65. schôdza

Ďakujem pekne kolegom. Štefan, možno si to nevieš predstaviť, ale mne sa to už reálne stalo. Nie na Slovensku, ale bol som vo Švédsku, tuším tri-štyri roky dozadu a prišiel som k jednej prevádzke, niečo som kupoval a hovorím im, že musím, bohužiaľ, platiť kartou, že nemám rozmenenú hotovosť a oni mi hovoria na to: aj tak by ste hotovosťou nezaplatili, lebo my by sme vám nemali čo vydať, tu už sa platí len kartou. A mne trošku zmrzol úsmev na tvári, lebo ja som sa im ospravedlňoval a vlastne som zistil, že to nejaký štandard, že hotovosť proste tam ako keby prestala existovať a oni to berú úplne normálne a ja som sa toho zdesil, lebo na jednej strane, áno, človek si povie, technologický pokrok, všetko fajn, je to jednoduchšie, nestratím tie peniaze, nemusím ich nosiť v nejakej veľkej peňaženke, niečo podobné, ale na druhej strane my vidíme, že ak zrazu príde napríklad štát s opatrením, že ak sa povinne nezaočkuješ, no tak nebudeš mať ľudské práva, zdochni od hladu, ako sa to stalo v Kanade, a vy si poviete, no ale ja nebudem akceptovať toto rozhodnutie štátu, že musím podstúpiť nezvratný lekársky zákrok len preto, aby som mohol slobodne pracovať, tak vám štát proste tú kartu vypne. A čo potom? A to nie sú dystopické predstavy od Orwella, to je realita pred pol rokom v Kanade, v Kanade, nie v Číne, to ja stále budem prízvukovať, lebo to je tak strašne desivé, že mal celý svet biť na poplach, ale nie tu sa všetci tvárime, že to je v poriadku, že stále to je taký ten demokratický režim a v rámci tých demokratických hodnôt, keď nás nebudeš poslúchať, no tak zdochni od hladu.
To je proste jednoduchý recept tých tzv. západných demokratov a my sa tomu musíme postaviť, a presne ako povedal kolega Miro Suja, veď my nie sme proti technologickému pokroku, každý z nás používa nejaký smartfón, notebook, wifi, proste sociálne siete, ale ide o to, že človek musí mať na výber. My predsa nemôžeme zúžiť svoje možnosti a dať štátu do rúk nástroj k absolútnej totalitnej moci v prípade, že sa im znepáči nejaký váš názor, tomu sa treba postaviť, a preto je tento návrh.

Pani poslankyne, páni poslanci, môžete sa teraz prihlásiť ústne do rozpravy, ak máte záujem. Pán poslanec Ďurica ako jediný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Milé dámy, vážení páni kolegovia, mnohé tu bolo povedané aj objasnené v súvislosti s nami predkladaným návrhom zákona.
Ja by som chcel najskôr tak netradične zareagovať na Štefana Kuffu, ktorý povedal, že máme vysoké ambície a vzhľadom na počty hlasov a parlamentnú matematiku je to odvážne, odvážny pokus alebo odvážny krok. Štefan, my máme len tie najvyššie ambície a snažíme sa nezľaknúť a nebáť sa a neprestať veriť, pretože sa hovorí, že keď muž stratí vieru, tak akoby zomieral, takže v tomto duchu napriek tej obrovskej presile a napriek tomu, ako prebiehajú hlasovania v Národnej rade, jednoducho neprestaneme dávať tieto návrhy zákonov, ktoré považujeme za dôležité.
Bolo tu predrečníkmi povedané, že tento návrh zákona v žiadnom prípade nespochybňuje ani nejakým spôsobom neútočí na platobné karty alebo systém platenia elektronicky, naopak, rešpektujeme tento stav, rešpektujeme tento prirodzený vývoj aj technológie, ktoré na jednej strane uľahčujú a zjednodušujú život bežným, bežným občanom v každodennom, teda nejakom platobnom styku, ale čo je pre nás dôležité, to je zásadná rovina možnosti vybrať si. Aby ľudia mali možnosť si vybrať a sami sa rozhodnúť. Aby neexistovala sila v štáte, ktorá by túto slobodu dokázala akokoľvek obmedziť. Je to, myslím, prirodzené a dnes aj v tomto slovenskom parlamente sedia strany, ktoré majú slobodu či už vo svojom názve, alebo vo svojom programe, a neustále opakujú tieto pojmy ako je „sloboda" a „demokracia" aj na rôznych tlačových konferenciách a nechávajú sa počuť, že je to pre nich absolútne najdôležitejší postoj a nejaká vízia politiky voči svojim voličom alebo voči občanom. Apelujem preto na poslancov a všetkých, ktorí budú o tomto návrhu zákona hlasovať, aby to vnímali naozaj ako príležitosť pre nás všetkých, či poslancov, alebo občanov, zachovať si túto slobodu a mať možnosť sa rozhodnúť, či budem platiť kartou, alebo budem platiť v hotovosti.
