65. schôdza

S faktickou poznámkou pán predseda výboru Viskupič. (Reakcia z pléna.) Á, takže toto už máme rozpravu, takže reakcia na faktické poznámky nie je.
Takže ďalší v rozprave ako poverený člen poslaneckého klubu strany SaS je pán predseda výboru Viskupič, ktorému udeľujem slovo, a potom, vážené panie poslankyne, páni poslanci, umožním vám prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán predseda výboru.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, téma pomoci zraniteľným skupinám obyvateľstva v časoch cválajúcej inflácie, aktuálne sme medziročne na 11,9 %, je úplne legitímnou témou. V SaS hovoríme od začiatku jasne, je potrebné rýchlo a efektívne pomôcť všetkým zraniteľným skupinám obyvateľstva. Zároveň je potrebné túto pomoc napasovať aj na možnosti štátneho rozpočtu a celých verejných financií. Zvýšené dane alebo rozvrátené verejné financie by totiž občanom viac uškodili, ako pomohli.
Minister financií chce rodinám každoročne rozdať 1,3 mld. eur navyše. Chce pomôcť rodinám, okej, to je dobré, ale úplne všetkým a navyše ešte viac bohatým ako chudobným. Na druhej strane ostatným postihnutým skupinám obyvateľstva, aj takí sú, bez detí sa neušlo žiadnej pomoci. V číslach len, alebo 37 % všetkých domácností má deti a z nich 430-tisíc osôb je objektívne v pásme chudoby a potrebujú pomoc. Áno, potrebujú pomoc, tu je tá pomoc náležitá a správna. Šesťdesiat tri percent domácností, ten zvyšok, nemá deti, resp. má deti odrastené, alebo teda už nie sú v závislom postavení, alebo ich z akýchkoľvek dôvodov nemajú, a v tejto skupine domácností je 200-tisíc osôb, ktoré sú v rovnakom pásme chudoby, ako teda tej skupiny s deťmi, tiež potrebujú pomoc, ale nedostanú ju. Toto je hlavný problém.
Minister Matovič zvykne spomínať graf, podľa ktorého sú slovenské rodiny ohrozené chudobou najviac spomedzi krajín Európskej únie. Áno, vzhľadom ku slovenským špecifikám je to tak. Treba však presne povedať, ktorých rodín sa to týka. Z rodín, ktoré majú oboch rodičov a majú jedno či dve dieťa, dve deti, je pod hranicou chudoby 10 %, čo je menej ako celoslovenský priemer. Pri početnejších rodinách je, samozrejme, situácia iná, čiže pri rodinách s troma a viacerými deťmi je to až 36 %, ktoré sú teda ohrozené chudobou, a pri rodinách s jedným rodičom, pochopiteľne to je, samozrejme, zasa ďalšia zraniteľná skupina, je to 34 %. Rodiny, ktoré majú dosť peňazí na život, a teda vidíme, že je ich takých, pretože väčšina rodín má jedno alebo dve deti, nepotrebujú od štátu vyššie sociálne dávky, potrebujú však lepšie školy. Mnohé matky na materskej a rodičovskej dovolenke nepotrebujú od štátu ďalšie peniaze. Potrebujú lepšie podmienky na to, aby sa mohli vrátiť do práce, napríklad aby mali dostupné jasle alebo materskú školu.
Prečo sa ide pomáhať aj tým rodinám s deťmi, ktoré vďaka svojej životnej úrovne pomoc nepotrebujú, a možno si ju ani nevšimnú, keď ju dostanú? A na druhej strane pomoc sa nedostane ku tým núdznym, ktorí z rôznych dôvodov nemajú deti a z neznámeho dôvodu vypadli z tejto pomoci.
Zároveň aj rôzne skupiny rodín teda potrebujú od štátu odlišný prístup. Pán minister však navrhuje približne rovnakú pomoc pre všetkých. Takto sa pán minister prihlásil ku forme "sociálneho štátu", ktorý funguje na princípe balíčkov pre určité skupiny ľudí s následným kalkulom ocenenia vo voľbách. Namiesto zmysluplnej a cielenej pomoci pre všetkých tých, všetkých tých, ktorí ju reálne potrebujú. Okrem výrazu ´Slovenský štát´ si však pán minister od predchodcov zo strany SMER zobral aj zvyk urýchleného prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a utajovania informácií o tom, čo jednotlivé zmeny prinesú, respektíve čo všetko vlastne obsahujú. Tento zlozvyk, a poviem, že sme spoločne dotiahli na neprekonateľnú úroveň, na úroveň, keď sa nebojím povedať, že aktuálne skrátené legislatívne konanie je jasným znásilnením jeho princípov. Je teda nenáležité.
Na pochopenie, o čom je reč. Minister financií navrhuje najväčšiu zmenu v sociálnej politike možno za desiatky rokov, ale prvý paragraf z navrhovaných zmien bol ukázaný len niekoľko hodín pred včerajším rokovaním vlády, v podstate v utorok o deviatej večer, základný rámec bol opisovaný na tlačovkách a bez vysvetlenia desiatok potrebných detailov. Vrchol takého, že takto by to nemalo byť, bol dosiahnutý, keď Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta dopady na základe informácií z tlačovej besedy. Takto by to ale fakt nemalo byť.
Skrátené legislatívne konanie slovenské zákony povoľujú iba pod podmienkou, že nastala mimoriadna okolnosť, z ktorej vyplýva ohrozenie či už základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, v prípade by štátu mohli hroziť, byť spôsobené značné hospodárske škody.
Ja si myslím, že teraz takáto okolnosť nenastala. Veď pán minister od začiatku roka počúval, že treba pomôcť chudobným s vysokými cenami, ale neurobil to, lebo podľa neho mal peniaze niekde hľadať pán minister Sulík, najlepšie na ministerstve hospodárstva. Čiže keďže mal pán minister financií na presadenie štedrejších rodinných dávok niekoľko mesiacov, nie je pravda, že zrazu, že teraz, v tomto momente, tento týždeň nastala udalosť, s ktorou sa nedalo počítať a pre ktorú treba schvaľovať zákony za 1,3 mld. ročne rýchlo a bez znalosti základných faktov.
