66. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Janka, si pomenovala mnohé veci, o ktorých sme sa aj včera rozprávali s pani komisárkou. Chcem na tomto mieste poďakovať aj pani komisárke za jej prácu a cenné podnety. Mňa osobne teda veľmi zamrzelo, že nie sú ešte novelizované vlastne tie podklady pri tých kompenzačných príspevkoch napríklad na tú prerábku. Toto by malo byť určite aktualizované, aby to odrážalo skutočné náklady, ktoré vlastne títo ľudia musia vynaložiť.
Čo sa týka osôb so zdravotným postihnutím, opatrovateľských a asistenčných príspevkov, naozaj máme tu takú, ako by som povedala, stále hmlu a, žiaľ, aj z vlastných skúseností mám niekedy pocit, že ako keby tá hmla bola taká účelná. Presne to sú tie situácie, kedy nevieme, že mám ešte nárok, nemám, za akých okolností ho mám zmeniť, čo mám nahlásiť, na aké typy príspevkov by táto konkrétna osoba mohla mať nárok. Môj pohľad je taký, že vlastne tí pracovníci by mali byť proaktívni a mali by veľmi konkrétne zmapovať komplexnú sociálnu situáciu žiadateľa a nastaviť tomu vlastne aj možnosť čerpania tých príspevkov a aj formu čerpania tých príspevkov, pretože z vlastnej skúsenosti som zažila, že príspevok bol posielaný do vlastných rúk napriek tomu, že osoba, ktorá ho poberala, bola imobilná, čiže nemohla prísť na poštu. To sú také detaily, ktoré ale veľmi sťažujú život týmto ťažko zdravotne postihnutým a ich príbuzným.
Je to pravda, že ľudia, ktorí poberajú kompenzačné príspevky, sú pod akýmsi veľkým drobnohľadom, čo sa nedeje pri ostatných sociálnych dávkach, takúto kontrolu nepodstupujú poberatelia dávok v hmotnej núdzi ani rodičáku. Je to, je to dobré, že to chceme kontrolovať, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani komisárka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, asi naozaj platí, že každá spoločnosť je iba tak vyspelá a tak dobrá, ako sa dokáže postarať o tých, ktorí najviac potrebujú jej podporu a jej pomoc. No a mám taký pocit a asi to nebude iba pocit, že vo svetle toho, čo tu rok čo rok minimálne dvakrát, čo si ja pamätám, a určite veľakrát, čo by si pamätali kolegovia, ktorí sú v parlamente dlhšie, odznieva, asi platí, že ešte stále nie sme dostatočne dobrá spoločnosť, pretože ešte stále nie sme dostatočne vnímaví a dostatočne citliví a dostatočne ochotní počúvať a byť vnímaví na potreby tých, ktorí sú medzi nami najnúdznejší, ktorí potrebujú pomoc a podporu na to, aby si dokázali dostatočne efektívne a dostatočne účinne uplatniť svoje práva.
Pani komisárka, vám by som chcel, samozrejme, tak ako aj minulý rok, tak aj tento rok poďakovať za vašu kvalitnú prácu, ktorú odvádzate počas celého roka, častokrát na limite, až za limitom svojich možností. To je možno vec, ktorú bežná verejnosť nevie, a ja teda, keďže prichádzam do kontaktu s vaším úradom, tak som si tohto faktu vedomý a už aj pracujeme na tom, aby došlo k náprave alebo zmierneniu tohto stavu. Dúfam, že naše úsilie bude v tomto smere účinné a úspešné. Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne.
Osobitne sa mi páčil aspekt vašej správy, v ktorom ste kládli dôraz na osobnú autonómiu osôb so zdravotným postihnutím, aj tie s mentálnym postihnutím alebo so psychickým ochorením, kde ste kládli dôraz a cez jednotlivé prípady demonštrovali nedostatky toho, ako sa správame k týmto ľuďom, a kládli ste dôraz na to, že aj tento človek má právo tak na ľudskú dôstojnosť, tak všetky ostatné práva, ktoré mu majú byť napĺňané a rešpektované, na rovnakom základe s ostatnými osobami, to znamená rovnako ako ktorejkoľvek inej zdravej osobe, podľa jeho potrieb a možností a, samozrejme, v istých prípadoch aj podľa možností spoločnosti.
