6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za ponúknutú pomoc pánovi poslancovi Drdulovi.
Zitka, ja ako jazykárka a človek z východného Slovenska, ja mám veľmi blízko k národnostným menšinám. Takže ja veľmi rada navštívim, navštívim tvoju školu.
Pán poslanec Kočiš, ďakujem za vaše slová, nie ste už asi tu, ale ďakujem za to, lebo hovorila som o tom aj v príspevku, oblasť školstva nie je oblasťou alebo priestorom na politikárčenie. Oblasť školstva je oblasť, v ktorej musí dôjsť k celospoločenskému konsenzu, musia sa procesy nastaviť tak, aby väčšina spoločnosti bola nastavená na desiatky rokov plniť koncepciu v rozvoji školstva.
Janka, nebudeme si tu skladať asi komplimenty, ale môj obdiv k tvojej práci je dlhoročný a veľakrát som o ňom hovorila. Absolútny súhlas, bohužiaľ, som bola oklieštená časom desiatich minút, absolútny súhlas je v tom, že deti, mnoho detí aj z našej školy môžu síce byť u nás do veku teda šestnástich rokov, ale nemajú ďalšie uplatnenie. Nemajú možnosť študovať ďalej a digitálne kompetencie a práve vzdelávanie v tejto oblasti je častokrát kvôli ich zdravotnému znevýhodneniu jedinou cestou, ktorou, ktorou by sa mohli vydať. Takže neviem povedať nič iné, ako absolútny súhlas a vďaka.
A áno, pán Mizík, súhlasím aj s vašimi pripomienkami. Kapacitné možnosti v nerozvinutých oblastiach budú problémom, na ktorý sa narazí v tejto veci, ale myslím si, že každopádne sa dá, sa bude musieť táto situácia zvládať. A čo sa týka financovania špecializovaných tímov na škole, inkluzívnych tímov, všetko je podľa mňa z hľadiska financií o prioritách. Čiže čo si táto vláda postaví ako prioritu, to jednoducho zafinancuje. A ja z hĺbky srdca verím, že tieto inkluzívne tímy budú prioritou tejto vlády.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som pred pár týždňami nepodpísal koaličnú zmluvu, tak som si niekde prečítal, že pán premiér Matovič, sa mu viac hodí úprimnosť ako poslušnosť, takže budem úprimný. Pred pár týždňami, keď som sledoval spôsob, akým vzniká programové vyhlásenie vlády, nebol som si úplne istý, že sa nám v predpísanom čase podarí dať dohromady konzistentný dokument, za ktorý sa tu budeme vedieť v parlamente postaviť. Tým, že tá vládna koalícia je široká, tie záujmy jednotlivých strán sú rôznorodé, je tam naozaj mnoho skvelých vecí a mnoho vecí, z ktorých mnohí z nás môžu mať nejaký rozmer problému, niektorí tam vidia veľa priamej demokracie, iní málo, niektorí tam vidia menej štátu, iní veľa štátu. Ja osobne by som tam napríklad rád videl menej štátu, ale keďže tam nie je posilnenie referenda na celoštátnej úrovni, čo je pre mňa kľúčový problém, ktorý by mohol naozaj spôsobiť problémy s naším ukotvením v euroatlantických štruktúrach a možno aj s princípmi zastupiteľskej demokracie, v tejto podobe rád toto programové vyhlásenie vlády podporím.
