6. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, len škoda, že tu nie je pani ministerka kultúry, doteraz som ju, ale tak nevadí, však my sme sa spolu zhovárali.
Ja som veľmi rád, že konečne sa začneme venovať kultúre po dlhom čase, lebo to sa často v tomto parlamente nestáva, a ja sa budem špeciálne venovať tomu programovému vyhláseniu vlády v oblasti kultúry, ak dovolíte, a ja som ho nazval bianco šek pre vládu v jednej faktickej poznámke. Chcem len zdôvodniť prečo.
Viete, tých programových vyhlásení vlády sme už čítali niekoľko a všetky tie programové vyhlásenia vlády v oblasti kultúry boli vyhlásenia, ktoré boli, ktoré boli nesmierne pozitívne. No niekde to vyšlo, niekde to nevyšlo práve podľa toho, aké návrhy zákonov tieto programové vyhlásenia napĺňali.
Bolo tu programové vyhlásenia vlády, kde vznikol Fond kultúry, napríklad. Ten Fond kultúry mal jedno percento z rozpočtu. Nikdy to nebolo naplnené a vôbec nič sa nestalo. Pritom by to bolo fantastické, keby tá kultúra dostala jedno percento z rozpočtu.
Ďalšie programové vyhlásenie vlády opäť veľmi optimistické, v konečnom dôsledku minister, ktorý ho riešil, za jeho vlády zanikli hudobné inštitúcie. Zaniklo niekoľko hudobných inštitúcií a dodnes tie hudobné inštitúcie sa nepodarilo spraviť.
Bolo tu opäť jedno optimistické vyhlásenie, vládne, programové, v oblasti kultúry a počas neho tu bol návrh na predaj novostavby Slovenského národného divadla. Našťastie sa tak nestalo, ale bola tu opäť búrlivá debata.
Bolo tu ďalšie vynikajúce programové vyhlásenie, ale to hovorím, to nehovorím ironicky. Len tam tieto veci vôbec neboli spomenuté. Ďalšie vyhlásenie vlády, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry, kde, počas ktorého skoro prišlo k zbúraniu sochy Svätopluka. Opäť nikto v tom, o tom, teda nikto o tom nehovoril predtým.
Preto toto, toto, toto vyhlásenie, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry prináša veľmi veľa neznámych. Ale aby som nebol negatívny len. Ja za pozitívne považujem v tomto programovom vyhlásení vlády, tá spolupráca so školstvom, ďalej zákon o sponzorstve, ktorý doteraz ako neexistuje nikde preto, lebo ho, povedzme si otvorene, preto, lebo vždy to narazilo na ministra, ministra financií, ktorý si myslel, že sa mu rozvrátia financie. Čiže ja budem veľmi rád, keď niečo takéhoto skutočne opäť vznikne.
A teraz dovoľte k tomu samotnému vyhláseniu, čo sú pre mňa tie veľké neznáme. K Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry som sa vyjadril, ako už viete, na rokovaní výboru, za prítomnosti pani ministerky kultúry som položil viaceré otázky, ktoré mi napadli pri čítaní tohto textu. Dnes by som chcel upozorniť na niektoré problémy, nad ktorými sa bude musieť vláda Slovenskej republiky a rezort kultúry vážne zamyslieť pri rozpracovaní a realizácii záväzkov a úloh, ktoré obsahuje predložené programové vyhlásenie vlády, resp. na ktoré sa pri jeho zostavovaní pozabudlo.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vyjadrilo ambíciu uskutočniť postupnú inštitucionálnu, obsahovú, legislatívno-ekonomickú reformu kultúry. Z dokumentu však nie je zrejmé, aké systémové inštitucionálne zmeny chce uskutočniť. Reorganizáciu Národného osvetového centra, založenie múzea 20. storočia, posúdenie opodstat... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) umeleckých fondov či výšky finančného príspevku Matici slovenskej, za také určité považovať asi nemožno.
