6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Áno, je úplne prirodzené, ak koaličný poslanec vystúpi k programovému vyhláseniu takýmto spôsobom. Je to prirodzené a nazdávam sa, že každý, kto je v koalícii, takýmto spôsobom k tomu môže a má pristupovať.
Je tu ale iný problém. Ak sa v programovom vyhlásení vágne k jednotlivým dobre mysleným zámerom neprijmú nejaké buď termíny, alebo nejaké záväzné veci, tak potom zostáva naozaj v takej podobe takej voľnej vízie a na konci volebného obdobia alebo v priebehu neho sa dá zdôvodniť, toto sme nerealizovali, pretože sme napísali, že zvážime, toto sme nerealizovali, pretože sme povedali, že posúdime, toto sme nerealiz... nerealizovali, pretože sme povedali, že sa to urobí a tak ďalej.
Osobitne by som chcel povedať – a to som hovoril už aj na výbore pre verejnú správu – vo vzťahu k verejnej správe ako systému, ktorý je teda ukazuje o tom, ako sa spravuje celý štát. Ak máte skutočný záujem a úprimnú snahu uskutočniť komplexnú reformu verejnej správy, tak sa musíte k tomu postaviť komplexne. Nemôžte na rôznych častiach programového vyhlásenia zadefinovať, že sa, ja neviem, je potrebné zmeniť financovanie samosprávy, je potrebné uskutočniť audit kompetencií, je potrebné posúdiť vyššie územné celky, ale malo by to byť v niečom, čo zaväzuje vládu spraviť analýzu a naozaj s termínmi a s jednotlivými definíciami a idú to uskutočniť. To je záväzok pre vládu a to, nazdávam sa, celá verejná správa by potrebovala.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegynka Pleštinská, ďakujem za milé slová a určite áno, budeme sa venovať aj, aj takýmto veciam, čo si spomínala, takže máme na to štyri roky. Verím, že sa nám to podarí.
Pán kolega Faič, začnem asi, áno, stanovili sme si ambiciózne ciele, áno, nie všade sú dátumy, ale myslím si, že budú nás hodnotiť voliči, občania a budeme sa musieť snažiť, aby sme v ich hodnotení takto o štyri roky obstáli.
A čo sa týka reformy samosprávy, súhlasím. Samospráva sa nedá reformovať len na úrovni samosprávy, musí to byť na úrovni celej verejnej správy, celého centrálneho riadenia štátu. A áno, dá sa len súhlasiť, komplexný audit a trikrát, trikrát merať, potom raz rezať. Takže áno.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, politická strana ZA ĽUDÍ je strana regiónov a strana odborníkov. Na našom predvolebnom programe v každej časti nášho predvolebného programu dlhodobo pracovali tímy odborníkov. Preto som veľmi, veľmi vďačná, že sa obrovská časť našich opatrení z nášho predvolebného programu ocitla v programovom vyhlásení vlády, za čo chcem, samozrejme, poďakovať aj našim koaličným partnerom.
Myslím si, že v rozprave k programovému vyhláseniu vlády by sme sa mali pri tomto pulte asi vyjadrovať k veciam, ktorým rozumieme, ktorým sa v profesijnom živote venujeme. A preto sa ja budem venovať len oblasti regionálneho školstva. Veľmi v krátkosti chcem povedať, že môj profesijný život je celý spojený s regionálnym školstvom. Pracovala som ako učiteľka na základnej škole na dedine, neskôr na strednej škole v krajskom meste, v umeleckom školstve, som angličtinárkou, dejepisárkou, momentálne pôsobím ako riaditeľka základnej školy, jedinej bezbariérovej základnej školy v Prešove, ktorá je školou skutočne pre všetky deti, pretože máme zdravotne znevýhodnené deti a taktiež máme deti športovo nadané, máme športové triedy futbalového, futbalové športové triedy Tatranu Prešov. Preto si myslím, že môj pohľad na regionálne školstvo aj tým, že v ňom pôsobím viac ako 20 rokov, je naozaj širokospektrálny a dovolím si hodnotiť preto programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti.
V tomto regionálnom školstve žijem svoj život vyše dvadsiatich rokov, ako som povedala. Žila som ho v školstve, ktoré momentálne má dvadsiateho ministra v porevolučnom fungovaní nášho štátu. Žila som ho v školstve, ktoré je dlhodobo, ale dlhodobo a vážne podfinancované. Žila som ho v školstve, ktoré je zavalené administratívou, v školstve, ktoré trpelo rôznymi vymyslenými reformami, z ktorých bola väčšina robená naozaj hurá systémom, čiže na ministerstve si vymysleli a v školách sme vyskúšali, čo malo, samozrejme, vždycky dopad na vzdelávanie na školách. V tomto školstve ho žijem naozaj celý svoj život, v školstve zmietaný, zmietaným kauzami ministrov školstva v súvislosti s eurofondami, preto mi dovoľte vyjadriť nádej, že nastupujúca vláda tieto pomery v školstve zmení. A zaväzuje sa k tomu aj v programovom vyhlásení vlády.
