66. schôdza

Pán spravodajca má záujem o záverečné slovo. Udeľujem mu slovo. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja si tiež ešte dovolím pár slov a komentáru ku pánovi guvernérovi.
Veľmi pekne ďakujem za odpovede a myslím, že s veľkou väčšinou súhlasím. A som rád, že tu odzneli. Len pár, pár akoby komentov.
Áno, samozrejme, covid bol do veľkej miery, že si teda to, samozrejme, krajina nevybrala, ani Slovensko, ani iné krajiny. Ale, a teda nebola tam ani stigma, súhlasím, tak to nejak aj má byť. Ale treba tiež povedať, že ale boli krajiny, ktoré to dokázali zvládnuť lepšie, ktoré sa dokázali zadlžiť menej, ktoré proste dokázali ekonomiku poškodiť menej. Čiže nedá sa to zas úplne že zgeneralizovať, že vlastne to sa spravilo že úplne rovnako v celej Európe. Aj tu je dobré si taký nejaký, minimálne pre budúcnosť, lebo však covid ešte nás tu môže, samozrejme, postihnúť znova do nejakej miery, tak aj tu je dôležité povedať, že pozrime sa na tie krajiny, ktoré to zvládli lepšie. A, paradoxne, inak ono aj to tam, je tam taký nejaký pohľad, že tie krajiny, ktoré zvládli covid lepšie, s menším množstvom stimulov, obmedzení a všetkého, dnes čelia menšej inflácii. To ako je tiež pravda, či už sa pozreme na napríklad, ja neviem, Švajčiarsko alebo, alebo Švédsko, čiže sú krajiny, ktoré to zvládli. Čiže toľko k tomu.
Čo sa týka nízkej ceny peňazí, áno, toto je kľúčové a tiež som veľmi rád, že to, že to pán guvernér spomenul. V prvom rade nie je normálne, aby peniaze mali proste zápornú cenu, jednoducho peniaze sú tiež výrobný faktor, tak jak všetko na svete, musia mať svoju cenu. Áno, žili sme dlhú dobu, kedy sa to javilo, že peniaze sú zadarmo. Ja som osobne veľmi rád, že tá doba sa ide znormalizovať, pretože nie je to dobré. Keď už pre nič iné, tak práve, práve neprebiehala tá kreatívna deštrukcia. Jednoducho tie peniaze boli lacné pre každého, dokázala sa financovať aj neefektívne fungujúca firma. Toto keď sa deje dostatočne dlho, tak potom sa tých málo efektívnych firiem naskladí, naskladá v ekonomike toľko, že celá krajina má problém s rastom. Takže toto, ono to asi bude bolieť. To asi je jasné všetkým, ale jednoducho tá situácia sa musí znormalizovať. Peniaze musia mať svoju hodnotu. Samozrejme, zasa je dobré, ak sa to vie udiať v nejakom plynúcom čase, aby, aby bol priestor sa prispôsobiť, tak ako presne pán guvernér povedal, či už rodiny, či už firmy, či už ekonomika a, samozrejme, aj štát. A tu sa zasa vrátim a budem trošku kritizovať aj našich predchodcov, ale aj nás.
Treba na rovinu povedať, že ani Slovensko to relatívne dlhé obdobie vlastne lacného financovania, lacných peňazí nijakovsky nevyužilo na nejakú zásadnú konsolidáciu svojich verejných dlhov, verejných financií a po tomto dobrom období vlastne a ktoré bolo teda ukončené koronakrízou, kde, samozrejme, určitý nárast dlhov je normálny a bol v celej Európe, to zasa tiež treba povedať. No ale sme presne, ako zasa bolo povedané, sme v situácii horšej, pretože verejný dlh máme vyšší, nie nižší, hej, nevyužili sme, aby sme ho znížili. Takisto, takisto máme proste aj väčší, väčšie percento verejného sektora, čiže jednoducho sme v tej situácii horšej. A to, samozrejme, tak ako tie peniaze začnú mať svoju cenu, a tak ako zasa raz už a konečne budú tie finančné trhy častokrát tým najväčším výkričníkom pre zodpovedné správanie sa štátov, tak vlastne budeme, budeme to cítiť.
Toto si treba uvedomiť, že štátom vlastne práve táto situácia, keď tie peniaze nestáli nič, no proste umožňovala zväčšovať veľkosť verejného sektora, podporovať, dotovať, čokoľvek robiť, populistické opatrenia. Jednoducho tie finančné trhy, tá hrozba toho, že pozor, lebo za prvé nebudeš schopný si financovať ten svoj dlh a za druhé ti ani nepožičiame, keď budeš úplne že v zlej situácii, toto tu bolo vypojené a jednoducho vidíme to, že potrebuje, ten svet to jednoducho potrebuje, aby tie peniaze mali svoju cenu.
No, dotkne sa to aj nás. Buďme si toho vedomí a práve preto aj my ako SaS-ka stále hovoríme, že buďme extrémne opatrní, špeciálne pri vytváraní ďalších a ďalších štrukturálnych výdavkov, ďalších balíčkov, ktoré budú zaťažovať naše verejné financie dlhodobo a jednoducho bude stále väčší problém na ne získať peniaze alebo ich dlhovo ufinancovať. Takže toto si treba uvedomovať.
Áno, treba zasa druhý, druhú, druhým dychom hneď musím povedať, že treba pomáhať v inflácii. Jednoznačne, proste tá je tak extrémna, že tie najzraniteľnejšie skupiny sú veľmi-veľmi ohrozené a veľmi-veľmi postihnuté. Ale práve preto treba pomáhať zmysluplne a cielene. To znamená len tým, ktorí to zásadne potrebujú a dosah na ich život aj kvalitu života a vôbec schopnosť prežívania je zásadná. Proste žiadna krajina sveta, a už vôbec nie Slovensko, nemá na to, aby sme robili také tie opatrenia, že, a úplne každej rodine a najlepšie 1 500 euro, alebo teda úplne každému človeku. Jednoducho na to proste nemáme. To si treba na rovinu povedať. A ak nejaká vláda na to populisticky chvíľku nájde, ono nás to potrestá a potom to ešte násobne poškodí ale že úplne všetkým. Takže to, aj takéto riešenia sú možno kúpenie si času, ale s násobne horšími dôsledkami.
Pán guvernér povedal ďalší veľmi dôležitý faktor, na ktorý, samozrejme, dosah nemáme, ale vplývať na nás bude. Jednoznačne sme krajina, ktorá susedí s krajinou, ktorá je vo vojne. To vždy, to história aj teraz, ale aj budúcnosť to vždy ukáže, samozrejme, že toto je pre finančné trhy rizikový faktor. Jasné, nijak to ovplyvniť nevieme, len o to musíme byť ešte obozretnejší, pretože to naše financovanie, áno, bude o tú vojnovú, nazvime to rizikovú, prirážku drahšie. Proste trhy to tak vnímajú. História ukázala, častokrát konflikty mali tendenciu sa rozširovať, nuž asi sa rozširujú, tak sa vedia rozširovať do susedných krajín. Takže každopádne to je akoby ten extrém, ale, samozrejme, veď ono to má dosah aj na tú ekonomiku ako takú. Proste, samozrejme, že, i keď v tomto prípade našťastie pre Slovensko či už Ukrajina, ale aj Rusko neboli zásadní obchodní partneri, tá ich celková expozícia pri vývoze Slovenska je, myslím, že Ukrajina a Rusko spolu niečo málo cez dve percentá. Takže našťastie ten dosah nie je až taký, ale proste je, je to naša susedná krajina, proste boli firmy, ktoré sa zameriavali na či už Ukrajinu, alebo Rusko a proste, jednoducho sú tým postihnuté. A to zasa sa, samozrejme, prenáša do celej ekonomiky.
Posledné slovo ku fragmentácii. Ďakujem pánovi guvernérovi za jeho slová. Áno, treba, ono to možno treba vnímať, akože teda Európa to má fakt ťažké, že nemá, nemá teda tú dokonalú menovú úniu, ale nedá sa proste ten morálny hazard ani podporovať a nebolo by to ani dobré. Keď budete trestať zodpovedného žiaka a hladkať toho nezodpovedného, tak vo finále tá trieda bude mať stále horšie a horšie priemerné výsledky. Takže som rád, že aj teda pán guvernér hovorí, že bude dohliadať na to, aby sa to nedialo, resp. dialo čo najmenej, a keď, tak len do skutočne rozumnej miery.
Ešte raz chcem poďakovať pánovi guvernérovi a takisto aj vám všetkým za pozornosť.
Ďakujem pekne. A čo sa týka hlasovania, hlasovať budeme pri najbližšom hlasovaní.

Ďakujem. To bolo záverečné slovo pána spravodajcu.
Ja to upresním, aj tá predchádzajúca správa, ktorú sme prerokovali, rovnako s touto správou bude sa o nej hlasovať v utorok o sedemnástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi guvernérovi Národnej banky Slovenskej republiky za predloženie správ. Radi ho uvidíme aj nabudúce. Ďakujem aj pánovi predsedovi a spravodajcovi.
A pristúpime teraz k ďalšiemu bodu dnešného dopoludňajšieho rokovania, ktorým je

Správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2021.

Táto správa je pod parlamentnou tlačou 955. Správa výboru má tlač 955a.
Poprosím pani predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Martu Danielovú, aby túto správu v pléne uviedla, a zároveň ju vítam v parlamente a udeľujem jej slovo. Nech sa páči.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr naozaj len veľmi krátko, niekoľko čísiel, ktoré sú podrobne rozobraté a vysvetlené v rozsiahlej a prehľadnej správe o našej činnosti a stave vysielania.
Rada pre vysielanie a retransmisiu v minulom roku zasadala 22-krát, s výnimkou leta každý mesiac dvakrát.
(K rečníckemu pultu pristúpil poslanec a upravil rečníčke polohu mikrofónu.) Áno, ďakujem pekne.
Prijala vyše 780 uznesení, vydala 330 rozhodnutí, udelila 12 licencií na rozhlasové a 17 na televízne vysielanie, ktoré umožnili vznik štrnástim novým programovým službám. Zaevidovala takmer 600 sťažností a uložila 67 sankcií za porušenie zákona, z nich 45 vo forme pokuty, teda sankcie finančnej, v celkovej výške približne 69-tisíc eur.
