66. schôdza

Vážený pán predseda parlamentu, pán Svrček, kolegovia, ad jedna veľmi ďakujem a oceňujem, že ste tak promptne na tento návrh zareagovali, pretože ja si myslím, že základný odkaz štátu by nemal byť, že ide zdierať svojich vlastných ľudí, normálne že zásadným spôsobom zdierať. A toto sa nedá inak nazvať, čo sa tu deje.
Ad jedna, ten, ten mýtny systém sám osebe, veď to bola jedna, jedna príšerná kapitola a napriek tomu dnes je nastavený tak, že nikto z toho mýtneho systému neujde, pretože ak tam niekto vstúpi raz s autom, tam je stopercentná istota, že, že on bude vlastne systémom chytený. A teraz nedáva žiadnemu človeku racionálny dôvod chodiť sa voziť po diaľnici, keď vie, že ho to bude stáť trojnásobne viac ako keby si zaplatil ročnú diaľničnú známku. A všade v normálnom, civilizovanom svete to funguje tak, že ten štát sa pozerá na toho svojho občana nie ako na vyvrheľa, ktorý chcel urobiť zlo, ale ako na človeka, ktorý skôr zabudol alebo nevedel, alebo si nebol vedomý, ale tu nedáva logiku ani pri akejkoľvek, akejkoľvek úvahe, aby vedome ľudia sa chodili voziť po diaľniciach a dostávali trojnásobné pokuty a nezaplatili si ročnú diaľničnú známku.
Ak idete načierno do električky, opakujem to ešte raz, tam to platí, pretože tam ten revízor byť nemusí a nie v každej električke je revízor. To znamená, tam nemáte, alebo v autobuse a tak ďalej, tam nemáte istotu stopercentnú, že vás chytí. A keby ste mali stopercentnú istotu, že vás chytia, tam potom sa nebavíme opäť o pokute, ale bavíme sa o tom, že si zaplatíte vlastne v električke alebo vo verejnom nejakom prostriedku si zaplatíte lístok, tak máte stopercentnú istotu, že, že na to príde. A toto sa deje na diaľniciach. Tam máte stopercentnú istotu, že ak to nemáte zaplatené, a väčšina ľudí to nemá zaplatené, lebo nevedia, že im to skončilo, nechodia sa voziť, nie sú takí masochisti, že nemám peniaze, tak idem sa voziť do diaľnici, aby som dostal trojnásobnú pokutu.
A tento návrh riešenia dáva slovenskú legislatívu iba do súladu s tým, čo normálne bežne funguje na Západe. Dokonca na Západe to funguje nielen tak, že ak nemáte diaľničnú, a idete použiť mýtny systém, tak vám dôjde, automaticky sa to berie, že ste si objednali tú službu, a sa vám aktivuje diaľničná známka. Dôjde vám upozornenie, aby ste zaplatili ročnú diaľničnú, ak je to nárok. Dokonca sú štáty, kde ak odmietnete, lebo ste to iba raz použili, a už ten rok tam viackrát nepôjdete, tak si predstavte, že sú systémy, kde vám dôjde v tom prípade, že uhradíte iba alikvotnú časť úseku, ktorý ste prešli. A my sa tu bavíme o tom, že je normálne ľuďom každý mesiac za opakované používanie, nevedomé používanie, a to sú naozaj prípady, najmä tí sociálne odkázaní ľudia, ktorí si prehlásili tie staré autá a už majú niekde inde bydlisko alebo sú ťažko vyhľadateľní, tak jednoducho sa im to zberá, zberá a to sú tisíce, tisíce eur, ktoré ich dobehnú, pretože sami viete, že na Slovensku dokonca štát tú pokutu môže dať dva roky dozadu, dva roky dozadu.
