6. schôdza

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok, posledný bude pán poslanec Petrák.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Kmec, no mal som taký kolísavý dojem, lebo miestami som s vami úplne, úplne súhlasil, keď ste hovorili o tom, že je dôležitý zahranično-politický konsenzus a je dôležité v ňom pokračovať. No dosť dlhú dobu bol na Slovensku v tých zásadných veciach v tom, že patríme do Európskej únie, patríme do Severoatlantickej aliancie, konsenzus úplne naprieč celým politickým spektrom. Až za minulej vlády, alebo teda v minulom volebnom období nám to tu začali trochu v parlamente narúšať fašisti a, ale aj vo vláde trošku Slovenská národná strana a teda jej, jej predseda Andrej Danko, váš koaličný partner. Nie som si celkom istý, že či ten konsenzus tam bol, alebo boli tam také jemné úlety. No ale dobre. Miestami ste teda zachádzali do nejakého rozoberania vnútrokoaličných vzťahov, na čo, samozrejme, máte pravdu, ale teda asi to, máte právo, ale nesúvisí to až tak bezprostredne s programovým vyhlásením vlády.
No ale zaujalo ma, že ste povedali, že ste nepočuli nikdy od Igora Matoviča žiadnu ucelenú zahranično-politickú predstavu. Spomenuli ste, spomenuli ste tu vyjadrenie smerom k USA, ktoré som aj ja zaregistroval, aj som ho kritizoval, no ale možno vám uniklo, ale teraz práve rokujeme o programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča. To, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, je to, s čím Igor Matovič ako premiér predstupuje pred parlament a deklaruje, že takýmto spôsobom sa jeho vláda, teda vláda Igora Matoviča bude v zahraničnej politike správať. A jasne deklaruje, že patríme do NATO, aj do Európskej únie.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne kolegovi Kmecovi za vecný príspevok. Len doplním, ja keď som si čítal tú časť o zahraničnej politike v programovom vyhlásení vlády, tak som tam našiel pasáž "základné priority" a na treťom, hneď v treťom riadku Spojené štáty americké (povedané s pobavením) ako základná priorita zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ja som si myslel popravde, že to bude hneď v nadpise, takže myslím si, že ide o isté oslabovanie proamerického podlízavého postoja tejto vlády, ktorý možno očakávať. Ja by som radšej ocenil, keby sme sa vrátili k tomu Matovičomu, že Američania môžu za státisíce mŕtvych v Líbyi, v Sýrii a Iraku, pretože Matovič mal v tomto absolútnu pravdu.
Treba však zároveň povedať, že aj keď sa vláda hrá na proeurópsku, prakticky nevieme, čo to znamená, pretože samotná Európa je rozčesnutá na niekoľko kúskov. V otázke koronabondov sa dneska vadia severania a južania. Keby ste počúvali, čo Holanďania hovoria o Talianoch, keby ste počúvali, čo Nemci hovoria o Španieloch, veď sú neuveriteľne rozhádaní. V otázke Ruska sú takisto rozdelení. Iný postoj majú Pobalťania, iní Taliani. V otázke migrácie je tu obrovské rozdelenie, v otázke budúcej obrany sú štáty ako Poľsko, ktoré chcú viac proamerický prístup, sú štáty ako Francúzsko naopak, európsku obranu. Z toho programového vyhlásenia vlády absolútne netušíme, kam bude smerovať zahraničná politika, lebo len také bľabotanie, že chceme byť proeurópski a proamerickí, to naozaj nemá úroveň.
A absolútne žiadna zmienka o Číne. O Rusku. Veď Čína je nastupujúca veľmoc, ktorú nemožno ignorovať, či sa nám páči alebo nie. My potrebujeme mať dobré ekonomické vzťahy s Čínou, veď to vidíme dneska v koronakríze. A Rusko? Náš osloboditeľ v druhej svetovej vojne. Krajina, s ktorou máme veľmi dobré historické a kultúrne prepojenia. A navyše jadrová veľmoc. A nevieme zadefinovať náš korektný a priateľský vzťah k tomuto národu? Čiže myslím si, že je programové vyhlásenie vlády v zahraničnej oblasti veľkým, veľkým zlyhaním.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek.