A keďže sme tu už absolvovali rozpravu asi na všetky možné témy z programového vyhlásenia vlády, tak ja sa krátko, veľmi krátko dotknem iba dvoch, ktoré mňa osobne mimoriadne zaujímajú. Prvou je fungovanie územnej samosprávy a ako primátor a viceprezident Únie miest Slovenska som mimoriadne rád, že vo viacerých kapitolách programového vyhlásenia vlády je vytvorený priestor na zásadnú štrukturálnu reformu fungovania verejnej správy, špeciálne územnej samosprávy. Aj teraz v čase korony sme ukázali my primátori, starostovia, župani – a je nás tu v parlamente naprieč všetkými stranami, myslím, štrnásť alebo pätnásť, keď dobre počítam –, že vieme sa postarať o našich ľudí; teda kolegovia zo SMER-u, aby neprišlo k nedorozumeniu, nie o vašich ľudí, o tých sa, dúfam, postará pán minister vnútra. Vieme sa postarať o našich ľudí v mestách a obciach, v ktorých žijeme, ale potrebujeme na to viac kompetencií, možno viac financií, väčšie právomoci. Pretože ak niečo v posledných mesiacoch zlyháva, tak je to štátna správa v území, krízové riadenie na úrovni okresov jednoducho neexistuje. Česť zopár výnimkám, ale drvivá väčšina prednostov okresných úradov na to jednoducho kašle. Či na to kašle preto, že jednoducho už nechcú, lebo čakajú ako politickí nominanti, čo s nimi bude, alebo ani nevedia, pretože mnohí z nich sú naozaj len stranícki trafikanti, z hľadiska výsledku je to úplne jedno. Suplujeme ich my volení predstavitelia a sme pripravení to robiť aj v širšej miere, pokiaľ výsledkom práce tejto vlády bude posilnenie moci, kompetencií aj financií do územia, pretože tá reálna kvalita života nás všetkých sa odohráva v mestách a obciach, v ktorých žijeme.
V tejto súvislosti mám mimoriadnu radosť ako člen strany ZA ĽUDÍ, že sa nám podarilo presadiť vytvorenie ministerstva, ktoré bude mať vo svojej náplni aj regionálny rozvoj. V tejto súvislosti chcem veriť tomu, že regionálnu politiku, ktorú potrebujeme novú, a regionálny rozvoj nebudeme vnímať úzko len v podobe znižovania regionálnych nerovností, ale aj v reálnom rozvoji vnútorného potenciálu regiónov všetkých, tak ako ich na Slovensku máme.
Druhá téma, ktorá mňa mimoriadne zaujíma ako človeka, ktorý prežil väčšinu profesionálneho života v médiách, a to je práve časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa venuje kultúre a médiám. Tam mám len dve poznámky. Som veľmi rád, že táto vláda si uvedomuje, že ak niekedy, tak teraz je čas a priestor pre vybudovanie naozaj silných, rešpektovaných médií verejnej služby a verím, že tak ako sa tam píše, sa na to nájde aj dostatok peňazí, pretože všetky doterajšie pokusy zlyhali na tom, že síce sme do zákona napísali, čo má Slovenská televízia, Slovenský rozhlas alebo Rozhlas a televízia Slovenska robiť, ale nikdy sme to neocenili a neprifarili k tomu aj primeraný balík peňazí.
A druhá vec, ktorá je v tejto súvislosti dôležitá a kde má zohrávať významnú úlohu aj Rozhlas a televízia Slovenska, to je práve boj s hoaxmi a dezinformáciami, pretože práve súčasný stav tejto informačnej vojny, hybridnej vojny s potenciálnym posilňovaním priamej demokracie by naozaj mohol znamenať ohrozenie nášho euroatlantického ukotvenia a ohrozenie zastupiteľskej demokracie.
Na záver, keďže som sľúbil, že budem krátky, mám iba dve prosby do vlastných radov. Viem, že to máme napísané v programovom vyhlásení vlády, viem, že sme sa k tomu viacerí vyjadrovali, ja mám takú malú prosbu do našich radov: Schváľme programové vyhlásenie vlády, ale vykašlime sa, prosím, na tie vládne noviny do každej rodiny. Jednak si to odnáša pani ministerka kultúry, pretože myslím, že to ani nebol jej nápad, hoci je to jej téma, a na druhej strane nemyslím si, že je to komunikačný nástroj primeraný modernej európskej demokracie 21. storočia.