A teraz niekto, kto chodil niekde povedzme, že nebol si vedomý, že napríklad nejaký, nejaký obchvat mesta je možno, bol v tom, že je definovaný ako bezplatný úsek, a v skutočnosti je to proste už spoplatnené a on tam chodí za fuškou niekde a viete, ako musia na Oravu, z východu, z juhu, proste tí Slováci musia migrovať za prácou a my dnes v tomto čase, kedy zo všetkých strán tí ľudia sú gniavení, tak my úplne považujeme v pohode, že dajme im každý mesiac 150 euro pokutu za niečo, čo stojí na celý rok 50. Tak podľa mňa toto normálne nie je, a preto, pán Kollár, veľmi oceňujem aj to, že ste požiadali aj koalíciu, aby za to hlasovala. Veľmi si to cením.
Ďakujem pekne.

Hlasovanie bude dnes o 17.00 hod.

Vďaka, pán predsedajúci.
V tomto úvodnom slove budem veľmi stručný, pretože chcem nechať šancu kolegom, tým šiestim čo tu sú, reagovať na mňa faktickými. Takže väčšinu toho zákona potom popíšem v rozprave.
Takže dovoľte mi zatiaľ povedať len toľko, že mám tú česť predkladať návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení a cieľom predkladaného návrhu je odstrániť sociálnu diskrimináciu voči ženám a mužom a ktorí vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne dieťa a ovdoveli.
Viac mi dovoľte povedať v samotnej rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.
Vďaka, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1054. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1095 z 30. mája 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne nevidím, kolegovia, cieľom nášho predkladaného návrhu, ako som už povedal, je odstrániť diskrimináciu voči ženám a mužom, ktorí a ktoré vychovali jedno dieťa alebo nevychovali žiadne a ovdovejú.
Momentálne asi viete, dúfam, že nie z vlastnej skúsenosti, situácia a zákony Slovenskej republiky sú nastavené tak, že pokiaľ takéto ženy a takíto muži ovdovejú, tak musia počkať až do dosiahnutia dôchodkového veku, aby mali opätovne po tom jednom roku nárok na výplatu vdovského dôchodku. Iné pravidlá sa vzťahujú na ľudí, ktorí mali viacero detí a cieľom nášho návrhu zákona je vrátiť do systému spravodlivosť čiastočne aspoň v tom, že aj ženy a muži, ktorí vychovali len jedno dieťa, by mali od 55. roku svojho veku opätovný nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok a ženy a muži, ktorí nevychovali žiadne deti, teda sú bezdetné, by mali po ovdovení nárok na vdovský či vdovecký dôchodok od 57. roku svojho veku.
Áno, ešte stále zohľadňujeme, samozrejme, tie rozdiely v počte detí. To, čo meníme, je, že etablujeme, že aj vdovci či vdovy bez detí, či s jedným dieťaťom by mali nárok na ten vdovský, opätovný nárok na vdovský či vdovecký už pred tým, než dosiahnu dôchodkový vek.
Myslíme si a ten dôvod, myslím, je dosť zrejmý, že vdovci a vdovy, ktorí prišli o svojho partnera či partnerku, trpia touto stratou rovnako ako tí, ktorí mali viacero detí a rozumiem tomu finančnému argumentu. Vdovec či vdova, ktorý má viacero detí, o ktoré sa treba starať, by mal byť, samozrejme, toto, tento fakt, tieto náklady, výdavky by mali byť zohľadnené, samozrejme, aj v tom vdovskom. Oni aj sú. Pripomínam, že našou pointou zákona nie je uprieť tým, ktorí mali viacero detí, ich právo začať poberať vdovský opätovne pred dosiahnutím dôchodkového veku. Jednoducho rozširujeme toto právo aj na tých, ktorí dieťa nemali v čase ovdovenia alebo prípadne mali iba jedno dieťa.