Ďalšia vec, o ktorej chcem hovoriť, je postavenie, postavenie učiteľa, ktoré takisto definuje programové vyhlásenie vlády podporou učiteľov. Bohužiaľ, v spoločnosti veľmi často zaznieva a zaznelo to aj tuná v pléne niekoľkokrát, že školstvo je podfinancované, lebo učitelia sú nezaplatení, a preto sú nekvalitní. Dovolím sa voči tomuto mýtu veľmi vážne vyhradiť. Školstvo, ako som povedala, prichádzam zo školstva, môj syn chodí na základnú školu v Prešove, školstvo je plné veľmi kvalitných ľudí. Ľudí, ktorí robia nad rámec, ľudí, ktorí robia na 100 %, ľudí kreatívnych, ľudí plných energie a zároveň – na naše šťastie a na šťastie našich detí – nerobia len do výšky svojho platu. Takže dovolím sa ohradiť voči tomuto mýtu, naozaj to zaznelo niekoľkokrát na tejto pôde, čo ma veľmi mrzí.
Je pravdou, že školstvo starne. Je pravdou, že mladý muž sa v školstve dlho neohreje, pretože nedokáže odštartovať svoju rodinu a svoju, a svoju budúcnosť v školstve, pretože je veľmi slabo zaplatený.
Dovolím si ešte malú pripomienku k tomu, že tu z každej strany z opozície zaznieva, že programové vyhlásenie vlády je veľmi všeobecne napísané. Ja som tam našla niekoľko pre regionálne školstvo veľmi jasných formulácií. Jedna z tých formulácií hovorí o tom; alebo takto. Prvýkrát sa v programovom vyhlásení vlády ocitli formulácie, ktoré sa týkajú zdravotne znevýhodnených detí. Ako som povedala, ja som z takejto školy, máme vozičkárov, máme rôzne zdravotné znevýhodnenia na škole. Tejto problematike sa v školstve venovalo veľmi, veľmi málo.
Viem, že mnohí ľudia, ktorí pôsobili v školstve v minulosti na ministerstvách, by sa mohli ohradiť, teda že stále sa nejaká tlačová konferencia robila ohľadom asistentov učiteľov. Realita v školách je ale úplne iná. Pri tom, že riaditeľ školy, ktorý má 55 začlenených žiakov, čiže integrovaných buď z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, alebo z dôvodu špeciálnych vzdelávacích alebo výchovných potrieb, odovzdá tento, tento fakt okresnému úradu, ktorý na základe vzorca, ktorý dostal z ministerstva školstva, urobí plus, mínus, krát, delené a vypočíta, že na 55 takýchto začlenených žiakov má v škole postačovať 4,5 asistenta. To je realita, v ktorých školy žijú, to je realita, z ktorej vychádzame, a preto som veľmi vďačná najmä mojej kolegyni, dlhoročnej bojovníčke za práva zdravotne znevýhodnených ľudí a zdravotne znevýhodnených detí, že sa tieto pasáže o tom, že na, že na školách musia byť zavedené celé špecializované tímy špeciálnych pedagógov, psychológov, zdravotných sestier, jednoducho dostalo do programového vyhlásenia vlády. Je to pre mňa úplne jasný a konkrétny odkaz hlavne k tejto skupine v školstve.
Ďalšou vecou, ktorej sa chcem dotknúť a ktorá je pre mňa veľmi konkrétna takisto, je téma zaškoľovacích ročníkov v budovách základných škôl. Je to úplne jednoduché riešenie. Niekoľko rokov tu vládla vláda, ktorá neustále riešila nedostatočný počet miest v škôlkach, a úplne jednoduchým riešením, nepotrebovali sme na Slovensku vymyslieť niečo nové, všade vo svete sú tieto veci zavedené, sú práve zaškoľovacie ročníky v budovách základných škôl. Táto vláda sa zaväzuje k podpore a k vytváraniu takýchto zaškoľovacích ročníkov. Nemusím tu asi rozprávať o tom, že je to pre deti, hlavne tie, ktoré nenavštevovali škôlku, veľmi výhodné z dôvodu toho, že sa dvakrát neadaptujú na cudzie prostredie, čiže prichádzajú do zaškoľovacieho ročníka a následne zostávajú študovať na tej istej základnej škole, čiže sa dvakrát neadaptujú na prostredie, na budovu, na procesy v nej. Je to veľmi ľahké, je to ľahké aj pre deti, ktoré škôlku navštevovali, pretože v podstate majú rok na tú adaptáciu, za normálnych okolností na ňu majú, keď prichádzajú do prvého ročníka, v podstate niekoľko dní. Takže to je ďalšie veľmi konkrétne opatrenie.
