6. schôdza

Ja by som len chcela jednu vetu povedať, že teším sa, že vo výbore je za SMER - SD pán Kmec. Myslím si, že teraz to naše rozhodovanie bude koordinované. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k programovému vyhláseniu vlády a povedal pár slov kapitoly, ktorá sa týka školstva, vedy, mládeže a športu.
Nie je tu pán minister a musím povedať, že som vcelku s potešením prijal jeho nomináciu na ministra školstva, lebo si myslím, že z kandidátov a tieňových ministrov, ktorí boli k dispozícii z vašich koaličných strán, podľa môjho názoru patril medzi najlepšie zorientovaných aj cez svoje štvorročné pôsobenie vo výbore pre vedu, mládež aj šport, aj cez to, že predovšetkým stredné školstvo riešil na Bratislavskom samosprávnom kraji.
Iná je už ale otázka, ktorá sa týka programového vyhlásenia vlády. Ak by som mal začať slovným hodnotením, ktoré je zavedené v tejto dobe koronavírusu, tak by som asi musel povedať repliku z filmu Marečku, podejte mi pero: "Pán minister, nepotešil jste mně, nepoteším ani ja vás". Toto by bolo slovné hodnotenie programového vyhlásenia vlády, týkajúce sa časti školstvo.
Dôvody. Tak ako celé programové vyhlásenie obsahuje viac ako stokrát vo svojom texte slovo "zváži", tak myslím si, že v časti školstva sa to vyskytuje až príliš veľakrát. Kapitola školstva je umiestnená v druhej polovici programového vyhlásenia vlády, pričom ale v celom predvolebnom období sme hovorili o tom alebo ste hovorili o tom, že školstvo je vašou prioritou a budete naňho klásť zvýšený dôraz na to, aby sme sa posunuli k riešeniu sofistikovaných výrob vzdelanej mládeže, lebo ľudský kapitál je jediný kapitál, ktorý Slovensko má, keďže nemá nerastný kapitál. Realita je taká, ako hovorím.
Čo je ale omnoho zarážajúcejšie, je to, že v časti školstvo neexistujú žiadne finančné záväzky. Neexistuje tu jeden jediný finančný záväzok. Keď si zoberiete predchádzajúce programové vyhlásenia našich vlád, tak vždy ste mali zadefinované, že budeme zvyšovať napríklad platy učiteľov o 6 %, alebo že vo volebnom období sa vynaloží na zvyšovanie výdavkov v rezorte školstva minimálne 2 mld. eur, pričom realita bola za štyri roky viac ako 3 mld. eur. V tomto programovom vyhlásení nie je absolútne, absolútne nič.
Otvorili sme túto otázku aj na výbore pre vzdelávanie s tým, že pán minister vcelku logicky, logicky argumentoval, že v tejto dobe koronavírusu je veľmi ťažké povedať, akým spôsobom by sa dali zagarantovať tieto financie, ale moja odpoveď je, že to nie je otázka situácie, v ktorej sa nachádzame. Mám pred sebou stranu 41 programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, kde je povedané: "v rámci možnosti verejných financií rátame s nárastom 0,3-percentuálneho bodu HDP ročne". Takže sa pýtam: prečo v oblasti zdravotníctva vieme zagarantovať nárast financií, prečo v oblasti školstva, ktoré vraj by malo byť prioritou tejto krajiny, nevieme alebo nechcete zagarantovať absolútne nič?
Je to možno otázka toho, kto má tento rezort vo svojich rukách. Rezort zdravotníctva je rezort hlavnej a dominantnej strany OĽANO, rezort školstva je rezort marginálnej strany SaS. A tuto hľadám aj ten vnútorný rozpor, ktorý dnes už vidíme v koalícii, že pravdepodobne pán minister, ale ani koaličný partner nemal dostatočnú silu zagarantovať finančné prostriedky, ktoré by išli do školstva, čo považujem za vážny problém.
Poďme sa pozrieť na to, ako som hovoril, ako je formulované toto programové vyhlásenie v tejto časti. Je to úplne všeobecne. Je to všeobecné, rozsiahle, všeobjímajúce. Ak sa tam chcete nájsť, tak sa tam nájdete, ak sa tam nechcete nájsť, tak sa tam nenájdete, ale s istotou viem zagarantovať, že tam nie sú žiadne formulácie, ktoré by niečo sľúbili a garantovali, že toto sa stane. Znovu sa pýtam, prečo v tejto kapitole, v takto dôležitej kapitole programového vyhlásenia to neexistuje?
