66. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Dominik Drdul.
Prvá však vystúpi pani spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, ja len by som sa chcela veľmi poďakovať pani komisárke za poskytnutie takého podrobného vhľadu do tejto problematiky porušovania ľudských práv, a teda treba povedať, že porušovanie ľudských práv inštitúciami a v inštitúciách, čo je, myslím, že priam až tragické hodnotenie. Ja teda vnímam tento váš vstup aj ako výzvu pre nás ako pre poslancov, a teda dúfam, že bude vypočutá. Priznávam, že vaše správy sú naozaj zdrojom pre legislatívne iniciatívy. Oceňujem, že ste sa dotkli aj práve témy sociálnoprávnej ochrany detí, keďže je to téma, ktorej sa dlhodobo venujem. Pretavilo sa to koniec koncov aj do poslaneckého prieskumu, ktorý sme s kolegami realizovali, a mnoho z tých vašich poznatkov sme naozaj vnímali aj my v rámci toho poslaneckého prieskumu.
Vrátim sa k vašej správe, lebo na strane 53 pod bodom 24, v odpočte plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde, uvádzate, že vláda nesplnila vaše odporúčanie v znení vytvorenie podmienok a priestoru na odbornú prácu s rodinou, vo vybraných prípadoch aj dlhodobú prácu s rodinou. V systéme sociálnoprávnej ochrany dieťaťa napriek rozsiahlej novelizácii právnej úpravy v praxi naďalej prevláda kontrola a prešetrenie rodiny pred reálnou pomocou a odbornou prácou s rodinou. Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí sa realizujú naozaj veľmi striedmo, v ohraničenom krátkom období a často veľmi neskoro, keďže si uvedomíme, že detstvo je limitné.
S týmto vaším zistením plne súhlasím a teda vlastne veľmi podobné konštatovanie zaznievalo aj v našom protokole, a teda výsledkom toho, že čítam, čo nám príde do pléna, čo nie je vždy úplne ocenené, a teda čítam aj vaše správy, je, že prinášam návrh zákona, aby sa posilnili vaše kompetencie, v novele č. 82/2001 Z. z. z 5. februára 2021, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Tá je už účinná vlastne už skoro vyše roka a umožňuje na účel posudzovania dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím a pri monitorovaní dodržiavania práv osoby so zdravotným postihnutím nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta. Vo vašej správe na 59. strane ešte uvádzate, že "slovenský právny poriadok pozná prípady, v ktorých samotný zákon vyžaduje tzv. povinnú obhajobu účastníka konania, napríklad povinná obhajoba podľa Trestného poriadku. Takisto ľudia v tzv. zlej situácii majú prístup k bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom centra právnej pomoci. Vychádzajúc zo súdnych konaní, ktorých priebeh mi je často" z komisára pre... "z činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím známy, zastávam stanovisko, že aj ľudia, ktorým je zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, by mali byť povinne zastúpení s nárokom na bezplatnú právnu pomoc a podporu v konaniach o spôsobilosti na právne úkony, v konaniach o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a v konaniach o ustanovení opatrovníka. Pre človeka, ktorý trpí mentálnym postihnutím alebo duševnou chorobou, je náročné aktívne si vyhľadať advokáta i v prípade, ak je dostatočne finančne zabezpečený."
Toľko citát z vašej správy. A aj z tohto návrhu som predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov. Je evidovaný na, ako tlač 1052 a je predmetom tejto schôdze. Cieľom návrhu je zlepšiť postavenie osôb so zdravotným postihnutím formou posilnenia procesných oprávnení vás, pani komisárka, v troch najdôležitejších špecifických druhoch súdnych konaní, ktoré sa dotýkajú tak základných ľudských práv. A to sú tie spomínané konania, konanie o spôsobilosti na právne úkony, o prístupnosti prevzatia a o držaní v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka. V tomto návrhu zákona reagujem na situáciu, že v súčasnosti môžete ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím vstupovať do spomínaných súdnych konaní, ale len v prípade, ak vás sudca zo svojho rozhodnutia priberie do súdneho konania, alebo ak o to požiadate. Sudca potom váš vstup do súdneho konania buď schváli, alebo neschváli, čo však môže byť proces aj na niekoľko mesiacov. Tak ukazuje prax. Navrhovaná zmena má preto umožniť vstúpiť pani komisárke do najzávažnejších súdnych konaní už aj na základe toho, že oznámite sudcovi, že vstupujete do konania. O potrebe predložiť tento návrh ma presvedčili aj príbehy, ktoré spomínate vo svojich správach; tak ako je tam spomínané, niekedy ste čakali viac ako rok.
