6. schôdza

Pán poslanec Mazurek, právoplatne odsúdený za hanobenie národa, rasy či presvedčenia, my sme sa prvýkrát stretli takto pred rokom, myslím, že 17. mája to bolo, na námestí v Hlohovci, vy ste si tam v rámci kampane do eurovolieb navozili zopár desiatok priaznivcov, nás tam bolo dvakrát toľko na tichom občianskom proteste proti fašizmu. Viete, prečo sme tam boli? Aby sme zastavili, a teraz aby som vás citoval, "pučatie" problému nárastu extrémizmu, ktorý ohrozuje demokratickú budúcnosť Slovenska. A zatiaľ čo my sme tam ticho stáli a počúvali mená 700 hlohovských obetí holokaustu, vy ste tam po nás vykrikovali, podobne tak ako dnes tu, nadávali ste nám do liberálnych fašistov. A hoci to vaše video z hlohovského námestia videlo viac ako pol milióna ľudí a vy ste boli dvojka na kandidátke ĽSNS do Európskeho parlamentu, do Europarlamentu ste sa nedostali. Priznám sa, dali sme šampanské večer na vašu počesť, znamená to totiž, že nemôžete robiť hanbu tejto krajne v zahraničí. A to, že si to musíme odtrpieť tu v národnom parlamente, je cena, ktorú ja rád zaplatím. Viete prečo? Pretože s radosťou sledujem, že čím viac zvyšujete kadenciu vašich výstupov, tým viac padajú vaše preferencie.
A ja som presvedčený zástanca liberálne demokracie, osobných slobôd a slobody prejavu, ale budem robiť všetko pre to, aby ľudia ako vy nedostali šancu zneužiť nástroje zastupiteľskej demokracie na jej zničenie. (Potlesk. )

Ďakujem pekne za reakcie kolegom, ktorí reagovali príčetne, hodnotne a k téme.
Ďakujem aj pánovi Pellegrinimu za to, že vás usmernil trochu, že bolo by fajn aj reagovať na to, čo som povedal, a nie na to, čo sa stalo pred piatimi rokmi niekde na stanici.
Jedna vec ma teší, a to je to, že pán Benčík tu reálne - a kto už iný to môže vedieť lepšie ako on -, ktorý bol všade, všetko videl a všade má svoje oči, reálne tu povedal, že som žiadne kamene nehádzal a tam na vás, pán Krúpa, hore teraz mierim, že dúfam, že sa ospravedlníte mne aj Marianovi Kotlebovi, ktorý vás vyzval na tých 10-tisíc eur, že ich vám dá, keď nájdete tieto dôkazy, verím tomu, že nechcete spochybňovať slová takého známeho archivára, ako je pán Benčík.
No, ide o to, že pán Benčík ma tu obvinil, že síce som nič nehádzal, ale že som reálne niečo vyprovokoval, je to absurdný nezmysel. Ja som tam išiel okolo a zachoval som sa hrubo (smiech v sále), zachoval som sa hrubo, zachoval som sa zle, bolo to, keď som mal 20 rokov, verejne som sa za to veľakrát ospravedlnil, nie, oproti tomu, čo napísala pani Milanová, by sme si to mohli porovnávať, ale kaž-do-pád-ne ja som sa za to XY-krát ospravedlnil, a vy ste tak úboho na tom, že nemáte na mňa žiadnu kauzu, žiadny pôvod zo zbohatlíckej rodiny, žiadne dva byty niekde v centre, žiadne nejaké ekonomické trestné činy, tak ťaháte to, že keď mal 20 rokov, tak mu buchli nervy, aj keď sa za to 300-krát ospravedlnil. Je to úbohé, je to taktika zúfalcov, ktorí nemajú žiadne argumenty.
Pán poslanec Sloboda, vy ste síce povedali, že členstvo v SaS už stojí už len 100 eur ročne, viem, že niekedy to bolo 500 eur. Možno ste to teraz znížili, dobre, v poriadku. (Reakcie z pléna.) Viem, že pán Sulík to niekedy takto hovoril.
