak ako ich máme teraz, nie sú možno dokonalé, ale naozaj myslím si, že budeme s nimi vedieť žiť, ako už viacerí predrečníci povedali, že prípadné nedostatky, ktoré sa ukážu pri zavádzaní zákonov do praxe, že budú sa dať priebežne odstraňovať a riešiť.
Ešte raz ďakujem.

Ďakujem, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zita Pleštinská.