6. schôdza

Teraz, naozaj, odpusťte mi, ale je piatok. Pán Pročko, teraz toto čo, bolo k téme, bolo to na reakciu na Šeligu alebo na Blahu? Len tak ste teraz tlieskali vehementne, tak len, viete, že hovorím vám, je to naozaj niekedy veľmi náročné nájsť ten kompromis a takú tú vybalansovanú situáciu, preto naozaj snažíme sa dať priestor aj-aj. Aj sa potrestať, keď treba, ale aj nechať teda tomu voľný priebeh, naozaj, aj sa zasmiať.
Pán poslanec Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda Šeliga, už keď budete prosiť ministerku spravodlivosti, tak mohli by ste ju poprosiť aj, aby sprísnila zákony, čo sa týka úžery, daňových a pozemkových podvodov. Len toto by sa vám asi nehodilo, že?
Niekto z vás hovoril, že nám padajú percentá, ale to ste si asi museli pozrieť svoje, pán podpredseda Šeliga, nie naše. (Zasmiatie sa v sále.)
A porovnávať bývalých členov alebo radových z vašej strany, keď vy máte v strane predsedu Kisku? Sa, prosím vás, zamyslite. Už väčšieho daňového podvodníka, ktorý sa sám verejne vo videách prizná, že je podvodník, zlodej a úžerník, už ani nehovorím, a vy idete vykrikovať niečo nám, keď váš predseda je takýto kvietok?! Mal dávno sedieť v base. A dúfam, že táto vláda to aj zariadi.

Pán poslanec Dostál.

Pán podpredseda Šeliga, v jednej veci ťa musím poopraviť, pánu poslancovi Mazurekovi určite nehrozilo žiadne emočné, nervové alebo akékoľvek nezvládnutie alebo zrútenie a nebolo mu treba volať záchranku. Toto je bežný spôsob, ako sa pán poslanec Mazurek vyjadruje, akým spôsobom vystupuje, budeš si musieť na to zvyknúť.
Myslím, že problém emočne to zvládnuť a nezrútiť sa majú skôr jeho poslucháči ako on sám, ale na to prídeš, prídeš postupne časom, predpokladám, pokiaľ zasa nebude odsúdený za nejaký trestný čin a nezanikne mu mandát.
V tom ostatnom s tebou, samozrejme, samozrejme, súhlasím, najmä pokiaľ ide o to hulvátstvo k ženám. Pán Mazurek sa rád dožaduje toho, aby nebolo o ňom tvrdené, že hádzal kamene na tú arabskú rodinu. Samozrejme, on nehádzal, on sa k nej iba vulgárne správal, a teda teraz, teraz sa už za to ospravedlňuje, čo je teda fajn, a nespráva sa vulgárne ženám s deťmi pred stanicou, správa sa vulgárne k ženám v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky. Neviem, či je to, či je to nejaký pokrok, ale, ale teda je to podobná črta rozhodne.
A posledná vec pre pána, pre pána podpredsedu Pellegriniho. Pán podpredseda Šeliga hovoril o tom, ako sa poslanci v tejto sále správajú ku ženám, hovoril o tom, ako to, ako to robí pán poslanec Mazurek, a pán poslanec Kollár vo svojej faktickej poznámke reagoval na to, čo hovoril pán podpredseda Šeliga. A iba uviedol ďalší príklad, ako sa nevhodne niektorí z poslancov správajú tu dnes pred chvíľou k ženám. (Potlesk.)

S reakciou na faktické pán podpredseda Šeliga.

Ďakujem pekne. Skúsim to s vami obsahovo ešte raz. Ministerstvo regionálneho rozvoju a investícií má mať na starosti regionálny rozvoj, logicky, eurofondy a zjednotenie eurofondov. Už naozaj, prosím, dajte si tú námahu a pozrite si kariérny track record pani podpredsedníčky vlády Remišovej. Myslím, že to nie je, nie je problém. Tie osobné invektíva, tak je to váš štýl politiky.
A, pán Jarjabek a pani poslankyňa Vaľová, ja s vami úplne súhlasím. Netuším, kto to urobil. Teraz sme sa bavili aj s pánom podpredsedom Pellegrinim, aj s pánom predsedom Kollárom, myslím, že zvolá grémium. Je to neprijateľné. Najprv to má byť vyhlásené tu a potom sa to má dostať von.
A, pani Vaľová, ja sa ospravedlňujem, ale ako právnik si myslím, že váš procedurálny návrh nebol procedurálnym návrhom, preto som o ňom nedal hlasovať. To je celé.
Ďakujem pekne všetkým ostatným za reakcie.