Viete, lebo napríklad v oblasti tých fondov, ja neviem, tieto tri fondy významné, ktoré existujú, literárny, hudobný, výtvarný, vy tie fondy môžete reštrukturalizovať takým spôsobom, že urobíte z nich jeden, ale ony stratia význam, alebo urobíte, necháte všetky tri, nalejete do nich peniaze a budete v rámci tohto koronavírusu riešiť všetky sociálne veci cez tieto fondy, k čomu sú aj ony určené. To všetko sa dá. Preto hovorím, veľká neznáma, reštrukturalizácia, ako bude vyzerať, toto nie je tuná známe.
V texte sme neobjavili ani zásadné nové legislatívne opatrenia. Všetky uvedené legislatívne iniciatívy sú v podstate len čiastkové novely, resp. zámery preskúmať jestvujúce právne predpisy a v prípade potreby pristúpiť k revízii. Jedinou výnimkou je len nový zákon o audiovizuálnych mediálnych službách, na jeho príprave však v rámci transpozície príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady pracuje skupina odborníkov na pôde ministerstva kultúry už druhý rok.
V dokumente som nenašiel ani odpoveď na otázku, ako rezort dosiahne výrazné zvýšenie financovania kultúry z verejných zdrojov a v akom objeme, rovnako sa nekonkretizuje, akými nástrojmi sa podstatne zvýši podpora kultúry zo súkromných zdrojov a s akým rozsahom prostriedkov rezort počas volebného obdobia kalkuluje.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry obsahuje veľké množstvo parciálnych úloh, ktoré plní ministerstvo kultúry ako ústredný orgán štátnej správy, vyplývajú priamo z jeho postavenia. Viaceré úlohy sú formulované všeobecne, nestanovujú merateľné ciele ani nástroje, ako ich efektívne dosahovať. Ambicióznejšie by mal byť stanovený aj cieľ zníženia investičného dlhu v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok, ktorý si ministerstvo kultúry vytýčilo ako jednu z hlavných priorít. Oprávňuje ho k tomu aj skutočnosť, že už bývalá vláda Slovenskej republiky navrhla vytvoriť na tento účel samostatnú prioritnú os v rámci prípravy nových operačných programov európskych štrukturálnych a investičných fondov a programovacom období 2021 až 2027.
K tomu len jednu veľmi krátku poznámku. Viete, ten minister kultúry sa v prvom rade musí rozhodnúť, či bude investovať finančné prostriedky do živej alebo neživej kultúry. Nedá sa všetko, lebo keby sme chceli všetko, tak by sme na to potrebovali niekoľko rozpočtov. Nie-koľ-ko roz-poč-tov. Jednoducho sa to nedá. Alebo budete riešiť prednostne pamiatky, alebo budete prednostne riešiť platy všetkých zamestnancov, ktorí sú v oblasti kultúry. Proste sa to nedá.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje zreformovať inštitucionálne zabezpečenie, legislatívne prostredie a finančné mechanizmy podpory kultúry národnostných menšín. Keďže základným nástrojom financovania má zostať Fond na podporu kultúr a národnostných menšín, ktorý sa za relatívne krátke obdobie svojej existencie plne osvedčil a prostredníctvom ktorého sa v ostatnom období zdvojnásobil rozsah finančnej podpory kultúr národnostných menšín, vzniká zákonitá otázka, aký zmysel a obsah ohlásenej reformy, aký je zmysel ohlásenej reformy? Vláda sa navyše zaväzuje finančne podporovať aj národnostné divadlá a súbory, hoci prakticky všetky patria do pôsobnosti regionálnych alebo miestnych samospráv, ako aj vznik nových súborov a aktivity nezávislej scény. Bude mať vláda na takúto štandardnú, na takúto štedrú pomoc disponibilné zdroje, keď v prípade kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti štátu takýto veľkorysý prístup teda negarantuje?
Vláda Slovenskej republiky si zase dáva za cieľ uskutočniť zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva, no okrem nového regulačného rámca pre audiovizuálnu mediálnu službu, o ktorom sme už hovorili, sa deklaruje len zámer prehodnotiť kvóty na vysielanie slovenskej hudby a uvoľniť legislatívne obmedzenia jednej programovej služby pre jedného držiteľa licencie na súkromné rozhlasové vysielanie. To, že sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia môže výrazne posilniť postavenie najväčších komerčných vysielateľov na úkor menších regionálnych a lokálnych rozhlasových staníc, prehĺbiť koncentráciu a monopolizáciu rozhlasového trhu, akoby tvorcovia tohto návrhu nebrali do úvahy, je to však v príkrom rozpore s tézou, že cieľom mediálnej politiky je napomáhať budovaniu pluralitného a konkurencieschopného mediálneho trhu.
