65. schôdza

Dobrý deň prajem, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu, ktorý je momentálne navrhovaný a je to takzvaný sociálny balíček, ktorý pozostáva z troch častí: to sú prídavky na deti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa utíšili a netelefonovali v sále.

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
...daňový bonus na deti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec!

Sulík, Richard, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz. Dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona, ktorý pojednáva o prídavkoch na deti, o daňovom bonuse na dieťa a o takzvaných VOČAP-och, voľnočasových poukazoch.
Začnem tými prídavkami na deti. Ony tu nie sú vždy, ony vznikli okolo roku 1935, teda v roku 1935 v Nemecku, keď teda ich zaviedol Hitler, lebo chcel, aby, aby sa rodilo viac árijských detí, tak zaviedol prídavky na deti, ktoré platili iba pre árijské deti, a týmto nejak si chcel chovať budúcu generáciu. Prídavky na deti teda tu neboli vždy a nie je to naozaj niečo, čo nutne a vždy pomáha. Keď ich už máme, tak mali by sme sa zamyslieť nad tým, že či naozaj štát, keď chce prídavkami na deti podporovať rodičov, aby mali deti, či je v záujme štátu, aby mali ľubovoľne veľa detí, či napríklad by nemalo zmysel podporiť iba prvých päť detí a potom si povedať, dobre, kto chce mať šieste, samozrejme, jeho dobré právo, aj siedme, aj ôsme, ale možnože to už štát nemusí podporovať, lebo možno, že štát si povie, tak nad päť detí už aj tí rodičia nemusia stíhať. My totiž chceme, aby tí rodičia ešte napríklad aspoň jeden z nich chodil aj do roboty, nemusia stíhať sa tým deťom plnohodnotne venovať. Tak toto je vec, ktorá mi v tom návrhu chýba, že keď prídavky na deti, prečo musia byť na neobmedzený počet detí.
Ďalšia vec je, prečo musíme vyplácať tie prídavky na deti aj všetkým bohatým ľuďom. Prečo nie len tým, ktorí to naozaj potrebujú. No a keby sme si ale povedali, že dobre, však vyplácajme to len tým, ktorí to potrebujú. Niekto má päť detí, dostáva, ja neviem, 400 eur alebo 300 eur, tak do nejakej hranice a potom by, samozrejme, to padlo z 300 eur na nulu, keď niekto prekročí tú hranicu. Niekto zvýši svoj príjem o sto a prišiel by o prídavky na deti vo výške tristo. To je, samozrejme, extrémne nespravodlivé, sú to tie marginálie, to marginálne zdanenie by vyletelo v tom, v tom bode prechodu donekonečna. A preto to treba robiť trochu sofistikovanejšie. Nestačí teda len povedať, ja chcem viac prídavkov na deti, lebo som si to vsadil do hlavy a teraz tu všetkých na toto zmagorím. Treba sa nad tým zamyslieť a vypracovať to poctivejšie. Treba dať prechod od nejakej sumy, potom si povedať, odtiaľto začneme jemne s klesaním prídavkov na deti, až to niekde vyklesá na nulu, a potom už tí bohatí prídavky prídavky na deti mať nebudú.
No a takéto niečo, samozrejme, rieši odvodový bonus, ale my také niečo už aj v našom zákone o dani z príjmov máme, a je to nezdaniteľné minimum. Neviem, či viete, ale všetci, ako tu ste, na vás vy si už nezdaniteľné minimum uplatniť neviete alebo len trochu, lebo zarábate príliš veľa. Naše nezdaniteľné minimum je dnes odhadom 400 eur po nejakú sumu, potom klesá, vyklesá na nulu, a potom už tí, čo sú bohatí, nezdaniteľné minimum nemajú. Toto už dnes máme v zákone. Nie je predsa najmenší problém naviazať napríklad aj také prídavky na deti na to nezdaniteľné minimum.