Bolo tu spomenuté takisto, že sú kategórie občanov, ktorí preferujú hotovosť, ktorí dokonca nerozumejú akejkoľvek elektronickej, platobnej, nejakej procedúre a je pre nich komfortnejšie a je pre nich aj pokojnejšie, keď môžu platiť hotovosťou. Zároveň by som chcel spomenúť aj určitý fenomén, a to mi určite dáte za pravdu, že aj dnes pri rôznych udalostiach, pri rôznych spoločenských dejoch, či už na Slovensku, alebo v Európe, vo svete sa stretávame na sociálnych sieťach, medzi ľuďmi na verejnosti s určitými pochybnosťami. Ľudia sú znepokojení, obávajú sa, majú rôzne scenáre. Pýtajú sa nás ako poslancov, komunikujú medzi sebou na sociálnych sieťach, či budú voľby štandardné, či sa zmení volebný systém, či bude možnosť dostať sa k hotovosti, pokiaľ sa niečo v spoločnosti alebo, alebo na politickej scéne udeje.
Myslím si, že je úplne na mieste, aby sme týmto občanom aj týmto návrhom zákona dali signál, že môžu byť pokojní, že nemá ten človek dôvod sa obávať a že toto právo, pokiaľ bude zakotvené v ústave, tak jednoducho je definitívne, a tí ľudia nemusia mať obavu o svoju hotovosť, o svoje peniaze, o spôsob platby, ktorú preferujú alebo ktorá im je bližšia.
Chcem vás preto veľmi pekne poprosiť, aby ste v tom nevideli žiadnu politiku, aby ste v tom videli len v prvom rade tú slobodu, ktorú chceme dať ľuďom, a v druhom rade upokojenie všetkých občanov, ktorí naozaj mnohokrát uvažujú o tom, či je bezpečné mať hotovosť, alebo sa niečo zásadné udeje. Dajme ľuďom pocit istoty v tejto hektickej dobe aj takýmto návrhom zákona, pretože myslím si, že nijako, nijako neobmedzíme technológie, nijako neobmedzíme platbu kartami, nijako nezastavíme ani vývoj, ani trend, ani technológie, jednoducho len zachováme, zachováme právo pre všetkých občanov aj nás ako poslancov, pretože my takisto preferujeme často platbu v hotovosti, aj z nejakého praktického dôvodu je to pre nás často oveľa výhodnejšie, jednoduchšie, a potom sú zase situácie, kedy je práve tá karta alebo tento spôsob platby šikovnejší, takže nič nekazíme, nič nezastavujeme, nič nerušíme, proti ničomu nebojujeme, práve naopak, len dávame tú slobodu a možnosť výberu.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky, pán poslanec, na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel ešte jednu vec, že nielen dôchodcovia, ale aj jednoduchí ľudia niekedy platia v hotovosti, alebo je im nepríjemné, aby nebola stopa, že si kupujú niektoré veci, ktoré by mohli iní ľudia považovať za divné, alebo sa za to hanbia a podobne, a preto to radšej vyplácajú, aby nezostala digitálna stopa. Je to úplne normálne. Ja si myslím, že neni na tom nič zlé, neruší sa digitalizácia, práveže chceme, aby ešte pokračovala a bola lepšia, ale tá možnosť, aby tu pre tých ľudí bola, lebo ako povedal predrečník a spolupredkladateľ zákona Ondro, ľudia nás kontaktujú, pýtajú sa na to. Viac ešte k tomu poviem v záverečnom slove, ale ja si myslím, že to je úplne normálna a legitímna požiadavka.
A hovoriť, že máme málo hlasov, tak každý poslanec by mal hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Je síce možné, že keď tak hlasuje, tak môže byť vyradený z klubu, prípadne vylúčený úplne, ale to už je potom na tom, že aká je demokracia v danej strane alebo hnutí, a vidíme, že tu v koalícii veľmi demokracia nevládne, akonáhle niekto z koaličných poslancov vysloví svoj názor a, nedajbože, tak aj zahlasuje.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek.