Vo vzťahu k legislatívnemu rámcu upravujete postavenie rozhlasu a televízie Slovenska, v programovom vyhlásení sa avizuje príprava nového legislatívneho modelu financovania verejnoprávneho vysielania, vôbec sa však nehovorí o úhradách za služby verejnosti, zato sa ale sľubuje nový spôsob voľby generálneho riaditeľa RTVS.
No ja sa budem teraz pýtať úplne otvorene. Chcete vymeniť generálneho riaditeľa? Potrebujete na to zmenu zákona? Preto, lebo zatiaľ nemáte dôvod. Každá vláda, ktorá chcela vymeniť generálneho riaditeľa RTVS a radu, hovorila o legislatívnej zmene. A viete, čo vám poviem, veľké tajomstvo? Žiadnej vláde to nepomohlo. Čiže keď takéto niečo by ste chceli spraviť, nepomôže to ani vám. Jednoducho to všetko tu už bolo. Či ten generálny riaditeľ sa volil v pléne, či ten generálny riaditeľ sa volil, ja neviem, radou samotnou, návrhy jeden, druhý, tretí, nič nepomôže. Dôležitá je vysielacia štruktúra a jej dodržiavanie.
Hovorím, teda vedeli by o tom hovoriť mnohí tí, ktorí aj sedia v tejto sále. Aby sa nerušili detské redakcie, aby bolo spravodajstvo normálne, aby tá verejná služba, aby sme nemohli povedať, že vysielacia služba bola oveľa, a teraz nechcem, aby ste ma zle pochopili, rôznorodejšia za napríklad riaditeľa Hlinického ako za riaditeľa ktoréhokoľvek, ktorý po roku ´93 nastúpil do Slovenskej televízie. Ja teraz nehovorím o tej ideologickej stránke, ja hovorím o tej rozmanitosti, ktorú tá televízia ponúkala.
Kým kedysi sme sa bavili o privatizácii druhého programu, chvalabohu, už dnes sa nebavíme, sú tu pamätníci tiež, ktorí o tom vedeli hovoriť, dnes máme tri programy a čakáme na štvrtý program, ktorý mal byť v auguste, športový program. Chvalabohu. Áno, vyriešiť financovanie verejnoprávnej televízie. Veľká úloha. Ale meniť riaditeľa a radu? Čímsi mi to zaváňa.
Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry s výnimkou zmienky o potrebe prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí absentuje medzinárodná kultúrna spolupráca, absentuje tam napríklad zmienka o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
A mohol by som takýmto spôsobom hovoriť až donekonečna.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, takto. Národnostné menšiny už sčasti vyriešil bývalý pán premiér Pellegrini, keď tesne pred odchodom zo svojej funkcie poslal folklórnemu súboru Ifjú Szivek zo svojej rezervy predsedu vlády jeden a pol milióna. Takže čiastočne to máme vyriešené, pevne verím, že týchto jeden a pol milióna nám ako keby pridá k tomu, aby sme pomohli niekomu inému.
Čo sa týka výmeny riaditeľa televízie, iste je to vždy tá istá téma a je to pri každej vláde, ale skutočne si nemyslím, že pán riaditeľ, ktorý tam momentálne je, že to je najlepší. Môžeme sa baviť o, o tom, že najlepší zatiaľ nebol ešte nikto, a ako si presne poznamenal, od čias pána Hlinického.
