65. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Kolegovia, kolegyne, toto je fakt vážny zákon. Ja ho predstavím opäť v rozprave viac, aby ste mohli prípadne reagovať. V krátkosti, v krátkosti ho uvediem.
Viete dobre, že zdražovanie na Slovensku láme historické rekordy. Vláda napriek viacerým avízam doteraz nepredložila do parlamentu žiadne konkrétne opatrenia, a preto to robíme opäť my. A robíme to ale takým spôsobom, že chceme tie návrhy vládne, ktoré sme ti teda zobrali pod patronát, rozšíriť o určité skupiny obyvateľstva, čiže v tomto prípade my tiež navrhujeme pomoc finančnú takým skupinám obyvateľstva, akými sú zdravotne ťažko postihnutí občania, rodiny v hmotnej núdzi, nezaopatrené deti a podobne. Je to veľmi podobné, ako to navrhuje vláda, ale tá podstatná zmena je, že rozširujeme tento návrh o pomoc, priamu finančnú pomoc pracujúcim ľuďom do príjmu 1 686 eur. Prepočítavame to spolu s ministerstvom práce, koľko takýchto ľudí je. Odhad je 1 600 000 ľudí, čo už je naozaj pekná skupina ľudí, ale viac sa vyjadrím o tom v rozprave.
Len chcem povedať, že ide v podstate o rozšírenie tých vládnych návrhov, ktoré sú stále len avizované a zatiaľ nie sú v parlamente.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Jánovi Blcháčovi.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Prekladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2022 a gestorský výbor do 12. júna 2022.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Otváram rozpravu do ktorej som písomnú prihlášku nedostal. Pýtam sa, kto okrem pána navrhovateľa sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Erik Tomáš.

Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.
Kolegovia, kolegyne, sme v rozprave, tak trošku ten náš návrh zákona priblížim.
Po prvé, zopakujme si fakty. Zdražovanie na Slovensku, myslím, láme 17-ročné historické maximá a potvrdzujú to všetky údaje. Len za marec sa inflácia vyšplhala cez 10 % a najnovšie odhady sú, že by sa inflácia, teda zdražovanie, mohla celý rok v priemere udržať na 8 %. To je niečo neskutočné. Dôchodcovská inflácia už teraz sa odhaduje vyše 11 % a keď si zoberieme ceny jednotlivých či už potravín, palív. Tak napríklad v prípade potravín vidíme nárast oproti minulému roku o 20 či 30 %. Takisto sú to hrozivé čísla, čo sa týka nárastu cien energií. Síce až na ten budúci rok, ale jednoducho už v tomto roku sú tie ceny vysoké a jednoducho treba na to nejakým spôsobom reagovať.
Upozorňujeme na to od jesene nielen my, ale aj analytici, dokonca aj konzervatívni ekonómovia, že treba naozaj prispieť, resp. pomôcť aj nejakými kompenzačnými opatreniami, najmä sociálne slabším vrstvám obyvateľstva. Dokonca aj pravicovo orientovaní, opakujem, konzervatívni ekonómovia to hovoria, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska a podobne. No a naša vláda už niekoľko mesiacov jednoducho analyzuje. Analyzuje, ja to stále rád opakujem ten termín, ale tak to je, pretože oni to stále hovoria - analyzujeme, analyzujeme, analyzujeme. Pred dvoma týždňami už konečne vláda predstavila nejaký súbor opatrení, aj jednorazových, aj systémových, no ale stále ich nemáme ani len na vláde. Ešte ich neschválila ani len vláda, nieto ešte aby boli v parlamente.
Bez ohľadu na to chcem povedať, že opäť sa strana HLAS - sociálna demokracia k tejto situácii postavila konštruktívne, pretože bľačať a kričať tu môžeme, koľko chceme, aj tak nám to nepomôže, pretože vládna väčšina proste nepustí a jednoducho ignoruje všetky tieto opozičné návrhy. Tentokrát je tu ale zmena v tom zmysle, že vládna koalícia aj pri tejto téme nie je jednotná a možno bude potrebná opozícia, aby niektoré návrhy prešli. Hovorím to otvorene, tak ako to je. A my chceme túto situáciu využiť v prospech ľudí. To znamená, že chceme prispieť vlastnými návrhmi k tomu, aby jednoducho sa konečne finančne ľuďom pomohlo.
