65. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister Matovič, viete, že ja som silno prokoaličný, ale mrzí ma takéto, takéto výmeny názorov, ktoré sa dejú v pléne. Som zástanca toho názoru, že špinavé prádlo by sa malo prať v práčke a potom následne vyvesiť von ako čisté, to čo vidia ostatní ľudia, a mrzí ma o to viac, keď rozprávate o fašizme, keď vy sa tu dohadujete s extrémistami a fašistami o podpore vášho návrhu. To mňa brutálne mrzí. A v roku 2020 som sa tešil, že sme porazili Fica, vy ste ten symbol porážky Fica, a mám najväčšiu obavu toho, že teraz Robert Fico si môže otvoriť pivo, hodiť popkorn, dať si čipsy a pozerať sa na toto divadlo, ktoré tu my vystrájame teraz, ale že brutálne, a vy budete ten človek, vďaka ktorému sa Robert Fico vráti. Toto si treba uvedomiť, to, čo sa teraz tu deje, a to hovorím všetkým koaličným poslancom, aby si vstúpili do svedomia, toto je jedno hnusné, nechutné divadlo. Máme koaličnú radu, máme iné procesy, vieme sa stretnúť, vieme sa dohadovať, ale nemôžme sa tu v pléne urážať. Prosím vás, vstúpte si všetci do svedomia, pán minister, s vami na čele, sadnite si s tým Richardom Sulíkom, porozprávajte sa, prídite s tým návrhom skôr, ale to, čo sa tu teraz deje, je jedno hnusné, nechutné divadlo. A vás žiadam normálne ako koaličný poslanec, ktorý si váži to, že sme porazili konečne mafiu, konečne sme rozpustili to, čo sa tu dialo posledných dvanásť rokov, a my teraz dláždime cestu späť Robertovi Ficovi týmto nechutným, hnusným divadlom. Sa zobuďte, prosím vás!

Pán poslanec Kuriak s faktickou poznámkou.

Ďakujem.
Igor, ja ti z tohto miesta ďakujem za všetky rodiny s deťmi, čo pre nich robíš. Ďakujem ti za každú mamu, otca na Slovensku, ktorým sa snažíš pomáhať. Na Slovensku sa rodí čoraz menej detí, výnimkou je Orava. Preto osobitne ti ďakujem za obetavých rodičov na Orave, ktorí s láskou, pokorou dokážu prijať deti a s veľkou obetavosťou vychovávať z nich slušných a pracovitých ľudí. Ďakujem všetkým mamám, otcom za ich odvahu nebáť sa dať život deťom a chrániť ich až do dospelosti, kým nevyletia z rodinného hniezda a začnú byť osohom a prínosom pre spoločnosť ako obyčajní robotníci, upratovačky, predavačky, učitelia, zdravotné sestry, policajti, lesníci, stavbári, lekári, vedci či v akýchkoľvek iných profesiách. Ďakujem špeciálne mojim rodičom, že nabrali odvahu a dali život nám, deviatim deťom. Osobitne ďakujem mojej mamke, že od mojich siedmich rokov nás sama vychovávala so srdcom na dlani a s obrovskou obetavosťou z nás vychovala slušných ľudí a aj pracovníkov rôznych profesií pre tento štát.
Podľa predstáv rodiny pána ministra Sulíka by som ja už bol nad rámec, lebo som šieste dieťa v poradí a za mnou sú ešte ďalšie tri sestry. Takže, pán Sulík, nie prvé tri deti ani prvé dieťa, ani druhé, ale každé dieťa je hodnotné pre spoločnosť, a nechajte na rodičoch, ako sa rozhodnú. A keď sa rozhodnú, že s láskou prijmú deti, tak nevysmievajte sa z týchto rodín.
Ďakujem.

Pán poslanec Šudík.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Mne je v prvom rade veľmi ľúto, že naši koaliční partneri, ja mám v SaS-ke množstvo kamarátov aj kolegov, práve takto zdržujú a kritizujú tento návrh, ktorý môže pomôcť tým rodinám. Ja som z východného Slovenska, z Humenného, a chápem, že vy ste väčšinou, kolegovia, z Bratislavy, ale ja vás aj takto srdečne pozývam ku nám do Humenného, na východ, kde ľudia mesačne žijú celá rodina s dvoma deťmi z 1 100 eur. A len za byt zaplatia pri súčasných cenách energií 500 – 600 eur. Ako majú títo ľudia žiť? Množstvo mojich kamarátov zo strednej školy, tým sa už podarilo, majú rodinu a prídu za mnou: „Tomáš, pomôžte nám nejako, veď my nemáme za čo tým deťom navariť teplý obed alebo niečo kúpiť." Jednoducho, Slovensko je, bohužiaľ, má obrovské regionálne rozdiely a v Bratislave si ľudia žijú bohatšie, áno, chápem to. Ale na tom východe je chudoba a ako rodič, čo má ten rodič povedať, keď nemá finančné prostriedky na to, aby urobil vlastnému decku, dieťaťu stravu? To neni nič horšie na tom nemôže byť. Takže, prosím, buďme takí zodpovední aj solidárni voči ľuďom na východe, pretože fakt je vidieť regionálne rozdiely, ktoré sú na západe a na východe Slovenska.
A kritizujete, že nám klesnú nejaké platy, ale mne to vôbec nevadí, nech mi ten plat klesne, pretože aj tak na východe polovičku platu rozdám tým rodinám, ktoré nemajú z čoho žiť. A zároveň aj o tie samosprávy, ale veď práve aj vaši župani, ale aj vaši primátori zamestnávajú a zamestnávajú, zamestnávajú ľudí, vytvárajú si rôzne organizácie, odbory, PR, marketing na mestských úradoch, na VÚC-kach. No načo sú im tieto odbory? Načo im je PR alebo marketingový odbor? Nech týchto ľudí vyhodia, a môžu šetriť. Jednoducho sú možnosti, kde sa dá šetriť, tak nech šetria, a nie zbytočne vytvárať fleky, ktoré vôbec nie sú potrebné na to, aby samosprávy museli fungovať. (Potlesk.)

Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra Matoviča.

Pán minister Matovič, mne sa veľmi páčilo to prirovnanie tých sasov, že akí sú rozbíjači okien. Presne tak oni fungujú. Najprv dajú, pošlú rozbíjačov, alebo aj sami potajomky porozbíjajú tie okná, potom posielajú ďalších, aby všetko opravovali.
A potom druhé prirovnanie bolo, ako si pán minister spomenul, že bol som v Liberálnom dome, v tom liberálnom brlohu. No, pán minister, ja by som ti chcel povedať, no z liberálneho brloha nič dobré nevyjde, nič dobré nevyjde. Oni majú problém tuná podporiť ako slovenské rodiny a na druhej strane budú plakať nad tým, že bohaté firmy aby sme zdaňovali hazard, alkohol, oligopoly. Prosím vás pekne, to je, to je naozaj tak, ako si to označil aj v tej rozprave, že je to egoizmus hrubého zrna. Sasi hrajú veľakrát tuná len také to divadielko a akonáhle ide o podporu slovenskej rodiny odrazu peniaze nemáme. Budú plakať, že 1,3 miliardy že kde nájdeme. Ale celé milióny a miliardy, áno, aj pri tom konflikte, ktorý je ako na Ukrajine, to tam máme peniaze na to, to je zaujímavé, že toto sa nájde, aj na naftu, aj na benzín. Ale budeme tuná plakať, že jaká je drahá nafta, jaký je drahý benzín, že dajme radšej na spotrebnú daň, toto sasi ako tuná rozprávajú. Ale akonáhle máme dať našim, ako slovenským rodinám, máme problém, aby sme tým slovenským rodinám pomohli.
Rodina, to nie je fráza, je základnou bunkou spoločnosti. Ako aj pán minister financií to spomenul, to je otec, mama, matka a deti. To je rodina. Samozrejme, tu majú predstavu aj o iných ako rodinách, tak ako to rozprávali. Ale tak ako si to aj v predchádzajúcej rozprave povedal, nie je tá moderná rodina, ale tradičná rodina, na ktorej štát má budovať a stavať.

Pán poslanec Čepček s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne.
No ja sa chcem, pán minister, vyjadriť k zopár veciam. Samosprávy sa vždy sťažujú. A je to úplne jedno, čo sa ide diať. My sme tu pred časom, je tomu takmer dva roky, schvaľovali zákon o hazarde. Koľko bolo vtedy rečí o tom, ako to ublíži samosprávam. No ja nevidím, že by to nejaká samospráva nejako výrazne pocítila z toho hazardu. Pritom tých petícií, ktoré, respektíve tých všeobecne záväzných nariadení, ktoré regulujú ten hazard, bolo schválených v poslednej dobe ďaleko viac. Naposledy bola v Trenčíne tento týždeň, a nikto sa nesťažuje. Zrazu tu samosprávy vykrikujú, že my tie peniaze potrebujeme. Ale keď sa mali podeliť s tými deťmi o tie peniaze, tak stavali z toho chodníky, robili úpravy v obciach, mestách, robili iné veci. Ja neviem, ale je to také...
A potom pán minister školstva, ktorý mal odo mňa poklady, čo sa týka centier voľného času a voľnočasových aktivít, dlhodobo od začiatku volebného obdobia, keď som bol v školskom výbore, no odvtedy s tým nič nespravil. Ja som mu vždy doniesol nejaké podklady, ja som to už povedal v rozprave, vždy som mal nejaké podklady z nejakého buď centra voľného času, alebo z nejakej asociácie centier, alebo niečo podobné. Žiadal som ho, lebo som videl, že tieto centrá padajú na ústa, dole nosom padajú. Ony nemajú z čoho žiť. Reálne sa tu pre voľnočasové aktivity nespravilo za dva roky nič.

Pán predseda výboru Viskupič s faktickou poznámkou.