Ale musím upozorniť na to, že sú tam diskrepancie a Slovenská televízia taká, ako je v súčasnosti, tak úplne neplní svoju verejnoprávnu funkciu. A ty si spomenul detskú redakciu. Ja ťa chcem upozorniť, že detská redakcia už zopár rokov v Slovenskej televízií neexistuje, pretože ju zrušili a to je podľa mňa presne tá tragédia, ktorá sa tejto verejnoprávnej, verejnoprávnemu médiu stala. Zrušenie detskej redakcie je podľa mňa absolútne bezprecedentné a malo by sa vrátiť. A nielen že by sa malo vrátiť, ale Slovenská televízia má niekoľko vysielacích kanálov a jeden z tých kanálov by sa mal venovať deťom, to znamená, mal by byť ako bola kedysi redakcia vzdelávania, a mal by suplovať v podstate dve redakcie, redakcia vzdelávania, ktorá tiež zanikla, a detská redakcia.

Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie, pán kolega. To vystúpenie bolo prednesené so znalosťou veci a ja absolútne súhlasím, že keď hovorí, keď sa hovorí v programovom vyhlásení vlády o reforme fondov, tak treba povedať, akým spôsobom, aký je cieľ, aké sú prostriedky na ich dosiahnutie. Absencia nástrojov a prostriedkov, o ktorej ste hovorili vo svojom vystúpení, nie je problém len časti, ktorá sa dotýka kultúry, ale je to problém, ktorý sa vinie naprieč programovým vyhlásením vlády, takže ani v tejto oblasti to nie je nič nové.
Čas svojho vystúpenia ste venovali rekodifikácii mediálneho práva. No, tu by možno moja otázka bola, že čo je účelom rekodifikácie mediálneho práva. Zaviesť vedúcu úlohu vládneho plátku, ktorý je pomenovaný v programovom vyhlásení vlády? Hovorí sa úplne otvorene v kruhoch terajšej vládnej koalície o potrebe personálnych výmen, ktoré ste aj vy spomenuli, či je cieľom rekodifikácie výmena na poste riaditeľa, a preto potrebujeme zmeniť právo. No, zjavne, zjavne o tento krok ide.
A pýtam sa, a čo vás tak veľmi irituje, predstavitelia vládnej koalície, na verejnoprávnej televízii, keď aj tak budete mať svoj komunikačný kanál smerom k svoju voličovi? Prosím vás, keď budete robiť všetky tieto zmeny, skúste sa zamyslieť, skúste sa dvakrát alebo trikrát nadýchnuť a potom robiť tieto zmeny, lebo, tak ako povedal pán kolega Jarjabek, tieto zmeny doteraz nikomu nepomohli.
Ďakujem.

Pán Jarjabek, vyjadrili ste rôzne obavy, ja sa pýtam, z čoho? Za posledné roky počas vášho vládnutia kleslo Slovensko v rebríčku slobody tlače z 12. na 33. miesto. Našou ambíciou je dostať sa medzi najlepších, urobíme pre to všetko, aby sme po udalostiach posledných dvoch rokov posilnili postavenie novinárov, aby sa už nestalo, že ak novinár oznámi vyhrážanie zo strany mafiána, tak sa s tým nič nerobí, pretože všade boli a, žiaľ, ešte stále sú vaši ľudia. A napokon to skončí tak, ako to skončilo.
Dovolím si povedať, že prichádza doba, keď sa novinári postupne dostanú k informáciám, ktoré ste vy urputne tajili, či už cez infozákon, ktorý zefektívnime tak, aby úrady odpovedali novinárom na otázky, toto všetko máme v programovom vyhlásení vlády a je to v protiklade s tým, čo ste robili, napríklad keď ste sa snažili presadiť, aby médiá zverejňovali všetky odpovede politikov, aj keby o nich novinári nepísali pravdu, teda, pardon, napísali pravdu, teda takzvaný náhubkový zákon.
No a v závere, čo sa týka RTVS, hovoríte, že zmena riaditeľa by nám nepomohla. Neviem, s akými úmyslami ste menili riaditeľov vy, ale my to ani neočakávame. Viete, čo by som bol najradšej, keby som v budúcnosti riaditeľa RTVS ani nepoznal, nechcem vedieť, kto to je, hlavne nech pracuje v prospech ľudí, kvalita programu, nezávislé spravodajstvo a nesťahuje inštitúciu do finančných problémov.