Druhá vec. Pán, pán poslanec, pán poslanec Čekovský, vy ste povedali, že urážam ministra zdravotníctva a že spochybňujem jeho odbornosť. Ja som práve naopak, ja som povedal, že jeho odbornosť si nedovolím spochybniť, ale spochybňujem to, že hodilo ho o zem a že rozprával cudzím jazykom a že doňho vstúpil Duch Svätý. To spochybňujem. A to úprimne, úprimne, naozaj kresťanská viera je úžasná vec, to znamená ja som spochybnil sektárske pôsobenie pána ministra.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, zdá sa mi, že v mnohom naozaj súhlasím s tým, čo povedal pán bývalý premiér a podpredseda Národnej rady Pellegrini, že tá debata odišla od podstaty a od programového vyhlásenia vlády, preto by som chcel uviesť pár vecí na pravú mieru a začnem tým, že nerozumiem, priznám sa, že keď muž potrebuje vo všeobecnosti osobne útočiť na ženy. Považujem to za prejav chudáctva. Narážam na pána Mazureka, samozrejme, to asi vám je všetkým jasné, pretože jedna vec je si osobne argumenty hovoriť, hovoriť odborné argumenty, samozrejme, a nie osobné útoky. Vy tak veľký problém máte s Veronikou Remišovou, že podľa mňa nemôžete zaspať bez toho, aby ste o nej hovorili. Na internete, viem, že nie všetci používate počítače, ale na internete nájdete, kde študovala pani Remišová, aké sú jej pracovné skúsenosti a čo urobila pre Slovensko. Začnem len tým, že zachránila 500 mil. eur.
Ale nechcem byť ani ja nejako špeciálne osobný, preto prejdem do tej roviny, prečo sa zriaďuje nové ministerstvo a prečo je regionálny rozvoj tak dôležitý. Regionálny rozvoj bol dlhodobo zanedbávaný na Slovensku a s tým súvisí, samozrejme, aj otázka rómskych komunít, ale nielen otázka rómskych komunít. Práve preto ja som veľmi rád, že aj v tomto programovom vyhlásení vlády je tomu venovaná patričná pozornosť, aby sa všetkým regiónom so všetkými problémami tých regiónov vrátane marginalizovaných skupín dostalo rovnakej pozornosti. To je kľúčové. A to, keď vás počúvam, by som očakával, že by vás mohlo potešiť, len sa obávam, že tu nešlo o čo len pokus o vecnú debatu, tu išlo o demagogické vystúpenie s tým, že ste chceli zaujať.
Asi jediný kredit, ktorý vám je možné dať, je ten, že ste prebudili kolegov tu v sále, niektorých možno viac, niektorých menej, ale, áno, ožila táto sála, takže za to si zaslúžite kredit, inak nie.
Plus veľa ste sa dotýkali otázky občianskej spoločnosti a spravodlivosti ako takej. Tak tam vám chcem povedať, a ja rozumiem, že vy s tým asi ťažko budete súhlasiť, ale občianska spoločnosť bola vždy terčom kritiky pre fašistov a komunistov. Prvé, čo urobili, keď sa dostali k moci v roku 1948 alebo potom po roku 1968, čo najviac sa snažili obmedziť slobodné médiá, občiansku spoločnosť a demokratickú diskusiu. A o roku 1938 a ´39 hádam je škoda hovoriť, myslím, že nejaký kolega vám tu včera poslal dejepisnú učebnicu, aby ste si to doštudovali.
A aby som bol teda vecný, priznám sa, že navrhnem pani ministerke Kolíkovej, aby, keď bude pripravovať reformu justície, zaradila do jedného z paragrafov to, že pre také trestné činy, za aké ste boli vy odsúdený, aby bolo dobré, aby páchatelia týchto trestných činov mali povinné psychologické poradenstvo. Lebo ja sa obávam, že ako ste tu stáli s tou kadenciou, bál som sa, že či pán predsedajúci nebude musieť volať záchranku, že to emočne nezvládnete a zosypete sa tu.
