65. schôdza

Ja ďakujem takisto za pochopenie a zároveň musím povedať, že tento zákon by sa mal volať nielen pani Kolíkovej, ale pána Luciaka za ten výkon, ktorý ste tu predniesli, lebo naozaj si myslím, že to bolo asi najdlhšie čítanie okrem toho môjho, čo som čítal pána Žilinku správu.
Takže tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pani poslankyňa Majorová Garstková prvá.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ako som povedala v rozprave na minulej schôdzi, reformu súdnictva a jej časť - súdnu mapu - považujem za veľmi dôležitú. Ciele, ktoré majú byť reformou dosiahnuté, teda umožnenie špecializácie sudcov so zámerom zvýšenia kvality, efektivity a rýchlosti konania súdov a zvýšenie odolnosti voči korupčnému správaniu Slovensko potrebuje, zväčšovanie obvodov považujem za dobrú a potrebnú myšlienku, na okresnej úrovni ostane z 54 súdov zachovaných 33 obvodov s tým, že z ostatných súdov sa stanú pracoviská.
V tomto chcem zdôrazniť, že v návrhu zákona, ktorý bol predložený do prvého čítania, kežmarský súd, ani pracovisko, ani prokuratúra neboli. Všetci koaliční partneri, všetci poslanci, ako aj pani ministerka vedia, ako som bojovala za zachovanie minimálne pracoviska súdu v Kežmarku, rovnako ako aj za zachovanie okresnej prokuratúry, bolo niekoľko verzií, ktoré prichádzali do úvahy, rovnako mnohí vedia, že s viacerými návrhmi som nesúhlasila, nakoniec argumentovanie prevážilo.
Na záver mojej faktickej poznámky chcem povedať, že z pozmeňovacieho návrhu, ktorý kolega predniesol, pre Kežmarok vyplýva nasledovné: sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok ostane mesto Kežmarok a jej obvod bude naďalej tvoriť územný obvod okresu Kežmarok a sídlom Okresného súdu Poprad bude mesto Poprad a jeho obvod bude tvoriť územný obvod okresov Poprad a Kežmarok s tým, že Okresný súd Poprad bude mať pracovisko v meste Kežmarok.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Blcháč s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, staré slovenské príslovie hovorí, že pomaly ďalej zájdeš, a tiež sa hovorí, že pomaly je lepšie ako rýchlo. Tento návrh reformy súdnej mapy s tými atribútmi, ktoré má dosiahnuť, samozrejme, je na stole a vo verejnosti už nejakú dobu, mnohé inštitúcie a mnohí jednotlivci diskutovali, ja chcem sa dotknúť diskusie na zastupiteľstve Žilinského samosprávneho kraja, aj v meste Liptovský Mikuláš boli prijaté uznesenia. A ja chcem poďakovať aj pani ministerke, aj predkladateľovi tohto návrhu, predkladateľom a, samozrejme, aj pánovi kolegovi Luciakovi, že akceptovali vôľu zastupiteľstva aj Žilinského samosprávneho kraja, aj uznesenie v meste Liptovský Mikuláš, myslím, že to je správne, že je to aj odôvodnené a že je to tak dobré.
Ďakujem pekne a predpokladám, že príde aj následne ku realizácii čerpania plánu obnovy, čo je teda, čoho podmienkou je aj schválenie tohto návrhu zákona alebo súdnej mapy, ak chceme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Susko s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo.
No vidno, že ide naozaj o reformu, ktorá sa dlhodobo pripravovala, a samotný pozmeňujúci návrh je väčší a obsahovo obsiahlejší ako samotný návrh zákona, to je naozaj hodné takejto zásadnej a veľkej reformy, keď sa celý návrh zákona v zásade pozmeňujúcim návrhom v pléne na poslednú chvíľu celý mení a v zásade sa vracia do stavu, ktorý je dnes z hľadiska či už krajských súdov, alebo aj väčšine okresných súdov, pričom pani ministerka odôvodňovala teda ten pôvodný návrh, že jediný taký je efektívny, keď sa zredukujú súdy, a dnes zisťujeme, že v zásade sa nič z hľadiska reformy neudialo. Udialo sa len nejaké prerozdelenie špecializácie a všetko ostatné, všetko ostatné zostalo, takže toto považujem z hľadiska toho legislatívneho procesu za úplný nonsens pri takejto zásadnej reforme.