Takže ak sa píše v programovom vyhlásení vlády o zmene voľby riaditeľa v budúcnosti, tak, tak v podstate určite si zoberieme príklad z toho, čo, aby sme, aby sme to nastavili tak, máme aj z minulosti dostatok príkladu, aby sme to sprofesionalizovali.
No a ešte by som rád možno, ak stihnem, k financiám. Dnes je situácia taká, že, že časť peňazí dostáva verejnoprávna inštitúcia od štátu, čo vytvára priestor na polit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobre. Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom.
Pani Kozelová, veľmi v krátkosti, áno, má pravdu, detská relácia patrí do Slovenskej televízie, určite je chybou, že tam nie je.
Pán Čekovský, tie politické floskule si nechajte na nejaké iné fórum, ja teraz hovorím o kultúre a hovorím o vzťahu ku kultúre a na čom by sme sa teda mohli dohodnúť.
Ja sa teda budem pýtať inak. Viete, každé programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúra, nemá zmysel, keď ten vzťah ku kultúre neexistuje. A preto sa pýtam svojich ctených kolegov, aký máte vzťah, vzťah ku kultúre? Kedy ste poslednýkrát, a ruku na srdce, boli v divadle na nejakom baletnom predstavení? Kedy ste poslednýkrát boli, ja neviem, v Redute na nejakom symfonickom orchestri sa pozrieť, na nejakom symfonickom koncerte? Koľkí z vás tam neboli, ja viem, že mnohí boli, koľkí z vás tam neboli?
Ja som si robil prieskum kedysi dávno. Vyše sto poslancov Národnej rady nebolo nikdy v živote v divadle, dámy a páni. Taká je pravda. Ja neviem, ako by to vyzeralo teraz, keby som položil tú istú otázku, ktorú som položil vtedy cteným poslancom, a som bol šokovaný. Nehovoriac o menšinových žánroch. Kto z vás vie, aký je rozdiel medzi operou a operetou? Kto z vás vie, čo je komorná opera? Lebo tieto žánre u nás jednoducho neexistujú.
O tom ja hovorím, nie o politických nejakých floskulách. Ja hovorím o vzťahu ku kultúre, ktorý by mal mať každý z vás a na základe toho by sme mohli napĺňať toto programové vyhlásenie vlády, ktoré vy tu máte. Preto, lebo to programové vyhlásenie vlády sa dá aj naplniť, aj nenaplniť, aj úplne zošrotovať. Z tohto tuná napísané nič nie je. O tom hovorím.
A na záver. Koľko divadiel zavriete? O toľko viacej väzníc, dámy a páni, budete musieť postaviť. To povedal alebo pán Jaroš, spisovateľ, alebo pán Jurík, spisovateľ, už si to presne nepamätám, ale je to presne tak.
A ďakujem za pozornosť všetkým tým, ktorí to s tou kultúrou myslia naozaj vážne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv by som chcel charakterizovať toto programové vyhlásenie vlády a potom konkrétne ku niektorým bodom.
Pozorne som si prečítal predložené programové vyhlásenie vlády, veľakrát, poviem vám pravdu, čo ma napadlo. Toto nie je programové vyhlásenie vlády, toto je sen noci svätojánskej.
Prečo? Mám 56 rokov, ale v živote som nečítal toľko prázdnych utopistických fráz, toľko floskulí, toľko slovnej vaty v jednom dokumente, čítajúcom 121 strán. Však to je utópia Thomasa Moora, toto je Marx, Engels, toto je budovanie svetlých zajtrajškov, toto je spis kovaných fantastov.
Premiér vyhlásil, že je to ambiciózny plán. Táto ambiciózna utopistická nereálnosť má však jednu strašne temnú stránku, táto utopistická nereálnosť má v sebe obrovské množstvo indícií, ktoré budú obmedzovať slobodu. Tento plán, toto vyhlásenie je len modrá strana mince, ktorej druhá strany je červená. Je to minca neslobody a ovládania občanov Slovenskej republiky.
Toto programové vyhlásenie vlády vyzerá ako mrakodrap. Napríklad ako mrakodrap Donalda Trumpa. Zvonku lesklé okná, vnútri preexponovaný americký gýčizmus. Ale má to háčik, takýto mrakodrap chce súčasná vláda postaviť na základoch nášho slovenského klasického dvojgeneračného dvojposchodového domu. No môže takýto mrakodrap stáť? No nemôže. Súčasná koronakríza, riešenie jej následkov úzko súvisí s prepadom ekonomiky. A toto sú základy toho mrakodrapu.