A poslednú prosbu: Jeden z najväčších problémov tejto krajiny, ktorý sme dúfali, že vyriešia aj posledné parlamentné voľby, bola rozpadávajúca sa elementárna súdržnosť v spoločnosti. Lebo to, na čom zlyhávame, je naozaj to rozdelenie, ktoré ide naprieč tou spoločnosťou a najmä v čase koronakrízy, ak nám niečo môže pomôcť, ako ju spoločne prekonať, je naozaj sociálna súdržnosť. Preto chcem poprosiť, prestaňme najmä svojou rétorikou, prejavmi, vystúpeniami túto sociálnu súdržnosť nabúravať, rozdeľovať, stavať jednu skupinu ľudí proti druhej. A teraz nemyslím, že by sme mali prestať ukazovať prstom na tých, ktorí kradli a zbíjali, tých treba presne pomenovať a tých treba vyriešiť v súlade so zákonom. Ale myslím na to, že nestavajme napríklad epidemiológov proti ekonomóm, pretože jedni aj druhí majú úprimný záujem, aby sme s čo najmenšími následkami prežili súčasnú krízu a tie následky sa, samozrejme, týkajú životov, zdravia, ale aj ekonomiky tohto štátu.
Čiže ešte raz prosba aj do vlastných radov, aj ku kolegom z opozície. Áno, samozrejme, že primárne túto prosbu adresujem premiérovi Igorovi Matovičovi.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobre, ďakujem. Takže programové vyhlásenie vlády je naozaj ambiciózny projekt. Určite je pripravený na dlhšie obdobie, ako je horizont štyroch rokov. Chcel by som poprosiť vládu, ale aj nás poslancov, aby sme pri prijímaní zákonov týkajúcich sa nás samospráv vždy zvážili aj dopad finančných nárokov týchto nariadení. Veľmi dobre poznám z praxe, najmä z minulosti, že bez varovania boli prijaté zákony, ktoré v priebehu kalendárneho roka dosť zaútočili na obecné a mestské rozpočty. Starostovia a primátori potom dôverne poznali výčitky od občanov typu: Čo sa stále sťažujete, že nemáte peniaze, však v televízii hovorili, že samosprávam dali viac peňazí z podielových daní, tak aké tvrdenie, že nemáte? A tak sme trpezlivo vysvetľovali, že tieto peniaze sme neschovávali pred občanmi, ale že sme ich dávali na povinnosti, ktoré nám vyplynuli z nových zákonov. A tak do budúcnosti pre všetkých kolegov, keď budeme jednou rukou dávať, skúsme úprimne dopredu starostom a primátorom povedať, že druhou rukou budeme trochu aj brať. Bude to poctivé pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi oceňujem prístup novej vlády k samosprávam. Otvorený dialóg medzi obcami, mestami a vládou je kľúčový pre zlepšovanie života v našich regiónoch. Je ironické, že poslanci SMER-u kritizovali programové vyhlásenie vlády, ktoré z väčšej časti len hasí problémy, ktoré tu oni nechali. Bývalá vláda samosprávam hádzala polená pod nohy, keď nám krátila naše príjmy, ale kompetencie nám pridávala. Chodníková novela, obedy zadarmo a zvyšovanie miezd bez krytia, rovnako ako aj novela zákona o nezdaniteľnej časti základu dane, ktorá pripravila samosprávy o 149 miliónov, ktoré nám v súčasnosti veľmi chýbajú. Mestá a obce nemajú dostatok financií na výkon svojich kompetencií.
Ako príklad je možné uviesť vyjadrenie ZMOS-u, ktorý zistil, že na udržiavanie školstva potrebujú samosprávy o 9 miliónov eur viac, ako im štát posiela. Pre mňa ako zástupkyňu regiónu Skalicko je veľmi zlé, aby viac ako 6-tisíc obyvateľov v dedinách okresu nemalo vodu a kanalizáciu. Preto vítam v programovom vyhlásení vlády záväzok podpory budovania verejných vodovodov v obciach do 2-tisíc obyvateľov. Najbližšie štyri roky budú kľúčové pre zmenu v našich regiónoch. Oceňujem programové vyhlásenie vlády, ktoré poukazuje na dôležitosť samospráv a ukazuje snahu o pomoc občanom v regiónoch. Verím, že dialóg a spolupráca vlády a samosprávy bude pokračovať a prinesie dôležitú zmenu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Miro, úplne súhlasím s tým, že noviny do každej rodiny nie je dobrý nápad. Ako bývalá novinárka by som mala byť rada, keď sa podporuje tlač, ale myslím si, že naozaj toto nie je cesta.