A vidieť to aj zo samotného toho pozmeňovacieho návrhu, že je robený zase na poslednú chvíľu, v chvate, a ja len chcem poukázať na to, čo som si stihol všimnúť za tú krátku chvíľu, kým bol tento návrh zákona, respektíve pozmeňovací návrh, ktorý mení celý návrh zákona, prečítaný. Keď si zoberiete hneď bod 2 a bod 3, tak v čl. I sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú, a teraz sú tu vymenované a v čl. 3, teda bod 3 čl. I sa dopĺňa bodmi 3 až 8, ktoré znejú... Pôvodné znenie návrhu zákona má body len dva. Tak teraz ktoré body 3 až 8 sa menia? Tie z toho článku, z toho bodu 2, kde sa vkladajú nové body 1 až 5? Veď to spolu vôbec nehrá a tie jednotlivé ustanovenia si navzájom odporujú, takže ja som naozaj zvedavý ešte, jak sa s týmto legislatíva vysporiada.
Ďakujem.

Pán kolega Luciak, ja viem, ste ešte vyrozprávaný, ale sa spýtam, či nechcete reagovať predsa len, aby som vás neopomenul.
Takže budeme pokračovať v rozprave. Teraz udeľujem slovo pánovi predsedovi klubu, teda, pardon, výboru Borisovi Suskovi, aby vystúpil ako poverený člen za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia.
Nech sa páči, pán poslanec, máte 30 minút, avšak máme do skončenia nejakých 13 minút, tak predpokladám, že asi budeme pokračovať potom zajtra, ale nechám to na vás. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, v nasledujúcich minútach idete roztrhať na kúsky zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a toto robí teda vládna koalícia na čele s pani ministerkou Kolíkovou, ktorá si v programovom vyhlásení vlády dala za cieľ čistotu legislatívneho procesu.
Podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa § 69, spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme úpravy a legislatívne pravidlá, ktoré schváli Národná rada uznesením.
Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné, hovorí rokovací poriadok. Podľa legislatívnych pravidiel, konkrétne čl. 10, postup pri prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade a jej výboroch upravuje zákon o rokovacom poriadku v § 67 až § 90 zákona o rokovacom poriadku. Podľa § 73 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada neprijme uznesenie podľa ods. 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, to znamená inými slovami, ak sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že neprerokuje návrh zákona v druhom čítaní, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Tak sa stalo v prípade návrhov zákonov, a to vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami, obvodmi krajských súdov (tlač 850), ďalej vládneho návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 848) a vládneho návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 847).
Tieto tri návrhy zákonov sa v prvom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky, dňa 17. februára 2022 Národná rada rozhodla, že podľa § 73 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o týchto vládnych návrhoch zákonov, a to uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278, 1279 a 1280. Podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov od dňa neschválenia návrhu zákona.
Podľa stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k postupu podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, o vzťahu k § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zo 16. mája 2011 sa hovorí: Uplatnenie temporálneho obmedzenia zákonodarnej iniciatívy podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nie je podmienené predložením formálne aj obsahovo totožného návrhu zákona, ale predložením nového návrhu zákona v rovnakej veci, akú upravoval návrh zákona, ktorý Národná rada Slovenskej republiky neschválila. Pojem "v tej istej veci" je pre účely § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku potrebné vykladať tak, že "tou istou vecou" sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona. Pri posudzovaní, či ide o tie isté právne vzťahy, a teda o tú istú vec, je potrebné prihliadnuť najmä na to, či je totožným predmet dotknutých návrhov zákonov. To hovorí stanovisko ústavnoprávneho výboru.