Mimoriadne ma mrzí, že opakovane počúvame o druhovo tých istých problémoch, avšak individuálne odlišných ľudí, niekedy možno aj tých istých, ktorí zostávajú vo svojich zápasoch sami a ktorí si s týmito problémami nevedia účinne rady. Je to, myslím, veľmi zlým vysvedčením pre štát ako taký a pre zákonodarcu, a to je kritické aj voči mne, ktorý možno nedostatočne počúva, nedostatočne realizuje kroky smerujúce k tomu, aby sa stav zmenil. Sľubujem, že sa pokúsim polepšiť, aspoň za seba, a myslím si, že máme naozaj v tejto oblasti veľmi veľa čo doháňať, či už sú to tie sieťové postele v domovoch sociálnych služieb, či už je to spôsob, akým komunikuje alebo nekomunikuje odborník alebo lekár, alebo sociálny pracovník s osobou so zdravotným postihnutím, akým spôsobom komunikuje úradník s osobou so zdravotným postihnutím, ako veľa predsudkov máme, keď vidíme osobu so zdravotným postihnutím, napríklad typicky s detskou mozgovou obrnou, a automaticky prezumujeme u takejto osoby zdravotné postihnutie, ktoré ovplyvnilo negatívne jej intelekt. Sám, aj keď nie som osobou s detskou mozgovou obrnou ani inou diagnózou, ktorá by mohla navodzovať tento dojem, som sa stretol so situáciou, kedy sa ma ako študenta prvého ročníka vysokej školy na právnickej fakulte pýtala určitá úradníčka, či viem písať a čítať. To len na nejakú demonštráciu tých absurdít, s ktorými sa veľakrát osoby so zdravotným postihnutím stretávajú.
A musím priznať, že aj ja pociťujem veľakrát veľmi silnú frustráciu, keď počúvam donekonečna tie isté príbehy, ako na prvom stupni niečo zamietli, odvolali sa na ústredie, ústredie vrátilo s nejakým usmernením na prvý stupeň, prvý stupeň si aj tak rozhodol po svojom, znovu bolo rozhodnutie zrušené, znovu to bolo vrátené, na súd to išlo. Veľakrát sa naozaj stretávame s deficitmi najmä v tej odbornej a takej tej ľudskej sfére, či už je to slabou erudíciou, alebo je to slabým ľudským prístupom toho konkrétneho úradníka, jeho slabým záujmom o klienta, ktorého má pred sebou. Štát sa správa, bohužiaľ, k týmto ľuďom spupne, v mnohých oblastiach veľmi spupne a úrady práce namiesto ministerstva, bohužiaľ, mám ten pocit a nebude to asi len pocit, realizujú jeho fiškálnu politiku, čo nebude asi úplne účelom úradov práce šetriť na osobách so zdravotným postihnutím a na počte priznaných alebo nepriznaných príspevkov.
A nakoniec by som vám chcel naozaj iba poďakovať za to, že nám nastavujete zrkadlo, nastavujete ho vytrvalo, nastavujete ho neoblomne a myslím si, že dosť presne. A myslím si, že by sme mali konečne nabrať odvahu sa nielen pozrieť do tohto zrkadla, ale aj reflektovať na ten obraz, ktorý v tom zrkadle vidíme, a oveľa viac sa snažiť realizovať konkrétne odporúčania, z ktorých mnohé nestoja ani euro, a pretavovať ich do života, ale najmä aby sme sa snažili byť viac s ľuďmi, viac počúvať, viac sa pozerať okolo seba a viac reflektovať na to, čo vidíme a počujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Dominik, povedal si mnohé, ktoré mám aj ja na srdci. Myslím si, že práve tie podnety z terénu sú to, čo nás môže posunúť. Mnohí z nás si možno asociovali ťažké zdravotné postihnutie, ja sama pred pár rokmi, možno s tým, že človek je na vozíčku alebo nevidí, alebo je inak postihnutý, ale ťažké zdravotné postihnutie sa týka mnohých seniorov, týka sa ľudí, ktorí sú onkologicky liečení, týka sa ľudí po porážke. Čiže to sú veci, ktoré sa môžu prihodiť každému z nás a možno práve až tá osobná skúsenosť nám pomôže si uvedomiť dôležitosť tejto starostlivosti. V ideálnej spoločnosti by sme asi nepotrebovali komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ani komisára pre deti, ani ombudsmana. Tam sa ale nenachádzame a títo ľudia potrebujú okrem súdov a úradov aj práve ten úrad, ktorý si ich zastane v situáciách, kedy sa sami nevedia brániť.