Keď v Českej republike prijímali do ústavy návrh, aby teda článok, aby mal občan právo brániť svoj život a majetok so zbraňou, tak sa vtedy zdvihla taká istá forma kritiky, že ale načo to tam dávate, veď to právo tu existuje, tu je. A práve ten argument, že my chceme to právo zachovať do budúcna, aby naňho nikto nemohol len tak jednoducho siahnuť, zvíťazil a dnes, keď vidíme tie tlaky Európskej komisie, kedy pod rúškom boja proti terorizmu obmedzujú zásobníky, strelivo, typy zbraní, držanie zbraní a tak ďalej, tak vidíme, že tento článok v ústave má mimoriadny význam pre Českú republiku, a to isté platí aj o našom návrhu tu na Slovensku.
Ľudia si môžu povedať, a na čo dávate nejaký návrh, keď to nerieši nijakú aktuálnu problematiku. Veď predsa právo platiť v hotovosti máme. Máme, len dokedy? Bude to tak navždy? Vidíme digitálne euro, digitálny jüan, vidíme akým spôsobom Európska únia pristúpila k regulácii kryptomien. To sú zásadné veci, pri ktorých vidíme, že je snahou konkrétnych politikov, byrokratov, aby digitálna stopa pri každej platbe existovala a aby každá jedna platba bola konkrétnym spôsobom nejak archivovaná a hlavne kontrolovaná, aby ten štát mal nad ňou kontrolu. A odôvodňujú to vecami, ktoré, samozrejme, sú problémom – financovanie terorizmu, financovanie drogového obchodu a tak ďalej, lenže dochádza aj k postupnej strate práv a slobôd občanov, ktorí následne ostávajú len vazalmi toho štátu a musia si priať, aby ten politik nepristúpil k nejakým šialeným krokom, aké vidíme v Číne alebo v Kanade.
A to sú veci, ktorými sa musíme zaoberať, veci, ktoré musíme riešiť výhľadovo do budúcna, a preto je dobré zakomponovať to do ústavy, aby na to v budúcnosti nemohol nikto siahnuť, aby ďalšie obmedzovanie hotovosti jednoducho nebolo prípustné.

Pán poslanec Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ako kolega Ondrej Ďurica povedal vo svojej rozprave, tento náš návrh zákona v žiadnom prípade, ak niektorí kolegovia chcú vnímať ako nejaké politické gesto, tak z tohto omylu, alebo z tohto takého nie príliš dokonalého pohľadu na tento zákon, ich treba hneď na začiatku vyviesť, pretože právo na hotovosť je základným právom ako by si človek alebo občan danej krajiny, alebo občan Slovenskej republiky mohol zachovať svoje nejaké vnútorné integritné procesy pri platbe za tovary, služby, ktoré buď využíva, alebo ktoré poskytuje. To znamená, že systém, ktorý je nastavený na území Slovenskej republiky, v žiadnom prípade neobmedzuje, ale zároveň ani nejakým zvláštnym spôsobom používanie hotovosti a jej dlhodobo udržateľný systém bankových platieb alebo bankového prevodu nejakým spôsobom neukladá alebo ani nechráni.
To znamená, tento zákon naozaj je iba o tom, aby v ústave bolo zakotvené a zakomponované ústavné právo na ochranu hotovosti. Pretože, ako bolo povedané v predchádzajúcej rozprave kolegom Mazurekom, v mnohých krajinách a v mnohých štátoch sa dostávajú k moci, dokonca k neobmedzenej moci, určité skupiny ľudí, ktorí majú nejakú buď ideologickú stopu a výsledkom je to, že môže takýto predstaviteľ štátu obyčajného človeka dohnať až k naozaj doslova a do písmena k sociálnym samovraždám, ak mu siahne na to najcennejšie, čo má, to znamená finančné prostriedky, ktoré sú viazané v nejakom digitálnom systéme. Čiže ak ľudia, ktorí sa naozaj niekedy chcú postaviť na odpor voči štátu alebo voči vláde s ktorou nesúhlasia, tak toto právo na hotovosť zakomponované v ústave ktoréhokoľvek štátu, ale teraz na území Slovenskej republiky, je našou povinnosťou ako zákonodarcov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štefan Kuffa.