Aj keď zákon o rokovacom poriadku expressis verbis pojednáva o konflikte dvoch návrhov zákonov, účelom tohto ustanovenia, ako vyplýva aj zo stanoviska ústavnoprávneho výboru, je, aby v predmetnej lehote neboli opätovne podávané návrhy v tej istej veci, teda aby Národná rada Slovenskej republiky nerokovala v určenej šesťmesačnej lehote o návrhoch v tej istej veci, hoc aj inak upravenej, ale stále upravujúc tie isté právne vzťahy. Per analogiam z hľadiska účelu tejto právnej úpravy je v rovnakom postavení, či ide o samotný návrh zákona, alebo o pozmeňujúci návrh. Výklad zákona o rokovacom poriadku v tom zmysle, že sa toto ustanovenie vzťahuje len výlučne na návrh zákona ako taký, je podľa môjho názoru ohýbaním práva, flagrantným a bezprecedentným obchádzaním účelu a zmyslu príslušného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, kde pri takomto výklade by akýkoľvek zamietnutý návrh zákona mohol byť v zásade predmetom pozmeňovacieho návrhu k inému návrhu zákona a poprel by sa kompletne účel a zmysel tohto obmedzenia v § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zhodne s judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky, Ústavný súd pripomenul, že porušenie noriem ústavného procesu pred Národnou radou je v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného zboru zásadne spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou. Majú byť teda dodržané všetky základné záruky riadneho legislatívneho procesu v právnom štáte, vzťahuje sa to najmä na proces schvaľovania zákona v pléne Národnej rady, t. j. aby sa nekonalo v procese prijímania zákona svojvoľne, hovorí Ústavný súd, napríklad plénum Ústavného súdu 48/2003, obdobne plénum Ústavného súdu 14/2014. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z pléna Ústavného súdu 29/2005 hovorí, zdôraznil aj to, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, čo vidíme aj pri tomto pozmeňujúcom návrhu, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku, pričom poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky.
Je zrejmé, že len v procesne bezchybnom procese je možné zabezpečiť zákony a ústavne súladný výsledok, takže čistote rozhodovacieho procesu je potrebné poskytnúť dôraznú ochranu. Zákonodarný zbor je povinný rešpektovať pravidlá svojej legislatívnej činnosti, ktoré si sám pre seba zakotvil zákonom, v našom prípade zákonom o rokovacom poriadku.
V demokratickom štáte politické rozhodnutia vychádzajú z vôle väčšiny, vyjadrené slobodným hlasovaním, čím sa zaisťuje ústavná legitimita a legalita prijatého rozhodnutia, ktoré je relevantné v priebehu zákonodarného procesu, vytvárajú, takže ochrana skôr prijatých rozhodnutí predstavuje jednu zo záruk ústavnosti, ktorá vylučuje svojvoľné rozhodovanie. Platí zásada, ktorá bráni vzniku potenciálneho nebezpečenstva uzurpácie moci, že okamih, kedy rozhodovací proces v danej fáze zákonodarného procesu prijatím rozhodnutia nezvratne skončil, je významný pre legalitu prijatého rozhodnutia a takto daná hranica je ústavne neprekročiteľná. Inak povedané, prekročenie z hraníc nezmeniteľnosti prijatého rozhodnutia, v našom prípade uznesenia o tom, že sa nebude pokračovať v rokovaní o týchto návrhoch zákonov, je porušením ústavnosti parlamentom, lebo uznesenie zákonodarného zboru je rozhodnutím obsahujúcim v danej procesnej fáze výrok o konečnej platnosti.
Prijatím uznesenia, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o zriadení mestských súdov v Bratislave a Košiciach, o zmene sídiel odvolacích krajských súdov je daná zákonná prekážka pre nezmeniteľnosť prijatého uznesenia akýmkoľvek spôsobom v legislatívnom procese rokovať o tomto návrhu v druhom čítaní. Postup zákonodarcu pri dôslednom rešpektovaní ústavného princípu legality štátnej moci podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bude preto dodržaný len realizáciou oprávnenia rokovať o novom návrhu najskôr po uplynutí uvedeného šesťmesačného obdobia. Splní sa tak príkaz čl. 2 ods. 2 ústavy, lebo sa umožní konať len zákonom ustanoveným spôsobom. Odlišný postup preukazuje hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného procesu neprípustným konaním, pre ktoré sa nespĺňajú ústavné garancie legitímneho a legálneho zákonodarného procesu, takže dochádza potom k rozporu prijatého zákona s ústavou.