Rovnako ste, pani komisárka, avizovali aj prípad, keď súd napríklad neumožnil váš vstup do súdneho konania, to bol vlastne ten príbeh, o ktorom ste teraz hovorili, pretože podľa názoru súdu boli záujmy danej osoby dostatočne chránené kolíznym opatrovníkom. Mnoho podobných podnetov som zaznamenala aj ja. A ako píšete vo svojej správe, tiež s tým možno len súhlasiť, stretávate sa s mnohými prípadmi, keď je kolízny opatrovník len formálnym účastníkom súdneho konania a nepomáha danému človeku, ktorý bol ustanovený. Takže z môjho pohľadu takto by sme ako zákonodarná moc mali reagovať na požiadavky a potreby ľudí, o to viac, keď sú ešte aj komunikované štátom, aspoň teda komisárom pre zdravotne postihnutých, teda vlastne úradom, ktorý štát zriadil na ochranu práv zdravotne postihnutých. Takže verím, že tieto vaše výzvy vypočujeme.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Ján Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj pani poslankyni Hatrákovej a jej prostredníctvom chcem oceniť aj vystúpenie pani komisárky. Ja som nie poslanec, ktorý je zameraný vyslovene na túto sféru, veľmi dôležitú, ale nedalo sa mi s veľkým zaujatím nevypočuť to, čo ste hovorili a za čo vám aj pani poslankyňa poďakovala, lebo ono je to dôležité, čo hovoríme, ale niekedy je ešte dôležitejšie možno, ako to hovoríme. A z vášho prejavu bolo jasne cítiť, že ste osoba, ktorá je podľa všetkých tých verbálnych znakov a podľa aj reči tela osobou na svojom mieste.
A ja chcem teda v mene všetkých tých, o ktorých životoch vieme niekedy veľmi málo a netušíme, čo všetko treba pre nich ešte urobiť, aby sa cítili aspoň trocha komfortne medzi nami, tak že ste osoba na svojom mieste. A to, čo aj pani poslankyňa povedala, že teda je potrebné vám ešte odblokovať niektoré ďalšie veci a tým zákonom, ktorý pripravuje, sa tak stane, považujem to za veľmi dôležité, aby ste mali oveľa vyššie kompetencie, lebo myslím si, že keď sa to spojí, práve vaše osobné nasadenie, profesionálne nasadenie aj so zákonnými ďalšími priechodnosťami, tak dostanú ľudia postihnutí, žiaľ, rôznymi zdravotnými hendikepmi človeka ešte viac na svojom mieste, ktorým zjavne ste.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.
Takže v rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Jana Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Dominik Drdul. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ešte by som, pardon, ešte by som chcel pani komisárke povedať, že ona kedykoľvek môže, samozrejme, vstúpiť do rozpravy a reagovať na našu rozpravu, aby ste vedela, keď chcete, sa prihláste, hej? Ďakujem.
Pani poslankyňa, máte slovo.

Žitňanská, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani komisárka, pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, chcem sa v prvom rade aj ja poďakovať pani komisárke nielen za skvelú správu, pretože naozaj je to jedna z tých top správ, ktoré sme aj v tomto volebnom období mali možnosť opakovane dostať, čiže správa je naozaj veľmi zrozumiteľná, jasná, na konkrétnych prípadoch máme možnosť vidieť, čo rodiny s ľuďmi so zdravotným postihnutím zažívajú a čo všetko, aké krivdy sa tu páchajú. Čiže to je jedna vec, že ďakujem za tú správu, ale ešte väčšie ďakujem za všetko, čo robíte, ty osobne, Zuzka, ale aj celý tvoj tím, pretože naozaj je to poctivá práca dennodenná od večera do rána, od rána do večera proste, mám možnosť to tak trošku bližšie sledovať, čiže naozaj, naozaj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím robí úžasnú prácu.