Naozaj, mrzí ma, že nie je to diskusia o obsahu, o argumentoch, ale muž sa schyľuje k tomu, že takýmto nevhodným spôsobom pod ochranou poslaneckej imunity útočí na ženy a marginalizované skupiny.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec Šeliga, nabudúce to skúste trochu lepšie. Naozaj, ja neviem, aké urážky, aké osobné útoky na pani Remišovú som mal, ani na pani Milanovú, ja som akurát zhodnotil zo svojho skromného názoru a pohľadu odbornosť pani Remišovej, o ktorej je známe, že mala tlačovku už úplne ku všetkému okrem vesmírnych letov hádam a situácii na medzinárodnej vesmírnej stanici. A práve preto som povedal, že keď už táto pani poslankyňa, bývalá, môže robiť podpredsedníčku vlády pre informatizáciu verejnej správy, tak to už to potom môže robiť úplne každý vzhľadom na jej odbornosť a vzdelanie. Pretože tam nešlo o to, že by ona bola odborníčka, nešlo tam o to, že by mala skúsenosti a orientovala sa v tejto problematike, išlo tam o to, že potrebovala nejaký teplý flek v rámci koaličných vyjednávaní, tak ste to nejako museli vykšeftovať. A nehrajte sa na to, že to tak-to ne-bo-lo. Proste je to fakt, je to pravda. Takže si vyprosím nejaké urážky, nejaké dehonestácie.
A čo sa týka pani Milanovej, verejne dohľadateľný údaj na jej blogu, ako hanobila a urážala všetkých príslušníkov jednej menšiny. Čo je zlé na tom, že som to tu povedal? Mám právo ako opozičný poslanec si povedať tieto slová. To znamená, nešlo o žiadny útok na ženu, išlo o hodnotenie ministerského postu.
A keď ste tu hovorili o tom, že to emočne nezvládnem a zosypem sa, tak ja vám chcem povedať, že ja nie som Jozef Pročko, aby som sa tu povyzliekal donaha, chytil si svoju výbavu a behal po námestí SNP po Bratislave a hral sa na to, že som vtáčik. To znamená určite nie, ja sa emočne zrútiť neplánujem, takže nemusíte sa báť.

Vážený pán Šeliga, ja som očakával skôr teraz, že vyzvete pani ministerku kultúry, aby nám prišla vysvetliť ten svoj blog, pretože ak ten blog znie tak, ako tu bol prečítaný, tak je to nechutný rasistický útok na rómsku komunitu na Slovensko. A to je úplne jedno, kto je adresátom takýchto urážok a dehonestovania. A ja si myslím, že rómska komunita a zaslúžime si to aj my ako poslanci, aby ministerka kultúry predstúpila a ospravedlnila sa za svoje dehonestujúce, rasistické vyjadrenia na adresu tejto komunity. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poslanec Mazurek absolútne, pán podpredseda Šeliga, neútočil na ženy ani nikto tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky sa nesnaží útočiť na ženy, pretože by to bolo chrapúnstvo a bolo by to neúctivé. Ale iba jednoducho poukazoval na skutkový stav, ktorý momentálne je. Poukazoval na odbornosť podpredsedníčky vlády pani Veroniky Remišovej, to, že je vyštudovaná bábkoherečka, to snáď nikto nemôže poprieť.
Ďalej poukazoval na to, že pani ministerka kultúry, zdôrazňujem, kul-tú-ry, pani Milanová sa správala úplne nekultúrne. Takéto výroky sú jednoducho neprípustné. A takýmito výrokmi by sa mala naozaj zaoberať polícia.
Čo sa týka regionálneho rozvoja a prečo je tam pani Remišová, k tomu sa ja vyjadrovať nebudem. To sú vlastne dohody v rámci vládnej koalície, ale v podstate ministerstvo, ktoré chcete zriadiť, by malo riadiť všetky regióny na Slovensku. Ja mám pocit, že je to veľký omyl. Regióny na Slovensku by si mali riadiť regióny. To znamená, všetky finančné prostriedky, ktoré tam chcete naliať, či už z eurofondov, alebo zo štátneho rozpočtu výberom daní, by mali prísť na mestá a obce, pretože iba tie najlepšie vedia, kde ich päta tlačí, kde im je topánka malá a jednoducho kde by tie peniaze chceli a vedeli použiť. Nemal by to riadiť nikto z Bratislavy od stola, ale, naopak, mali by byť zriadené určité ú-ra-dy. Aspoň v každom regióne nejaký maličký s polovičným úradníkom, ktorý by to zaručene vedel zmanažovať oveľa lepšie ako pani, ktorá je naozaj odborníčka na všetky problémy sveta, na všetko má riešenie, a keď to riešenie nemá, myslím si, že do večera ho vymyslí.
Ďakujem.