Ďakujem. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa všetkým do rozpravy ústne. Nech sa páči, každý, poprosím, každý stlačte len raz, potom si ešte pozrieme ten zoznam. Nestláčajte to viackrát, uvidíte sa až neskôr. Pomaly, pomaly, každý len raz a teraz si to budeme spolu čítať. Ukážte nám, prosím, dobre, ukážte nám, prosím... (Ruch v sále.)
Poprosím, poprosím teraz technikov, prestaňme sa prihlasovať, je 44 alebo 45 poslancov, 44, pani poslankyňa Hajšelová je zatiaľ posledná. Poprosím, ukážte nám, technici, aby každý poslanec videl, či sa mu podarilo prihlásiť, či nie. Prvá strana, máme teraz prvých osem, počkajte, oni to spravia. Tak, pozerajte teraz, prosím, prvých desať, ďakujem. Ďalších desať. Ďalšia, tretia desiatka. Nech sa páči, ďalšia, štyridsiatka. A ďalšia strana. Bolo to, tak môžme vrátiť, tak posledná strana, nechajte ju chvíľku. Budeme končiť, štyridsať... (reakcia z pléna), môžme, tak teraz definitívne, prosím, všetci ste sa tam videli. Pardon, tak ešte raz, tak skúste si potvrdiť kartu identifikovaný, pomaly, pomaly, v pohode. Ide vám už, pán poslanec Raši? Nemusíte vidieť, len či, ak vás identifikovalo a stlačíte P, to tam ste určite. Dobre. Pán poslanec Baláž. Dobre. Tak stop, prosím, aby sme prestali. Končím možnosť prihlásiť sa.
A teraz si to pozrieme, prosím, nech sa už nič nezmení na tej... Prvá desina, čítajte... (Reakcia z pléna: "To nie je prvá desina, ja som prvý tej...") Pardon, dobre. Nesmejte sa, lebo nebolo zapnuté, procedurálne, my vás poposúvame, nebojte, len oni sa teraz, teraz im to zaplo péčko, lebo neni teraz už systém prihlasovania sa do rozpravy, takže... (Reakcia z pléna.)
Počkajte, kolegovci, a prečo teraz to už bolo... (Reakcia z pléna.)
Áno, začneme, bude to dané tak, je to úplne normálne, pretože tým, že sme už išli čítať tabuľu, už bol vypnutý systém prihlasovanie do rozpravy, a preto veľké tlačidlo vtedy robí procedurálny návrh a predraďuje sa. Všetci, čo sú péčkoví, budú zaradení na koniec a bude sa erkami začínať tak, ako sa aj v poradí poradie zachovalo.
Ale teraz to necháme tak, pozerajte sa teraz, či tam nájdete svoje meno. Páni kolegovia, poďme listovať v tom zozname. Nechajte to vždy trošku dlhšie, aby každý si mohol prejsť. Čiže, čiže, samozrejme, že budeme začínať pánom Osuským. Pozerajte sa teraz, či sa tam vidíte ostatní. Je prvá strana, ktorá bude, samozrejme, posunutá. Druhá strana. Tretia. Môžme ďalšiu, štvrtú. Ďalšia. Áno, ďalšia, 53, koniec. A z tých, čo sa prihlasovali vtedy, boli ako péčko vpredu, to znamená Raši, pán poslanec Kremský, Kašper, Petrák, Tomáš, Kočiš. (Reakcie z pléna.)
Počúvajte, urobíme to, urobíme to, neviem, nejdem, aby sme nepomýlili poradie.
Ešte raz, môžte sa pozrieť, či sa môže pán poslanec Baláž prihlásiť, už tam máva desať minút, že mu to nejde, tak mu to choďte pozrieť, či mu to ide, no. (Reakcie z pléna.) Však... (Reakcia z pléna.) Veď už je tam. Je tam, pán poslanec, ste tam. Poprosím vždy len raz stlačiť a čakať. Pán kolega, ste tam? Ledecký. Nie, nie, nie. Pán poslanec Ledecký, ste tam či nie ste tam? (Reakcia z pléna.) Počkajte, pozrú to technici. Prelistujte, páni technici, či pán Ledecký je tam, alebo nie je pán poslanec. Stlačte, pán Ledecký. Normálne veľké péčko stlačte. V poriadku. Dobre, naskočilo to, niečo, ste tam.
Kolegyne, kolegovia, páni technici, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ukážte mi posledné číslo. Päťdesiatpäť, posledná pani poslankyňa Laššáková, ktorú, ale, samozrejme, ešte po nej budú tí všetci prihlásení ako P, ale 55 poslancov vystúpi v rozprave ústnej. Ďakujem veľmi pekne.
A odovzdávam teraz vedenie pánovi predsedovi.

Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov zvolávam poslanecké grémium ihneď. Vyhlasujem prestávku 10-15 minút. Pätnásť minút.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku rokovania grémia.
Grémium skonštatovalo, že došlo k pochybeniu pri hlasovaní, včerajšom tajnom, kde sa informácie dostali skôr do verejnosti ako poslancom Národnej rady. Na základe toho sa grémium dohodlo, že urobí technické opatrenia tak, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Ďakujem za pozornosť a budeme pokračovať v rokovaní.
Pokračujeme v rozprave k programovému vyhláseniu vlády a do rozpravy je prihlásený pán poslanec Osuský.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery, tlač 68.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, z titulu svojho parlamentného popisu práce sa ako podpredseda zahraničného výboru a eurovýboru nášho parlamentu budem vo svojom vystúpení venovať predovšetkým tej časti programového vyhlásenia, ktoré sa venuje zahraničnej politike. A musím povedať, že som veľmi rád, keď si ju prečítam, že je veľmi vyvážená a zároveň aj udržiava kontinuitu.
Samozrejme, každý sa rád chváli čímsi perím a kolegovia zo SMER-u budú iste hovoriť, že nám dali k dispozícii káder, ktorý sa stal ministrom zahraničných vecí. Ja sa k Ivanovi Korčokovi hlásim hrdo i ako k ministrovi za SaS, lebo je to kvalifikovaný človek. A ak sa dočítam v tomto programovom vyhlásení, že sa bude táto vláda iste úspešne, verím, snažiť obnoviť zahraničnopolitický konsenzus, tak musím s radosťou konštatovať, že on v oblasti zahraničnej politiky istý stupeň konsenzu medzi opozíciou a koalíciou existoval aj v predchádzajúcom volebnom období. Musím teda povedať, že s výnimkou jednej koaličnej strany, ktorej srdce vždy tiahlo k Uralu, všetci ostatní zhruba chápali naše geopolitické ukotvenie.
A ku cti môjho cteného kolegu v týchto štruktúrach a dnes štátneho tajomníka Martina Klusa musím povedať, že paradoxne dochádzalo k tomu, že sme na zasadnutiach týchto dvoch výborov v minulom období zhodou okolností nezriedka my dvaja bránili ministra zahraničných vecí nominovaného SMER-om. Takže ten konsens v istom smere existoval, pričom, samozrejme, platí, že rozdielne názory sú súčasťou demokracie. A to, že sú názory na to isté rozdielne, dokladuje i táto už hodiny trvajúca diskusia.
Samozrejme, programové vyhlásenie vlády nie je napísané bezpodmienečne tak, aby ho odsúhlasila opozícia. Nemá zmysel robiť si ilúzie, že i keby ho písali anjeli, tak opozícia ho nikdy nepodporí. Tak to je. A je svätým právom opozície tráviť hodiny vyčítaním viac či menej nezmysluplným, čokoľvek, čo sa vyčítať dá. Ja to v zásade chápem. Patrí to k parlamentnému folklóru a nič sa s tým nemá ani nedá robiť.
Je jasné, že vytvorivší sa červeno-hnedý blok nebude podporovať toto vyhlásenie vlády, a je, samozrejme, svätým právom tohto bloku a niektorých jeho členov nesúhlasiť ani s tým, čo poviem a nemám im to za zlé. Jednoducho ja sa priznám, že nikdy ako poslanec nemám pocit, že zastupujem všetkých voličov Slovenka. Zastupujem našich voličov a svojich voličov, ktorí vidia svet tak ako ja, a je svätým právom iných voličov vidieť svet úplne inak. A demokracia poctivo rozhodne o tom, ktorých voličov videnie sa naplní.