Čiže to je z hľadiska § 96 ods. 3 a šesťmesačnej lehoty na prijatie návrhu zákona v tej istej veci, ako som povedal, z účelu a zmyslu tohto ustanovenia je jedno, či je to samotný návrh zákona, alebo či je to pozmeňujúci návrh. Tu nie je možné vychádzať z expressis verbis, ale z účelu a cieľu, cieľa tejto právnej úpravy, ktorú upravuje zákon o rokovacom poriadku, podľa môjho názoru.
Ďalším problémom pri tomto návrhu zákona vzhľadom na pozmeňujúci návrh je podľa môjho názoru rozpor s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Podľa tohto ustanovenia pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaním, s prerokúvaným návrhom zákona. Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, o námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Národná rada bez rozpravy. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetný pozmeňujúci návrh rieši aj sídla a obvody krajských súdov, ktoré nesúvisia priamo so sídlami okresných súdov, môžme tento návrh považovať za tzv. prílepok, teda za návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, ako taký je neprípustný a predsedajúci o ňom nedá hlasovať.
Pán predsedajúci aj pán spravodajca, prosím o vzatie uvedeného na vedomie. Tu by som chcel poukázať aj na to, že pán poslanec Luciak, ktorý predkladal pozmeňujúci návrh, sám hneď v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu povedal, že sa mení názov tohto návrhu zákona, kde sa vypúšťa slovo okresných, že tým len sám priznal to, že v prípade tohto pozmeňujúceho návrhu ide o prílepok, pretože sa neupravuje to, čo upravoval pôvodný návrh zákona, to znamená len okresné súdy, ale že sa tu aj dopĺňajú ustanovenia krajských súdov, ktoré boli predtým v úplne inej právnej úprave, teda netýkajú sa tohto návrhu zákona v pôvodnom znení.
Z argumentácie Ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocnil zákon, a ak konajú, sú povinní konať iba spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte to na dlhšie?

Susko, Boris, poslanec NR SR
Áno, samozrejme.

Vytvoriť hlavičku
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Takže, keďže máme ešte jednu minútku, tak vás poprosím, ak ju chcete vyplniť, vyplňte, ak nie, tak radšej vás nechám vystúpiť už v celosti. Dobre? (Reakcia rečníka.)
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode, zároveň chcem informovať, že po pánovi poslancovi, keď dohovorí zajtra, keď budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode, sa prihlásila pani navrhovateľka, pani ministerka. (Reakcia ministerky.) Faktickou nemôžete teraz, až po skončení. Takže pani ministerka sa vzdáva svojho slova a bude pokračovať po pánovi Suskovi pán poslanec Šeliga.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a zároveň uzatváram dnešný rokovací deň. Ďakujem za spoluprácu a prajem vám pekný večer a vidíme sa zajtra ráno o deviatej hodine. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 65. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň aj 63. dňom nezmyselnej vojny na Ukrajine, kde ruský agresor vykonáva genocídu na ukrajinskom národe.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadal pán poslanec Ján Mičovský.
Budeme pokračovať v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849) a o vládnom návrhu zákona o zriadení správnych súdov (tlač 917).
Teraz by som chcel poprosiť pani ministerku spravodlivosti, pani Máriu Kolíkovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Máme tu pani ministerku? Bola tu, áno? (Predsedajúci volal interným telefónom. Krátka pauza.)
Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, pokiaľ príde pani ministerka spravodlivosti.

(Prestávka.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
(Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teda pokračovať v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849) a o vládnom návrhu zákona o zriadení správnych súdov (tlač 917).
Prosím pani ministerku spravodlivosti, pani Máriu Kolíkovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, práve sa tak stalo, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Lukáša Kyselicu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Spravodajcom v druhom návrhu zákona v rámci zlúčenej rozpravy je pán poslanec Alojz Baránik, ktorého prosím, aby zaujal svoje miesto určené v sále.
Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Boris Susko za klub SMER - sociálna demokracia, ktorému teraz odovzdávam slovo. Pripraví sa pán poslanec Juraj Šeliga.
Pán poslanec Susko, nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania v zlúčenej rozprave o vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, tlač 849,
a o vládnom návrhu zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 917.)