Ak si zoberiem, zoberiem napríklad stranu 19 programového vyhlásenia vlády, tak tu vidím, že vláda na podporu sebestačnosti integrácie obyvateľov marginalizovaných skupín sa zaväzuje. Je tu slovo zaväzuje a sú tu ďalšie záväzky - podporovať vznik atď., zaviesť vyplácanie príspevku atď., zaviesť automatické inkaso platieb atď. Prečo to v časti, ktoré sa týkajú rómskej komunity a ich integrácie obyvateľov marginalizovaných skupín ide, a prečo to v tak vážnej oblasti, ako je školstvo, veda, výskum, mládež a šport v tomto prípade nejde? Znovu je to v polohe takej, že toto patrí inej politickej strane, alebo je to absolútne mimo? Ako je to absolútne mimo vášho záujmu?
Zoberiem si programové vyhlásenia vlád, ktoré boli pred vami a za ktoré sme boli obzvlášť ostro kritizovaní. Vraj sme málo pozornosti venovali školstvu. Každé z týchto programových vlád malo napísané v preambule školstva, že školstvo je prioritou tejto krajiny. Čo je vo vašom programovom vyhlásení? Vláda Slovenskej republiky vníma rezort školstva ako jednu z najväčších výziev. Výzva nerovná sa priorita. Výzva je niečo, čo existuje, a neviem, čo s tým mám robiť. Čiže školstvo je v polohe takej a dostalo sa vo vašich rukách do polohy, že je to výzva, s ktorou neviem, čo mám robiť. Ako budem podporovať túto výzvu, ktorá je jedna z najväčších, ale nie je prioritou? Budeme k tomu pristupovať participatívne, s rešpektom a primeranou podporou. To je jediné vyčíslenie vašej podpory rezortu školstva, to znamená bez vyčíslenia, bez akýchkoľvek záväzkov.
Môžme hovoriť o tom, ako sa to programové vyhlásenie vyvíja ďalej. Budeme presadzovať aktualizáciu obsahu výchovy a vzdelávania, zatraktívnenie foriem a metód vyučovania, digitálnu transformáciu v školstve. V princípe by som mohol s týmto súhlasiť, ale budem sa znovu odvolávať na desiatky stretnutí s riaditeľmi škôl, učiteľmi, na stretnutia z celoslovenských porád, kde sa zúčastňoval pán minister, predstavitelia vtedajšej opozície, kde všetci riaditelia a všetci pedagogickí pracovníci hovorili, prestaňte blbnúť s obsahovými reformami a začnime skvalitňovať to, čo máme dnes na stole a posúvajme Slovensko dopredu. Každý učiteľ, každý riaditeľ má koprivku, keď počuje, že ideme robiť novú obsahovú reformu školstva, lebo každá obsahová reforma školstva dopadla tak, že školstvo išlo len k horšiemu. A toto je vývoj školstva od roku 1990, nie za posledných vlád Roberta Fica. Je to vývoj školstva od roku 1990.
Mňa veľmi potešovali vyjadrenia predstaviteľov niektorých strán, bol to, myslím, pán Kováč zo strany ZA ĽUDÍ, ktorí hovorili v predvolebnom období - budeme na lekárnických váhach vážiť všetky zmeny, ktoré sa dotýkajú školstva, lebo neuvážené zmeny spôsobia nenapraviteľné škody. Tak vás poprosím, aj túto ambíciu, ktorá je na začiatku vášho programového vyhlásenia, skúste brať s rezervou a skúste to znovu prehodnotiť.