Naopak, čo chcem vyzdvihnúť aj z tohto programového vyhlásenia vlády a o čom si aj ty hovoril, je boj s dezinformáciami. Pre mňa je nesmierne dôležité, aby sme sa aj viac zamerali na boj s dezinformáciami v oblasti zdravotníctva, pretože máme množstvo prípadov ľudí, ktorí sa nechajú obalamutiť rôznymi šarlatánmi a rôznymi ľuďmi, ktorí sa chcú priživiť na nešťastí iných. Máme rôzne návody, ako sa vyliečiť z rakoviny pitím Sava a tak ďalej. Myslím si, že toto sú veci, ktoré musíme naozaj zastaviť, aby sa nezhoršil zdravotný stav našich spoluobčanov.
A posledná poznámka. Keďže asi by som to nebola ja, kebyže to nepoviem, veľmi oceňujem, že aj v časti kultúra sa zaoberáme problematikou ľudí so zdravotným postihnutím, to znamená, že chceme, aby aj títo ľudia mali možnosť naplno sa kultúrne vyžiť, aby mali prístup ku kultúrnym pamiatkam, aby sa debariérizovali, a takisto aby aj programy v televízii boli dostupnejšie pre ľudí so sluchovým postihnutím a zrakovým postihnutím. Takže veľmi sa teším na spoluprácu aj v tejto oblasti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán Kollár, veľmi oceňujem, že ako koaličný poslanec ste napadli aj vy nezmysel toho, toho zámeru rozdávať ľuďom propagandistické noviny s hlavičkou Úradu vlády alebo ministerstiev; neviem, ako je to zamýšľané. Nepatrí to už vonkoncom do tretieho tisícročia, naozaj, že svet komunikuje inak, ľudia si vedia urobiť vlastný názor. V podstate človek je slobodný, mal by iba dostať všetky druhy informácií a mal by vedieť sa podľa toho zariadiť.
Ja s údivom počúvam, že koľkáti koaliční poslanci sa od tohoto zámeru dištancujete a v podstate už niet ani toho, že kto to tam dal. Preto možno by stálo za zmienku zistiť, že kto s týmto nápadom prišiel, lebo pochopil som, že ani pani ministerka kultúry tento nápad nevytvorila, takže naozaj, kto je ten, ktorý v tej štvorkoalícii má takéto totalitné myslenie, by ma vcelku zaujímalo.
A druhá vec, ten boj proti hoaxom a dezinformáciám a podobne. Hľadanie pravdy patrí vždy k človeku, je to tak stará vec, ako je ľudstvo samé, a preto moja otázka, že keby ste žili napríklad v čase, kedy žil Galileo Galilei, čo bol najväčší hoaxér danej doby, ktorý si dovolil povedať, že Zem nie je plochá a nie Slnko obieha okolo Zemi, že čo by ste vtedy urobili vy s ním cez nejaký takýto orgán hľadania pravdy, pretože ak, aký máte premyslený ten mechanizmus dodatočnej korekcie tej pravdy, ktorú vyhlásite za dezinformáciu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kollár, súhlasím v podstate so všetkým, čo si hovoril. Súhlasím s tým, že treba klásť dôraz na samosprávu, verejnú správu aj z hľadiska, aj z hľadiska tých krokov, ktoré sa robia takpovediac operatívne, že treba brať do úvahy aj to, aké to má dopady na jednotlivé samosprávy a komunikovať s nimi. Ale nemyslím si, že treba komunikovať iba s predstaviteľmi, s predstaviteľmi samospráv, ale aj, ale aj s predstaviteľmi občianskej verejnosti, keďže niektoré z tých zmien, ktoré sa robili v uplynulom volebnom období, boli, evidentne boli odkomunikované trebárs so ZMOS-om, ale neboli odkomunikované s inými zložkami samosprávnej verejnosti, či už úniou miest alebo ZOMOS-om alebo hlavnými kontrolórmi a podobne. Čiže áno, treba hovoriť so všetkými, ktorých sa to týka, a treba riešiť aj otázku reformy verejnej správy. Tu nemá vláda nejaké veľké, ambiciózne plány, ale vidím tam tiež také pootvorené dvere, aby sme začali hovoriť aj systémovejšie o samospráve a o verejnej správe vôbec a o tom, že či si to nevyžaduje aj nejaké zásadnejšie kroky než, než len drobné kozmetické česanie.
