66. schôdza

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Ako prvý - pán poslanec Tomáš Lehotský, nech sa páči.

Marián, len jedna poznámka alebo dve poznámky. Však tie debaty vedieme aj ja na poslaneckom klube. Treba si uvedomiť, že ide o, nie o štandardnú situáciu, hej? Keď sa bavíme o vzdelávaní, tak áno, to je otázka, ktorá sa možno mala riešiť pred 10, 20, 30 rokmi a možno by sme boli niekde inde. Dneska sme tu a Rusko napadlo Ukrajinu a šíri veľmi intenzívne dezinformácie na Slovensku. Teda musím povedať, ale to je už kvázi na inú tému, lebo to nesúvisí s odpájaním webov fašistom, atď., ale teda musím, že ja rozhodne nepovažujem za úspech tejto krajiny, že Marián Kotleba sa musel porúčať tento rok z parlamentu. Myslím si, že má toho na rováši dosť, aby tak bolo skôr. Hlavne ten výsledok tej neschopnosti ľudí filtrovať názory je ten, že tu sedí, sedia jeho zástupcovia jeho strany a ďalší. To znamená, že tu už došlo k zlyhaniu. A jedno, jedno vyhodenie Mariána Kotlebu z tohto nerobí úspešný príbeh.

Pán poslanec Radovan Kazda.

Kolega Marián, áno, tiež debatujeme o tom dosť veľa aj na klube. No ale chcem povedať, že nie celkom mi sedí ten príklad, ktorý si použil, že, že zoberme si príklad Ruska, kam to môže viesť, keď sú blokované iné informácie, no že tam sa teraz šíri nejaká v podstate, že jedna pravda. No ale však cieľom tohto návrhu je práve nedostať sa do situácie Ruska. V Rusku sú šírené propagandistické dezinformácie, iba dezinformácie. Iba dezinformácie, iba falošné argumenty, iba povzbudzovanie, vzbudzovanie nenávisti, iba posilňovanie nejakého militantného národného ducha. A v prípade, a to obhajujú práve tí, ktorí obhajujú blokovanie niektorých týchto dezinformačných webov, v prípade Slovenska je tu naozaj, bol obrovský prúd silných vybudovaných webov, ktoré šírili práve takéto lži, takéto nenávisti, takéto povzbudzovania, nepriame povzbudzovania k nenávistiam, takéto militantné nálady voči nejakým skupinám, voči menšinám, atď., atď.
Takže práve naopak, ten prípad toho Ruska nemal by byť argumentom pre to, aby sme neblokovali weby, ale práve naopak. Tento prípad Ruska je argumentom pre tých, ktorí chcú blokovať weby na Slovensku.