Ja si myslím, že je to veľmi cenné, že ste predniesli práve takýto komplexný, aj cez osobné príbehy veľmi objasňujúci pohľad, a verím, že mnohé z tých podnetov sa podarí potom pretaviť aj do konkrétnych zmien, ktoré aspoň trošku pomôžu v tom celom.
Ešte raz ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Je to presne tak, ako hovoríš, Lucka, ďakujem ti za faktickú poznámku. Možno si málo za života uvedomujeme, že v istom štádiu života, niekto v neskoršom veku, niekto v skoršom, niekto vlastným pričinením, niekto bez vlastného pričinenia, každý jeden z nás bude osobou so zdravotným postihnutím, aj keď možno niekto na to nedostane oficiálne papier od úradu práce, pretože to úrad práce možno bude vidieť inak a bude ho vidieť zdravšieho, ako v reálnom živote tento človek je, ale toto konkrétne vedomie by sme mali mať všetci na pamäti niekde v pozadí ako veľké memento toho, že problémy, ktoré nás možno momentálne tak veľmi netrápia, pretože ich priamo nepociťujeme, sa nás možno o pár rokov, možno o pár mesiacov, možno zajtra a možno o dve hodiny budú týkať možno oveľa bytostnejšie a oveľa bezprostrednejšie, ako by sme boli bývali kedy mysleli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte na záver naozaj veľké poďakovanie za to, že vaša práca je zameraná na ľudí so zdravotným postihnutím a na pomoc. Mojou úlohou je naprieč celým politickým spektrom pôsobiť nezávisle a presne upozorňovať na to, kde sú tie medzery, ktoré treba odhaliť. Stretnutia s vami sú pre nás veľkou inšpiráciou, a preto vás srdečne aj s mojimi kolegami a kolegyňami pozývame na úrad, vaše skúsenosti, ktoré máte, pretože na vás sa ľudia obracajú, ste známejšie osoby ako ja alebo ako úrad. My, samozrejme, sa snažíme dostať čo najviac do povedomia a myslím, že sa nám to teda aj darí, ale vy máte možno vo vašich regiónoch ten bližší kontakt s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Neváhajte sa na nás obrátiť, aby sme tú pomoc mohli aj spoločne nastaviť a prípadne aj spoločne potom upraviť danú legislatívu. Radi vás teda uvítame na úrade a sme otvorení komunikácii a diskusii na riešenie týchto problémov, ktoré vy aj sami evidujete a riešite.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne aj v mene celého kolektívu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj za flexibilitu, prepáčte, že trošku naťahujem. Čiže veľmi v rýchlosti predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035.
Ten ostatný plán, ktorý je aktuálne platný, schválila vláda v roku 2017, do parlamentu to ani nepredložili. My sme sa zaviazali v programovom vyhlásení, že budeme aktívne komunikovať s Národnou radou, a preto tento dokument predkladám aj do Národnej rady Slovenskej republiky, podľa toho, považujem to za veľmi dôležité.
Dlhodobý plán určuje ciele a postupy vytvárania, udržiavania a ďalšieho rozvoja obrannej spôsobilosti. Toto je do roku 2035. Týka sa to ako ozbrojených síl, tak Vojenského spravodajstva, vojenskej polície a zložiek ministerstva obrany s tým, že do roku ´24 a ´26 budú postupne vyhodnocované tie úlohy, ktoré sme si stanovili. Keďže invázia Ruska na Ukrajinu zmenila bezpečnostné prostredie, predpokladáme zvýšené výdavky na obranu na úrovni minimálne 2 % HDP ročne.
Verím tomu, že tento materiál pomôže k tomu, aby Ozbrojené sily Slovenskej republiky boli výrazne lepšie, ako tomu bolo v minulosti, aby sa menej zanedbávali a aby sme vedeli spoločne garantovať všetko pre to, aby Ozbrojené sily Slovenskej republiky mohli vykonávať tie úlohy, ktoré sme stanovili v zákonoch a ústave, a to znamená, aby bránili našu vlasť, demokraciu a štátne zriadenie.
Ďakujem veľmi pekne. Prosím o prerokovanie.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte teda, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania Dlhodobého plánu rozvoja ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k Dlhodobému plánu rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1116 z 10. júna 2022 pridelil Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ktorý tento materiál prerokoval v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035.
Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady pre prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorým je Civilný mimosporový poriadok.
Tie zmeny, ktoré navrhujeme, sú kľúčové pre nastavenie nových pravidiel, ktoré súvisia s tzv. poručenskou agendou, teda o rozhodovanie vo veciach, ktoré sa týka detí. Sú to na jednej strane drobné úpravy, ktoré ale naozaj môžu pomôcť zrýchleniu konaní. Dovolím si spomenúť spomedzi nich úprava spôsobu prideľovania vecí v poručenskej agende tak, aby bol jeden poručenský sudca pre všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa.