A súhlasím aj s tvojou poznámkou, ktorá sa týka tých, tých vládnych novín. Schváľme programové vyhlásenie a potom sa poďme o tom porozprávať, či je to dobrý nápad. Ja za tým nevidím v žiadnom prípade nejaký zlý úmysel. Vidím za tým snahu zvýšiť informovanosť obyvateľov, len si nemyslím, že tento spôsob zvyšovania informovanosti obyvateľov je dobrý, ako sme viackrát mali možnosť vidieť aj povedzme na samosprávnej úrovni.

Ďakujem. Veľmi stručne, kolegovia Hus, Mierna, Žitňanská, Dostál, myslím, že si rozumieme a teším sa na spoluprácu pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády.
Pán kolega Taraba, v mojom svete tá demokratická diskusia funguje inak. Tým, že s niekým nesúhlasím alebo vyjadrím iný názor, v mojom svete neznamená, že ho napádam, hej? To znamená, pokiaľ vyjadrím odlišný názor na spôsob komunikácie pána premiéra, tým len hovorím, že nesúhlasím s takým typom komunikácie, ale nenapádam ho. Tak ako bytostne nesúhlasím s existenciou vašej strany, pretože si myslím, že je extrémistická a je mimo právneho rámca tejto krajiny, čo je môj súkromný názor, ale to neznamená, že vás napádam.
A pokiaľ ide o to hľadanie pravdy; viete, hľadanie pravdy nerovná sa popieranie vedeckého poznania. To je celé.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, už niekoľko dní diskutujeme o programovom vyhlásení novej vlády a jednou z vecí, ktorá ma zaujala, boli pripomienky časti opozičných poslancov, ktorí vyslovovali obavu, že zámery vlády v oblasti justície smerujú k spochybneniu nezávislosti súdnictva, že zámery vlády v oblasti, v oblasti či už polície, alebo prokuratúry môžu mať za následok politizáciu orgánov činných v trestnom konaní. Tak mám takú potrebu povedať niečo na tému, v akom stave sa dnes nachádza justícia a v akom stave sa dnes nachádzajú orgány činné v trestnom konaní, alebo teda nachádzali prinajmenšom donedávna. A lepšie, ako by som to ja teraz povedal a voľne, voľne uvažoval, môžme sa oprieť o konkrétne informácie, ktoré to veľmi výstižne ilustrujú.
Práve dnes boli zverejnené na portáli aktuality.sk v článku "Nová Threema: Kočner bojoval o záchranu do poslednej chvíle, loboval u Jankovskej a u Bödöra." Aktuality majú informácie z komunikácie Mariana Kočnera a jemu blízkymi ľuďmi vrátane štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Jankovskej, vrátane Norberta Bödöra, ktorý mal prepojenie na predsedu SMER-u a tak ďalej. Je to z projektu Kočnerova knižnica. Čiže čo budem ďalej hovoriť, je buď citovaním, alebo parafrázovaním týchto informácií, ktoré sú veľmi dôležité, aby sme pochopili, že so súdnictvom treba robiť zásadné zmeny.