Samozrejme, že tento návrh zákona nediskriminuje. Myslíme pri tej právnej úprave na všetkých. Faktom je, že úprava sa pozitívne dotkne najmä žien. Je to tak. My chlapi umierame na Slovensku skôr a to takým, ten nepomer je taký, že podľa údajov z roku 2021 na Slovensku sa poberal vdovský dôchodok, teda vdov bolo 287 045, zatiaľ čo vyplácaný počet vdoveckých dôchodkov bol len na úrovni 49 000. Teda je oprávnený predpoklad, že v rodine s týmto jedným dieťaťom alebo bez dieťaťa to bude, sa stane vdovou práve žena.
Pripomínam a týmto aj skončím, že v kontexte nedávnej pandémie, ktorá sa nám, žiaľ, zdá sa vracia, tie aktuálne čísla ste zrejme už videli. Sú v podstate ekvivalentom januára, sa nám toto opatrenie a tento návrh javí ešte naliehavejší, keďže pandémia dostala do ťažkej životnej, finančnej a sociálnej situácie veľké množstvo rodín a pripravila o život nemálo ľudí, ktorých manželia či manželky ovdoveli. Ľudia, ktorí nemali, alebo páry, ktoré nemali žiadne deti, prípadne mali len jedno dieťa, trpia touto stratou rovnako ako iné. A náš návrh zákona nerobí nič viac a nič menej než to, že vyrovnáva túto diskrimináciu, ktorú momentálne v zákone máme.
Dúfam, že to vidíte podobne a vďaka preto vopred za prípadnú podporu tomuto návrhu zákona.
Vďaka, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Áno, ja som predkladal podobný návrh zákona zhruba pred týždňom. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny presunul tento návrh zákona na septembrovú schôdzu. Áno, je to tak, že vdovy po smrti manžela alebo vdovci po smrti manželky majú nárok na vdovský dôchodok prvý rok. Potom pracujú a v istom okamihu, hlavne tie, ktoré vychovali dve a tri deti, majú o pár rokov skôr, ako nastupuje vek dôchodku, nárok na vdovský dôchodok. Ja som sa tiež zameral na to, že tá vdova alebo vdovec, ktorý vychoval nula detí, ten, ten by mal by menej zvýhodnený ako ten, ktorý vychoval jedno dieťa len z toho titulu, že ten vdovec alebo tá vdova má s tým dieťaťom isté aj finančné náklady aj jednoducho musí sa o to dieťa starať, hej. To znamená, môj návrh bol tiež o tom, aby sa ten vdovec alebo vdova, ktorá vychovala jedno dieťa, poberala ten vdovský dôchodok opätovne v skoršom veku. Tiež som tam mal návrh 57 rokov, potom 55 a 52. Takže podľa toho, koľko detí vychovalo, jedno, dve alebo tri.
Ďakujem pekne.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegovi Čepčekovi za ten postreh. Som si, samozrejme, vedomý vášho návrhu zákona. Takisto viete, my ho predkladáme vlastne druhýkrát. Ale v tejto veci nesúťažíme a je veľa vecí, na ktorých sa nezhodujeme, ale svedčí to aj o možno tej neférovosti súčasného nastavenia zákona, že v tejto veci predkladáme vlastne podobné návrhy.
Len dodám to, že, samozrejme, my rozoznávame, že sú tu rozdiely v tých finančných nákladoch vdovy či vdovca v prípade, že ten vdovec či vdova má tri či štyri deti. Je úplne pochopiteľné, že potom je ten nárok na dôchodok v predčase alebo teda skorší nárok na dôchodok úplne oprávnený a odôvodnený. Náš jednoduchý postreh je, aj ľudia, aj vdovy či vdovci, ktorí nemali deti, ešte stále prišli o toho vdovca. A ten súčasný stav je trošku drakonický v tom, že je to presne rok a potom vlastne do konca, do riadneho dôchodkového veku sú v podstate bez toho extra príjmu. Utrpeli tým emocionálne a finančne takisto nad tou stratou, takisto ako iní ľudia vdovci či vdovy, ktorí deti mali.
