65. schôdza

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šudík.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnosti už nikto nemôže spochybňovať, kto je agresor a kto je obeťou. Ale každý z nás si môže vybrať, či bude na strane agresora, alebo na strane obete.
Ja som presvedčený o tom, že politici, ale aj občania, ktorí v súčasnosti velebia Rusko či Vladimíra Putina, by v roku 1939 rovnako velebili Adolfa Hitlera. Očividne našim proruským politikom, ale aj ich súkmeňovcom a podporovateľom nevadí, že zrádzajú Slovensko, že zrádzajú svoju domovinu, a akceptujú to, že ruskí vojaci pod vedením Vladimíra Putina denne znásilňujú a zabíjajú desiatky, ba stovky žien, ktoré v svojej krajine chceli slobodne žiť, ale, bohužiaľ, nemôžu. A akceptujú to všetko, čo sa v tejto krajine robí. Ale Slováci po vzore SNP ukázali, že vedia aj pomáhať a že vedia bojovať proti fašistom. Vieme pomáhať materiálne, ale aj vojensky. Pripomínam, že vojensky ide hlavne o obranné systémy a zbrane, aby títo Ukrajinci mohli chrániť svoje polovičky, svoj majetok, svoju pôdu, svoje domy či svojich zvieracích miláčikov. Robia podľa mňa len to, čo by robil aj každý z nás Slovák, ak by nás napadol nejaký okupant, ktorý by chcel zobrať niečo naše. Nerobia nič zlé a my im v tom musíme pomáhať.
Sám ako človek z východného Slovenska vidím, čo spôsobuje tá ruská agresia na občanoch. Sám som dokonca prichýlil aj ukrajinskú rodinu, ktorú v roku 2014 prvýkrát zbombardovali v Donbase a za lepším životom utiekli do Kyjeva. Si povedali, väčšie mesto a náš život bude možno o niečo krajší. No, nuž nevydalo. V roku 2021 (2022, pozn. red.) sa ruský agresor rozhodol, že pôjde ďalej a zaútočil na Kyjev. Druhýkrát tejto rodine zničil všetko, všetko, čo táto rodina mala. Prišli druhýkrát o strechu nad hlavou. Deti prišli o všetky svoje hračky a prišli aj o množstvo svojich priateľov, čo je veľmi smutné. Aj napriek tomu, že vidíme toľko utrpenia a toľko smútku, vidíme hlavne našich kolegov z opozície, ktorí tlieskajú tomuto šialenému Putinovému režimu a tomu, čo stvára na Ukrajine. Toto je realita 21. storočia, že sa nájdu ľudia, ktorí to akceptujú, tlieskajú a podporujú.
Zároveň ma ale aj veľmi mrzí, že množstvo Sloveniek a Slovákov podľahlo ruskej propagande, ale aj ľuďom, ktorí túto ruskú propagandu šíria ďalej. Obviňujú Ukrajincov z toho, že žijú z našich financií, z našich daní a nepomáhame Slovákom, ale pomáhame Ukrajincom. Nuž pravda je taká, že tá všetka pomoc, ktorá pre našich ukrajinských priateľov ide, sú to peniaze z eu-ro-fon-dov, ktoré by sme inak vrátili naspäť do Európskej únie a tým pádom tieto peniaze sú využívané aj ako rôzne platy, mzdy alebo refundácia nájmu aj pre slovenské rodiny. Teda my vlastne v rámci tejto pomoci, ktorú Ukrajine dávame, pomáhame aj slovenským domácnostiam, slovenským podnikateľom a tak ďalej a tak ďalej. My jednoducho tie peniaze vraciame naspäť do slovenskej ekonomiky, ktoré neskôr skončia aj v štátnom rozpočte. Takže neverme hoaxom a tejto proruskej propagande, že my z našich financií pomáhame. Práveže ešte tie peniaze idú naspäť do nášho štátneho rozpočtu a z vašich daní na pomoc Ukrajincom nejde nič zo štátneho, len ak pomáhate vy samostatne.
Áno, každého v súčasnosti trápi na Slovensku enormný nárast cien energií, cien potravín, ale aj pohonných hmôt. Bohužiaľ, všetky krízy, ktoré vo svete boli, priniesli extrémne nárasty cien. Niektoré krajiny v Európskej únii, ale aj vo svete sú na dané krízy pripravené lepšie a niektoré o niečo slabšie.
Ale keď som si prednedávnom pozeral štatistiky, ktoré boli zverejnené na Eurostate, tak slovenské rodiny patria k tým, ktoré majú najmenšiu mieru finančných rezerv, a tým pádom tu krízu, samozrejme, neznášajú, nezvládajú teda. A povedzme si pravdu, kto je za to všetko zodpovedný? No predsa vláda SMER-u a HLAS-u, ktorá tu bola 12 rokov a nepripravili slovenský ľud na možné krízy. A o tom nesvedčí, že Šudík alebo že to povie Igor Matovič, alebo neviem kto. O tom svedčia dáta, ktoré sú zverejnené na oficiálnej stránke Eurostatu, že slovenské domácnosti majú najmenšie množstvo finančných rezerv.