A možno som ako príklad použil veľmi zlý mrakodrap, potrebujem väčší. Programové vyhlásenie skôr pripomína mrakodrap Burj Khalifa. Igor Matovič, ktorý vyhlásil, že kresťanstvo je podmnožinou islamu, chce obrazne prekonať arabských šejkov. Ale má to dva zásadné nedostatky. Náš Igor nemá ropu a dokonca nepozná ani množinovú matematiku. Nepozná De Morganove pravidlá, nepozná problém disfunkcia.
Keďže som učiteľ a súčasne som vo výbore pre kultúru a médiá, vypichnem dva čriepky z tohto programu. Nebaví ma hovoriť o všetkom, mám aj málo času. Aj tak to nemá finančné krytie.
Prvý čriepok z týchto utopistických predstáv. Vláda chce podporovať opatrenia, ktoré zamedzenia predčasnému ukončeniu školskej dochádzky či opakovaniu ročníkov a následné opustenie školského systému bez vzdelania a bez potrebnej kvalifikácie. Ja mám taký zvyk, že keď s niečím nesúhlasím, dám príklad z praxe. Takže dám príklad z praxe. Po prvé, toto je priam dehonestácia práce učiteľov. Ja sa absolútne čudujem, čo si ten tvorivý kaviarenský povaľač myslel, kto vlastne tento bod programu tam dal? Desaťročia som učil na škole s takzvanými marginalizovanými menšinami. Ak to už, to už nebola ani menšina, ale väčšina. Čo sme sa s kolegami natrápili, aby sa len dostali z ročníka do ročníka, pri niektorých sa to podarilo. Ale bolo to veľmi ťažké.
Tiež príklad. Riaditeľ poľnohospodárskej školy spolu s mojou manželkou, s výchovnou poradkyňou, predostreli unikátnu víziu, na vlastné náklady zobrali deti na exkurziu do danej školy. Čo im tá škola ponúkla? Dobre počúvajte. Všetky typy vodičákov skoro zadarmo, perfektné bývanie na internáte pre deti z osád, štipendium, strava, nezabudnime na zadarmo na pílčický kurz a tak ďalej. No ale niektorým sa to málilo. Lepšie sa im žije v polorozpadnutom váľkovom dome, vodu vláčia dva kilometre, pretože železnú pumpu priamo pri dome bolo treba zničiť.
A ešte jedna vec je tu charakteristická, veľmi. Čakajú častokrát na bolestné svojej 15-16-ročnej družky. Viete niekto, čo to je bolestné v niektorých regiónoch? Ja vám to poviem. Je to príspevok pri narodení dieťaťa. Tak to volajú. Myslite si, že paušalizujem? Vôbec nepaušalizujem, neurážam, nedehonestujem túto menšinu. Popisujem realitu, ktorá existuje.
A iné školy v mojom regióne sú na tom podobne takisto. Ale my sme šťastní v mojom regióne, akú máme dobrú marginalizovanú väčšinu v porovnaní s lokalitami, ako sú Sečovce, Veľká Ida a množstvo iných lokalít, napríklad na Spiši. U nás si len zašúľajú cigaretku, kým inde šup-šup handrička do sáčka. Naliatie toluénu či inej chemikálie na tú handričku a sáčok s touto čarovnou zmesou priložiť k ústam a zhlboka dýchať. Tolerujú to aj rodičia, to je absolútny fakt.
Vidím ten priepastný rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou. Moje prvé učiteľské miesto bolo na Luníku IX. Žiaci mali rešpekt pred učiteľmi, rodičia pred príslušníkmi VB. Pre niektorých mladých poslancov, VB, to nebola bratislavská taxislužba, VB bola polícia, Verejná bezpečnosť. Môj otec bol riaditeľom špeciálnej učňovky, čuduj sa svete, bola plná takejto mládeže. Drvivá väčšina získala výučný list a potom pracovali v správe mestských komunikácií, v záhradníctvach rôznych a tak ďalej. Bol to iný svet, kde neboli žiadne darmožráčke mimovládky, všelijakí splnomocnenci, ktorých výsledok práce je obyčajne jedna takáto (rečník to naznačil rukami) veľká, obrovská nula. Stačili dvaja príslušníci VB, vek cca 55 rokov, kolty, pištole veľmi nízko od pása kvôli obrovským bruchám, ale rešpekt bol.