To, čo považujem za dôležité, je tzv. obligatórnosť pojednávania. To znamená, pojednávanie má byť vždy v konaní, v ktorom sa realizuje tzv. výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, teda keď sa nerešpektuje rozhodnutie súdu.
A ďalej sú to, by som povedala, drobné zmeny, ktoré majú napomôcť aj k zrýchleniu konaní. Ďalej my sme reflektovali s ohľadom na pripomienky osobitne z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny drobné návrhy, ktoré riešia konanie pred súdom, osobitne čo sa týka lehôt, v ktorých sa rozhoduje ohľadom týchto sporov.
Ja si vás dovoľujem podporiť, požiadať o podporu. Jedná sa o drobné zmeny, ktoré v nadväznosti na ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so spormi ohľadom detí, na súdoch môžu pomôcť urýchliť konanie. Jednoznačne je dôležité, aby popri takýchto procesných pravidlách sa zaviedlo dôsledne opatrenie špecializácie sudcov v rodinných veciach, ktoré by malo platiť v plnosti od 1. januára. Takže prosím o podporu.

4.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi, prosím, dovoľte poďakovať sa pani ministerke za predložený návrh zákona. Osobitne sa z toho teším preto, lebo v článku IV sa mení aj zákon o rodine. Pani ministerka spravodlivosti reflektovala na novelu zákona o rodine, ktorú som jej predložila v januári tohto roka a ktorú som mienila predložiť Národnej rade ako poslanecký návrh zákona.
Môj návrh bol podrobený expertíze v rámci pracovnej skupiny ministerstva spravodlivosti, v ktorej boli zastúpené aj kolegyne a kolegovia z ministerstva spravodlivosti, z ministerstva práce, rodinní sudcovia, experti i na ochranu práv detí alebo na ochranu obetí domáceho násilia, advokáti. Vzhľadom na potrebu nájsť aj politický konsenzus boli v pracovnej skupine aj kolegovia poslanci, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Marcinková.
Môj poslanecký návrh bol prevzatý úplne, avšak z môjho pohľadu je podstatné, že cieľ návrhu zákona bol zachovaný, a to v prvom rade doplniť formu osobnej starostlivosti, ktorú dnes pozná zákon o rodine, o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Ide o formu starostlivosti, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti.
Ako výsledok politického kompromisu, ktorý žiadali kolegovia poslanci a na odporúčanie expertov venujúcich sa pomoci obetiam domáceho násilia, bolo znenie doplnené o jednu vetu. Konkrétne sa jedná o vetu uvedenú v článku IV bod 4 § 24 ods. 5. V tomto odseku sa na konci pripojila veta, ktorá znie, citujem: "Riadne odôvodnený nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou nemá vplyv na posudzovanie jeho schopností dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom ani mu nemôže byť inak na ťarchu. Súd však vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa." Táto veta bola po medzirezortnom pripomienkovom konaní modifikovaná tak, že nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou musí byť riadne odôvodnený. Až keď je riadne odôvodnený, až vtedy nastanú účinky právnej normy, teda že nesúhlas nemá vplyv na posudzovanie schopnosti rodiča sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, prípadne nemôže mu byť na ťarchu.
Z môjho pohľadu je táto modifikácia vety zo strany pani ministerky krokom veľmi správnym smerom. V dôvodovej správe sa uvádza, citujem: "Nesúhlas rodiča s niektorou z týchto foriem nemôže mať pre tohto rodiča negatívne následky ani nemôže byť považovaný za prejav neschopnosti dohodnúť sa na výchove o starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ale len za prejavenie legitímneho odlišného názoru pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa a v tomto rozsahu nemôže byť rodičovi, ktorý vyslovil nesúhlas, pri ďalšom rozhodovaní súdom o forme starostlivosti priťažiť. Toto pravidlo platí len v prípade, že nesúhlas rodiča je riadne odôvodnený. To znamená odôvodnený spôsobom, z ktorého je pre súd zrejmé," aké spôsoby, "aké dôvody vedú rodiča k vysloveniu nesúhlasu." Koniec citátu.
Táto veta nie je v právnom poriadku nová, je takmer totožná s vetou, ktorú som akceptovala ako výsledok politického kompromisu v septembri minulého roka pri prijímaní môjho poslaneckého návrhu zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele. Tá vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 418/2021 a nadobudla účinnosť teraz 1. mája 2022.