Chcem povedať, že zatiaľ čo my sme 20 rokov v školstve vyslovene tápali, existovali v Európe a vo svete štáty, ktoré pochopili, že budúcnosť národa v absolútnej miere závisí od vzdelania detí v tomto národe. A preto sa rozhodli otvoriť celospoločenskú diskusiu, naprieč politickými spektrami prijali koncepcie, vízie, ako školstvo bude fungovať, dali si tam časový harmonogram na 30 rokov a každá ďalšia vláda v podstate túto koncepciu preberá. Toto je cesta, ktorú ja vidím aj cestou pre Slovensko. Toto je v podstate, podľa mňa toto programové vyhlásenie je štartovacou plochou k takejto možnosti vytvoriť celospoločenský konsenzus, ako sa má školstvo ďalej vyvíjať, vytvoriť koncepciu na desiatky rokov a vtedy v podstate máme šancu vychovať naše deti alebo vzdelávať ich, aby boli konkurencieschopné v 21. storočí na celosvetovom, celoeurópskom trhu práce.
Myslím, že tu nebudem dlhšie rozoberať, že je to absolútne nevyhnutné a že je veľmi dôležité, aby sme to pochopili konečne aj my. Preto aj s povzbudením mnohých ľudí z regionálneho školstva, ktorí ma kontaktujú, vyslovujem nádej, že sa takéto procesy začínajú akurát, vyslovujem nádej v obsadení ministerstva školstva, vidím množstvo, vo vedení ministerstva školstva vidím množstvo ľudí, ktorí dlhoročne hovoria o potrebe takýchto zmien, a preto veľmi rada podporím takéto vyhlásenie vlády.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani Leščáková, ďakujem veľmi pekne za váš veľmi odborný, pekný a vecný príspevok, kde ste znovu zvýraznila a vykreslila problematiku, či už asistentov učiteľa alebo špecializovaných inkluzívnych tímov, ktorých naozaj na škole potrebujeme a ktoré sú základnou premisou alebo predpokladom k tomu, aby sme naše školstvo zmenili. Veľmi rád sa budem podieľať na naplnení týchto konkrétnych krokov a týmto vám ponúkam svoju spoluprácu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, Vierka Leščáková, za tvoj príspevok v oblasti školstva. Chcela by som sa prihovoriť ešte za zachovanie málotriednych národnostných škôl. V našej obci Chmeľnica, kde žije 19,45 % obyvateľov nemeckej národnosti, hovoria zaujímavým nemeckým dialektom, je to unikát nielen na Slovensku, ale naša základná škola s materskou školou Grundschule mit Kindergarten Chmeľnica, Hofgarten, je unikát na Slovensku. Vychováva mladých žiakov, potom pedagógov, ktorí hovoria nádhernou nemčinou, takže odporúčam, príď, teda takú, príď sa pozrieť do našej školy. A verím, že táto vláda tieto národnostné málotriedky zachová.
Ďakujem pekne.

Ďakujem mojej predrečníčke za jej vystúpenie v rozprave. Myslím, že bolo celkom vecné a odborné a vytiahla všetky pozitívne veci z tohto programového vyhlásenia. Som veľmi rád, že sa tam aj, v oblasti vzdelávania myslíme aj na ľudí so zdravotne ťažkým postihnutím, pretože viem, že táto pomoc, kde zdravotne ťažko postihnuté deti budú spolupracovať so zdravými, nám len pomôže v rozvoji nášho štátu, našej krajine. Pretože tá úcta je veľmi dôležitá a tá pomoc ešte dôležitejšia. Tak verím, že aj pomocou tohto programového vyhlásenia, za ktoré rád zahlasujem, podáme vlastne tú pomocnú ruku zdravotne ťažko postihnutým aj v oblasti školstva a naše Slovensko zmeníme k lepšiemu a budeme naňho o štyri roky hrdí, kde sme našu krajinu posunuli a aký máme prístup k týmto ľuďom.