Takže toľko v krátkosti, priatelia, k danej kríze a plne podporujem uznesenie, ktoré sme spoločne s kolegami pripravili, ale aj, samozrejme, pozmeňujúci a doplňujúci návrh pani poslankyne Zenanovej, ktorá taktiež chce pozastaviť spoluprácu s... v Skupine priateľstva s Ruskou federáciou a s Bieloruskom, kde Bielorusko participuje s Ruskom pri tomto hanebnom čine.
Ďakujem.

Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Anna Mierna, nech sa páči. Po nej sa pripraví pani poslankyňa a predkladateľka Monika Kozelová.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v posledných týždňoch sme svedkami vojenského šialenstva, ktoré v Európe nemá obdobu od konca druhej svetovej vojny. Rusko sa útokom na suverénny štát dostalo do pozície agresora, ktorého činy treba bez váhania odsúdiť. Neexistuje žiadny argument, ktorý by dokázal ospravedlniť útoky tankov, lietadiel, lodí a iných zbraní masového vyvražďovania. Organizácia Spojených národov hlási viac ako dvetisíc civilných obetí. Ďalších 17-tisíc evidujú ukrajinské úrady ako nezvestných. Až 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny bolo nútených opustiť svoje domovy. Straty životov vojakov a ekonomické straty sú nepredstaviteľné.
Každý príčetný človek si váži ľudský život a nemôže za týchto okolností vítať dôsledky akejkoľvek vojny. Táto vojna je však o to horšia, že silnejší napadol slabšieho bez akéhokoľvek dôvodu. Ukrajina nemala záujem ohrozovať Rusko a jej jediným previnením bola snaha o zlepšenie života svojich obyvateľov. Slovenská republika sa napriek snahám niektorých našich politikov nemôže tváriť nečinne. Rakety dopadajúce na ľudí vzdialených pár kilometrov od našich hraníc nemôžu byť predmetom apatie a nezáujmu. Je našou povinnosťou odmietnuť akúkoľvek agresiu a pomôcť slabšiemu brániť svoju hrdú existenciu.
V mojich očiach neobstoja argumenty poslancov opozície, ktorí hádžu vinu na Európsku úniu a Spojené štáty. Neviem o tom, že by za posledných sto rokov získala Európska únia alebo Spojené štáty územie cudzieho štátu vojenskou agresiou. To sa však o Kryme povedať nedá. Rusko navyše v súčasnosti okupuje okrem Ukrajiny aj Gruzínsko a Moldavsko. Nie je teda pravdou, že sa Vladimír Putin snaží svojou politikou brániť slabších Rusov pred vonkajšou agresiou. Ak by tomu tak bolo, nenapádal by spravidla bezbranných a slabších susedov.
Uznesenie, ktoré predkladáme Národnej rade, vyslovuje v mene najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky solidaritu nášmu susedovi. Ukrajina je v plnom práve brániť sa, rovnako ako tisíce Ukrajincov bránili v období druhej svetovej vojny územie Slovenska voči silnejšiemu agresorovi. Verím, že z úcty k slobode a demokracii, ktorú tu máme od roku 1989, si dokážeme predstaviť prirodzenú túžbu Ukrajincov zdieľať s nami jeden spoločný európsky priestor. Verím tiež, že urobíme všetko pre to, aby sa ďalší suverénny štát z vôle svojich občanov stal členom Európskej únie. Podporme spoločne toto uznesenie a odsúďme nenávistný krok zo strany Ruska, ktorý v modernom svete nemá miesto.

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, jedna faktická poznámka od pani poslankyni Pleštinskej. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi správne si, Anka, poznamenala vo svojom vystúpení, že nemôžeme sa nečinne dívať. V troskách domu v ukrajinskom meste Izjum boli nájdené telá 44 civilistov. Život v podzemí, voda z mlák a masové hroby, aj tak vyzerá dnes život na východnej Ukrajine. V Charkove bolo zničených asi tisíc budov. Sedemsto z nich sú bytové domy. Desať miliónov Ukrajincov v dôsledku vojny opustilo Ukrajinu. Život na Ukrajine sa zmenil na nočnú moru.
Keď počúvame prejav ruského prezidenta Vladimíra Putina, 9. mája na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím. Spomínal na hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny a vysvetľoval dôvody vojenskej operácie v Donbase. Pondelkový prejav potvrdil základný problém celej agresie voči Ukrajine. Rusko odmieta právo nášho suseda na nezávislosť, suverenitu a naďalej pošliapava základné princípy medzinárodného práva.