Dokonca by sa mohol postaviť ten argument a nechcem ísť touto cestou. Takže tí, čo mali viacero detí, dokonca majú v tom neskoršom veku, potom aj logicky niekoho kto ich vie finančne podporiť. Ja rozhodne podporujem svojich preživších rodičov a myslím si, že je to tak správne. Ľudia, ktorí umreli bez detí, samozrejme, tieto možnosti nemajú. Aj preto sa nám zdá, že tento návrh zákona, ktorý sme predostreli, ktorý nakoniec je veľmi podobný vášmu, je úplne oprávnený a dával by zmysel.
Pevne verím, že to budú vidieť rovnako aj kolegovia a kolegyne z koalície. Vďaka.

Vďaka, pán predsedajúci.
Urobím to podobne. Dovoľte mi v tomto štádiu len predstaviť, čo je to, čo predkladáme a potom formou vystúpenia v rozprave vysvetliť, prečo to predkladáme. Takže zatiaľ len toľko, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie novej štátnej sociálnej dávky, lepšie povedané rozšírenie už existujúcej sociálnej dávky na bývanie a pointou, samozrejme, je pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním, ktoré, ako všetci vieme, všetci čo sme tu predpokladám niekde bývame, narastajú v poslednom čase astronomicky. Viac k tomu prečo tak robíme a ako presne to robíme, mi dovoľte uviesť v samotnej rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený po tlačou 1063. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1104 z 30. mája 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, stále sme bez kolegýň, kolegovia, odznelo to tu aj na tejto schôdzi niekoľkokrát, ale uvediem pár čísel, aby som ilustroval závažnosť chudoby, ktorú na Slovensku zažívame. V roku 2021 podľa posledných najnovších informácií, ktoré máme k dispozícii, bolo celkovo 12,3 % obyvateľov Slovenskej republiky ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie tieto čísla rastú. Na hranici chudoby tak žije, aby sme to uviedli nielen v percentách, ale v reálnych číslach 670-tisíc ľudí. Máločo ich tak kvári čím ďalej tým viac ako cenovo nedostupné bývanie. Som si vedomý, že bývanie nie je jediným problémom. Narastajú tie ceny či benzínu či nafty, samozrejme, sú inými, je ich toho viacero, čo si tu konkuruje, ale faktom je, že tá kombinácia zvýšenia hypotekárnych sadzieb alebo teda lepšie povedané úrokov, kombinácia raketového nárastu cien nehnuteľností na Slovensku, obzvlášť v Bratislave, ale zďaleka nielen v Bratislave. Plus, samozrejme, raketový nástup alebo nárast cien energií reálne hrozí, že posunie veľa z týchto ľudí, z tých 670-tisíc spomínaných ľudí ktorí, sú už momentálne na hranici chudoby, pod túto hranicu.
Naše zákony na nich celkom nezabudli. Máme tu jedno riešenie, ale je nedokonalé a zachytáva len veľmi malý zlomok z tých čísel, ktoré som spomenul. Áno, Slovenská republika v súčasnosti má príspevok na bývanie, preto som sa opravil v úvode a povedal som, že týmto návrhom zákona rozširujeme, nie zavádzame nový príspevok na bývanie. Ale ako tento súčasný príspevok funguje?
Momentálne je naviazaný len a len na tých, ktorí už dosiahli stav hmotnej núdze a teda tých, ktorých príjem už teraz nedosahuje hranicu životného minima. Pripomínam, že životné minimum je dnes, ak žije tá osoba samostatne, je len 218 eur mesačne, pre dospelú osobu s jedným dieťaťom je to zhruba 317 eur. Žiada sa dodať, že je to hriešne málo. Životné minimum na Slovenku ako podiel z priemerného príjmu klesá, klesá už dekády a všetci sa asi zhodneme, že za 317 eur na Slovensku sa nedá vyžiť. Tá reálna hranica by mala byť oveľa vyššia.