Ďakujem krásne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ďakujem za odborný a veľmi kultivovaný prejav, ktorým ste určite veľmi odborne sa snažili argumentovať na časť školstva v programovom vyhlásení vlády, za čo veľmi pekne ďakujem. Správne ste poznamenali, že regionálne školstvo potrebuje ucelené, ucelené zmeny. A naozaj, tieto zmeny sú nevyhnutné, nakoľko každý minister, ktorý na ministerstve pôsobil, mal vlastnú predstavu, mal vlastný tím určitých odborníkov, ak sa to tak dá nazvať, a máloktoré obdobie ministra jedného nadväzovalo na ministra druhého. Ale všetky tieto vlastne reformy, ktoré boli zaužívané, spomeniem len to učiace Slovensko, ale mnohí pedagógovia ho nazývajú mučiacim Slovenskom, ktoré sa úplne minulo účinku, zostali bezúspešné a jednoducho nikdy sa tieto programové ciele nepodarilo naplniť.
K problematike integrovaných žiakov na školách ma veľmi teší prístup vašej školy a viem, že na Slovensku, konkrétne aj z mesta, z ktorého pochádzam, je škola, ktorá veľmi systematicky a veľmi pozitívne pristupuje k integrovaným žiakom a majú ich naozaj neúrekom, nakoľko si myslím, že každý integrovaný žiak by potreboval na posúdenie nie tabuľkový nejaký koeficient, koľko asistentov na daný počet integrovaných žiakov potrebuje. Bolo by ideálne, aby každý integrovaný žiak mal svojho vlastného učiteľa, ale to sa asi zhodneme, že to nie je možné.
Čo sa týka tých zaškoľovacích ročníkov, je to veľmi krásna myšlienka a super nápad. A musím vám ešte raz poďakovať za veľmi, veľmi odborný prístup k tejto problematike, nakoľko iba národ vzdelaný má svoju budúcnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, Vierka, nielen za tento tvoj príspevok, ale aj za tú dlhoročnú odbornú prácu, ktorú vykonávaš, a za to, ako si aj pôsobila ako učiteľka aj ako riaditeľka, naozaj aj vo vzťahu k skupine tých najzraniteľnejších si vždy bola veľmi aktívna a snažila sa im zabezpečiť ich špecifické potreby.
Okrem tých inkluzívnych tímov, ktoré si spomínala vo svojom príhovore, ja chcem upozorniť aj na ďalší aspekt v oblasti vzdelávania a to je to, že by sme mali konečne možno zmeniť aj tú filozofiu alebo aj to, ako to funguje, aby špeciálne školy a praktické školy neboli vlastne takou konečnou pre deti so zdravotným postihnutím, aby sa mohli ďalej vzdelávať. My máme veľmi málo týchto ľudí aj v kontinuálnom vzdelávaní, pričom vieme, že doba je rýchla, aj ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť sa kontinuálne vzdelávať, by mali mať možnosť získať také vzdelanie, ktoré im umožní dostať sa na otvorený trh práce. Mali by mať možnosť sa viac vzdelávať v digitálnych zručnostiach, pretože viac ako polovica ľudí so zdravotným postihnutím nemá tieto zručnosti. Čiže aj v tomto segmente nás čaká veľmi veľa výziev a ja som rada, že naše programové vyhlásenie v tomto smere nezabúda na túto skupinu ľudí a aj vďaka takým ľuďom, ako si ty, Vierka, ja verím, že sa nám to podarí presadiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani Leščáková, ďakujem za kultivovaný prejav, ale dovolím si zopár poznámok. V mnohých školách, zvlášť v regiónoch, ktoré majú prezývku nerozvinuté, narazia vaše zaškoľovacie triedy na kapacitné možnosti. Ako vždy dám príklad z praxe, lebo ja som človek z praxe. V mojej škole už aj sklad bol prerobený na triedu, aj bývalá miestnosť školníka bola prerobená na triedu. Kapacity už nie sú nikde, aby sa urobili tie zaškoľovacie triedy.
Čo sa týka tých tímov v školách, tie, sa mi zdá, narazia na finančné možnosti. A to hovorím úplne len môj vlastný názor, vy si môžte myslieť dačo iné.
A čo sa týka zmien školských vízií, to učiace Slovensko, mučiace Slovensko, na to sa veľmi dobre pamätám. Ale ako sa dobre pamätám, veľmi sa páčilo aj pánovi Poliačikovi, aj pánovi súčasnému ministrovi pánovi Gröhlingovi. Takže to je taký trošku paradox.
Ďakujem.

Pán poslanec Hus. Boli ste šiesty v poradí, či ste sa prihlásili až po? (Reakcia z pléna.) Tak nemôžte reagovať faktickou a ďakujem, že ste sa priznali, lebo som si nepamätal to meno.
Pani poslankyňa Leščáková s reakciou na faktické, nech sa páči.