Rada v roku ´21 v medzinárodnom kontexte potvrdila svoju pevnú pozíciu a na Slovensku uskutočnila viacero aktivít, ktorými reagovala na aktuálne témy súvisiace s reguláciou vysielania a online prostredia. Hospodárila v rámci schváleného limitu výdavkov a príjmov a zaznamenala pokles súdnych sporov vedených v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré vydala. Podrobnosti o fungovaní rady v roku ´21 sú uvedené v prehľadnej 256-stranovej správe o stave vysielania na Slovensku a činnosti rady za rok ´21, ktorú rada schválila na svojom zasadaní v marci tohto roka a s ktorej obsahom by som vás ďalej tiež v krátkosti oboznámila, ale naozaj len v krátkosti, lebo podrobne sme hovorili na mediálnom výbore a tam sme sa zaoberali niektorými takými zaujímavými ťažiskovými oblasťami.
Stručne. Ťažisko činnosti rady, tak ako po minulé roky, sa sústredilo do troch hlavných oblastí, najskôr udeľovanie televíznych a rozhlasových frekvencií a registrácia retransmisie, po druhé regulácia obsahu z hľadiska dodržiavania zákona 308 a s ním súvisiacich predpisov a tretia oblasť, medzinárodné aktivity, najmä v rámci ERGA, teda európskej skupiny regulátorov, ktorej dva roky predsedal riaditeľ kancelárie našej rady a ktorý bol opätovne potvrdený ako vedúci jej pracovnej skupiny orientovanej na problematiku šírenia dezinformácií. A tiež v rámci EPRA, teda európskej platformy regulačných orgánov, ktorej je od minulého roku predsedom.
Aktivity medzinárodnej agendy úzko súvisia s obsahom návrhu zákona o mediálnych službách, ktorý by po schválení v parlamente rozšíril právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu. Rada dlhodobo venuje pozornosť problematike fungovania sociálnych sietí, možnostiam boja proti šíreniu dezinformácií a nelegálneho obsahu v ich priestore, ale aj otázkam koregulácie či mediálnej výchovy, ktoré majú potenciál zmierniť negatívne dopady spomenutých fenoménov. Tieto témy sa ukázali veľmi dôležité počas pandémie a nestrácajú na dôležitosti ani v súčasnej situácii vojny na Ukrajine.
Napokon aj špecializovaný monitoring, ktorý rada v roku ´21 realizovala, bol zameraný práve na vysielanie spravodajských a publicistických príspevkov týkajúcich sa témy šírenia koronavírusu, očkovania proti nemu a iných protipandemických opatrení, čo korešponduje aj s jednou z hlavných orientácií rady v jej medzinárodnej agende, teda spomenutou oblasťou boja proti dezinformáciám.
Dva roky izolácie v dôsledku prísnych pandemických opatrení nás, paradoxne, posunuli dopredu, naštartovalo sa niečo nové, čo tu predtým nebolo. Každá situácia má tak nielen zlú, ale aj dobrú stránku a aj ťažké obdobie môže byť prínosom, čo, o čom sa vlastne dennodenne v našej praxi presviedčame. Tá dobrá stránka, ten prínos bol v prípade fungovania rady v tom, že vďaka moderným technológiám sa činnosť rady presunula z rokovacích miestností do online priestoru. Umožnila to v prvom rade zmena zákona v decembri 2020, vďaka čomu už došlo aj k verejnej voľbe piatich nových členov rady a od marca minulého roka už fungujeme s väčšinou nových členov. Po transparentnej voľbe piatich nových členov nasledovalo po prvýkrát od existencie rady nielen verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie, ale rovnako tak bolo verejné aj kompletné rozhodovanie o tom, komu a z akých dôvodov sa frekvencie prideľujú, resp. zamietajú, pričom celý proces bol verejnosti prístupný naživo, keďže sa realizoval online a bol prenášaný prostredníctvom YouTube kanálu rady, kde ostal zachovaný záznam aj z neho vlastne dodnes. Kedykoľvek sa k nemu možno vrátiť, vypočuť si, urobiť si názory, prípadne konfrontovať.
Je to jeden z krokov, s ktorými sa rada neustále usiluje zvyšovať transparentnosť svojho fungovania a približovať ho regulovaným subjektom aj širokej verejnosti. Vlani boli takéto tri výberové konania, pretože z dôvodu pandémie, ako som viackrát povedala, sa jesenné presunulo z novembra na rok, z novembra 2020 na marec ´21 a potom boli ešte ďalšie dve výberové konania.
V roku ´21 rada tak rozhodovala o pridelení 113 voľných rozhlasových frekvencií, o ktoré sa uchádzalo 15 záujemcov. Prevažovali medzi nimi súčasní vysielatelia, ktorí chceli pridelením nových frekvencií rozšíriť alebo zlepšiť svoje pokrytie, ale v roku ´21 bolo udelených aj šesť licencií na nové programové služby.
Verejný prenos verejného vypočutia bola nová skúsenosť tak pre žiadateľov, členov rady, ale aj pre verejnosť. Bola to významná zmena v činnosti rady, pretože každý žiadateľ, ak chcel uspieť, musel sa dôsledne pripraviť, čím chce radu presvedčiť, že on je tým, ktorý by mal mať prednosť pred ostatnými, a rovnako sa kládol nárok aj na členov rady riadne si zdôvodniť, čo zavážilo pri rozhodovaní.
Odkedy sa v roku ´21 nastúpilo vďaka zmene zákona k ďalšiemu zvýšeniu transparentnosti v rokovaní a rozhodovaní, skončilo sa s podozrievaním na možné ovplyvňovanie. Samozrejme, že je čo zlepšovať tak na strane žiadateľov, ako aj členov rady, ale nastúpilo sa na niečo, pristúpilo sa k niečomu, čo tu nebolo a ukázalo sa to ako mimoriadne užitočné, efektívne.
V snahe o čo najväčšiu transparentnosť fungovania rady išli sme nad rámec zákona a od roku ´21 zverejňujeme na našom webe v sekcii zasadania rady, teda priamo v deň rokovania, konkrétny program, ktorý prerokúvame, zvukový záznam z rokovania, každý má možnosť si vypočuť, ako sa jednotliví členovia ku konkrétnym komunikátom vyjadrujú. Sú tam zverejnené v ten deň rokovania texty pracovných materiálov vypracovaných kanceláriou ako podklady k rozhodovacej činnosti rady spolu s tlačovou správou a stručným prehľadom záverov k všetkým bodom riadneho programu toho-ktorého zasadnutia. No a potom na tom istom mieste je do piatich dní aj zápisnica z rokovania. Je to veľký prínos pre vysielateľov, ale aj pre verejnosť, aj pre sťažovateľov. (Rečníčka si odkašľala.) Pardon.
Online sa realizujú aj ústne vypočutia účastníkov ostatných správnych konaní, nielen výberových konaní na obsadenie frekvencií, čo oceňujú aj vysielatelia, resp. ich právni zástupcovia, keďže nemusia cestovať do sídla rady.
Zintenzívnili sa aj vzájomné výmeny názorov. Diskutovali sme o možnostiach, ako pomôcť zvládať zložitú pandemickú situáciu, a tak po celý minulý rok až do 1. apríla tohto roka boli v účinnosti opatrenia na ekonomické zvládnutie zložitej situácie. Urobili sa dočasné zmeny vo vysielaní vysielateľov a to stačilo rade oznamovať mailom. Dočasne sa upustilo od doručovania rôznych štatistík, ktorých doručovanie inak ukladá zákon pri slovenskej hudbe, európskych dielach, multimodálnom prístupe.
No a najviac sa pomohlo tým, že sankcie za porušenie zákona sa ukladali len na dolnej hranici. Situácia ukázala, že nielen sankcie, ktoré v minulosti niekedy až veľmi prudko rástli pri opakovaných sťažnostiach, že tieto sankcie nie sú jedinou cestou k náprave a k zníženiu sťažností, ale všetky ostatné, ďalšie kroky, ku ktorým nás vlastne táto situácia prinútila pristúpiť, nám umožnilo, aj hlavne vysielateľom, pristúpiť k okamžitej náprave práve tým zverejňovaním materiálov, že hneď po rozhodnutí rady mohli urobiť vysielatelia nápravu, ak sa teda stotožnili s tým rozhodnutím. Čiže to zverejňovanie pracovných materiálov je veľká pomôcka, no a takisto pri často opakovaných problémoch pri jednotnom systéme označovania programov, ktoré kým vysielateľ dostal rozhodnutie, mohol ešte trikrát- štyrikrát ten komunikát odvysielať s chybným označením, keďže bol okamžite schopný oboznámiť sa s podkladovými materiálmi, s dôvodmi a ak sa s nimi stotožnil, tak urobil okamžite nápravu a chyby sa neopakovali. A potom nestúpali ani sankcie.
Počas roka ´21 sme so zástupcami vysielateľov prehodnocovali účinnosť opatrení a k 1. aprílu sme konštatovali, že nie je nutné a opatrenia už v účinnosti nie sú.
Rok ´21 priniesol aj ďalšie legislatívne zmeny. Kým v minulosti mohol mať zo zákona viac programových služieb len verejnoprávny vysielateľ, do prijatia zákonnej úpravy v minulom roku dostali túto možnosť aj komerční vysielatelia. K rádiu Expres pribudla aj rozhlasová stanica Jemné melódie, t. č. už Melody, Európa 2, rádio Rock, k FUN rádiu programová služba Rádio Vlna.
Prevažne formou online podujatí sa realizovali aj aktivity medzinárodnej agendy. Pracovníci kancelárie rady sa aktívne zúčastnili alebo priamo organizovali viac ako 200 online medzinárodných podujatí, predovšetkým k problematike identifikácie dezinformácií a boja proti ich šíreniu, témam šíreniu nenávistných prejavov v online priestore a projektom zameraným na zvyšovanie mediálnej gramotnosti.
V prílohe č. 7 je veľmi podrobný výpočet stretnutí, aké boli ich témy, kto sa zúčastnil a aké boli výstupy z nich, takže ak dovolíte, tu sa nebudem podrobnejšie zmieňovať.
Ešte krátko spomeniem, že čo pomohlo k lepšej informovanosti verejnosti, zverejňovanie tých postojov a analýz k sťažnostiam. Počet sťažností, to vždy tak verejnosť aj vysielateľov najviac zaujíma, aj je to taká najčítanejšia časť našej správy. Počet v tom číselnom vyjadrení je približne rovnaký s minulými rokmi. Čo sa ale zmenilo, bol výrazný nárast tzv. hromadných sťažností. Teda sťažností, ktoré smerujú voči tomu istému programu a ktoré v totožnom znení viac či menej organizovane doručia rade desiatky rôznych sťažovateľov.