Druhá črepinka. Toto je už veľmi vážne, toto zaváňa niečím temným. Vláda vraj so znepokojením sleduje nárast dezinformácií v médiách a sociálnych sieťach, ktoré vraj účelovo vyvolávajú strach a nedôveru v štátne zriadenie a liberálnu demokraciu. Vláda preto podporí iniciatívy bojujúce proti hoaxom, falošným správam a iným deformáciám a vytvorí mechanizmy na boj proti hoaxom, falošným správam a iným deformáciám.
No čo to už znamená? Každý, kto má rozum, pochopí, že to bude prenasledovanie každého, kto nebude mať tie správne liberálne, proatlantické, merkelovské, európske názory.
Je tu taká zvláštna skutočnosť. Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničia, dokonca zvažuje boj proti konšpirátorom. A čo ide urobiť? Chce povolať adminov tej najväčšej župy, ktorá funguje na internete, adminov ZOMRI. Toto je ten boj proti hoaxom. Špinavé mechy na hlavách ľudí, ktorí sa neštítia dehumanizovať svojich politických oponentov. Ale, ale, čo sa deje? Však tí odporní mecháči nakladajú v poslednom čase už aj premiérovi Matovičovi a Klus je súčasťou jeho vlády. Zaujímavé.
Rozdiel medzi hoaxom a konšpiráciou a realitou je veľakrát možno dva-tri roky. V tomto štáte sa všetko sleduje. Za komunistov stačila jedna ŠtB a vojenskí kontráši. Teraz máme SIS-ku, NAKU, Národnú ústredňu informácií, Vojenské spravodajstvo, Interpol, kamera na každej ulici. No ešte aké ďalšie ústredne budú vymyslené? Národná ústredňa o myslení? O hoaxoch? Či Národná ústredňa pre veľkosť čínskych tenisiek? A v rámci týchto úradov, ústrední budú ešte komisie a ďalšie kontrolné komisie, ktoré budú kontrolovať tie prvé komisie?
Toto programové vyhlásenie vlády je zmätočné. Nie je to štíhly štát, ako to stojí v programovom vyhlásení vlády. Je to 150 kilový, meter päťdesiat vysoký chlap, aj ten je blízko k smrti. Toto rozpočet nemôže zniesť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Mizík, ak by tu bol pán Štepka z Radošinského naivného divadla, myslím, že by vás tam určite prijal aj bez prijímacích pohovorov po tomto vašom výkone.
Spomínali ste aj stránku ZOMRI. Ja si myslím, že to stránka momentálne aj celkom odborne a vecne občas informuje ľudí. A ak by nebolo ZOMRI, tak ľudia ani nevedia, kto je Mizík.
Ďakujem krásne.

Stano, ja som pozorne počúval tvoje vystúpenie a ja musím povedať, že najcennejšie na ňom bolo to, že ty si rozprával z vlastnej skúsenosti, a to jednoducho mnohí títo aktivisti veľmi ťažko budú prežúvať a prežívať a ťažko sa im bude na to reagovať.
Pretože ja veľmi dobre viem, aj na akej škole si učil v čase, keď si bol prvýkrát zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a na akej škole ešte stále učí tvoja zlatá manželka. A mnohí títo aktivisti, mimovládkari, ktorí majú veľké reči o tom, aká inklúzia je dôležitá a neviem čo všetko, keby išli na takú školu sa len pozrieť, nieže tam učiť, tak by ušli po týždni. Ušli by po týždni. Pretože to sú školy, kde sa veľmi tvrdo zráža realita s predstavami bratislavskej kaviarne. Tam by ste, kolegovia, kolegyne, sa mali ísť pozrieť a zistiť, že tie zákonitosti vzdelávacieho procesu, výchovného procesu sú úplné iné ako tieto vaše teoretické, draho zaplatené, vymyslené školenia z mimovládok a z rôznych pochybných organizácií.