Juraj, ja ti ďakujem za tvoje skvelé vystúpenie v rozprave a plne sa s ním stotožňujem a myslím si, že len zbabelec si dokáže takto kopnúť do žien ako pán Mazurek. Ďakujem krásne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Šeliga, hovorili ste o spravodlivosti, zodpovednosti o informatike a ja som čakala, že sa ako chlap postavíte k včerajšiemu incidentu, pretože dvakrát ste zamietli moju faktickú, môj procedurálny návrh. A viete čo? Fakt máte informatiku v malíčku a poviem:
O 18.20 Denník N zverejnil výsledky tajných volieb, vážení. Údajne, ako som informovaná, ste podali vy správu vonku médiám o tom, ako dopadli tajné voľby bez toho, aby bola zapísaná zápisnica.
O 19.05 Národná rada vyhlásila výsledky.
A aby klamstva nebolo málo, tak 18.17 Národná rada, my to dneska pristálo na mojej stránke ako poznámka, 18.17 že vraj Národná rada zverejnila voľby.
Ako je možné, že Národná rada, zrazu dneska prišlo, že zverejnila voľby 18.17, keď ešte voľby neboli podpísané, nebola zápisnica, nebola, nič, a zrazu dnes mi príde vo faktickej poznámky na Facebook, že, pani Vaľová, čo tu vy vyprávate, pozrite sa, veď 18.17, čiže ste klamali druhýkrát. Lebo viete, to sa dá urobiť dozadu.
Fakt to ministerstvo a tá pani Remišová, vy ste v informatike zdatní, ako posunúť klamlivé informácie ešte aj do portálu Národnej rady. No nehnevajte sa na mňa, ale spravodlivosť, česť a informatika sú vám ozaj blízke.
Ďakujem aj pani ministerke, asi.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda, ja vôbec nechcem spochybňovať to, čo ste povedali ohľadne občianskej spoločnosti, ale, samozrejme, to je úplne na inú polemiku.
Mňa teraz skôr zaujíma a trošku mi zobrala vietor z plachiet pani Vaľová, ako je možné, že sa objavili v súkromných médiách oveľa skôr informácie ohľadne hodnotenia volieb parlamentu, ako sa o tom oboznámili poslanci? Ja si myslím, že toto je minimálne otázka, ktorou by sa mal zaoberať príslušný výbor tohto parlamentu preto, lebo tuná ide naozaj o podozrenie z korupcie, pán podpredseda. Ja netvrdím, že v tom lietate vy. Ja sa pýtam, kto z poslancov tieto veci dal súkromným médiám, a vy ste podpredseda Národnej rady, čiže vy by ste to tiež mali zisťovať preto, lebo akonáhle ja dám nejakú takúto informáciu, pochopiteľne, je to nadštandardná informácia a očakávam za ňu niečo, že teda dostanem.
Preto hovorím o tom podozrením z korupcie, toto nie je v poriadku, pán podpredseda Národnej rady, a si myslím, že aj vo vašom záujme je, aby ste tieto veci vyšetrili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. (Ruch v sále. Rečník sa odmlčal.)
Pán podpredseda, chcel by som reagovať na vás, tak by som bol rád, keby ste počúvali, ďakujem.
Je mi ľúto, že vo svojej rozprave na začiatku ste povedali, že tá rozprava k diskusii o programovom vyhlásení vlády odišla od toho obsahu, a pritom sám ste v tom príspevku nič k obsahu o programovom vyhlásení vlády nepovedali. To je v poriadku, máte na to právo, môžete v rozprave povedať, čo chcete.
Ale viete čo, mne je osobne ľúto, že už tretí deň rokujeme o programovom vyhlásení vlády a za tie tri dni z vlády v rozprave nevystúpil nikto okrem ministra obrany pána Naďa. Ako je možné, že vy ako vedenie Národnej rady Slovenskej republiky dovolíte to, aby sme tu my rozprávali, pýtali sa ministrov otázky, pýtali sme sa na rôzne informácie a nikto z vlády nereaguje? Potom ako môžeme vyjadrovať dôveru vláde, ktorej ani nestojíme za to, aby tu reagovala?
Tak rovno zrušme celú túto diskusiu, zrušme celú rozpravu a poďme rovno hlasovať, pretože sa mi zdá, že celá táto diskusia je absolútne zbytočná.
Ďakujem veľmi pekne.