Treba povedať, že napriek výraznejšiemu vlaňajšiemu nárastu takýchto podnetov ani zďaleka nedosahujú rozmery fenoménu spred piatich či šiestich rokov, ale aj v súčasných počtoch zohrávajú v celkovej štatistike svoj význam, ktorý nemôžme ignorovať pri interpretácii štatistických údajov.
V uplynulom roku rada prešetrila viac ako 500 sťažností, z nich 95 % sa týkalo obsahu, zvyšné licenčnej agendy, napr. nevyužívania frekvencií alebo vysielania bez platnej licencie, pričom opodstatnená bola jedna desatina z celkového počtu preskúmaných sťažností.
Vyše 87 % sťažností namietalo obsah odvysielaný v televízii, necelých 13 % v rozhlase a menej ako pol percenta sťažností sa týkalo obsahu zverejneného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
Zo sťažností na obsah vysielania, ktoré v 21. roku rada vybavila, bolo neopodstatnených 86 %, prevažná väčšina.
Výrazne najviac sťažností poslucháčov spadalo do oblasti možného porušenia zásad objektivity, nestrannosti a názorovej plurality rozhlasového spravodajstva a publicistiky, podstatne menej namietalo dodržiavanie ochrany ľudskej dôstojnosti a zásad vysielania reklamy. Výhrady divákov sa v podobnom pomere týkali všestrannosti informácií, objektivity a vyváženosti, ochrany ľudskej dôstojnosti, menej z nich spadalo do sponzoringu a reklamy. Celkový počet teda doručených sťažností sa oproti predošlým rokom výrazne nezmenil.
To, že publikum najcitlivejšie vníma a najčastejšie reaguje na vyváženosť a názorovú nezaujatosť spravodajstva a publicistiky, je vidieť aj v celkovom počte sťažností smerujúcich voči jednotlivým vysielateľom. Keďže RTVS venuje týmto formátom spomedzi vysielateľov, najmä rozhlasových, vzhľadom na svoje úlohy mediálnej verejnej služby výrazne najväčší priestor, je logické, že na RTVS vysielanie prichádzalo a prichádza aj najviac sťažností. Tých opodstatnených však bolo minimum. A hoci sa môžeme stotožniť s viacerými výhradami sťažovateľov, budem ešte o nich ešte podrobnejšie hovoriť, rada posudzuje zákonnosť vysielania a tá je porušená v minime prípadov.
Veľa sťažností je všeobecného charakteru. Sťažovateľ, lepšie povedané pisateľ podnetu, neuvádza konkrétny deň, konkrétny program, ale zmieňuje sa o tom, kde vidí problém, a očakáva, že rada zasiahne proti vysielateľovi a urobí nápravu. Nezriedka pri tom ide o výhrady, ktoré sa týkajú oblastí, ktoré rada vzhľadom na svoje zákonné kompetencie nemôže a nemá regulovať. Ide napríklad o nedodržiavanie vysielacieho času programov, ide o zmeny oproti prehľadu programov, subjektívny pocit z častého prerušovania programu reklamou, ktorá je podľa divákov neúmerne dlhá, ďalej nespokojnosť s celkovou úrovňou vysielania, najmä zábavnými formátmi, podielom repríz voči premiéram a podobne.
K početným námietkam všeobecného charakteru patria práve výhrady k spravodajským publicisticko-politicko... publicistickým reláciám, ktoré som už predznačila, v ktorých diváci a poslucháči vyslovujú nespokojnosť s dramaturgiou relácií, s profesionalitou moderátora, konštatujú, že je neobjektívny, neumožňuje, aby bol v diskusii daný rovnomerne rozdelený priestor, časté výhrady sú k zastúpeniu hostí, jeden a ten istý zástupca politickej strany je zastúpený u viacerých vysielateľov.
Rada pre vysielanie a retransmisiu nech by akokoľvek mohla s pisateľom súhlasiť, nie je v jej kompetencii zasahovať do dramaturgie relácie. Musí sa držať nie vlastného vkusu a názoru, ale výlučne zákona. A zákon v § 15 hovorí, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. To znamená, je vo výhradnej kompetencii vysielateľa, koho si pozve do relácií, a často to zrejme závisí aj od ochoty vás politikov zúčastňovať sa takýchto formátov a to bez kladenia si podmienok na výber tém či spoludiskutujúcich.
Na čo však musí zo zákona rada dohliadať, je objektívnosť a nezávislosť, ktorá je v rukách moderátora. Od jeho profesionality, pripravenosti, závisí celkové vyznenie a rada posudzuje celkové vyznenie. Kým rada môže v prípade verejnoprávneho vysielateľa upozorňovať Radu RTVS, u komerčných vysielateľov takýto orgán nemajú, ale zas títo na druhej strane sa viac zaujímajú o komunikáciu s radou; najmä zástupcovia rozhlasových a televíznych asociácií prejavujú záujem o ústne vypočutia k prebiehajúcim správnym konaniam. Tie sú vhodnou príležitosťou na vyjasnenie si stanovísk k interpretácii niektorých zákonných povinností. Aj nedávne rokovanie mediálneho výboru napovedalo, že je nevyhnutná širšia odborná diskusia na mnohé témy, ktoré vyvolávajú nespokojnosť verejnosti. Možno aj celospoločenské diskusie o úrovni spravodajských, politicko-publicistických i zábavných relácií by mohli byť v budúcnosti prínosom k skvalitneniu programov, ktoré súťažia medzi sebou o čo najvyššiu počúvanosť a sledovanosť, neraz aj za cenu diskutabilnej úrovne. Možno sa v novom mediálnom zákone bude uvažovať aj o takejto edukatívnej kompetencii rady.
Veľmi stručne sa už dostávam len k úlohám na tento rok 2022. Našu činnosť bude ovplyvňovať vývoj schvaľovania návrhu zákona o mediálnych službách, aby sa naše doterajšie aktivity vykonávané nad rámec zákonných kompetencií stali aj našou zákonnou povinnosťou. Nevyhnutnosťou sa ukazuje zintenzívniť mediálnu výchovu, posilniť medzinárodnú spoluprácu, ako aj výskumné a analytické kapacity. V momente schválenia zákona vieme okamžite naštartovať náročný proces, ktorý radu, ale aj celkovo mediálne prostredie s novými kompetenciami môže výrazne posunúť.
A čo nás určite neminie bez ohľadu na schválenie zákona o mediálnych službách, rada má ako pred každými voľbami naplánovaný monitoring vybraných spravodajských a publicistických relácií v súvislosti s náročnými jesennými voľbami do orgánov vyšších územných celkov a komunálnymi voľbami, ktoré sa budú konať v jeden deň, a teda vzťahuje sa na ne aj rovnaká právna úprava. Tak ako vždy vopred vydáme usmernenie vysielateľom, ktoré budeme komunikovať aj širšej verejnosti prostredníctvom tlačovej správy, našej webovej stránky, ale aj online diskusiami. Budeme im, najmä vysielateľom k dispozícii aj individuálne konzultácie, lebo veľa otázok z ich strany je už teraz u nás, budú pribúdať, ako sa bude približovať čas, budú nám predkladať projekty, diskutovať s nimi, takže toto je taká kľúčová úloha, ktorá pred nami stojí a pred vami tiež.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z môjho vystúpenia k rozsiahlej Správe o stave vysielania a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2021, v ktorom som sa snažila upriamiť vašu pozornosť len na to najpodstatnejšie, lebo všetko do detailu je v správe, ak bude treba, odpoviem na otázky, v blízkosti sedí aj naša rada, kedykoľvek by ste chceli čokoľvek konzultovať, sme v kancelárii ochotní s právnikmi si veci vyjasňovať, poskytneme detailnejší výklad aj mailom, takže na túto chvíľu ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme pekne, vážená pani predsedníčka, prosím, aby ste zaujala miesto pre navrhovateľov. Tú vodičku si môžete zobrať k sebe. Ďakujem.
Teraz poprosím predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Kristiána Čekovského, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem (rečník si odkašlal), pardon. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2021 vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2021 pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 997 z 31. marca 2022 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2021 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 165 z 26. apríla 2022 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade
1) schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2021,
2) vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č. 168 zo dňa 26. apríla 2022. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.
Predpokladám, že keď rozprava neprebehla, tak pani navrhovateľka nebude mať stanovisko k rozprave, či áno? Nie.
Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo vy, pán spravodajca? Takisto nie, takže ďakujem vám pekne obom. Prajem vám pekný deň a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem veľmi pekne
Kolegyne, kolegovia, my budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to je

Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021.

Správa je uverejnená ako tlač 957 a spoločná správa výborov ako tlač 957a.
Správu uvedie komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím pani Zuzana Stavrovská, ktorú prosím, aby sa ujala slova. Nech sa páči, rečnícky pult je váš.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám na tomto mieste predniesla výsledky činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021. Je to práca celého tímu úradu komisára a rada by som vás informovala a prešla s vami všetky oblasti, ktoré sme v správe spracovali.
Dovoľte však najprv, kým začnem túto prezentáciu, aby som sa vám poďakovala za dôveru, ktorú ste mi dali v decembrových voľbách, a veľmi si to vážim, verím, že vašu dôveru nesklamem a ďakujem vám veľmi pekne za priestor, aby som mohla túto prácu vykonávať ďalších šesť rokov. Táto práca ma veľmi baví a verím, že to nadšenie, ktoré na úrade máme, aby sa zmenili a zlepšili podmienky života ľudí so zdravotným postihnutím, že sa pretaví naozaj v tomto období k ďalším a k ďalším lepším výsledkom.
Začala by som číslami, ktoré sú v úvode správy v jednotlivých tabuľkách, grafoch, ktoré si môžete v tejto správe pozrieť. Čiže celkovo sme za rok 2021 mali doručených 631 podnetov, z toho ukončených bolo 552, čiže 87 %, vo zvyšných sa ešte koná, pretože za obdobie na konci roka, keď tieto podnety chodili, tak nebolo možné, samozrejme, ich doriešiť. Celkovo však za šesť rokov práce úradu komisára sme prijali vyše 3 400 podnetov. Rada by som vás previedla touto správou aj z pohľadu takej šesťročnej bilancie môjho prvého funkčného obdobia a upozornila na rôzne zistenia. Celkovo bolo v roku 2021 ukončených 650 podnetov, ktoré teda je ten počet vyšší ako počet doručených, prijatých podnetov, pretože sme dokončili aj niektoré podnety začaté v rokoch ´20 a čo znamená teda, že vlastne niektoré tie podnety, ktoré boli v roku 2020, teoreticky ´21, mali už svoj výsledok.