A tak ako aj pred chvíľočkou hovoril pán poslanec Mičovský, že teda je správne, že sa jej zvyšujú kompetencie aj vďaka tomu, čo pani poslankyňa Hatráková priniesla do parlamentu, vďaka zákonom, ja sa tomu veľmi teším a, samozrejme, to podporujem, ale aj z tohto miesta by som chcela požiadať ministerstvo financií, aby zohľadnilo túto skvelú prácu, ktorú robí pani komisárka, aby zohľadnilo to všetko, čo ju ešte čaká aj vďaka novým kompetenciám, aby naozaj to mohla kvalitne obsiahnuť a naďalej robiť tú úžasnú prácu, ktorú robí. Čiže všetci tí, ktorí máte vplyv na takéto nejaké navýšenie rozpočtu, veľmi vás prosím o to, prihovárajte sa aj vy, aby sa komisariátu dostalo to, čo mu patrí, aby naozaj mohol vykonávať svoju prácu ešte lepšie než doteraz.
No a teraz k samotným tým rôznym prípadom. Áno, množstvo z nich sú prípady, ktoré či už boli medializované, alebo sme riešili aj v rámci výboru, alebo ako jednotlivci, ale je to len niekoľko tých prípadov. Ďalšie prípady, ktoré, o ktorých viem, mnohí ľudia sa na mňa obracajú, čiže tieto príklady sú také že na ilustráciu, ale tých prípadov, kedy ľudia sa stretávajú so zamietnutím príspevku na kompenzáciu alebo s neľudským zaobchádzaním, je podstatne viacej, aj keď súhlasím s tým, čo povedala pani komisárka, že, chvalabohu, tá drvivá väčšina, o nich ani nevieme o tých prípadoch, lebo všetko prebieha tak, ako má. Ale ja som presvedčená o tom, že stále máme čo zlepšovať a stále proste tieto prípady, ktoré sú aj v správe, aj prípady, ktoré ja riešim, proste by sa nemali vyskytnúť. A ony sa vyskytujú naozaj z veľkej časti aj kvôli tomu, že proste tá informovanosť tu nie je, ľudia nevedia, na čo majú nárok. Úradníci nevedia poradiť alebo zle poradia, to znamená, že je úplne kľúčové, tak ako pani komisárka povedala, že robia supervíziu vo vzťahu k zariadeniam, kde sa snažia školiť zamestnancov a tak ďalej, je dôležité, aby rovnakú supervíziu, rovnakú pomoc dostávali aj jednotlivci, žiadatelia o rôzne príspevky, žiaľ, a teda v tomto ešte štát má veľkú rezervu.
Ja už som hovorila s niektorými mojimi kolegyňami a kolegami, chceme aj v spolupráci s úradom práce, s ministerstvom práce ísť do nejakého lepšieho metodického usmernenia alebo aj usmernenia jednotlivých žiadateľov, aby presne vedeli, o čo môžu, akým spôsobom žiadať, a najmä, keď aj dostanú nejaký príspevok, napríklad príspevok na opatrovanie, že čo sú všetko zo zákona obmedzenia, že kedy oňho môžu prísť, na čo si majú dávať pozor, pretože mnohí naozaj netušia, keď im príde náhodou kontrola, tak odrazu sú zhrození, že vlastne oni nevedeli, že mali niečo nahlásiť, nemali nahlásiť, a podľa mňa to je alfa omega, aby naozaj nežili v neistote, že čo sa im môže stať, ak, aby sme ich o tom informovali. Čiže toto je jedna z tých vecí, o ktorých sme sa aj včera rozprávali, že by sme veľmi radi nejakým spôsobom vypracovali a potom by to bolo súčasťou všetkých rozhodnutí, aby každý dostal do ruky proste všetky informácie, ktoré v danej chvíli potrebuje.