Polícia zadržala Kočnera v kauze televíznych zmeniek 20. júna 2018. Informácie, že sa tak stane, mala už niekoľko týždňov predtým. Overoval si ich práve u nitrianskeho oligarchu Bödöra. Citujem: "Dostal som takú info, že si majú prísť ráno po mňa. Je to tak, alebo blud?" pýtal sa Kočner 7. júna krátko pred desiatou hodinou večer človeka s označením Marek Gašparek. Dotyčný mu prisľúbil, že informáciu overí. Keďže mu nikto nedvíhal telefón, Kočnerovi iba odpísal: "Niekto niečo začul a pridal." A dodal: "Lebo info prišla z Generálnej prokuratúry." Generálna prokuratúra. Marian Kočner.
Kočner sa s rovnakou otázkou obrátil krátko pred desiatou hodinou večer aj na Bödöra: "Dostal som takú divnú info, že by ma mali prísť ráno zobrať a že väzba. Sa mi to zdá pritiahnuté za vlasy. Asi by sme to vedeli, či?" Kočner sa čuduje, že by mohol ho ísť niekto zatknúť a on by o tom nevedel. Odpoveď Bödöra: "Tak to dúfam, že by sme vedeli."
Na druhý deň ráno policajti zjavne neprišli, krátko pred siedmou Kočner Bödörovi písal: "Dobré ráno, tak zatiaľ je kľud. Dobre, bude veľmi dôležité, dnes bude veľmi dôležitý výsluch Ruska v Banskej Bystrici, kde ukáže dostatok dokumentov z obdobia 1999 až 2001, ktoré jednoznačne dokážu, že mal dva druhy podpisov."
Policajti si v skutočnosti prišli po Kočnera až o necelé dva týždne v stredu 20. júna. Aj tentoraz sa pochválil, že ich čakal. "Som to vedel tri hodiny vopred," napísal Jankovskej, štátnej tajomníčke.
25. júna, teda dva dni po tom, ako ho Špecializovaný trestný súd nevzal do väzby, štátna tajomníčka, momentálne tiež vo väzbe, mu vzápätí odpísala: "Ja som upozorňovala mesiac, pamätáš? A presne sedia osoby aj obsadenie." O 10 minút Kočner reagoval: "Viem, bol som nachystaný." Kľúčový aktér najväčších káuz posledných rokov sa vtedy snažil bývalú sudkyňu, štátnu tajomníčku upokojiť, aby sa nebála, že sa policajti dostali k ich vzájomnej komunikácii. Jankovská si totiž Kočnera po jeho zadržaní vymazala z kontaktov. Kočner: "Ale ja som mal pri sebe úplne iný telefón, keď ma zobrali."
O pár dní nato však Kočner múrom Justičného paláca neunikol. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici ho totiž nezobral do väzby, rovnako skončil aj ďalší obžalovaný v kauze miliónových zmeniek TV Markíza Pavol Rusko. Keďže prokurátor podal proti verdiktu sudcu Romana Púchovského sťažnosť, vec sa dostala na Najvyšší súd. Akonáhle sa Kočner dostal na slobodu, začal rozhadzovať siete, aby zistil, kto na Najvyššom súde rozhodne o jeho osude. Pri každom sudcovi zisťoval, cez koho by ho vedel ovplyvniť. Ostro sledovanú vec napokon do rúk dostal senát, ktorému predsedal František Mozner, ďalšími členmi boli Anna Šišková a Martin Bargel. Kolotoč lobovania a zháňania informácií sa tak mohol roztočiť.
Vtedajšia štátna tajomníčka Monika Jankovská Kočnera promptne informovala, že sudca Mozner je synovcom dlhoročného sudcu a šéfa Združenia sudcov Slovenska Juraja Sopoligu. Citujem: "Synovec Sopoligu, raz som mu zachránila krk," napísala Jankovská. Z kontextu nie je zrejmé, koho konkrétne zachránila. Kočner jej o pár minút odpísal: "Sopoliga vyriešený." Šéf združenia sudcov Sopoliga sa medzičasom vzdal funkcie sudcu a akékoľvek ovplyvňovanie synovca v súvislosti s rozhodovaním o Kočnerovej väzbe, pochopiteľne, odmieta.