Takže vrátim sa ešte k samotnému návrhu na zmenu zákona o rodine. Keďže sme len v prvom čítaní, oceňujem, že novela zákona o rodine zavádza novú formu porozvodovej a porozchodovej starostlivosti. Ja som síce v mojom návrhu novely chcela dať spoločnú starostlivosť ako prioritnú, ale v rámci kompromisu sa podarilo dosiahnuť aspoň to, že budeme mať tri rovnocenné formy porozvodovej starostlivosti, a to je spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov, striedavá osobná starostlivosť a zverenie dieťaťa alebo teda osobná starostlivosť jedného z rodičov.
Návrh zákona možno vnímať ako reakciu na potreby súdnej praxe alebo možno ešte ako, ešte presnejšie povedané, ako reakciu na realitu rozchodových a rozvodových procesov o deti.
Na tomto mieste treba opäť zdôrazniť špecifickosť tohto typu procesov, pretože rodičovský vzťah, ktorý je ich, svojím charakterom je natoľko mimoriadny a determinovaný vplyvmi zvnútra i z exteriéru, že stále treba mať na pamäti, že situácia tých rodičov sa môže vyvíjať, meniť často aj smerom, ktorý sme vôbec nepredpokladali. Tá triáda matka, otec a dieťa žije z niekoľkostupňovej komunikácie a malo by byť v záujme všetkých odborníkov a, samozrejme, aj súdu túto komunikáciu všemožne podporovať. A že sa to pod dobrým vedením a podchytením toho prípadu od začiatku darí, že rodičia smerujú k dohode a porozumejú hĺbke a významu komunikácie, to ukazuje prax z poradní i moja prax a ukazuje to aj prax zo súdov.
Takže chcem ešte povedať, že bližšie o novele zákona, ale aj o iných otázkach týkajúcich sa práv detí budeme diskutovať zajtra na panelovej diskusii, ktorú organizujem spolu s pani predsedníčkou Ankou Záborskou, tak, a myslím, že ste aj kolegovia obdržali pred pár týždňami pozvánku na panelovú diskusiu na tému Aktuálne otázky právnej politiky štátu vo vzťahu k deťom, k rodičovským sporom a zásahom štátu do výkonu rodičovských práv. Bude to teda zajtra 22. júna od 8.30 do 10.30 v kinosále. Vystúpi aj pán komisár pre deti pán Mikloško aj pani doktorka Medvecká, advokátka, ktorá sa bude práve venovať problematike vynímania detí z biologických rodín. Tu prináša aj, tu prichádza aj taká novinka v Civilnom mimosporovom poriadku, kde zmena reaguje na stav, že počet detí vyňatých z biologických rodín na základe neodkladných opatrení sa medziročne výrazne zvyšuje. V roku 2013 to bolo 54 % a v roku 2020 to bolo 92 % detí. Následne je výrazná časť detí umiestňovaná v zariadení na neobmedzenú dobu. Rádovo sú to mesiace len na základe neodkladka, ktoré má byť rýchlym a hlavne prechodným opatrením súdu na riešenie akútnej situácie dieťaťa.
Takže osobitne vítam, že v prípade neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletých sa navrhuje obmedzenie dĺžky jeho trvania na dobu najviac šesť mesiacov. Takže som rada, že sa dosiahne účel, teda v prvom rade zabrániť nežiaducemu javu v aplikačnej praxi, keď v niektorých prípadoch sú maloleté deti na základe neodkladka, neodkladného opatrenia súdu dočasne, dočasne zverené do starostlivosti iných osôb dlhodobo, aj na dobu niekoľkých rokov.
A v závere ešte jeden prínos návrhu. Takže ešte raz vďaka, pani ministerka, kedy návrh reaguje na aplikačnú prax súdov, keď na niektorých súdoch, a to záleží, samozrejme, od úpravy rozvrhu práce každého súdu, vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode konali často niekoľkí sudcovia, tak ako ste už spomínali, ako nebol to jeden sudca. Takže vítam, pretože sa navrhuje ustanoviť, že v konaniach týkajúcich sa maloletých detí sa na miestne príslušnom súde návrhy na začatie konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov budú prideľovať sudcovi, ktorému bol pridelený prvý návrh na začatie konania týkajúci sa toho maloletého, alebo, ak sa konanie začalo bez návrhu, sudcovi, ktorý začal prvé konanie.
Ďakujem za pozornosť.