Ďalej bonus. Daňový bonus na dieťa. Opäť sa pýtam, prečo, ale predtým ešte chcem toto pýtať, tak my chceme, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať. To, my to máme ako náš slogan, ale ja som presvedčený, že to chcú všetci, ktorí sú v tejto miestnosti, aby sa oplatilo pracovať. Tak prečo nenaviazať aj tie prídavky na deti na pracovný pomer rodičov? Nie celé, ale to, čo sa má zvýšiť teraz. Však tým, čo nepracujú, nechajme, to, čo dnes majú, a tým, čo pracujú, tým dajme tie vyššie prídavky na deti. Naviažme aj prídavky na deti na prácu, aby sa oplatilo pracovať aj z tohto dôvodu. Koniec koncov má to aj svoje racionálne vysvetlenie, keď je matka v robote aj otec, tak vie sa menej starať o tie deti. Tak z tých prídavkov, ktoré by dostávali, napríklad by vedeli zaplatiť opatrovateľku.
No a teraz ten bonus na dieťa. Tak opäť sa pýtam, prečo na všetky deti rovnako. Prečo ten daňový bonus na dieťa má dostať aj ten, kto je bohatý? Aj tunák to bohate stačí naviazať napríklad na nezdaniteľné minimum. Nepovieme sto euro prídavok, teda prepáčte, sto euro daňový bonus na dieťa, lebo Igor Matovič si vsadil do hlavy, že každé dieťa musí dostať dvesto, a v tom jeho jednoduchom svete čísel tu dáme sto, tu dáme päťdesiat, tu dáme päťdesiat. Vybavené. Prečo nepovedať to trošku sofistikovanejšie, trochu sa nad tým nezamyslieť. Tak keď máme nezdaniteľné minimum 400, tak povedzme daňový bonus na dieťa nebude 100, ale bude 25 %, štvrtina z tých 400, to je rovnaká stovka pre tých, čo zarábajú málo, ale potom by to už začalo automaticky klesať, a tí bohatí nedostanú daňový bonus na dieťa, lebo ho nepotrebujú.
Ďalej je otázka, prečo majú dostávať všetky deti rovnaký daňový bonus. Čo je v záujme štátu? Položme si otázku. Tak prvé dieťa veľakrát je vznik rodiny, je prvé dieťa. Štát nemusí prvé dieťa tak podporovať ako tretie. Na prvé dieťa by možno stačilo dať iba 50 % toho daňového, teda z tých 100 eur. Takže 12,5 % dať z nezdaniteľného minima. Druhé dieťa. Už keď tí rodičia majú prvé dieťa a vidia, čo to naozaj stojí a už majú na krku lízing a hypotéku a neviem čo, dobre si rozmyslia, či chcú mať druhé dieťa, tak tu ich podporme a povedzme teda, dobre, no tak keď dáme na prvé dieťa, nech to je teda v priemere 100, no tak keď dáme na prvé dieťa iba 50 eur cez ten prepočet, čo som hovoril na ten daňový bonus cez nezdaniteľné minimum, no tak keď dáme na prvé dieťa len 50 eur, na druhé dieťa dajme 80 eur, a najviac, to som presvedčený o tom, je v záujme štátu, aby rodiny mali tretie dieťa. To je to najcennejšie dieťa, to je to tretie, tak tam dajme 140 eur. Štvrté dieťa v poriadku, tam sa vráťme znovu na 80, piate dajme ešte niečo a potom povedzme stop, na šieste už nebudeme platiť daňový bonus na dieťa. Prečo toto nespraviť celé trochu inteligentnejšie? Prečo to tu musíme znásilniť?
Vy im ešte robíte užitočných idiotov pri tom všetkom, prečo to musíme znásilniť za jeden týždeň, ja som tento návrh prvýkrát videl v utorok večer. Prečo to nemohlo ísť do riadneho medzirezortného pripomienkového konania, kde by sme, napríklad my strana SaS, mali možnosť to pripomienkovať? Prečo to nemohlo byť skôr ešte dané koaličným partnerom, že pozrite, toto chcem robiť tak, tak poďme. Nie. To teraz musí byť skrátka, lebo Igor Matovič si to vsadil do hlavy.