Predpokladáme, že tieto naše zákony na dnešnej schôdzi o sedemnástej na hlasovaní budú síce zmietnuté zo stola, ale môžem povedať, že sme v rokovaní s ministerstvom práce. Ja som mal rokovanie s ministrom práce. Musím povedať, že veľmi otvorené a korektné. Síce máme rozdielne názory stále na mnoho vecí, ale aspoň k tomu rokovaniu došlo. Ja to chcem oceniť, pretože nijak inač si nepomôžeme.
No, aby som to uviedol na pravú mieru. Čo sa týka systémových opatrení, ktoré boli predstavené, ale stále nie sú v parlamente, či už ide o zvýšenie daňového bonusu, alebo prídavkov na deti, tak kto by to nepodporil, že? Aj keď ide, samozrejme, o obrovský nápor na štátny rozpočet, ale my sme už aj povedali to, že my nemáme problém s tým, aby sa mimoriadne zdanili monopoly. Navrhujeme dokonca banky, opakujem, banky za minulý rok mali zisky 720 alebo 740 mil. eur len preto, lebo Matovičova vláda, ešte bol premiér Igor Matovič, zrušila bankový osobitný odvod a medzi rokom 2020 a 2021 tie tučné zisky bánk narástli o 55 % kvôli tomu, že bol, aj kvôli tomu, že bol zrušený osobitný bankový odvod. Čiže s týmto problém nie je. Pokiaľ sa tie peniaze nájdu, kto by nepodporoval detské prídavky, zvýšenie detských prídavkov alebo daňového bonusu.
Čo je problém, je tá jednorázová pomoc, ktorá prichádza z dielne vlády, tam sa nám to zdá absolútne nedostatočné, pretože jednak tá suma 100 eur príspevok sama osebe je, pôsobí nedostatočne. Keď si to rozrátame na mesiac, tak je to 8 eur mesačne. Ale čo je ešte závažnejšie, je, že nemyslí na tak širokú skupinu obyvateľov, akú si prestavujeme my. Pretože áno, ministerstvo práce správne chce finančne pomôcť a kompenzovať rodiny v hmotnej núdzi, nezaopatrené deti. Sme radi, že sa to upravilo na všetky nezaopatrené detí, teda až do veku 25 rokov, lebo to bolo pôvodne 18 rokov, zdravotne ťažko postihnutých ľudí, či už ide o opatrovateľov, alebo o osobných asistentov a tak ďalej a tak ďalej.
Ale ten podstatný rozdiel, tá podstata nášho návrhu, s ktorou, o ktorom aj rokujeme s ministerstvom práce, je v tom, že my chceme okruh týchto ľudí rozšíriť o pracujúcich. Ale, samozrejme, nie o všetkých, aby zase SaS-ka na mňa nevybehla hneď z prvej lavice, v dobrom to myslím, ale o určitú skupinu. Zobrali sme si ako ukazovateľ, na základe zákona o dani z príjmu, tých ľudí, u ktorých si môžu uplatniť tzv. odpočítateľnú položku v plne výške. To znamená, že ide o ľudí s ročným príjmom okolo 20-tisíc eur, mesačne to vychádza v hrubom 1 686 eur.
Čiže, aby som to zjednodušil, navrhujeme rovnaký finančný príspevok vyplatiť každému pracujúcemu, ktorý zarába do 1 686 eur. Takých ľudí je veľa. Náš odhad je 1 600 000 ľudí, zamestnancov, ale ešte to prepočítavame, samozrejme, s kompetentnými inštitúciami, či už z ministerstva práce alebo financií, aby sme boli presní, aby sme videli presný dopad na štátny rozpočet.