Ešte treba upozorniť, že my všetci hovoríme, že áno, že je to ročne, ale to sú trvalé výdavky, to je v horizonte desiatich rokov 13 mld. euro. Bavíme sa o tom zo dňa na deň bez kompletných analýz, bez, bez počúvania či už tých, ktorých sa to týka, alebo analytikov, alebo aj štátnych analytických útvarov rôznych.
Myslím si, že každý poslanec parlamentu, ktorý si ctí zákony, by sme mali odmietnuť skrátené legislatívne konanie a tento návrh odmietnuť. Predložený návrh zákona nie je určený ľuďom, ktorí pre vysoké ceny nemajú na jedlo a energie. Ide o trvalé zvýšenie dávok pre všetkých, chudobných aj bohatých, aj tých, čo to nepotrebujú. A to, presne to, čo dáme tým, ktorí to nepotrebujú, napríklad aj našim deťom, tak práve tie peniaze budú potom chýbať tým, ktorí to potrebujú, a napríklad nemali to šťastie, že vedia mať vlastné deti, alebo už tie deti vyleteli z hniezda a už sa živia samé.
Slovensku nehrozia značné hospodárske škody ani ohrozenie ľudských práv, ak tento balík neschválime v zrýchlenom režime. Naopak som presvedčený, že takéto škody hrozia, keď sa pretlačí takáto zásadná a veľká zmena za 1,3 mld. euro ročne bez debaty s ľuďmi, ktorí rozumejú makroekonómii, rozumejú sociálnym dávkam. Úplné vypojenie štátnych analytických útvarov, či už Inštitútu sociálnej politiky, Inštitútu finančnej politiky, ale aj Útvaru hodnoty za peniaze, je, myslím, veľkou chybou a analytici ani odborná verejnosť nemali žiadnu možnosť alebo sme mali minimálnu možnosť sa vyjadriť, neprebehli žiadne etapy riadneho legislatívneho procesu, žiadne vnútrorezortné pripomienkové konanie, žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadne rozporové konanie. Boli porušené všetky, všetky, kompletne všetky pravidlá legislatívneho procesu.
Pri takomto časovom zhone hrozí, že autori zmien i pri tej najlepšej vôli, tu nikto nehovorí, že je vôľa zlá proste, toto v žiadnom prípade, ale pri takomto chvate autori zmien urobia mnoho chýb, ktoré sa potom budú len veľmi ťažko naprávať. Totiž je politicky takmer nemožné znižovať dávky, ktoré už štát raz začal rozdávať. Nerozumiem, ako mohli ministri bez mihnutia oka včera na vláde prijať zmenu na mnoho rokov dopredu bez toho, aby presne vedeli, či je dobre premyslená, čo vlastne spôsobí, a napríklad aj pri voľnočasových poukazoch či je vôbec realizovateľná.
Aj vlády SMER-u zneužívali zrýchlené legislatívne konanie. Napríklad, a to si spomeňme, keď už teda kritizujem, pred voľbami v roku 2020 sa neúspešne pokúsili narýchlo zvýšiť prídavky na deti z 26 na 50 euro, presne to, čo sa chce teraz urobiť. Ročné náklady mali byť okolo 300 miliónov. Úspešnejší boli pri zavedení 13. dôchodkov, ktoré okrem SMER-u a SNS podporila aj SME RODINA a ĽSNS. Tak isto to bolo opatrenie za stovky miliónov. Ale na schvaľovanie opatrení v sume 1,3 miliardy štrukturálnych, to znamená každý rok bez základných demokratických postupov, si na Slovensku zatiaľ nikto netrúfol, až my teraz, až my teraz, fakt, myslime na to, prosím.
Pán minister financií cez skrátené legislatívne konanie pretlačil očkovací bonus, aj lotériu, aj keď tiež nešlo o mimoriadnu udalosť. V podstate aj vtedy ten nízky záujem o vakcíny bol dlhodobý problém. Myslím, že na tomto však pán minister pochopil, že mu stačí nadpolovičná väčšina ministrov a potom poslancov v parlamente, ktorí sa nebudú na nič pýtať a radi sa zvezú na jeho populizme, lebo teda rodiny sú dôležitou cieľovou skupinou.
Myslím, že teraz tiež nejde o život. Možno ide, ale nejde, a hovorím to preto, lebo nepomáhame všetkým, ktorým ide o život, hej? Pomáhame iba rodinám s deťmi, nie iným chudobným, ktorí deti nemajú, ale teda posúva, posúva sa táto hranica ešte ďalej cez facebookové statusy, cez tlačovky sa presadzuje fakt takáto veľká zásadná zmena a suma.
Ďalší zásadný problém je, že takmer polovicu balíka zaplatia samosprávy, ktorým výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa výrazne zníži príjmy alebo teda v prvom rade zníži nárast ich príjmov. Ich sa tiež nikto nepýtal na názor, ale k tomuto už potom k rozprave priamo.
Záverom už len pár slov. Vnímam, že sa, že sa minister financií vybral cestou Maďarska a Poľska, ktoré sa snažia výraznou podporou rodín zvýšiť pôrodnosť, okej. V prípade oboch krajín sú to veľmi drahé riešenia, rovnako ako to bude drahé riešenie aj na Slovensku. Ale treba povedať, že nefungujú. Keď si pozrieme štatistiky, či už Poľska alebo Maďarska, tak tá reálne nízka pôrodnosť, ktorú tieto dve krajiny majú, sa nijak nezvyšuje. Ľudia sa jednoducho nenechajú uplatiť vyššími dávkami, aby mali deti. Ľudia potrebujú viac ako "úplatok", aby mali deti. Ľudia potrebujú fungujúcu spoločnosť, priestor sa sebarealizáciu, fungujúci štát, dostupné škôlky, kvalitné zdravotníctvo. Potrebujú krajinu, kde si vedia predstaviť život svojich detí.
A treba vnímať ešte jednu vec, ak aj ľudia majú deti a proste krajina nám nebude fungovať a za tú krajinu sme tak nejak všetci, ako tu sedíme, zodpovední, tak tie deti aj tak zo Slovenska odídu. Prvé deti nám odchádzajú už študovať na zahraničné stredné školy. Máme obrovský problém, ako veľa detí nám odchádza študovať na vysoké školy zahraničné a bude len malá šanca, aby sa nám vrátili. Čiže aj keby hneď sa podarilo stimulovať pôrodnosť, nestačí to. Nestačí, aby sa dieťa narodilo, ešte musí chcieť žiť v tejto krajine, a to je, to je naša úloha.
Ďakujem pekne. Len teda na záver informácia, klub SaS nebudeme hlasovať za skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