Tých tém, ktoré pani komisárka tu otvorila, od sociálnych podnikov; áno, aj ja tiež vnímam, že proste ešte stále napriek tomu, že je to veľká téma aj v rámci Európskej únie, napriek tomu, že sociálne podniky prinášajú tú pridanú hodnotu, ponúkajú pracovné miesta ľuďom, ktorí by ináč zostali nezamestnaní, ešte stále proste u nás ten systém dobre nefunguje. Opakovane sa stretávame s tým, že napríklad sociálne podniky v Bratislavskom kraji alebo v Bratislave, konkrétne aj Bivio má problém získať finančnú podporu, lebo proste Bratislavský kraj, ale tí ľudia so zdravotným postihnutím sú, žijú tu všade proste, aj v iných krajoch, aj bratislavskom, čiže my by sme sa mali trošku ináč začať pozerať aj na túto problematiku.
S tými, ešte veľmi dobrá pripomienka, tá sa týka témy, ktorú tiež sme riešili a ja dúfam, že už to úspešne dotiahneme do konca, a to sú vlastne, to sa týka tých drahých prerábok bytov. Áno, ceny idú hore, takisto aj ceny pohonných hmôt idú hore, to znamená, že aj príspevky, ktoré by mali kompenzovať vlastne tieto prerábky alebo teda by mali zaplatiť prerábky kúpeľní, bytov a tak ďalej a tak isto aj príspevok na benzín, by mali ísť hore. Proste toto sú ľudia, ktorí naozaj to nerobia z nejakej svojej pasie, že by žiadali štát o pomoc, ale sú to ľudia, ktorí to potrebujú, ale našou povinnosťou je im pomôcť. Čiže aj v spolupráci s kolegyňami a kolegami budeme sa snažiť, aby tento proces čím skôr bol uzavretý tak, aby tie ceny kopírovali dnešné, dnešné ceny.
A posledná poznámka, to sa týka toho, čo aj pani komisárka hovorila, že veľakrát je rodičom vyčítané, že prečo vôbec žiadajú o nejaký príspevok, však sú rodičia a majú sa postarať. Respektíve príspevok je odňatý, lebo, áno, keď je rodič doma, poberá príspevok, má možnosť sa viac venovať tomu dieťaťu, to dieťa robí nejaké pokroky a teraz odrazu úrad povie, že ale vaše dieťa už je na tom lepšie, už nepotrebuje príspevok. Ale to dieťa je na tom lepšie preto, že ten rodič mal príspevok a sa o to dieťa môže viacej starať. To znamená, že my keď odnímeme príspevok, ten rodič bude musieť, ja neviem, si nájsť prácu alebo si nenájde prácu a bude teda zadarmo sa starať o to dieťa, tak ak tam tá starostlivosť zvýšená nebude, tak proste to dieťa nám zase pôjde do regresu alebo teda nebude robiť také pokroky, ako má. To znamená, že, chvalabohu, buďme radi, že dieťa napreduje aj s tým príspevkom a neodnímajme ho a netrestajme toho rodiča za to, že sa stará. A máme množstvo rodičov, ktorí sa starajú o svoje deti so zdravotným postihnutím bez toho, že by mali nárok na príspevok na opatrovanie, a myslím si, že v tomto štát naozaj má, má ešte veľa čo naprávať, pretože presne ako aj pani komisárka povedala, keď prestaneme podporovať rodiny, tak nám stúpne počet ľudí, detí, ktorí budú umiestnené v rôznych zariadeniach. A myslím si, že aj pre ich kvalitu života, pre kvalitu života tej rodiny, ale aj pre štátny rozpočet toto naozaj nie je cesta, ktorou by sme mali ísť.