Vláda uznáva, že popri formálnom vzdelávaní zohráva dôležitú úlohu aj neformálne vzdelávanie a pre toto zabezpečí systémovú, transparentno-finančnú podporu. Ja sa vás pýtam, toto je asi tretí odsek programového vyhlásenia vlády, prečo v treťom odseku programového vyhlásenia vlády za školstvo ideme podporovať neformálne vzdelávanie, keď sme doteraz nepodporili ani formálne vzdelávanie? Toto má akú logiku? Potom sa idem spýtať, z čoho idete tieto finančné prostriedky uvoľniť v čase, keď hospodársky výpadok sa očakáva alebo pokles výkonu ekonomiky sa očakáva na hranici 8 až 10 % v tomto roku? Výpadok napríklad samospráv sa očakáva minimálne na úrovni 20 %, čo je výpadok na školstvo a podobné záležitosti, školské jedálne, školské kluby detí, materské školy, sa očakáva v rozsahu 150 až 200 miliónov eur. Z čoho idete podporovať neformálne vzdelávanie, keď máte takéto plánované výpadky? Je to absolútne nereálne a nemalo to v tomto programovom vyhlásení ani čo hľadať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Budem pokračovať, dámy a páni, ak dovolíte, v prerušenom vystúpení, ktoré prerušila obedňajšia prestávka.
Keďže veci, ktoré sa týkali otázok politických, financovania a priorít, keďže školstvo nie je prioritou pre túto vládu, pán premiér aj pán minister financií počuli, čo som, čo som veľmi rád. Môžme prejsť aj k vecným otázkam.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o optimalizovanej, o optimalizovanej sieti škôl a chcem dať do pozornosti všetkým, že v inej časti tohto programového vyhlásenia sa hovorí o zachovávaní malotriednych škôl predovšetkým na území jazykovo zmiešanom a hovorí sa o tom, že na tomto jazykovo zmiešanom území sa budú aj vytvárať slovenské školy, nakoľko slovenské obyvateľstvo tam tvorí jazykovú menšinu. Čiže moja otázka úplne prirodzená na pána ministra je, ako chce optimalizovať sieť škôl predovšetkým malotriednych, lebo optimalizácia znamená predovšetkým rušenie malotriednych škôl, keď na druhej strane posilňuje vytváranie aj škôl jazykových menšín a posilňuje vytváranie škôl slovenskej menšiny na tomto území?
Budem hovoriť o ďalšom kroku, ktorý sa týka financovania, financovania škôl. Musím povedať, že nebudem všetko len kritizovať, lebo krok, ktorý hovorí o tom, že zváži zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvo školstva, je vec, pokiaľ vláda s týmto krokom príde do parlamentu, s istotou takýto krok sme pripravení aj podporiť.
Omnoho závažnejší problém z hľadiska financovania je otázka vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že prístupnosť k ranej starostlivosti a predprimárnemu vzdelávaniu má byť zabezpečené podľa potrieb detí, rodičov a komunít, v ktorých žijú. V princípe by sa s týmto tvrdením dalo súhlasiť, ale na druhej strane to znamená otvorenie predprimárneho vzdelávania pre komunitárne vzdelávanie, pre individuálne domáce vzdelávanie, a dávam do pozornosti, že podľa nášho názoru potreby komunít sa vždy nerovnajú potrebami spoločnosti a nevytvárajú podmienky pre jej kohéziu, ale skôr vytvárajú podmienky pre vznikanie rozporov v spoločnosti. Čiže s týmto, s touto časťou programového vyhlásenia s istotou máme, s istotou máme problémy.
V programovom vyhlásení vlády sa ďalej hovorí, že je potreba dobudovať kapacity materských škôl tak, aby sa postupne dosiahla zaškolenosť aj detí nižšieho veku a hovorí sa o nárokovateľnosti miesta v materskej škole, s čím v zásade nemáme problémy z princípu, ale upozorňujeme a tvrdíme, že na toto táto vláda s istotou peniaze mať nebude, nakoľko ani zabezpečenie povinnej predškolskej výchovy od piateho roku veku dieťaťa nie je pri nastávajúcich ekonomických podmienkach spôsobených koronavírusom a poklesom ekonomiky vcelku reálne. Aj toto bude potrebné oddialiť. To znamená, že toto je absolútne nereálna úloha.
A úplne v rozpore s týmto, s týmto záväzkom alebo s touto požiadavkou je tu otázka, že vláda zváži možnosť poskytovať príspevok zákonným zástupcom pre dieťa od troch rokov. Tak sa idem spýtať: ideme budovať kapacity materských škôl, ideme posilňovať domáce vzdelávanie, ideme posilňovať komunitné vzdelávanie v materských školách, ideme posilňovať vznik a rozširovanie súkromných materských škôl, čo vyžaduje obrovské finančné prostriedky, alebo na druhej strane ideme vyplácať príspevok zákonným zástupcom od troch rokov veku dieťaťa, čo vyžaduje ďalšie finančné prostriedky? A v tom prípade sa kapacity budú budovať úplne zbytočne. Čiže toto je, toto je opatrenie, ktoré hovorí o vnútornom rozpore, ktorý je v programovom vyhlásení vlády.