Pán poslanec Kmec, my sme spolu na výbore pre európske záležitosti a z toho, čo som postrehol, vás vnímam ako úplne eurofilného, NATO-filného človeka, to znamená človeka, ktorý jednoznačne mieri tú slovenskú zahranično-politickú orientáciu smerom na západ a z toho, čo ste tu teraz hovorili, je to úplne zrejmé. To znamená, chválili ste tu nejakú snahu o konsenzuálny prístup k slovenskej zahraničnej politike v preklade, pomôžem si slovami Ľuboša Blahu, ktorý teraz vystupoval (povedané s úsmevom), úplne podlízavý prístup k Spojeným štátom americkým a preto mňa tak zaujíma, že keď už ste spolu v tej jednej politickej strane, v tom SMER-e, že či by vám nebolo lepšie, keby ste sa presídlili napríklad do SaS, lebo to, čo aj hovoril kolega (povedané so smiechom), váš kolega, a to, čo pravidelne hovorí, to, s čím vystupuje, je prakticky úplne v rozpore s tým, čo ste tu deklarovali teraz. A mňa to tak zaujíma, že ako sa dá fungovať v jednej politickej strane, kde sa dochádza k úplne antagonistickým záverom k zahraničnej politike Slovenskej republiky. Na jednej strane, ak hovorím, vystupuje Blaha a iní poslanci SMER-u, ktorí hovoria "zlá Amerika, zlá Európska únia", a potom vystúpite vy a hovoríte o tom, aké je to úžasné a sedíte len dve miesta vedľa seba. Prosím vás, vysvetlite mi to.

Pán poslanec Ferenčák.

Ďakujem. Ja chcem vyzdvihnúť práve taký pragmatický postoj kolegu Kmeca, celkovo jeho pohľad na programové vyhlásenie z pohľadu zahraničnej politiky. Ale čo mne možno vadí naozaj, v tom programovom je všetko, ale nič také, by som povedal, hmatateľné, že vieme, kam to bude smerovať. Pretože je tam, je tam to tak naznačené, ale to je v poriadku a nie je to pevne ukotvené. A čo mne možno práve vadí, je to postavenie aj tej zahraničnej politiky alebo aj to správanie v rámci tých fondov z pohľadu samospráv. Málokto si uvedomuje, že tie samosprávy robia svoju zahraničnú politiku, a to je vzťah nielen k svojim susedom, kde je tá spolupráca veľmi, veľmi úzka, ale aj v rámci toho európskeho spoločenstva.
A v rámci programového vyhlásenia mňa, ja som to aj na výbore otváral, zarazila jedna veta, že sa má otvárať, áno, to ministerstvo, to je v poriadku, kde sa to všetko zjednotí, veď áno, veď by som povedal, je to, môžme súhlasiť, ale je tam napísané, že v novom programovom období bude práve toto nové ministerstvo riadiacim orgánom pre jediný operačný program Slovenska a programy cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko a Slovensko - Česká republika. Ja som práve namietal, že prečo tam nie je Maďarská republika, Poľská republika, prípadne Ukrajina uvedená, pretože máme tu ambíciu riadiť len, byť riadiacim orgánom Slovensko-Rakúska a Slovensko a Česko, ale nikto nespomína Poľsko, Maďarsko a Ukrajinu, ako keby títo susedia neexistovali. Bolo mi odpovedané, že my nie sme riadiaci orgán, ale tie riadiace orgány sú v ich, na ich územiach, ale my si priamo nedefinujeme tú ambíciu byť rovnocenný partner voči, aj na iných častiach hranice. To znamená toto, toto som namietal a určite s tým nemôžem súhlasiť, že sa orientujeme len ma Rakúsku a Českú republiku a tie ostatné časti hraníc, ako je Poľsko, Ukrajina a Maďarsko, ignorujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja v zásade súhlasím s tým, čo ste povedali. Zdôraznil by som vaše slová, ktoré hovoria o silnej potrebe kontinuity v zahraničnej politike. Slovenská republika aj v predchádzajúcich obdobiach hovorila úplne jednoznačne o tom, že životný priestor Slovenska rovná sa Európska únia. Všetky materiály, oficiálne, ktoré vychádzali zo štátnych zdrojov, mali tento jednoznačný postoj. Správne ste pomenovali, že sú tu pripravené a schválené aj strategické materiály, ako je stratégia 2030, o ktoré je potrebné sa opierať, ak má nová vláda potreby nejakým spôsobom modifikovať niektoré ciele, nech sa páči, môže modifikovať tieto ciele, ale nie je rozumné zahodiť všetky dobré materiály do koša. Je potrebné prioritné záujmy Slovenska úplne jednoznačne obhajovať aj v Európskej únii, lebo Slovensko je síce členom Európskej únie, ale nie je ani vazalom, ani otrokom. Je to rovnocenný členský štát, ktorý má svoje národné záujmy a ktoré potrebuje v tomto životnom priestore úplne jednoznačne obhajovať. A preto s vami súhlasím, že je úplne životne dôležité pre Slovensko zadefinovať pozície Slovenska k Európskej únii.
Ak by som mal, ešte doplnil na hlasy, ktoré zazneli pred chvíľočkou z pléna, je potrebné mať okrem zadefinovania životného priestoru aj konštruktívne vzťahy s ostatnými štátmi, pán Dostál, a nemyslím si, že by malo byť životným záujmom Slovenska definovať svojich nepriateľov kdekoľvek vo svete, lebo nie sme globálnym hráčom a určite nám to nepatrí.