65. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som neobdržal pred otvorením tohto bodu. Dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto okrem pána navrhovateľa. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán navrhovateľ Suja, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, milá kolegyňa, stále v počte sme tu asi sedem. Dovoľte, aby som vám predniesol návrh zákona, ktorý predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasná právna úprava o veterinárnej starostlivosti vyžaduje od každého chovateľa hospodárskeho dobytka a domácich zvierat registrovať si chov a znášať s tým spojené povinnosti, pričom pri ich nesplnení hrozia chovateľom sankcie. Chov domácich zvierat a ich následná spotreba pre súkromnú domácu spotrebu na celom území Slovenskej republiky je tradíciou, ktorá je tu odvtedy, ako som sa ja narodil, a pamätajú si ju moji rodičia, starí rodičia, aj ich. To znamená, že nič nové sa tu nedeje. A ani v minulosti, pred zavedením registrácie chovu, nespôsoboval žiadne významné škody takýto chov, aby sme si to povedali.
Možné riziko nákazy nebezpečnými chorobami hovädzieho dobytka a domácich zvierat je návrhom tohto zákona eliminované stanovením maximálneho počtu kusov, ktoré môže daný chovateľ doma pre vlastnú svoju potrebu chovať. A s prihliadnutím na aktuálny vývoj v oblasti potravinovej sebestačnosti a prudký nárast cien potravín spojený s infláciou môže byť uľahčenie domáceho chovu zvierat pre vlastnú spotrebu významným opatrením pre mnoho slovenských rodín, a zároveň by sa eliminoval počet takzvaných čiernych chovov, o ktorých mnoho chovateľov ani nevie, že má čierny chov, lebo vlastne tento zákon nevedia, že platí, a normálne každý si chová niekde kozu, niekde prasiatko, niekde barančeka a kým ho niekto neudá, tak ani nevie, že aj tento jeden kus má byť niekde registrovaný.
Štát by preto mal podporiť domácich chovateľov a uprednostniť ich pred zahraničnými družstvami a továrňami na spracovanie mäsa a živočíšnych výrobkov, ktoré na pravidelnej báze alebo ktoré na pravidelnej báze zaplavujú slovenský trh nekvalitnými a zdraviu škodlivými výrobkami.
Vážení kolegovia z koalície, keď ste tu asi traja, vo vašom programovom vyhlásení vlády je zníženie, alebo zvýšenie potravinovej sebestačnosti, aby sme boli viac potravinovo sebestačný a mali viac kvalitných potravín. A výsledok vášho vládnutia – z 800 kamiónov denne máme tu 1 200. Už cez 1 200 kamiónov denne dovážame potravín. A potom tu počujeme vyjadrenia ministra pôdohospodárstva, ktorý povie, že potravín je dosť, budú drahšie, dovezieme ich. Nepotrebujeme ich nejako vyrábať na Slovensku. Toto sú reči, ktoré sú príkre s vašim programovým vyhlásením vlády. S tým, čo ste sľubovali ľuďom na vidieku, že sa zníži závislosť potravinová od zahraničia, že sa zvýši potravinová sebestačnosť Slovenska a že tu bude viac kvalitných a zdravých potravín. Takže ja teraz predkladám zákon, ktorým plním vaše programové vyhlásenie vlády.
Uľahčením chovu domácich zvierat, ako som povedal, sa podporí potravinová sebestačnosť a bude efektívne využívaná, hlavne v tých vidieckych usadlostiach, kde to má dlhoročnú tradíciu. A tým vlastne aj nadviažeme na naše kultúrne dedičstvo, ktoré je spojené s prírodou a historicky neodmysliteľne patrí k tomu vidieku. Donedávna sme aj my doma chovali domáce zvieratá. Len vzhľadom na to, že moja mama má už 81 rokov a ja nemôžem byť celý čas doma, tak sme od tohto upustili. Ale mnoho našich susedov a známych to stále robí. Sťažujú sa na byrokraciu, sťažujú sa na to, že niekde, keď oni chovajú na nejakých lazníckych usadlostiach, príde niekto z Bratislavy, kúpi si niekde chatu a vadí mu, že ráno kohút kikiríka, že svine kvičia, že sa hnoj kydá a podobne. A udávajú na rôzne veterinárne správy. A títo ľudia, keď majú jedno prasiatko majú problém a radšej sa na to vykašlú, ako majú absolvovať celý ten byrokratický proces. To znamená, že ak by sme prijali tento zákon umožníme zvýšiť potravinovú sebestačnosť a uľahčíme život ľuďom, ktorí majú záujem alebo to aj robia v súčasnosti na čierno, chov takýchto zvierat pre vlastnú potrebu. Ďakujem. Viac budem reagovať na faktické, ak budú nejaké.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Do rozpravy sa ešte prihlásil v zmysle rokovacieho poriadku pán spravodajca, udeľujem mu slovo.

Ďakujem za slovo.
=====

v súčasnosti na čierno chov takýchto zvierať pre vlastnú potrebu. Ďakujem. Viac budem reagovať na faktické, ak budú nejaké.