!!! VYMAZAŤ NADBYTOČNÝ RÁMČEK !!!

Na vaše vystúpenie evidujem desať faktických poznámok, jedenásť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s ďalšími.
Ako prvý, pán poslanec Šefčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Tak Marián hovoril o niektorých veciach, dotknem sa len niečoho. Povedal si, že 37 % domácností má deti, keď som si dobre zapamätal, no a práve týmto chceme pomôcť. Ja si myslím, že existujú výskumy, však to vieme, že práve tieto rodiny s malými deťmi sú najviac ohrozené v spoločnosti. A zarazilo ma troška, že si povedal ´pomáhame´, ale nepomáhame všetkým, ktorým "ide o život". No veď v poriadku, toto je balík na pomoc rodinám. Ty určite so svojimi kolegami pripravíš balík, v ktorom podporíme tých 200-tisíc domácností, ktoré sme v tomto prípade vynechali. Nemôžme v jednom balíku podporiť všetkých a všetko. Ale je tu balík na pomoc pomoci, na pomoc rodinám, takže, takže skúsme aspoň túto skupinu na začiatok nejakým spôsobom "vyriešiť".
Povedal si, že tí, ktorí majú jedno, dve deti, že nepotrebujú pomoc od štátu. Ja si to nemyslím, potrebujú aj oni pomoc od štátu a tak isto si myslím, že môže to byť motivácia pre nich mať viac detí, hoci ty si to, ty si to negoval.
Ja si pamätám, že, a neviem, ako je to presne teraz v Rakúsku s tým sociálnym systémom, ale chodia tam pracovať ľudia do Rakúska, aby mali 200 eur na dieťa a tam sa prihlásia, tam pracujú, nie sú tu, a z Rakúska poberajú 200-eurové prídavky, aby si prilepšili a oplatí sa im to.