Presne tak, Anička, nesmieme sa na to len tak nečinne dívať, a preto je potrebné, aby sme to v uznesení vyjadrili.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Mierna, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem pekne svojej kolegyni Zitke. Ja zdieľam ten názor, ktorý som počula vo verejnoprávnej televízii susednej krajiny, že toto je ruský agre... toto je ruský diktátor. Toto neoznačovala by som ho pomaly, pána Putina, ako prezidenta, pretože toto, čo on spôsobuje bezbranným civilným ľuďom, sa bráni akémukoľvek nášmu vnímaniu moderného, moderného a terajšieho sveta.
Ďakujem pekne.

Teraz vystúpi pani navrhovateľka poslankyňa Kozelová. Nech sa páči.

Dámy a páni, ja prídem, ja prejdem k takým racionálnym veciam, ktoré sú spojené s touto krízou, ktorá je na Ukrajine. Inak musím povedať, že sa mi strašne páči, ako všetci zo SMER-u citujú pápeža, zatiaľ ešte nikto nespomenul Ratzingera, tak možno niekedy ešte k tomu príde.
Keď sa bavíme o Bielorusku, ja chcem len povedať jednu vec. Sú ľudia dobrí a zlí. Nie sú to ľudia, že Bielorusi sú všetci zlí, Rusi sú všetci zlí, Ukrajinci sú všetci zlí, nie, nie je to tak. Ja som... nie je teda dobre, aby sme ich hádzali všetkých do jedného vreca. Ja som s mojimi asistentkami viedla najväčšiu humanitárnu zbierku na Slovensku. Doteraz ešte funguje. Do tohto dňa sme vyviezli na Ukrajinu 300 ton pomoci, 300 ton. A na Slovensku ďalšiu stovku. Medzi mojimi dobrovoľníkmi boli Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci, Indovia, Američania, Španieli, Portugalci. Tí Bielorusi, a musím spomenúť jedného z nich, Mikitu, to je chlapec, ktorý odišiel s Cichanovskou, jeho brat proti protestom v Bielorusku sedí v base, tak tento chalan tam maká dodnes, dodnes. Od začiatku vojny podnes. Takže len aby sme rozlišovali medzi dobrými ľuďmi a zlými ľuďmi.
A ešte upozorňujem na to, že v ukrajinskej armáde operujú tri bieloruské pluky Bielorusov, ktorí sa pridali na ukrajinskú stranu. Tak len, aby, aby, aby bolo jasno.
Strašne sa mi páči, že tuto kolegovia, ktorí tu, samozrejme, ani nie sú, lebo ich to nezaujíma, že presne tí sa vyjadrujú, vyjadrujú k ukrajinskej vojne a vyjadrujú sa k Rusom, ktorí ani netušia, že Kandinskij nie je atómový fyzik, že Čechov nie je traktorista a Piotr Iľjič Čajkovskij nie je pravé krídlo CSKA Moskva. Takže presne títo sa vyjadrujú, vyjadrujú k Rusom, a teda katastrofa čistá.
Chcem povedať jednu vec. To, že nepotrebujú zbrane Ukrajinci, je absolútna lož. Lebo úprimne, dámskymi vložkami a detskými plienkami tých Rusov asi neporazia. Takže to, že potrebujú zbrane, jednoducho je preto, že potrebujú, že chcú svoj mier. To, ale čo momentálne potrebujú najviac, vám tiež viem povedať. Fólie na okná, lebo zasklievať sa tam najbližší rok asi nebude, ale všetky nemocnice majú vytlčené okná, takže potrebujú fólie na okná. Lekári, ktorí operujú v zákopoch, potrebujú nepriestrelné vesty, lebo za bežných okolností ich nemali vo svojom vybavení, to potrebujú. Potrebujú nepriestrelné vesty, lebo sa stávajú terčom. A to, čo potrebujú, napríklad truhly, potrebujú strašne veľa truhiel. Takže toto je to, čo Ukrajinci potrebujú.
Ďalšia vec, na Ukrajine už začala humanitárna kríza. Došli potraviny, došli lieky, došiel obväzový materiál. Na Zakarpatskej Ukrajine aktuálne okrem ľudí, ktorí tam riadne bývajú, normálne bývajú, je vyše milióna ľudí, ktorí sa tam stiahli z oblastí Mariupolu, Donbasu, zhora od Kyjeva, a týchto milión ľudí funguje tak, že na obed dnes dostávajú jedny BB keksy. Upozorňujem aj na to, že v celej Ukrajine nie je pitná voda. Oni nikdy pitnú vodu nemali, vždy si nosili vodu vo fľašiach a to, čo im tečie doma alebo tieklo im doma, nie je voda pitná. To je voda iba úžitková. Takže im chýba voda. Toto úprimne nie je moja prvá vojna, na ktorej sa snažím pomôcť tým, ktorých, ktorí sú v tej druhej strane, v tej, ktorá je utláčaná. A nehovorím iba o vojne, ktorá môže byť so zbraňami, je aj vojna bez zbraní, spomeniem napríklad Srí Lanku a tsunami a tam, môžem vám povedať, že keď sme tam prišli, tak to nevyzeralo inak ako na Ukrajine.