Pán poslanec Juraj Krúpa s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne. Ja súhlasím aj s mojimi predrečníkmi, lebo ja, samozrejme, rešpektujem kolegu Viskupiča, že je teda zástancom libertarianizmu. Len ono viete, ten libertarianizmus nevyrieši úplne všetko, ten trh nevyrieši úplne všetko. Keby to dokázal vyriešiť, tak vojny nemáme. Dokazuje to príklad Nemecka, ktorého dlhodobou stratégiou bolo vlastne vťahovanie Ruska do trhového mechanizmu, do Európy a napojiť ho vlastne na ten globálny systém, aby teda začalo sa orientovať skôr na iné hodnoty, na obchodovanie a nemalo tie imperiálne ambície. No ale stal sa opak. Využil tento priestor na to, aby posilnil svoje, svoje zdroje a naplňoval svoje imperiálne ambície. Čiže toto tiež nie je úplné riešenie, že neháme všetkému voľnú ruku a trh si to vyrieši. Nevyriešil to. A tu máme klasický príklad, ktorý tu už trvá 112 dní, tuším, to hovoril pán Laurenčík. Čiže treba si uvedomiť aj to, že s čím, s čím sa akože, ste nespomenuli, neviem, alebo s čím sa akože nepočíta, je, že ten konflikt prebieha aj v informačnom priestore. To je niečo, čo je súčasťou toho konfliktu. A tomu sa treba nejakým spôsobom brániť. A my nebránime slobode slova. My bránime práve slobodu slova. My bránime naše princípy a vôbec demokraciu. To sú tie úplne základné hodnoty, ktoré máme.
A sám ste spomenul, že autokrat, ktorý šíri dezinformácie, môže ubližovať von. A no však to sa teraz deje, hej? Čiže a to, čo sa, viete, to, čo ste aj hovorili, lebo už len na koniec poviem, ako povedal aj kolega Lehotský, toto nie je štandardná doba. Takže musíme k tomu pristupovať aj ináč ako štandard... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Dominik Drdul, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja na jednu stranu, samozrejme, súhlasím s tým, že človek by mal mať právo na slobodu slova. A viem prijať aj výklad, že právo na informácie a na ich šírenie zahŕňa aj právo vyhľadávať a šíriť aj dezinformácie, čo ale neznamená, že štát nemá za žiadnych okolností právo do tohto práva jednotlivca vstúpiť. A myslím si, že toto právo je dôležitejšie o to viac pri mladých demokraciách, ktoré ešte nemajú takú tú inštitucionálnu pamäť a sú také ešte ako to teľa krátko po pôrode, keď je na takých vratkých nohách. A tu si práve myslím, že takéto prezervačné opatrenia môžu mať isté svoje opodstatnenie.
Na stranu druhú si myslím, že o to väčšia zodpovednosť je na zákonodarcovi, aby správne nastavil mieru, ako sa zasahuje do tohto práva.
A ešte takú jednu otázku na záver si dovolím. Aký je tvoj postoj k zavedeniu trestného činu šírenia nepravdivej informácie v kontexte toho, čo si povedal?

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Marián Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Skúsim teda rýchlo naspäť zareagovať ja.
Ku kolegovi Tomášovi Lehotskému, jasné, veď toto je skutočne debata, ktorá prebieha, kde sú v podstate tie názory oboch strán, majú svoje opodstatnenie a teda dlho o tom debatujeme. No môj pohľad je ten, že možno nežijeme štandardnú dobu, ale myslím si, že práve teraz je ten správny čas prestať s reštrikciami a sústrediť sa na slobodu a na to vzdelávanie. Nikdy nie je neskoro začať. Áno, meškáme minimálne desaťročie, súhlasím, ale nikdy nie je neskoro začať a možno práve teraz treba.
Kolega Rado Kazda, no poviem len toľko. Možno to nie je úplne ideálny príklad, ale - to, čo som chcel povedať - treba sa pozrieť na to, že kto riadi krajinu. Teraz predstavme si situáciu, že by teda dnes bol premiér napríklad ten Robert Fico, že čo by tu bolo a aké informácie by boli šírené a či by ich potom zrovna takýto zákon nechránil a neblokoval nejaké iné a už by sme boli v tej situácii á la Rusko.
K Jurajovi, jasné, trh nevyrieši všetko. To som povedal aj v mojej rozprave. A preto som, tá, hneď tá ďalšia veta bola, že regulácií má byť len minimálne potrebné množstvo. Áno, nejaké regulácie treba. A to, čo som chcel povedať, je, že som presvedčený, že v tejto oblasti tých regulácií máme dostatok a môžeme sa baviť, ako veľmi funkčných, ale som presvedčený, že aj funkčných, a hlavne teda, že nepotrebujeme ďalšie.
K Dominikovi, no ten zákon o šírení nepravdivých informácií, a kto je to ministerstvo pravdy? Kto má tú schopnosť povedať, čo je pravda a čo je nepravda? Toto je to najnebezpečnejšie. A to si zase len pozrime tú históriu, hej, koľko razy boli tí, čo, až história ukázala, že tú pravdu mali, čo sa im dialo v tej dobe, v ktorej bolo nejaké ministerstvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)