Pán poslanec Kazda s faktickou poznámkou.

Pán poslanecký kolega, venoval si sa, budem trošku kritickejší, venoval si sa aj nad rámec toho návrhu, ktorému tu, ku ktorému sa asi budeme vyjadrovať potom v prvom čítaní, ale to je len taká malá kritická poznámka. Dôležité je to, čo tam zaznelo.
Vystihol si veľmi správne to, že tento návrh nijako neeliminuje značné hospodárske škody. To je naprosto jasný fakt. Aj keby sme prijali, domnievam sa, naprosto falošnú ekonomickú predstavu o tom, že týmto eliminujeme značné hospodárske škody, tak jednoznačne a rozhodne ich neeliminujeme za mesiac, ktorý ušetríme skráteným konaním a nebolo by to ani za tri mesiace, keby sa to konanie nejakým spôsobom predlžovalo v riadnom konaní a cez MPK. Toto jednoznačne môžeme povedať už teraz a ja predpokladám, že to vedia aj kolegovia z koalície.
A rozhodne, rozhodne neeliminujeme ekonomické, hospodárske škody tým, že spustíme dotačný program na financovanie voľného času detí. Mne tieto dve veci absolútne nejdú dohromady. Neviem, ako kolegom z koalície, ale že by v nejakej krajine niekto eliminoval hospodárske škody tým, že vytvorí 400-miliónový, ročne 400-miliónový balík na financovanie voľného času detí, tak ja myslím, že toto je naozaj, to by bolo ťažké sústo stráviteľné pre kohokoľvek z iných krajín, kto by, kto by sa stretol s takýmto návrhom.
A tak isto, tak isto to nie je pomoc rodinám, to by som chcel zdôrazniť. Pomoc dáva ten, kto má vlastné peniaze a dá vlastnú, vlastnú iniciatívu. Nie vláda, ktorá má peniaze od daňových poplatníkov. To nie sú jej peniaze, ona je len správnom tých peňazí a ona prerozdeľuje, ona rodinám nepomáha, ona sa môže rozhodnúť prerozdeliť.

S faktickou poznámkou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Viskupič, každá pomoc má byť v prvom rade adresná, v prvom rade má byť rýchla, v ďalšom slede musí byť udržateľná, ale najmä musí mať základné znaky, základné znaky zásluhovosti a základné znaky zdravého rozumu. Táto kombinácia, ktorá nám tu prišla v skrátenom legislatívnom, sa z tohto aspektu značne vymyká; 1,2 miliardy to nie je jednoducho zanedbateľná čiastka peňazí, o ktorej sa bavíme, na celý kalendárny rok s platnosťou aj od budúceho kalendárneho roka. A niekto si povie, že fajn, v tomto prípade alebo v tejto dobe by to bolo vhodné, nejakým spôsobom to pustiť, ľudovo povedané, k ľuďom a takýmto nejakým zázračným spôsobom, ako si to pán minister financií myslí, im ani nieže zalepiť oči, pretože naozaj zvýšenie rodinného prídavku je vždy fajn, ale aj na základe zvýšenia rodinného prídavku musíme posudzovať a najmä zodpovedne posudzovať, či daná rodina to zvýšenie rodinného prídavku potrebuje alebo či daná rodina si ho zaslúži.
Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, tak tento návrh zákona určite nespĺňa znaky, aby prišiel do pléna Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní, pretože základný kameň alebo základný taký stavebný materiál, ktorý je v tomto zákone postavený, nie je o tom, že sa nám navýšia prídavky na deti alebo že sa nám zvýši daňový bonus na dieťa či do 5, do 15, alebo nad 15 rokov, ale pán minister financií túto svoju geniálnu ďalšiu myšlienku postavil na tom, že financovanie krúžkovej činnosti v sume 400 miliónov eur ročne zabráni národohospodárskym škodám. Čiže ja sa len chcem naozaj pýtať a racionálne dožadujem sa odpovede, akým spôsobom, akou analýzou, alebo akou syntézou na to ministerstvo financií prišlo, pretože podľa mňa je to naozaj hlúposť.

Pán poslanec Potocký s faktickou poznámkou.