Základné a stredné školstvo. Téza, že sa vláda chce posunúť od zvyšovania množstva vyučovacích hodín ku kvalitnému vzdelávaciemu času. Otvorí sa diskusia o zvyšovaní kvality školy spojená s vyhodnocovaním efektívnosti vynaložených prostriedkov. V princípe opäť, ak sa chcem v tomto nájsť, tak sa nájdem, lebo podpora kvality vzdelávania je úplne jednoznačná. Čo dávam úplne do pozornosti, sú veci, ktoré tu pán minister školstva v uplynulom volebnom období desiatkykrát pripomienkoval a hovoril, že je potrebné zvýšiť autoevalváciu v školách, externé hodnotenie škôl, posilniť monitor 5, monitor 9, možno rozšíriť testovanie po každom roku, aby sme videli prírastok vedomostí žiakov a toto, čo je napísané v programovom vyhlásení, nehovorí o žiadnom z týchto krokov, nehovorí o záväzku, nehovorí o potrebe, ale hovorí o otvorení diskusie. Absolútne, absolútne nedostatočné a v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré tu pán minister mal na tomto mieste, kde stojím dnes ja.
Ďalšia časť programového vyhlásenia je venovaná navýšeniu odborných a špeciálnych školských pedagógov, pedagogických asistentov priamo na školách. Podpora navýšenia špecializovaného personálu je oprávnenou požiadavkou a budeme ju podporovať, ale nesúhlasíme s tým, aby každá škola mala svoj personál. Dôvod je úplne jednoduchý. Priemerná veľkosť školy, základnej školy na Slovensku je zhruba 200 detí. Je veľké množstvo škôl, ktoré majú menej ako 150 detí. Dôvod je úplne jednoduchý, lebo týmto jednoduchým krokom si zvyšujú normatív zhruba na 1,2 - 1,5-násobku, podľa toho, koľko je detí, aby mali vyšší normatív na žiaka. Pri tomto počte žiakov plnohodnotné využitie tých síl je absolútne neefektívne a nie je to schopná utiahnuť žiadna ekonomika ani typu nemeckej, francúzskej alebo akejkoľvek inej zabehnutej, ekonomicky zabehnutej krajiny.
Otvorenie trhu s učebnicami. S istotou áno, ale tu chcem povedať, že pán minister možno prepásol príležitosť, ktorú mu ponúkol koronavírus a oceňujem to, že v období koronavírusu sa posilnilo dištančné vzdelávanie, že nabehli elektronické, elektronické formy vzdelávania, ale nevyužil túto možnosť na to, aby v tomto období sa zdieľali veci dobrej praxe, aby učitelia v rámci domácej práce vytvárali postupy, ktoré sú podľa nich efektívne a vzhľadom na to, že sú na dom, na homeoffice, tak môžu tieto, alebo mali by tieto veci poskytnúť všetkým. Táto možnosť je čisto premrhanou možnosťou.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o podmienkach na kontinuálny rast platov pedagogických a odborných zamestnancov. Dámy a páni, dávam všetkým do pozornosti, hlavne verejnosti, že toto je za dlhé obdobie prvé programové vyhlásenie vlády, kde sa nehovorí o konkrétnych číslach minimálneho rastu platov pedagogických a odborných zamestnancov. Ale na druhej strane sa tu hovorí, že sa posilňuje prvok osobného ohodnotenia pri platoch. A tu sa chcem spýtať vás všetkých, ktorí ste aj z praxe, dnes je gro finančných prostriedkov na platy míňaných prostredníctvom tarifných platov, nie je priestor na osobné ohodnotenie. Ako to chcete zabezpečiť? Absolútne nereálne vyhlásenie programového vyhlásenia vlády.