Takže ešte raz veľká vďaka, pani komisárka, za to, čo robíte, ďakujeme, že nás upozorňujete na to, čo my robíme zle, lebo aj to potrebujeme počuť poniektorí, ktorí sa tejto téme až tak nevenujú. A ja pevne verím, že aj na základe vašich odporúčaní pristúpime k úprave rôznych či už opatrení, alebo teda zákonov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pani poslankyňa Lucia Drábiková.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Janka, si pomenovala mnohé veci, o ktorých sme sa aj včera rozprávali s pani komisárkou. Chcem na tomto mieste poďakovať aj pani komisárke za jej prácu a cenné podnety. Mňa osobne teda veľmi zamrzelo, že nie sú ešte novelizované vlastne tie podklady pri tých kompenzačných príspevkoch napríklad na tú prerábku. Toto by malo byť určite aktualizované, aby to odrážalo skutočné náklady, ktoré vlastne títo ľudia musia vynaložiť.
Čo sa týka osôb so zdravotným postihnutím, opatrovateľských a asistenčných príspevkov, naozaj máme tu takú, ako by som povedala, stále hmlu a, žiaľ, aj z vlastných skúseností mám niekedy pocit, že ako keby tá hmla bola taká účelná. Presne to sú tie situácie, kedy nevieme, že mám ešte nárok, nemám, za akých okolností ho mám zmeniť, čo mám nahlásiť, na aké typy príspevkov by táto konkrétna osoba mohla mať nárok. Môj pohľad je taký, že vlastne tí pracovníci by mali byť proaktívni a mali by veľmi konkrétne zmapovať komplexnú sociálnu situáciu žiadateľa a nastaviť tomu vlastne aj možnosť čerpania tých príspevkov a aj formu čerpania tých príspevkov, pretože z vlastnej skúsenosti som zažila, že príspevok bol posielaný do vlastných rúk napriek tomu, že osoba, ktorá ho poberala, bola imobilná, čiže nemohla prísť na poštu. To sú také detaily, ktoré ale veľmi sťažujú život týmto ťažko zdravotne postihnutým a ich príbuzným.
Je to pravda, že ľudia, ktorí poberajú kompenzačné príspevky, sú pod akýmsi veľkým drobnohľadom, čo sa nedeje pri ostatných sociálnych dávkach, takúto kontrolu nepodstupujú poberatelia dávok v hmotnej núdzi ani rodičáku. Je to, je to dobré, že to chceme kontrolovať, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dominik Drdul, nech sa páči. Prosím, zapnite pána poslanca z miesta.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani komisárka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, asi naozaj platí, že každá spoločnosť je iba tak vyspelá a tak dobrá, ako sa dokáže postarať o tých, ktorí najviac potrebujú jej podporu a jej pomoc. No a mám taký pocit a asi to nebude iba pocit, že vo svetle toho, čo tu rok čo rok minimálne dvakrát, čo si ja pamätám, a určite veľakrát, čo by si pamätali kolegovia, ktorí sú v parlamente dlhšie, odznieva, asi platí, že ešte stále nie sme dostatočne dobrá spoločnosť, pretože ešte stále nie sme dostatočne vnímaví a dostatočne citliví a dostatočne ochotní počúvať a byť vnímaví na potreby tých, ktorí sú medzi nami najnúdznejší, ktorí potrebujú pomoc a podporu na to, aby si dokázali dostatočne efektívne a dostatočne účinne uplatniť svoje práva.
Pani komisárka, vám by som chcel, samozrejme, tak ako aj minulý rok, tak aj tento rok poďakovať za vašu kvalitnú prácu, ktorú odvádzate počas celého roka, častokrát na limite, až za limitom svojich možností. To je možno vec, ktorú bežná verejnosť nevie, a ja teda, keďže prichádzam do kontaktu s vaším úradom, tak som si tohto faktu vedomý a už aj pracujeme na tom, aby došlo k náprave alebo zmierneniu tohto stavu. Dúfam, že naše úsilie bude v tomto smere účinné a úspešné. Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne.