Najčastejšie zamerania podnetov, ktoré boli ku nám doručené, bolo v období roku 2021, to boli podnety týkajúce sa sociálneho poistenia a invalidného dôchodku. Na tomto mieste by som veľmi rada zhodnotila tento stav z dôvodu, že teda tento počet podnetov sme vnímali aj z pohľadu pandemickej situácie, že ľudia prichádzali o prácu a riešili svoju pomoc formou možnosti prepočítania invalidných dôchodkov. Čiže tento počet týchto podnetov bol veľmi veľký, týkal sa naozaj 74 prípadov.
V poradí ďalším počtom podnetov boli sociálne služby, a to sú podnety týkajúce sa pobytovej celoročnej formy. Ďalším v poradí boli občianskoprávne alebo rodinné problémy a potom týkajúce sa, podnety týkajúce sa bezbariérovosti, koncesionárskych poplatkov, zdravotnej starostlivosti, peňažných príspevkov na opatrovanie, kde nám vyskočilo aj v súvislosti s nepriznaním týchto peňažných príspevkov vyše 25 podnetov.
Typy podnetov, ktoré sme na úrade riešili, možno rozdeliť do troch kategórií, a to 52 % tvorili podnety na preskúmanie, čiže bolo nám doručené nejaké rozhodnutie, alebo bol podávateľom podnetu namietaný postup nejakého úradu verejnej správy, ktorý sme museli prešetriť a preskúmať jednotlivé listiny a následne sme potom písali vyjadrenia. 46 % podnetov sa týkalo poradenstva a 2 % tvorili podnety ako návrhy na zmenu legislatívy, existujúcej legislatívy.
V akom veku sa na nás častejšie obracajú podávatelia? Najčastejšie sa na nás obracia stredná a staršia generácia, čiže najviac nám bolo doručených podnetov vo veku od 51 po 60 rokov a potom sedemdesi... nad 71 rokov. Nasleduje kategória od 41 do 50 a ďalšie vekové kategórie. Ale tieto informácie o veku našich dotknutých osôb sledujeme vtedy, keď nám túto informáciu podávatelia poskytnú, čiže nemáme informácie o všetkých podávateľoch, čiže toto vlastne je informácia o tých podnetoch, v ktorých to vieme vysledovať.
Sumárne zhodnotenie pôsobnosti komisárky v číslach za obdobie posledných šiestich rokov je uvedené v kapitole 6 na str. 69 a z nich vyberám informácie o počte porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sme zistili v jednej štvrtine podnetov, v ktorej bolo porušených celkovo 18 článkov dohovoru s celkovým počtom porušení 110. Najväčším počtom porušení, najväčší počet porušení sme konštatovali v oblasti porušenia práva na prístupnosť, v 93 prípadoch, kedy boli porušené práva na prístupnosť z hľadiska architektonického riešenia alebo poskytovania informácií, čiže komunikačné bariéry, či už je to aj v doprave, alebo v jednotlivých budovách, alebo komunikačné bariéry týkajúce sa poskytovania informácií napríklad aj v čase pandémie.
83 porušení sme konštatovali pri porušení práva na primeranú životnú úroveň, čo je 28, čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, kedy sme konštatovali porušenie práva na dostatočnú výživu, ubytovanie, rovnaký prístup k cenovo dostupným službám a verejnej bytovej výstavby, oblečenia, starostlivosti o tých ľudí.
81 porušení sme konštatovali v prípade porušenia čl. 13, a to je prístup k spravodlivosti. A to sú tie súdne konania, do ktorých my vstupujeme ako subjekt popri osobe so zdravotným postihnutím ako nezávislý úrad, ktorý má pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím v týchto súdnych konaniach. Čiže jednoznačne sme konštatovali, že v 81 prípadoch došlo k porušeniu práva na spravodlivosť, ktorú garantuje čl. 13 dohovoru. V sedemdesiatich dvoch porušení, 72 porušení sme konštatovali pri práve na nezávislý spôsob života podľa čl. 19, a to je presne ten článok, ktorý hovorí o tom, že ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, na pomoc štátu, či už podporou formou rôznych finančných príspevkov, alebo odkázaní sú na starostlivosť v sociálnych službách, tak tuto vlastne je ten problém, že nemali osobnú asistenciu, nebol im priznaný príspevok na opatrovanie, boli segregovaní v zásade z tohto dôvodu a nemohli sa začleniť do spoločnosti.
Na odstránenie zistených nedostatkov sme uložili okrem opatrení ukladaných pri monitoringoch, ktoré evidujeme samostatne, tu sme uložili pri individuálnych podnetoch 195 opatrení na nápravu a k nim bolo uložených 206 úloh, ale z toho v roku 2021 sme uložili 33 nových opatrení a z toho bolo 24 splnených. Čiže na tomto mieste by som rada poďakovala subjektom, ktorým ukladáme opatrenia na nápravu, že prijímajú tieto opatrenia, že je možné s nimi komunikovať v tomto pozitívnom duchu a tak, aby tieto opatrenia prijali ako svoju úlohu, že my vlastne sa snažíme ich viesť k tomu, aby boli odstraňované prekážky a bariéry pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Čo je dôležité a v tomto vidíme obrovský zmysel našej práce, ktorá je pôsobnosťou značne neobvyklou v porovnaní napr. s pôsobnosťou verejného ochrancu práv, je, že komisár môže vstúpiť do súdneho konania. Ako som uviedla, my sme konštatovali porušenia čl. 13 v rámci týchto súdnych konaní a považujeme za veľmi významné, aby táto účasť v súdnych konaniach jednoducho bola realizovaná jednoduchším spôsobom. Stretávame sa totiž s tým, že musíme požiadať súd, aby sme mohli vstúpiť do súdneho konania, aby súd vydal uznesenie o povolení vstupu, čo však ale znamená, že niekedy toto uznesenie je vydané aj po siedmich-ôsmich mesiacoch, čím sa celé konanie predlžuje, alebo môže sa stať, že súd vôbec nevydá uznesenie, ktorým povoľuje vstup komisára z dôvodu, že dostatočne sú chránené záujmy účastníka konania kolíznym opatrovníkom, čo však ale znamená vo veľa prípadoch to, že kolízny opatrovník je nečinný v súdnom konaní alebo má konflikt záujmu vo vzťahu k osobe, ktorú má zastupovať, že je rodinný príslušník napr. navrhovateľa v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
Čiže k 31. 12. 2021 sme celkovo vstúpili do 93 súdnych konaní, z toho v roku ´21 sme vstúpili do deviatich nových súdnych konaní a zúčastnili sme sa v roku 2021 33 pojednávaní. A to znova ale teda poukazujem na to, že bolo obdobie pandémie, kedy tie súdy vlastne neurčovali termíny pojednávaní, ale napriek tomu sme sa zúčastnili 33 pojednávaní.
Tým, že nemáme vytvorené pobočky, že komisariát má sídlo v Bratislave, tak sme v roku 2017 zvolili, navrhli taký projekt, že budeme chodiť za obyvateľmi rôznych miest v rámci Slovenska, aby sme priamo v týchto regiónoch mohli pomôcť ľuďom, ktorí túto našu pomoc potrebujú. Povedzme si pravdu, že mnohí z nich nemajú prostriedky na to, aby pricestovali na úrad alebo aby posielali svoje listiny poštou, alebo aby si mohli urobiť fotokópie, čiže preto my sme tento projekt začali realizovať. Celkovo sme za šesť rokov navštívili 32 miest, nazvali sme ich výjazdy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím s tímom. Plán bol, že 12 miest ročne navštívime, žiaľ, v čase pandémie sa nám toto značne zredukovalo, ale snažíme sa teraz dohnať to, čo sme minulý rok a predminulý rok nenaplnili, ten plán 12 miest, lebo v roku 2020 sme boli v jednom meste a v ´21 sme boli v meste Dunajská Streda a Hlohovec a na budúci týždeň máme výjazd na celý týždeň na východné Slovensko do Starej Ľubovne, Bardejova a Svidníka. Takže v pondelok odchádzame.
Rada by som ešte zhrnula, kým podrobnejšie sa budem venovať tejto téme, že sme vykonali aj monitoring... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, prosím, trochu kľudu, lebo je tu strašný šum a nepočujeme rozprávať pani komisárku.
Ďakujem, môžete pokračovať.

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Ďakujem pekne.
V roku 2021 sme vykonali deväť monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb a tri monitoringy v psychiatrických zariadeniach. Posilnili sme vlastne týmto spôsobom celý ten, celú tú našu agendu aj zisteniami, aj ukladaním opatrení presne v týchto zariadeniach. Posilnili sme tiež informačný kanál smerom k verejnosti. Posilnili sme náš webový portál a zverejňovanie informácií na týchto komunikačných sieťach na facebooku a teda tá návštevnosť sa značne zvýšila. Čiže priebežne informujeme, komunikujeme s verejnosťou o tom, čo sa vlastne na úrade deje.
Pokiaľ ide o rok 2021, značnú časť podnetov sme obdržali týkajúcich sa pandémie. A keďže rok 2021 bol očkovacím rokom, viac-menej všetky tieto podnety sa týkali procesu očkovania. Čiže bolo celkovo prijatých 74 podnetov, čo predstavuje takmer 12 %. Najčastejšie otázky boli otázky týkajúce sa k aktuálnym opatreniam vlády, Úradu verejného zdravotníctva, k testovaniu, očkovaniu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, otázky k opatreniam platných pre školy, zariadenia sociálnych služieb.
Medzi podnety týkajúce sa nemožnosti očkovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sme mali doruč... teda k týmto podnetom sme mali, do, k tejto téme sme mali doručených veľa podnetov, pretože z pohľadu osôb so zdravotným postihnutím trvalo dlho, kým štát ich začal uprednostňovať pri očkovaní, a tieto osoby sa cítili veľmi ohrozene. Upozorňovali, že hoci vyhláška, ktorá je platná od februára ´21, upravila očkovanie proti ochoreniu COVID-19 aj pre ľudí so zdravotným postihnutím, v skutočnosti však títo ľudia nemali sa kde zaregistrovať. Až následne potom v marci bola vytvorená čakáreň pre tieto osoby. My sme komunikovali so samosprávnymi krajmi a vytvorili sme náhradný zoznam osôb, ktorý tvorili ako náhradníci pre očkovanie z dôvodu teda, že vekovú kategóriu ešte nespĺňali. A komunikovali sme so samosprávnymi krajmi, aby v prípade potreby získania náhradníkov aby oslovili týchto ľudí so zdravotným postihnutím. Čiže stále však boli ešte v pozícii náhradníka, a preto som teda vyzvala všetky zložky, ktoré sa zúčastňujú očkovania, aby maximálne vyšli v ústrety osobám so zdravotným postihnutím.
V Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sme denne sledovali, ako sa táto pandemická situácia vyvíja a ako s ňou sa boria ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí strádajú celkom inak ako zdraví ľudia. Napríklad sa to aj týkalo vyhradených otváracích hodín v obchodoch, kde boli skôr vyhradené len pre seniorov nad 65 rokov a opäť akoby sa zabudlo na tieto zraniteľné osoby. Toto vlastne sa odstránilo v marci ´21.
Ďalším problémom boli podnety, ktorými sa podávatelia na nás obrátili a týkali sa problémov očkovania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí uviedli, že sa nemôžu dať očkovať proti ochoreniu COVID-19 vzhľadom na zdravotné diagnózy a možné kontraindikácie. Cítili sa byť diskriminovaní, pretože, tým, že vlastne ich zdravotný stav vyhodnotili v spolupráci s lekármi a nesúhlasili s obmedzeniami, ktoré boli, pretože neboli očkovaní. Preto som sa obrátila na ministerstvo zdravotníctva, ktoré potom v septembri ´21 spresnilo, že v zmysle platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 117 sa karanténne povinnosti osôb vstupujúcich na územie nevzťahovali na osoby s trvalými kontraindikáciami očkovania na základe potvrdenia lekára. Ale znova sme tu riešili problém, že nebol určený žiadny, nebola určená žiadna forma tohto potvrdenia, čiže nastal s tým problém. Neexistovali jednotné vzory, lekári nevydávali a pacientom neodporúčali dať sa očkovať väčšinou len v ústnej forme.
V októbri až decembri sme teda opäť riešili niekoľko podnetov podávateľov, ktorí sa dlho, dlhodobo ako ťažko chorí občania cítili závažne diskriminovaní, keďže sa, ako tvrdili, nemohli dať zaočkovať proti ochoreniu pre kontraindikácie. Takže znova sme komunikovali v tejto veci a vďaka teda novej právnej úprave bola táto nezrovnalosť odstránená. Rezort zdravotníctva v tejto súvislosti vydal 22. decembra ´21 odborné usmernenie vo veci kontraindikácie očkovania proti ochoreniu COVID-19.
Posledným takým zaujímavým, zaujímavou témou súvisiacou s očkovaním a s covidom-19 a riešenie a motiváciu ľudí, aby sa dali zaočkovať, bola očkovacia lotéria. V tomto sme získali tiež niekoľko podnetov a namietali sme proces pravidiel očkovacej lotérie, kedy predovšetkým ľudia, ktorí sú nepočujúci a nevidiaci, boli diskriminovaní pri tých pravidlách, ktoré fungovali v očkovacej lotérii, pretože tie heslá, ktoré sa zobrazili na obrazovkách, boli tam len 20 sekúnd, neboli pretlmočené do posunkového jazyka. Ľudia, ktorí sú nevidiaci, nemali možnosť si to prečítať, čiže tieto heslá vlastne namietali, že ten proces je teda pre nich veľmi diskriminujúci. Takže sme následne potom pri komunikácii s ministerstvom financií tento problém vyriešili a vlastne, síce už v poslednej fáze, ale proste sa to doriešilo.
Medzi kľúčové činnosti, medzi také tie druhé najpodstatnejšie činnosti, ktoré patria do pôsobnosti komisára, je vykonávanie monitorovacej činnosti. Ako som uviedla, monitorujeme dodržiavanie práv ľudí so zdravotným postihnutím v roku 2021 v deviatich zariadeniach sociálnych služieb a v troch psychiatrických zariadeniach. Celkovo však za obdobie do 31. 12. 2021 sme vykonali monitoringy v 111 zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sme uložili 1 279 opatrení na nápravu. Niektoré zariadenia týchto opatrení mali aj 50, niektoré menej.
Čo je ale dôležité, že my tieto opatrenia na nápravu potom sledujeme, ako sa plnia. Keď prichádzame do zariadenia, prichádzame vždy neohlásene. Náš proces je upravený internými smernicami a správa, ktorú spracovávame, má okolo 50 – 60 strán, kde analyzujeme jednotlivé články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a predovšetkým sa zameriavame na právo na primeranú životnú úroveň podľa čl. 28. Zameriavame sa na právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia podľa čl. 25 na právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony a právo na osobnú slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 12 a čl. 14 dohovoru, právo na ochranu pred mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním podľa čl. 15 a 16 dohovoru a právom na nezávislý spôsob života a zapojenie sa do spoločnosti podľa čl. 19 dohovoru. Čiže celkovo sme v týchto deviatich zariadeniach, ktoré sme navštívili v roku 2021, uložili 183 opatrení.
Na tomto mieste si dovolím povedať, že najmä zariadenia sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, veľkokapacitné zariadenia stále prinášajú pre svojich klientov vyššie riziko obmedzovania osobnej slobody klientov. Veľakrát s dobrým úmyslom zamestnanci zariadení poskytujú klientom zvýšenú ochranu pred všetkým. Pritom si neuvedomujú, že v týchto situáciách mnohým klientom zasahujú do ich základných ľudských práv a slobôd, ktoré každému človeku zaručuje ústava, medzinárodné zmluvy a mnohé zákony. Pre viacerých zamestnancov v zariadeniach je ťažko rozlíšiť, kde je tá hranica medzi legitímnym dôvodom obmedzenia osobnej slobody a protizákonným dôvodom, najmä vtedy, ak je to súčasť ich rutinnej práce. A preto my prichádzame do týchto zariadení ako nositeľ tých nových postupov, nových myšlienok. Prichádzame sem ako supervízori, aby sme celé to zariadenie nastavili na to, aby prijalo tie odlišné postupy, ktoré platia podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali v roku 2020, 2010. Čiže našou snahou je skvalitniť život ľudí v zariadeniach sociálnych služieb a vlastne ako keby predísť tomu, že do tohoto zariadenia keď príde štátny dozor a štátna inštitúcia, ako je dohľad napríklad podľa, odbor dohľadu ministerstva práce, aby tieto dôsledky boli čo najmenšie. Preto my sa snažíme komunikovať a vždy riešime priamo hneď na mieste mnohé zistenia, ktoré sme počas monitoringov zistili.
Možno len v krátkosti, aby som vás oboznámila, v čom vidíme teda najväčšie problémy, najväčšie bariéry v zariadeniach sociálnych služieb. Sú to predovšetkým budovy týchto zariadení, rôzna kvalita a to je právo na primeranú životnú úroveň. Väčšina týchto zariadení, ktoré sme navštívili v roku 2021, bola v pekných moderných priestoroch, ale sú zariadenia, ktoré historicky už sú v daných starých budovách, kde tento problém naozaj je potrebné riešiť, sú tieto budovy buď pamiatkovo chránené, kde každá rekonštrukcia predstavuje náročný proces, ale súčasne aj mnohé tieto zariadenia ani nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby doplnili chýbajúce výťahy, klimatizácie, aby doplnili, odstránili tie bariéry v zariadeniach.
Spojené s touto, s týmto problémom bariér v zariadeniach sociálnych služieb je aj bezpečnosť. A ruka v ruke vlastne zaručuje klientom to, že sa dostanú v prípade nežiaducej situácie bezpečne mimo zariadenia. Nebudem hovoriť o tých nešťastných udalostiach, ktoré sa stali v posledných obdobiach, ale rada by som na tomto mieste, čo som teda pozorovala v médiách, obdiv vyslovila, keď klientov týchto zariadení dokážu bezpečne zamestnanci dostať von. A bola som naozaj prekvapená milo, napríklad v zariadení pre seniorov v Spišskej Novej Vsi, akou formou vynášali klientov, ktorí sú ležiaci na lôžku, na protipožiarnych podložkách všetkých povynášali von. Ale, samozrejme, oceňujem, že sa tam proste pridalo veľmi veľa dobrovoľníkov. Čiže ja chcem na tomto mieste povedať, aké je to nevyhnutné mať všetky tieto procesy zabezpečené, týkajúce sa protipožiarnej ochrany, pretože nestačia nám len signalizačné zariadenia, ak ich máme, pokiaľ my nevieme tých klientov bezpečne dostať von. Aj keď máme evakuačný výťah v zariadení, tak neznamená, že do toho evakuačného výťahu sa dostane všetkých 40 postelí napríklad, hej? Čiže ako ich dostať na to bezpečné prostredie? Jedine tým, že ich budú musieť povynášať von. Ale nemôžu ich vynášať na posteliach. Preto je veľmi dôležité, aby sa tieto protipožiarne tréningy a protipožiarne poplachy v čase, keď je to možné bezpečne vyskúšať, aby sa realizovali. A v tomto smere teda som ocenila, že ministerstvo práce vyslovilo teda termíny pre zariadenia sociálnych služieb, ktoré mali splniť v súvislosti s protipožiarnymi evakuačnými poplachmi, avšak teda mám informáciu o tom, že nie vo všetkých zariadeniach sa táto úloha splnila a že v minimálnom počte zariadení, v minimálnom počte hlásili nejaký problém, ktorý je potrebné odstrániť, čo mne príde z toho pohľadu, ako poznáme tie zariadenia sociálnych služieb, možno ako keby zľahčovanie celej situácie. Neviem, ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa teda na to v zariadeniach zameriavali.
Čo by som ešte chcela povedať, je, k zariadeniam sociálnych služieb, že zaujímame sa aj o to, ako klienti bývajú v izbách, či je dodržaný, či sú dodržané metre štvorcové, či môžu, či sú ubytovaní v prechodných izbách, alebo či v izbách je ich viacej ako traja. Čiže toto, na toto sa zameriavame.
Zameriavame sa na podávanie stravy. Čo mňa prekvapilo v mnohých takých zariadeniach, ktoré by sme povedali, že sú výkladnou skriňou sociálnych služieb, je strava podávaná klientom, ktorí potrebujú papať mixovanú stravu, mixovaná do jednej neidentifikovanej hmoty. A to teda nehovoríme o tých klientoch, ktorí papajú cez sondu, ale normálne. Čiže tuto je veľmi dôležité, aj v akých podmienkach, ako je tá strava zložená a aké sú časové rozpätia medzi posledným jedlom, ktorý je povedzme o pol piatej, je večera, ale následne raňajky sú až o ôsmej. Čiže ten klient celé toto obdobie stráda a je hladný a v mnohých zariadeniach už o piatej sú klienti v posteli, pretože sa končí zmena. Čiže my takýmto spôsobom sa snažíme proste tú inštitucionalitu búrať, aby sa tie podmienky pre tých jednotlivých klientov individuálne nastavovali, aby proste tam nebol ten proces, že o piatej všetci do postele. A môžu do desiatej pozerať televízor podľa vyjadrenia vedenia zariadení. Ale, samozrejme, toto nie je forma takej tej starostlivosti, ktorú by sme chceli my zažiť.