Dôležitým a uhlovým kameňom našej budúcnosti je, ako správne konštatuje programové vyhlásenie, členstvo v Európskej únii a NATO a je tam veľmi dobrá veta, že má byť založené na princípe dohodnutých pravidiel a zodpovednosti. Teda na starom rímskom clara pacta, boni amici, máme dodržiavať to, na čom sme sa dohodli, nemáme sa z toho vyzúvať, nemáme sa tváriť, že to pre nás neplatí, lebo, alebo niečo iné. Inými slovami, máme byť poctivými a lojálnymi členmi panského klubu zvaného EÚ a NATO. Veľmi cenné bude, ak táto vláda aktualizuje bezpečnostnú stratégiu, ktorej roky trvajúce hanebné neprijatie bolo škvrnou predchádzajúcej koalície a parlamentu.
Ak som hovoril o tom, že sa nemáme ako čierni pasažieri voziť vo vlastnej bezpečnosti, ktorú platia daňoví poplatníci Michiganu a Wisconsinu, tak tým chcem podčiarknuť, že sa o svoj diel vlastnej obranyschopnosti musíme starať sami. Ak Donald Trump povedal, že pokiaľ má jeho daňovým poplatníkom viac záležať na bezpečnosti Európanov ako Európanom samým, tak povedal kus pravdy, že toto nie je cesta. Samozrejme, môžme sa baviť o tom, či by Spojené štáty nemohli mať lepšieho prezidenta, ale trvám na tom, že transatlantické spojenectvo pretrvá Donalda Trumpa, a ak to vtedy dvihlo mandle počúvajúcim nepriateľom tohto partnerstva, keď som povedal, že Trump dočasu a Amerika - Spojené štáty naveky, tak minimálne na dohľadný čas je euroatlantické spojenectvo garanciou našej budúcnosti.
A v tejto súvislosti by som sa dotkol jednej takej podľa mňa veľmi dôležitej vety, ktorá je v programovom vyhlásení: "Ochrana ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie princípov právneho štátu bude kľúčovým kritériom pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky."
Na tomto mieste chcem povedať, že ďaleko od nás žije štyrikrát viac v demokracii žijúcich občanov, ako je nás občanov Slovenska. Žijú v Čínskej republike Taiwan. Táto Čínska republika, aj keby ste to mnohí neuverili, má na Slovensku väčší počet investícií a dáva prácu väčšiemu počtu našich občanov ako veľká Čína. A táto demokratická Čína, ktorá nemasakrovala študentov na námestí Tchien-an-men, ktorá nedáva ľudí z Falun Gongu do koncentračných táborov, ktorá neterorizuje Ujgurov a Tibeťanov, nemá právo sedieť ani len bez hlasovacieho práva vo Svetovej zdravotníckej organizácii. Krajina, ktorá prvá upozornila na blížiaci sa COVID a ktorá nám pred niekoľkými dňami venovala 200-tisíc rúšok. Poviete si, čo je to 200-tisíc rúšok? Oni sami bojujú s tou chorobou a musím povedať, že ak sme dostali z Číny, všetka česť, tiež dar rúšok, tak by nám Čína, ľudová republika, musela dať 12 mil. rúšok, aby sa vyrovnala štedrosti Taiwanu. Táto krajina nemá právo sedieť ani na schôdzach Červeného kríža, hoci pomáha celej Ázii pri nešťastiach.
Je teda hádam dôležité, aby naše ministerstvo zahraničných vecí nezabudlo na to, že niekde žije 24 mil. ľudí, ktorí sú za plotom svetového spoločenstva. A myslím si, že táto jedna veta by mala byť istým záväzkom.
Hovorím to preto, lebo som už roky predsedom takmer undergroundovej spoločnosti taiwansko-slovenského priateľstva, a myslím si, že naši priatelia na Taiwane si našu pomoc a postoj zaslúžia.
V tomto zmysle si dovolím toto uviesť ako také drobné podotknutie k tomu, že sa máme starať o ochranu ľudských práv, pretože v žiadnej listine ľudských práv nie je napísané, že občania Taiwanu sú menejcenní v porovnaní s inými občanmi zemegule.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)