Môžte si o Stanovi Mizíkovi myslieť, čo chcete, ale je to človek z praxe, ktorý má desiatky rokov odučených v prostredí, ktoré sa viac ako ku škole dá prirovnávať k nápravnému nejakému zariadeniu. A tá situácia, žiaľ, aj pôsobením tých tzv. ľudskoprávnych organizácií sa z roka na rok nezlepšuje, ale, naopak, zhoršuje.

Pán Mizík, v prvom rade sú to dezinformácie, nie deformácie. I keď, áno, ľudia dlhodobo vystavení dezinformáciám môžu byť určitým spôsobom aj deformovaní. Vy sa obávate sledovania a potom s láskou spomínate na Verejnú bezpečnosť. Ja žasnem. Ako som vám už vysvetľoval na výbore pre kultúru a médiá, boj proti defor..., boj proti, vidíte, je to, zaviedli ste to do slovníka, takže boj proti dezinformáciám môže mať viacero úrovní, od mediálnej výchovy na školách, ktorú spomíname v programovom vyhlásení vlády, až po reguláciu sociálnych sietí. Áno, to sú aj tie korporácie ako Facebook či YouTube, aby museli informovať o tom, odkiaľ dostávajú peniaze, kto si platí reklamu, napríklad počas predvolebnej kampane, veď to už poznáme aj dnes, je to tam zverejnené, ale aby tých informácií bolo viac, aby, aby ten systém na sociálnych sietiach bol transparentný.
A povedzme aj v konečnom dôsledku, aby sme vedeli, kto písal nejaký príspevok, nejaký status, ak následne tvrdí, že ho nepísal on. Takže toto všetko spočíva a obnáša boj proti dezinformáciám.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si pozorne vypočul stanovisko a názor pána poslanca Mizíka. No napriek tomu, že niektorí, ktorí ste tu vystúpili, vo vzťahu konkrétne kritizovali, ale mám taký pocit, že je to človek skúsený, hovorí z praxe, ktorý už má nejaké roky za sebou.
Páni, vy, ktorí ho kritizujete, v podstate máte ešte menej, oveľa menej skúseností ako pán Mizík. Pán Mizík rozobral situáciu v prvom rade na úseku školstva.
Vážení priatelia, pochádzam z okresu Rimavská Sobota a zhodou okolností aj pán Mizík je z okresu Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to veľmi ťažko skúšaný okres. Vy všetci veľmi dobre viete, že Rimavská Sobota dlhé roky sa nachádzala na prvom mieste na úseku miera nezamestnanosti a práve bývalá vláda Slovenskej republiky dala okres Rimavskú Sobotu na prvé miesto medzi menej rozvinuté okresy v rámci Slovenskej republiky. Áno, je tam skutočne ťažký život, pretože vy možno niektorí si ani neuvedomujete, že my máme dediny, dámy a páni, kde je, dovolím si otvorene povedať, nie 50-, 60-, ale 100-percentná miera nezamestnanosti. A je to, poviem teraz obrazne, kde pracuje skutočne v tých dedinách len starosta a jeho sekretárka.
Samozrejme, sú problémy aj s marginalizovanými skupinami ľudí, teda s občanmi, ktorí v podstate žijú v našom okrese. Áno, dámy a páni, ja tiež pochádzam z istej dediny, kde momentálne je 97 % občanov rómskeho pôvodu. Ja poznám život Rómov, poznám situáciu aj v samotnom meste Rimavská Sobota a dovolím si povedať, že je to ťažké. Len v samotnom meste Rimavská Sobota z 23-tisíc eur, á, 23-tisíc občanov žijúcich v meste Rimavská Sobota, dámy a páni, je viac ako 27 % občanov rómskeho pôvodu. Takže ten problém skutočne veľmi dobre poznám.
Jasné. Viete veľmi dobre, čas mi uteká, áno, máme to nešťastné sídlisko, tam to je niečo obdobné ako Luník IX v Košiciach, s ktorými sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)