Ďalej sa zaujímame o úkony opatrovateľských aktivít, ako sú zaznamenávané, ako je zachovávané právo na súkromie v týchto zariadeniach pri úkonoch intímnej hygieny, či sú používané paravány. Znova, krásne zariadenie, ale proste toto zanedbali. Paravány majú, ale majú ich niekde naskladané a vôbec ich nepoužívajú pri tejto intímnej hygiene.
Radi, samozrejme, aj hovoríme o tej dobrej praxi a keďže máme hrozne veľa skúseností, zaujímame sa aj o to, akým spôsobom sú školení zamestnanci, či teda majú možnosť získať nejaké ďalšie nadstavbové vzdelávanie, školenie, alebo chodí na školenie len pán riaditeľ alebo pani riaditeľka a následne tie školiace materiály odovzdáva zamestnancom, čo my teda s tým, samozrejme, veľmi nesúhlasíme.
Súčasne teda je naším cieľom aj zisťovať, ako sa aplikuje v praxi ten nový inštitút dôverníka, ktorý je účinný od minulého roku od júla, ako sa v praxi v zariadeniach sociálnych služieb aplikuje, pretože nemenej dôležitým právom, ktoré sledujeme a ako sa dodržiava, je spôsobilosť na právne úkony, nakladanie s finančnými prostriedkami klientov, úkony opatrovníka a určité ochranné prostriedky týchto klientov v prípade, že sa chcú sťažovať, kam chcú ísť. A v tomto smere sme teda uložili tiež opatrenia na nápravu.
Súčasne by som v tomto smere, pokiaľ ide o tú monitorovaciu činnosť, vás chcela oboznámiť v krátkosti s výsledkami monitoringu v psychiatrických zariadeniach, v ktorých sme boli minulý rok v troch. Boli sme v Prešove, Trebišove a v Trenčíne a tu by som chcela zvýrazniť značný rozdiel napríklad pri tom zabezpečení budovy, ktorá vlastne má slúžiť na poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti. Čiže značne sú tam rozdielne prístupy pri architektúre a pri rekonštrukciách budov.
Zamerali sme sa tiež aj na zmenu zákona o zdravotnej starostlivosti 576/2004 a zamerali sme sa aj na ukladanie opatrení pre ministerstvo zdravotníctva a žiadali sme posilniť odborný personál, vzdelávanie týchto zamestnancov a zaujímali sme sa o to, akým spôsobom sa používa elektrokonvulzívna terapia. Čiže hodnotili sme právo na primeranú životnú úroveň znova podľa čl. 28, kde máme za cieľ sledovať minimalizovanie utrpenia pacienta a maximalizovať jeho pohodu počas hospitalizácie na, a na prijatie na tú optimálnu liečbu. Tu sme sledovali nadužívanie obmedzovacích prostriedkov, nadužívanie sieťových postelí na detskom oddelení v Prešove, kde bol veľmi prísny režim prekračujúci najprísnejší režim vo väzniciach, dokonca priame porušovanie ľudských práv, nevyhovujúce toalety bez možnosti sa zavrieť, kamery. Naproti tomu veľmi moderný prístup napríklad v Trebišove. Bunkový systém, žiadne kamery, čiže je tu silný kontrast medzi tým materiálno-technickým zabezpečením a ochranou ľudských práv v týchto jednotlivých zariadeniach a dodržiavaním štandardov.
Právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň duševného zdravia; znova sme sledovali, ako sú vyškolení zamestnanci v týchto zariadeniach aj z hľadiska ich ochrany, pretože, samozrejme, musia sa chrániť aj zamestnanci, či majú školenie v deeskalačných technikách, či majú vytvorené podmienky pre vhodný výkon práce aj zamestnanci v týchto zariadeniach. Čiže takýmto spôsobom sme sledovali, ako títo zamestnanci sa aj zapájajú do rôznych takých tých moderných aktivít, ktoré môžu teda v rámci tej psychiatrickej starostlivosti sledovať.
Zaujímali sme sa tiež o právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony, kto dáva informovaný súhlas. Je tu naozaj veľký problém, že informované súhlasy sú podpisované pri prijatí pacienta, kedy ten pacient je naozaj vo veľmi ťažkom psychickom stave. Dokonca za prítomnosti polície sú tieto súhlasy udeľované alebo sú udeľované takou formou, že, samozrejme, tomu ten pacient vôbec nerozumie.
Zažili sme napríklad v Prešove kolektívne obmedzovanie všetkých možností zdravotnej starostlivosti a teda takého príjemného pobytu v zariadení psychiatrie. Napríklad sme aj v správe upozornili na to, a tu je priestor uvažovať o novele zákona, že v prípade pacientov, detských pacientov, ktorí teda mali svoje oddelenie v Prešove, sme zažili situáciu, keď prijímali detskú pacientku, ktorá bola blízko veku dospelosti, a pričom ju o ničom nepoučili, ani o ďalšom postupe, ani aké liečebné postupy sa budú teda realizovať, pretože ten súhlas podpísal rodič, ale ona vôbec o tom nebola informovaná, akým spôsobom teda bude liečená.
Tu sme chceli teda naozaj vyzdvihnúť to, že v prípade hospitalizácie detí je potrebné zvažovať, že či nie je namieste žiadať súd o udelenie súhlasu s hospitalizáciou, hlavne v prípade týchto detských pacientov, ktorí nesúhlasia s hospitalizáciou. Čiže môžme my konštatovať, že ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu, keďže rodič túto, tento súhlas s hospitalizáciou podpíše. Takže tieto zaužívané postupy prijímania detských pacientov umožňujú nemocnici vlastne sanovať tzv. nútenú hospitalizáciu. Z nášho pohľadu je potrebné to riešiť osobitnými procesmi v zákone.
Sociálny pracovník býva kontaktovaný iba vtedy, ak tú potrebu posúdi lekár. Kým v roku 2019 pri monitorovacej činnosti v psychiatrických zariadeniach sme vítali, že sociálny pracovník je priamo na oddelení a má priamy kontakt s tými pacientami, teraz ten sociálny pracovník prichádza, až keď to zhodnotí lekár, že je potrebné, aby prišiel. Čiže to riešenie sa veľmi formalizuje a tá pomoc pre pacienta sa veľmi formalizuje.
V súvislosti s ochranou pred mučením sa nadužívajú sieťové postele, ako som povedala. Používajú sa ako bežné lôžka. Zariadenie síce poukazuje na to, že nemá iné postele, že ten pacient musí v tom sieťovom lôžku byť, lebo nemá kde teda ležať, ale v každom prípade každý pacient napríklad, ktorý prichádza, je umiestňovaný v Prešove do sieťovej postele a je mu aplikovaná aj liečba medikamentózna. Čiže v tomto smere my ukladáme opatrenia, akým spôsobom tie zariadenia majú sledovať pacientov, akým spôsobom majú používať tie sieťové postele, a našou snahou je, samozrejme, aj podporiť, aby zriaďovateľ finančne umožnil tomuto zariadeniu kúpiť aj iné druhy postelí. V každom prípade však tie sieťové postele sú umiestnené medzi bežnými lôžkami, čo značne proste ohrozuje toho pacienta z hľadiska jeho dôstojnosti a tým pádom... ďakujem (komisárke priniesli pohár vody), a tým pádom vlastne tým, že je pred očami iných pacientov v tej sieťovej posteli, znamená to preňho veľké poníženie a veľkú traumu do budúcnosti.
Našou snahou je, samozrejme, sa zaujímať aj to, ako ten pacient je riešený po opustení nemocnice, či to zariadenie prevádzkuje nejaký stacionár, kde by ten pacient mohol chodiť. A tu by som rada teda vyzdvihla, že v Prešove napríklad majú takýto denný stacionár, ale ten bol vlastne až nefunkčný teda, dá sa povedať, z dôvodu teda pandemických opatrení.
Čiže verím, že vnímané liečebné procesy týchto pacientov s psychiatrickým ochorením môžeme zmeniť aj cez optiku ochrany ľudských práv a v konečnom dôsledku práve tieto zmeny môžu priniesť pozitívny prínos pre každé zdravotnícke zariadenia. Myslím, že pomôže tomu aj koncepcia humanizácie ústavnej starostlivosti v odbore psychiatrie. Čiže my vlastne naozaj presadzujeme tieto nové myšlienky, vysvetľujeme a ponúkame pomoc, aj ak je potrebné vyškoliť zamestnancov v oblasti ochrany ľudských práv.
Zaujímavou bola téma, ktorá sa objavila v kapitole, ktorú sme teda spracovali v kapitole 4.4, a to je Štátna podpora rozvoja ekonomiky a tvorby sociálnych podnikov. Už v roku 2020 v správe sme upozornili na niektoré nedostatky súvisiace s finančnou podporou sociálnych podnikov, ktoré boli schválené v národnom projekte Investičná pomoc pre sociálne podniky, ktorý nie je dostupný a otvorený pre všetky sociálne podniky bez rozdielu. Témou sa zaoberal aj výbor pre osoby so zdravotným postihnutím a v septembri 2021 odporučil implementačnej agentúre ministerstva práce, sociálnych vecí vypracovať analýzu podpory sociálnych podnikov. Podľa implementačnej agentúry však táto zmena podmienok financovania mohla znamenať zásadný zásah do poskytovania príspevkov, čiže následne už táto zmena nebola riešená. Čo sme však vysledovali, že k januáru 2022 boli v rámci národného projektu vyplatené príspevky v sume 470-tisíc, vyše 470-tisíc iba 19 podnikom. Iba 19 podnikom z vyše 512 podnikov, z vyše 500 podnikov. A celá tá pomoc bola v rozsahu 48 mil., vyše 48 mil., pritom teda iba 470-tisíc bolo týmto sociálnym podnikom rozdelené. Čiže z takmer 49 mil. sa nevyčerpá ani 10, sa nevyčerpá ani 10 %. Z tohto teda my sme robili takú analýzu v správe a máme záujem pri nastavení týchto nových podmienok pre sociálne podniky participovať na tom, aby sa tieto podmienky zmenili. Čiže v každom prípade podľa nášho názoru neboli dobre nastavené tieto pravidlá, keďže opatrenia, ktoré boli nastavené na plnenie, dve opatrenia vôbec neboli naplnené a v rámci zvyšných dvoch opatrení bolo teda vyplatených necelých tých 500-tisíc. To znamená, že z celkovej sumy takmer 49 mil. sa vyčerpá iba 10 %, sa vyčerpalo iba 10 %.