Opäť, príspevky na bývanie, tak ako sú aktuálne nastavené, sa týkajú len a len tých pod týmto životným minimom. Z toho dôvodu ho aktuálne poberá len zhruba 26-tisíc osôb. Myslíme si, že takto nastavený systém je chybou. Neodráža potreby desaťtisícov, možno státisícov ľudí, ktorí reálne sú na hranici toho, že im hrozí, že prídu o strechu nad hlavou a tento príspevok im zásadným spôsobom nepomôže.
Čo teda robíme? Náš návrh je veľmi jednoduchý. Nami navrhované riešenie je zaviesť určité percento a stanovili sme ho na 30 % celkového príjmu. To pravidlo je, pokiaľ budú vaše výdavky na bývanie a do toho bývania zahŕňame aj splácanie bytu v prípade, že ste si ten byt kúpili, rátame tam nájomné, v prípade že žijete v prenajatom byte, rátame tam, čo je super dôležité v kontexte debate o energii, ktorú sme tu mali doobeda a celý minulý týždeň, rátame tam, samozrejme, aj ceny energií. Ak tieto náklady sčítané presahujú 30 % vášho príjmu, štát by týchto, štát by to dorovnal do tých tridsiatich percent, aby to túto hranicu nikdy nepresiahlo. Sme si, samozrejme, a boli sme si, samozrejme, pri písaní tohto zákona dobre vedomí rizika zneužitia. Sú tu ľudia, ktorí majú obrovské príjmy a nič im nebráni v princípe zneužiť tento zákon na to, že by si kúpili ešte väčšie rezidencie, ešte väčšie vily. Preto zavádzame určitú nominálnu hranicu, cez ktorú už potom zánik alebo pardon nárok na tento príspevok na bývanie zanikne. Čo si myslíme, že je úplne férové.
V praxi by sa malo stať, že takto koncipovaný príspevok by podľa našich odhadov malo nárok poberať až zhruba 490-tisíc ľudí. Pripomínam, že aktuálne je to len zhruba tých 26-tisíc. Je to teda raketový nárast a myslíme si, že oveľa presnejšie, vernejšie a spravodlivejšie odráža reálnu potrebu a reálne potreby ľudí v regiónoch. Pýtate sa ma a možno sa zaujímate, čo tento návrh bude stáť. Odpoveď je, bude to zhruba pätina a šestina nedávno schváleného príspevku na krúžkovné. To presné číslo závisí od toho, koľko ľudí by využilo tento nový návrh zákona na to, aby sa napríklad posunuli z bytu, ktorí zdieľajú možno s rodičmi, do vlastného bývania. Takisto sú tu komunity, ktoré momentálne bývajú nelegálne v osadách a inde. Týmto návrhom zákona im dávame šancu zlegálniť svoj príjem, lebo by si ho už mohli dovoliť. Takže tie samotné prídavky a konečné náklady tohto zákona závisia na tom opäť, koľko ľudí by ho využívalo, ktorí momentálne vlastné bývanie nemajú alebo si neprenajímajú. Ale pripomínam, že konečné výsledky, výdavky boli zhruba pätina alebo šestina toho, čo bolo nedávno rozdané na krúžky. Myslíme si, že táto forma pomoci, ktorá adresne a na dočasnej báze, lebo opäť pokiaľ by tie príjmy ľuďom reálne narástli a výdavky na bývanie by klesli pod tých 30 %. Nárok na tento príspevok na bývanie by tým zanikol, myslíme si, že presne takáto adresná a hlavne dočasná forma pomoci je to, čo Slovenská republika aj občania potrebujú na to, aby sa vyrovnali s následkami inflácie a raketového nárastu cien energií bez toho, aby sme zaťažili ďalšie generácie dlhom, ktorý potom oni nebudú vedieť splácať.
Vďaka za vašu pozornosť, som k dispozícii v prípade otázok a v prípade, že považujete tento návrh zákona za pozitívny. Ďakujem vopred aj za vašu podporu.