Nie je priestor reagovať na všetky otázky a dotknem sa v zásade vysokého školstva, kde je veta: "Vláda podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy tak, aby došlo k zásadnému a všeobecnému v rámci poslania vysokých škôl k diverzifikovanému zvýšeniu kvality a zníženiu počtu študijných odborov.". Je to veta, ktorej sa dá ťažko rozumieť, keď ju čítate, aj keď ju čítate tretíkrát. A chcem povedať, podpora Slovenskej akreditačnej agentúry neznamená zvýšenie kvality vysokých škôl. Slovenská akreditačná agentúra musí vydať štandardy, ktoré reálnym spôsobom budú odzrkadľovať potreby slovenskej spoločnosti a nebudú tam uvedené vety, ako sú tam uvedené dnes tesne pred schválením a vydaním týchto štandardov, že v jednom študijnom odbore alebo v jednej vednej disciplíne je napísané, že je podmienkou pre akreditáciu desať článkov v karentovaných časopisoch a pre druhý vedný odbor je tam napísané, že niekoľko, niekoľko publikácií. Dobre počujete, niekoľko publikácií akéhokoľvek charakteru. Toto je kľúč ku kvalite slovenského vysokého školstva a nie naliatie peňazí do Slovenskej akreditačnej agentúry.
Dalo by sa o týchto veciach hovoriť ešte veľa, ale v tejto chvíli mi nezostáva čas, takže sa pokúsim prihlásiť ešte do ústnej časti vystúpenia, aby som svoje vystúpenie mohol skončiť.
Ďakujem pekne za pozornosť zatiaľ.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda školského výboru, ďakujem za vaše vystúpenie. Pán minister tu v tejto chvíli nie je, pretože pred chvíľou ohlasoval na tlačovke plán, ako to bude s maturitnými skúškami v tomto roku. Je to veľmi zaujímavá informácia, ale keďže to nie je podstata tohto vystúpenia, nebudem ju komentovať. Len tým uvediem, že má ako v rámci školstva jednu z najťažších úloh, pretože vieme, že študenti už niekoľko a žiaci niekoľko týždňov nie sú v škole, sú doma, majú rôzne formy vzdelávania a je to veľký problém a na nie dennej, ale na hodinovej báze rieši mnohé, mnohé ťažkosti. Takže je obdivuhodné, že popri tom všetkom sa stíhalo robiť aj toto programové vyhlásenie. Bolo to veľmi, veľmi náročné, napriek tomu to aj v porovnaní aj s inými rezortmi prebehlo veľmi transparentne. Bol som účastný tohto, tohto procesu, takže to oceňujem.
Pán podpredseda, vyčítate takú nejakú určitú neurčitosť alebo nepresnosť, nekonkrétnosť, na druhej strane ste citovali istého politika, ktorý sa nedostal do parlamentu, keď ste hovorili, že treba to vážiť na lekárnických vážkach. No v tom programovom vyhlásení vlády ja čítam v oblasti školstva pomerne jasne, že čo chceme urobiť. Čo nie je jasné, ako to urobíme, pretože nikto z nás v tejto chvíli nevie úplne presne, ako sa tie veci budú vyvíjať, lebo sa menia naozaj zo dňa na deň, aj celkový postup spoločnosti. Teraz máme nejaké dvojtýždňové fázy, ktoré budeme vyhodnocovať, čo je veľmi rozumný postup. Treba ale povedať, že najlepšie slová sú skutky, takže tie dobré veci, na ktorých sa zhodneme mnohí aj v rámci výboru alebo aj v rámci parlamentu a odbornej obce, poďme ich spolu realizovať, hľadajme tie spôsoby, aplikácie, spolupracujme, debatujme o tom na výbore, oceňujem, že tam prebehla taká kvalitná diskusia. Ide o školstvo, teda o deti, o rodičov, o učiteľov, o celé Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa chcem vyjadriť a pochváliť programové vyhlásenie vlády. Mne sa toto programové vyhlásenie celkom páči a viem, že tam nie sú občas nejaké konkrétnosti, ale ja sa školstvu venujem šestnásť rokov a som riaditeľom cirkevného centra voľného času a viem, aké problémy spôsobilo tzv. financovanie cez samosprávy, tzv. originálne kompetencie, ktoré boli v roku 2013 presunuté na obce a mestá, ktoré to evidentne nezvládajú, a starostovia primátori, nehovorím, že všetci, ale väčšina z nich ani nevedia, ako to majú spraviť, ako to majú zabezpečiť, aby školské zariadenia, centrá voľného času, školské kluby a ostatné inštitúcie fungovali v normálnom režime. Čo sa týka súkromných a cirkevných, tam viem povedať, že častokrát prichádza k diskriminácii týchto školských zariadení, kde nedostávajú to, čo by mali dostávať. Takže ja som veľmi rád, že sa do programového vyhlásenia dostalo zrovnoprávnenie financovania a že sa do programového vyhlásenia vlády dostalo aj podpora neformálneho vzdelávania. Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Petrákovi za odborný a konštruktívny príspevok. Škoda len, že ho počúvala jedna ministerka tejto vlády a toto je naozaj škandál, teraz sa tu objavil ďalší podpredseda vlády. Viete, je naozaj trápne, pokiaľ si nenájde na parlament čas predseda vlády. Je trápne, že hovoríme o školstve a nie je tu minister školstva, ale chápem, môže mať svoje starosti a problémy, ale všetci chýbajú. Tu je jedna jediná osoba z vlády. Veď toto je tak neúctivé voči parlamentu, voči Národnej rade, je to poprením parlamentnej demokracie a myslím si, že by mal pán predseda Národnej rady na toto upozorniť kolegov z vlády.
Osobne som presvedčený, že je aj zneuctením rezortu školstva, že ministrom sa stal človek úplne mimo tejto komunity. On je možno výborný kaderník a pri všetkej úcte k účesom a vlasom on o školstve nevie nič. A je hrozné, pokiaľ človek, ktorý má síce danosti v tej oblasti, ako je účes, dokáže riadiť profesorov, nanotechnológov a všetky tie odborné ustanovizne, ktoré definujú školstvo.
A mňa veľmi mrzí aj to, že v programovom vyhlásení vlády nie sú žiadne konkrétne sľuby. Ja som veľmi dobre počúval pána Gröhlinga, keď hovoril nám, ako slabo zvyšujeme platy učiteľov. Pamätám si a možno si spomeniete aj vy, že my sme zvýšili platy učiteľov len za predošlú vládu o 38 % a vtedy pán Gröhling hovoril: "to je kozmetické". Od roku 2012 narástli platy začínajúcich učiteľov z cifry 540 na vyše 1 000 euro skoro dvojnásobne. Ale to bolo kozmetické. A teraz sa pozrime na vaše záväzky. Ani jedna cifra, vy ste jednoducho učiteľov kompletne zradili a ja pevne verím, že sa čím skôr ozvú, keď konečne odíde zákaz zhromažďovania, lebo som presvedčený, že o chvíľku ich máte v uliciach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Petrák, správne si poukázal na chýbajúce finančné záväzky v programovom vyhlásení vlády v časti, ktorá sa dotýka vzdelania, vedy, výskumu a inovácií. Ja by som si dovolil upozorniť, že vzdelávanie ovplyvňuje našu prítomnosť, veda, výskum a inovácie, ale určite ovplyvňujú a budú ovplyvňovať našu, našu budúcnosť. Preto si myslím, že absentuje v tejto časti minimálne finančný záväzok smerom k učiteľom, aby vedeli, či ich počas nasledujúcich rokov v rámci tohto programového vyhlásenia vlády čaká nejaká valorizácia alebo naopak pokles ich príjmov. Rovnako by som čakal, že vláda naznačí, akým smerom v zmysle možno percenta z hrubého domáceho produktu alebo iným finančným vyjadrením chce alokovať finančné prostriedky do podpory vzdelávania, ale aj do podpory vedy a výskumu mimo štrukturálnych fondov Európskej únie, lebo tam si tie čísla vieme aktuálne dopátrať, či už zo súčasného rámca alebo z toho, čo je Európskou komisiou navrhovaný na budúce, na budúce obdobie.
Na druhej strane by som aj z tohto miesta chcel oceniť veľmi konštruktívnu diskusiu, ktorú sme mali v rámci výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport k programovému vyhláseniu vlády, kde naozaj sme zaujali také tie zásadnejšie postoje a verím, že aj tieto čísla, ktoré dnes absentujú tu v tomto materiáli, budeme čoskoro poznať a minimálne na výbore budeme sa ešte o nich baviť.
Ďakujem.