V súčasnosti je na Slovensku registrovaných, teda ku dňu spracovania správy, k tomu 31. marcu, 512 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú 4 750 ľudí. Z týchto podnikov iba 92 predložilo žiadosť o financovanie v rámci tohto národného projektu k januáru 2022, z toho iba 49 bolo zazmluvnených a iba devätnástim boli vyplatené príspevky. Prečo sa nezapojilo viac podnikov? Prečo je problémom ich čerpanie, je, samozrejme, v záujme našej ďalšej práce a súčasne teda aj ponúkame pomoc pri nastavovaní tých nových podmienok.
Dovoľte mi ešte vybrať pár príbehov z celkového počtu 40 z našej správy. Niektoré sú až absurdné, čo ľudia so zdravotným postihnutím musia znášať, ako musia bojovať, aby im štát priznal podporu a pomoc. V oblasti kompenzácií sme sa trápili s rôznymi postupmi úradov práce, kedy podľa našich zistení úrady práce sa často javia ako úrady, ktoré namiesto pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím im pomoc odopierajú, nútia ich donekonečna sa dožadovať spravodlivosti a pomoci. Samozrejme, hovoríme o podnetoch, ktoré prišli k nám na úrad. Je veľké spektrum pomoci, ktoré, samozrejme, úrady práce poskytujú, a my hovoríme o podnetoch, kde si myslíme, že ten úrad práce nepostupoval správne, dokonca v zjavných prípadoch, ktoré určite sú v konflikte. Napríklad osamelá matka s dvoma ťažko chorými synmi nemá podľa úradu práce nárok na príspevok na opatrovanie o syna, ktorý je po vážnej operácii mozgu, má akútny hydrocefalus, ktorý nesmie, tento syn nesmie ostať sám a má ťažké zdravotné postihnutie, úrad ho však posúdil ako osobu, ktorá takúto zdravotnú starostlivosť, respektíve takúto pomoc, sociálnu pomoc nepotrebuje. Navyše má ďalšieho syna, ktorý má poruchy správania. Následne však, aj po našej intervencii, tejto pani bol príspevok na opatrovanie priznaný. Úrad práce ju usmernil, aby si podala novú žiadosť a že následne jej ten príspevok bude priznaný.
Čo sa však ale stáva, že tým, že vlastne, dovolím si povedať, že takto sú žiadatelia manipulovaní a proste sú usmernení, podajte si novú žiadosť, lebo podľa tej starej žiadosti ešte nenapĺňate tie podmienky, oni vlastne prichádzajú o ten príspevok za to obdobie, predchádzajúce obdobie, kedy si žiadosť podali, pretože celá táto podpora je viazaná na podanie žiadosti. Nemožno ju priznať spätne, len od podania žiadosti.
Čo je teda ešte ďalej pre nás veľmi ťažké a nevieme veľmi tým klientom pomôcť, je, to sú drahé prerábky bytov. Keďže platí pre pomoc, pri rekonštrukcii bytov platí opatrenie, ktoré je z roku 2009, platí opatrenie ministerstva práce 6/2009. Dávno už sú tie tovary a práce, ktoré sa poskytujú pri týchto stavebných úpravách, ďaleko sú za realitou, hej, pretože tie ceny, ktoré sú uvedené, nezodpovedajú aktuálnym cenám. Čiže my sme takýto prípad aj s jedným klientom riešili a veľmi akčný pán, ktorý vlastne veľmi naozaj rýchlo pochopil, že o čo ide, keď predložil faktúru na preplatenie prerábky kúpeľne, a pochopil to, že vlastne musí v tej faktúre byť uvedené presne to, čo je v opatrení 6/2009, pretože pracovníčky úradov práce nemajú žiadne vzdelanie, či formulácia prekladu nad dverami je presne napríklad to, alebo osadenie vane alebo sprchovacieho kúta je presne to, ktoré zodpovedá tomu textu uvedenému v opatrení. Čiže následne potom prepracoval ten dodávateľ faktúru na komplet presne podľa tohto opatrenia a tomu žiadateľovi, tomu podávateľovi bola preplatená celá tá suma. Inak všetky tie sumy sú škrkané, krátené, že tá formulácia v tých faktúrach nezodpovedá textu, ktorý je v tomto opatrení. A znova teda hovorím, že tie sumy sú tam teda značne nereálne. My upozorňujeme na túto potrebu novely opatrenia č. 6/2009 už od roku 2018 v každej správe.
Ešte v súvislosti s kompenzáciami by som rada povedala o takom jednom prípade, ktorý sme riešili a to je, že manželka, ktorá opatrovala svojho manžela, imobilného manžela, požiadala o príspevok na opatrovanie, ale úrad práce jej povedal, že nie, nie, nie, vy nie ste schopná sa o neho starať, lebo vy máte určité psychické problémy, vy ste taká tenučká, vy sa oňho starať nemôžete, hoci ona ho dlhé roky opatrovala. Čiže úrad práce vyhodnotil, že to, čo vlastne ona reálne robí, že nie je to, čo ju podporí s príspevkom na opatrovanie. Čiže značný rozpor s reálnym stavom, čiže spochybnili jej schopnosť a vlastne popreli všetky tie zákonné podmienky, ktoré spĺňala na priznanie príspevku na opatrovanie. Následne tiež ako sme v tejto práci my teda kontaktovali úrad práce, sa tento príspevok jej podarilo podať, teda priznať.
Ďalšou takou tou agendou je veľmi ťažká agenda, a to je občianskoprávna agenda, kde prichádzame do styku s úplne že hrôzostrašnými prípadmi, či už sa jedná o starostlivosť v rodinách, alebo podvody na ľuďoch so zdravotným postihnutím týkajúcich sa majetku alebo zanedbania starostlivosti zo strany obce. Jedným takým prípadom bol medializovaný prípad, my sme ho, my sme meno tej pani zmenili, ale ten prípad bol veľmi medializovaný. Je to prípad, ktorý sme spracovali do príbehu na strane 124, ktorá žila v neľudských podmienkach. My sme dostali podnet od aktivistov z obce. Na druhý deň sme vycestovali, ja s kolegyňou hovorkyňou, do tejto obce a priamo na mieste sme zistili, že tá pani žije v hrozných podmienkach, bez vody, bez tepla, s rozbitými oknami, v hnilom, plesnivom dome, v ktorom bol strašný smrad. Jednoducho tie podmienky, by ste nedali tam ani proste psíka, ale ona v takýchto podmienkach žila. Komunikovala s obcou, obec bola jej opatrovníkom, avšak túto starostlivosť táto obec absolútne zanedbala. Táto pani si rok pred tým podala žiadosť o umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb a toto mesto neriešilo, táto obec neriešila jej naliehavé umiestnenie. Bolo to vo februári, táto naša návšteva, a od nasledujúceho dňa boli mínus šestnásťstupňové mrazy. Čiže priamo z tohoto miesta som zatelefonovala na samosprávny kraj v Bratislave, kde som žiadala pani riaditeľku sociálneho odboru, aby nám pomohli, že potrebujeme nevyhnutne umiestniť túto pani do tepla.
A na tomto mieste by som naozaj chcela oceniť spoluprácu so samosprávnymi krajmi a mnohými obcami, mnohými mestami, kedy my takéto hrôzostrašné podnety dostaneme a nevieme ich hneď reálne riešiť na mieste, že máme túto spoluprácu krásne nastavenú, komunikujeme a spájame, sieťujeme tieto subjekty, ktoré v danom meste sú, aby poskytli pomoc, aby navštívili tú rodinu, aby riešili to, čo majú podľa zákona riešiť. Čiže toto je jeden taký prípad z mnohých, pretože po zverejnení tohto prípadu sa začali k nám kopiť ďalšie, ďalšie. Aj v našej obci máme takéhoto človeka a žije v maringotke a je tam hrozné, má, v hrozných podmienkach. Čiže aj vďaka medializácii rôznych príbehov, ktoré my sme spracovali do správy, vieme viacej pomôcť a vieme vyhlásiť pomoc a podporu pre týchto ľudí a prosbu hlavne k tým spoluobčanom, k tým ľuďom, ktorí žijú v okolí, aby neboli ľahostajní k tým ľuďom, ktorých napríklad dlhšie nevidia, alebo k tým ľuďom, ktorí vyzerajú ošumtelo, proste nie je o ich postarané.
Ďalším takým trendom, ktorý sa v období pandémie vyskytol, je podvody, majetkové podvody na ľuďoch so zdravotným postihnutím. Ako keby tá celá tá situácia nás nejakým spôsobom zvlčila a jediný zdroj, ktorý nám zabezpečí a garantuje existenciu, je majetok toho príbuzného so zdravotným postihnutím. Preto veľakrát sú títo ľudia manipulovaní a ľahšie zmanipulovateľní, aby svoj majetok previedli na príbuzných, ktorí im prisľúbia starostlivosť, podporu, pomoc, čo však sa reálne následne nezrealizuje. Takže toto sú také hrôzostrašné príbehy z tejto agendy, medzi ktorých ešte však musím zaradiť aj jeden, ktorý nie je ojedinelý, že bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jedného pána, ktorý bol po mozgovej porážke a mal len problémy s jednou hornou končatinou, ktorú nemal dokonale funkčnú, ale manželka povedala a syn, že už si vyžaduje väčšiu starostlivosť a je potrebné ho umiestniť do zariadenia sociálnych služieb. Následne on, samozrejme, teda s tým nesúhlasil, lebo chcel byť vo svojom prostredí, následne syn podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Tento pán nám telefonoval a prosil: "Pomôžte mi." Na súde prosil sudkyňu: "Prosím vás, neobmedzujte ma v spôsobilosti na právne úkony, veď ja tú službu môžem prijímať, nemusím byť obmedzený v spôsobilosti na právne úkony." A súd ho nakoniec obmedzil napriek teda nášmu vstupu, súd ho obmedzil na to, že nemôže rozhodovať o sociálnych službách a o zdravotnej starostlivosti. To znamenalo, že syn, ktorý sa stal opatrovníkom, mohol úplne v pokoji uzavrieť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a toho svojho otca do zariadenia umiestniť, ako sa aj stalo. My sme teda s tým pánom viedli celé to súdne konanie krok za krokom, spísali sme spolu odvolanie, my sme podali odvolanie, on podal odvolanie a čakali sme na rozhodnutie krajského súdu, pretože ten pán nemal žiadne mentálne problémy, že by sa sám ohrozoval alebo že by tam bol aspoň čiastočný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Čo sa ale stalo? Syn mi následne telefonoval a vyhrážal sa mi, že či sa ja budem starať o toho jeho otca, pretože ak budeme pokračovať v tom konaní, on vyhlasuje, že on viacej otca nemá a nikdy ho do toho zariadenia nepôjde ani navštíviť. Samozrejme, krutá situácia v rodine, čo, samozrejme, veľmi ťažko teda ten pán znášal a keď nám prišlo rozhodnutie krajského súdu, že krajský súd zastavuje konanie o spôsobilosti na právne úkony, lebo ten pán zobral svoje odvolanie späť, pretože pod vplyvom rodiny, ktorá ho presvedčila, že zoberieme ťa raz do mesiaca ku nám domov a budeme ťa navštevovať, tak pod prísľubom tohto on vlastne poprel tú svoju spôsobilosť na právne úkony a zobral to odvolanie späť. A tuto máme obrovský problém, pretože ako komisariát nemôžeme konať nad rámec jeho vôle, hoci zjavne išlo o protiústavné rozhodnutie a chceli sme, aby nám o tom rozhodol krajský súd. A týchto prípadov máme niekoľko, kedy sú proste títo ľudia zmanipulovaní rodinnými príslušníkmi a jednoducho nechcú ďalej sa brániť, čo my ale z pohľadu ochrany ľudských práv vidíme ako závažný problém.