Osobitne sa mi páčil aspekt vašej správy, v ktorom ste kládli dôraz na osobnú autonómiu osôb so zdravotným postihnutím, aj tie s mentálnym postihnutím alebo so psychickým ochorením, kde ste kládli dôraz a cez jednotlivé prípady demonštrovali nedostatky toho, ako sa správame k týmto ľuďom, a kládli ste dôraz na to, že aj tento človek má právo tak na ľudskú dôstojnosť, tak všetky ostatné práva, ktoré mu majú byť napĺňané a rešpektované, na rovnakom základe s ostatnými osobami, to znamená rovnako ako ktorejkoľvek inej zdravej osobe, podľa jeho potrieb a možností a, samozrejme, v istých prípadoch aj podľa možností spoločnosti.
Mimoriadne ma mrzí, že opakovane počúvame o druhovo tých istých problémoch, avšak individuálne odlišných ľudí, niekedy možno aj tých istých, ktorí zostávajú vo svojich zápasoch sami a ktorí si s týmito problémami nevedia účinne rady. Je to, myslím, veľmi zlým vysvedčením pre štát ako taký a pre zákonodarcu, a to je kritické aj voči mne, ktorý možno nedostatočne počúva, nedostatočne realizuje kroky smerujúce k tomu, aby sa stav zmenil. Sľubujem, že sa pokúsim polepšiť, aspoň za seba, a myslím si, že máme naozaj v tejto oblasti veľmi veľa čo doháňať, či už sú to tie sieťové postele v domovoch sociálnych služieb, či už je to spôsob, akým komunikuje alebo nekomunikuje odborník alebo lekár, alebo sociálny pracovník s osobou so zdravotným postihnutím, akým spôsobom komunikuje úradník s osobou so zdravotným postihnutím, ako veľa predsudkov máme, keď vidíme osobu so zdravotným postihnutím, napríklad typicky s detskou mozgovou obrnou, a automaticky prezumujeme u takejto osoby zdravotné postihnutie, ktoré ovplyvnilo negatívne jej intelekt. Sám, aj keď nie som osobou s detskou mozgovou obrnou ani inou diagnózou, ktorá by mohla navodzovať tento dojem, som sa stretol so situáciou, kedy sa ma ako študenta prvého ročníka vysokej školy na právnickej fakulte pýtala určitá úradníčka, či viem písať a čítať. To len na nejakú demonštráciu tých absurdít, s ktorými sa veľakrát osoby so zdravotným postihnutím stretávajú.
A musím priznať, že aj ja pociťujem veľakrát veľmi silnú frustráciu, keď počúvam donekonečna tie isté príbehy, ako na prvom stupni niečo zamietli, odvolali sa na ústredie, ústredie vrátilo s nejakým usmernením na prvý stupeň, prvý stupeň si aj tak rozhodol po svojom, znovu bolo rozhodnutie zrušené, znovu to bolo vrátené, na súd to išlo. Veľakrát sa naozaj stretávame s deficitmi najmä v tej odbornej a takej tej ľudskej sfére, či už je to slabou erudíciou, alebo je to slabým ľudským prístupom toho konkrétneho úradníka, jeho slabým záujmom o klienta, ktorého má pred sebou. Štát sa správa, bohužiaľ, k týmto ľuďom spupne, v mnohých oblastiach veľmi spupne a úrady práce namiesto ministerstva, bohužiaľ, mám ten pocit a nebude to asi len pocit, realizujú jeho fiškálnu politiku, čo nebude asi úplne účelom úradov práce šetriť na osobách so zdravotným postihnutím a na počte priznaných alebo nepriznaných príspevkov.
A nakoniec by som vám chcel naozaj iba poďakovať za to, že nám nastavujete zrkadlo, nastavujete ho vytrvalo, nastavujete ho neoblomne a myslím si, že dosť presne. A myslím si, že by sme mali konečne nabrať odvahu sa nielen pozrieť do tohto zrkadla, ale aj reflektovať na ten obraz, ktorý v tom zrkadle vidíme, a oveľa viac sa snažiť realizovať konkrétne odporúčania, z ktorých mnohé nestoja ani euro, a pretavovať ich do života, ale najmä aby sme sa snažili byť viac s ľuďmi, viac počúvať, viac sa pozerať okolo seba a viac reflektovať na to, čo vidíme a počujeme.
Ďakujem veľmi pekne.