Ale ja by som strašne rada vysvetlila, ako funguje humanitárna pomoc pre zasiahnutú stranu. Vždy to funguje tak, že tie, ten, tie prvé týždne, v podstate prvý mesiac je veľký boom, všetci všetko nosia, všetci sa snažia pomôcť, čo je absolútne perfektné. Lenže presne vtedy nikto neuvažuje nad tým, že tú pomoc treba rozložiť a jednoducho už po tom mesiaci zhruba začína tá krivka klesať, až úplne opadne. To sa stalo aj teraz na Slovensku a je to prirodzená vec, musím povedať, a ja by som napríklad veľmi rada z tohto miesta poprosila momentálne všetky firmy, obchodné spoločnosti a bohaté developerské partie, spravte niečo ľudské. Aspoň raz, prosím vás, spravte niečo ľudské a pomôžte nám pomôcť ľuďom z Ukrajiny, pretože potrebujú jesť. Potrebujú jedlo.
Chcela by som povedať kolegovi Tarabovi, že ja sa za túto va... túto vládu určite nehanbím. Ja som na ňu hrdá. A keby chcel vedieť, za koho sa hanbím, tak ja sa hanbím za všetkých tých kotlebovcov, ktorí včera ostentatívne opustili sálu počas prejavu ukrajinského prezidenta. Nie nejakého Jožka z Hornej Dolnej, ale počas prejavu ukrajinského prezidenta. Za toto sa ja hanbím. Za toto. (Reakcia spravodajcu.) Dnes, prepáč.
Keď včera na Slavíne aktivisti čítali mená padlých ukrajinských vojakov už od prvých bojov o Donbas, viete, čo kričal dav s ruskými vlajkami a s Harabinom na čele? Málo, málo, málo mŕtvych Ukrajincov. Toto kričal ten odporný dav, ja už ani neviem, ako to nazvať, aby som nenadávala, ale pokúsim sa nenadávať. Sem to s tou ich rétorikou dosiahol, dohnali kolegovia Mazurek, Fico, Taraba, proste všetci. Sem to dohnali. Málo ruskej krvi. Málo zabitých Ukrajincov. Ale ani raz som to nepočula napríklad na námestí SNP z úst tých liberálnych slniečkarov, ani raz nezakričali, že chcú viac ruskej krvi, ani raz.
Prosím vás, vojna je katastrofa, nech je kdekoľvek, nech je kdekoľvek. Vytĺkať na nej politické body je pre mňa na zvracanie, na zvracanie. To, čo sa tu deje, je úplne nonsens. Ľudia, ktorí vykrikujú, že netreba pomôcť, potom ľudia, ktorí tvrdia, že no, my pomáhame. Ako pomáhame? V živote nedoniesli napríklad do tých potentených zbierok ani jedny detské plienky, ale, pch, neuveriteľné.
Ja chcem z tohto miesta ešte zároveň poďakovať mojim kolegom poslancom, ktorí prišli pomôcť na zbierku. Videli, že tam naozaj pomoc treba, a ďakujem aj Jurajovi, ďakujem Anke Andrejuvovej, Rišovi Nemcovi. Marek Šefčík nám bol v noci pomáhať vykladať kamión. Ďakujem Gáborovi Grendelovi, Jožovi Pročkovi a naozaj všetkým ďakujem za to, že neurobili to, že nevykrikovali iba z lavíc, ale reálne prišli, pridali sa k dielu a naozaj sa navláčili. Aj Dominikovi Drdulovi, ktorý na vozíčku prišiel pomáhať a naozaj mal prácu na celý deň. Na celý deň.
Takto si ja predstavujem človečenstvo, takto si ja predstavujem ľudskosť. Takto to má vyzerať. A nie vykrikovať na Slavíne, že málo, málo, málo zabitých ukrajinských vojakov. Kam sme sa to, do prčíc, dostali?! Ja pevne verím, že skončíme s týmto tu a začneme uvažovať reálne, logicky a hlavne, hlavne, prosím vás, ľudsky. A hovorím to týmto prázdnym laviciam, lebo ich to absolútne nezaujíma! Oni majú v prdeli nejakú krajinu! Je mi na zvracanie, fakt, z tohto, čo sa tu deje.
Ďakujem, to je celé.