Rada by som teda aj povedala, že máme krásne rozhodnutia odvolacieho súdu, krajského súdu napríklad v Trenčíne, napríklad v Bratislave, kde je, ja hovorím osvietený senát, ktorý chápe problematiku spôsobilosti na právne úkony už inou optikou, kde nám napríklad posledne krajský súd nám zrušil rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, kde podal, absolútne ide nad rámec ústavy, absolútne neproporcionálne rozhodnutie. Tak preto je to hrozne dôležité, aby my sme v týchto konaniach jednoducho mali tú aktívnu pôsobnosť.
Dovoľte teda, ešte je tu niekoľko tých, naozaj tých príbehov aj z oblasti zdravotnej starostlivosti, aj z oblasti sociálnych služieb, kde vlastne napríklad v tých sociálnych službách si robia tie zariadenia sociálnych služieb rodinní príslušníci ako väzenie. Zakazujú tým svojim príbuzným, ktorí sú v tých zariadeniach, ako opatrovníci, s kým sa budú stretávať, že vôbec nemôže opúšťať toto zariadenie, aké bude mať aktivity. Čiže vytvárajú si z tých zariadení sociálnych služieb väzenie pre svojich príbuzných, čo teda my v zásade hneď riešime a ukladáme potom, samozrejme, opatrenia a pomoc poskytujeme aj tomu zariadeniu, ktoré to vníma, že toto je už nad rámec zákona. Samotné zariadenie nás prosí, pomôžte, nevieme sa brániť proti tým opatrovníkom.
Ešte možno zopár slov k maloletým a už potom by som sa asi chýlila k záveru. Túto, v tejto agende veľmi citlivo vnímame starostlivosť o maloleté deti, ktoré majú zdravotné postihnutie, zo strany rodinných príslušníkov. Viacero podnetov nám nasvedčuje, že právna úprava úplne bráni deťom s mentálnym postihnutím dosiahnuť vyššie stupne vzdelania, výber vzdelávacieho odboru či na to, aby sa uchádzali o prijatie na konkrétne stredné školy, systém ich chce akoby len "upratať", aby nikde nezavadzali, nezabezpečuje im inklúziu, aby mohli získať vzdelanie. V tomto smere sme konštatovali porušenie čl. 24 dohovoru, a preto sme aj v rámci pripomienkových konaní, v ktorých sme veľmi aktívni, uplatnili pripomienky k novele školského zákona.
Ďalšou osobitnou témou je, že rodičia so zdravotným postihnutím, ktorí sú obmedzení v spôsobilosti na právne úkony, nemajú spôsobilosť starať sa o svoje dieťa. Nemajú žiadne rodičovské práva, lebo zákon o rodine toto absolútne vylučuje, čo však ale znamená, že pri súdnom rozhodnutí, pri súdnom konaní sa nikdy neposudzovalo, či ten rodič je schopný sa starať o dieťa, lebo súd sa zaoberá len spôsobilosťou na právne úkony týkajúce sa finančnej, majetkovej povahy a vybavovanie úradných záležitostí. V tomto smere je teda potrebné zmeniť zákon o rodine, aby sa vypustilo ustanovenie § 28, ktoré hovorí o tom, že rodič s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony nemá žiadne rodičovské práva a povinnosti.
Ďalší medializovaný prípad, ktorý ste aj riešili tu na pôde Národnej rady v sociálnom výbore, je príbeh Sofie s cystickou fibrózou. Toto dievčatko má také vážne následky tejto cystickej fibrózy, že mama musí sa o ňu starať 24 hodín denne. Pripravuje jej jedlo, robí jej pomoc v zdravotníckych jednotlivých úkonoch. Ústredie práce niekoľko rokov ignorovalo a rozhodlo o zamietnutí príspevku. Tento proces sa niekoľkokrát opakoval na Najvyššom súde. Prosím vás, šesť rokov trvalo, kým mama tejto Sofie mala priznaný príspevok na opatrovanie. A znova hovorím, znova ju viedol úrad práce k tomu, aby si podala novú žiadosť. Tá mama bola úplne zúfalá. Pri prerokovaní osobnom na ústredí práce veľmi nepríjemne a ponižujúco bolo s ňou komunikované. Po šiestich rokoch sa to podarilo. Ministerstvo tiež v tejto veci urobilo veľkú podporu a nakoniec tejto mame bol priznaný príspevok na opatrovanie za obdobie šiestich rokov.
Posledné možno, čomu by som sa chcela venovať v prípade maloletých detí, že sa odnímajú peňažné príspevky na opatrovanie, čo môže, samozrejme, viesť k zvyšovaniu inštitucionálnej starostlivosti. Ak si pozriete príbeh 39, akoby sa riadili úrady práce pravidlom, že rodič, ktorý máš dieťa so zdravotným postihnutím, si povinný sa oňho starať, lebo zákon o rodine ti to ukladá. A tu zrazu ako keby mala vycúvať tá pomoc štátu, pretože zákon o rodine tomu rodičovi ukladá, že sa má starať o svoje dieťa. Ale tá starostlivosť je diametrálne odlišná pri deťoch so zdravotným postihnutím a pri deťoch bez zdravotného postihnutia, kedy môže ten rodič mať svoj súkromný život, môže mať svoju prácu, môže mať svoje záľuby, koníčky, kamarátov, kamarátky. Kdežto pri deťoch so zdravotným postihnutím to veľakrát, v prevažnej miere nie je možné, ale my sa z pohľadu úradu práce pozeráme na tých rodičov, že nie, nie, nie, ty si povinný plniť povinnosti podľa zákona o rodine. Čiže údajne teda táto, túto pomoc má poskytnúť rodina, hoci to dieťa, ktoré už raz bolo v tom systéme pomoci a rodičom bol priznaný príspevok na opatrovanie, mu nevyzdravelo a príspevok bol odňatý naraz, z ničoho nič, lebo sa prehodnotila metodika na ústredí práce a sa začali uprednostňovať presne tieto prístupy. Však ja by som rada povedala, že, rodičia, ľudia so zdravotným postihnutím, bojujte za svoje práva, držte sa toho, čo cítite, a bráňte sa, lebo veľakrát, žiaľ, v tejto spleti týchto jednotlivých procesov, ktoré sú, ten, ktorý vytrvalý je, a ten, ktorý proste sa nevzdáva, dosiahne tú podporu, ale veľakrát až po mnohých rokoch.
Ja som chcela, samozrejme, aj povedať, veľa prípadov máme aj ohľadom sociálneho zabezpečenia invalidných dôchodkov z mladosti. Nevyvážená právna úprava možnosti doplatiť si invalidné dôchodky z mladosti týkajúce sa, napríklad v porovnaní s inými procesmi, invalidných dôchodkov, kedy takéto doplatenie zákon aj umožňuje. Čiže ľudia, ktorí majú invalidný dôchodok z mladosti, majú veľmi nízke dôchodky, čo im mimoriadne sťažuje ich životnú existenciu. V tomto smere znova tiež komunikujeme aj v rámci legislatívy, snažíme sa doplniť a riešiť tieto problémy.
Samozrejme, v oblasti zdravotnej starostlivosti, zubno-lekárska starostlivosť v anestéze. Znova riešime to s ministerstvom zdravotníctva. Našou snahou je aj v rámci pracovných skupín túto legislatívu zmeniť.
V neposlednej miere však našou veľmi podstatnou prácou sú aj aktivity týkajúce sa legislatívnej činnosti, či už sami navrhujeme zmenu legislatívy, alebo v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatňujeme zásadné pripomienky. A vážime si, samozrejme, predkladateľov týchto zákonov, že máme možnosť mnohé z týchto zásadných pripomienok aj presadiť a máme možnosť aj mnohé z týchto zásadných pripomienok teda odôvodniť a komunikovať s týmito predkladateľmi.
Vážim si iniciatívu vás poslancov, ak vás zistenia, ktoré sú v tejto správe, inšpirujú k tomu, aby ste podávali poslanecké návrhy. Lebo povedzme si po pravde, veľakrát ten proces, ktorý prebieha v rámci ústredných orgánov štátnej správy, je oveľa zložitejší, oveľa dlhší, pričom tá právna úprava veľakrát je nie až taká zasahujúca, ale, z hľadiska štátneho rozpočtu, ale je podstatná pre tých ľudí so zdravotným postihnutím.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Trošku som bola taká emotívnejšia. Ďakujem veľmi pekne. Som pripravená zodpovedať vaše otázky a ešte raz ďakujem za podporu a za predovšetkým vašu snahu, aby ste v rámci zákonov skvalitňovali a zlepšovali životné podmienky ľudí so zdravotným postihnutím. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujeme pekne, pani komisárka, za podrobné prednesenie vašej správy. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Katarínu Hatrákovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, z poverenia gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny podať správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch.
Správa o činnosti pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím (tlač 957) bola rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelená na prerokovanie výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Všetky určené výbory správu prerokovali a zhodne ju odporúčali Národnej rade zobrať na vedomie.
Na základe výsledkov rokovania výborov gestorský výbor odporúča, aby Národná rada zobrala správu na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy výborov (tlač 957a).
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.