Ďakujem za slovo.
Nemal som kartičku, tak som sa nestihol kliknúť, ale vravel som ti, Miro, že pôjdem do rozpravy, a teda tento návrh zákona vnímam pozitívne, že prichádzaš s touto iniciatívou. Keď sme sa bavili, tam sme troška načrtli tie počty zvierat, ktoré sú tam uvedené, napríklad také králiky a zajace, že 20 ks, že či to neni troška málo alebo tak. Ale, samozrejme, teraz sa bavíme o tom, aby sme to posunuli vôbec do druhého čítania. Čiže tento návrh podporíme a potom medzi tým prvým, druhým, ja by som teda privítal možno že aj zvýšenie tých niektorých počtov, tých hospodárskych zvierat, ktoré sa chovajú.
Ono, aby sme boli presní, tak nie tak dávno ešte platilo to, že tie počty zvierat si v podstate upravovali obce svojimi VZN, alebo teda všeobecne záväznými nariadeniami, ktoré mali, ale prichádzali tu potom také veci, ako nie tak dávno napríklad africký mor ošípaných a potom napríklad ministerstvo pôdohospodárstva v podstate dalo, vydalo predpis, ktorým povedalo vlastne, že každý povinne si musí teda registrovať ošípanú, čo dovtedy, dovtedy to bolo teda na obciach. Niektorí to mali podľa počtu ľudí, ktorí žili v domácnosti, niektorí to mali teda stanované na absolútne čísla.
Ja osobne sa vôbec toho nebojím, že by sme tu mali neregistrované chovy, ktoré sú tu, mimochodom, aj dneska, pretože tí, čo teda, poznáme spôsob života na vidieku, tak dobre vieme, že tých neregistrovaných chovov tu máme, aj tie neregistrované chovy s ošípanými, napriek tomu, že tu je nejaký predpis, napriek tomu, že tu je africký mor ošípaných. A vidíme, že neni to taký problém, že by to malo byť registrované. Jediné čo by bol možno taký problém, to môžu vnímať veterinári, že možno prídu o nejakú tú svoju prácu, že prídu o tú svoju nejakú byrokratickú časť, hej, kedy ty musíš v podstate registrovať to zviera a kedy potom oni majú vlastne právo na tú následnú kontrolu. Tak jak si povedal, že majú síce v programovom vyhlásení vlády niektoré veci, ktoré nenapĺňajú, ale jedna taká vec tam je, aj to odstránenie byrokracie, hej. A tu zabíjaš v podstate dve muchy jednou ranou, pretože na jednej strane znížiš tú byrokraciu a na druhej strane v podstate týmto návrhom svojím spôsobom podporuješ tú potravinovú sebestačnosť Slovenska, pretože umožňuješ naozaj človeku, ktorý má svoj pozemok alebo teda môže mať aj ten pozemok v nájme, hej, ako to z toho vyplýva, umožňuješ mu chov zvierat pre vlastnú spotrebu.
Čiže ja, ešte raz, tento návrh vítam. Do druhého čítania to určite podporíme a potom, hovorím, aby sme boli pripravení tie počty niektoré, hlavne pri tých drobných zvieratách, lebo to iste vieš, že to má svoju logiku a aby sa to potom ešte zmenilo, posunulo teda na tie vyššie čísla.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvý pán poslanec Suja.

Ďakujem za tvoje vystúpenie, Filip. Ako budem rád za každý návrh, ktorý uľahčí život chovateľom. Ako si povedal, zníži sa byrokracia, zvýši sa potravinová sebestačnosť. A vlastne chovateľom, ktorí, ako som už povedal, chovajú domáce zvieratá pre vlastnú potrebu, vážení kolegovia, kolegyne. Verím, že tento zákon prejde do druhého čítania, lebo je to vlastne vo vašom programovom vyhlásení vlády, kde ste sa zaviazali k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti a k zníženiu byrokracie. Tak ja si myslím, že s tým nemáte problém, môžte ten zákon pozmeňujúcimi návrhmi upravovať, dávať návrhy. Ja som tomuto otvorený, ale potom, ako som už povedal, vaše programové vyhlásenie vlády je len zdrap papiera, ktoré je na to, aby oklamalo ľudí a hodilo sa do koša a vôbec vám oň nejde. Ďakujem.

Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou poznámkou.

Tak ako si to, Filip, hovoril, tá potravinová sebestačnosť, tá je veľmi dôležitá. Aj keď sa to možno nezdá, ale aj taký drobnochov zvyšuje potravinovú sebestačnosť štátu, aj Slovenskej republiky. V minulosti, ešte za komunizmu si pamätám jednu štatistiku, ktorú uviedli v bývalom Sovietskom zväze, si predstavte. Tam boli záhradkári a pestovatelia zeleniny a ovocia, oni mali takú vysokú produkciu, tí, by som povedal, ako súkromníci, oveľa vyššiu jak boli tie poľnohospodárske družstvá. No v Sovietskom zväze sa to volalo ináč, ale tí ľudia tým, že on sa vypiplal ako na tej záhradke, tak oni dokázali tú produkciu mať veľmi vysokú.
A tak ako si to aj spomenul, tých 20 zajacov no, to je trochu málo, aby nebola povinnosť ako registrovať, ja by som tiež ako zvýšil, ale tak ako si to správne povedal, aj vláda má vo svojom programovom vyhlásení znižovať tú byrokraciu. Ja pri tejto príležitosti som si spomenul na Richarda Sulíka, ktorý sám to ako vyhlásil pred nejakým časom, už presne neviem že kedy, ale on ani nechcel tomu veriť, že keď máte dve ovce alebo nejakú kozu, alebo ten drobnochov, takže musíte mať všetko registrované. A tak jak si to povedal pri tom africkom more, tak zaregistrovali ako všetky ošípané. Myslím si, že aj ten africký mor, aj ten prejde a proste upadne, ale aby táto povinná registrácia nebola.
Na vidieku na Slovensku mnohé rodiny napríklad aj riešia svoje veľké záhrady a tie záhumienky, ktoré ešte tak po starom ako fungujú, tak chovajú, ja neviem, päť oviec alebo baranov, ktoré sa pasú ako na záhrade. Nechať týchto ľudí na pokoji a naozaj nech si chovajú, čo chcú.