Takže keby sme to chceli robiť poriadne, tak daňový bonus na dieťa naviažeme na nezdaniteľné minimum, tým pádom by bol v nejakej výške, potom by pekne klesal prechodom až na nulu a bohatí by nedostali nič, po druhé by sme obmedzili počet detí, po tretie neplatili by sme na každé dieťa rovnako, ale na prvé menej, na druhé viac, na tretie najviac, lebo to je to najcennejšie z pohľadu štátu aj z pohľadu rodiny, SaS je presvedčená, že funkčná rodina je základom našej spoločnosti, a potom už tam by to ďalej mohlo klesať, štvrté, piate dieťa, lebo sú už aj efekty z rozsahov. Napríklad živiť päť detí nie je päťkrát drahšie ako živiť jedno dieťa, a niekde by už potom štát povedal, stačí, my už nemáme záujem podporovať viac detí. Takto sa to robí, do psej matere, by sa patrilo teraz povedať.
Poďme teraz, prosím vás pekne, k tým VOČAP-om. To je, to je môj čas tam? Jedenásť? Poďme k tým VOČAP-om. Ten zákon je tak zle napísaný, že je nevykonateľný. Braňo Gröhling, neviem, či už vystúpil, alebo ešte len vystúpi, ale vám potom povie úplne presne detailne. A to je VOČAP-y, voľnočasové poukazy, nám sa páčia, to je v našom programe. Ja, ja som rád, že to tam je. Len je to tak sprznené, že je to nevykonateľné a neostáva nám nič iné, ako s tým nesúhlasiť. VOČAP-y, voľnočasové poukazy, mali nahradiť dnes rôznu spletitosť peňazí, ktorá ide, ktoré idú do športu, na rôzne aktivity, lenže ony sú dodatočne k tomu celému a ten zmätok a tá neprehľadnosť bude len väčšia. A potom sa budeme čudovať, že rôzni funkcionári, ktorí dnes zožerú možno 40 % peňazí nejakého zväzu, sa budú mať ešte lepšie a budú si vedieť ešte viacej tam uhrať peňazí pre seba. Docielime presný opak toho, čo chceme. Tie voľnočasové poukazy majú robiť to, že dostane ich rodič a rodič rozhodne, rodič bude ten kontrolór, ktorý povie, dám to sem, títo to robia poriadne. Nie, tunák to máme, že skrátka to bude dodatočne. Rodičom neveríme, tak ako je napísané, tak Igor Matovič si myslí, že rodičia budú okrádať svoje vlastné deti. Toto ja považujem za extrémny nezmysel. A, lebo deväť, a nájdu sa aj takí, bez debaty, ale (povedané so smiechom) 90 % rodičov, aj veľká väčšina Rómov nebude okrádať svoje deti. To je, veď deti, to je investícia, to je, a kokso, no škoda rečí o tomto. Preto ten rodič, tomu musíme dôverovať, on nech kontroluje, čo sa deje s peniazmi, a nie 486 ďalších úradníkov. Toto je napísané v správe, v doložke, ktorú Igor Matovič k tomuto zákonu predložil.
Tak my tu chceme znižovať počet úradníkov, ale ideme 486 z nich zamestnať. To je šialené! To je jedno celé ministerstvo. 500 úradníkov je jedno ministerstvo. Na hospodárstve mám menej ľudí ako 486, lebo sme zefektívňovali a prepúšťali pred rokom a pol. Tu ideme len tak šmahom ruky 500 úradníkov. Tam je napísané číslo, že to má stáť šesť miliónov. Samozrejme, holý nezmysel, lebo keď si vydelíte šesť miliónov dvanástimi mesiacmi, 486 úradníkmi, odvodmi, ktoré za nich treba platiť, a ešte, predpokladám, budú mať tiež trinásty, štrnásty plat, tak vám vyjde minimálna mzda. Čo je toto za nezmysel?