Každý, kto to teraz pozerá, tak vie, koľko zarába a v takom prípade treba povedať, že by mnoho pracujúcich ľudí tiež dostalo tú finančnú pomoc. Čiže, keď si zoberieme napríklad tú klasickú 4-člennú rodinu, dvaja pracujúci, dve deti, tak už by ten jednorazový príspevok bol 400 eur. V prípade 5-člennej rodiny 500 eur. Dokonca aj niektorí ľudia v hmotnej núdzi majú určitý príjem a robia, tak tam by dostali aj príspevok v hmotnej núdzi, ale aj za to, že pracujú, že podporujeme tú prácu.
Takže toto je ten, tá principiálna vec, ktorú vlastne riešime v tomto návrhu zákona, v čom je ten zásadný rozdiel medzi naším návrhom a návrhom vlády. Samozrejme, dá sa hovoriť, dajme 1 000, dajme 2 000 eur každej rodine, len platí staré známe, že prikrývajme sa iba takou perinou, na akú máme. Ale toto je konštruktívny návrh, konkrétny návrh, ktorý rozširuje tú skupinu o pracujúcich, o veľkú skupinu.
No, a, samozrejme, keďže v tom návrhu pomoci jednorazove vlády sa nemyslí na dôchodcov, ktorí poberajú penziu, tak to riešime a snažíme sa vyriešiť v tom zákone o tzv. 14. dôchodku, aj keď viete, ako to presne myslím. Čiže my v rámci komplexnej našej, nášho pohľadu na tú celú vec, ak vychádzame z tých vládnych zákonov, rozširujeme tú pomoc aj o pracujúcich, aj o dôchodcov.
Konštruktívny návrh. Vyčíslili sme to naším odhadom, tento náš návrh, kde zahrňujeme pracujúcich, ale aj rodiny v hmotnej núdzi, nezaopatrené deti a tak ďalej na 320 mil. eur. Je to odhad, ktorý nám ešte ale prepočítavajú renomované inštitúcie. Ak to teda dnes neprejde, povedali sme a dohodli sme sa, že my to predložíme vo forme pozmeňujúcich návrhov k pomoci, resp. k návrhom zákonov, ktoré už hádam konečne prídu do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní na budúci týždeň a potom sa budeme baviť aj o tom, či strana HLAS podporí, alebo nepodporí túto pomoc. Uvidíme, ako sa vládna koalícia k týmto našim návrhom postaví.
Samozrejme, v tomto prípade ide o ľudí, nechceme politikárčiť, ale na druhej strane, tak ako je navrhnutá tá jednorazová pomoc, sa nám zdá nedostatočná. Preto chceme aj vyzvať koalíciu, rokujte s nami ďalej a skúste schváliť aj naše návrhy opatrení. Samozrejme, podobne prosím aj parlament.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky. Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Radovan Kazda.

Ďakujem. Ja som bol najprv trochu zmätený, lebo trošku tá formulácia toho 92-násobku, 93 skoro je tam trochu zmätočná, ale teda a vychádzalo mi to, že 200-tisíc. Ľudia, ktorí zarábajú až cez 200-tisíc ročne, ale teda je to vysvetlené v dôvodovej správe. Myslím, že to bude asi v poriadku aj to znenie.
No, ja som chcel len krátko zareagovať, že teda rozumiem tomu návrhu, že teda ideme do 1 000 myslím, že 686,33, len opäť teda by som chcel poukázať na to, že naozaj je veľký rozdiel, keď niekto má minimálnu mzdu a keď má 92,8-, myslím, násobok tej minimálnej mzdy. Z toho koláča výdavkového domácnosti alebo ľudí ide nejaká veľmi veľká časť, samozrejme, na tie základné veci, čiže potraviny a energie. Ale tí, ktorí zarábajú už 92,8-násobne viac, tak, samozrejme, nespotrebovávajú toľko násobne viac potravín ani nevykurujú natoľko, aby takmer 93-násobne viac. To znamená, že opäť tam vidím istý prvok neefektívneho, neefektívnej takejto pomoci.