Faktom je, že Najvyšší súd napokon poslal Kočnera do väzby, hoci sťažnosti prokurátora Jána Šantu nevyhovel v plnom rozsahu. Citujem: "Obvinený Kočner je stíhaný v troch veciach, ktoré boli spáchané od roku 2006 vysoko sofistikovaným spôsobom a mali v nich byť spôsobené škody, ktoré mnohonásobne prevyšujú hranicu veľkej škody," vyhlásil predseda senátu Mozner.
Sudkyňu Šiškovú začal Kočner riešiť po Jankovskej aj s Bödörom. "Mám zloženie senátu Najvyššieho súdu. Je tam jeden šéfov človek," napísal oligarchovi 26. júna popoludní, pár dní pred zasadnutím Najvyššieho súdu. Pomenovaním šéf označovali vo vzájomnej komunikácii viete koho? Roberta Fica, ku ktorému nemal nitriansky oligarcha ďaleko.
Keď sa Bödör pýtal na meno, Kočner pohotovo reagoval: "Šišková, bývalá vyšetrovateľka." Vzápätí poslal aj inštrukcie, v ktorých už figuruje aj Jankovská. "Monika je s ňou okej, aj by jej povedala, že ´vedenie´ to dalo Monike na starosť, len aby šéf (Fico) vedel, že to Monika má na starosti. Keby sa Šišková dotazovala a zajtra má mať Monika so šéfom stretko, tak by jej mohol povedať, že nech dozrie na Šiškovú. Ak sa nebude dať Monike povedať aj moje meno, tak nech povie, ak sa, tak nech povie, ak nebude s tým komfortný, tak stačí, nech povie ,dozrie´." O deväť minút prišla Bödörova odpoveď: "Zariadené, povie Monike, že to má zariadiť. Teraz som to..."
Čiže žili sme v štáte, kde mafián, trestne stíhaný, ktorý mal byť vzatý do väzby, si dohadoval s oligarchom blízkym vládnej strane SMER a štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti za stranu SMER, aby senát Najvyššieho súdu rozhodol v tej kauze v jeho prospech a podľa tej komunikácie ten oligarcha to povedal šéfovi, čiže Ficovi, a šéf povedal štátnej tajomníčke a štátna tajomníčka podľa tých pokynov jednala. No nakoniec, nakoniec to nevyšlo, ale žili sme v krajine, kde bolo normálne, že mafiáni prostredníctvom politikov, oligarchov, sudcov, prokurátorov a policajtov si zariaďovali beztrestnosť. Preto nemôžeme sa tváriť, že nič sa nedeje a súdnictvo potrebuje len nejaké kozmetické reformy. Nie.
Súdnictvo potrebuje úplne zásadné systémové a okamžité reformy a nie, nie je to žiadny zásah do deľby moci, do nezávislosti súdnej moci. Je to, naopak, snaha očistiť súdnictvo a dať súdnictvo do poriadku, do takého stavu, v akom má fungovať v normálnej, slušnej krajine. Aj to je dôvod podporiť programové vyhlásenie vlády.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, Ondro, za tvoje vystúpenie, aj operatívne zaradenie aktuálneho článku uverejneného v médiách, pretože keď si sa hlásil do rozpravy, tak vtedy si ešte asi netušil, čo, aká špina sa opätovne vyplaví a naozaj je... (rečníčke zazvonil telefón), pardon; naozaj je pravdou, že ľudia stratili dôveru v štát a nečudo. Nečudo, keď práve súdnictvom, prokuratúrou a týmito orgánmi, ktoré majú zabezpečovať spravodlivosť v našej krajine, si dovolili hýbať najväčší mafiáni a s najväčšími špičkami, vládnymi špičkami našej krajiny. Pokým tam nenastane náprava, všetky naše snahy o lepšie Slovensko budú veľmi ťažké a možno aj márne. Takže naozaj ďakujem ti za tvoje vystúpenie aj naživo prednesenie reality nedávnych dní na Slovensku. A pevne verím, že už im odzvonilo.