Ďalší nezmysel je akýchsi ominóznych deväť miliónov ešte tento rok na informačný systém, pričom my tu máme pravidlo, ktoré Igor Matovič zavádzal, respektíve ho presadzuje pravidelne na vláde, čo je nad milión eur, musí posúdiť ústav, ústav, prepáčte, útvar (reakcie z pléna), áno. Možno najvyšší čas to premenovať na ústav, lebo nemali skrátka možnosť to posúdiť. Čiže tunák neplatí pravidlo, pre Igora Matoviča neplatia pravidlá, lebo on si povie, toto je dôležité a ja som tu mesiáš a ja môžem ignorovať pravidlá, lebo robím to za správnu vec. Toto je moja historická úloha a vtedy pravidlá neplatia, ani legislatívne, ani vôbec žiadne a ÚHP už nech je úplne ticho, deväť miliónov je v poriadku.
No, ja si myslím, že to vôbec nie je v poriadku. ÚHP to malo posúdiť. Tak ako sa k tomuto celému, čo sa tu deje, mala vyjadriť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska, Inštitút finančnej politiky, lenže nemohli sa, lebo nič nemali k dispozícii.
V Poľsku tiež výrazne, mysleli si, že im stačí výrazne zvýšiť peniaze na deti a už to bude. No nebude, preto lebo spravili to a pôrodnosť nestúpla nejak signifikantne. Len teda dávajú omnoho viac peňazí, možnože si to tiež tam mohli lepšie premyslieť. To, čo treba robiť pre deti, je výrazne zlepšiť infraštruktúru. Nemôže byť problém vedieť dať dieťa do škôlky napríklad.
No a teraz poďme ešte k tým dopadom na rozpočet. Už som hovoril o tých 500 úradníkoch a tak ďalej, ale tu je ešte jeden dopad, ktorý si možno, ctení kolegovia, neuvedomujete, ide aj o vaše vlastné peniaze. Máme také pravidlo, že čím je väčší deficit, tým budete mať vy menej peňazí. To pravidlo som zaviedol ja pred dvanástimi rokmi a platí dodnes.
Budúci rok hrozí štrukturálny deficit vo výške 1,5 %, to mám informáciu od Igora Matoviča, a ja teda neviem, čím to chce pokryť, lebo nejak že by sme išli šetriť, to nevidím. Ja vidím, že ideme zamestnať 500 ďalších úradníkov. Oni, samozrejme, budú potrebovať aj celú tú bižutériu okolo, hej, auto, mobil, telefón a počítač a takéto. No takže ja tu vidím len ďalšie a ďalšie výdavky, dokopy 1,3 miliardy, veľmi pochybne krytých 1,3 miliardy, a tým pádom ten štrukturálny deficit, ktorý budeme musieť riešiť, bude vyšší. Tým pádom vaše platy, ctení poslanci, budú nižšie. Bavíme sa možno o stovkách eur budúci rok, aj povedzme vrátane ešte kúsok z toho ďalšieho. Ja by som teda aj toto zohľadnil. Vy ste tu tiež nato, páni poslanci, aby ste tu neodsúhlasili ľubovoľnú hovadinu, ktorá zvýši dlh. A preto aj pred dvanástimi rokmi som celkom rád, že sa mi podarilo zaviesť to pravidlo. Beblavý to vymyslel, ja som to tu potom spolu s ním zaviedol, že čím väčší deficit, lebo ten sa schvaľuje tu v Národnej rade, to nemôže ani vláda, ani ministerstvo financií, tak pekne to pocítite aj vy, a teraz to pocítite, lebo vy idete schváliť vec, ktorá znie ľúbivo, že je dobrá, pekná a kto by to nechcel? Ježíš, to je sen každého politika dávať viac peňazí ľuďom, ja som Ježiško, tu ja vám rozdám z mojich. Tak vy to idete teraz schváliť. Aby tam, Igor Matovič sa bude hrať na Ježiška, ako on to presadil, ako on plní svoju misiu v politike, ale vy na to doplatíte aj vašimi platmi.
No a, mám ešte koľko? Štyri minúty, celkom dobrý čas. Berieme obciam. He, to nie je tak, že v štátnom rozpočte sa našli nejaké peniaze, ideme ich rozumne použiť, premyslené tam mechanizmy vydiskutované, ne. My zoberieme 550 miliónov obciam a tie nech sa vysporiadajú. ZMOS varuje, že 500 obcí, až 500 obcí môže skončiť v nútenej správe. Ako toto potrebujeme? 500 obcí? To je každá šiesta obec na Slovensku? Keď ide obec do nútenej správy, tak spravuje to, pokiaľ sa nemýlim, minister financií. (Reakcia z pléna.) Okresný úrad? Okej, prepáčte, beriem späť, ja som myslel, že ministerstvo financií ich spravuje. Takže okresný úrad spravuje obec, ktorá je v nútenej správe. 500 obcí je možno ďalších 500 úradníkov a ďalšie výdavky štátu a ďalšie problémy. Si pozrite Devín. Devín je v nútenej správe niekoľko rokov a aké sú s tým dokola problémy. A tu možno, možno to nebude 500, možno to bude len 400, ale ideme tu úplne zbytočne vyvolať takúto situáciu, ktorá dostane do platobnej neschopnosti veľké množstvo obcí, a vy budete pod tým podpísaní. Vy budete pod tým všetci, čo za toto zahlasujete. Hviezda bude Igor Matovič, on, samozrejme, bude hovoriť, ja som dosiahol, vy budete užitoční idioti, všetci, jak tu sedíte, ktorí za to zahlasujete, budete mať z toho figu borovú, ešte sa akurát ukrátite o peniaze.
A úplne už nerozumiem konaniu SME RODINA, ktorá z toho nemá vôbec nič, vôbec, lebo OĽANO si ide svoje na čele s Igorom Matovičom, tomu ja rozumiem, hej. To zas ako nie je nič neobvyklé. A robíme to aj my. Ale tak sú tu nejaké parlamentné pravidlá, kontroly a tak ďalej. My sme sa jasne vyhradili voči tomuto nezmyslu, lebo sme stranou odborníkov, sme stranou rozpočtovej zodpovednosti a sme stranou, ktorá bojuje proti vyšším daniam, a tam, a to chcem teraz oceniť našich koaličných partnerov, bolo naše právo veta akceptované pri dani z hazardu, z alkoholu, z tabaku a zdaniť ešte aj sto najväčších firiem, čiže toto bolo akceptované. Tým pádom my sme okej, Igor Matovič je okej a vy všetci ostatní, vy sa podpíšete pod šeredne zle, strašidelne zle pripravenú vec.
Môj návrh úplne na záver je toto stiahnuť, poctivo pripraviť, nechať prejsť riadnym legislatívnym procesom, času máme, lebo tu nejde o akútnu pomoc ľuďom, tam, tú sme opakovane podporili, povedali, my ju podporíme, Milan Krajniak to má pripravené a môže to byť zákon zajtra, podporíme aj skrátené konanie. Tu nejde ale o akútnu, čas, o akútnu pomoc ľuďom, keď sa bavíme o zvýšení prídavkov na deti pre bohatých ľudí. Čo je to za akútnu pomoc? Ja budem na moje deti dostávať iba daňový bonus asi 220 eur viac mesačne. To čo, čo je za akútnu pomoc? Čiže poďme to riadne pripraviť, aby sme sa potom neštípali, riadne dodržme legislatívny proces a nie toto hrubé znásilnenie. A potom to pekne predložme do parlamentu a potom to riadne schváľme, ako sa patrí.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)